Čítanie kníh malým deťom je základným, no zároveň hlboko dôležitým krokom v ich rozvoji a vzdelávaní. Existuje mnoho dôvodov, prečo je toto úsilie pre rodičov a opatrovateľov kľúčové. Úvodom je potrebné zdôrazniť, že čítanie deťom v predškolskom veku má zásadný a preukázateľný vplyv na ich celostný vývin. Vedci zo Slovenskej akadémie vied (SAV) poukazujú na knihu ako na tradičný darček, ktorého význam je nielen intuitívne uznávaný, ale aj vedecky podložený. Čítanie kníh je pre dieťa nezastupiteľné, pretože prospieva rozvoju všetkých oblastí detskej psychiky, predstavujúc tak investíciu do ich budúcnosti.
Komplexný Rozvoj Osobnosti Prostredníctvom Literatúry
Čítanie knižiek je jednou z najefektívnejších foriem, ako rozvíjať osobnosť dieťaťa vo viacerých kľúčových dimenziách. Táto činnosť zlepšuje pamäť, rozvíja predstavivosť, obohacuje slovnú zásobu, dotvára morálne hodnoty a vytvára trvalý vzťah k vzdelaniu. Celkovo ovplyvňuje dieťa v jeho vnímaní sveta, kreativite, emóciách, názoroch a schopnosti sústrediť sa. Vďaka knihám dieťa rozumie nielen slovám ako takým, ale aj komplexnému fungovaniu sveta okolo neho.
Rozvoj Reči a Jazyka
Jeden z najvýznamnejších benefitov čítania, ktorý nám pri vymenovávaní výhod napadne ako prvý, je rozvíjanie reči. Táto oblasť si svoje prvé miesto v zozname výhod oprávnene zaslúži. Keď deťom čítame, oboznamujeme ich s novými slovami, výrazmi a štruktúrami viet, ktoré by inak nemuseli počuť v bežnej reči. Obrázky, kontext príbehu a pravidelné čítanie, dokonca aj opätovné čítanie tej istej knihy, pomáhajú dieťaťu s osvojením si významu daného slova. Akonáhle mu dieťa rozumie, môžu nastať jeho prvé pokusy o jeho vyslovenie.
Prečo má čítanie taký výrazný vplyv na slovnú zásobu? Slová v knihách sú veľakrát iné ako tie, ktoré deti bežne v rozhovoroch počujú - sú zložitejšie, nezvyčajnejšie a menej frekventované. Napríklad, ako často v kontexte každodenných situácií používame slová ako „planéta“, „netopier“ či „podkova“? Čítanie má preukázateľný rozvojový potenciál vo vzťahu k vývinu reči a poznávaniu jazyka. Posilňuje u detí rozvoj jazykových schopností, ide o stimuláciu hovorenej reči na úrovni všetkých zložiek - slovná zásoba, gramaticky správne, spisovné a sociálne primerané vyjadrovanie sa.
Dospelí sú pre svoje deti rečovým vzorom. Poskytujeme im nielen obsahovú, ale aj zvukovú podobu nášho materinského jazyka. Počas čítania ukazujeme na obrázky a priraďujeme im zvukovú reprezentáciu slova. Vďaka tomu dokáže dieťa postupne rozlišovať hlásky v danom jazyku, vnímajúc napríklad, že slová „myška“ a „miska“ neznamenajú to isté, aj keď znejú podobne. Dieťa si uvedomuje, že slovo „hlava“ môže mať viacero významov, a počuje, že jeden kvietok je tulipán, zatiaľ čo iný je fialka. Niekedy si dieťa chce priradiť k zvukovej podobe slova aj to, ako slová vyslovujeme. Čo ho zaujíma najviac? Naša tvár - ako otvárame ústa, ako sa nám hýbu pery, čo robí jazyk. Občas sú pery našpúlené, inokedy sa roztiahnu do úsmevu. Ak je slovo krátke, jednoslabičné, otvoríme ústa jedenkrát, zatiaľ čo pri dlhých slovách otvárame ústa viackrát. Jazyk je občas hore, inokedy dole.
Hlasitým čítaním dieťaťu predkladáme aj vzor, ako slová v slovenskom jazyku ohýbať. Ohýbanie slov, skloňovanie a časovanie môže byť pre dieťa mätúce a chvíľku trvá, kým si dieťa tieto pravidlá osvojí. Približne do 3. až 4. roka má dieťa „právo“ nazývať psov „pesovia“ alebo namiesto „vedia“ hovoriť „vjú“. Vďaka textom v knihách sa dieťa stretáva so slovami v rôznych kontextoch, vetách a slovných spojeniach. Nepriamo si uvedomuje, že je rozdiel medzi slovami „mačka“ a „mačky“, a „kreslí“ a „kreslil“. Učí sa, že slovo „dom“ môže znieť rôzne v závislosti od predložky - „v dome“, „k domu“. Spolu s jazykom sa formujú aj poznávacie funkcie a myslenie, dieťa napreduje v kognitívnom vývine, poznáva svet okolo seba a prostredníctvom literatúry najmä svet ľudí. V komunikácii dieťa uplatňuje a prepája tri základné jazykové roviny: lexikálno-sémantickú, morfologicko-syntaktickú a foneticko-fonologickú. Autorky Petrová a Valášková k nim pridávajú štvrtú rovinu - pragmatickú. Čas strávený s knihou pomáha dieťaťu rozvíjať fantáziu, predstavivosť a tak výrazne pomáha pri rozvoji reči.
