François Rabelais, renesančný spisovateľ, kňaz, lekár a humanista, zanechal v literatúre nezmazateľnú stopu svojím rozsiahlym románovým cyklom Gargantua a Pantagruel. Tieto diela, plné bujarého humoru, satirických postrehov a neviazanej fantázie, ponúkajú nielen zábavné čítanie, ale aj hlboký pohľad na spoločnosť a kultúru Rabelaisovej doby. Hoci sa pojem „Rabelaisova diéta“ priamo nevyskytuje v jeho dielach v modernom zmysle slova ako špecifický stravovací režim, jeho prístup k životu, jedlu a zábave, ako ho zobrazil vo svojom diele, nám umožňuje odvodiť jej charakteristické črty. Môžeme ho interpretovať ako metaforu pre jeho prístup k životu a umeniu: hodovanie na poznaní, smiechu a kritickom myslení.
Kto bol François Rabelais?
François Rabelais (1494 - 1553) bol kľúčovou postavou francúzskej renesancie. Jeho život je opradený skôr legendami než presnými faktami. Isté je, že sa narodil na konci 15. storočia, na sklonku obdobia scholastiky a v počiatkoch humanizmu, čo výrazne ovplyvnilo jeho myslenie a tvorbu, formujúc celý jeho život. Mladý Rabelais vstúpil k františkánom, no ich nesúhlas s jeho prekladmi Hérodota ho viedol k prestupu k benediktínom do Poitiers. Neskôr opustil aj tento rád, ich kláštor. V Paríži a neskôr v Montpelieri, v juhofrancúzskom Montpelieri, študoval medicínu, kde splodil dve nemanželské deti. V Lyone pôsobil ako lekár v nemocnici, venoval sa prekladom a písaniu. Stal sa tiež sekretárom Jeana du Bellay, arcibiskupa z Bordeaux a kardinála. Neskôr získal formálne pápežské povolenie na návrat do benediktínskeho rádu, aby získal výnosné miesto kapitulára. Promoval na doktora medicíny a začal prednášať anatómiu a Hippokrata na univerzite.
Legendami opradené sú aj jeho posledné slová. Kardinál du Bellay cituje tieto: „Nemám nič, dlhujem veľa a zvyšok odkazujem chudobným.“ A podľa kardinála de Chatillon zneli: „Odchádzam hľadať to veľké Snáď.“ Jedna z anekdot ilustruje Rabelaisovu vynaliezavosť a zmysel pre humor: raz sa potreboval súrne dostať z Lyonu do Paríža, no zmeškal poštový dostavník. Naplnil dva mešce popolom, prikázal krčmárovi pripevniť na ne lístky s nápisom „Jed pre kráľa“ a „Jed pre kráľovnú“ a požiadal ho o mlčanlivosť. Krčmár však utekal na políciu. Rabelais bol zatknutý a eskortovaný do Paríža. Pred kráľom vysvetlil: „Chcel som len Vašu Výsosť presvedčiť o tom, že nemusíme mať vždy peniaze v mešci, keď sa chceme dostať do Paríža. Niekedy stačí i popol.“
Gargantua a Pantagruel: Zrkadlo Renesančnej Spoločnosti
Román Gargantua a Pantagruel, ktorý sa blíži k päťstému výročiu svojho vzniku, je dielom, ktoré by v súčasnosti bolo považované za modernú avantgardnú fantasy. Je to zábavný stredoveký pastiš plný slovných hračiek, neologizmov a archaizmov, rýmovačiek a popevkov. Prvé vydanie Pantagruela (pod pôvodným názvom Hrozné a úžasné skutky a slová veľaváženého Pantagruela, kráľa Dipsodov, syna veľkého obra Gargantuu) publikoval Rabelais v roku 1532 v Lyone pod pseudonymom Alcofribas Nasier, čo je anagram vytvorený z jeho mena. Roku 1542 napísal zábavnú Pantagruelskú pranostiku. Neskôr nasledovali pokračovania Tretia a Štvrtá kniha, už s kráľovským privilégiom. Skompletizované štyri časti príbehu vyšli v roku 1552.
