Sviatok Božieho narodenia predstavuje pre mnohých ľudí na celom svete čas hlbokej reflexie, radosti a rodinného spoločenstva. Pozdravujeme Vás všetkých z príležitosti sviatku Božieho narodenia. Áno, toto je historická, nepopierateľná skutočnosť a svetlo tejto betlehemskej moci osvetľuje život a životné cesty každého z nás. Tieto sviatky nám znovu a znovu pripomínajú základnú pravdu evanjelia: „Tak Boh miloval svet, že poslal svojho jednorodeného Syna, aby každý, kto v neho verí, nezahynul, ale mal život večný“. Tento príbeh, starý tisícročia, neprestáva oslovovať ľudské srdcia, hoci jeho podstata a spôsob prežívania prechádzajú neustálymi premenami pod vplyvom doby a spoločnosti. Vianoce sú preto nielen spomienkou na dávnu udalosť, ale aj výzvou k osobnej a kolektívnej duchovnej obnove, k návratu ku koreňom viery a k prehĺbeniu hodnôt, ktoré sú pre ľudstvo kľúčové. V tomto článku sa pozrieme na teologický význam Vianoc, na ich prepojenie s tradičnými zvykmi a vinšami na Slovensku, a taktiež na výzvy, ktorým čelí vianočné posolstvo v modernom svete, pričom sa zameriame na hľadanie pravého zmyslu a jeho prijatie v našich životoch.
Historické a Teologické Korene Vianoc: Narodenie Spasiteľa
Vianoce, ako čas oslavy narodenia Ježiša Krista, sú hlboko zakorenené v historických udalostiach a teologických pravdách, ktoré formovali západnú civilizáciu. Centrálna myšlienka spočíva v poznaní, že Boží Syn prichádza na tento svet, aby sme opäť získali slobodu a večný život, ktorý sme stratili hriechom. Je to ten najväčší a najúžasnejší dar od Boha pre každého človeka, ktorý chce zmeniť svoj život a žiť v pravde. Od tejto chvíle všetci ľudia môžu opäť žiť v skutočnej slobode a v láske. Sviatky Božieho narodenia nám zdôrazňujú túto významnú skutočnosť nášho duchovného života.
Samotný príbeh narodenia Ježiša Krista je plný pokory a jednoduchosti. Mestečko Betlehem nebola pre Jozefa a Máriu dovolenková destinácia, ktorú si vybrali. Prišli sem, lebo museli. Cisár Augustus vydal príkaz sčítať ľud vo svojej ríši, aby sa mohli vyčísliť dane. Mladý pár mal za sebou dlhú, náročnú cestu, ktorú Mária absolvovala v pokročilom štádiu tehotenstva. Obaja boli vystavení obavám a stresom. Všetko sa komplikovalo. V Betleheme ich nevítali. Nemali kde prenocovať. Chýbali im základné veci. Najprv boli bezdomovci, potom utečenci, ktorí pred Herodesom chránili holý život na úteku. Jasličky takto symbolizujú, že Ježiš prišiel pre všetkých - chudobných aj bohatých. Boh sa chce dať poznať každému bez rozdielu - chudobným, vzdelaným, bohatým a aj intelektuálnym špičkám. Svetlo spásy, ktoré zažiarilo v Kristovi, svieti pre každého, či už máme iba základné vzdelanie, alebo akademické tituly. Tak, ako slnko svieti všetkým, tak aj Kristus.