Kognitívny Rozvoj a Predstavivosť
Čítanie kníh podnecuje myslenie a predstavivosť detí, čím podporuje ich kognitívny vývoj. Deti, ktoré čítajú alebo ktorým sa číta, si aktívne rozvíjajú svoju fantáziu a schopnosť kreatívne myslieť. Literatúra je zdrojom poznatkov a vedomostí o reči, rozvíja počúvanie a porozumenie prečítaného textu, jeho obsahu a formy. Podľa Gavoru dieťa rozvíja procesy vnímania, porozumenia a zapamätania, ktoré sú kľúčové pre celoživotné učenie.
Emocionálny a Sociálny Rozvoj
Knihy často obsahujú príbehy o emóciách, vzťahoch a sociálnych situáciách, čím výrazne prispievajú k emocionálnemu a sociálnemu rozvoju detí. Keď deti počúvajú alebo čítajú o týchto emóciách, učia sa ich rozpoznávať, pomenovávať a rozumieť im. Čítaním kníh deti vychovávame, obohacujeme a kultivujeme ich emócie, utvárame a upevňujeme dlhodobý vzťah a záujem o čítanie.
Morálny vývin dieťaťa, ako súčasť utvárania osobnosti, je podmienený sociokultúrnou skúsenosťou dieťaťa, ktorú môže získať aj prostredníctvom prezentovaných príbehov - rozprávok, ktoré dieťa intenzívne prežíva. Dieťa akceptuje pravidlá, ktoré mu prezentujú výchovné autority, ešte nemá vlastný názor a za správne považuje to, čo mu predurčujú dospelí - čo je dobré (očakávané, vhodné) a čo naopak zlé, neprípustné (nevhodné).
S morálnym vývinom dieťaťa súbežne zároveň prebieha aj jeho emocionálny vývin, nakoľko dieťa ku všetkému, čo poznáva a prežíva, zaujíma určitý vzťah - emócie. Rovnako je to aj s postavami a dejmi prezentovanými v rozprávkach, kde „dobrá princezná je pekná, zlá ježibaba je škaredá“. Z tohto dôvodu je vhodné, pokiaľ sú rozprávky v tomto veku jednoznačné, postavy sú identifikovateľné ako dobré či zlé a príbehy sú dejom primerané - dieťa v nich vie rozoznať dobré a zlé. Rozprávky sa spravidla končia dobrým koncom a dieťa sa učí chápať a poznávať hodnoty i pravidlá vo vzťahu k iným ľuďom. Deti sa učia, ako riešiť aj ťažšie situácie. Predškolské obdobie je charakteristické počiatkom rozvoja prosociálneho správania a empatie dieťaťa, preto je veľmi vhodné, keď rozprávky toto správanie potencujú. Psychologička Miroslava Šimegová ďalej dopĺňa, že podstatou prevencie je pôsobiť na deti v útlom veku tak, aby získali základné predpoklady pre veku primeranú odolnosť voči stresu a negatívnym zážitkom, schopnosť robiť samostatné, respektíve správne rozhodnutia, schopnosť konštruktívne riešiť problémy, prípadne si vyhľadať pomoc pri ich riešení, vyhranený negatívny vzťah, respektíve postoj k užívaniu návykových látok a prejavom agresívneho správania, uplatňovanie adekvátnych sociálno-psychologických (komunikačných) zručností.
Dieťa potrebuje čítaný príbeh ako soľ. Hľadá v ňom odpovede na svoje otázky, dáva mu podnety na rozvoj svojej fantázie, prežíva tu svoje emócie a spoznáva ich. Hranica medzi príbehom a dieťaťom je do určitého veku veľmi citlivá a nejasná, dieťa ním žije, ponára sa do neho. Fantázia a skutočnosť majú k sebe veľmi blízko - dieťa stotožňuje skutočné s neskutočným, čo je možné aj vďaka silným emóciám, ktoré prežíva, bujnej obrazotvornosti, ktorou disponuje, a schopnosti stotožniť sa s postavou príbehu. Psychológ by povedal, že dieťa je štrukturálnou súčasťou príbehu.
Posilňovanie Väzby a Sociálna Interakcia
Čítanie s deťmi môže byť spoločnou aktivitou, ktorá posilňuje väzby medzi rodičmi a deťmi alebo inými opatrovateľmi. Minúty strávené rodičom pri detskej postieľke s rozprávkovou knihou v ruke a hlasným zanieteným čítaním sú pre dieťa fascinujúcim zážitkom. Upokojujú ho, pripravujú na spánok, ale aj spôsobujú radosť a motivujú, ako hovorí Miroslava Šimegová o význame čítania. Pri spoločnom čítaní kníh je nepopierateľný aj vzťahový a osobnosť formujúci prínos.
Čítanie je vzájomná komunikácia, s ktorou nám pomáhajú obrázky v knihe. A komunikácia je o striedaní komunikačných rolí - raz je na rade dospelý, raz má priestor dieťa. Raz rozpráva dospelý, potom čaká, či a kedy sa dieťa zapojí. Pre rodičov (ne)rozprávajúcich detí je dôležitou správou, že komunikačná výmena nie je závislá len na slovách - ide to aj gestami, očným pohľadom, úsmevom, zvukmi, celkovou mimikou a pohybom tela. Zdieľanie spoločnej pozornosti je jeden zo základných pilierov rozvoja komunikácie. Vďaka tejto schopnosti sa dokážeme zamerať na rovnaký predmet záujmu ako náš komunikačný partner - o čom rozpráva, na čo ukazuje, na čo sa pozerá. Knihy sú skvelým príkladom, ako spoločnú pozornosť predlžovať. Výrazne jej v tom pomáhame tým, že čítame so záujmom, meníme intonáciu a intenzitu hlasu, prispôsobujeme text v knihe „podľa seba“ (a dieťaťa), ukazujeme simultánne s čítaním na obrázky a tiež tým, že ho do čítania zapájame. Ak niečo dieťa zaujme, je motivovanejšie komunikovať.
