Príchod nového života na svet je udalosťou plnou zmien a intenzívnych zážitkov nielen pre rodičov, ale i pre dieťatko samotné. Celé tehotenstvo sa intenzívne pripravujeme na pôrod, ale to, čo nastane krátko po ňom, často zostáva tabu alebo sa mu venuje veľmi málo pozornosti, pritom sú tieto dni a týždne veľmi dôležité. Bezprostredne po narodení, a aj v nasledujúcich týždňoch, prichádza v tele dieťaťa k mnohým fyziologickým zmenám a zároveň prebieha kľúčová adaptácia na vonkajšie prostredie. Pre novonarodené dieťa je to obdobie intenzívneho učenia a spoznávania, zatiaľ čo pre matku a celú rodinu predstavuje začiatok transformačného procesu plného výziev a objavov.
Prvé momenty: Adaptácia na vonkajší svet
Proces pôrodu je pre bábätko náročný, no zároveň dôležitý pre jeho prechod z chráneného prostredia maternice do vonkajšieho sveta. Pri priechode pôrodnými cestami je dieťa síce pasívne, ale i tak prežíva dôležité okamihy svojho začínajúceho života. Celý proces ženie napred mamička a jej vyplavovanie oxytocínu, pričom situáciu uľahčuje fakt, že bábätko má veľmi mäkkú hlavu, ktorá zaručuje, že vyjde von ľahšie. Tým, že dieťa zažíva pri pôrode stres a vníma celú situáciu dosť nekomfortne, tak sa mu zrýchľuje i pulz. Pôrod prináša pochopiteľne i teplotný šok, keď sa dieťa dostáva z teplejšieho prostredia matkinho tela do chladnejšieho priestoru.
V maternici plod prijíma kyslík cez placentu, čo po odstrihnutí pupočnej šnúry už nie je možné. Preto po pôrode nastáva okamžitá potreba samostatného dýchania. Pľúca bábätka sú po pôrode plné vody, ktorej sa však dieťa rýchlo zbaví. Pľúca sa roztiahnu a dieťatko môže začať normálne dýchať, pričom prvú reakciu po príchode na svet predstavuje kašeľ a kýchanie. Ide o reflex, ktorý pomôže zbaviť sa hlienov a zvyškov plodovej vody. Bábätká sú schopné pozorovať svet, ale ich videnie je obmedzené, rozoznávajú len obrysy. Najlepšie zaostrujú na vzdialenosť 15-30 cm, čo je približne vzdialenosť medzi prsníkom a tvárou matky. Jej hlas poznajú už z maternice a môžu rozoznávať aj hlas svojho otca.
Okamžitý kontakt a jeho význam
Zastarané rutinné postupy v pôrodniciach, ako je oddelenie dieťaťa od matky ihneď po pôrode za účelom vyšetrení a váženia, sú čoraz viac spochybňované. Mnoho matiek v pôrodnici dnes požaduje rešpektovanie práva ich dieťaťa byť od prvej chvíle svojho života s matkou. Vedecké dôkazy poukazujú na nesmiernu dôležitosť neprerušovaného kontaktu matky a bábätka koža na kožu hneď po pôrode, ako aj na všetky výhody pre zdravie dieťaťa a matky, ktoré z neho plynú. Matka a dieťa budú najbližšiu hodinu, ak pôrod nebol obzvlášť namáhavý, bdelí, tešiaci sa a spoznávajúci sa. Novorodenec bude v matkinej náruči pokojnejší, jeho popôrodná adaptácia bude prebiehať s menšou mierou stresu, čo vedie k lepšej stabilite telesnej teploty a hladiny glukózy v krvi.
Výhody kontaktu koža na kožu
Podľa primárky Paulovej dieťa od narodenia až do 30 - 120 minút po pôrode prežíva tzv. 1. aktívnu fázu, v ktorej skúma okolie, hladká rukami mamičku a snaží sa o prisatie k bradavke. Ak je mu to umožnené, bude mať väčšiu tendenciu sať počas prvých dní po pôrode, jeho adaptácia bude aktívnejšia, bude sa častejšie budiť, vypije viac kolostra a získa viac imunitných látok. Matka profituje z častejšieho satia tiež, pravdepodobne predíde bolestivému naliatiu prsníkov v začiatku tvorby prechodného mlieka na 3. až 5. deň.
