Vývin reči je fascinujúci a komplexný proces, ktorý sa začína dávno predtým, ako dieťa vysloví svoje prvé slovo. Je to malá revolúcia nielen v psychickom zrení dieťaťa, ale aj v jeho rečovom vývine. Celkovo sa mozog u dieťaťa rapídne rozvíja v prvých troch rokoch života, veľmi preto závisí na interakciách s okolím, vrátane rodičov. Deti komunikujú so svetom už od prvých dní života, najprv samozrejme hlavne cez plač. V tomto období plaču sa rodičia pomerne rýchlo naučia rozpoznávať potreby svojho dieťaťa. Pochopiteľne, že každé dieťatko má v tomto smere svoj čas, avšak jeho rozprávanie môžete podporiť jednoduchými návykmi a včasnou stimuláciou. Rozprávanie je pokročilá zručnosť, takže vášmu bábätku chvíľu trvá, kým si ju osvojí. Proces učenia rozprávania u detí je komplikovaný a trvá veľa mesiacov, kým od dieťaťa počujete prvé slová. Je dôležité mať na pamäti, že ak dieťa napreduje pomalšie, je to v poriadku. Vývin reči u detí má individuálny priebeh a nie všetky deti začnú rozprávať v rovnakom čase.
Počiatky komunikácie: Od bľabotania k prvým slovám (0 - 12 mesiacov)
Dieťa sa začína učiť jazyk už v tele matky. Od tretieho mesiaca počuje bábätko v mamičkinom brušku zvuky zvonku. Vtedy sa vyvíjajú rečové orgány a mozog. Od piateho mesiaca života plodu si dieťa začína zvykať na zvuk hlasu svojej matky, s melódiou a rytmom jazyka, ktorý používa. Len krátko po pôrode sa objavuje u novorodeniatka prvá „reč“ - v neverbálnej podobe. Robí rôzne grimasy, rodičia si všimnú rôzne druhy plaču, ktorými komunikuje svoje potreby, mení sa mu výraz tváre v snahe vyjadriť nielen potreby ako hlad, kakanie alebo prítomnosť rodiča, ale aj emócie ako strach, frustráciu, spokojnosť a reakcie na zmyslové podnety ako pohladenie či vôňa rodiča. Rodičia sa učia tieto spôsoby komunikácie interpretovať, dieťatko počúvať a reagovať.
Už vo veku medzi druhým a štvrtým mesiacom života dieťatko začína vydávať kvákavé zvuky, t. j. krátke hrdlové zvuky. Snaží sa vydávať rôzne zvuky, jemne a repetitívne vokalizovať, akoby vrkalo, hrkútalo, čo sa prejavuje ako zvuky v podobe hlások „ooo“, „ááá“, „eeee“ - snaží sa špúliť ústa, imitovať vaše otvorené ústa. Niekedy bábätká preferujú ženský hlas než mužský a hudbu či piesne, ktoré počuli, keď boli ešte v brušku. Potom batoľa začne opakovať jednoduché slabiky a reagovať na ne, čo ho robí šťastným. Reaguje tiež na svoje meno a rôzne slová, ktoré sa pokúša napodobňovať.
Po šiestich mesiacoch života, keď sa dieťa začína pokúšať komunikovať, začnite byť pripravení na pomoc s vyslovovaním slov a precvičovaním reči. Dieťatko bľaboce, čo je prvým pokusom napodobniť ľudskú reč. Spočiatku ide o jednoduché slabiky, napr. eg, ma, da, ta, ba, ktoré sú neskôr rozšírené na slabiku: mamama alebo tatata. V tomto období bľabotania batoľa reaguje na slová a začína chápať vety. Je dôležité si uvedomiť, že deti rozumejú tomu, čo sa im hovorí oveľa skôr, ako začnú rozprávať. Na začiatku siedmeho mesiaca už dieťa bľaboce a rozumie aj niektorým slovám. V deviatom mesiaci života si dieťatko začne spájať to, čo hovorí, s aktivitami alebo ľuďmi. Už v tomto skorom veku niektoré deti začínajú prejavovať slovne individuálne potreby.
