Plánujete riešiť otázku výživného a zaujíma vás, ako sa určuje jeho výška? Problematika určovania výživného pre dieťa je na Slovensku dôležitou a často prejednávanou témou, najmä v súvislosti s rozvodom manželstva alebo úpravou rodičovských práv a povinností. Kľúčovým právnym predpisom rodinného práva na území Slovenskej republiky je Zákon o rodine, ktorý upravuje aj problematiku vyživovacej povinnosti a rozsahu výživného. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o tom, ako sa výška výživného stanovuje, so zameraním na špecifiká týkajúce sa rodičov - podnikateľov (živnostníkov), a to s dôrazom na novú metodiku výpočtu.
Vyživovacia povinnosť a výživné: Základné rozdiely a trvanie
Mnoho z nás pozná pojem „výživné“, avšak len málokto skutočne vie, čo si pod ním treba predstaviť a v ktorých prípadoch nachádza uplatnenie. Vyživovacia povinnosť a výživné sú čiastočne odlišné pojmy. Výživné predstavuje skôr finančnú zložku vyživovacej povinnosti a nachádza uplatnenie najmä tam, kde sa o dieťa osobne stará iba jeden z rodičov. Pre vznik vyživovacej povinnosti je potrebná objektívna právna skutočnosť, ktorou je narodenie dieťaťa.
Ako príklad si predstavme situáciu, keď dieťa žije v rodine, kde jeho rodičia tvoria pár a všetci žijú spolu v jednej domácnosti. V tomto prípade vyživovacia povinnosť znamená, že obaja rodičia dieťaťu zabezpečujú bývanie, oblečenie, stravu atď., a to spoločne. Naopak, ak dieťa žije iba so svojou matkou, pretože jeho rodičia už spolu ďalej nežijú, každý má vlastný byt a žijú oddelene, a otec sa žiadnym spôsobom nepodieľa na vyživovacej povinnosti voči svojej dcére formou vecných plnení, situácia je zložitejšia. V takejto situácii znáša výdavky na dieťa výlučne matka. Ona mu zabezpečuje bývanie, každodennú starostlivosť, stravu a mnohé ďalšie výdavky, pričom otec v tomto smere žiadne výdavky nemá, avšak v zmysle Zákona o rodine má taktiež vyživovaciu povinnosť. Takáto situácia sa dá riešiť buď dohodou rodičov alebo v prípade, ak by otec silou mocou platiť nechcel, tak by bolo potrebné podať návrh na súd, kde by konkrétnu presnú výšku výživného určil záväzne súd. Toto výživné by slúžilo na to, aby sa aj otec podieľal na finančných nákladoch spojených s dieťaťom.
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. To znamená, že rodič sa tejto svojej povinnosti nemôže zbaviť, prípadne ju obmedziť zmluvou alebo dohodou s druhým rodičom, ktorý je platobným miestom výživného (výživné sa najčastejšie platí k rukám rodiča, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti) napr. o tom, že vyživovaciu povinnosť bude plniť buď v nižšej sume, ako určil súd, alebo formou iných plnení (napr. kupovanie ošatenia a pod.).
Vyživovacia povinnosť k dieťaťu nie je obmedzená dosiahnutím určitého veku, t.j. ani dosiahnutím plnoletosti, či presiahnutím veku 25. roku života, ako to určuje Zákon o prídavku na dieťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom, tak ako ju vníma Zákon o rodine, trvá do času, pokiaľ dieťa nie je schopné sa samé živiť. Zánik vyživovacej povinnosti sa viaže výlučne na okamih, keď je dieťa schopné samé sa živiť, čo znamená, že dokáže trvale uspokojovať relevantné životné náklady z vlastných zdrojov. Táto okolnosť je taktiež individuálna. Dieťa môže byť schopné samostatne sa živiť po ukončení strednej školy (ak mu to podmienky na trhu práce umožňujú), alebo prípadne až po ukončení štúdia na vysokej škole. Ak sa dieťa rozhodne študovať na ďalšej vysokej škole, súd spravidla určí, že vyživovacia povinnosť k dieťaťu zanikla, práve z dôvodu splnenia zákonnej podmienky, ktorou je schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť. Súdy však túto okolnosť posudzujú individuálne.