D. J. F. MUDr. A. Leboyer už v roku 1975 napísal svoju prelomovú publikáciu „Pôrod bez násilia“, ktorá zdôrazňuje potrebu rešpektovania dieťaťa hneď po narodení. Pre dieťa je maternica po deväť mesiacov domovom, a príchod na svet by nemal byť traumatizujúci. Paniku dieťaťa, ktorú vyvolá strata telesného kontaktu, môžeme zmierniť tým, že dieťa jemne položíme matke na brucho. V tejto chvíli je už brucho matky príhodne mäkké a zároveň fyzickou prácou pri pôrode vyhriate na ideálnu teplotu, takže vie dieťatko udržať teplé. Je možné stlmiť pre pôrodnú sálu typické, ostré svetlo a stíšiť hlasy a zvuky nástrojov, keď začne dieťa prichádzať na svet. V súčasnosti sa pôrod, žiaľ, podobá skôr chirurgickému zákroku, všetko prebieha profesionálne a účelne. Pôrod ale nie je chirurgický zákrok, je to udalosť nesmierneho biologického významu a preto by, pokiaľ matku ani dieťa neohrozujú zdravotné komplikácie, mali zdravotníci na chvíľu ustúpiť do pozadia a dať čas novorodenej matke a jej dieťaťu.
Ak dáme dieťa po narodení na brucho matky, aj samo sa reflexívnymi pohybmi, ktoré využívalo už v maternici, vie doplaziť k bradavke, ktorej dvorec je príhodne ku koncu tehotenstva tmavý, aby bol na tele matky dobre viditeľný. Dĺžka pupočnej šnúry, nie náhodou, umožňuje uchopiť ihneď dieťa do náručia, matka si ho môže dôkladne pozrieť, objímať a ponúknuť prsník. Na začiatku stačí dieťa otrieť (vlhkým povrchom tela by strácalo príliš veľa tepla) a všetky ďalšie vyšetrenia už môžu prebiehať v matkinej náruči, alebo ich môžeme odložiť po vzájomnom zoznámení sa a prvom prisatí na prsník.
Imunitný význam prvého kontaktu
Priloženie bábätka na brucho matky má aj veľký imunologický význam. Koža dieťaťa je v maternici „sterilná“, ale prechodom pôrodnými cestami a po narodení sa začína osídľovať baktériami. Ak bábätko hneď po narodení položíme na matkino brucho, jeho koža bude kolonizovaná baktériami matky, ktoré sú jej imunitnému systému známe a „rozpoznané“ ako neškodné. Imunitný systém tak bude ľahšie vedieť identifikovať a bojovať s cudzorodými baktériami, čím sa znižuje aj pravdepodobnosť osídlenia - napadnutia baktériami z tzv. nemocničného prostredia. Ďalším faktorom imunity je prvé priloženie: prvým kontaktom s bradavkou, prvými kvapkami kolostra novorodenec dostáva potrebnú glukózu a prvé imunologické látky. Včasné priloženie bábätka k prsníku, uvoľňovaním oxytocínu, pomáha aj rýchlemu odlúčeniu placenty. Bábätko zároveň svojou hmotnosťou tlačí na vrchol maternice.
Základná starostlivosť a prvé vyšetrenia novorodenca
Po pôrode prevezmú starostlivosť o novorodenca odborníci z novorodeneckého alebo neonatologického oddelenia. S láskou a najväčšou pozornosťou sledujú jeho zdravotný stav a zabezpečia prvé základné skríningy, aby potvrdili dobrý zdravotný stav dieťatka. V prípade akýchkoľvek komplikácií sú ihneď pripravení zasiahnuť a pomôcť. Všetky úkony sú komunikované a vykonané za prítomnosti rodičov, pokiaľ je to možné. Cieľom týchto vyšetrení je odhaliť zriedkavé, ale závažné ochorenia ešte skôr, ako sa prejavia, aby sa dalo včas začať s liečbou a predísť poškodeniu zdravia.