Tesne pred alebo po dvanástom mesiaci totiž zvyčajne dieťa tvorí jedno až šestnásť prvých slov. Úplne prvé slovo začujete z úst svojho zlatíčka väčšinou okolo prvých narodenín, akoby snáď naši malí nezbedníci chceli dať rodičom ten najkrajší darček. Prvé slová sú malou revolúciou, kedy dieťa začína verbálne komunikovať. Spočiatku ide o jedno až tri slová, často ide o zvuky zvierat (napr. ha, ha pre psa), citoslovcia a zvukomalebné slová, napr. bum, bác, ham, alebo zdvojené slabiky, tentokrát už ale významové. Medzi prvými slovami sa najčastejšie vyskytujú slabiky, skratky prvých slov či novotvary. Pod novotvarmi rozumieme zvuky, ktorými dieťa jednoznačne pomenováva predmety alebo činnosti, no nemusia sa zvukovo podobať slovám, ktoré používajú dospelí (napr. kiki - kľúče, gogo - pero). Postupne sa bude zvuková stránka týchto slov meniť a viac podobať slovám, aké používajú dospelí. V skupine prvých slov sa tiež často vyskytujú citoslovcia ako hau, mú či bé. Medzi prvé zvuky reči, ktoré sa dieťa učí vyslovovať, patria samohlásky A, O, U, E a I, a zo spoluhlások sú to predovšetkým P, B, M a T. Z týchto zvukov dieťa zvyčajne skladá prvé slová.
V období prvých slov dieťa prechádza fázou, kedy označuje viaceré veci rovnakým slovom. Napríklad, použije slovo „kako“ na všetko, čo je špinavé, nečisté a zakázané - keď sa vykaká do plienky, ale aj keď vidí mláku, blato či dokonca kôstku v marhuli. Slovom „žiži“ pomenuje akýkoľvek zdroj svetla a tepla - lampu, rúru na pečenie, radiátor i baterku. „Havom“ môže označovať každé chlpaté zviera, ktoré má chvost (teda i mačku alebo ovečku). Ročné dieťa začne hovoriť „mama“, „tato“, „nie“ alebo „papa“.
Rozširovanie slovnej zásoby a prvé vety (12 - 30 mesiacov)
Okolo osemnásteho mesiaca veku má dieťa obvykle aktívne 10-50 slov. Väčšinu jeho slovnej zásoby tvoria podstatné mená, napr. „bác“. Nerozpráva gramaticky správne, slová môžu byť skrátené, neúplné alebo skomolené. Na začiatku osemnásteho mesiaca dieťa tvorí približne 50 slov a asi 15 rôznych gest. Tieto slová a gestá rôzne kombinuje. Vyzerá to napríklad tak, že povie „mama“ a ukáže na mamu. Môže tiež spájať slovo a gesto, pričom každé z nich má iný význam, napríklad povie „daj“ a ukáže na čajík.
V druhom roku veku dieťaťa sa proces vývinu reči zrýchľuje. Nazýva sa to doba vety, čo je obdobie pre častejšie opakovanie slov, v reči sa vyskytujú nové slová a dieťa z nich vytvára krátke vety. Prvé spájanie dvoch slov do jednej výpovede môže rodič očakávať už medzi šestnástym a dvadsiatym mesiacom, keď jeho dieťa povie napríklad spojenie „mama, daj!“. Ide o ďalší dôležitý medzník vo vývine reči dieťaťa. Medzi prvými gramatickými javmi, ktoré sa objavujú počas rečového vývinu, je akuzatív vyjadrený bez predložky. Spoznáte ho napríklad tak, že dieťa povie slovo „bába“ v tvare (daj) „bábu“. Taktiež môžete očakávať, že sa objaví inštrumentál jednotného čísla, napríklad v podobe slov - „lyžičkou“, „autom“, „pusou“. Rovnako sa začína objavovať ohýbanie slovies. Možno u dieťaťa spozorujete vyjadrovanie rozkazovacieho spôsobu - „poď!“, a tak je to vývinovo správne. Tiež môžete očakávať vyjadrovanie tretej osoby jednotného čísla, napríklad v podobe slova „ide“. Postupne dieťa vyjadruje tretiu osobu množného čísla a až neskôr sa môžete tešiť na to, že začne hovoriť o sebe v prvej osobe - „idem, papám“. V období dvojslovných výpovedí sa prvýkrát objavuje tiež otázka typu „kde je?“. Aj keď sa dieťaťu rozširuje slovná zásoba, výslovnosť jednotlivých slov je často zjednodušená a dlhé slová dieťa skracuje.
Ako sa rozvíja reč dieťaťa, skvalitňuje sa aj úroveň porozumenia. Okolo dvadsiateho štvrtého mesiaca rozumie dieťa už približne 530 slovám. V tomto období dieťa vie okolo 50-200 slov, ale rozumie oveľa viacerým. Kombinuje slová do jednoduchých viet, dopomáha si gestami. Pretože deti nevedia ešte plne verbovať svoje myšlienky, alebo vyslovovať konkrétne slová, začínajú vytvárať vlastné slová, dokonca aj vlastný jazyk. Počas tohto obdobia sa objavujú vtipné výroky a prekrútené slová, ktoré budú už navždy kolovať medzi vtipnými príhodami pri každom rodinnom stretnutí.
