Vplyv neúplných rodín na vývoj dieťaťa: Komplexný pohľad na dynamiku, výzvy a riešenia

V súčasnej dobe je čoraz bežnejším javom, že veľké množstvo detí vyrastá v neúplných alebo v dysfunkčných rodinách a rozvod rodičov predstavuje niečo, čo už takmer nikoho neprekvapuje. Niekedy môžeme podliehať dojmu, že vďaka tejto skutočnosti rozvody už nemajú na deti zásadný vplyv. Avšak, aká je pravda? Aj napriek tomu, že máme k dispozícii viac informácií, kníh, štúdií, výskumov, ako aj možností poradenskej a terapeutickej starostlivosti, nedá sa rozviesť tak, aby to deti nezasiahlo. Platí to aj v prípade, keď sa rozvádzajúci rodičia tešia z toho, že deti znášajú rozvod vcelku dobre. Tento obsah vám prinesie komplexný pohľad na problematiku neúplných rodín, dozviete sa o najnovších výskumoch, praktických radách pre rodičov aj o tom, ako minimalizovať negatívne dopady a maximalizovať pozitívne aspekty takéhoto rodinného usporiadania.

Rodina ako nenahraditeľný základ pre rozvoj osobnosti dieťaťa

Rodina je najstaršou inštitúciou vyskytujúcou sa v spoločnosti. Je všeobecne známe a nespochybniteľné, že rodina je najdôležitejším faktorom pôsobiacim na dieťa, podieľajúcim sa výraznou mierou na utváraní jeho osobnosti. V podstate väčšina vlastností, názorov a koniec koncov i životný štýl sú ovplyvnené rodinou a rodinnou výchovou. Rodinné prostredie sa všeobecne považuje za primárne prostredie socializácie a edukácie dieťaťa a za najdôležitejší činiteľ formovania správania človeka. Michael Chytrý je presvedčený, že nikto nič lepšie ako rodinu ešte nevymyslel. Je to preto, lebo k životu potrebujeme okrem iného najmä rodičovskú lásku, prijatie a vzory vo funkčných vzťahoch. Ak nám niečo z tohto z akéhokoľvek dôvodu chýba, pravdepodobne sa to prejaví aj v našich vzťahoch v dospelosti.

Súhlasíme s E. Frýdkovou (2013, s. 81), podľa ktorej „je dieťa produktom rodiny, ktorá sa odráža v jeho vlastnostiach, správaní, v hodnotách“. Rodina má svojimi determinantmi výrazne ovplyvňuje rozvoj osobnosti dieťaťa. Máme na mysli vzťahy v rámci rodiny, kultúru jej členov, akým vzorom sú pre svoje deti, aká je ich starostlivosť o deti, aké sú prejavy vzájomnej úcty, ako sa stavajú k riešeniu problémov, aké majú hodnoty, ako sa správajú k iným ľuďom, k majetku svojmu a k cudziemu, aký je ich postoj k svojmu okoliu atď. Vplyv orientačnej rodiny je primárny, každodenný a veľmi široký, natrvalo kladne alebo záporne poznačuje život dieťaťa.

Deti často nepočúvajú, čo rodičia hovoria, ale neustále pozorujú, čo robia. A práve tieto skúsenosti z pozorovania určitých vecí im môžu v dospelosti chýbať. Výchova detí spočíva v množstve zážitkov, ukážok správneho reagovania v určitých situáciách a podobne. Je rozdiel, či dieťa vidí v určitých situáciách dvoch rodičov alebo jedného rodiča. Dôležité je tiež, aby deti videli, ako sa riešia konflikty a tiež to, ako sa vedia rodičia zmieriť a odpustiť si. Tí, ktorým tieto skúsenosti chýbajú, tento deficit môžu nadobudnúť napríklad prostredníctvom psychoterapie. Psychoterapeut Michael Chytrý hovorí: „Do poradne mi veľmi často prichádzajú ľudia, ktorí ani netušia, ako žiť vo dvojici. Mnohí však za to ani vôbec nemôžu. Títo ľudia nezažili, nevideli, nemali pred očami párový svet, a preto v ňom ani nevedia fungovať.“ Psychoterapeut však verí, že v rámci pravidelnej psychoterapie sa dá veľa vecí doučiť, keď človek chce.

Rodina je základná biologicko-ekonomická-sociálna bunka spoločnosti. Pre svojich členov a spoločnosť plní viac funkcií. Každá rodina je špecifická skupina, ktorá má vlastné „nepísané zákony a normy“. Plnenie funkcií a kvalita vytvorených vzťahov je variabilná. Rodina - je základnou spoločenskou jednotkou. Je malou spoločenskou skupinou, ktorú spája intimita vzájomného spolužitia, každodenný kontakt, vzájomná úcta a láska, súdržnosť pri dosahovaní spoločenských cieľov a uspokojovaní rozličných potrieb.