Rutinné postupy a vyšetrenia
Prvé vyšetrenie dieťaťa pediatrom prebieha zvyčajne do dvoch hodín po narodení, ak bol pôrod bez komplikácií. Vyšetrenia novorodenca prebiehajú zväčša za prítomnosti jedného z rodičov, v závislosti od podmienok konkrétnej pôrodnice. Medzi kľúčové vyšetrenia patrí:
- Apgar skóre: Hodnotí sa tep srdca, farba kože, reflexy, dýchanie a svalové napätie. Toto skóre sa zvyčajne určuje v 1., 5. a 10. minúte života.
- Odber krvi z pupočnej šnúry: Merajú sa hodnoty kyslíka a iných dôležitých ukazovateľov.
- Meranie teploty: Prvé meranie teploty prebieha pri prvom ošetrení dieťaťa na pôrodnej sále. Teplota sa meria rektálne, čo je najpresnejšia metóda merania teploty u novorodencov, pričom sa zároveň preveruje priechodnosť konečníka. Optimálna telesná teplota novorodenca pri rektálnom meraní teploty je 36,5°C - 37,5°C (bez novorodeneckého odpočtu). Pri meraní teploty v podpazuší (menej presná metóda) je ideálna teplota 36°C - 36,9°C.
- Ošetrenie pupočného pahýľa: Po pôrode sa pupočný pahýľ zasvorkuje a ďalej voľne zaschýna, až kým sám neodpadne, čo sa udeje v rozpätí 6. - 14. dňa po narodení. Pahýľ nevyžaduje žiadnu zvláštnu starostlivosť, len je potrebné dať pozor na to, aby sa oň nešúchala a netlačila ho plienka.
- Monitor dychu: Všetky pôrodnice v sieti AGEL sú vybavené monitormi dychu, ktoré sú umiestnené v každej novorodeneckej postieľke. Monitor sníma pravidelnú dychovú aktivitu. Ak bábätko nedýcha dlhšie než 20 sekúnd, spustí sa alarm. Tzv. apnoická pauza nás môže upozorniť na náhly a neočakávaný kolaps novorodenca, prípadne môže ísť o začínajúcu infekciu, nízku hladinu cukru či nízku teplotu. Monitor dychu je nevyhnutnou súčasťou každej pôrodnej nemocnice a je odporúčané ho používať v prvých týždňoch aj v domácej opatere, nielen pre rodičov, ale i pre dieťatko samotné.
- Vyšetrenie sluchu: Prípadnú vrodenú vadu sluchu u novorodenca, a tým spôsobený oneskorený vývoj komunikačných schopností, pomáha odhaliť vyšetrenie tzv. otoakustických emisií. Prebieha v pôrodnici alebo do 14 dní od prepustenia, následne v 6. týždni a v 3. mesiaci od narodenia.
- Ortopedické vyšetrenie: Ortopéd vyšetrí bedrá fyzikálne a ultrazvukom pre včasné zachytenie vývojovej dysplázie bedrového kĺbu. Hodnotí sa postavenie, dĺžka a symetria dolných končatín, rozsah a voľnosť pohybu v bedrách a ultrazvuková konfigurácia bedrového kĺbu súčasne s kontrolou postavenia nožičiek. Vyšetrenie prebieha v pôrodnici alebo do 1. mesiaca života.
- Vyšetrenie katarakty: Vykonáva sa pomocou oftalmoskopu, kedy sa presvieti oko novorodenca a zisťuje sa tzv. „červený reflex“. U zdravého dieťaťa je vidieť červený odraz sietnice, kedy je test považovaný za negatívny. V prípade pozitívneho testu nasledujú ďalšie špecializované vyšetrenia.
- Neurologické posúdenie: Pediater pozoruje spontánne pohyby dieťaťa, sleduje reflexy, svalový tonus - prípadnú ochabnutosť alebo stuhnutie. Posúdi polohu v ľahu na chrbte a na brušku, schopnosť držať hlavičku pri krátkom dvihnutí. Posudzuje reakciu na svetlo, zvuk, sací a hltací reflex, mimiku a citlivosť na dotyk.
