V decembri vstupujeme do obdobia, ktoré je pre mnohých magickým svetom, plným vianočných piesní, nápadito vysvietených ulíc a detskej radosti z bielych vločiek. Vzduch je presýtený očakávaním a úsmevmi. Vianoce sú jednoznačne sviatkom, ktorý sprevádza množstvo tradícií, ktoré si od detstva spájame so sviatočnou atmosférou. Zdobenie vianočného stromčeka, zavesenie svetielok, pečenie vianočných koláčikov, prechádzky po vianočných trhoch, nakupovanie darčekov, ktoré si následne vymieňame pod stromčekom - to všetko sa často stáva rutinou. Aj keď si mnohí myslia, že existuje jednoduché vysvetlenie histórie Vianoc, skutočný príbeh je oveľa zložitejší. „Rozbaľte“ ho spolu s nami a objavte, prečo vlastne Vianoce slávime, čo všetko sa skrýva za ich históriou a že Vianoce boli v niektorých obdobiach histórie dokonca aj zrušené.
Vianočný Stromček: Od Pohanských Koreňov po Celosvetový Symbol
História vianočného stromčeka, obľúbeného na celom svete, sa začala písať v nemeckom protestantskom prostredí. Jeho pôvod však nie je biblický ani kresťanský, ale siaha azda až k rímskym oslavám slnovratu - Saturnáliám. Akýmsi pokusom o jeho biblické zdôvodnenie boli slová proroka Ozeáša: „Ja som ako zelený cyprus, tvoje ovocie pochádza odo mňa.“
V 11. storočí sa na mnohých miestach uvádzali chrámové divadelné hry s náboženskou tematikou. Zo začiatku sa hrávali v kostoloch, neskôr sa presunuli pred hlavný vchod kostola. Veľký úspech mala jedna hra, ktorá sa aj rýchlo rozšírila a hrávala sa hlavne v predvianočnom období. Predstavovala pozemský raj, stvorenie prvých ľudí, hriech Evy a Adama a ich následné vyhnanie z raja. Hra sa končila prísľubom Vykupiteľa, ktorý mal raz prísť na zem. V neskoršej dobe sa tieto chrámové divadlá prestali uvádzať. Rajský strom ale ostal ako symbol Vianoc, teda symbol príchodu Spasiteľa, ktorý očisťuje ľudstvo z nešťastia spôsobeného práve pri tomto rajskom strome. Kresťanský pôvod má taktiež symbolika sviečok na vianočnom stromčeku.
Šírenie Tradície a Pôvod Ozdôb
V domácnostiach sa vlastný vianočný stromček začal objavovať v Alsasku v 16. storočí. Prvá písomná zmienka o stavaní ozdobeného stromčeka pochádza z roku 1507 od kazateľa Geislera z Alsaska. Koncom 18. storočia táto obyčaj začala opúšťať nemecké prostredie. V 19. storočí sa výraznejšie rozšíril takmer do všetkých kresťanských štátov sveta. Johann Wolfgang Goethe opisuje stromček u strýka v roku 1765. V roku 1815 sa spomína prvý stromček v Gdaňsku, v roku 1817 vo Viedni, v roku 1819 v Budíne, v roku 1837 v Paríži, v roku 1828 vo Westminsterskom paláci v Londýne a v roku 1833 v Ríme.
Pôvod zdobenia vianočného stromčeka má pôvod v pohanskom uctievaní stromov, kedy sa najskôr zdobili listnaté stromy, najmä duby. Až v 7. storočí sv. Bonifác rozhodol, že by sme mali zdobiť jedličku, pretože tá svojou špicou mieri do neba a tvarom pripomína svätú trojicu. Aj ozdoby boli prevzaté od pohanov, ktorí si stromy zdobili imelom, lebo verili, že má zázračnú moc. Sviečky zas symbolizujú Ježiša, ktorý je podľa kresťanov „svetlom tohto sveta“. No ich význam sa spája aj s pohanskými obradmi, kde oheň zohrával nezastupiteľnú úlohu.