V praxi to môže znamenať, že aj neplnoleté dieťa, ktoré sa nepripravuje na svoje budúce povolanie, ale pracuje, môže naplniť podmienky pre zrušenie vyživovacej povinnosti súdom. Naopak, aj v prípade osoby, ktorá presiahla vek 26 rokov, avšak z objektívneho dôvodu nie je schopná sa sama živiť (objektívnym dôvodom eliminujeme prípady, kedy sa dieťaťu nechce pracovať), budú rodičia povinní naďalej plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Najčastejšie pôjde o prípady detí, ktoré sú zdravotne znevýhodnené. Z uvedeného vyplýva, že vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom môže trvať neobmedzený čas. V prípade, ak je dieťa schopné sa samé živiť, povinný rodič musí podať návrh na zrušenie výživného, to znamená, že schopnosť dieťaťa sa samé živiť automaticky nespôsobuje zánik vyživovacej povinnosti rodičov. Rozhodnutím súdu o zániku vyživovacej povinnosti však vyživovacia povinnosť nezaniká úplne. V prípade, ak potomok v prvom rade stratí schopnosť sa sám živiť, napríklad z dôvodu ťažkej choroby alebo úrazu, rodičom opäť vzniká povinnosť svoje dieťa živiť.
Kľúčové kritériá pre určenie výšky výživného
Pri určovaní výšky výživného súd vždy rozhoduje individuálne podľa okolností konkrétneho konania. V zmysle ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine platí, že obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Z uvedeného je zrejmé, že vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu majú obaja rodičia dieťaťa, pričom súd individuálne skúma schopnosti, možnosti a majetkové pomery každého z rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje. Často sa v praxi stretávame so situáciou, keď pri zverení maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti súd neurčí výživné k maloletému dieťaťu. Toto však nie je pravidlo. Ak sú na to odôvodnené okolnosti, súd môže určiť výživné aj počas zverenia dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti. Takýmito okolnosťami môže byť napríklad dĺžka starostlivosti rodičov, výrazný rozdiel v príjmoch rodičov a iné. Taktiež môže súd určiť výživné aj počas zverenia dieťaťa do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov.
Súd pri rozhodovaní prihliada najmä na výdavky na maloleté dieťa, výdavky rodičov a príjmy oprávneného a povinného rodiča. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti súd vychádza z vyčíslenia celkových nákladov na dieťa a to tak, aby výška výživného pokrývala oprávnené potreby dieťaťa ku dňu rozhodovania o výške výživného. Celkové mesačné náklady na dieťa predstavujú všetky náklady (výdavky), ktoré zabezpečujú aspoň základné potreby dieťaťa, ako napríklad strava, ošatenie, zdravotná starostlivosť, školská dochádzka a podobne na kalendárny mesiac. Samozrejme, ak to dovoľujú majetkové pomery rodičov, dieťa má nárok aj na ďalšie plnenia zo strany rodičov, napríklad výlety, športové aktivity a podobne. Jednotlivé náklady na dieťa sa spočítajú tak, že pravidelné mesačné platby ako strava, školné, zdravotnícke potreby sa započítajú do mesačných nákladov na dieťa v celosti, ostatné nepravidelné platby ako napríklad kúpa ošatenia, športových potrieb sa rozpočítajú tak, aby bolo možné určiť ich výšku na jeden kalendárny mesiac. To, v akej miere sa bude každý z rodičov podieľať na celkových nákladoch na dieťa, určujú majetkové pomery rodiča a jeho životná úroveň. Súd prihliada aj na ďalšie vyživovacie povinnosti, ktoré rodič má k iným deťom. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, a súd pri určovaní výšky výživného nezohľadňuje výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, alebo ktoré rodič realizoval zbytočne.
Dôležité je upozorniť na skutočnosť, že pod pojmom „svojich schopností a možností“ sa nerozumie len čistý priemerný mesačný príjem rodiča (mzda a ostatné príjmy za predchádzajúci kalendárny rok), ale súd komplexne posudzuje schopnosti a možnosti rodiča. Je tomu tak z dôvodu, aby sa rodič nemohol zbavovať (prípadne znižovať) vyživovacej povinnosti voči dieťaťu napríklad tým, že prijme finančne nevýhodnejšie zamestnanie alebo sa stane dobrovoľne nezamestnaným, prípadne sa zbavuje svojho majetku. Súd pri určovaní výšky výživného skúma aj majetkové pomery rodičov a to opäť individuálne u každého z nich. Majetkové pomery sa preukazujú napr. listami vlastníctva, výpisom z bankových účtov, výpisom z evidencie motorových vozidiel ako aj inými listinami alebo inými dôkazmi.