Medzi základné funkcie rodiny patrí:

• Biologicko-reprodukčná: Zabezpečuje biopsychické potreby (intímny styk, vzájomná láska) a zachovanie ľudského rodu i počatie, rodenie detí.
• Ekonomická: Týka sa materiálneho zabezpečenia rodiny, ktorá hospodári s príjmami svojich produktívne pracujúcich členov, čo ovplyvňuje životný štandard a kultúrnu úroveň.
• Emocionálna a ochranná: Uspokojovanie základných i vyšších (emocionálnych) potrieb: porozumenie, spoluúčasť, sociálna opora, záujem. Poskytuje svojim členom domov, zázemie, istotu, pomoc v krízových situáciách, psychickú stabilitu a zdravý osobnostný rozvoj každého člena rodiny.
• Výchovná: Spočíva v starostlivosti o deti a ich výchovu. Je kľúčová pre úspešný proces začleňovania dieťaťa do spoločnosti. Rodičia sú pre svoje deti výchovnými vzormi, odovzdávajú im postoje, hodnoty, zvyky a obyčaje. Poskytuje akčný priestor tzv. priestor pre prejav - zisk pocitu: toto dokážem. Vovádza do vzťahu k veciam rodinného vybavenia. Učí, aby deti chápali veci ako hodnoty. Vyčleňujú sa mu osobné veci, o ktoré sa stará. Upevňuje vedomie povinnosti, zodpovednosti, úcty tým, že zapája dieťa do činnosti. Rodina je prostredie, kde sa má dieťa komu zveriť.

Základné podmienky pozitívnej rodinnej výchovy zahŕňajú rodičovskú lásku, autoritu rodičov, správne rodičovské roly, kladné citové vzťahy, harmonické vzťahy členov rodiny (poskytovať ochranu), poriadok rodinného života (pozitívny príklad rodičov i súrodencov), primerané požiadavky na dieťa a súhlasný vzťah medzi rodičmi (tzv. jednomyseľná výchova). Rodinné prostredie, determinované demografickými (veľkosť rodiny, vek rodičov, rozvodovosť, zamestnanosť), ekonomickými (finančné zabezpečenie, podmienky bývania) a kultúrnymi (vzdelanie, usmerňovanie voľného času) podmienkami, môže zásadným spôsobom ovplyvniť ďalšie smerovanie detí, či už pozitívne alebo negatívne a natrvalo poznačiť ich život.

Premeny rodiny a kríza tradičných modelov

Žijeme v dobe, keď sa tradičné rodinné štruktúry menia rýchlejšie než kedykoľvek predtým. Michael Chytrý hovorí, že neprebieha celková kríza rodiny, ale je tu kríza tradičnej rodiny. Úlohy v rodine sa zmenili a už dávno neplatí pravidlo, že muž chodí do práce a zarába peniaze, pričom žena zostáva doma, stará sa o deti a vytvára teplo a pohodlie domova. Krízy vznikajú aj kvôli tomu. Ženy sú nespokojné s takouto úlohou, pretože vidia, čo všetko okolitý svet ponúka. Chcú toho veľa vyskúšať.

Rozvodovosť na Slovensku dosahuje takmer 50 percent všetkých manželstiev a čoraz viac detí vyrastá v rodinách, kde je prítomný len jeden rodič. Jednou z príčin krízy rodiny je aj kríza identity muža a ženy. Ich nezrelosť. Jednoducho nevedia, kto je kto. Nepoznajú sami seba, ani toho druhého. Dnes sa tiež často stáva, že ľudia sú zameraní na vlastné uspokojenie a rozvod vnímajú ako jednoduchšiu alternatívu, pri ktorej sa sami nemusia meniť. Michael Chytrý varuje, že dnes, keď sa niečo rozbije, tak sa to hneď vyhodí a kúpia sa nové veci, zatiaľ čo v minulosti sa veci opravovali. Ľudia nie sú trénovaní na situácie, keď niečo prestáva fungovať.

V spoločnosti môžeme pozorovať aj posun k alternatívnym spôsobom spolužitia. Desiatkach pozorujeme značné zmeny vo vývoji rodiny, medzi ktoré patrí aj spolužitie bez uzavretia manželstva, známe ako kohabitácie. Kedysi na Slovensku platilo pravidlo, že väčšina párov po uzavretí manželstva už mala prvé narodené dieťa. Dnes je to už inak. Okrem poklesu sobášnosti a natality došlo aj k výraznému posunu veku na 27-29 rokov.

Zároveň platí, že približne až 60 % žiadostí o rozvod podávajú ženy. V minulosti sa vydávali v priemere medzi 19. a 21. rokom života. Človek by očakával, že do manželstva vstupujú zrelší ľudia. Avšak, racionálnu inteligenciu, ktorú si rozvíjajú a podporujú, neznamená vždy aj emocionálnu zrelosť. Michael Chytrý to prirovnáva k tomu, že sú to „majstri sveta“, ktorí nezahrali ešte ani jeden zápas. Znamená to, že majú strašne veľa informácií, ale málo prežitého. Takáto povrchnosť pôsobí veľmi klamlivo, vyzerajú, že sú zrelí a skúsení, no môže to viesť k problémom v manželstve a vzťahoch.

Neúplná rodina: Vznik, definícia a jej spoločenský kontext

Neúplná rodina predstavuje rodinný systém, v ktorom dieťa vyrastá s jedným rodičom, najčastejšie v dôsledku rozvodu, úmrtia partnera alebo rozhodnutia vychovávať dieťa samostatne. Neúplná rodina sa v slovenskom kontexte definuje ako rodinná jednotka, kde je prítomný len jeden z rodičov spolu s deťmi. Slovenská spoločnosť tradične uprednostňuje úplné rodiny, čo môže vytvárať dodatočný tlak na rodičov z neúplných rodín. Pohľady na túto tému sa líšia - od pesimistických prognóz až po optimistické príbehy úspešných ľudí z neúplných rodín. Moderné výskumy ukazujú, že deti z neúplných rodín nemusia mať horšie životné vyhliadky než ich rovesníci z úplných rodín.