Vianočný Stromček na Slovensku a Jeho Miestne Podoby
Na naše územie sa tradícia zdobiť vianočný stromček dostala až koncom 18. storočia z Nemecka. Najprv sa udomácnil v mestskom prostredí a až koncom 19. storočia začal prenikať na vidiek. Na východné Slovensko sa dostal dokonca až medzi vojnami. Dovtedy sa v izbách vešali rôzne slamené predmety, snopy obilia a zelené vetvičky. V ľudových obradoch symbolizovala zeleň zrod nového života. Stromy požívali veľkú úctu. Pripisovala sa im schopnosť zaháňať zlých duchov, až do stredoveku sa pod stromy pochovávalo, zelenými vetvičkami sa hľadali poklady a zaháňali bosorky.
Na Slovensku sa vianočný stromček dostával z miest do dedinského prostredia len postupne v 19. storočí na Oravu, Kysuce, Šariš až začiatkom 20. storočia. Spočiatku býval zavesený v kúte alebo v strede izby vrcholcom k zemi, napríklad na Podpoľaní často visel zo stropu. Dedina obohatila estetickú funkciu stromčeka stotožnením so svojimi magickými úkonmi. V ľudovom prostredí sa zdobil najrôznejšími plodmi: jabĺčkami, orechmi, venčekmi zo strukovín, obilnými snopmi alebo koláčikmi. Vo východných lokalitách vyjadroval blížiacu sa jar, a preto naň pripevňovali vtáčiky zo slamy alebo cesta a výdušky vajíčok. Symboliku bohatstva a hospodárskeho zdaru prekryla v niektorých oblastiach liečebná funkcia. Na východnom Slovensku chránil prút z vianočného stromčeka dobytok pred vorožilami - strigami a zvieratá sa ním vyháňali na prvú pašu.
Banskobystrický rodák Gustáv Kazimír Laskomerský (1824 - 1908) opisuje, ako vyzerali jeho slovenské Vianoce v detstve pred skoro vyše 200 rokmi v Banskej Bystrici. Dňa 20. decembra o piatej hodine večernej slávnostne postavilo mesto vianočný stromček pre verejnosť. Bol ozdobený už v tej dobe elektrickými svetielkami. Strom bol osvietený po tri večery od 20. do 23. decembra.
Jednoznačnú príčinu, prečo sa práve ihličnatý stromček stal symbolom Vianoc, nepoznáme. Isté však je, že je s nimi spätý veľmi pevne. Dnes ho zdobia aj ateisti, výnimku tvoria iba Svedkovia Jehovovi, ktorí neuznávajú žiadne sviatky. V mnohých domácnostiach sa ozdobuje vianočný stromček, ktorý je u nás jedným z hlavných symbolov Vianoc. Symbolizuje ho väčšinou výzdoba z gúľ, sviečok, anjelikov, perníkov, a na vrchole hviezda. Strom bol symbol života a plodnosti už starí Germáni a Slovania si stromy počas zimného slnovratu dávali pred svoje obydlia. Stromy sa vešali v obydliach na strop aby odháňali zlých duchov.
Vianoce - Sviatok Radosti a Lásky: Od Pohanstva po Kresťanstvo
História Vianoc je skutočne fascinujúca a oveľa zložitejšia, než sa na prvý pohľad zdá. Názov „Vianoce“ sme prebrali približne pred 1 200 rokmi z nemeckého výrazu Weihnachten, čo znamená „sväté noci“. Zo slovanských jazykov pozná Vianoce len čeština a slovenčina. Slovo Vánoce je doložené v Čechách už na začiatku 14. storočia. Slovo Vianoce sa objavuje v nemeckej podobe Weinachten (wiehe - nacht Svätá noc) až v 12. storočí.
Pôvod Názvu a Predkresťanské Oslavy
Presný dôvod slávenia Vianoc pred kresťanstvom nie je celkom jasný. Vieme ale, že to bola mimoriadna udalosť, pretože sa ľudia tešili na „svetlejšie časy“. Oslavy rituálnych sviatkov sa konali pravdepodobne v decembri alebo v januári. Známe sú oslavy počas zimného slnovratu, 21. alebo 22. decembra. Slávilo sa s množstvom jedla, medoviny, ľudia opekali a obetovali dary bohom, modlili sa, aby bol ďalší rok plný hojnosti. V januári potom postupne pribúda viac svetlejších dní, a to je hodné osláv. V minulosti na to mali ľudia i viac času, keďže ešte neexistovala ani elektrina, venovali sa viac sebe a rodine.
