Alergie sú v súčasnej dobe jedným z najčastejších ochorení, ktoré postihujú nielen dospelých, ale aj deti a dojčatá. Astma, nádcha, ekzémy či potravinové alergie sú bežným problémom, s ktorými sa stretávajú rodičia a pediatri. Výskyt alergií neustále stúpa a stávajú sa takmer bežnou súčasťou našich životov v dnešnom globálnom a rýchlom svete. Pre rodičov, najmä tých, ktorí očakávajú príchod nového života a v rodine sa alergia už objavila, je prirodzené chcieť urobiť maximum pre to, aby sa riziko vzniku alergie u ich potomka minimalizovalo. Pravá potravinová alergia postihuje 6 až 8 percent dojčiat, pričom tento počet stále narastá. Podľa štatistík trpí astmou každé desiate dieťa, s vekom potom rastie aj podiel detí s alergiami. Zatiaľ čo medzi päťročnými ide asi o štvrtinu, medzi sedemnásťročnými má alergiu vyše 35 percent. Alergia je imunitná reakcia organizmu na látky, ktoré sú pre väčšinu ľudí neškodné, a tieto látky sú nazývané alergény. Môže sa jednať o peľ, plesne, prachové roztoče, mačaciu srsť, potraviny a mnoho ďalších. O alergiách sa vie veľa a tiež existujú riešenia, ako s nimi žiť príjemný a pohodový život.
Prečo sa alergie objavujú u detí a aké faktory k tomu prispievajú?
Na to, aby sa alergické reakcie začali naplno prejavovať, je nutné vystaviť organizmus pôsobeniu alergénu nejaký čas. Alergie sa preto obvykle začínajú prejavovať trochu neskôr, spravidla medzi 3. až 12. mesiacom života dieťaťa. Typické sú potravinové alergie a atopický ekzém. Je to logické, keďže vyvíjajúci sa organizmus dieťaťa, ktoré bolo v tele matky akoby chránené pred vonkajším svetom, je náhle vystavené novým podnetom, potravinám a vonkajšiemu prostrediu. Neskôr, v predškolskom veku, sa mnohé z týchto ochorení zmiernia.
Nárast počtu alergických problémov prudko stúpa, čo nám hovorí o výraznom vplyve nášho spôsobu života. Dlhé roky sa rozpráva o hygienickej teórii, kde je výskyt alergií spojený s takzvanou westernizáciou spoločnosti. Zmenili sme svoj životný štýl, jedálniček, veľa času trávime v interiéroch a menej sme spojení s prírodou. Toto všetko negatívne ovplyvňuje imunitný systém, ale aj našu genetiku. Okrem genetiky sa na vzniku alergií podieľajú aj faktory prostredia, stravovanie, spôsob života, stresy a infekcie.
Ako alergie vznikajú: Genetika a vonkajšie vplyvy
Genetická predispozícia zohráva svoju rolu v tom, či vaše dieťa alergiu bude mať, alebo nie. Ak je jeden z rodičov alergik, pravdepodobnosť rizika vzniku alergie u vášho dieťatka je významne vyššia. V prípade, že ste vy aj partner alergici, pohybuje sa táto pravdepodobnosť dokonca medzi 50 - 90 %. Genetická výbava vášho potomka však nie je jediným faktorom, ktorý riziko vzniku alergie ovplyvňuje. O tom, či alergia u vášho potomka prepukne, nerozhodnú iba gény, ale aj vonkajšie faktory, ktoré môžu ovplyvniť, či tieto gény budú prepísané.
Týmito vonkajšími faktormi sú najmä:
- nemožnosť dojčenia,
- pôrod cisárskym rezom,
- včasná liečba antibiotikami (u detí v dojčenskom veku alebo matky v posledných 3 mesiacoch tehotenstva),
- vystavenie dieťaťa tabakovému dymu.
Tieto faktory môžu ovplyvniť imunitný systém dieťaťa, ktorý je v ranom veku veľmi citlivý na nové podnety. Alergia je vlastne nefungujúca imunita, ale v opačnom smere. Telo sa tu tiež bráni imunitnou reakciou, najmä zápalom. Bráni sa však voči látkam, ktoré nie sú škodlivé alebo infekčné a často sú súčasťou nášho okolia. Odborníci predpokladajú, že určitou formou alergie bude čoskoro trpieť väčšina z nás.
Rozmanité príznaky alergií u detí
Alergie u bábätiek a detí sa môžu prejavovať rôznymi spôsobmi a môžu byť ťažko rozpoznateľné, pretože príznaky sú väčšinou zápalového charakteru. V detskom veku prevládajú príznaky týkajúce sa tráviaceho systému. Ďalšie sa preukážu najmä na koži a u tretiny detí v dýchacej sústave.