Rozvoj Pozornosti a Koncentrácie
Čítanie kníh prirodzene vyžaduje pozornosť a koncentráciu. Deti sa učia sedieť na mieste, počúvať a sledovať dej, čo posilňuje ich schopnosť sústrediť sa na jednu úlohu. V predškolskom veku by si malo dieťa trénovať predovšetkým „ucho“, teda schopnosť počuť a počúvať, a celkovú pozornosť. Dobrá posluchová pozornosť je schopnosť sústrediť sa na slovo a na počúvaný príbeh, ako aj schopnosť spracovávať počuté informácie a tvoriť predstavy.
Význam Čítania pre Predškolský Vek
Čítanie deťom v predškolskom veku má zásadný vplyv na ich vývin. Cieľom je podať informáciu o dôležitosti a potrebe čítania kníh pre deti už od útleho veku a zdôrazniť potrebu rozvoja čitateľskej gramotnosti u detí v predprimárnom vzdelávaní. S týmto priamo súvisí rozvoj jazykovej komunikácie, používanie verbálnej reči, počúvanie, myslenie a preberanie gramaticky správnej výslovnosti.
Kniha je predmetom rozvoja osobnosti a myslenia už u našich najmenších vo veku od jedného do troch rokov. Osvojovanie si kompetencií v priebehu predškolského vzdelávania je predpokladom pre úspešné uplatnenie sa v živote. Ilustrovaná kniha je skvelým prostriedkom pre rozvoj jazykových a komunikatívnych kompetencií a v predškolskom zariadení je kniha vhodným prostriedkom k prepojeniu hier vo všetkých vzdelávacích oblastiach. Prítomnosť jazykovo podnetného prostredia, bohatého na písanú reč a literatúru, je základom pre rozvoj detskej reči, myslenia a teda aj pre v škole tak potrebné čítanie s porozumením, naratívne a abstraktné myslenie, ktoré je nevyhnutné pre všetky vyučovacie predmety. Rovnako podporuje zapamätávanie, logické myslenie a samotné vyjadrovanie.
Rozvíjať čitateľskú gramotnosť u dieťaťa v materskej škole je najlepšie vhodným stimulačným prostredím. To môže tvoriť napríklad vhodne zvolená veľkosť farebných písmen, ktoré sú vždy na očiach detí v triede, alebo pomôcky na podporu rozvoja čitateľskej gramotnosti, ako je učebný text. Sem môžeme zahrnúť aj interaktívnu tabuľu a využívanie vhodne zvolených metód rozvíjania komunikačných schopností vo výchovno-vzdelávacej činnosti. Oboznamovať dieťa s knihou je dôležité aj preto, aby v neskoršom veku, pri nástupe do školy nemalo obavu z verbálneho prejavu či textu, s ktorým sa bude stretávať v primárnom vzdelávaní. Nadobúdanie elementárnej predčitateľskej gramotnosti je prirodzenou cestou, ako si vytvárať vzťah ku knihám, časopisom a iným publikáciám. Cieľavedomým pedagogickým pôsobením učiteľa na dieťa, vhodnými metódami a vzdelávacími zámermi rozvíja elementárne kompetencie dieťaťa, na ktorých dieťa buduje a rozvíja gramotnosť v primárnom vzdelávaní.
Vplyv na Vzdelávanie a Čitateľskú Gramotnosť
Skúsenosti s čítaním z detstva sú spravidla sprevádzané úspechmi v škole a v ďalšom samostatnom vzdelávaní. Vzdelanie a kultúrny rozhľad, ktoré čítaním získavame, prispieva k utváraniu pozitívnejšieho sebaobrazu, uspokojivému spoločenskému uplatneniu, duševnej pohode a celkovej kvalite života. Sledovanie detí, ktoré navštevujú materskú školu od roku 2016, ukázalo, že frekvencia, rozsah čítania, či bohaté skúsenosti s čítaním deťom v predškolskom veku majú na sledované ukazovatele významný pozitívny vplyv. Okrem toho, ako veľa a často deťom čítame, je však dôležité aj to, čo popritom - okrem čítania - robíme. Dôležité sú metodické postupy, sprievodné aktivity a rozhovory, podnecované otázkami rôzneho typu počas práce s naratívnymi aj informačnými textami. Osobitne sa vplyv takejto edukácie preukázal na ukazovateľoch porozumenia textu a naratívnej produkcie. Úroveň rozprávačských schopností v ranom veku predpovedá úroveň akademických výsledkov.
Aby dieťa správne pochopilo obsah knihy, je potrebná správna technika čítania, teda plynulé čítanie s porozumením, ktorým môže učiteľ alebo rodič urobiť z dieťaťa dobrého čitateľa.
Výskum Porozumenia Textu a Medzinárodné Porovnania
Na Prešovskej univerzite realizovali výskum, ako žiaci 3. ročníka základnej školy rozumejú textu pri čítaní a počúvaní. Dáta z výskumu poukázali na dve dôležité skutočnosti: po prvé, tretiaci boli schopní okrem zapamätania si explicitných informácií vyvodiť z textu aj implicitné významy, teda vytvárať rôzne typy inferencií. Po druhé, viacerí žiaci na vyvodenie významov potrebovali pomoc administrátora, ktorú im poskytovali v podobe odstupňovaných nápovedí.