December bol už dávno pred týmto obdobím plný rôznych pohanských sviatkov, ktoré mali svoju symboliku a zvyky. Napríklad v Nórsku slávili obdobie Yule, v Nemecku si uctievali boha Odina a Rímania sa venovali Saturnáliám, počas ktorých oslavovali boha poľnohospodárstva, Saturna. Okrem toho, 25. decembra sa konali aj oslavy Juvenálií, ktoré boli venované detskému bohu Mithrovi.
Pohanskí Egypťania a Peržania slávili 25. december ako deň narodenia svojho boha. Slovo "YULETIDE" (vianočný čas) je tak isto babylonské, ako slovo Tammúz. Slovo yule je chaldejský pojem pre nemluvňa alebo malé dieťa a 25. december bol dňom narodenia pohanského božského dieťaťa TAMMÚZA. Iné meno pre Tammúza, pohanské božské dieťa, bolo "Bál-beret", čo znamená "pán jedle". Nimrod, veľký boh Babylončanov a Asýrčanov, i jeho syn Tammúz boli symbolizovaní ako stromy. Nimrod, zoťatý uprostred svojej sily a slávy, „bol symbolizovaný veľkým stromom, ktorý bol orezaný od všetkých vetiev a zoťatý takmer pri zemi…“ Tammúza symbolizoval palmový strom ako symbol víťazstva. Tammúz bol považovaný za pohanského mesiáša. Všetci pohania v staroveku spájali kult Slnka (t.j. Bálov kult) s kultom matky, t.j. Astarty a s rituálnym kultom stále zelených stromov - evergrínov. V dobe osláv „svätých nocí“ (zasväteným slnečným božstvám) konali pohania slávnosti u stále zelených stromov. Na ne vešali ozdoby, ovocia, sladkosti a svetlá.
Pohanské korene Vianoc
Kresťanská Interpretácia a Stanovenie Dátumu
Keď sa šírilo kresťanstvo, Vianoce ako sviatok narodenia Ježiša neexistovali. V tejto dobe sa viac oslavovalo Ježišovo zmŕtvychvstanie počas Veľkej noci. A ak sa pozrieme do Biblie, nezistíme presný dátum jeho narodenia. Mnohí sa zhodujú, že Ježiš sa narodil 6. januára, čo je dátum, ktorý dodnes slávia pravoslávni kresťania. V čase okolo 25. decembra však prebiehali stále pohanské oslavy Juvenálií.
Scéna narodenia Ježiša Krista. Keď si kresťanstvo prebojovalo cestu do Európy, ľudia už neopekali na počesť boha Odina, či rímskeho boha Saturna, ale začali oslavovať narodenie Ježiša Krista. Podľa historických prameňov sa prvé Vianoce oslavovali v 4. storočí. V tomto období pápež Július I. rozhodol, že Vianoce a teda narodenie Ježiša sa bude oslavovať 24. decembra. Kľúčovým momentom, ktorý zmenil dátum osláv narodenia Ježiša, bol až pápež Július I., ktorý v 4. storočí určil, že Vianoce budeme oslavovať 24. decembra. Jeho rozhodnutie však zostáva zahalené tajomstvom, pretože nie je úplne jasné, prečo sa rozhodol práve pre tento dátum. História naznačuje, že pápež sa snažil posilniť vplyv kresťanstva a zamedziť ďalšiemu šíreniu pohanských osláv, ktoré boli populárne v tomto období.
Prvé Vianoce, ako ich poznáme dnes, sa oslavovali približne v 4. storočí, no to neznamená, že by tento termín bol spojený len s narodením Ježiša. Slávenie 25. decembra ako narodenie Ježiša je doložené po prvý raz z roku 336 v Ríme. „Rímsky zimný slnovrat … ako bol slávený 25. decembra v spojení s uctievaním Mithra, boha slnka, nasvedčuje tomu, že bol ustanovený v tejto forme Aureliánom okolo roku 273 po Kr. A vďaka tejto slávnosti dostal tento deň priliehavé meno: Zrodenie neporaziteľného slnka. S plnou symbolickou náležitosťou, avšak nie s historickým ospravedlnením, prijala západná cirkev tento deň a zaviedla ho pravdepodobne v 4 str. a postupom času ho odovzdala východnej cirkvi ako slávnostné výročie narodenia Krista. Z hľadiska historického je to bezcenné…“ (Williams T. Olcott, „Sun Lore in All Ages“, str. 229).