Fyziologické zmeny v prvých dňoch
- Váhové úbytky: Počas hospitalizácie sa novorodenec váži každý deň. Najväčšie váhové úbytky sú na 2. - 3. deň po pôrode a môžu sa pohybovať až okolo -10 až -15% pôrodnej váhy, pretože tvorba materského mlieka začne stúpať až 48 - 72 hodín po pôrode. Do 2-3 týždňov by mal novorodenec dosiahnuť opäť pôrodnú váhu.
- Močenie: Prvé močenie u novorodenca by malo nastať do 24 - 36 hodín po pôrode. Spočiatku je možné na plienke pozorovať červené škvrny. Sú to čiastočky solí kyseliny močovej, ktoré prirodzene vymiznú, keď sa rozvinie laktácia, a tým sa zvýši frekvencia močenia.
- Stolica: Prvá stolica novorodenca sa nazýva smolka. Je to tuhá, mazľavá, čierna hmota. Jej odchod by mal nastať do 48 hodín od príchodu na svet. Počas pobytu v nemocnici sa postupne stolica mení na zeleno-čiernu. Ak je dieťa plne dojčené, stolica má podobu a zafarbenie „praženice“. Frekvencia vyprázdňovania novorodencov sa veľmi líši.
- Novorodenecká žltačka: Až 80% novorodencov má viditeľné sfarbenie pokožky do žlta. Novorodenci majú po narodení vysoký počet červených krviniek, ktoré sa začnú rozpadávať a uvoľňujú bilirubín. Ak je bilirubínu viac, ako dokáže pečeň spracovať, dochádza k žltému zafarbeniu pokožky. Tá sa pravidelne kontroluje pomocou priloženia meracieho prístroja k pokožke bábätka. V prípade vysokej hladiny sa indikuje fototerapia modrým svetlom. Pri fototerapii má bábätko na sebe len plienočku, aby modré svetlo pôsobilo na čo najväčšiu plochu tela.
Kojenie a výživa v prvých dňoch
Dojčenie je pre novonarodené dieťa najprirodzenejšou a najdokonalejšou stravou. Telo ženy sa na kojenie pripravuje už v priebehu tehotenstva vďaka placentárnym hormónom, kedy estrogény pôsobia na rozvoj mliekovodov a progesterón pôsobí na výstelku alveolov. Popôrodný pokles estrogénov a progesterónu spolu so skorým prisatím dieťaťa k prsníku stimuluje popôrodnú produkciu prolaktínu a tým je podporený aj skorý nástup laktácie.
Mledzivo a zrelé mlieko
Prvé dni po pôrode, obvykle dva až tri dni, sa tvorí husté prvotné mlieko, nazývané mledzivo alebo kolostrum. Toto mlieko je cenné pre svoj vysoký obsah bielkovín, minerálnych látok, vitamínov, protilátok a nenasýtených mastných kyselín. Je pre novorodencov výborne stráviteľné a tiež kaloricky bohaté. Čerstvo narodenému dieťaťu poskytuje všetko, čo vo výžive a adaptácii na vonkajšie prostredie aktuálne potrebuje. V ďalších dňoch po pôrode, optimálne od druhého či tretieho dňa, sa rozvíja vlastné zrelé materské mlieko.
Ďalším dôležitým hormónom pre laktáciu a dojčenie je oxytocín, ktorý sa podieľa na vylučovaní materského mlieka, čím je podporená súčasne zavinovanie maternice. Oxytocín a prolaktín sa podieľajú aj na podpore väzby matky s dieťaťom. Pokiaľ žena intenzívne dojčí, ich hladina je vysoká. V skorom popôrodnom období v súvislosti s prirodzeným rozvojom laktácie sa významne zvyšuje hladina prolaktínu, ktorý je zodpovedný za tvorbu materského mlieka, a oxytocínu, ktorý podporuje uvoľňovanie mlieka.