Medzi typické príznaky alergie u detí patria:
- Kožné prejavy: Sú to vyrážky, svrbenie, začervenanie a šupinky. U detí musíme ihneď spozornieť pri žihľavke, začervenaniach kože, náhlom zhoršení ekzému, opuchu pier. Počas raného detstva sú kožné prejavy, ako je atopický ekzém, a potravinové alergie častejšie, a to až v 80% prípadov.
- Tráviace ťažkosti: Patria sem hnačky, vracanie, nadúvanie, kŕče brucha a bolestivosť bruška.
- Dýchacie ťažkosti: V tom prípade ide o kašeľ, sťažené dýchanie, hvízdanie či nepriechodnosť nošteka. U astmy to môže byť aj sťažené dýchanie, pískanie pri dýchaní.
- Ďalšie príznaky: O alergii neraz svedčia aj opakované zápaly stredného ucha u dojčaťa. Môže sa prejaviť aj zmenou správania, nepokojom či bolesťami hlavy, svrbením, pálením či slzením očí, tečením z nosa či pocitom upchatia. Existujú aj srdcovocievne či systémové príznaky, no sú skôr raritnejšie.
Pokiaľ sa vyskytujú niektoré z týchto príznakov, môžu byť známkou alergie a je dôležité vyhľadať odbornú pomoc. Neliečené alergie u detí a bábätiek môžu mať vážne následky na zdravie dieťaťa. Alergické ochorenia majú často chronický priebeh a môžu poškodiť niektoré orgány v tele. Navyše, neliečená alergia môže viesť k nárastu senzibilizácie na ďalšie alergény, čo môže zhoršiť stav dieťaťa. Preto je dôležité včas vyhľadať odbornú pomoc a začať liečbu alergie u dieťaťa.
Prečo máme alergie? | Relácia Dr. Binocs | Najlepšie vzdelávacie videá pre deti | Peekaboo Kidz
Špecifické typy alergií u detí a ich prejavy
Súčasné údaje hovoria, že pravá potravinová alergia postihuje 6 až 8 percent dojčiat, pričom tento počet stále narastá. Zachytávame aj alergie na roztoče, plesne, ale aj na pele či potravinové reakcie na u nás netypické potraviny, napríklad na arašidy. U malých detí je najčastejšie spojená potravinová alergia s atopickým ekzémom.
Potravinové alergie
Potravinové alergie u bábätiek sú časté a môžu sa prejaviť rôznymi spôsobmi, vrátane kožných prejavov (vyrážky, svrbenie, opuchy), zažívacích ťažkostí (hnačka, vracanie, nadúvanie), dýchacích ťažkostí (dýchavičnosť, pískanie pri dýchaní) a ďalších príznakov.
- Alergia na mlieko: Je pomerne častá u detí, najmä u dojčiat. Najčastejšie sa vyskytuje alergia na bielkoviny kravského mlieka, ale môžu sa vyskytnúť aj alergické reakcie na bielkoviny mlieka ovčieho, kozieho alebo sójového. Medzi príznaky alergie na mlieko u detí patria kožné vyrážky, svrbenie, opuch jazyka, pier alebo tváre, hnačka, vracanie, nadúvanie, piskoty, kýchanie, nádcha alebo bolesť brucha. Tieto príznaky sa môžu objaviť ihneď po vystavení alergénu alebo až niekoľko hodín po konzumácii mlieka. V prípade, že dieťa z ostatných mliek vracia, má zápchy a bolí ho brucho, ako bolo spomenuté, môže ísť o prejav alergie. Niekedy sa dokonca objavili prípady detí, ktoré boli alergické na materské mlieko. Materské mlieko je komplexná potravina s mnohými zložkami, pričom jeho zloženie sa mení aj podľa veku dieťaťa. Ovplyvňuje ho aj strava matky, užívanie liekov, vystavenie toxínom a chémii z vonkajšieho prostredia. Paradoxne, v niektorých prípadoch ekzémov môže byť prospešnejšie, ak matka prestane dojčiť, pretože tak je možné lepšie manažovať jedálniček dieťaťa na mieru.
- Alergia na lepok (Celiakia): Označuje sa aj ako celiakia a jedná sa o autoimunitné ochorenie, ktoré spôsobuje poruchu vstrebávania živín v tenkom čreve. Toto ochorenie môže postihnúť deti i dospelých a často sa prejavuje najmä zažívacími ťažkosťami, ako sú hnačky, zvracanie, zápcha alebo nadúvanie. U detí môže mať alergia na lepok negatívny vplyv na rast a vývoj organizmu a môže viesť k ďalším komplikáciám, pokiaľ nie je správne diagnostikovaná a liečená.