Od dvoch rokov nastáva fáza otázok typu „Čo to je?“ alebo „Kde je?“. Súčasne sa objavuje aj tzv. fáza negativizmu, kedy dieťa často používa slová ako „nie“, „nechcem“, „nebudem“. V tomto období začína dieťa ohýbať slová, teda časovať a skloňovať, čo sa nazýva obdobie lexemizácie. Objavuje sa minulý čas slovies, takže z úst detí môžu zaznieť vety ako „Bába spala“. Ak dieťa vo svojej výpovedi použije sloveso, môžete sa tešiť tiež na to, že okolo druhého roku sa vám začne prihovárať spôsobom - „spíš, spievaš, ideš“, čím vlastne vyjadrí druhú osobu slovies. Súčasne si deti osvojujú predložky ako na, do, s či v. Podstatné mená dieťa skloňuje stále rozmanitejšie a do tridsiateho mesiaca môžete očakávať vyjadrenie príkladu každého pádu. Okrem akuzatívu a inštrumentálu teda dieťa postupne produkuje rôzne slová v datíve, genitíve a v lokáli.
Otázkou „Čo je to?“ sa dieťa nepýta len na meno veci, chce počuť načo to je, ako to funguje, čo sa s tým robí. A hneď všetko aj vyskúšať. Niekedy dieťa prekvapí i vymysleným slovíčkom - „zametačka“ je metla, „hudriak“ je moriak, slovom „strelník“ označí poľovníka. Neskôr sa dieťa začína pýtať na osoby - „Kto je to?“, ale i na udalosti - „Čo (sa) stalo?“. Po prvýkrát sa začína vyjadrovať k blízkej budúcnosti (poletíme, zamiešam, idem plávať). V reči sa objavujú slová súvisiace s časom (teraz, potom, včera). Medzi novými slovami sú prídavné mená (veľký, malý, zlé, čisté, mokré). Nielen v produkcii dominuje rozvoj gramatiky, ale podobný jav sledujeme aj v porozumení. Dieťa rozlišuje významy slov práve na základe ich malých rozdielov. Takým malým rozdielom môže byť napríklad koncovka slova. Je totiž rozdiel medzi slovom „topánka“ a „topánky“, a to práve v množstve, čomu dieťatko začína rozumieť. Napríklad, ak poviete dieťaťu „Vezmi autíčko a daj ho pod koberec,“ mladšie dieťa ho dá automaticky na koberec, keďže to vyplýva z jeho skúsenosti - hráva sa tak, že autíčkami po koberci jazdí. Do dvadsiateho siedmeho mesiaca by dieťa malo vedieť okolo 300 slov, pričom tieto „slová“ by mali byť chápané ako každý zhluk zvukov s významom, ktoré dieťa vysloví. Budú to slová ako „mama“, ale aj „ha“, ak to označuje psa, alebo „papu/ham“, ak ide o jedlo.
Rečový boom a gramatika: obdobie súvislých viet (30 - 36 mesiacov a ďalej)
Od troch rokov nastáva tzv. rečový boom, obdobie gramatizácie. Pre väčšinu detí je to vek, kedy nastáva výrazný rozdiel v reči. Dieťa začína používať súvetia a tvorí gramaticky správne vety. Rozlišuje pohlavie a používa správnu osobu. Používa čoraz viac prídavných mien a zámen. V tomto veku rozpráva dieťa čoraz plynulejšie a osvojuje si množstvo nových slovíčok a fráz, ktoré ochotne používa.
Medzi druhým a tretím rokom slovná zásoba dramaticky narastá. Kým priemerné dvojročné dieťa používa okolo 300 slov, dvaapolročné dieťa už vie povedať asi 520 slov. Tieto slová spája nielen do dvoj-, ale aj troj- či štvorslovných viet. Po tridsiatom mesiaci začína dieťa produkovať tiež prvé zložené vety - súvetia, kde vlastne vyjadruje zložitejšie vzťahy medzi dvomi slovesami. Z toho vyplýva, že v reči sa objavia spojky. Ak povie vaše dieťa „koni“ namiesto „kone“ a „povedaj“ namiesto „povedz“, nezľaknite sa. Odborníčky popisujú, že takéto „dysgramatizmy“ sú v tomto veku úplne normálne a dokonca sa objavujú príležitostne aj u starších detí, najmä ak ohýbajú menej známe slovo. Dieťa v čase, keď sa oboznamuje s gramatickým systémom jazyka, spočiatku veľmi dôsledne uplatňuje nejaké gramatické pravidlo. Napríklad často dieťa počuje a používa slová „daj“, „hľadaj“, „hádaj“ a podľa nich ohýba aj ďalšie slovesá - „povedaj“, „ukázaj“… Množné číslo slov sa najčastejšie tvorí príponou i/y - balóny, deti, hračky, báby, preto povie „koni“ namiesto „kone“ alebo „ľudi“. Logopedičky zdôrazňujú, že po hranicu štvrtého roku je to normálne a ide v podstate o pozitívny fakt, že dieťa o jazyku vlastne premýšľa.