Úroveň čitateľskej gramotnosti slovenských žiakov v porovnaní s inými krajinami je exaktne vyhodnotená v medzinárodných štúdiách PIRLS a PISA. V oboch štúdiách patrí Slovensko k priemeru, respektíve k podpriemeru. Kým v PIRLS-e, teda u žiakov 4. ročníka ZŠ, sa Slovensko dlhodobo drží v pásme priemeru, v PISA-e, ktorá meria čitateľskú gramotnosť 15-ročných, sa výsledky slovenských žiakov zhoršujú. Posledné meranie poukázalo na alarmujúci stav, keď až 35,4 % slovenských žiakov nedosiahlo ani najnižšiu úroveň čitateľských zručností. Vyplýva z toho, že najmä v nižšom sekundárnom vzdelávaní sa treba výraznejšie orientovať na podporu samostatného a dobrovoľného čitateľstva žiakov na základe ich preferencií a záujmov.
Predstavy Detí o Čítaní a Počúvaní
Dáta z výskumov ukázali, že tretiaci majú pomerne rozsiahle a štruktúrované predstavy o fenoménoch počúvania a čítania. Tieto predstavy sú ovplyvňované ich doterajšou školskou a mimoškolskou skúsenosťou. Paradoxne, v detských predstavách o počúvaní a čítaní sa len okrajovo objavuje porozumenie textu. To naznačuje, že deti sa s jeho zdôrazňovaním alebo verbalizovaním nestretávajú dostatočne. V tejto súvislosti detské predstavy poukázali na negatívnu prax vo vyučovaní čítania v prvých ročníkoch základného vzdelávania, keď sa príliš sústreďujeme na dekódovanie, takzvanú techniku čítania.
Pri počúvaní deti najčastejšie uvádzali ľudskú reč s cieľom niečo sa dozvedieť alebo počúvanie hudby z rôznych médií. Z literárnych žánrov dominovalo počúvanie rozprávky. Pri čítaní bolo potešiteľným zistením, že takmer všetci participanti uviedli konkrétny žáner alebo titul knihy, ktorú čítajú. Najčastejšie uvádzali celosvetovo populárne knižné série, ako napríklad „Denník odvážneho bojka“ alebo „Harry Potter“, detektívky T. Brezinu, zábavné knihy D. Walliamsa a iné. Ukazuje sa teda, že pre podporu detského čitateľstva je dôležité, aby deti boli v škole čo najviac obklopované pestrou ponukou kníh.
Rozdiely v Porozumení Textu: Vplyv Žánru a Modality
To, že porozumenie textu ovplyvňuje žáner, je dávno známe zo zahraničných výskumov. Ukázalo sa to aj v rámci slovenského výskumu, pretože hoci všetky tri výskumné texty boli vecného (nie umeleckého) charakteru, líšili sa informačnou a naratívnou štruktúrou alebo využívaním aj iného ako verbálneho modu (napríklad obrazu, zvuku), čo vyžadovalo podnecovanie iných procesov pri porozumení.
Medzi porozumením počúvaného a čítaného textu existuje významný vzťah, čo potvrdzujú viaceré zahraničné štúdie. V rámci výskumu, hoci bolo zisťovanie vzťahu medzi počúvaním a čítaním limitované použitou metodológiou, zistili sa u tých istých žiakov podobnosti, ale aj rozdiely. Odlišné bolo napríklad to, že pri reprodukovaní počúvaného textu sa objavilo viac neporozumenia ako pri čítanom texte.
Výzvy Súčasnosti: Literatúra vs. Médiá
Súčasná doba prináša veľa možností v podobe médií a technológií, ako sú televízia, počítače a mobily. Deti sa tak stávajú pasívnymi prijímateľmi rozprávok a informácií, čo musíme korigovať ako rodičia aj učitelia. Nástupom dieťaťa do školy sa často začnú vynárať problémy týkajúce sa nedostatočného rozumového vývinu takzvaných audiovizuálnych detí, ktoré rodičov môžu prekvapiť. V prvých ročníkoch základnej školy sú to najčastejšie práve problémy s čítaním.
Transformácia Príbehu v Médiách a Vplyv na Nervový Systém
Na rozdiel od čítaného textu sa príbeh v médiách transformuje dosť zvláštne. Režiséri ho nabalia rozličnými efektmi a akciami, kde sa naháňa, padá, skáče, tlčie. Už toto samotné je vycvičovanie nervozity dieťaťa, agresivity a nesústredenosti, lebo všetko musí bežať, všetko sa musí diať rýchlo, všetko musí kričať, musí byť záplava farieb a rýchle prestrihy. Detský mozog a detská psychika si na to potichu a nebezpečne zvyká. Okrem toho, v médiách je necitlivé správanie a násilie často nenápadné. Médiá zámerne burcujú v dieťati strach. Keď vlkovi rozpárajú brucho, to dieťa si pri čítaní samotné rozpáranie brucha iba predstaví. Ak nevie, čo znamená rozpárať brucho, predstaví si to len tak, ako to jeho psychika znesie, v bezpečnejšej miere.
Už v polovici bežného rodinného filmu je aj dospelý podvedome nervózny z toho, aké je to rýchle a hlučné. Hovoríme o mediálnej presaturácii. Vo svojom výskume PhDr. Ľudmila Hrdináková, PhD., zistila, že deti do šiestich rokov vôbec nemusí zaujímať dej, ktorý ak nemá dialógy a keď sa tam deje dlhšie niečo, čomu nerozumejú, tak začnú od filmu odchádzať. Príbeh je prepasírovaný do obrazovky, na ktorú dieťa vďačne pozerá a dostáva sa do akejsi formy obrazovkovej pažravosti. Potrebuje obrazovku každý deň a veľa. Dostávame sa do doby technofílie, kedy prestáva záležať na dobrom príbehu, na tom, čo je tam správne, na analyzovaní.