Metodika tabuľkového výživného: Nový nástroj pre súdy a verejnosť
V roku 2024 bolo do praxe zavedené tzv. tabuľkové výživné, ktoré už funguje vo viacerých európskych krajinách. Cieľom zavedenia tabuľkového výživného je zjednotenie súdnej praxe pri určovaní výšky výživného. Metodika pre výpočet výživného rodičov k deťom je platná od roku 2024 pre odbornú aj laickú verejnosť. Má predovšetkým odporúčací charakter, čo však môže zjednotiť rozhodovania súdov. Vo väčšine štandardných prípadov metodika prináša rýchlejšie a predvídateľnejšie rozhodnutia súdov. Taktiež pre laickú verejnosť táto tabuľka predstavuje možnosť zreálniť svoje očakávania, či už na strane oprávneného alebo povinného rodiča.
V rámci projektu „Implementácia opatrení na podporu reformy štruktúry a optimalizácie procesov v rodinnoprávnej agende“ bola vytvorená pracovná skupina, zložená z odborníkov na rodinné právo a to zo sudcov rozhodujúcich v poručenskej agende, odborníkov z akademickej obce, Generálnej prokuratúry SR a Ministerstva spravodlivosti SR. Tá pripravila Metodiku s cieľom prispieť k zjednotenej aplikačnej praxe súdov a ktorá stanovila základné východiská a spôsob výpočtu výživného na dieťa, tzv. tabuľkové výživné.
Samotná tabuľka pre výpočet výživného pozná 5 vekových kategórií detí a to predškolského veku, prvého a druhého stupňa základnej školy, strednej školy, vysokej školy, pričom počet vyživovacích povinností je jedno z dôležitých kritérií. Dôležité je však, že pri určovaní výživného je potrebné zohľadniť viacero faktorov, než len skutočnosti opísané v tabuľke akými sú počet detí, ich vek a čistý príjem povinného rodiča. Úlohu zohrávajú napr. aj miera starostlivosti/stretávania zo strany povinného rodiča, špecifické pracovné alebo výdavkové okolnosti povinného rodiča (aj keď výživné má prednosť pred inými výdavkami) resp. aj iné faktory, pričom platí to aj opačne. Je nutné uviesť, že táto metodika určenia výšky výživného má odporúčací charakter, nie je záväzná. Určená je najmä pre štandardné prípady, kde okolnosti, najmä potreby maloletého dieťaťa možno považovať za bežné, napríklad s poukazom na zdravotný stav účastníkov konania. Súdy aj napriek častej aplikácii tejto metodiky vždy dôkladne skúmajú okolnosti, ktoré vplývajú na výšku výživného. Život prináša rôzne situácie, ktoré bude musieť zohľadniť v danom konaní sudca. Pre dieťa napríklad so špecifickými potrebami pri zdravotnom postihnutí, či zvýšených výdavkoch pri mimoriadnom talente, bude musieť sudca individuálne pristupovať.
Príklady výpočtu výživného podľa tabuľkovej metodiky
Pre lepšiu ilustráciu fungovania tabuľkovej metodiky si uveďme niekoľko praktických príkladov:
Príklad č. 1: Matka má tri deti, na ktoré má platiť výživné. Jej čistý mesačný príjem je 1 500 eur. Deti majú nasledovné vekové kategórie: jedno má 4 roky, druhé 10 rokov a tretie 17 rokov.
- Pre 4-ročné dieťa sa použije prvý riadok (predškolský vek), kde odporúčaná výška výživného je 9 % z čistého príjmu.
- Pre 10-ročné dieťa sa použije tretí riadok (druhý stupeň základnej školy), kde odporúčaná výška výživného je 13 % z čistého príjmu.
- Pre 17-ročné dieťa sa použije štvrtý riadok (stredná škola), kde odporúčaná výška výživného je 15 % z čistého príjmu.
Príklad č. 2: Otec má jedno dieťa, na ktoré má platiť výživné. Jeho čistý mesačný príjem je 1 200 eur. Dieťa má 8 rokov, čo spadá do kategórie „prvý stupeň základnej školy“.