- Alergia na orechy: Patrí medzi najzávažnejšie potravinové alergie. U dojčiat sa najčastejšie objavuje alergia na lieskové orechy, mandle alebo vlašské orechy. Príznaky alergie na orechy môžu byť veľmi vážne a zahŕňajú opuchy, zvracanie, hnačku, stratu vedomia a problémy s dýchaním. Spomenuli ste alergickú reakciu na arašidy, čo potvrdzuje, že aj na u nás netypické potraviny môžu deti reagovať.
Alergie dýchacích ciest a kože
- Alergia na peľ (Senná nádcha): Senná nádcha alebo tiež alergická nádcha je alergické ochorenie, ktoré sa prejavuje nádchou, svrbením očí, kýchaním a upchatým nosom. Senná nádcha u detí je spôsobená alergiou na peľ rastlín. Môže byť sezónna alebo celoročná. Alergia na peľ u dojčiat a detí sa prejavuje nádchou, kašľom, slzením očí, vyrážkami, ale aj hnačkami a zvracaním. Ak sa u bábätka objavia tieto príznaky v čase, keď sú vysoké koncentrácie peľu v ovzduší, môže to byť indikácia pre alergickú reakciu na peľ.
- Alergia na roztoče: Patrí medzi najčastejšie alergie, z ktorých potom často vzniká astma. Prejavuje sa nádchou, kašľom, slzením očí, vyrážkami, ale aj nespavosťou a podráždenosťou. Pokiaľ sa u vášho dieťaťa alergia prejavuje predovšetkým v noci, je veľmi pravdepodobné, že sa jedná o alergiu na roztoče.
- Alergia na plesne: Tiež sú zachytávané ako alergény.
- Alergia na zvieratá (mačky, psy): Alergia na mačky je jednou z najčastejších alergií u detí a bábätiek. Spôsobuje ju bielkovina Fel d 1, ktorú mačky vylučujú slinami, mokvánkou a močom. Príznaky alergie na mačky sa prejavujú kýchaním, upchatým nosom, svrbením očí a nosa, nádchou, vyrážkami na koži a dýchavičnosťou. Alergia na psa u bábätiek môže mať rôzne prejavy. Typické príznaky sú svrbenie, časté kýchanie, nádcha, kašeľ, dýchavičnosť, začervenanie a slzenie očí, vyrážky na koži alebo ekzémy.
- Alergia na slnko (Fotodermatitída): Alergia na slnko, tiež nazývaná fotodermatitída, môže postihnúť aj deti. Typicky sa prejavuje začervenaním kože, svrbením, pálením a tvorbou pľuzgierov po expozícii slnku. U detí môžu byť prejavy alergie na slnko silnejšie a výraznejšie ako u dospelých.
Komplexná diagnostika alergií u detí
Na možnú alergiu musíme v prvom rade myslieť. Je to úloha pediatra, ktorý spolu s rodičmi vysloví podozrenie na alergické ochorenie. Hoci vaša detská lekárka uviedla, že na alergologické vyšetrenie sa chodí až s 3-ročným dieťaťom, skúsení alergológovia potvrdzujú, že vyšetrenia sú možné v akomkoľvek veku, či už je to trojmesačné dojča alebo dvojročné batoľa. Kľúčová je spolupráca pediatra s alergológom.
Správny diagnostický postup
Alergiológ vie, že na diagnostiku alergie, a to najmä potravinovej, nestačí použiť len vyšetrenia. Určenie diagnózy musí byť postavené na komplexnom prístupe, zahŕňajúcom:
- Anamnéza a analýza prostredia: Najprv sa vykonáva dôkladný zber informácií. Pátra sa po súvislostiach, genetickej predispozícii v rodine (ako je napríklad vaša senná nádcha a nábeh na astmu, a astma u dedka), priebehu gravidity, okolnostiach pôrodu, jedálničku dieťaťa či jeho športových aktivitách. Dôležité sú aj potravinové denníky, ktoré rodičia môžu dieťaťu pri ťažkostiach viesť.
- Fyzikálne vyšetrenie: Dieťa treba vidieť, skontrolovať stav kože (napríklad posúdiť ekzém), slizníc a popočúvať ho.
- Kožné testy: Až potom sa pristupuje ku kožným testom. Realizujú sa vtedy, ak to stav dieťaťa dovolí, čiže v akomkoľvek veku. Pred vyšetrením je nutné u dieťaťa vynechať z liečby antihistaminiká.
- Prick testy: Sú obľúbené pre svoju rýchlu odpoveď. Majú však svoje limity a sú zaťažené falošnou pozitivitou aj negativitou.
- Náplasťové testy: Občas sa pristupuje aj k náplasťovým testom, kde sa alergény, napríklad potraviny, aplikujú špeciálnymi testami na chrbátik dieťaťa.