Výhody kontaktu koža na kožu
Podpora dojčenia a signály hladu
Na pôrodnici prikladajte bábätko k prsníku podľa jeho potrieb, ktoré sa prejavujú takto: správa sa bdelo, olizuje si prsty, strká si pästičky do úst, mľaská, má široko otvorené oči, otáča hlavičku smerom k prsníku. Nepokoj či plač sú už neskoré signály. Rooming-in je preto dôležitý, aby mamička mohla signály včas rozpoznať. Počas hospitalizácie v nemocnici je mamičkám k dispozícii laktačná poradkyňa prípadne ďalší vyškolený personál, ktorý v prvých náročných dňoch dojčenia vysvetlí a poradí. Ak je dočasne potrebné dokrmovanie, uprednostňujú sa alternatívne spôsoby, ako je cievka pri prsníku, striekačka alebo v niektorých pôrodniciach aj kalíšok. Dokrmovanie sa realizuje prednostne odstriekaným materským mliekom alebo umelým dojčenským mliekom určeným pre novorodencov. V pôrodniciach sú k dispozícii odsávačky materského mlieka a laktačné poradkyne radi poradia aj ohľadne ďalších spôsobov na podporu tvorby mlieka.
Emocionálne a psychické prežívanie matky v súvislosti s dieťaťom
Šestonedelie, teda obdobie prvých šiestich až ôsmich týždňov po pôrode, je charakteristické veľkými zmenami v organizme a živote ženy aj dieťaťa, súčasne aj zmenami v štruktúre a chode celej rodiny. Tehotenstvo a pôrod každú ženu osobitým spôsobom premení, pričom organizmus ženy sa postupne vracia do takmer rovnakého stavu ako pred tehotenstvom. Musíme však počítať s tým, že žena nikdy už nebude rovnaká ako pred pôrodom. V rámci zmien dochádza k postupnej adaptácii na novú životnú rodičovskú úlohu, k premene partnerského vzťahu a k novému usporiadaniu celej rodiny.
Popôrodné emócie a blues
Niekoľko hodín po pôrode sa žena obvykle prirodzene v myšlienkach vracia k pôrodu a jeho priebehu. Porovnáva reálny zážitok náročnej situácie so svojimi pôvodnými očakávaniami. Pôrodný zážitok sa vždy premietne do jej sebahodnotenia. Žena sa vyrovnáva s ukončeným tehotenstvom a s prijatím novorodenca ako samostatnej bytosti, pričom je zvyčajne v zajatí myšlienok na starostlivosť o dieťa a otázok ohľadom kompetencií s tým spojených.
V prvých hodinách a popôrodných dňoch je možné sledovať u veľkej časti čerstvých šestonedieľok radostnú až euforickú náladu. Žena cíti úľavu, že má pôrod za sebou a konečne má v náručí svoje dlho očakávané dieťa. Euforický stav však väčšinou nemá dlhé trvanie a býva vystriedaný zvýšenou citlivosťou a úzkostnejším pohľadom na svet. Žena si začína uvedomovať realitu „všedných“ dní. Môže byť zaskočená faktom, že fantázia, ktorá sa zmenila na skutočnosť, vyžaduje zodpovednosť, odriekanie, stálu pohotovosť a plné nasadenie.
Pocity po pôrode sú umocnené nielen objektívnym priebehom pôrodu, ale významne viac subjektívnym zážitkom ženy. V dôsledku napríklad nenaplnených predstáv o priebehu pôrodu či pôrodnej traumy môže žena prežívať posttraumatickú stresovú reakciu. Negatívny vplyv na pocity a prežívanie ženy má aj spánkový deficit a únava, najmä po „iks“ prebdených nociach nadránom. Rozhodne by mnohé matky radšej robili niečo iné ako kŕmili každé dve hodiny dieťa, prebaľovali a utišovali jeho neustály plač.