Technofília a Pokles Hlbokého Čítania
Prečo dnes majú deti problémy vziať si do rúk knihu a čítať? Za posledné roky nastal obrovský posun v oblasti technológií a médií. Rastú nám „obrazovkové deti“. Znamená to, že je pre ne čítanie náročnejšie, ako bolo pre deti kedysi? Áno, je to tak. Najväčší problém súčasných detí je, že nečítajú. Nemyslí sa tým len sociálne siete a internet, ale hlboké literárne čítanie aspoň tri hodiny denne. To tu jednoducho nie je. Dokážeme čítať orientačne, rýchlo a plytko, a v dôsledku toho sa náš mozog nevyvíja tak, ako potrebujeme. Aj načrtnutá obrazovková „pažravosť“ má vplyv na zmenu mentálnych schopností a motivácií detí.
Matúšov Efekt a Cyklus Zlyhávania
Aj pri čítaní platí Matúšov efekt, ktorý hovorí, že „bohatí budú bohatší a chudobní ešte chudobnejší“. Ak sa u dieťaťa schopnosť čítať netrénuje, tak sa bude stále zhoršovať a v škole bude zaostávať stále viac. Môže sa u neho vytvoriť cyklus zlyhávania, ktorý je spojený so slabšími výkonmi, vyhýbaním sa čítaniu a demotiváciou. Keď nemá motiváciu, má o polovicu menšiu šancu uspieť. Je možné to nejak dohnať na začiatku školy, alebo bude už takéto dieťa zaostávať stále? Dohnať to ide, ale chce to dvojnásobné úsilie. Naučiť sa čítať je veľmi ťažké, a doháňať zanedbané a preklenúť to ťažké je v jednom čase naozaj priveľa. Dieťa, ktoré má v šiestich rokoch výbornú posluchovú pozornosť, veľkú slovnú zásobu, rozvinutú obrazotvornosť, ktoré sa dokáže do príbehu zahĺbiť a navyše je motivované, začne túžiť vedieť čítať. Príčinou vzniku týchto deficitov je už rané detstvo. Čítanie je vec, ktorá je podmienená sociálnym učením. To znamená, že ak dieťa vo svojom okolí nevidí, že je čítanie potrebné, nevidí čítať svojich rodičov, rovesníkov, nemá dôvod to robiť. Už v škôlkach neuveriteľne zreteľne vidno, ako deti kopírujú naše spoločenské návyky. Čítanie nie je vrodené, musí sa naučiť. Nemyslí sa tým len technika čítania s porozumením, ale čítanie sa musí do nás vryť ako nevyhnutná aktivita.
Vplyv na Mozog: Obrazovka vs. Kniha
Čo sa konkrétne deje v mozgu, ak sleduje dieťa rozprávku v televízii a ak mu ju rodič číta? Pri čítaní knihy a pri sledovaní rozprávky na obrazovke sa zapájajú iné časti mozgu. Ak deti sledujú televíziu, nerozvíja sa u nich napríklad v potrebnej miere reč, pretože sú zapojené hlavne tie časti mozgu, ktoré sú zodpovedné za spracovanie vizuálnych informácií. Zvuk je tu len doplnok. Pri počúvaní čítaného textu sa mozog zaoberá spracovaním slov. A práve vynikajúca sluchová pozornosť je pre dieťa v škole veľmi dôležitá.
Viac sa teda pri obrazovke trénujú zrakové receptory a spracovanie vizuálnych informácií. Ďalšou nevýhodou obrazovky v porovnaní s knihou je množstvo efektov, ktorými sú deti neustále bombardované - výkriky, výbuchy, dramatická hudba, svetelné a iné obrazové efekty, neustály strih. To sú základné prostriedky neustáleho emocionálneho burcovania a upútavania pozornosti detského diváka. Médiá tiež môžu vyvolávať v dieťati strach až fóbie. Ako už bolo spomenuté, ak o zlom vlkovi počuje pri čítaní a nevie, čo je rozpárané brucho, psychika dieťaťa si to vykreslí tak, ako to znesie. Malý človiečik sa musí naučiť v pokoji a dôsledne vnímať, musí nechať podnetom priestor. Učí sa, aby sa podnet dostal do mozgu až na miesto, kde sa má spracovať. Na to potrebuje čas a nesmie byť presýtený stále novými podnetmi. Ak ho nedostáva? Dieťa pozerá na obrazovku a už by sa aj chcelo zamyslieť, spracovať nejakú myšlienku, slovo či obrázok, ale prídu efekty, strih a nové udalosti, a je po všetkom.
Kniha a Priestor pre Myslenie
Dáva kniha väčší priestor rozvoju myslenia? Jednoznačne áno. Už sme napríklad hovorili o tom, že audiovízia dáva veľmi malý časový priestor na spracovanie podnetov, teda na zamyslenie sa a uvažovanie. Sú tu aj ďalšie, nie nevýznamné aspekty. Pri audiovízii napríklad platí, že ak je v rozprávke zobrazené niečo, čo dieťa nepozná, tak to ignoruje. Keď čítate knihu a hovoríte, že vtáčiky leteli na juh, dieťa vás preruší a spýta sa, prečo tam leteli. Pri audiovízii sa to nedeje. Väčšinu informácií a deja vníma divák hlavne zrakom. Dieťa vidí letieť vtáky na juh, ale pokiaľ to nemá verbalizované, tak to v skutočnosti do určitého veku nevníma. Teda, ak mu rozprávač nehovorí, že vtáky museli letieť na juh, tak dieťa túto informáciu ignoruje. Potrebuje výklad príbehu, ktorý pozerá, aj slovom. A to sa pri audiovízii nedeje, alebo len vo veľmi obmedzenej miere. Literatúra má úžasnú schopnosť, že dôsledne popíše, prečo niečo hrdinu bolí, alebo prečo musí ísť za princeznou.