Kniha inšpirovala mnohých významných autorov, vrátane Milana Kunderu, Laurenca Sterna, Nikolaja Vasilieviča Gogoľa, Vladislava Vančuru a Alfreda Jarryho a jeho Kráľa Ubu, ktorému sa miestami nápadne podobá. Najlepšie to pochopíte, keď si ju prečítate, pretože nejde len o príbeh. Sledujeme v nej históriu kráľovského plemena obrov. Prvá kniha opisuje narodenie Gargantuu, syna obra Grandgousiera, jeho výchovu, objavy (ako napríklad využitie malých húsatiek na očistenie po veľkej potrebe), štúdium v Paríži, donkichotskú vojnu a založenie utopického Thelémskeho opátstva. V druhej knihe sa predstavuje Pantagruel, ktorého autor privádza na svet, ktorá sleduje jeho štúdium, dospievanie a dobrodružné cesty s priateľom Panurgom. Tretia kniha sa venuje Pantagruelovým úvahám o ženení a jeho rozhodnutiu navštíviť vzdialenú veštiareň. Vo štvrtej a piatej knihe Pantagruel putuje - na spôsob Odysey či plavby Argonautov - zvláštnymi krajinami a stretáva ich podivných obyvateľov, aby nakoniec získal vytúženú veštbu a jej výklad.
Zrodenie Obrov a Ich Apetít
Už samotný začiatok príbehu Gargantuu naznačuje Rabelaisov záujem o telesnosť a prebytok. Obr Gargantua, budúci otec Pantagruela, sa po jedenásťmesačnom tehotenstve vynorí z ľavého ucha svojej matky a dožaduje sa pitia. Táto scéna, predstavená na začiatku druhého zväzku päťdielneho románového cyklu Françoisa Rabelaise, naznačuje, že jeho narodenie je monumentálny čin sám o sebe. Je jasné, že obra Pantagruela čakajú veľké veci a román, ktorý nesie jeho meno, zaznamenáva pozoruhodný život bujarého mladíka. Táto scéna je len prvým z mnohých príkladov, kde Rabelais zdôrazňuje dôležitosť jedla a pitia, nie len pre prežitie, ale aj pre potešenie a spoločenské väzby. Rabelaisov humor je často obscénny a provokatívny, no zároveň slúži ako nástroj na odhaľovanie ľudských slabostí a spoločenských neduhov. Jeho diela sú plné realistických opisov, ktoré sa prelínajú s karnevalovou fantáziou, čím nás nútia pozerať sa na svet sviežim pohľadom.
Gargantua a Pantagruel od Rabelaisa
Kritika a Uznanie Rabelaisových Diel
V čase svojho vydania dielo vyvolalo pobúrenie a kritiku zo strany parížskej Sorbonny, ktorá odmietala Rabelaisovo zosmiešňovanie scholastických prístupov. Neskôr sa pridali reformátor Ján Kalvín a katolícka cirkev, ktorá zaradila Gargantuu a Pantagruela na Index zakázaných kníh. Kniha na ňom zostala až do roku 1900, nie kvôli zmene názoru cirkvi, ale preto, že zoznamy zakázaných kníh z 20. storočia už neuvádzali tituly staršie ako z roku 1600. Rabelais sa však vďaka ochrane kardinála Jeana du Bellay vyhol vážnejšiemu prenasledovaniu. Ani mu, napodiv, nešlo o krk, pretože bol až do svojej prirodzenej smrti pod ochranou kardinála Jeana du Bellay.
"Rabelaisova Diéta": Metafora pre Plnohodnotný Život
Hoci v diele Gargantua a Pantagruel nenájdeme priamu zmienku o "Rabelaisovej diéte" v modernom zmysle slova, teda ako špecifický stravovací režim, môžeme odvodiť jej charakteristické črty z autorovho prístupu k životu, jedlu a zábave, ako ich zobrazil vo svojom diele. Ak chápeme "Rabelaisovu diétu" ako metaforu, môžeme ju interpretovať ako výzvu k vyváženému a plnohodnotnému životu. Rabelais nám pripomína, že by sme sa nemali obmedzovať len na jednu oblasť života, ale mali by sme sa s chuťou vrhnúť do všetkých jeho aspektov: do jedla, pitia, zábavy, vzdelávania, kritického myslenia a spoločenských interakcií.
Tento prístup k životu, plný humoru, hojnosti a kritického pohľadu, ostáva inšpiráciou aj po stáročiach. Medzi základné princípy jeho "diéty" patrí:
- Hojnosť a Rozmanitosť: Rabelaisov svet je svetom obrovských množstiev a neuveriteľnej rozmanitosti jedla. Opisy jedál sú plné detailov a zmyselnosti. "Diéta" v tomto kontexte neznamená obmedzovanie, ale skôr oslavu všetkého, čo príroda a ľudská vynaliezavosť ponúkajú.