Zrušené Vianoce: Historické Anomálie
V priebehu storočí sa Vianoce rozšírili po celom svete, a do roku 432 už tento sviatok slávili v Egypte a postupne aj v ďalších častiach sveta. Vo stredoveku sa tak Vianoce stali bežnou súčasťou všetkých národov, čím pohanské oslavy ustúpili do pozadia. V tomto období sa už slávili ako sviatok narodenia Ježiša 24. decembra, kým 6. január sa stal dňom príchodu troch kráľov. Ne všetci panovníci však boli nadšení z Vianoc a niektorí sa pokúsili ich úplne zrušiť.
Najznámejším prípadom zrušenia Vianoc je obdobie vlády Olivera Cromwella v Anglicku v 17. storočí. Tento politik a vodca puritánov sa rozhodol, že Vianoce sú pohanským sviatkom a v Anglicku ich zakázal. Anglický štátnik Oliver Cromwell v 17. storočí zrušil Vianoce na 15 rokov. Našťastie tento zákaz netrval príliš dlho. V roku 1660, keď sa na trón dostal Karol II., sa Vianoce opäť obnovili.
Zaujímavé je aj to, že Vianoce neboli nikdy zavedené v Severnej Amerike hneď po jej osídlení. V roku 1620, kedy pristáli prví osadníci na americkom kontinente, ešte Vianoce nepoznali a dočasne boli v Bostone zakázané, pretože Američania vtedy odmietali všetko britské. Boli zakázané napríklad aj v Bostone, keďže Američania odmietali prijať čokoľvek britského a Vianoce ignorovali. Až po Americkej revolúcii sa Vianoce stali oficiálnym štátnym sviatkom až 26. júna 1870.
Biblické Rozpory a Dátum Narodenia Ježiša
„Kresťanstvo oslavuje Vianoce z 24. na 25. decembra. Astronómovia, dejepisní bádatelia a cirkevní historici sa však zhodujú v tom názore, že 25. december roku 0 nie je autentickým dátumom Kristovho narodenia, ani pokiaľ ide o rok, ani pokiaľ ide o deň.“ Zodpovedajú za to niektoré chyby a omyly vo výpočtoch, ktorých sa dopustil skýtsky mních Dionysos Ewiguus. Žil v Ríme a roku 533 ho poverili, aby pevne určil so spiatočnou platnosťou začiatok nového letopočtu. Pritom zabudol na nultý rok, ktorý bolo treba vložiť medzi 1. rok pred Kristom a po Kristovi. Okrem toho si nevšimol štyri roky, v ktorých vládol cisár Augustus pod vlastným menom Octavian.
Biblické podanie obsahuje jasný odkaz: „Ježiš sa narodil v Betleheme, v Júdskom kraji, v čase kráľa Herodesa.“ Z mnohých súčasných prameňov s určitosťou sa dozvedáme, kto bol kráľ Herodes, kedy žil a panoval. Herodesa vymenoval za kráľa Júdey Rím v roku 40 pr. Kr. Jeho vláda sa skončila smrťou roku 4 pr. Kr., preto Ježiš sa musel narodiť pred rokom 4. „25. december ako vianočný sviatok sa prvý raz spomína v listinách až roku 354.“ Za rímskeho cisára Justiniána (527-565 po Kr.) ho uznali zákonom za sviatok. Pri voľbe tohto dňa hral podstatnú úlohu starorímsky sviatok. V starom Ríme bol 25. december dňom zimného slnovratu.