Takže deti na obrazovku hľadia, ale množstvo informácií vlastne nevnímajú? Dieťa má nalepené oči na obrazovke, ale nemusí pri tom o príbehu naozaj rozmýšľať. Máme pocit, že dáva pozor, ale jeho vnútorná psychika čaká len na výbuch, zablysnutie, strih. Na to si jeho mozog zvykne, a potom takéto podnety stále hľadá. Odborníci hovoria o zotrvačnosti vizuálnej pozornosti. V predškolskom veku by si malo dieťa trénovať predovšetkým „ucho“ (schopnosť počuť a počúvať) a pozornosť. Schopnosť dávať si veci do súvislostí, urobiť si nejaký rámec príbehu, sa u detí v predškolskom veku ešte len vynára. V tomto období sa formuje kauzálne myslenie. V troch rokoch sa pýtajú: „Čo?“, a v piatich rokoch „Prečo?“. Príbeh im prináša kauzalitu. Keď sa dieťaťu v predškolskom veku číta, učí sa vnímať makroštruktúru, niektoré nepodstatné detaily sa učí ignorovať a vytvárať si celok príbehu. Okrem toho je tu i ďalší významný efekt literárnych príbehov. V dnešnej dobe sa často zbavujeme lineárneho literárneho myslenia v súvislostiach, hoci denne prečítame more textov. Efekt literárnych príbehov je práve v tom, že formuje naratívne myslenie, ktoré človek potrebuje pre čokoľvek. Príbeh u nás formuje schopnosť hľadať a vidieť súvislosti, je v ňom príčina a efekt, následok. Detektívky sú v tom pre deti úplne najlepšie, pretože vysvetľujú, ako a prečo sa niečo stalo, a učia týmto spôsobom mozog fungovať. Ten si navyše aj sám počas čítania tvorí hypotézy, predvída, očakáva a neustále vyhodnocuje a prehodnocuje.
Praktické Rady pre Podporu Čitateľstva
Ako Zlepšiť Čitateľskú Gramotnosť
Pre zlepšenie čitateľskej gramotnosti je nevyhnutné obklopovať žiakov dostatkom kvalitnej literatúry z rôznych žánrov vecného a umeleckého textu. Dôležité je aj zhovárať sa so žiakmi o tom, čo čítajú, zaujímať sa o ich názory a nevyžadovať od nich len formálne čitateľské záznamy. V neposlednom rade, podporovať samostatné a dobrovoľné čitateľstvo na základe vlastných záujmov a žánrových preferencií. Povinné čítanie je skôr škodlivým prvkom. Nový vzdelávací štandard neobsahuje zoznam povinnej literatúry, ale orientuje učiteľa pri výbere tém a žánrov vhodných pre daný vzdelávací cyklus.
Metódy a Aktivity na Rozvoj Gramotnosti
Deti sa môžu učiť krátke texty spamäti, recitovať ich, pričom učiteľka dbá na správnu výslovnosť a artikuláciu. Realizujú sa jazykové hry na precvičovanie problematických spoluhlások (sykaviek - s, c, z, dz, š, č, ž, dž) a slabikotvorných spoluhlások (r, ŕ, l, ĺ). Detská literatúra je zdrojom poznatkov a vedomostí o reči, rozvíja počúvanie a porozumenie prečítaného textu, jeho obsahu a formy.
Vhodnou aktivitou na rozvíjanie gramotnosti pre deti predprimárneho vzdelávania sú vystrihovačky písmen, ktoré učiteľka poskytne deťom, a z vystrihnutých hlások deti pomocou predlohy poskladajú krátke slová. Prípadne môžu písmená zoraďovať na plastovej podložke alebo ich triediť. Inou zábavnou formou je aj písanie do múky alebo piesku. Kniha je vhodným prostriedkom k prepojeniu hier vo všetkých vzdelávacích oblastiach v predškolskom zariadení.
Medzi najčastejšie používané metódy rozvíjania komunikačných schopností patria ranný kruh, metóda lona, slovná banka, metóda spoločného čítania, metóda jazykovej skúsenosti, metóda pojmovej mapy a metóda triedneho časopisu. Prostredníctvom tvorivej dramatiky je dieťa „vychovávané k aktívnemu tvorivému prístupu k životu prostredníctvom dramatickej hry“. Estetický zážitok - slovesná hodnota rozprávok a estetické cítenie - je taktiež významný.
Je dôležité naučiť deti počúvať prečítaný text s porozumením a pomocou otázok zistiť, či mu porozumeli. Dieťa má pamätať obsah prečítaného textu a prerozprávať príbeh. Tiež má vedieť, kde sa dej odohrával, vymenovať najmenej tri postavy, ktoré boli v príbehu spomenuté. Opísať vlastnosti, ktoré prináležia hlavnej postave, nájsť prepojenie textu s ilustráciami v knihe. Rozprávať sa o dobrých a zlých skutkoch, o tom, čo zvíťazilo v rozprávke a prečo. Diskutovať o postavách, prečo konali tak, ako konali, vžiť sa do role postavy a povedať, ako by konali ony, deti. Na záver im môžeme dať možnosť nakresliť prerozprávaný príbeh, čo sa im páčilo alebo nepáčilo. Čím viac človek niečo nevie, tým viac sa napružuje jeho zvedavosť, a na konci sa dostaví takzvaný AHA efekt, kedy sa vyplavia endorfíny. Viete o čom deti rozprávajú najradšej? Nie o tom, čo si myslíme, že by ich mohlo zaujímať. Nie o tom, čo by sme chceli, aby ich zaujímalo. Ale o tom, čo zaujíma ich. Nemusíme zasypať dieťa otázkami. Práve naopak. Veľké množstvo nevhodných otázok môže potenciálneho milovníka kníh od lásky k čítaniu rýchlo odplašiť. Mali by sme sa s deťmi nenútene a so záujmom rozprávať o knihe, ktorá sa im najviac páči. Alebo len o tej jednej dvojstránke, ktorú si vždy nalistujú. Alebo len o tom jednom autíčku, ktoré nám stále s radosťou ukazujú. Spievajme dookola tú istú pieseň, ktorú nám dieťa v knihe nájde hneď ako si vedľa neho sadneme. Aj to je konverzácia, aj to je komunikácia. Je predsa skvelé, že nám ukazuje, čo ho baví!