Boh je veľmi vynaliezavý, keď sa chce dať niekomu poznať, rešpektuje danosti každého. Pastierom Kristovo narodenie oznámili anjeli, mudrcom od východu hviezda. Vianočnými udalosťami nám Boh hovorí, že mu na nás záleží. V dvoch tisícročiach sa Boh v Betleheme svojím vlastným nečakaným a nepochopiteľným spôsobom dotkol nášho sveta tým, že sa stal človekom. On - Boh od večnosti - si zobral na seba ľudskú podobu a takto oslovil človeka svojou pokorou, keď sa stal takým ako on, so všetkou jeho biedou a slabosťou okrem hriechu. Tým, že sa stal Ježiš človekom, prijal nás za svojich bratov a sestry a dal nám novú perspektívu a ľudstvu vôbec novú dimenziu. Veď sám Boh sa dotkol našich bolestí, našich rán, nášho každodenného života. Jeho príchod do tohto sveta teda otvoril človeku novú možnosť. Je to dôkaz toho, že Boh nestratil dôveru v človeka, že mu verí a že mu dáva možnosť byť novým stvorením. Vianočný príbeh si dokázal nájsť celými storočiami svojich poslucháčov, pretože je v ňom mnoho symboliky pre rôzne skupiny ľudí. Keď boli ľudia chudobnejší, ľahko sa stotožnili s chudobnou nazaretskou rodinou či pastiermi. Iní sa vedia stotožniť s tým, že nazaretská rodina rodila za mestom, pretože nebolo pre nich miesta. Vedeli a vedia sa s tým stotožniť ľudia, ktorí sa cítia na okraji, vytlačení, nepochopení. Silná je symbolika bábätka. Ono je zraniteľné a bezbranné. Ale je v ňom aj nádej. Že vyrastie, niečo svetu odovzdá, že bude šťastné.
Vianoce v Srdci: Obnovenie Duchovného Života
Starokresťanský autor Origenes sa raz opýtal: „Aký úžitok budeš mať z toho, že Kristus prišiel na tento svet, ak sa nenarodí v tvojom srdci?“ Týmito slovami Origenes vystihol aj zmysel a podstatu Vianoc. Nejde len o vonkajšiu oslavu, ale predovšetkým o vnútornú premenu. Každý, kto v pokore prijme túto Božiu ponuku, čiže uzná, že Ježiš Kristus je tá najdôležitejšia pravda v našom živote, otvára sa darom Ducha Svätého. Duch Svätý obnovuje a mení naše srdce. Stávame sa dobrotivejšími, láskavejšími, doslova darom pre každého človeka. Zažívať prítomnosť Ježiša Krista vo svojom srdci znamená nájsť Jeho pokoj i pomoc v utrpení, jednoducho nový život, ktorý raz vyvrcholí radosťou v nebeskom kráľovstve.
Mali by kresťania oslavovať Vianoce? || Sú Vianoce BIBLICKÉ?
Vianočné sviatky nám ponúkajú vzácnu príležitosť prijať Ježišove hodnoty do svojho života. Dať tak svojej činnosti hlboký zmysel. Opäť objaviť v sebe zrnko dobroty, nefalšovanej krásy a pravdy a zachovať si ho, ba i podporovať jeho vzrast. Teda dať Kristovi a jeho hodnotám možnosť znova sa narodiť v našom srdci. To, čo máme pred sebou, nie je iba kresťanstvo v povrchnom zmysle, ale hlboké povolanie k prežívaniu a šíreniu hodnôt, ktoré nám ponúkajú tieto milostivé dni Vianoc. Upriamime svoj pohľad na Božskú vznešenosť dieťaťa a na jeho kráľovskú hodnosť. Vianočné udalosti nám ukazujú, že hľadať Boha môžeme nie len rozumom, ale predovšetkým srdcom. Ako sa Boh hľadá srdcom? Tak, že sa pred ním skloníme ako pred Vládcom nášho života, nie len fyzicky, ale najmä v srdci - vo svojom vnútri a tichosti. Naša viera nie je iba vecou rozumu. Viera je umením vidieť viac, viac prežívať, vidieť za povrch diania. Mudrci z evanjelia našli Ježiša a odovzdali mu dary. Určite boli naplnení radosťou a po stretnutí s Ježišom odchádzajú múdrym smerom. Viedla ich nie hviezda, ale Boh. Kiež toto charakterizuje aj naše stretnutia s Ježišom, kiež sme i my naplnení radosťou a ideme správnym smerom v živote. Mudrci dali viac na slovo Božie, ako na slovo kráľa. Rozhodli sa, že poslúchnu Boha, pretože Božia autorita bola vyššia ako autorita kráľa. Aj my sa neraz dostávame do situácií, keď sa musíme rozhodnúť. Keď Božie slovo stojí proti ľudskému slovu, proti takým trendom, ktoré sa v našej spoločnosti presadili. Žiaľ, nepochádzajú od Boha. V súčasnosti, nemenej ako za čias mudrcov, stojí Božie prikázanie proti spoločnosti. Božie slovo je i dnes v rozpore s tým, čo je nám preferované. A naše rozhodovanie je ťažšie, pretože mnoho ráz nám nie je jasné, čo je správne. Nepočujeme zreteľne Boží hlas. Božie slovo je nesmiernou pomocou pri učení sa, ako žiť v dnešnom svete. Mudrci poslúchli Božie slovo a idú dobrým smerom. Bratia a sestry, cesty k Ježišovi Kristovi sú rozličné. Boh vytrvalo hľadá každé ľudské srdce a dotýka sa ho spôsobom, ktorému srdce rozumie. Vykročme dnes aj my múdrym smerom.