Príklad č. 3: Otec má dve deti, na ktoré má platiť výživné. Jeho čistý mesačný príjem je 1 500 eur. Prvé dieťa má 20 rokov, študuje na vysokej škole, a druhé dieťa má 14 rokov, čo spadá do kategórie „druhý stupeň základnej školy“.
- Pre 20-ročné dieťa (vysoká škola) je odporúčaná výška výživného 20 % z čistého príjmu.
- Pre 14-ročné dieťa (druhý stupeň ZŠ) je odporúčaná výška výživného 16 % z čistého príjmu.
Jednoduchý príklad z praxe:Deti vo veku 6 a 12 rokov sú zverené do výlučnej starostlivosti matky. Otec, ako povinný rodič, má ako zamestnanec čistý príjem 1 400 €. Styk je upravený nasledovne: 2 víkendy v mesiaci deti trávia s otcom.Výpočet výživného:
- Dieťa 6 rokov - 14 % z 1400 € = 196 €
- Dieťa 12 rokov - 16 % z 1400 € = 224 €Kontrola: výživné na obe deti by malo byť vo výške 30 % z čistej mzdy povinného rodiča, t.j. 420 € (196+224=420 €). Styk je nastavený úzko, nemá vplyv na výšku vyživovacej povinnosti.
Zisťovanie príjmov u podnikateľov (živnostníkov)
Pri určovaní výživného je nevyhnutné určiť výšku čistého mesačného príjmu povinného rodiča. Zisťovanie príjmov rodičov, aj tých, ktorí zámerne svoje príjmy zahmlievajú, tzv. zahmlievanie príjmov, je tiež súčasťou Metodiky.Zákon o rodine v ustanovení § 63 ods. 1 rieši praktickú situáciu, keď rodičia vykonávajúci podnikateľskú činnosť nie sú ochotní preukazovať svoj príjem. Uvádza, že rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
Pri živnostníkoch súd postupuje tak, že si od nich vyžiada daňové priznanie za posledné obdobie a z neho skúma aký mal príjem. Keď sa zisťuje príjem povinného rodiča (toho, ktorý je povinný platiť výživné), vychádza sa vždy z tzv. čistého príjmu (či ide o zamestnanca, spoločníka s.r.o. alebo živnostníka). K celkovej čiastke príjmu živnostníka sa súd dopracuje tak, že vychádza zo základu dane. Relevantná ustálená rozhodovacia prax súdov však hovorí, že súdy nemusia prihliadať iba na reálny príjem rodiča, ale musia skúmať i to, či je v schopnostiach a možnostiach rodiča dosahovať lepší príjem. Súd sa nemá uspokojiť so zistením reálneho príjmu, ale musí súd skúmať aj schopnosti a možnosti, t.j. či vo Vašom prípade je možné dosahovať vyšší príjem. Súd neposudzuje iba faktický príjem, ale môže vychádzať aj z potenciality príjmu. Tzn. že ak ste ako zamestnanec zarábali výrazne lepšie, než ako živnostník, súd bude skúmať prečo ste skončili v zamestnaní a prečo ste začali podnikať.
Postup súdu pri nekonštantných príjmoch a absencii daňového priznania
Ak má živnostník nekonštantný príjem (napr. niekedy 1000 €, inokedy 750 €), súd je povinný zisťovať skutočný stav veci. Ak súdu uvediete, že máte vedomosť, že otec maloletého dieťaťa robí na inú živnosť, súd to bude skúmať a vyzve otca maloletého dieťaťa, aby svoje príjmy riadne preukázal.
V prípade, že živnostník ešte nepodal daňové priznanie, súd môže aj spätne zisťovať jeho príjem. Jedná sa Vás vyzve, aby ste od určitého okamihu predložili potvrdenie o príjme. Rovnako Vás vyzve (nakoľko ste ešte nepodávali daňové priznanie zo živnosti), aby ste odhadli, v akej výške máte príjem aktuálne. V súdnom konaní musíte preukázať výšku príjmu napr. výpisom z účtu a podobne. Ak napríklad nemáte trvalý pobyt nahlásený na mieste nájomnej zmluvy, nie je to právny problém, podstatné je to, že máte kde bývať spolu s dcérou.