Vplyvom prudkého tempa vo vývine reči, ktoré umožňuje dieťaťu povedať oveľa viac ako predtým, sa stáva, že sa u dieťaťa začnú vyskytovať neplynulosti. Môže napríklad opakovať viackrát jednu slabiku alebo slovo (Mo-mo-mo-moja maminka príde. Moja moja moja maminka príde). Alebo zamení slovo či spojenie s tým, že zmysel povedaného ostáva rovnaký. Aj keď tieto ťažkosti pripomínajú zajakavosť, sú sprievodným javom vývinu reči. Dôležitým rozdielom medzi vývinovou neplynulosťou a skutočnou zajakavosťou je doba trvania. Odborníčky zdôrazňujú, že vývinová neplynulosť by nemala trvať dlhšie ako šesť mesiacov.
Ako podporiť vývin reči u dieťaťa
Podpora rečového vývinu je kľúčová pre harmonický rozvoj dieťaťa. Je vitálne dôležité, aby ste sa s dieťaťom čo najčastejšie rozprávali, pýtali sa ho a čakali na odpovede. Pre neho je to najlepšia zábava! Len sa s ním musíte čo najčastejšie rozprávať. V prvom rade musíte svoje dieťa ponoriť do sveta slov. Hovoríte mu všetko, čo sa okolo vás deje, a rozprávate o aktivitách, ktoré robíte. Rozprávajte mu príbehy už od narodenia a vysvetľujte, čo budete spolu robiť. Týmto spôsobom sa reč dieťaťa rozvíja najlepšie a dieťa si osvojuje nové slová.
Tu sú nápady, ako podporiť rozvoj reči vášho dieťaťa:
- Hovorte so svojím dieťaťom jasne, pomaly a nahlas: Naučiť sa reč vášho dieťaťa zahŕňa napodobňovanie vás a celého okolia. Dieťa musí dobre počuť, aby dokázalo rozpoznať slová a opakovať ich. Neponáhľajte sa a rozprávajte sa s dieťaťom pomaly, opakujte slová. Nečakajte, kým vaše dieťa vyrastie, aj rozprávanie sa s novorodencom pomáha! Popisujte dieťatku, čo práve robíte, ako, popisujte objekty, hračky, oblečenie, časti tela, domácnosť, zvieratká, farby, tvary, čísla, materiály, veľkosti, opakujte slová, ktoré dieťa práve vníma (staňte sa „komentátorom“).
- Reagujte na snahy dieťaťa komunikovať: Pýtajte sa, aktívne počúvajte, udržiavajte očný kontakt. Dieťa potrebuje dostať čas na reakciu, odpoveď potrebuje cca 12 sekúnd. Je zložité najprv všetko v mozgu spracovať a potom to vyjadriť. Každým opakovaním sa vytvorí v mozgu trvalé spojenie, tzv. synapsa. Tieto prepojenia nám umožňujú konať čoraz rýchlejšie a s väčšou istotou.
- Čítajte svojmu dieťaťu knihy: Spoločné čítanie kníh od prvých dní života je skvelé. Dieťa sa ponorí do sveta slov. Malí milujú najmä rýmované básničky a jednoduché príbehy. Spočiatku síce bábätko nebude rozumieť, čo mu predčítavate, bude si tak ale bystriť svoje zmysly a budovať lásku ku knihám. Zároveň je to spôsob, ako sa knižka stane trvalou súčasťou života dieťaťa a bude spojená s potešením i dobrou zábavou, ktorá v budúcnosti prinesie svoje ovocie. Knihy ako hračky pre bábätká sú najlepšou investíciou. Využívajte jednoduché farebné knihy s obrázkami a veľkými slovami, ktoré vyslovujte, ukazujte prstom, čítajte si spolu aj zábavné rýmovačky. Od deviatich mesiacov už môžete deťom čítať už aj knižky so stranami z tenkého papiera.
- Spievajte si spolu a recitujte riekanky: Recitujte si spoločne detské riekanky a pesničky, asociujte slová v nich so skutočnými predmetmi, činnosťami, osobami, zvieratkami, vyťapkávajte si slová a slabiky. Deti milujú opakovať to, čo im je známe a príjemné. Nemusíte musieť rozprávať stále dokola tú istú obľúbenú pasáž. Môže byť otravné alebo obmedzené, ale úžasné. Konečne sa môžu zapojiť. Oni chcú byť súčasťou diania, vedia kedykoľvek prerušiť.