Tradičné Zvyky a Vinše na Slovensku: Oslava Narodenia Krista
Vianoce na Slovensku boli a sú obohatené o bohatú paletu zvykov a tradícií, ktoré sa v jednotlivých regiónoch líšia, no spája ich spoločný duch oslavy a súdržnosti. Prvý sviatok vianočný, nazývaný Božie narodenie, bol vždy rodinným sviatkom. Veľmi starým zvykom bolo chodenie včas ráno do potoka po vodu, v ktorej sa domáci symbolicky umyli, aby si zabezpečili zdravie pre celú rodinu. V tento deň boli ľudia väčšinou doma. Podľa etnologičky Malokarpatského múzea v Pezinku Hany Sedláčkovej navštevovali, ak tak, iba najbližších členov rodiny a aj to iba popoludní. Neriskovali možné škriepky, lebo tie by sa mohli opakovať po celý nasledujúci rok. Obedovalo sa doma, menu bolo opäť slávnostné. Jedla sa mäsová polievka, pečené mäso, fašírky, zemiaky a uhorka. Gazdiné mohli zo stola odložiť misky s jedlami, s ktorými sa nesmelo od štedrej večere hýbať, až na Druhý sviatok vianočný. Izba sa taktiež mohla pozametať a upratať. Atmosféra bola počas tohto sviatku uvoľnená, rodiny a známi sa navštevovali.
Dopoludnie Druhého sviatku vianočného bolo určené na návštevu kostola, kam v tento deň prišlo veľmi veľa ľudí, lebo sa svätilo víno. To sa v tento deň pilo, aby ľudia predišli možným chorobám. Popoludní sa konali prvé zábavy od Kataríny, a to buď v krčme, alebo v dome, kde bývali priadky. V malokarpatskom regióne nesmelo chýbať na Vianoce víno. V tomto období sa podľa riaditeľa Malokarpatského múzea v Pezinku Martina Hrubalu ponúkalo to najlepšie a najvzácnejšie, čo v gazdovstve bolo. Na rozdiel od všedných dní či dokonca aj niektorých sviatkov, kedy sa najčastejšie pilo zriedené s vodou, známe ako vodnár, si v rodine pokladali na Vianoce za samozrejmosť dopriať si to najlepšie víno. Také sa okrem Vianoc konzumovalo iba na svadbe či krstinách. Víno sa pilo aj počas štedrej večere, poďakovalo sa za dobrý ročník a vyprosovalo sa požehnanie za dostatok vína aj do budúceho roku. Vysušené strapce hrozna sa ponúkali počas štedrej večere, kedy boli hrozienka už veľmi sladké. Vianočné sviatky boli a zostávajú časom spájania sa s rodinou, priateľmi a spoločenstvom, a to aj prostredníctvom ústnych tradícií, ako sú vinše.
Na západnom Slovensku chodili malí chlapci po tzv. vianočnej obchôdzke, nesúcej so sebou vinše a priania šťastia a hojnosti. Tieto vinše sú plné úprimných želaní pre hospodárov, ich rodiny a úrodu, často s prvkami humoru a prosieb o pohostenie. Ukazujú na hlbokú prepojenosť života s prírodou a s Božím požehnaním.