Medzi hlavné príčiny vzniku neúplných rodín patria:

• Rozvod: V súčasnosti vplyv verejnej mienky sa natoľko oslabil, že rozvod sa stal legitímnym ukončením manželstva (Levická, 2004). Vychádzajúc zo štatistík Štatistického úradu Slovenskej republiky, v roku 2007 bolo 13 048 manželstiev ukončených rozvodovým konaním (In Zborník príspevkov z vedeckej konferencie, 2009). Medzi hlavné príčiny rozvodu zaraďujeme:
  • U mužov: 1. rozdielnosť pováh, názorov, záujmov, 2. nevera a 3. alkoholizmus.
  • U žien: 1. rozdielnosť pováh, názorov a záujmov, 2. súd nezistil zavinenie, 3. ostatné príčiny.
• Ovdovenie: Úmrtie jedného z rodičov.
• Narodenie dieťaťa mimo manželstva: Rozhodnutie vychovávať dieťa samostatne od začiatku.

Psychologické a emocionálne dopady neúplných rodín na vývoj dieťaťa

Vplyv neúplnej rodiny na psychický vývoj detí je jednou z najdiskutovanejších tém v rodinnej psychológii. Psychologička s viac ako 40-ročnou praxou Mgr. Lýdia Adamcová hovorí, že dieťa sa narodilo dvom rodičom, a preto aj dvoch rodičov potrebuje. Jednoducho má ich v sebe. „Je to určité zrkadlenie. Ak povedzme otec zmizne, stratí sa zo života, dieťa stráca kus svojej identity, nemá koho zrkadliť. Takáto neúplnosť je pre každé dieťa záťažová.“ Rozchod rodičov je pre deti bolestný, a rodičia by na to mali myslieť, keď bojujú o svoje deti. Mgr. Adamcová zdôrazňuje, že deti pri rozvode rodičov budú vždy trpieť. Miera ich záťaže závisí od toho, ako sa rodičia v čase rozchodu a po ňom správajú.

"Niekedy deti môžu prijať rozvod rodičov s úľavou, pretože boli svedkami hádok a nepríjemných vecí, ovšem za všetko sa platí. A dieťa si v tej chvíli vôbec nemusí uvedomovať, o čo prichádza, čo mu bude chýbať a možno pomyselne prichádza aj o to, čo nikdy nemalo,“ vysvetlil v diskusii rádia Wave psychoterapeut Michael Chytrý.

Je úlohou rodičov, aby dopriali deťom šťastné detstvo, pretože to je dar, ktorý odovzdávajú potom ďalej. Každý hnev, krik či smútok rodiča cítia už malé deti a bolestivo ich prežívajú. Často môžu tieto podnety viesť až k hlbokým a neodôvodneným depresiám u detí. Preto aj psychológ vždy hľadá príčinu nielen u dieťaťa, ale hlavne u rodiča.

Vplyv duševného zdravia rodičov:V súčasnej hektickej dobe okrem iného pribúda aj množstvo ľudí, ktorí majú nejaké psychické ochorenie alebo aspoň určité výkyvy nálad. Michael Chytrý upozorňuje, že základný rozdiel je v tom, či dieťa vyrastá s takýmto rodičom od narodenia alebo k chorobe došlo neskôr. Dieťa, ktoré vyrastá s duševne chorým rodičom odmalička, naučí sa túto situáciu rýchlo vnímať. Prispôsobí sa rodinnému režimu, pravidlám a požiadavkám. Iné je to vtedy, keď sa choroba objaví z ničoho nič. Rodičia sa však nemusia obávať, že dieťa sa v dospelosti musí zákonite stretnúť s tou istou psychickou chorobou, ako mali oni, ale možné je, že preberie určité vzorce správania, s ktorými sa často u nich stretávalo. Ale ani to nemusí byť pravidlom. Záleží od toho, ako sa neskôr v dospelosti dokáže od týchto vzorcov správania odosobniť. Niekedy rodič nemusí byť aj psychicky chorý, ale vytvára kvôli svojej povahe a správaniu v rodine silné napätie. Veľa ľudí totiž dnes trpí agresivitou alebo sa uzatvárajú do seba a niekedy nerozprávajú aj tri dni. Aj tieto skutočnosti môžu na deti vplývať veľmi negatívne.

Problémy ako sú drogová závislosť, promiskuitné správanie, vzdorovitosť či poruchy príjmu potravy (napr. anorexia) u detí nie sú náhodou ani nevyriešiteľnou záhadou. Deti sa bránia proti dysfunkčným vzťahom, nie proti zásadám. Mnoho detí z neúplných rodín vykazuje vyššiu samostatnosť, zodpovednosť a empátiu.

Socioekonomický status rodiny a jeho súvislosť s neúplnými rodinami

V rámci rodinného prostredia existuje celý rad činiteľov, ktoré ovplyvňujú vývin detskej osobnosti, jeho súčasný i budúci životný štandard. V štúdii sa objasňuje vplyv socioekonomického statusu rodiny na dieťa (z hľadiska jeho fyzického i duševného rozvoja), ako jedného z možných determinantov jeho rozvoja. Socioekonomický status významne koreluje s radom ukazovateľov osobnosti, výkonu, kariérneho sebapresadzovania a životnej úspešnosti (aj školskej). Jeho základ tvorí sociálna vrstva, ku ktorej jedinec patrí, a to najmä na základe: prestíže svojho povolania, príjmu (bohatstva), vzdelania (Helus, Z., 2007, s. 167). Postavenie človeka v ekonomickej a sociálnej štruktúre spoločnosti určuje jeho ekonomické zdroje, sociálny status, životný štýl, ako aj vzdelávaciu dráhu jedinca (Průcha, J. a kol., 1995, s. 167).