- Spoločenský Aspekt: Jedlo nie je len prostriedkom na prežitie, ale aj dôležitou súčasťou spoločenského života. Hostiny, pitky a oslavy sú príležitosťou na stretávanie sa, zábavu a upevňovanie vzťahov.
- Zmyselnosť a Pôžitok: Rabelais oslavuje telesné pôžitky ako prirodzenú súčasť ľudskej existencie. Jeho humor je často obscénny a provokatívny, no zároveň slúži ako nástroj na odhaľovanie ľudských slabostí a spoločenských neduhov. Jeho diela sú plné realistických opisov, ktoré sa prelínajú s karnevalovou fantáziou, čím nás nútia pozerať sa na svet sviežim pohľadom.
- Paródia a Satira: Autor často využíva opisy jedla na parodovanie a satirizovanie spoločenských nedostatkov a pokrytectva. Prejedanie sa a obžerstvo sú v tomto kontexte symbolom morálnej skazenosti a duchovnej prázdnoty.
- Zdravý Rozum a Miernosť: Hoci Rabelais oslavuje hojnosť a pôžitok, nezabúda ani na dôležitosť zdravého rozumu a miernosti. Prejedanie sa a obžerstvo vedú k chorobám a utrpeniu.
Praktické Aplikácie Princípov "Rabelaisovej Diéty" v Súčasnosti
Ak by sme sa pokúsili aplikovať princípy "Rabelaisovej diéty" do moderného života, mohli by sme si z nej vziať nasledovné ponaučenia:
- Uprednostňujte Kvalitu pred Kvantitou: Namiesto prejedania sa nekvalitnými potravinami si doprajte menšie porcie kvalitných a čerstvých surovín.
- Oslavujte Jedlo s Priateľmi a Rodinou: Vychutnávajte si jedlo v príjemnej spoločnosti a premeňte ho na spoločenskú udalosť.
- Nezabúdajte na Zmyselnosť: Vnímajte jedlo všetkými zmyslami - vôňou, chuťou, farbou a textúrou.
- Buďte Mierni: Udržujte si zdravý rozum a nepreháňajte to s pôžitkami.
- Smejte sa: Neberte jedlo príliš vážne a užívajte si ho s humorom a nadhľadom.
Múdrosti a Postrehy z Rabelaisových Diel
Rabelaisove diela sú bohaté na múdre výroky a postrehy, ktoré platia aj v súčasnosti. Tieto citáty odrážajú jeho humanistický pohľad na svet, dôraz na vzdelanie, slobodu myslenia a kritické prehodnocovanie spoločenských noriem. Rabelaisovský duch je plný paradoxov a nekonvenčných myšlienok. Tu je niekoľko príkladov pozoruhodných výrokov z románu a iných jeho múdrostí:
- „Čo je najväčšou stratou času? Rátanie hodín.“ Tento výrok nabáda k životu v prítomnosti a k užívaniu si času namiesto jeho mechanického merania.
- „Bežte vždy za psom a nepohryzie vás, pite vždy pred smädom a nebudete ním trpieť.“ Praktická rada o proaktívnom prístupe k životu.
- „Právo je iba krásny talár vyšívaný lajnom.“ Cynický, no pravdivý postreh o často pokryteckej povahe práva.
- „Zlosť je nebezpečná, človeka ponižuje.“ Upozornenie na deštruktívnu silu hnevu.
- „Veľa dlhujem: nič nemám, zvyšok dám bedárom.“ Rabelaisove posledné slová, podľa kardinála du Bellay, odrážajúce jeho postoj k majetku a dobročinnosti.
- „Tajomstvo života je poznať, aby sme mohli milovať.“ Tento výrok poukazuje na súvislosť medzi poznaním a schopnosťou lásky.
- „Šťastný lekár, privolaný, keď choroba už ustupuje.“ Ironický pohľad na profesiu lekára a jeho rolu.
- „Pite vedu, pite pravdu a pite lásku!“ Výzva k hltaniu poznania a cností, metafora "diéty" pre ducha.
- „Obcuj s ľuďmi vznešenej povahy a sám budeš povýšený a povznesený.“ Rada o vplyve spoločnosti na osobný rozvoj.
- „Nikdy som sa nepodriaďoval hodinám, hodiny sú vyrobené pre človeka a nie človek pre hodiny.“ Zdôrazňuje individualitu a slobodu od konvencií.
