Jednou zo základných povinností rodičov voči deťom je plnenie vyživovacej povinnosti. Tú môžu rodičia realizovať v naturálnej alebo peňažnej podobe, a to buď dobrovoľne, alebo v dôsledku rozhodnutia vydaného v súdom konaní. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je upravená v ustanovení § 62 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon o rodine“). V zmysle uvedených ustanovení majú obaja rodičia povinnosť vyživovať svoje dieťa, nakoľko dieťa má zákonom o rodine upravené právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
Podstata a trvanie vyživovacej povinnosti
Zákon o rodine explicitne upravuje aj dĺžku trvania vyživovacej povinnosti, a to do doby, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť, teda úplne a trvale uhrádzať/uspokojovať svoje životné potreby, ktoré môžeme zaradiť medzi tzv. relevantné. V prvom rade by sme chceli poukázať na pojmy „úplne a trvale“. Z uvedeného vyplýva, že pre naplnenie skutkovej podstaty nestačí, ak má dieťa len jednorazový príjem, alebo ak má nepravidelný príjem, napríklad zo študentskej brigády.
Do pozornosti by sme chceli dať tzv. obnoviteľný charakter vyživovacej povinnosti. Tým, že má dieťa príjem, či už zo závislej činnosti alebo podnikateľskej činnosti, stáva sa schopné samo sa živiť, čo vedie k zániku vyživovacej povinnosti rodičov. Z uvedeného vyplýva, že vyživovacia povinnosť nie je viazaná na dosiahnutie žiadneho konkrétneho veku. Vyživovacia povinnosť nadobudnutím plnoletosti, t.j. 18 rokov veku, či dokonca veku 26 rokov, nezaniká. Na konkrétny vek sa viaže len vyplácanie prídavku na dieťa, ktorý je ohraničený dovŕšením 25 rokov veku, ak dieťa spĺňa podmienku nezaopatrenosti.
Plnoleté dieťa ako oprávnená osoba
Konanie o výživnom v prípade, ak je oprávnenou osobou plnoleté dieťa, je možné začať iba na návrh plnoletého dieťaťa. Taktiež plnoleté dieťa už nezastupuje ani rodič, ani súdom ustanovený kolízny opatrovník. Rodič je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu až do času, kým nie je schopné samostatne sa živiť. Schopnosť samostatne sa živiť sa posudzuje v každom prípade individuálne.
V aplikačnej praxi sa ako ukončenie prípravy na budúce povolanie chápe ukončenie vysokej školy v určitom študijnom programe; za relevantné vo vzťahu k pokračovaniu vyživovacej povinnosti by sme nemohli brať ďalšie štúdium, t.j. na vysokej škole v inom študijnom odbore, resp. akékoľvek postgraduálne štúdium. Vzhľadom na konštrukciu zákona a z dôvodu, že plnoletosťou stráca účinnosť úprava výchovy dieťaťa, dieťa pri nadobudnutí plnoletosti, ak nie je schopné samo sa živiť, môže podať žalobu na určenie výživného proti matke, otcovi alebo proti obom rodičom na základe zmeny pomerov.
Zmena pomerov a zvyšovanie výživného
V súvislosti so štúdium na vysokej škole sa stáva relevantná aj otázka podania návrhu na zvýšenie výživného. Odôvodnenosť potrieb dieťaťa sa v prípade štúdia mimo miesta svojho bydliska zvyšuje. Je zrejmé, že výživné určené rozhodnutím súdu na stredoškoláka nebude postačujúce pre zabezpečenie potrieb študenta vysokej školy.
Pomery v rodine sa môžu časom zmeniť, v takom prípade možno podať návrh na zvýšenie výživného alebo zníženie výživného. Pri zmene pomerov sa prihliada na vývoj životných nákladov. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívnymi okolnosťami na strane oprávneného či povinného alebo objektívnymi okolnosťami. Súd je povinný podrobne skúmať okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného.