Rozprávanie príbehov u detí má svoju postupnosť. V priebehu troch rokov (cca 2. - 5. rok) dozrie dieťa z dvojslovnej reprodukcie „príbehu“ (opisu obrázka) až k dlhému a detailnému prerozprávaniu (knižného) textu. Všetky tie príbehy, ktoré si doteraz spolu čítali, všetky knihy, ktoré spolu prelistovali, všetky slová, ktoré s radosťou svojmu malému čitateľovi venovali, môže dieťa v rozprávaní zužitkovať. Slová spája do viet, tie zas do textu, nadväzuje dejovú postupnosť, predstavuje a opisuje jednotlivé postavy, ich pocity, vzťahy medzi nimi, vyjadruje pointu príbehu a jeho ukončenie.
Vytváranie Pozitívneho Vzťahu ku Knihám
Čítanie kníh v mladom veku môže viesť k tvorbe pozitívneho vzťahu k čítaniu. Knihy sa tak stávajú zdrojom potešenia, nie povinnosti, čo je základ pre celoživotnú lásku k čítaniu. Prostredníctvom knihy dieťa získava pozitívne zážitky a skúsenosti z prečítaného textu a vytvára si tak vzťah k čitateľským návykom.
Upevňovanie záujmu o čítanie sa má uskutočňovať prostredníctvom knihy, encyklopédií a časopisov, ktoré sú deťom voľne dostupné v triede. Vhodná je návšteva knižnice a spoločné čítanie v nej. Umožniť stretnutie sa s autorom detskej literatúry, ktorý dokáže dieťa motivovať ešte viac, je tiež veľmi efektívne. Hlavným cieľom vzdelávacej oblasti jazyk a komunikácia je rozvíjanie komunikačných kompetencií, pričom prierezovou témou je predčitateľská gramotnosť a gramotnosť vo všeobecnosti.
Ako Navodiť Správnu Atmosféru a Podporiť Záujem
Pri čítaní knihy je vhodné vytvoriť pokojnú a dobrú atmosféru, nikým a ničím nerušenú. Počas čítania je dobré prerušiť čítanie, aby sa prerozprával obsah o prečítanom texte, dozvedieť sa, či deti pochopili všetky slová, a nechať im čas premýšľať o texte. Učiteľka, ako aj rodič, má sprevádzať dieťa knihou od titulnej stránky, cez autora a ilustrátora knihy. Počas čítania a kladenia otázok o prečítanom texte sa odporúča ponechať deťom krátky čas na rozmyslenie odpovede, akceptovať všetky odpovede detí a nehodnotiť ich, klásť otvorené otázky, učiť deti pohotovo reagovať na obrázky a odpovede a zapájať všetky deti, aj tie menej aktívne.
Čo ak máme pocit, že je dieťa ešte primalé, alebo vôbec nemá záujem o čítanie? Mali by ste sa stále deťom pokúšať čítať. Ich nepozornosť môže mať rôzne dôvody. Dieťa môže byť napríklad len temperamentnejšie alebo skúša vašu trpezlivosť. Nenechajte sa však odradiť a čítajte. V tomto období sú deti intenzívne naviazané na rodičov, milujú, ak s nimi rodič robí čokoľvek. Keď budú mať trošku vycvičenú schopnosť počúvať a pozornosť, čítanie odmietať nebudú.
To vôbec nemusí byť problém, ak dieťa pri čítaní pobehuje po izbe a mení polohy, dokonca ani keď robí stojky. Ak máte extrovertné deti, tie potrebujú stále nejako komunikovať. To, čo sa im zrodí v hlavičke, potrebujú okamžite riešiť s blízkymi ľuďmi. Takým sa číta možno ťažko, ale treba vydržať a vyberať im vhodné knižky, napríklad s veľkými obrázkami, vypytovať sa ich na dej, stimulovať ich k predvídaniu. Dbať však na to, aby sa v nich príbeh vyrozprával celý. Je tiež dobré, keď sa dieťa pýta, je to znakom, že je zapojené. Nevadí ani to, keď dieťa odbáča od príbehu vlastnou skúsenosťou, napríklad v knihe plače psík a dieťa si spomína, ako v lete kňučal psík, keď odchádzali od babky z prázdnin. Konfrontácia príbehu s vlastným životom je veľmi vzácna - dieťa sa tak utvrdzuje v tom, že literatúra patrí do jeho života, lebo dokáže riešiť aj jeho problémy.
A čo ak nás prerušuje dieťa otázkami, kedy už bude koniec alebo čo bude na večeru? To je iná vec. Treba pokračovať ďalej, povedať, že už máme len pár riadkov a podobne. U niektorých detí na predĺženie udržania pozornosti pomáha predbiehanie deja a práve už spomínané predvídanie. Osvedčuje sa, keď im dávate otázky, čo bude nasledovať a privediete ich tým k zamysleniu a zvedavosti. Introvertnejšiemu dieťaťu, ktoré je zvyknuté čítať, však otázky a prerušovania môžu vadiť.
Výber Knihy a Rola Dospelého ako Vzoru
Deti by mali mať možnosť počúvať a čítať to, čo ich zaujíma a baví, a vyberať si tituly aj samy, najprv s pomocou dospelého, neskôr samostatne. Pri vecných textoch je dôležitá ich informačná spoľahlivosť a dôveryhodnosť, a úlohou učiteľov je žiakov pri tom usmerňovať. Podobne aj pri umeleckých textoch treba čitateľský vkus detí postupne formovať.