- „Nevzdelanci trpia na čudnú chorobu - necítia, že sú nevzdelanci.“ O nevedomosti a vzdelaní: Nevedomosť je často spojená s nedostatkom sebauvedomenia.
- „Keď chýbajú peniaze, chýba všetko, je koniec frašky.“ O peniazoch a nedostatku: Realistický pohľad na dôležitosť peňazí v materiálnom svete.
- „Idem hľadať to veľké azda.“ Posledné slová Rabelaisa, podľa kardinála de Chatillon, ktoré naznačujú jeho otvorenosť k neznámu a večnosti.
Bachtinova Interpretácia Rabelaisa a Karnevalu
Kniha Michaila Bachtina François Rabelais a ľudová kultúra stredoveku a renesancie patrí ku klasickým dielam historickej literatúry druhej polovice 20. storočia. Po svojom vydaní v ruskom origináli bola veľmi záhy preložená do všetkých svetových jazykov a stala sa modelovou štúdiou o stredovekej a renesančnej smiechovej kultúre. Bachtin v nej prostredníctvom Rabelaisovho románu Gargantua a Pantagruel objavil tému karnevalu, sveta prevráteného naruby, zábavy, narážok a veselosti, jež boli považované vďaka asketickým prístupom stredovekých mníchov za cudzie kultúre 13.-17. storočia. Prostredníctvom majstrovskej analýzy jemného prediva tohto myšlienkovo bohatého románu sa dostáva na samu dreň ľudovej kultúry, jež v jeho očiach osciluje medzi svetom literátov a nevzdelaných laikov. Bachtinova interpretácia nám pomáha pochopiť hlbší zmysel Rabelaisovho diela a jeho prepojenie s ľudovou kultúrou, ktorá oslavuje telesnosť, prebytok a slobodu.
Ohlas a Vplyv Rabelaisových Diel v Literatúre
Kniha Gargantua a Pantagruel mala obrovský ohlas a vplyv. V čase svojho vydania vzbudila veľké pobúrenie a útoky, no postupne si získala uznanie a stala sa klasickým dielom. Jej vplyv sa prejavuje nielen v literatúre, ale aj v spôsobe, akým nazeráme na humor, satiru a ľudskú povahu. Gargantuu a Pantagruela obdivuje množstvo súčasných autorov, medzi nimi napríklad aj Milan Kundera. Kniha bola významnou inšpiráciou pre Laurenca Sterna, Nikolaja Vasilieviča Gogoľa či Vladislava Vančuru, ale i pre Alfreda Jarryho a jeho Kráľa Ubu, ktorému sa miestami nápadne podobá. Rabelaisova filozofia slobody sa odráža aj v citáte z jeho diela: „Because men that are free, well-born, well-bred, and conversant in honest companies, have naturally an instinct and spur that prompteth them unto virtuous actions, and withdraws them from vice, which is called honour. Zdroj: Gargantua and Pantagruel (1532-1564), Gargantua (1534), Ch. 57 : How the Thelemites were governed, and of their manner of living; the famous dictum of the abbey of Theleme presented here, "Do what thou wilt" (Fais ce que voudras), evokes an ancient expression by St. Natura abhorret vacuum.“
Satira a Humor v Slovenskej Kultúre: Rabelaisov Odkaz
Slovenská kultúra má bohatú tradíciu satiry a humoru, ktorá sa prejavuje v literatúre, novinárstve a divadle. Humor slúži ako nástroj na kritiku spoločenských a politických problémov, ako aj na prekonávanie ťažkostí a bezmocnosti. Milan Lasica kedysi poznamenal: „Neexistuje slovenský, anglický alebo indický humor… nemá pocit, že by sa humor tak viazal na národ a mentalitu.“ Hoci humor môže byť univerzálny, jeho prejavy a interpretácie sú ovplyvnené kultúrnym kontextom. Zdeněk Svěrák dodal: „Humor je kvalita, ktorú majú českí a slovenskí ľudia, a pomáha im ľahšie prekonávať problémy, nehody a bezmocnosť.“
Satira v Slovenskej Literatúre
Jozef Ignác Bajza (1755-1836) sa vo svojich dielach vysmieval ľudským slabostiam a omylom. Jeho román Dobrodružstvá a skúsenosti mladého Reného satiricky zobrazuje chátrajúci feudalizmus a kritizuje pokrytectvo v cirkvi a spoločenskom živote.