- Bavte sa napodobňovaním zvukov zvierat a vecí: Napodobňovanie je skvelý spôsob, ako podporiť reč u dojčiat, keď sa vyvíja celý senzitívny systém. Deti milujú reagovať aj na to, čo robí pes, mačka alebo sliepka. Takéto onomatopoické zvuky precvičujú svaly úst a sú výborným úvodom do ďalšieho učenia sa reči. Dbajte na správnu ukážku pri napodobňovaní zvukov. Precvičujte zvuky zvierat, vecí, strojov, javov a pod.
- Hrajte sa hry: Vyskúšajte napríklad jednoduché hry typu „Ukáž, aký si veľký/veľká?“ alebo „Baran baran buc“. Spájajú učenie reči s motorickou koordináciou. Zahrajte si hry s prstami ako „Deti sa hrali s prstami“, „Straka varila kašu“. K rozvoju reči u detí prispievajú aj senzorické hračky. Zahrajte si scény s plyšovými zvieratkami, vďaka hraniu spolu trávite čas a zároveň učíte deti, ako komunikovať a zostavovať vety. Hovoriace plyšové zvieratká sú mimoriadne zaujímavé pre deti. Je to čas, kedy sa deti vďaka dialógu učia rozprávať.
- Podporte rečové orgány hrou: Fúkanie bublín, pierok alebo balónov je jedným z najlepších spôsobov, ako spojiť cvičenia rečových orgánov so zábavou. Precvičujte pusinkové rozcvičky a jazykové jazdy. Taktiež sa môžete učiť regulovať prúd vzduchu (indián, fúkanie). Jednou zo skupín spoluhlások sú sykavky.
- Podporujte manuálne činnosti: Nie každý vie, že manuálne činnosti majú kľúčový vplyv pre vývoj reči. V mozgu sa nachádza centrum zodpovedné za pohyb rúk, ktorý je prepojený s centrom ovládania úst. Intenzívnou prácou týchto dvoch centier sa stimulujú aj „susedné“. Ak teda chcete pomôcť dieťaťu hovoriť, mali by ste ich povzbudiť, aby sa hrali manuálne hry.
- Dbajte na správnu stravu a hygienu: Nekŕmte dieťatko kašami príliš dlho. Je veľmi dôležité, aby si dieťatko odhryzávalo a prežúvalo jedlo. Schopnosť hryzenia je základom pre samostatné jedenie a správny rozvoj reči. Pre dospelých je táto schopnosť samozrejmá, no dieťa sa ju musí naučiť. Hygiena ďasien a neskoršia starostlivosť o mliečne zuby dieťaťa ovplyvňuje rozvoj reči, oklúzia a aj celkovú kondíciu jeho maličkého tela.
- Poskytujte tzv. vzor: Ak dieťa používa skrátené, neúplné alebo skomolené slová či vety, nehovorte mu „Tak sa to nehovorí…“ Jednoducho iba zopakujte to, čo dieťa povedalo, ale správne, s použitím slova v správnom tvare. Tým poskytujete dieťaťu tzv. vzor, teda k správnemu použitiu daného slova.
- Nepredbiehajte dieťa: Neskôr nedopĺňajte jeho vety, neopravujte ho - vyslovte však slovo správne, keď naň ukazuje. Dávajte na výber viacero možností - aby si vedelo vypýtať. Hovoríme, že dieťa zlenivie opakovaným zásahom, ustane v používaní jazyka. Dajte dieťaťu čas na to, aby sa prejavilo. Nestíha odpovedať na otázky tak rýchlo ako my.
- Vytvorte bohaté jazykové prostredie: Hovorte mu všetko, čo sa okolo vás deje. Pýtajte sa vášho dieťatka otázky a sledujte jeho reakcie. Používajte krátke, jednoduché, ale gramaticky správne vety. Vyhnite sa používaniu dvoch jazykov v jednej vete, ak žijete vo viacjazyčnej domácnosti.