Tu sú príklady vianočných vinšov z rôznych kútov Slovenska, ktoré odrážajú bohatosť a rozmanitosť vianočných tradícií:
Považie:Keď na narodenie Krista pršať začne,za štyri týždne počasie bude mračné.Vinšujem vám tieto slávne sviatky -Krista Pána narodenie,aby vám dal Pánboh zdravie, šťastie, božské požehnanie,a po smrti kráľovstvo nebeské aby ste obsiahnúť mohlia čo si od pána Boha žiadate.
Lišov:Mnohovážení páni hospodári!Pri príchode našom zvestujeme vám radostnosť velikú,ktorá bude celému svetu: Narodil sa nám spasiteľ;všetkého sveta vykupiteľ. Keď to pastieri počuli,po domoch išli a vinšovali.
Topoľčany:Vinšujem vám na tieto slávne sviatkyKrista Pána narodenie,aby vám dal pánboh zdravie, štástie,hojné božské požehnanie a po smrtikráľovstvo nebeské obsiahnút.
Severný Hont:Pomodzi Boh, pomodzi Boh cez tieto nové sviatky,ráčiž nám milý Pánboh dati a dočkati akožto Krista Pána narodeného.
Liptovský Jamník:Doniesli sme vám novinu: prišli sme k vám na hostinu.Zostúpil spasiteľ s výsosti, my sme prišli k vám za hosti,a nám vína nedávate, pálenky tiež nič nemáte,čo by sme sa častovali a vám krajšie zaspievali.Opekance vám nechceme, oriešky si potlčieme.A my sme nie chlapci malí, žeby ste nám grajciar dali.Ak nám dvadsiatnek nedáte, na nový rok nás nemáte.
Kysuce:Vinšujem vám na toto Božie narodenie,zdravie, šťastie, na statočku zachovanie, na detičkách potešenie,hojnosti, prajnosti, úrodnosti, po stodolách, po komorách od Pána boha dosti.Aby ste mali toľko teličiek, ako v hore jedličiek.Aby ste mali toľko býčkov, koľko je v hore bučkov.
Stará Turá:Šťastlivé a veselé svátky, aby bolo mlieka plné látky,aby dal Pán Boh dobrého zdraví a po smrci království nebeské.
Spiš:Vinšujem vám šťastie, zdravie na to Božie narodenie,žeby sa vám darili kury cubaté, husi sedlaté,žeby ste mali toľko teličiek, kol'ko je v lese jedličiek,toľko volkov, koľko na dachu kolkov,žeby ste orali štyrmi pluhami, keď nie štyrmi, tak tromi,keď nie tromi, tak dvomi, keď nie dvomi, tak jedným, ale hodným.Choďte do polky, vezmite pálenky, choďte do skrine, doneste pol svine,choďte do pece, vyberte koláče.
Kokava nad Rimavicou:Ja som malý do povaly, vypil by som, keby dali.Pálenčičky do skleničky a koláčik do kapsičky,ešte k tomu babka, na chrbát lopatka.
Važec (1):Pri dverách stojím, psíka sa bojím, pes do mňa vrčí, kapsa mi trčí,dajte mi koláča, nech sa mi kapsa vytlača.
Liptovské Sliače:Ja som malý neveličký, pýtam si ja do kapsičky,kus koláča, kus mrváča, vypustím vám z kapsy vtáča.A ak sa vám nelúbi, vypustím vám tri holuby.
Važec (2):Ja som malá maličička, posiali ma mamička,že by ste mi dačuo dali do fertušky naviazali.Do fertušky koláčika do rúčky turačik.
Važec (3):Ja som malý, maličký, pýtam sebe do kapsičky,kus koláča, kus kabača, prinesiem vám jutro ftača.