Ako si vyberať s deťmi knihy? Treba s nimi čo najviac chodiť do knižníc a kníhkupectiev, ale nechať ich tam vybrať si knihu, ktorá ich zaujme. Vziať ich k regálom, kde je pre ne vhodná literatúra, ale nechať ich, aby finálny výber urobili samé. Pre každú vekovú kategóriu je to jeden z výrazných motivačných prvkov pri čítaní. Veľkú rolu zohráva aj vizuálna stránka knihy. Žijeme jednoducho v takej ére a kniha sa nám musí páčiť aj vizuálne, aby sme po nej siahli.
Výber knihy pre dieťa by sme mali uskutočňovať hlavne vzhľadom na jeho vek - vývinovú úroveň, schopnosti, ale aj individuálne špecifiká (zážitky, rodinná situácia, prípadné krátkodobé ciele a pod.). Významný rozvoj osobnosti dieťaťa možno dosiahnuť práve prostredníctvom tradičnej čítanej rozprávky, príbehu s jasným dejom, šťastným koncom, dobrými i zlými postavami. Ide o rokmi overený recept na pokojný spánok detí, ale zároveň spôsob, akým prirodzene vniesť do života dieťaťa aj mravné normy a hodnoty. Rozprávky sú vyjadrením vnútorného sveta človeka, najjednoduchším a najčistejším výrazom psychických procesov v historickej podstate ľudstva. Pre súčasnú dobu však Mgr. Miroslava Šimegová upozorňuje aj na nevhodné vzory správania, ktoré prezentujú príbehy, kde sú postavy len akýmisi karikatúrami živých osôb, a to nielen výzorom, ale aj charakterom - povahou. Tieto paradoxne pozitívne oceňované postavy nemusia byť tradične pekné a môžu poskytovať skôr nevhodné vzory správania.
Pokiaľ vidia deti svojich rodičov, ako s knihou manipulujú a čo s ňou robia, stáva sa predmetom aj ich záujmu. Pokiaľ chceme formovať vzťah detí ku knihe a čítaniu od detstva a aj v staršom školskom veku, mali by sme im byť v prvom rade sami príkladom. Čítanie nie je vrodené, musí sa naučiť. Nemyslí sa tým len technika čítania s porozumením, ale čítanie sa musí do nás vryť ako nevyhnutná aktivita. Čítanie je vec, ktorá je podmienená sociálnym učením. To znamená, že ak dieťa vo svojom okolí nevidí, že je čítanie potrebné, nevidí čítať svojich rodičov alebo rovesníkov, nemá dôvod to robiť. Už v škôlkach je neuveriteľne zreteľne vidno, ako deti kopírujú naše spoločenské návyky.
Doháňanie Deficitov a Rané Podnety
Koľko by sme mali predškolákom čítať, aby sme ich dobre pripravili na školu? Koľko vydržia, ale ideálne aspoň 20 minút denne. Nemusí to byť v kuse, ak to nevydržia naraz, ale to by malo byť asi to minimum. Ak každý deň dieťatko príde do kontaktu s počutým slovom, tak si trénuje schopnosť počúvať a vizualizáciu. Dobré je, ak sa číta aj viackrát denne, napríklad v škôlke a večer doma. Pri rozvoji posluchovej pozornosti však nemusí ísť vyslovene iba o čítaný text. Môžete si ráno pri raňajkách alebo cestou zo škôlky povedať nejakú básničku, riekanku alebo vymyslený príbeh. Kniha je však vždy zárukou, že ideme dôsledne po príbehu, že je tam bohatá slovná zásoba a že je kvalitne a vhodne spracované posolstvo príbehu. Okrem toho, dobrý autor vie, ako napružiť psychiku dieťaťa. Ak si však myslíte, že viete príbehy rozprávať pekne, tak môžete.
Cieľom učiteľky v materskej škole je podporovať kontakt detí s písaným textom a eliminovať nespisovnú výslovnosť a nárečie u dieťaťa. Súčasne oboznamovať deti s encyklopédiami, ľudovými rozprávkami, kde dobro vyhráva nad zlom, alebo poviedkami zo života.Ako tento proces učenia čítania prebieha? Dieťa si pripravuje svoju hlávku, vnímanie, receptory, psychiku a príslušné oblasti mozgu ďaleko skôr, ako začne reálne čítať. Deje sa to od narodenia. Niektoré výskumy hovoria, že môžeme deťom začať čítať už v embryonálnom štádiu, pretože sluch je jeden z prvých zmyslov, ktorý sa začína rozvíjať, a deti čítanie už v tomto štádiu vnímajú. Dokážu vnímať hlas maminky aj rytmus literatúry. Spočiatku to však môže byť komplikované. Pre čitateľa - novorodenca alebo čitateľa - dojča je literárny prejav rodiča iný ako jeho bežná reč. Musí si naň postupne zvyknúť. Hoci rodičov počúva denne celé hodiny a dobre na nich reaguje, ak začnú čítať, je to iné. Ich hlas je úplne iný a dieťa to môže zo začiatku odmietať. Čo všetko sa čítaním trénuje v predškolskom veku? Je to hlavne sluchová senzitivita, schopnosť počúvať s porozumením, schopnosť sústrediť sa na slovo a na počúvaný príbeh, schopnosť spracovávať počuté informácie, tvoriť predstavy, okrem toho malý poslucháč prudko naberá slovnú zásobu. Keď dieťa príde do prvej triedy a nemá rozvinutú slovnú zásobu, všetko sa preň stáva omnoho ťažšie.
tags: #vplyv #literarneho #umenia #na #dieta