Viacjazyčné prostredie a vývin reči
Ak dieťa žije vo viacjazyčnej domácnosti, zvyčajne v bilingválnej (dvojjazyčnej), neznamená malé oneskorenie za tabuľkovými míľnikmi ostatných detí hneď problémy s jazykom či rečou. Vývojové míľniky u týchto detí nemusia byť rovnaké, dosiahnuté v rovnakom veku, než je to u detí učiacich sa len jediný, primárny jazyk. Je dôležité dodržiavať pravidlo „jeden rodič - jeden jazyk“, kedy napríklad otec hovorí len po anglicky a mama len po slovensky. Alebo doobeda rozprávame všetci anglicky a poobede slovensky. Dôležité je vyhnúť sa miešaniu jazykov v jednej vete. Deti však rovnocenne rozumejú obom jazykom. Aj keď sa dieťa v bilingválnom prostredí učí dva jazyky, chce to len viac času a dodržiavať vyššie uvedené pravidlo. Pre niektorých je slovenčina na vyjadrovanie ťažšia. Ak v primárnom jazyku nemá dieťa z bilingválnej domácnosti žiaden problém, menšie oneskorenie riešiť nemusíte. Ak sa vám však zdá, že predsa len sa v reči akokoľvek oneskoruje, neváhajte sa poradiť s odborníkom či odborníčkou.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc: Varovné signály a mýty
Mnoho rodičov sa pýta, kedy je potrebné začať sa obávať o vývin reči svojho dieťaťa. Je dôležité si pamätať, že čas, keď dieťa začne rozprávať, môže byť pre každé dieťa iný. Vývoj reči neprebieha ako hodinky. Niektoré deti začnú rozprávať rýchlo a prvé slová povedia už pred vekom jedného roka, iné si povedia, že ešte nie je ich čas. Všetko je v poriadku, ak vidíte, že vo vývoji reči je pokrok a batoľa je ochotné komunikovať. Ak dieťa napreduje pomalšie, je to v poriadku. Niektorí rodičia potvrdzujú, že chlapci zväčša začínajú rozprávať o čosi neskôr ako dievčatá, avšak tieto rozdiely sú zanedbateľné a nemali by byť dôvodom na odkladanie riešenia potenciálnych problémov. Nie je správne riadiť sa pravidlom, že chlapci začnú rozprávať neskôr ako dievčatá.
Ak sa dieťa voči svojim rovesníkom oneskoruje o šesť mesiacov, hovoríme o oneskorenom vývine reči, ak o viac ako šesť mesiacov, tak o narušenom vývine reči. Môže sa jednať o samostatný problém (teda dieťa má ťažkosti len s rečou) alebo môže ísť o symptóm inej primárnej diagnózy (napr. autizmus, ADHD, rôzne genetické ochorenia a pod.). Odborníčky zdôrazňujú, že logopédky majú tabuľky vývinu reči alebo používajú Laheyovej metódu na hodnotenie reči dieťaťa, kde je uvedené, na akej úrovni by mala byť reč dieťaťa v určitom mesiaci života, aká by mala byť slovná zásoba, na akej úrovni syntax a gramatika jazyka. Napríklad, osemnásťmesačné dieťa má mať slovnú zásobu najmenej 50 slov, začína tvoriť krátke dvojslovné vety, môže ešte používať spojenie gesta a slova na vyjadrenie vety.
Oneskorenie reči si v podstate môžeme začať všímať od prvého roku dieťaťa, keďže vtedy sa majú u detí objavovať prvé slová. Samozrejme, v tomto období dosahujú jednotlivé vývinové míľniky deti veľmi individuálne, u niektorého sa môžu objaviť prvé slová v desiatom mesiaci, u niektorého v osemnástom mesiaci. Za oneskorenie reči sa považuje, ak dieťa je voči svojim rovesníkom oneskorené o šesť mesiacov.
Kedy spozornieť a vyhľadať odborníka:
- Do 3 mesiacov: Dieťa sa neusmieva a nereaguje na vás.
- Do 5 mesiacov: Nereaguje na hlasné zvuky, nevydáva žiadne šťastné a smutné zvuky.
- Do 6 mesiacov: Nehľadá zdroj zvuku - neotáča hlavičku ani ho nehľadá očami. Ak dieťa začne vrkať a potom náhle prestane na dlhý čas (niekoľko týždňov), obráťte sa na lekára. Pre každý prípad nariadi vyšetrenie sluchu. Pred návštevou lekára môžete sluch otestovať sami, napr. hlasným klopaním na stenu alebo pustením niečoho na podlahu.
- Do 7 mesiacov: Nebľaboce.
- Do 10 mesiacov: Nereaguje akýmkoľvek spôsobom na svoje meno/oslovenie.
- Do 11 mesiacov: Nevyužíva gestá, neimituje zvuky.
- Do 12 mesiacov (1 rok): Zriedkavo vydáva zvuky, nebľaboce, nevyužíva gestá, neukazuje prstom, aby s vami komunikovalo. Neobjavujú sa žiadne slová, nerozumie slovám ako „nie“, „papa“. Ak si dieťa v roku nedžavoce, neobjavujú sa u neho prekurzory reči ako spoločná pozornosť, hľadanie predmetu, stálosť predmetu, očný kontakt, uvažovanie o predmete.