Tieto vinše nám pripomínajú, ako hlboko boli vianočné zvyky prepojené s každodenným životom ľudí, ich nádejami na úrodu, zdravie a rodinnú pohodu. Sú svedectvom o pretrvávajúcej túžbe po požehnaní a dobrom živote, ktorá sa v čase Vianoc zosilňuje.
Výzvy a Skúšky Vianočného Posolstva v Modernom Svete
V súčasnej dobe sa význam Vianoc ocitá pod tlakom rôznych vplyvov, ktoré často odvádzajú pozornosť od ich pôvodnej duchovnej podstaty. Všetko sa nám skoro zunuje. Aké vzrušenie nastane v rodine, keď si kúpia nové auto, keď sa nasťahujú do nového domu, ale po čase všetko zostarne a prestane nás to baviť. Nie je to ináč ani medzi ľuďmi. Keby to tak nebolo medzi nami a Bohom! Táto skúsenosť s vyprchaním prvotného nadšenia sa môže prenášať aj na vianočné obdobie, keď sa sústreďujeme na materiálne aspekty a zabúdame na hlbší zmysel.
Český spisovateľ Josef Čapek vo svojej rozprávke „O Vianociach, ktoré nechceli byť“ rozpráva príbeh o ľuďoch, ktorí z nejasných dôvodov boli na seba počas celého roka zlí. Závideli si, nenávideli sa a vzájomne si nepriali nič dobré. Podobne aj ich deti - neposlúchali, hádali sa i bili a nechcelo sa im vôbec nič učiť. A tak si Vianoce povedali, že títo ľudia si nezaslúžia, aby nastal čas lásky a pokoja. Preto uverejnili vo všetkých novinách veľký oznam: „Vážení občania, keďže celý rok pozorujeme vo vašich slovách i skutkoch iba zlo, rozhodli sme sa, že tento rok žiadne Vianoce nebudú.“ Avšak ľudia si povedali, že ak Vianoce nechcú byť, tak si ich spravíme sami. A začali si ich pripravovať tradičným spôsobom. Nakupovali darčeky, ozdobovali stromčeky, piekli a varili. No čím viac sa snažili vytvoriť čarovnú atmosféru Vianoc, tým menej sa im to darilo. Napriek tomu, že ide len o rozprávku, veľmi rýchlo sa môže tento príbeh premeniť na skutočnosť. Ľudia si totiž vlastnými silami nikdy nedokážu vytvoriť pravé Vianoce. Pokiaľ Vianoce nebudú oslavou času narodenia Ježiša Krista, ľudia zažijú iba niečo na prvý pohľad síce krásne, ale umelé, vytvorené neraz v kŕčovitom strese.
História ukázala, že snahy o potlačenie alebo zmenu vianočného posolstva sa objavovali v rôznych obdobiach. Cez Vianoce, v čase totality nás vládnuci a všemocní, chceli za každú cenu zbaviť hĺbky zážitku viery v Boha. Preferovali Deda Mráza a sviatky zimy. Iní zase najmä pred Vianocami, v sektárskej protikresťanskej snahe, ako následníci odpadlíka Ária, chodili z domu do domu a hlásali, že kresťania svätia pohanské sviatky. Preto sme našim deťom z besiedky, náboženstva a konfirmácie, ale aj širokej verejnosti vysvetľovali, že v roku 313. sa ediktom cisára Konštantína skončilo prenasledovanie kresťanov a po svätení Veľkej noci, aj svätodušných sviatkov sa začali svätiť aj sviatky vianočné s pripomenutím narodenia Spasiteľa Pána Ježiša Krista. Aby sa zamedzilo dvojkoľajnosti zámerne zamenili pohanské sviatky zimného slnovratu boha Slnka za oslavu Slnka spravodlivosti, narodeného betlehemského Dieťaťa. Toľko známa história. No čím viac chceli nám zakázať vianočné tradície, tým viac sme ich slávili a kostoly sa plnili. Aj na Myjave, pri príchode do zboru pred 45 rokmi na Štedrý večer bolo v kostole pár ľudí, no o to viac ich bolo na vianočných nešporoch na kopaniciach, kde sa tradíciu nepodarilo utlmiť. Postupne však stúpali počty a na záver ateistickej doby myjavská katedrála “praskala vo švíkoch”. Posledných 20 rokov misia v podobe pravidelných adventných koncertov prilákala aj vlažných, či váhajúcich luteránov, ba aj iných. Kto to zažil, má na čo spomínať.