Na rozdiely v kvalite rodinného prostredia - v jeho kultúrnej úrovni, majetkových pomeroch či v sociálnom kapitále rodiny poukazuje sociológ I. Možný (2006, s. 103-104), ktorý uvádza tri dôležité rodinné faktory ovplyvňujúce životné šance jednotlivcov:

• Kultúrny kapitál rodiny: Vzdelanie a kultivovanosť rodičov, ktorý sa prejavuje v schopnosti rodičov stimulovať a podporovať deti pri príprave do školy a v celkovom rozvoji ich schopností.
• Ekonomický kapitál: Bohatá rodina má možnosť kúpiť deťom stimulujúce hračky, dopraje im zaujímavé a obzor rozširujúce prázdniny a trávenie voľného času, poskytne im kvalitnejšie stravovacie návyky (a tým i základ pre lepšie zdravie), lepšie podmienky bývania a prostredie na štúdium.
• Sociálny kapitál: Pozostáva z kontaktov, známostí či priateľstiev, teda zdrojov, ktoré má rodina uložené vo svojich konexiách a stykoch.

S problematikou sociálneho a kultúrneho kapitálu rodiny korešponduje teória kultúrneho kapitálu, ktorú sformuloval francúzsky sociológ P. F. Bourdieu. Podľa neho kultúrny kapitál predstavujú súbory kultúrnych vedomostí a jazykových zručností jedincov, ktoré získali v rámci príslušnosti k určitej sociálnej vrstve, čiže aj k rodine. Bourdieu zavádza aj pojem sociálny kapitál, ktorým označuje súhrn sociálnych kontaktov a známostí. Tie čiastočne pramenia z postavenia rodiny v spoločenskej štruktúre a umožňujú dosiahnuť hmotný úspech, bohatstvo, či úspech nehmotný, t.j. uznanie, prestíž (Kopecký, M., 2002).

Zaujímavo vyznieva teória o vplyve príslušnosti rodiny k istej sociálnej vrstve na rozvoj osobnosti dieťaťa. Podľa koncepcie anglického sociológa a sociolingvistu B.B. Bernsteina rodina vytvára tzv. jazykový kód, ktorý si jedinec z rodiny do života odnáša ako určité dedičstvo, čím autor naznačuje, že sa spôsoby komunikácie v rôznych sociálnych vrstvách do istej miery líšia. Príslušnosť rodiny k sociálnej vrstve uľahčuje alebo naopak sťažuje predpoklady pre školskú úspešnosť žiaka a pre jeho adaptáciu (Kozma, B., 2001).

Chudoba ako kľúčový problém:V súvislosti so socioekonomickým statusom rodiny sa hlavným problémom javí chudoba. Jej zdrojom je vo všeobecnosti nezamestnanosť, nízky príjem zo zamestnania, nízke vzdelanie a nedostatočná úroveň vlastnených zdrojov. Rizikové faktory môžu byť prítomné už pred narodením dieťaťa. Matky z chudobnejších štvrtí majú horšiu zdravotnú starostlivosť, častejší je u nich výskyt fajčenia a alkoholizmu, stiesnené bytové podmienky zvyšujú riziko stresu a interpersonálnych konfliktov. Podľa zdravotných štatistík majú ich deti nižšiu pôrodnú hmotnosť. V chudobnejších rodinách je vyšší výskyt osamelých, mladistvých matiek, s nižším vzdelaním, ktoré otehotneli neplánovane, ostali bez pomoci a podpory partnera, v horšom prípade bez pomoci orientačnej rodiny. V dôsledku absencie citovej a sociálnej opory počas tehotenstva nie sú často schopné primeranej starostlivosti o dieťa, dôsledkom je často odmietanie vlastného dieťaťa.

Osobitným problémom v chudobnejších rodinách sú stravovacie návyky, resp. absencia niektorých zložiek stravy (napr. bielkovín, ovocia). Popri materiálnom nedostatku je závažným problémom kaloricky nezdravé stravovanie (napr. v zariadeniach rýchleho stravovania). Výchovné postupy rodičov z marginálnych subkultúr sú menej priaznivé pre rozvoj osobnosti dieťaťa (v porovnaní s rodinami zo stredných vrstiev). Rodičia sú menej citliví na špeciálne schopnosti svojich detí, pokladajú za menej dôležité podporovať ich v ich rozvíjaní (aj keď objektívne podmienky nie sú vždy vhodné). V oblasti výchovy detí je častejší výskyt konformizmu a autoritatívnej výchovy, rodiny sú častejšie hierarchicky usporiadané (v porovnaní s rodinami s vyšším socioekonomickým statusom). Častý je citový chlad rodičov, tradičné rolové rozdelenie úloh, vyšší výskyt trestov a citovej deprivácie.