- Do 15 mesiacov: Nemá slovník ani 10 slov, resp. nepovedalo ani svoje prvé slovo, nehovorí slová ako „mama“, „tata“.
- Do 18 mesiacov: Nemá slovnú zásobu aspoň 50 slov (počítajú sa aj zvuky zvierat).
- Do 2 rokov: Hovorí len pár slov, alebo zabudlo aj tých pár, čo predtým poznalo. Má problémy s porozumením ostatným, s porozumením jednoduchých inštrukcií („poď ku mne“, „kopni do loptičky“). Nemalo by už len bľabotať, ale zvuky by sa mali viac podobať na slová. Nespája dve slová dokopy, nemá slovnú zásobu ani 25 slov. Neukazuje na obrázky ani časti tela napr. keď ich menujete, neodpovedá na otázky verbálne alebo aspoň pokrútením, prikývnutím hlavou. V 24. mesiacoch netvorí krátke vety, neohýba slová (teda si nezačína uvedomovať gramatiku slovenského jazyka).
- Do 3 rokov: Rozpráva menej ako 50 slov a zriedkavo komunikuje a hrá sa s ostatnými deťmi. Nie je schopné tvoriť krátke vety. Objavuje sa echolália (opakuje frázy v odpoveď na otázku). Nepýta si veci ich pomenovaním. Má slabú artikuláciu alebo vyslovovanie, má problém skladať vety alebo vynecháva slová z viet. Ak sa niečo na vývine reči dieťaťa nepozdáva, je vhodné poradiť sa s odborníkom. Do troch rokov by malo dieťa začať aktívne rozprávať, inak treba vyhľadať pomoc odborníka, teda logopéda.
- V akomkoľvek veku: Ak si všimnete, že vaše dieťa má problémy s prehĺtaním alebo žuvaním, zvážte návštevu logopéda alebo neurológa.
Logopedička Mgr. Lívia Hozlárová zdôrazňuje, že akonáhle má matka pocit, že reč jej dieťaťa sa nevyvíja tak, ako by sa mala, už to je prvý varovný signál, že je potrebné sa poradiť s odborníkom. Najhoršie je zvoliť vyčkávací mód, čakať, že dieťa sa „rozhovorí“. Áno, môže sa tak stať, ale nikto nám to nezaručí a ak sa tak neudeje, tak sme stratili niekoľko mesiacov alebo rokov, kedy sa už s dieťaťom na jeho oneskorení mohlo pracovať a malo tak možnosť „dobehnúť“ rovesníkov. Neskôr, ak sa dieťa oneskoruje v reči od svojich rovesníkov o viac ako šesť mesiacov (teda napr. trojročné dieťa hovorí na úrovni jeden a polročného), vtedy už nehovoríme o oneskorení, ale narušení reči a dieťa už nemusí svojich rovesníkov dobehnúť. Jeho rečové schopnosti budú stále slabšie, a v školskom veku sa to môže pretaviť na problémy s učením (dyslexia, dysgrafia a pod.). Logopedička radí, že v prípade potreby môžete tohto špecialistu navštíviť už s dojčaťom.
Rozdiel medzi oneskorením jazyka a reči
Klinická logopedička Mgr. Lívia Hozlárová vysvetľuje rozdiel medzi jazykom a rečou. Jazyk je systém znakov, pravidiel (gramatických, lexikálnych), ktoré používame na vyjadrenie našich myšlienok a komunikáciu. Môže mať písanú, hovorenú a posunkovú formu. Reč je zase konkrétna forma jazyka, jeho realizácia v praxi, motorický akt.
V jednoduchosti si oneskorenie jazyka, alebo problémy vo vývoji jazyka všimnete u svojho dieťaťa v podobe neschopnosti porozumieť jazyku, vývoj reči sa deje pomalšie. Vyskytnúť sa môže napr. afázia (pre poranenia mozgu alebo problémom s jeho fungovaním má dieťa problém s rečou a porozumieť jej), alebo problém so sluchovým spracovaním (dieťa nevie spracovať význam zvukov, ktoré ucho posiela na spracovanie do mozgu).
Oneskorenie reči znamená, že vaše dieťa nesprávne vyslovuje a tvorí slová a zvuky, neformuje plynulo slová a vety. Alebo naopak je všetko v poriadku, len je pozadu oproti svojim rovesníkom. Deti môžu mať ďalej problém s receptívnou zložkou reči, napríklad nerozumejú abstraktným slovám, zložitým vetám, dlhým súvetiam, ale aj expresívnou zložkou, kedy ide o užívanie jazyka, napr. nedokážu skladať slová dokopy, poznajú ich, ale sa nimi nevedia vyjadrovať. Často sa práve deti s poruchou sluchu, kým sa zistí problém a nasadí napr. naslúchadlo, oneskorujú v reči. Ešte v troch rokoch nemusia vôbec rozprávať. Oneskorenie expresívneho jazyka (t. j. vývoj individuálnym tempom) je charakterizované narušením jazykového prejavu pri jeho správnom porozumení (správna pasívna reč).