Súd pri rozhodovaní vychádza vždy zo stavu, ktorý je v čase rozhodovania. Pre určenie výšky výživného v rozvodovom konaní je potrebné, aby súd vykonal komplexné zisťovanie skutočného stavu veci a skutočností uvedených v ustanovení § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Až po dôkladnom zistení pomerov môže súd pristúpiť k rozhodovaniu o výške výživného. Platí, že platením výživného Vám "nič nehrozí", súd môže prihliadnuť pri určovaní výživného aj na to, aké výživné platíte v súčasnosti. Ak totiž počas rozvodového konania budete požadovať určiť menšie výživné, než platíte teraz, bude súd vychádzať z toho, že je vzhľadom na Vaše pomery možné Vám určiť i výživné, ktoré platíte teraz. Toto však nemôže uškodiť, môže však ovplyvniť výšku výživného určeného súdom.
Odôvodnené potreby dieťaťa a tvorba úspor
Pri určovaní výšky výživného súd prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa. Odôvodnenosť potrieb je potrebné viazať hlavne na vek dieťaťa, zdravotný stav, vzdelanie, záujmy, nadanie či talent. Celkové mesačné náklady na dieťa predstavujú všetky náklady (výdavky), ktoré zabezpečujú aspoň základné potreby dieťaťa ako napríklad strava, ošatenie, zdravotná starostlivosť, školská dochádzka a podobne na kalendárny mesiac.
V zmysle súčasnej právnej úpravy možno za odôvodnené potreby dieťaťa (maloletého i plnoletého) považovať okrem výživného i tvorbu úspor pri splnení podmienky, že to majetkové pomery povinného rodiča umožňujú. Súd s cieľom rozlíšenia sumy úspor od bežného výživného vo výroku rozhodnutia presne určí sumu bežného výživného na dieťa, ktorú bude povinný rodič poukazovať k rukám rodiča, ktorý má maloleté dieťa v osobnej starostlivosti, a čiastku výživného, teda sumu určenú na tvorbu úspor, ktorú bude tento poukazovať na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý je povinný v prospech dieťaťa v stanovenej lehote zriadiť rodič, ktorý má toto dieťa v osobnej starostlivosti. Zároveň je tento povinný oznámiť povinnému rodičovi banku a číslo účtu, na ktoré má tento poukazovať určenú čiastku výživného z titulu tvorby úspor.
Z predmetných úspor, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve maloletého dieťaťa, môže dieťa v budúcnosti po nadobudnutí plnoletosti (pred nadobudnutím plnoletosti s ním možno nakladať len po odsúhlasení súdom) čerpať napr. pri zabezpečení bytovej otázky, pri ďalšom vzdelávaní, pri sporení. Zákon nevylučuje, aby z vytvorených úspor bolo možné pokryť i bežné výživné v čase, keď majetkové pomery povinného rodiča tomuto načas neumožňujú hradiť výživné v takej výške, aby táto pokryla všetky odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa. Nutné je však zdôrazniť, že s uvedenými úsporami nemôže oprávnený rodič nakladať podľa svojho uváženia, bez schválenia týchto úkonov súdom. Takýmto svojím konaním by mohol naplniť znaky skutkovej podstaty trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku. Pri určovaní výšky výživného sa za príjem dieťaťa považuje sociálne štipendium a plnenia zo zmlúv.
Minimálne výživné a jeho určenie
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Od 1.7.2025 do 30.6.2026 je minimálne výživné vo výške 37,53 Eur. (Pozn.: Výška životného minima sa mení vždy k 1. júlu.)Výška výživného nie je priamoúmerná výške platu/mzdy. Ak by sme určovali výšku výživného na dieťa a jeden z rodičov by mal príjem 500 EUR a druhý 1000 EUR, neznamená to automaticky, že rodič s príjmom 500 EUR musí platiť výživné v sume ½ čiastky, ktorá bola rozhodnutím súdu určená rodičovi s príjmom 1000 EUR. Dôvodom pre takéto tvrdenie je fakt, že osoba s príjmom 500 EUR má vyšší podiel oprávnených nákladov v pomere k zarobenej mzde. Takáto výška mzdy automaticky neznamená, že povinný bude mať výživné určené na minimálnej hranici, pretože výška príjmu nie je jediným rozhodujúcim kritériom pre určenie výšky výživného.