Ako postupovať pri zrušení vyživovacej povinnosti
Ak je už plnoleté dieťa schopné samostatne sa živiť, je potrebné, aby povinný rodič podal návrh na súd na zrušenie vyživovacej povinnosti. V prípade, ak bola vyživovacia povinnosť určená rozhodnutím súdu, táto trvá až do času, kým nie je vydaný rozsudok súdu o zrušení vyživovacej povinnosti. Teda povinný rodič nemôže svojvoľne prestať plniť vyživovaciu povinnosť, nakoľko sa dostáva do omeškania s plnením, vystavuje sa riziku trestného stíhania a exekúcie.
V spoločnosti je zakorenená mylná domnienka, že keď dieťa dovŕši 25 rokov, už mu nemusia platiť výživné. Najprv je vhodné sa pokúsiť dohodnúť na zrušení výživného. Dohoda a komunikácia s dieťaťom je vždy lepšia pre zachovanie dobrých vzťahov ako aj pre ďalšie konanie pred súdom. Dohodu odporúčame uzavrieť v písomnej forme.
Vymáhanie výživného a exekučné konanie
Ak rodič výživné neplatí podľa súdneho rozhodnutia, možno platenie výživného vymáhať. Prvým predpokladom na vymáhanie dlžného výživného je, že oprávnený rodič (prípadne plnoleté dieťa) disponuje právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, t.j. rozsudkom súdu, ktorým bol povinný rodič zaviazaný platiť výživné.
V prípade plnoletých detí platí, že výživné sa vypláca priamo do vlastných rúk dieťaťa, najčastejšie na účet vedený v banke. Takýmto spôsobom vie následne povinný rodič vydokladovať riadne plnenie svojej vyživovacej povinnosti. Ak dieťa odmieta komunikovať, odporúčame písomne vyzvať dieťa listom, v ktorom ho požiadate, aby Vám predložilo potvrdenie o návšteve školy za účelom posúdenia jeho nároku na výživné.
Návrh na výkon exekúcie dlžného výživného na dieťa je možné podať výlučne elektronicky. Musíte teda disponovať občianskym preukazom s čipom a aktívnym elektronickým podpisom. Konanie o výkon exekúcie výživného je oslobodené od platenia súdnych poplatkov. Exekútor v rámci exekučného konania postupuje v súlade s Exekučným poriadkom a po splnení hmotnoprávnych a procesnoprávnych podmienok vykoná exekúciu spôsobmi určenými Exekučným poriadkom, napríklad zrážkami zo mzdy, prikázaním pohľadávky či predajom majetku.
Náhradné výživné zo strany štátu
Právne vzťahy pri poskytovaní náhradného výživného pre dieťa upravuje zákon č. 201/2008 Z. z. Náhradné výživné slúži na zabezpečenie výživy nezaopatreného dieťaťa v prípade, ak si povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť voči nezaopatrenému dieťaťu, alebo ak bol súdu podaný návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom z dôvodu, že povinná osoba si túto povinnosť neplní. Ak povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť v plnej výške, náhradné výživné sa poskytuje vo výške určenej rozhodnutím súdu alebo vo výške rozdielu medzi výškou výživného určeného rozhodnutím súdu a výškou zaplateného výživného povinnou osobou.
Trestnoprávne dôsledky neplatenia výživného
Kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Orgány činné v trestnom konaní však nevymáhajú od povinného rodiča dlžné výživné, vymáhanie je možné len v rámci exekučného konania. Trestnosť činu zanedbania povinnej výživy zaniká vtedy, ak povinný svoju povinnosť zaplatiť dlh na výživnom dodatočne splní, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky. V trestnom oznámení odporúčame uviesť exekučný titul, ktorý určuje vyživovaciu povinnosť k dieťaťu, najmä však špecifikovať výšku škody - dlhu povinného rodiča na výživnom.
tags: #vymahanie #vyzivneho #na #plnolete #dieta