Popri historikoch a astronómoch majú právo položiť na misku váh závažné slovo pri stanovení dátumu narodenia Ježiša aj meteorológovia. Podľa Lukášovho evanjelia boli v tom „kraji na poliach pastieri, ktorí v noci strážili svoje stádo“ (Luk 2,8). Meteorológovia vykonali v Chebrone presné meranie teploty. Toto miesto na juhu Júdskych hôr má to isté podnebie ako blízky Betlehem. Krivka teploty klesá na tri mesiace pod bod mrazu. V decembri na -2,8 °C, v januári na -1,6 °C, vo februári -0,1 °C. Oba prvé mesiace majú zároveň i najväčšie zrážky v roku: v decembri 147 mm a v januári 187 mm. Podľa dosiaľ známych výsledkov bádania palestínska klíma sa za posledných 2000 rokov podstatne nezmenila, čo možno doložiť exaktnými meteorologickými pozorovaniami. Vo vianočnom období vládne v Betleheme mráz a pri teplote pod bodom mrazu nie je v Zasľúbenej zemi na pastvinách nijaký dobytok. Toto tvrdenie len posilňuje poznámka Talmudu, že v tom okolí vyháňajú stáda v marci a zatvárajú začiatkom novembra. Dobytok zostáva v prírode takmer osem mesiacov. Cez naše Vianoce sú zvieratá v maštali aj v Palestíne a s nimi sú aj pastieri. Lukášovo evanjelium podľa toho uvádza, že sa Ježiš narodil začiatkom zimného obdobia…
Advent a Postavy Vianočného Obdobia
V kalendárnom roku sa na Ondreja 30. novembra začína Advent. Dnes je to vzrušujúce obdobie, plné príprav, rozsvietených ulíc a výkladov, všade vyhráva vianočná hudba a dokola počujete nesmrteľnú pieseň „Last Christmas“. Vianoce a advent sú pre každé dieťa magické.
Čaro Adventu a Adventný Veniec
Adventné vence sa zhotovovali už v 19. storočí. S nápadom prišiel hamburský duchovný Johan Wichern, ktorý si vo svojom dome zavesil čečinový veniec a vsunul doň 24 sviečok, na každý adventný deň jednu. Neskôr sa začali dávať do venca 4 sviečky, zodpovedajúce počtu adventných nedieľ.
Okolo Vianoc sa tak utvoril celý vianočný okruh od adventu až do Troch kráľov. Oslavujeme v ňom Mikuláša, Luciu, Adama a Evu a po Vianociach Štefana, Silvestra a Nový rok. Deň príchodu Troch kráľov sa stal 6. januárom.
Svätý Mikuláš: Dobrotivý Darca
Mikuláš pochádzal z Myry, z dnešného Turecka. Narodil sa do bohatej rodiny v druhej polovici 3. storočia a umrel okolo roku 350, možno práve 6. decembra. Bol ochrancom cestovateľov, detí, námorníkov. Jeho pozostatky ležia v talianskom Bari, v kostole sv. Mikuláša.
Ako sa stal teda nositeľom darčekov? Jedna legenda hovorí o chudobnom mužovi a jeho troch dcérach, ktorým nemohol nájsť ženíchov. A keďže Mikuláš bol dobrák a bohatý muž, jedného večera im cez okno hodil tri mešce zlata, ktoré údajne padli rovno do topánok. Zaistil im tak veno a šťastne sa vydali. Je tiež možné, že sa deň sv. Mikuláša spájal s hrou na biskupa, ktorá prišla z Nemecka. Deti sa prezliekli za biskupa z Myry, teda sv. Mikuláša a tento dátum sa zachoval až dodnes. Santa Claus či sv. Mikuláš. „Náš Mikuláš“ nosí červený kostým a biele fúzy.
Pohanské korene Vianoc
Štedrý Deň a Božie Narodenie: Zvyky a Povery
Deň 25. december sa považuje za najväčší vianočný sviatok. A aj keď dátum narodenia Ježiša Krista nie je známy, cirkevne bol stanovený práve na tento dátum. Prelínajú sa v ňom predkresťanské predstavy o znovuzrodení slnka so stredovekým cirkevným kalendárom, podľa ktorého bol 25. december považovaný aj za Nový rok. V tradičnej kultúre sa k nemu viažu praktiky mágie počiatku.