Mali by kresťania oslavovať Vianoce? || Sú Vianoce BIBLICKÉ?
Tento rok pandémia zatvorila kostoly v našom najviac infikovanom kraji. “Online” prenos posledného adventného koncertu bez tradičnej výzdoby a vysokých vyzdobených vianočných stromov pred oltárom len dokreslil to, čo sa nám ani v zlom sne nikdy neprisnilo. Kostol zavretý, dokonca aj na Štedrý večer a ostatné sviatočné dni. Koledy a vianočné spevy len z ampliónov na veži či z mestského rozhlasu. Márne obliehanie chrámu neinformovanými; to všetko je čosi nepoznané, neslýchané, akoby z inej planéty. Čo na to betlehemské Dieťa? Náš známy text odpovedá, že síce každoročne v tomto čase prichádza, ale tento rok akoby sme ho nevedeli, nedokázali, či nechceli prijať. Znie to síce paradoxne, ale táto skutočnosť nám chce čosi naznačiť. Boli sme príliš bezstarostní, spokojní, uveličení, každoročne automaticky vianočne naladení, ako perpetum mobile si privlastňujúc všetko, čo patrí k Vianociam - nákupy, zhon, očakávania, v spánku na vavrínoch bohatej postmodernej doby, uveličení v akomsi sne zotrvačnosti, bezpečnosti, stereotypnosti a zrazu totálny šok.
Dánsky filozof, teológ a psychológ Sören Kierkegaard píše: „To, čo máme pred sebou, nie je kresťanstvo, ale nesmierny klam zmyslov a ľudia nie sú pohania, žijú blažení v domnienke, že sú kresťania. Preto obnova vyvoláva dojem, akoby odvádzala od kresťanstva.“ Tento takmer 200 rokov starý výrok je stále aktuálny. Kresťanstvo ako klam zmyslov, život v domnienkach a blaženosti. Keď nadišiel Štedrý večer, aspoň vtedy sme sa chceli venovať niečomu, čo by nás pozdvihlo, dodalo silu. Chceli sme mať pokoj, cítiť radosť. Každý rok sme čítali ten istý vianočný príbeh. Zdá sa však, že to, čo sme počuli, sme si v mysli dotvárali - ovplyvnení romantikou obrázkov Ježiška v jasličkách, vysvietenými Betlehemčekmi, aké ukladáme pod farebne zladený stromček a piesňami o sladkom Ježiškovi. Kierkegaardovej parafráze slov evanjelistu o neprijatí Krista, že obnova vyvoláva dojem, akoby odvádzala od kresťanstva, mnohí rozumieme. Ľudia chcú mať pokoj, cítiť radosť a „neriešiť“, čo sa ich netýka. Ale ak to tak bude, v našom živote a vo svete sa nič zásadne nezmení. Takto k radosti a pokoju neprídeme, budeme ich iba predstierať.
Prijatie Krista v Dnešnej Dobe: Cesta Pravdy a Lásky
Prijatie Krista v dnešnej dobe nie je pasívna záležitosť, ale aktívna voľba, ktorá vyžaduje odvahu a záväzok. Podľa ďalších informácií evanjelistov sa v Ježišovom živote ani neskôr neobráti všetko na dobré. Boží Syn je opakovane vystavený nepochopeniu, sklamaniu, nakoniec zrade a násiliu. Tí, u ktorých sa predpokladalo, že Božieho Syna prijmú, uvítajú, rozhodli inak. Sledovali Ho, prenasledovali a ukrižovali. Milí priatelia, na tých, ktorí by mali byť nositeľmi ideálov, nasledovať Krista v Jeho radikalite pravdy a lásky, pozorujeme, že sa správajú opatrne. Pragmaticky. Aj cirkevní predstavitelia, od ktorých by sme očakávali, že by na zjavnú nespravodlivosť mali upozorňovať, reagovať, využiť svoj vplyv, na to, aby v zodpovedných prebúdzali svedomie, mlčali. Aby evanjelici neustupovali z pozícií, čo nám predkovia za mnohých obetí zanechali. Aby sme sa nevytrácali nielen z médií (až na výnimky privilegovaných prikyvujúcich). Táto snaha po „pokoji“ je v situácii, keď sa preukázateľne odhaľuje lož, korupcia, kde sa prikrývajú podvody s pokrytectvom a kauzami, niekde už trestne stíhanými. To všetko je odmietaním Krista.