Ekonomické prekážky neúplných rodín:Neúplné rodiny na Slovensku čelia významným ekonomickým prekážkam. Na ekonomickú situáciu rodiny má často vplyv i tá skutočnosť, že chýba jeden z rodičov. Zvyšovanie podielu neúplných rodín so závislými deťmi, resp. jednorodičovských rodín prináša so sebou nutnosť riešiť problematiku ich životnej úrovne. Ako upozorňuje Tydlitátová (2011), výdavky týchto rodín sú hradené z jedného príjmu a spravidla ide o príjem žien, ktoré majú v priemere nižšie pracovné príjmy v porovnaní s mužmi. Nezriedka tiež býva zanedbávaná vyživovacia povinnosť zo strany bývalého partnera (najčastejšie muža) voči svojim deťom. Slovenský štát poskytuje rôzne formy podpory, vrátane prídavkov na dieťa, rodičovského príspevku a sociálnych dávok. "Ekonomická stabilita je základom pre zdravý rozvoj dieťaťa."

Empirické zistenia potvrdzujú, že životné šance dieťaťa nie sú nezávislé od jeho sociálneho (sociokultúrneho) pôvodu. Socioekonomické faktory pozitívne korelujú s rodičovskými investíciami do budúcnosti detí. Existuje vyššia pravdepodobnosť, že rodiny s vyšším socioekonomickým statusom investujú do svojich detí viac času, peňazí, energie, budú klásť vyššie nároky na akademický úspech svojich detí, vytvoria podnetne bohatšie prostredie, ktoré sa pozitívne odrazí v školskej úspešnosti dieťaťa, vo výške dosiahnutého vzdelania (Conger, R.- Donnellan, M. B, 2011).

Podľa novozélandskej štúdie (Biddulph, F., Biddulph, J., Biddulph, Ch., 2003) rodiny s vyššou úrovňou vzdelávacích očakávaní majú najpozitívnejší vplyv na výkon detí na druhom stupni ZŠ. Deti z rodín s nižším socioekonomickým statusom, navštevujúce školy s prevládajúcim počtom žiakov s vyšším socioekonomickým statusom, dosiahli výsledky na vyššej úrovni ako keby navštevovali školu vo svojom okolí. Podľa mnohých výskumov existuje vysoká korelácia medzi socioekonomickým statusom rodiny a školskou úspešnosťou dieťaťa. Socioekonomický status rodiny a vzdelanie rodičov má veľmi významný vplyv na úspechy detí v škole. Tie deti, ktoré sa narodia do chudobnejšej rodiny, majú nižšiu šancu dosiahnuť vyššie vzdelanie, a teda i vyššie príjmy.

„Dôležité je, či rodičia vnímajú vzdelanie ako dôležité a ako veľmi svoje deti podporujú v jeho získavaní - a to častejšie robia práve tí, ktorí už sami vyššie vzdelanie majú. V mnohých krajinách sveta hrá rolu i finančná situácia rodiny, ktorá ovplyvňuje, na aké kvalitné školy môže dieťa chodiť, k akým technológiám a knihám bude mať prístup, či ho niekto bude doučovať v prípade problémov atd.“ (Burns, J., 2011). Vzdelanie rodičov ovplyvňuje aj kvalitu času stráveného s dieťaťom. Podľa autorov M. S. Hilla a W. J. Yeunga (2000) rodičia s vyšším vzdelaním trávia viac času s deťmi pri aktivitách, ktoré ich rozvíjajú, pretože si uvedomujú ich vývinové potreby.

T. Nechyba a kol. (1999) uvádzajú, že príjem rodičov často koreluje s výsledkami dieťaťa v škole. Potvrdilo sa, že nižší výkon detí z rodín s nízkym statusom je zjavný na začiatku školskej dochádzky, čo môže následne ovplyvniť ich školský výkon v priebehu celého vzdelávania. Taktiež je dokázané, že deti s dobrými učebnými predpokladmi, z rodín s nízkym socioekonomickým statusom, ktoré dosahovali v piatich rokoch úroveň detí so stredným alebo vysokým statusom, skĺzli z dobrých výkonov do horších do ôsmeho roku života. Možno konštatovať, že socioekonomický status vysoko ovplyvňuje výsledky žiaka, aj keď iné rodinné faktory (emocionálna klíma, interakcie v rodine, skúsenosti a gramotnosť) môžu významne ovplyvňovať jeho výsledky v škole. Podľa štúdie príjem môže zohrávať úlohu len v podmienkach extrémnej chudoby, za špeciálnych podmienok a v útlom veku dieťaťa.

Finančné možnosti jednotlivých rodín sa u žiakov v školskom prostredí odrážajú v rôznych znakoch. Škola usporiada v priebehu roka akcie, ktoré do rozpočtu rodiny zasiahnu: plávanie, divadelné predstavenie, školský výlet, škola v prírode alebo lyžiarsky kurz, atď. V minulosti bývalo samozrejmosťou, že spoločných kultúrnych akcií poriadaných školou sa zúčastnili všetky deti. Smutná je finančne motivovaná neúčasť dieťaťa na väčších spoločných akciách školy. Dôležitým faktorom, vyplývajúcim zo socioekonomického statusu rodiny, je aj miera rodičovskej podpory domácej prípravy dieťaťa do školy. T. Katrňák (2004) uvádza, že rodičia z vyšších tried sú aktívnejší v podpore dieťaťa pri domácej príprave, viac zdôrazňujú rozvíjanie vedomostí a zručností detí ako rodičia z nižších tried. S deťmi sa spoločne do školy viac pripravujú, častejšie ich prihlasujú do knižníc, záujmových krúžkov, pravidelnejšie s nimi navštevujú školské podujatia a sami sa významnejšie zaujímajú o dianie v školskom prostredí. Rodičovská pomoc u rodičov z nižších sociálnych vrstiev má skôr charakter dohľadu a kontroly nad splnením domácich úloh, ich záujem sa skôr sústreďuje na formálne vyjadrené známky. Rodičia deťom neobjasňujú, ako učebnú látku zvládnuť, aký má učenie zmysel - učenie nesprostredkovávajú.