Magické Rituály Vody a Ohňa
Táto udalosť mala charakter novoročia. Keď sa neskôr Nový rok presunul na 1. januára, odrazila sa táto okolnosť v ľudovej tradícii predovšetkým tak, že tie isté zvyky, ktoré sa viazali k 25. decembru, sa v podstate na Nový rok už len zopakovali, ale neprestali sa zachovávať v pôvodnom termíne. V tento deň, skôr, ako sa začalo čokoľvek robiť, utekal niekto z domácich po vodu na potok, aby nový deň začínali s čerstvou tečúcou vodou, čo znamenalo zdravie do celej rodiny aj do gazdovstva. V katolíckych obciach, kde sa chodilo na polnočnú omšu, doniesli vodu hneď po návrate z kostola. Po jej prinesení, či už po polnoci alebo včasráno, príchodiaci pozdravil domácim: „Daj, Bože, dobrý deň, prvšia voda ako oheň.“ Do prinesenej vody namočili vetvičku čečiny a pokropili ňou všetkých členov rodiny, čím si zabezpečili súdržnosť a aj dobytok. Do nádoby hodili jabĺčko, aby boli v rodine všetci zdraví a peniaz, aby mali bohatstvo a všetkého hojnosť. Vodou sa kropil dom, ľudia sa ňou umývali, pričom do vody vkladali jablko, peniaz či chren, aby si zaistili zdravie, bohatstvo a silu.
Na súvislosť Božieho narodenia so slnovratom poukazuje zvykový príkaz, podľa ktorého v tento deň museli v každom dome založiť nový oheň. Gazdiné na Božie narodenie roznietili v peci oheň, ktorý podkúrili drevenými trieskami, ale mohli ho rozložiť až vtedy, keď bola v dome čerstvá voda. V minulých storočiach, keď oheň roznecovali kresadlom alebo trením dreva, totiž v priebehu roka museli večer žeravé uhlie zakryť a ráno ho len rozdúchať - ak do rána oheň vyhasol, priniesli uhlíky od susedov. Drevo na nový oheň si pripravili na Štedrý deň. Na rozkúrenie sa nesmela použiť štedrovečerná slama, pretože by najbližšiu úrodu zničil ľadovec. Pavol Dobšinský o tomto zvyku v 19. storočí píše: „Ohňa dnes z domu nedajú, ba ani nikto by nešiel požičiavať, bo by ho považovali za čarodejníka alebo čarodejnicu, a vyprali von z domu veslami, ožehmi a tieskmi.“ Oheň v tento deň slúžil výhradne na vykúrenie obydlia, jedlo sa len zohrievalo, nevarilo sa.
Gastronomické Tradície a Ich Symbolika
Ku klasickej slovenskej štedrovečernej večeri patrí kapor. Dejiny kapra majú krásny príbeh. Na naše územie však skutočne priplával z oblasti Malej Ázie a Kaspického mora. Po dobe ľadovej sa kapor rozšíril k Čiernemu moru a do Dunaja sa dostal asi pred desaťtisícimi rokmi. O pár storočí neskôr ho údajne práve rímski vojaci objavili v slovenských riekach. Tým veľmi chutil a preto ho poslali do Ríma samotnému cisárovi, ktorý bol tak chuťou nadšený, že rozkázal vytvoriť chovné rybníky. Slávnostným pokrmom sa však kapor stal na konci 19. storočia. V tej dobe bolo v Rakúsko-Uhorsku módnou záležitosťou vlastniť rybník s kaprami. Keďže kapry v zime hibernujú, rybníky sa vypúšťali, čím na dne zostali bohaté úlovky. Bolo ich vždy dostatok, preto ho ľudia či už bohatí alebo chudobnejší začali konzumovať počas Štedrého dňa. Jeho šupiny sa zvykli vložiť pod sviatočný obrus, aby priniesli hojnosť a šťastie do domu. Kapor si našiel cestu do našich sŕdc aj vďaka vianočným piesňam. Tradičný kapor na vianočnom stole.