Vtipno-Satirická Tlač a Časopis Roháč
Od roku 1850 sa na slovenskej novinárskej scéne začali objavovať prvé časopisy, ktoré ostro kritizovali situáciu v krajine a poukazovali na spoločenské a politické problémy. Prvým slovenským časopisom tohto druhu bol „Černoknažnik“. Najvýznamnejším slovenským humoristicko-satirickým časopisom bol Roháč, ktorý vznikol v roku 1948, iba mesiac po štátnom prevrate. Časopis odhaľoval nedostatky v hospodárskom a spoločenskom živote, kritizoval buržoázne dedičstvo a reakčné úsilie imperialistických síl. Medzi jeho spolupracovníkmi boli Viktor Kubal, Klara Jarunková, Milan Vavro, Božena Plocháňová, Peter Petiška, Milan Stano, Andrej Mišanek, Andrej Kenda, Tomaš Janovic, Peter Gosanji, Fedor Vico, Vlado Javorski, František Mráz, Lubomír Kotrha a Vladimir Pavlik a František Bojnič.
Cenzúra a Sloboda Slova
V časoch neslobody bola satira často jediným spôsobom, ako vyjadriť kritiku a nesúhlas. Cenzúra sa snažila potlačiť slobodu slova, no humor a satira si vždy našli cestu, ako preniknúť cez bariéry. Tomáš Janovic, redaktor časopisu Roháč, hovoril o cenzúre, ktorá sa oficiálne nazývala Štátny dozor nad tlačou. Vedenie spoločnosti muselo každý týždeň niesť pripravené číslo na kontrolu a schválenie. Spisovateľ Kornel Földvári pripomenul časy silnej straníckej disciplíny a cenzúry v mediálnej sfére aj prostredníctvom anekdoty o straníckom aparátčikovi, ktorý mal za úlohu prečítať „Roháč“ a odstrániť z neho nevhodný obsah. Slováci majú sklon hľadať dôvod na žart, keď ho málokto objaví. Politické vtipy, aj v čase mnohostranného a súkromného vlastníctva, prežili a odrážajú spoločenskú realitu.
Slovenský Aforizmus
Slovenský aforizmus má svoju autentickosť a rozpoznateľnosť. Líši sa od českého, ktorý bol umývaný, leštený a subtílny, zatiaľ čo slovenský bol a zostal robustnejší, zaangažovanejší a priamy. Kornel Földvári o Tomášovi Janovicovi povedal: „Má intuitívne pocit, že Tomáš Janovic je autorom európskeho formátu, ale, bohužiaľ, je zastavený na hranici literatúry, z ktorej pochádza.“
Témami slovenského aforizmu sú politická a ideologická jednomyseľnosť, duchovná úzkoprsosť, falšovanie minulosti, výmysly nepriateľov, neefektívnosť ekonomiky, vnucovanie kultúrnych vzorcov. Medzi sociálne anomálie patria nadmerné sociálne rozdiely, rozšírené straníctvo, protekcionizmus, pokrytectvo a obrátenie, vláda nekompetentných. Štylistické prostriedky zahŕňajú nápadité metafory, slovnú hračku, použitie modernej frazeológie, prechod k surrealistickej bizarnosti a dadaistickej absurdite. Irónia a satira sa využívajú na popísanie nedostatkov aj v národnom charaktere - strach zo zmeny, pasivita, sebectvo, dvorenie.
Emigrácia a Ideologický Tlak
Po zavedení komunistického režimu spolu so sovietskym spojenectvom v roku 1948 sa socialistický realizmus stal oficiálnou poetikou. Spisovatelia, ktorí boli proti režimu, mali zákaz publikovať a mnohí z krajiny odišli. Medzi významných emigrantov patrili Milo Urban, Rudolf Dilong, Mikuláš Šprinc, Karol Strmeň, Jozef Cíger Hronski, Jozef Slavik-Neresnicuski, Pavol Hrtus Jurina, Jozef Mikuš, Leopold Lahola, Imrich Kružliak a Andrej Žarnov. Niektorí, ako Tido J. Gašpar a Valentin Beniak, boli odsúdení na trest odňatia slobody.
Posttotalitné Obdobie a Nové Témy Satiry
Po demokratických zmenách v roku 1989 došlo k medziregionu, ktorý nakrátko zmätil a paralyzoval slovenských satirikov. Prechodné obdobie však čoskoro ukázalo svoje nedostatky a pre tých, ktorí kritizovali rigidných a nekompetentných komunistických funkcionárov a centrum „kráľovstva zla“ stelesneného v moskovskom Kremli, boli nastolené nové témy. Medzi ne patria nedôstojní zástupcovia v národných inštitúciách, preplácaní európski byrokrati a odcudzené bruselské inštitúcie. Rozšírili sa aj témy korupcie a kriminality najvyšších predstaviteľov.