Dnes prijať Krista neznamená lamentovať nad zavretým kostolom, robiť gestá obetavosti pre cirkev, šikanovať a odstavovať nepohodlných, čo veľa vedia a veľa si pamätajú a tým sú pre niektorých nebezpeční, možno zavádzajúci niektorým pri kariérnom či inom postupe. V snahe po “vyššej CPP spravodlivosti”, nebrať nepohodlným zásluhy, ale pre istotu umlčať, či prikyvovať, príp. inak odstaviť, možno likvidovať. Držať sa zásady: zíde z očí, zíde z mysle! Mať patent na jediné správne kresťanstvo! Zdá sa to prehnané? Kiež by si, milý čitateľ, nepoznal taký pocit. Ako teda prijať narodeného Spasiteľa? V prvom rade v pokore si opakovať Jeho slová: “učte sa odo mňa, lebo som krotký a pokorný v srdci, a nájdete si odpočinutie duší!” Vidieť, spoznať Ho v núdznom a trpiacom, možno v starom, odpísanom človeku. Nasledovať Krista znamená mať odvahu nechať niektoré ťažké témy radšej otvorené, priznať si, že ich zatiaľ nevieme riešiť, nie sa tváriť, že neexistujú. Kresťanstvo, kde ľudia nebudú schopní konfrontovať sa s núdzou biednych nemá budúcnosť. Nie, nezničí ho “lockdown” ani islam. Slovo dnešného evanjelia otvára však aj inú možnosť: tým, ktorí Krista prijali, dal moc stať sa dietkami Božími. Božími deťmi nie sú tí, ktorí to o sebe hovoria. Sú to ľudia, ktorým praktiky, zamerané proti človeku a teda aj proti Bohu, Kristu, prekážajú a nebudú sa ich zúčastňovať. Ani za cenu strát, za cenu toho, že prídu o výhody, o miesto, dokonca aj o život. Božími deťmi môžeme byť aj v hojnosti, keď sa o tú hojnosť delíme. Sme nimi vtedy, keď sa nenecháme presvedčiť, že tým, čo dnes platí, sú peniaze a hrubá sila.
O tom, či Krista prijmeme alebo odmietneme, sa nerozhoduje raz. Rozhodujeme o tom každý deň. Celý život, nielen na Vianoce. Nasledovať Krista znamená byť vystavený nepochopeniu, neprijatiu. Obnova vyvoláva dojem, akoby odvádzala od kresťanstva. Je to paradox. Boh však vidí a vie všetko. Pozná naše motivácie a skryté túžby. Rozumie im. Každé stretnutie s Ním v Jeho slove a sviatosti, tichu a hudbe, ktoré mi pomôže vidieť moje omyly a zlyhania, bude Vianocami. Vianoce budú tam, kde si uvedomím, kto som a kým chcem byť. Tam, kde zistím, čo mi bráni, aby som prejavoval lásku, pozornosť človeku v dlhodobom vzťahu, tam, kde sa naučím sústrediť na svoje dieťa, keď referuje o svojom dni v škole. Budem počúvať partnera, s ktorým som doma zavretý a uvedomím si, ako sme na seba odkázaní. Pomocou pokornej modlitby trpezlivo bojovať s ponorkovou nemocou, tak častou v tomto čase v mnohých domácnostiach. Tou zanedbanou modlitbou budem sa snažiť “reštartovať” svoj vzťah k Bohu i ľuďom. Pri nečakane dostatočnom nadbytku času, pokľaknem na kľakátko (ja som ho zdedil po otcovi), alebo jednoducho na zem pri posteli, alebo pri stole. Vianoce budú tam, kde budem mať trpezlivosť počúvať starca, aj keď hovorí o svojich bolestiach a vždy znovu sa vracia k spomienkam z mladosti. Budem vykupovať čas, lebo dni sú zlé. Budem viac počúvať a menej hovoriť, o to viac komunikovať s Pánom Bohom. Prijmem človeka, ktorého odmietajú, alebo mi je nesympatický, možno zavádzajúci v ďalšom pechorení. Vianoce budú tam, kde nájdem odvahu prosiť o odpustenie. Každý prejav úprimnej viery, ktorá sa prejaví v láske. To je perspektíva obnovy a dobrej budúcnosti, skutočného pochopenia Vianoc. Pre každého - pre všetkých nás.