Takzvaný popôrodný blues, alebo dočasný stav úzkosti, plačlivosti a výkyvov nálady, je po pôrode bežný. Je spôsobený prudkým poklesom estrogénu a progesterónu, ktoré môžu ovplyvniť psychickú rovnováhu ženy po pôrode. Popôrodný blues sa vyznačuje emocionálnou nestabilitou, náladovosťou, podráždenosťou, úzkostnými epizódami, plačlivosťou, zmätenosťou, nepokojom a niekedy aj pocitmi zníženej sebaúcty a sebahodnoty. Tiež sa môžu objaviť telesné prejavy, medzi ktoré môžeme zaradiť bolesť hlavy, nechutenstvo, malátnosť, palpitácie a poruchy spánku. Popôrodný blues väčšinou rýchlo odznieva, a to obvykle do desiateho dňa po pôrode. Možnými príčinami vzniku popôrodného blues je súvislosť so spomínanými zmenami tela, s partnerskou disharmóniou, možné sú aj príčiny psychosexuálne, nespracované neplánované materstvo, predošlá depresia, či traumatizujúci pôrod. Výskyt je častejší u prvorodičiek. Matky sú s deťmi počas celého života spojené silným putom, po pôrode je najsilnejšie. Plač dieťaťa nás rozhádže, pretože príroda to vymyslela múdro - na plač a krik dieťaťa automaticky najcitlivejšie reagujú jeho biologické matky. Na zvuk plaču si budeme musieť zvyknúť, i na to, že my budeme tými, ktoré sa vždy na plač zobudia a musia ho riešiť.
Výhody kontaktu koža na kožu
Popôrodná depresia
Ak popôrodný smútok a negatívna nálada pretrváva dlhšie ako dva týždne, prehlbuje sa vyčerpanie, beznádej a pridruží sa aj nezáujem ženy o dieťa, môže ísť o popôrodnú depresiu. Popôrodná depresia sa môže objaviť kedykoľvek v priebehu prvých šiestich mesiacov po pôrode. Výskyt vrcholí obvykle cca 4 týždne po pôrode, pričom u 25-50 % žien trvá 6 mesiacov. Za najrizikovejšie obdobie pre rozvoj popôrodnej depresie je považovaný príchod domov z pôrodnice, kedy je žena zaťažená starostlivosťou o dieťa a domácnosťou bez podpory a pomoci svojho najbližšieho okolia a bez dostupnej možnosti konzultácie s odborníkom. Ďalšie rizikové obdobia sú dva až tri týždne po pôrode, keď už klesá euforický záujem bližšej rodiny a klesá miera pomoci a podpory novej rodine.
Popôrodná depresia sa vyznačuje úzkostnými pocitmi, strachom zo samoty, pocitmi bezmocnosti a beznádeje, ďalej katastrofickými obavami z budúcnosti. Pocity smútku a úzkosť môžu byť také silné, že dokážu narušiť schopnosť plniť bežné denné úlohy a postarať sa o dieťa aj o seba samotnú. Práve pocit neschopnosti milovať svoje dieťa, problémy sa dieťaťa dotýkať a starať sa oň býva jedným z jej významných ukazovateľov. Z ďalších symptómov je možné menovať extrémne zmeny v chuti na jedlo a problémy so spánkom. Neopomenuteľným faktorom, ktorý pravdepodobne tiež prispieva k rozvoju popôrodnej depresie, je kvalita výživy tehotnej a dojčiacej ženy. Mnohé štúdie ju dávajú do súvislosti s nedostatočným príjmom najmä omega 3 mastných kyselín, vitamínu D, ďalej potom kyseliny listovej, B vitamínov všeobecne, železa a vápnika. Preto kvalitná výživa ženy už v tehotenstve by mohla zohrať preventívnu úlohu, najmä ak má žena depresiu v anamnéze. Popôrodnou depresiou sú viac ohrozené ženy s popôrodnou anémiou, čo zase spätne vedie k podčiarknutiu preventívneho významu výživy, ale aj k spozorneniu u žien s veľkou krvnou stratou počas pôrodu. Popôrodná depresia môže byť spojená aj s dysfunkciou štítnej žľazy. Popôrodná depresia je v šestonedelí pomerne častá a predstavuje záťaž pre ženu, dieťa, partnera aj celú blízku rodinu. Niekedy zostáva zvonka skrytá.