Dysfunkčné rodiny: Identifikácia a dôsledky pre dieťa

Potrebné je si tiež uvedomiť aj to, že síce existuje množstvo rodín, ale veľa z nich si neplní svoje funkcie tak, ako by mali. Funkčná rodina napĺňa jednotlivé funkcie v takej miere, že nie je ohrozený bio-psycho-sociálny vývin dieťaťa. Nefunkčná rodina buď zlyháva v jednej funkcii, ktorá má však za následok to, že dieťa sa všestranne nerozvíja, alebo zlyháva vo viacerých funkciách. Takéto rodiny môžeme považovať za dysfunkčné. Zlyhanie rodinných funkcií môže následne viesť k vzniku deviantných foriem správania alebo byť spojené so zaostalosťou či negatívnymi osobnostnými charakteristikami.

Typy dysfunkčných rodín a ich vplyv na dieťa:

• Nezrelá rodina: Vzniká, keď sú rodičia príliš mladí, dieťa sa narodí ako nechcené, alebo sú rodičia nepripravení na rodičovstvo. Charakterizuje ju nezrelosť v životných hodnotách, v oblasti citov (prepadanie afektom) a často aj sociálne a ekonomické problémy.
• Preťažená rodina: Jej preťaženie môže byť spôsobené konfliktami medzi rodičmi, v zamestnaní, so susedmi, narodením ďalšieho dieťaťa, chorobami v rodine, citovou depriváciou (osamotenie), bytovými a ekonomickými problémami.
• Ambiciózna rodina: Má dobré podmienky pre rozvoj dieťaťa a dobré materiálne zabezpečenie - dieťa má všetko, no chýba mu pocit prináležitosti. V patologickej forme, kde viera, že čokoľvek čo nie je perfektné, to nemá zmysel, spôsobuje, že lepšie správanie, nápad, ktorý prichádza zo strany dieťaťa, sa stávajú terčom poznámok zo strany rodičov. Dieťa sa v budúcnosti, pokiaľ si nemyslí, že daná cesta je tá najlepšia, do ničoho nepustí.
• Perfekcionistická rodina: Kde rodičia používajú spôsob, ktorým sa snažia dať svojmu životu a životu svojho dieťaťa pevný poriadok, alebo neutralizovať svoje nutkavé obavy, že sa niečo zlé prihodí, zanedbá a následky budú katastrofické. Kladú na dieťa požiadavky len na vysoké výkony bez ohľadu na jeho schopnosti.
• Autoritatívna rodina: Charakterizovaná príkazmi a zákazmi, kde sa dieťa nenaučí samostatne konať a rozhodovať. Deti môžu reagovať pasivitou (automatické správanie) alebo impulzívne (nekontrolované konanie, zlosť a pod.). Dieťa, ktoré vyrastá pod vplyvom príkazového správania, bez toho, aby poznalo dôvody, bude prirodzene vzdorovať proti tomu, čo mu je prikazované a kto mu to prikazuje.
• Rozmaznávajúca (protekcionistická) rodina: Dieťaťu sa vo všetkom vyhovie, má zázemie a oporu, no nenaučí sa samostatnosti a zodpovednosti. Rodičia môžu byť útoční (bránia dieťa), súcitiaci (spolutrpia) alebo slúžiaci (postoj podriadenosti - tzv. pedagogická inverzia, kde dieťa ovláda rodičov).
• Liberálna a improvizujúca rodina: Rodičia nie sú schopní vytýčiť ciele, neexistuje žiaden program. Dieťa si neprivyká žiadnym princípom.
• Odkladajúca rodina: Zverovanie detí niekomu, v dôsledku čoho dieťa nemá pocit domova, chýba mu vzťah k domovu a k povinnostiam. Nemá pravidelný režim. Príkladom môže byť workoholický otec, ktorý sľubuje, že sa s dieťaťom bude hrať, ale nemyslí to vážne, alebo matka, ktorá je taká zaneprázdnená, že zabudne vyzdvihnúť dcéru zo školy.
• Disociovaná rodina: Narušené dôležité vzťahy buď vonkajším smerom k prostrediu (izolovanosť od okolia, konfliktnosť, uzatváranie sa do vlastných problémov) alebo vnútorné v rodine (medzi členmi rodiny - každý má vlastné problémy, formálne vzťahy, nezáujem o seba alebo konflikty, hádky). V takejto rodine jeden z rodičov je náladový a nikto nevie, čo nepredvídateľné sa môže od neho očakávať. Pravidlo, ktorému učia rodičia v rodinách, kde sa nikdy nezvyšuje hlas, kde sa nikdy neháda, môže byť tiež súčasťou disociácie, kedy sa emócie potláčajú.

Psychologička PhDr. Dorota Kopasová, CSc. identifikovala niekoľko faktorov v rodinnom prostredí, ktoré môžu negatívne ovplyvniť vývin detí: traumatizujúce prostredie (nadávky, hrubosť a násilie, často končiace týraním dieťaťa, majú mimoriadne negatívny dopad na psychiku dieťaťa a môžu zanechať trvalé následky), neúplná rodina (rozvodovosť a tzv. skrytá neúplnosť rodiny - prítomnosť oboch rodičov, ale s nedostatočným emocionálnym zapojením jedného z nich), časová tieseň (nedostatok času rodičov v dôsledku pracovného vyťaženia môže viesť k zanedbávaniu potrieb dieťaťa), nedostatok rozmanitej činnosti (zúžené spektrum činností môže viesť k deformácii vývinu dieťaťa) a nevhodné vzory (či už zobrazené v médiách alebo reálne).