Vianočný príbeh si vedel nájsť celými storočiami svojich poslucháčov. To preto, že je v ňom mnoho symboliky pre rôzne skupiny ľudí. Mnohých z nás si nájde vianočná atmosféra, aj keď sme možno na začiatku vôbec neboli na to naladení. Aj dnes sme počuli hlbokú i náročnú úvahu apoštola Jána o Ježišovom narodení. Tam už nezaznelo nič o jasliach či hviezde nad nimi. Ale aj keď to tam nezaznelo, je to premýšľanie nad vianočným príbehom. A vianočný príbeh si nachádza aj svojich oponentov. Pre všetky ostatné náboženstvá je nepredstaviteľné i neprijateľné, že ten nedotknuteľný, zvrchovaný, absolútny Boh by sa mohol stať zraniteľným, podliehajúcim rastu a nakoniec usmrteným. Čo je však podstatou tohto príbehu? Bude to znieť ako klišé. Avšak podstata Vianoc je pripomienka nepodmienenej a nezaslúženej lásky Boha k ľuďom. Napriek tomu, že sme si túto lásku nezaslúžili. Dôležité je ale aj to, že vianočný príbeh je akoby požehnaním cesty rastu a dozrievania. Naznačuje, že Boh nezmenil svet na dobrý v jedinom okamihu. To jedinečné dieťa musí rásť a dozrievať. Ak to povieme inak - a tiež to bude znieť staromódne - Vianoce sú o pokoji, láske, mieri, dobrote. V čase, keď majú k sebe ľudia zvlášť blízko, dovoľte mi, aby som Vás milí bratia a sestry, pozdravil s láskavou pozornosťou: so žičením Božej milosti a jeho pokoja. So želaním, aby každý z Vás bol preniknutý hodnotami, ktoré nám ponúkajú tieto milostivé dni Vianoc. Každé Vianoce sú príležitosťou duchovnej a morálnej obnovy kresťana i návratom ku koreňom kresťanským i národným. Nenechajme upadnúť do zabudnutia mnohé naše hlboké tradície a s tým spojené obohacujúce hodnoty. Znova sa k ním vráťme! Obnovme v našich rodinách hodnoty, ktoré sa osvedčili: napr. spoločnú modlitbu, aspoň v niektoré dni aj vo forme posvätného ruženca; nájdime si čas jeden na druhého; vráťme nedeli jej posvätný i rodinný charakter; nezanedbávajme starostlivosť o našich starších, či chorých rodičov. Prežívajme jednotlivé tajomstvá našej spásy v primeranej pozornosti. Aj tohtoročné prežívanie tých najľudskejších sviatkov nás k tomu pozýva. Mali by sme tomuto zázraku nádeje opatrne spoločne - ako ľudia dobrej vôle - podať ruku a dovoliť tak rast lásky v každej oblasti života. V tomto duchu Vám vyprosujem a želám, drahí bratia a sestry, Božiu milosť, hlbokú radosť a pokoj, ktorý ohlasovali anjeli nad Betlehemom všetkým ľuďom dobrej vôle.
tags: #vianocny #prihovor #na #bozie #narodenie