Psychóza a hlboká transformácia
Popôrodná psychóza je závažnejšie ochorenie, ktoré sa môže objaviť u ženy po pôrode. Typickými príznakmi sú halucinácie, chorobné predstavy (bludy), plačlivosť, úzkosť, poruchy spánku, paranoja, poškodzovanie seba i dieťaťa, samovražedné sklony. Jej liečba prebieha rovnakým spôsobom ako pri iných psychotických ochoreniach. Zástava laktácie je nutná len v prípade, že látky liečivá prestupujú do materského mlieka a ohrozujú tak zdravie dieťaťa.
Narodením dieťaťa sa zo ženy stáva matka. Byť matkou predstavuje prejsť významným transformačným procesom, ktorý zahŕňa aj duchovnú/spirituálnu zložku osobnosti ženy. U väčšiny žien ide o absolútnu transformáciu doterajšieho spôsobu života, a to nielen v hmotnej, ale aj v nehmotnej úrovni bytia. Žena spracováva otázky svojej existencie a života v širších súvislostiach. Častou témou je zmysel života a ďalší smer cesty, po ktorej žena kráča. Ďalej sú to otázky hodnôt a orientácie v živote a v novej situácii. So zmenami v sebahodnotení a sebapoňatí, ktoré sa mení v reakcii na pôrod a obdobie materstva ženy, súvisia aj zmeny v sexualite a v partnerskom živote. V tehotenstve a následne po pôrode sa často sexualita presúva do ženskejšej kvality prežívania, ktorá zahŕňa jemné, ošetrujúce a citlivé milovanie, ktoré nezahŕňa také intenzívne telesné výboje, ale naopak preferuje nežnosti, objatie, masáže, dotyky, hladenie, bozky, plynutie.
Praktické rady a administratíva po pôrode
Po prepustení z nemocnice je potrebné do 3 pracovných dní absolvovať prvú preventívnu prehliadku u detského obvodného lekára. Počas prvej návštevy vášho pediatra založia dieťaťu zdravotnú dokumentáciu. Prebehne komplexné pediatrické vyšetrenie vrátane kompletnej anamnézy, zhodnotenia správy do neonatológa. Posúdenie celkového stavu dieťaťa, kontrola vykonania skríningových vyšetrení v pôrodnici a prípadne doplnenie ďalších preventívnych vyšetrení. Pediater vám poskytne poradenstvo ohľadne starostlivosti o bábätko, prípadne laktácie a výživy. Vybraného detského obvodného lekára (pediatra) odporúčame kontaktovať ešte pred pôrodom a dohodnúť sa na zdravotnej starostlivosti očakávaného dieťaťa. Väčšina lekárov má svoj registračný systém, prípadne je potrebné vyplniť prihlášku osobne.
Starostlivosť o novorodenca doma
V domácom prostredí dieťatko obliekajte primerane ročnému obdobiu a teplote, ktorú máte v domácnosti. Nie je potrebné dieťatko neustále držať v teplom oblečení, v čiapočke a rukavičkách. Pri pobyte vonku platí pravidlo, že dieťatku obliekate o jednu vrstvu viac, ako sebe. Je vhodné používať prírodné vzdušné a chemicky nefarbené materiály a oblečenie prať v prostriedkoch určených pre novorodencov. Na prvú vychádzku s bábätkom sa nebojte vybrať už v prvých dňoch po príchode domov z pôrodnice, samozrejme, ak je priaznivé počasie, v akomkoľvek ročnom období. Prechádzke sa určite vyhnite, ak je príliš veľký mráz (pod -5°C), silný vietor, silný dážď, smog, prípadne vysoké teploty nad 30°C. Kočiar nikdy nezakrývajte plienkou. V prípade slnečného počasia používajte vhodné tienidlá, slnečníky a postupne aj vhodné opaľovacie prostriedky alebo oblečenie s UV filtrom.