Vtip o korupcii hovorí: „Na Slovensku sedí takmer každý: drobní zlodeji vo väzeniach; veľkí zlodeji v parlamente a najväčší vo vláde.“ Ján Maršálek poznamenal: „Žijeme v zvláštnej dobe - už nie sú žiadni králi, ale počet súdnych bláznov stále rastie. Mysliteľov nahradili analytici, štátnici, kariérni diplomati a kritici kritici. Namiesto hercov, ktorí by dokázali dôstojne podať vážnu poéziu, tu máme ironických komikov a namiesto humoristov tu máme zabávačov, ktorých výkony sú často urážkou normálnosti. Zdá sa, že kultúru už nepotrebujeme, iba nás to trápi, nepotrebujeme satiru, odmietame ju, pretože si myslíme, že všetkému rozumieme.“
Príklady Slovenského Aforizmu
Slovenský aforizmus sa zameriava na rôzne aspekty života a spoločnosti, pričom využíva humor a satiru na odhalenie pravdy a kritiku nedostatkov.
- Nezodpovední poslanci: „Nemenovaný poslanec sa zdržal hlasovania.“
- Sociálne rozdiely: „Rada pre riešenie hospodárskej krízy: chudobní musia byť solidárni s bohatými.“ (Jan Grešak)
- Straníctvo: „Nová forma podnikania: politická strana d. o. o.“ (Jan Marshalek)
- Proteccionizmus: „Sloboda prejavu je neodňateľným právom každého občana, ktorý podporuje vládu.“ (Berko Trnavac)
- Pokrytectvo: „Keď pokrytci plačú, stačí si umyť ruky slzami.“ (Tomáš Janovic)
- Nekompetentnosť: „Politici slúžia občanom - ako negatívny príklad.“
Témy Slovenského Aforizmu
Slovenskí aforisti sa venujú širokej škále tém, od narodenia až po smrť, pričom využívajú rôzne štylistické prostriedky na dosiahnutie umeleckého efektu.
- Narodenie: „Múdre deti sa rodia najťažšie. Špekulujú dlho, kým nakoniec nechodia von.“ (Ondrej Kalamar)
- Detstvo: „Deti sú šikovné. S plačom sa približujú k hrudníku.“ (Vlado Javorski)
- Vzdelávanie: „Kým si neuvedomíte, že vzdelávanie je zbytočné, diplom už máte v rukách.“ (Drahoslav Mika)
- Spôsob života: „Ži tak, aby po tvojej smrti už nebola rovnaká radosť ako pri tvojom narodení.“ (Stanislav Stano Radic)
- Morálka: „Morálny víťaz sa nikdy nedostane na pódium.“ (Milan Kupecki)
- Láska: „Láska je niekedy veľkou prekážkou pre ľudí, aby sa skutočne milovali.“ (Milan Gala)
- Manželstvo: „Manželstvo je spoločnosť s dvoma spolumajiteľmi. A práve takéto spoločnosti zlyhávajú ako prvé.“ (Tomáš Janovic)
Babylónia: Divadelná Inscenácia o Informačnom Šume
Divadelná hra Babylónia, uvedená v P*AKT-e, odkazuje na poviedku J. L. Borgesa *Lotéria v Babylone* a kritizuje informačný šum, úzkosť, strach a pocity bezmocnosti zo sociálneho FOMO, pokrivené infoscény, nátlak manipulačných mechanizmov sietí či semiokapitalistickej hry o to, kto má viac, väčšie, krajšie, hustejšie. Autori a autorka využili neurónové siete na generovanie textov rôznych žánrov, ktoré prekvapivo pokrývajú dialógy, kvázi filozofické state, poetický jazyk, piesňové texty či reportáž. Scénografické riešenie inscenácie je kompozíciou viacrozmerných prostriedkov tvorby priestoru. Táto moderná interpretácia sociálnych problémov ukazuje, že satira a kritické myslenie sú stále relevantné a potrebné v dnešnom informačne presýtenom svete, podobne ako to bolo v Rabelaisovej dobe. Udalosti 17. Používaním stránok súhlasíte s používaním cookies, ktoré nám pomáhajú zabezpečiť lepšie služby.
tags: #vyroky #rabelais #dieta #nie #je