Na Božie narodenie bolo na slávnostnom stole v podstate to, čo na štedrý večer, ale pribudlo bravčové mäso a jaternice. V niektorých oblastiach však nejedli opekance ani iné jedlá s makom, lebo by sa v dome držal hmyz. Niekde sa netĺkli orechy, aby sa cez rok netĺkol riad, a ani sa orechy nejedli, aby ich cez rok neboleli zuby. Taktiež najrôznejšie vianočné pečivo má svoj pôvod v pohanstve. Pohania piekli na počesť svojich bohov rozmanité koláče v podobe pletencov (dnešných vianočiek), slnečných kotúčov, mesačných srpov a hviezd. Už Židia sa v starých dobách prispôsobili zvykom svojich pohanských susedov a jednali podľa ich zvykov. Biblia o tom hovorí: (Jer. 7,17.18) Výraz „tvor nebeský“, t.j. „kráľovná nebies“, predstavuje buď mesačné božstvo, alebo Astartu či Ištar - babylonsko-asýrsku bohyňu. (Bibl. slovník, A. Novotný, Kalich Praha).
Vinše a Polazovanie: Predpovede Budúcnosti
V tento deň sa všetci zdržiavali doma, nemalo sa chodiť po domoch na návštevy. Netýkalo sa to ale koledníkov, väčšinou bližších príbuzných a vinšovníkov. V nijakom prípade sa nepatrilo, aby ako prvá prišla do domu nejaká cudzia žena, pretože by priniesla do domu nešťastie. Cirkev však nesúhlasila s vinšovaním po domoch, ale čo by človek neurobil, aby splnil, čo treba, dodržal tradície a zabezpečil sebe, rodine i gazdovstvu lepšiu budúcnosť? Preto v domoch zaránky vďačne prijímali vinšovníkov a potom doobeda vychádzali z domov starí a mladí a smerovali do kostola. Nazad sa ponáhľali najmä gazdovia, pretože ktorý z nich prišiel domov prvý, ten mal byť najšikovnejší vo všetkých prácach, pri orbe, siatí, žatve i mlatbe.
Všetky vianočné vinše mali pôvodne úlohu zariekania a spolu s osobou, ktorá ich predniesla, mali zabezpečiť splnenie prednesených želaní. Z hľadiska obsahu predstavujú vianočné vinše tri vývojové vrstvy. Do staršej patria tie, ktorých účelom je privolať do života ľudí pozitívne momenty v nastávajúcom roku. Druhá skupina vinšov má náboženský charakter a je odrazom náboženskej interpretácie Vianoc. Tretia, vývojovo najmladšia skupina, má už charakter zábavných riekaniek.
Dodržiaval sa zákaz vstupu ženy do cudzieho domu, pretrvala i predstava, že má vládnuť ticho, každý sa má zdržiavať doma a nenavštevovať ani príbuzných. Výnimkou bolo vinšovanie mladých zdravých chlapcov skoro ráno, nazývané polazovanie. Nevykonávali sa domáce práce, nevarilo sa, jedli sa jedlá pripravené v predchádzajúci deň, najmä bravčovina. Do polovice 20. storočia na Kysuciach a východnom Slovensku gazda vodil do domu ako polazníka mladé teľa alebo ovcu. Previedol zviera okolo stola, predniesol vianočný vinš a dal mu zjesť z jedál pripravených na stole.
Vianoce vo Svete: Rôznorodosť Osláv
Akokoľvek sa už vo svete Vianoce slávia, tie naše sú pre nás asi tými najkrajšími. Štedrý večer, plný vôní chutných jedál, rozžiarený vianočný stromček a deti, ktoré sa nevedia dočkať príchodu obľúbeného darčekového hosťa. Vianoce vo svete.
Pohanské korene Vianoc
Unikátne Zvyky a Kulinárske Špeciality
V Kanade, USA či Británii deti nechávajú pod stromčekom pre Santa Clausa sušienky a pohár mlieka. Mlieko a sušienky pod stromčekom pre Santa Clausa. V Írsku zas koláč s mletým mäsom a pivo Guinness. Vianočné pokrmy vo svete.
Estónci veria, že ak ich na Vianoce doma navštívi muž či žena so svetlými vlasmi je to nešťastie, ak s tmavými, tak im to prinesie úspech a pohodu. Nóri počas Štedrého dňa chodia koledovať od domu ku domu, za čo im prináleží odmena v podobe vianočných koláčikov. Spoločnosť im robí vianočná koza Julbukk alebo človek prezlečený za neposlušnú kozu.