Genitálie bábätiek umývame zásadne čistou vlažnou vodou bez pridania akéhokoľvek mydla. U chlapcov sa jemne umýva povrch penisu a záhyby mieška. Predkožka sa nesťahuje, keďže u väčšiny novorodencov je ešte prirastená a násilnou manipuláciou s ňou môžeme spôsobiť poranenie alebo zápal. U dievčat oplachujeme genitálie od lonovej kosti smerom ku konečníku, aby sa neprenášali baktérie z konečníka. Je tiež potrebné jemne roztiahnuť a umyť malé a veľké pysky, pričom nie je potrebné odstraňovať biely mázok. Mázok sa tvorí v poslednom trimestri tehotenstva, kedy zabezpečuje ochranu pokožky plodu v maternici. Pri pôrode pôsobí ako prirodzený lubrikant a uľahčuje prechod novorodenca pôrodnými cestami. Obsahuje veľké množstvo živín, lipidy či proteíny. Tvorí ochrannú bariéru, má antimikrobiálne vlastnosti, udržiava pokožku hydratovanú, reguluje telesnú teplotu a jeho prirodzené vstrebanie je účinnou prevenciou možných kožných ochorení.
Administratívne úkony
- Rodný list: Rodný list vydáva matričný úrad podľa miesta narodenia dieťaťa. Najbežnejší spôsob vybavenia rodného listu na Slovensku je cez nemocnicu, ktorá podáva oznámenie elektronicky alebo osobne. Na zaslanie žiadosti o vystavenie rodného listu vášho dieťaťa bude nemocnica potrebovať občianske preukazy alebo pasy oboch rodičov, rodné listy rodičov, potvrdenie o manželstve (ak sú zosobášení). V prípade, že nie ste zosobášení, je nutné pred pôrodom na matričnom úrade spoločne spísať zápisnicu o súhlasnom vyhlásení rodičov, ktorá obsahuje označenie otca dieťaťa a tiež dohodu rodičov o priezvisku dieťaťa. Po spracovaní údajov vám matričný úrad vyhotoví rodný list dieťaťa, ktorý vám zašle poštou alebo si ho môžete vyzdvihnúť na matrike. V prípade, že ste si rodný list nevybavili cez nemocnicu, je potrebné do 3 dní od narodenia dieťaťa osobne navštíviť matričný úrad podľa miesta narodenia dieťaťa alebo trvalého pobytu matky. Budete k tomu potrebovať rovnaké dokumenty: občianske preukazy oboch rodičov, rodné listy rodičov, potvrdenie o pôrode z nemocnice, doklad o uzavretí manželstva alebo zápisnicu o súhlasnom vyhlásení rodičov (v prípade nezosobášených rodičov).
- Zdravotná poisťovňa: Dieťa je automaticky prihlásené do zdravotnej poisťovne matky. Ak chcete dieťa prihlásiť do inej poisťovne, môžete tak urobiť vždy do konca septembra, pričom pod novú poisťovňu prejde automaticky od 1. januára nasledujúceho roka. O narodení dieťaťa nie je potrebné poisťovňu informovať. Informáciu dostane z Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
- Príspevok pri narodení dieťaťa: Od 1. apríška 2022 na Slovensku nie je nutné osobne žiadať o príspevok pri narodení dieťaťa. Príspevok je automaticky vyplácaný Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny na základe štátneho informačného systému.
Šestonedelie patrí hlavne vám a vášmu dieťatku. Samozrejme, každá žena je iná, a je úplne bežné a normálne, ak táto fáza u vás trvá dlhšie. Starať sa o dieťatko vám môže spôsobovať stres a nedostatok spánku - dochádza k celkovej zmene života, ktorý ste doteraz poznali. Rané šestonedelie sa považuje za čas odo dňa pôrodu až po desiaty deň po ňom. Neskoršie šestonedelie začína jedenástym dňom po pôrode a končí najneskôr v ôsmom týždni po príchode dieťatka na svet. Počas šestonedelia sa organizmus snaží regenerovať a postupne vrátiť do podoby, akú mal pred pôrodom. Je dôležité si uvedomiť, že v tom nie ste sama. Neváhajte poprosiť o pomoc svoje najbližšie okolie a pri akomkoľvek náznaku zdravotných problémov vyhľadať špecializovanú pomoc.
tags: #vedeli #ste #ze #niekolko #minut #po