Príčiny oneskorenia reči a jazyka
Príčin oneskorenia reči a jazyka môže byť viacero. Vývin reči a jazyka ovplyvňujú napríklad na začiatku prenatálne podmienky, perinatálne a postnatálne. Vývin mozgu ovplyvňuje rizikové tehotenstvo, ťažkosti počas tehotenstva, prekonané choroby počas tohto obdobia, následne pôrod - prirodzený alebo cisárskym rezom. Aj faktory ako či bolo dieťa počas pôrodu pridusené, následné postnatálne podmienky - ako sa adaptovalo na prostredie.
Vývin reči je tiež úzko spojený s motorickým vývinom. Je dôležité, aby si dieťa prešlo všetkými štádiami vývinu - napr. aby nepreskočilo štádium štvornožkovania. Ovplyvňuje ho aj spoločenské prostredie, v ktorom sa nachádza, napr. sú rodičia dostatočne vyladení na dieťa? Venujú mu dostatok pozornosti? Komunikujú s ním? Urýchliť vývin reči sa nedá, nakoľko je to niečo, čo má každé dieťa vrodené. Môžeme mu len správnou komunikáciou dopomôcť a stimulovať správnym smerom jeho vývin reči.
Je dôležité mať na pamäti, že niektoré faktory sú genetické, napríklad, ak mali rodičia alebo starí rodičia rečové poruchy. Slovná zásoba je veľmi individuálna a nesúvisí s neskoršou schopnosťou učiť sa.
Úloha preventívnych prehliadok a multidisciplinárny prístup
Pediater či pediatrička majú na preventívnej prehliadke sledovať psychomotorický vývin dieťaťa, majú k dispozícii vývinový skríning S-PMV, ktorý obsahuje aj otázky ohľadom reči. Takisto majú k dispozícii dotazník TEKOS, ktorý hodnotí aktuálne komunikačné schopnosti dieťaťa a ak dieťa v dotazníku nezíska primeraný počet bodov, má byť odoslané na logopedické vyšetrenie.
Môže sa ale stať, že ak dieťa je zdravé, tým pádom navštívi ambulanciu v osemnástom mesiaci a následne až v treťom roku, čo je dlhý časový úsek a toto obdobie je najcitlivejšie pre vývin reči. Ak dieťa nie je zachytené, začína sa jeho reč „riešiť“ neskoro. Preto je tak dôležitá včasná diagnostika, podchytenie problému a včasná intervencia a príslušná terapia. Rodič sa môže sám rozhodnúť kontaktovať logopedičku či logopéda bez predchádzajúceho odporúčania pediatričky či pediatra, ak títo nepracujú v rezorte zdravotníctva. Klinická logopedička či logopéd však potrebujú výmenný lístok od pediatričky či pediatra.
Ďalších odborníkov a odborníčky je potrebné navštíviť, ak sa zistí, že dieťa má viac ťažkostí vo vývine. Napríklad audiológ a audiologička v prípade podozrenia na poruchu sluchu, psychológ, psychologička a psychiater a psychiatrička na vylúčenie PVP, ADHD. Dieťa môže byť odoslané aj neurologičke či neurológovi, na imunológiu alebo genetické vyšetrenie.
Na čo si dávať pozor v digitálnej dobe
V tejto dobe je základným problémom aj priveľa mobilov, tabletov a rôznych elektronických hračiek. Posadiť dieťa pred tablet a televízor nepomáha rozvíjať aktívnu slovnú zásobu. Naopak, znižuje sa rozvíjanie slovnej zásoby ako takej. Preto treba sa vrátiť ku klasike - s dieťaťom komunikovať, venovať sa mu, čítať, hrať sa s ním. Zdrojom vývinu reči je sociálny kontext - okolie dieťaťa, raná komunikácia s dieťaťom. Tieto interakcie sú obohacujúce a nenahraditeľné pre spôsob a schopnosti prejavu a sebavyjadrenia. Ak sa dieťa nenaučí komunikovať teraz, neskôr sa znižuje záujem s nami komunikovať.
Nemôžeme s dvojročným dieťatkom komunikovať ako s dospelým, pretože nestíha spracovať v našom prúde slov jednotlivé slová, správne gramatické koncovky. V prvých rokoch života si preto dávajte pozor na rýchlosť reči a dĺžku prehovorov na dieťa. Dieťaťu dajte čas na to, aby sa prejavilo.
tags: #v #akom #veku #ma #dieta #vediet