Pôvod rozdávania darčekov, aj keď nie je jasný, už sa tak robí od nepamäti. Veď i Gašpar, Melichar a Baltazár priniesli dary Ježišovi. Obsah závisel od bohatstva. Už pred mnohými storočiami ste mohli dostať parfum, drahé šaty z hodvábov, papagája, či veľrybie kosti. Dnes si Vianoce bez darčekov nevieme predstaviť. V rôznych častiach sveta ich prinášajú rôzni symbolickí predstavitelia - Ježiško, Santa Claus, Dedo Mráz alebo Striga La Befana v Taliansku, v Nórsku vianočná koza Julbukk. Magické momenty pod stromčekom.
Netradičné Prístupy k Sviatkom
Krajina, kde sa vyrábajú snáď všetky vianočné ozdoby a darčeky, ich vôbec neoslavuje. V Číne je len 1 % kresťanov, ktorí majú vianočnú tradíciu v jedení jablka. Slovo jablko znie v čínštine ako slovo mier, tak veria, že keď ho budú jesť, mier sa k nim aj dostaví. Kresťania v Indii sa síce neobdarúvajú, ale tradične uprednostňujú stretnutie u dobrého jedla. Nezdobia stromčeky, ale exotické mangovníky či banánovníky. Japonci vnímajú Vianoce veľmi romanticky, a tak trochu po svojom. Sú pre nich skôr oslavou šťastia a lásky. Neverili by ste, ale „štedrú večeru“ trávia v reštauráciách s rýchlym občerstvením KFC.
Hlbší Zmysel Vianoc pre Kresťanov
Kresťanské Vianoce sú sviatkom oslavujúcim narodenie Ježiša Krista, ktoré predstavuje ústredný bod kresťanskej viery. Cisár nariadil sčítanie ľudu, a preto Jozef, potomok Dávidovho rodu, musel spolu so svojou tehotnou manželkou Máriou cestovať z Nazaretu do Betlehema, mesta ich predkov. Cesta bola dlhá a namáhavá. Narodenie Ježiša sprevádzali podľa Biblie zázračné znamenia. Pastieri sa ponáhľali k maštali, kde našli novonarodeného Ježiša, poklonili sa mu a šírili túto zvesť ďalej. Zároveň hviezda na oblohe priviedla mudrcov z Východu, často nazývaných traja králi. Priniesli dieťaťu dary, ktoré patrili k tomu najcennejšiemu, čo bolo možné darovať: zlato, kadidlo a myrhu. Motív Božieho narodenia bol frekventovaný vo výtvarnom umení.
Samotné slávenie Vianoc ako sviatku narodenia Ježiša Krista sa začalo formovať v 4. storočí nášho letopočtu. Ježišovo narodenie má pre kresťanov duchovný význam. Symbolizuje príchod spásy a nádeje pre hriešne ľudstvo. Práve tento moment - narodenie Božieho Syna v jednoduchosti a pokore - sa stal základom kresťanských Vianoc. Tento sviatok sa každoročne 25. decembra oslavuje v mnohých kresťanských komunitách. V prvotnej cirkvi neboli vianoce. „F. Spirágo, Ľudový katechizmus, str. 134“ uvádza: „V mnohých domácnostiach sa ozdobuje vianočný stromček… Je to nemecký obyčaj. Germáni totiž vo svojich „svätých nociach“ stavali pred svoje domy jedle a k pocte boha Slnka na ne umiestňovali svetlá. Cirkev dala tomuto pohanskému obyčaju „kresťanský“ význam.“
Počas vianočného obdobia si ľudia pripomínajú narodenie Ježiša Krista. Večne zelený strom, ktorý v mnohých modlitebniach stojí počas vianočného obdobia, by mal viesť k zamysleniu. Aj keď mnohí z tých, ktorí si myslia, že Biblia a jej posolstvo je bláznovstvom, môžu byť počas vianočného obdobia zasiahnutí Božím slovom, kým inokedy by s nimi nebolo možné ani hovoriť.
tags: #vianocny #valcek #bozie #narodenie