Neriešené nezhody a ich následky:Neriešenie nezhôd v rodine má zlý dopad na správanie detí. Ak chceme z dieťaťa vychovať zodpovedného človeka, treba mu ísť príkladom. Deti sa učia od narodenia a aj keď si to mnoho z nás nechce pripustiť, deti svojím správaním kopírujú nás, ako aj celé svoje okolie. Preto si treba dať pozor na to, čo pred nimi povieme, ako sa správame a podobne. Nemali by sme od nich čakať to, čo sami nedodržujeme.

Najviac deti ovplyvňujú nezhody rodičov žijúcich v spoločnej domácnosti. Je to prípad, kedy sa deti dostávajú do patovej situácie, nakoľko nevedia, na stranu ktorého z rodičov sa prikloniť. Potom sú neustále napäté a cítia sa ako medzi dvomi mlynskými kameňmi. Podobne vplývajú na deti aj nezhody rodičov, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti. V tomto prípade, keď nie sú s oboma rodičmi, ale len s jedným, čiastočne môžu na to zabudnúť a nie sú viazané tým, že by sa mali prikloniť na stranu konkrétneho rodiča. V oboch prípadoch ale pod vplyvom rodičov môže nastať situácia, že sa dieťa otočí niektorému z nich chrbtom. Stáva sa to najčastejšie u detí, ktoré sú ľahko ovplyvniteľné. Ovplyvňovanie detí nastáva aj pri nerešpektovaní sa rodičov navzájom. To má veľmi zlý vplyv, nakoľko potom deti často prestávajú všetko rešpektovať. Nerešpektujú žiadne stanovené pravidlá a tak ak ich prekročia, ani si neuvedomia, že robia niečo zlé. Niekedy rodičia v týchto prípadoch výchovu nahrádzajú financiami a snažia sa náklonnosť dieťaťa kúpiť, čo tiež nie je dobre. Negatívny vplyv majú aj nezhody rodičov s okolím. Či už sa to týka rodiny alebo širšieho okolia. Takéto nezhody môžu v deťoch vyvolať pocit, že je normálne zle vychádzať s ostatnými. Všetko toto konanie v deťoch často vyvoláva takú reakciu, že v dospelosti mávajú problémy vo vzťahoch.

Minimalizácia negatívnych dopadov a podpora dieťaťa v neúplnej rodine

Keď už príde z akéhokoľvek dôvodu k odlúčeniu partnerov, nemalo by dôjsť aj k odluke jedného z rodičov. Jedine tak dieťa prežije tento, pre neho nový stav, bez väčšej ujmy. Tolerujte svoju bývalú polovičku ako človeka a otca (matku), pretože nimi navždy ostane. Rodičia sa takmer vždy obviňujú, čo nie je správne. Sami často zažili v minulosti niečo podobné a skrátka nevedia z toho vyjsť von a ukončiť to. V akom modeli boli oni vychovávaní, to prenášajú ďalej. Problém je v tom, že si neuvedomujú tento prenos. Dôležité je dekódovať zdedený model výchovy a zmeniť ho.

Tu je niekoľko tipov, ako minimalizovať negatívne dopady neúplnej rodiny na dieťa:

• Otvorená a pravdivá komunikácia: Otvorená a pravdivá komunikácia je základom zdravých rodinných vzťahov. Buďte otvorení v komunikácii, poskytujte emocionálnu podporu a umožnite dieťaťu vyjadriť svoje pocity.
• Predvídateľnosť: Deti potrebujú predvídateľnosť, najmä v období zmien. Stabilita je kľúčová. Výskumy naznačujú, že deti v domácnostiach s vysokým konfliktom môžu byť viac stresované než deti z pokojných neúplných rodín.
• Emocionálna podpora: Poskytujte emocionálnu podporu a umožnite dieťaťu vyjadriť svoje pocity.
• Stabilita: Vytváranie stabilného prostredia, kde deti cítia bezpečie, je nesmierne dôležité.
• Sociálny život: Mnoho detí z neúplných rodín má bohatý sociálny život, a je dôležité ho podporovať.
• Profesionálna pomoc: Ak preto nevieme sami riešiť vzniknuté problémy, mali by sme vyhľadať odbornú pomoc. Vedieť požiadať o pomoc nie je prejavom slabosti, ale sily, lebo len silný človek si dokáže priznať chybu a požiadať o pomoc. Každý problém je špecifický a tak má každý podľa okolností svoje individuálne riešenie. Môže sa zdať, že problémy sú rovnaké a tak by mohlo pomôcť aj rovnaké riešenie, ale je to mylná predstava.

Ústavná náhradná výchova nemôže nahradiť v plnej miere výchovné pôsobenie rodiny, pretože motivačným činiteľom je rodičovská láska. Deti a mládeži sa v takomto prostredí nedostáva dostatok citovej výchovy, lebo tam chýba matka a teplo rodinného krbu. Dôsledkom toho bývajú niekedy citové vzťahy narušené spôsobom viac-menej trvalým. Preto je dôležité, aby rodina existovala, aj keď nie v kompletnej forme.