Konanie o výživnom a jeho špecifiká
Samo uplatnenie nároku na výživné predpokladá aj možnosť dohody. Iba v prípade, ak nedochádza k plneniu vyživovacej povinnosti dobrovoľne, určí vyživovaciu povinnosť súd. To, či sa konanie na určenie výživného začne iba na návrh alebo aj bez návrhu, závisí od veku dieťaťa. Pokiaľ pôjde o určenie vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa, teda také, ktoré ešte nedovŕšilo vek 18 rokov, môže súd začať konanie aj bez návrhu. Pri plnoletých deťoch sa obligatórne vyžaduje dispozičný procesný úkon, t.j. návrh.
Pri určovaní výživného na maloleté dieťa umožňuje ustanovenie § 77 ods. 1 Zákona o rodine určenie výživného aj spätne, a to najviac 3 roky, ktoré predchádzali dňu podania návrhu na určenie vyživovacej povinnosti na súd. Možno tak urobiť len v prípade, ak budú existovať dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce zo zákona o rodine sa premlčujú. Právo na výživné sa nepremlčuje, možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania, ak neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
Vymáhanie výživného, ak povinný neplatí
Ak bývalý manžel oneskoruje zasielanie výživného, je potrebné urobiť určité kroky. Pri exekúcii na výživné majú súdni exekútori veľmi silný prostriedok, a to zadržanie vodičského preukazu. Predpokladá sa, že dotyčný dlžník je vodičom motorového vozidla a možno auto priamo potrebuje pre svoje podnikanie. Aj keď je pravda, že veľa SZČO nemá oficiálny príjem, resp. majú tak vyriešené záležitosti, že to ide mimo oficiálnych ciest, exekútor môže siahnuť aj na majetok dlžníka. Ak niekto nemá vlastný účet v banke a svoje príjmy si necháva posielať na účet rodinných príslušníkov, je to komplikácia, ale nevylučuje to vymáhanie. Plnenie výživného povinným sa započítava najprv na istinu a až po uhradení celej istiny sa započítava na úroky z omeškania.
Iné vyživovacie povinnosti podľa Zákona o rodine
Zákon o rodine upravuje vyživovaciu povinnosť nielen vo vzťahu rodič - dieťa, ale aj v iných situáciách, čím sa zabezpečuje komplexná právna ochrana. Vyživovaciu povinnosť nemožno zúžiť len na vzťah rodič dieťa, keďže vzniká taktiež medzi manželmi, medzi ostatnými príbuznými či rozvedenému manželovi. Pri určovaní výšky výživného platí, že muži a ženy, ako aj manželské a mimomanželské deti, majú rovnaké postavenie, preto nie je možné žiadnu z týchto skupín zvýhodňovať, resp. znevýhodňovať.
Vyživovacia povinnosť medzi manželmi
Manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť, pričom jej účelom je, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Súd prihliadne aj na starostlivosť manželov o domácnosť.
Vyživovacia povinnosť k rozvedenému manželovi
Rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sa sám živiť, môže požiadať súd o príspevok na svoju výživu od bývalého manžela. Súd prihliadne na to, či sa oprávnený rozvedený manžel pričinil o rozvrat manželstva, na dĺžku trvania manželstva, ako aj na to, či oprávnený rozvedený manžel má možnosť zaopatriť si primerané zamestnanie. Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najviac na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode, avšak v mimoriadnych prípadoch (napr. nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru) možno túto lehotu predĺžiť. Právo na príspevok na výživu zanikne, ak oprávnený manžel uzavrie nové manželstvo alebo ak povinný manžel zomrie.
Príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom
Otec dieťaťa je povinný prispievať na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. Právo na príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa pôrodu.
Vyživovacia povinnosť detí k rodičom
Deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú. Túto povinnosť majú všetky deti spoločne, pričom súd pri určení rozsahu prihliadne na schopnosti, možnosti a k majetkovým pomerom ostatných detí.
Vyživovacia povinnosť medzi ostatnými príbuznými
Predkovia a potomkovia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť iba v prípade, ak to nevyhnutne potrebujú. Táto povinnosť je subsidiárna, t.j. vzťahuje sa iba na tých, ktorí ju nemôžu plniť bližší príbuzní.
tags: #vypocet #vyzivneho #pre #dieta #u #podnikatela