Viacgeneračné rodiny: Šťastie i výzva medzigeneračných vzťahov

Viacgeneračné rodiny, kde spolu žijú starí rodičia, rodičia a deti, sú pomerne bežným javom. Obvykle žijú spolu pod jednou strechou dočasne - pokiaľ sa mladí neosamostatnia. V súvislosti s predlžovaním veku života sa môžeme tešiť, že máme aj štvor generačné rodiny (prastarí rodičia - starí rodičia - rodičia - deti). Hoci generácie nežijú v jednej spoločnej domácnosti, priestorovo sú oddelení - citová väzba pretrváva, krv nie je voda. Avšak aj táto dočasnosť môže byť dostatočná na vznik medzigeneračných rozdielností a na každodenný tréning ich riešenia.

Príčiny generačných problémov:Generačné problémy v rodine vznikajú z viacerých dôvodov. Medzi najčastejšie patria:

• Rozdielne hodnoty a priority: Každá generácia má svoje vlastné jedinečné skúsenosti, hodnoty a perspektívy, ktoré formujú jej pohľad na svet. Mladí ľudia často vyjadrujú nechuť k tradičným inštitúciám a spoločenským normám, zatiaľ čo staršie generácie sa často držia tradícií a hodnôt, ktoré boli pre nich dôležité počas ich mladosti.
• Rozdielne názory na výchovu detí: Staršie generácie majú často odlišné názory na výchovu detí ako mladšie generácie. To môže viesť ku konfliktom a nedorozumeniam v rodine.
• Nedostatok komunikácie: Ak generácie v rodine nekomunikujú otvorene a úprimne, môže to viesť k nedorozumeniam a konfliktom.
• Zásahy do súkromia: Ak generácie v rodine nerešpektujú svoje súkromie, môže to viesť ku konfliktom a nedorozumeniam.
• Finančné problémy: Ak má rodina finančné problémy, môže to viesť ku konfliktom a nedorozumeniam medzi generáciami.

Riešenie generačných problémov:Našťastie existuje niekoľko spôsobov, ako riešiť generačné problémy v rodine. Medzi najúčinnejšie patria:

• Komunikácia: Otvorená a úprimná komunikácia je kľúčom k riešeniu generačných problémov. Je dôležité, aby všetky generácie v rodine vyjadrili svoje pocity, názory a potreby a aby sa navzájom počúvali.
• Rešpekt: Je dôležité, aby všetky generácie v rodine rešpektovali svoje súkromie, názory a hodnoty.
• Kompromis: Je dôležité, aby všetky generácie v rodine boli ochotné robiť kompromisy.
• Hľadanie spoločných záujmov: Hľadanie spoločných záujmov môže pomôcť generáciám v rodine lepšie sa spojiť a porozumieť si.
• Rodinná terapia: V niektorých prípadoch môže byť užitočná rodinná terapia, ktorá pomôže rodine riešiť generačné problémy.
• Medzigeneračná mediácia: Medzigeneračná mediácia pomáha riešiť problémy, nezhody, konflikty, spory medzi dvoma a viacerými generáciami. Mediácie je tou správnou metódou riešenia medzigeneračných konfliktov. Medzigeneračná mediácia je preto neoddeliteľnou súčasťou rodinnej mediácie. Mediácia je nielen možnosťou, ale aj príkladom toho, že problémy sa dajú riešiť tak, aby došlo ku vzájomnej spokojnosti s dohodou.

Spolužitie so svokrovcami/rodičmi: Skúsenosti a rady:Spolužitie s rodičmi alebo svokrovcami môže byť pre mladé páry náročné. Je dôležité stanoviť si jasné pravidlá a hranice, rešpektovať súkromie a komunikovať otvorene. Medzi klady patria pomoc s deťmi, finančná podpora, zdieľanie nákladov na bývanie. Medzi zápory naopak patria nedostatok súkromia, zasahovanie do výchovy detí, rozdielne názory na vedenie domácnosti.Rady pre úspešné spolužitie zahŕňajú: stanoviť si jasné pravidlá a hranice, rešpektovať súkromie, komunikovať otvorene a úprimne, hľadať kompromisy, nezabúdať na spoločný čas s partnerom a ak je to možné, zabezpečiť si vlastný priestor.

Rodina a jej vplyv na výchovu je veľmi dôležitý. V týchto prípadoch si naozaj treba uvedomiť, že dieťa je ľudská bytosť, ktorá všetko vníma, učí sa kopírovaním správania rodičov ako aj celého okolia. Keď sa narodí, učí sa hovoriť počúvaním a opakovaním. Správa sa rovnako, ako vidí, že sa správa jeho okolie. Po narodení potrebuje pomoc, potrebuje lásku, starostlivosť, pozornosť a podobne. Keď je dieťa milované, je šťastné. Tak je to po celý život a u každého človeka. Je dobré správať sa k okoliu tak, ako chceme, aby sa okolie správalo k nám. Často nám na druhých vadí správanie, ktoré nám podvedome vadí práve na nás. Nekazme preto svoje deti tým, že sme im zlým vzorom. Deti sú naša budúcnosť. Preto ak chceme, aby bola pekná, ukážme im, ako si ju môžu vytvoriť.

tags: #vplyv #neuplnych #rodin #na #dieta

Populárne príspevky:

• Čiapka, čelenka a podbradník pre bábätko
• Zodpovedný prístup k rodine
• Komplexný sprievodca ICSI
• Sprievodca pre rodičov: dieťa s teplotou a pobyt vonku
• ako vybrať a využívať kočík trojkombinácia