- Laboratórne testy:
- Stanovenie špecifických IgE protilátok z krvi: Toto je jeden z často používaných testov. Je však dôležité zdôrazniť, že nie je dostatočným údajom a je veľkou chybou len na základe jedného laboratórneho výsledku dieťaťu vyradiť z jedálnička problémovú potravinu na dlhý čas. Tieto testy často majú falošne pozitívne, ale aj negatívne výsledky.
- Parametre bunkovej a protilátkovej imunity: Tieto testy poskytujú širší pohľad na imunitný systém.
- Určenie hladiny IgG protilátky na potraviny: Táto metóda, ako je spomenuté v dátach, vedie u mnohých pacientov k stanoveniu nesprávnej diagnózy a je považovaná za nesprávnu diagnostickú metódu pre alergiu. IgG protilátky skôr svedčia o kontakte organizmu s danou potravinou, nie o alergickej reakcii.
- Spirometrické vyšetrenie: Pre posúdenie stavu priedušiek či funkčné vyšetrenie pľúc.
- Meranie hladiny NO (oxidu dusnatého) v kondenzáte vydychovaného vzduchu: Táto metóda vypovedá o úrovni zápalu v dýchacích cestách.
- Eliminačné a expozičné testy: Diagnostické vyšetrenia, či už kožné alebo laboratórne testy, nám len vyslovia podozrenie, nikdy neurčia diagnózu. Sú potrebné aj eliminačné testy, pri ktorých sa vylučuje podozrivá potravina zo stravy na určité obdobie. Tiež expozičné testy, čo je znovuzavedenie potraviny do jedálnička s odsledovaním reakcie dieťaťa. Mnoho alergií totiž uniká pred súčasnými diagnostickými možnosťami, keďže nie sú v praxi bežne dostupné spoľahlivé diagnostické metódy.
Liečba alergií u detí: Od eliminácie po modernú terapiu
Po potvrdení diagnózy je dôležité pristúpiť k vhodnej liečbe. Prejavy alergie u detí s dedičnou predispozíciou sa môžu v priebehu času meniť a byť rôznorodé, preto je dôležité priebežné prehodnocovanie liečby. Záleží na závažnosti alergie; u mnohých detí sú alergie chronickým stavom, ktorý môže byť v závažných prípadoch ohrozujúci a vyžaduje liečbu.
Základné princípy liečby
Roky platí staré známe - poznaj svoj alergén a uteč pred ním. Preto pri potravinovej alergii odporúčame eliminačnú diétu s vynechaním alergénu. Našťastie je u mnohých detí táto diéta len dočasná a z alergií, najmä tých potravinových, často vyrastú. Hoci z niektorých alergií deti vyrastú, existujú aj celoživotné alergie, pri ktorých je potrebné vyhýbať sa konkrétnej potravine už navždy. Niektoré formy alergií na ryby či určité alergény orechov majú tendenciu pretrvávať celoživotne. Iné alergény, konkrétne laktoglobulíny mlieka, majú tendenciu pomerne rýchlo vyhasnúť. Alergiológ už vie aj podľa zložky alergénu, na ktorý je dieťa alergické, vysloviť aj prognózu ochorenia. Zároveň musí prehodnocovať a zisťovať možné nové senzibilizácie.
Okrem diéty je potrebná aj komplexná liečba, čiže detský pacient dostáva rôzne druhy liekov a podpory.
Farmakologická liečba
- Antihistaminiká: Sú lieky, ktoré potláčajú alergické prejavy prostredníctvom vytlačenia histamínu z jeho receptorov. Histamín je látka, ktorá zodpovedá za mnohé alergické prejavy. Histamín potláčajú aj prírodné látky, napríklad vitamín C, magnézium, bromelaín či niektoré polyfenoly. Antihistaminiká je nutné vynechať pred kožnými testami.
- Kromoglykát sodný: Používa sa na stabilizáciu žírnych buniek, čím sa znižuje uvoľňovanie histamínu a iných zápalových mediátorov.
- Biologická liečba: Predstavuje modernú formu liečby, ktorá je zameraná na špecifické molekuly imunitného systému podieľajúce sa na alergickej reakcii.
- Prípravky na kožu: Tieto lokálne (topické) preparáty sú nevyhnutné pri kožných prejavoch alergií, ako je atopický ekzém, a pomáhajú zmierniť svrbenie, začervenanie a zápal.
- Probiotiká: Mnoho alergií vzniká aj v dôsledku narušenia črevnej mikroflóry. Probiotiká, ktoré obsahujú 10 kmeňov, majú schopnosť ovplyvňovať zápal a tvoriť bariéru nielen pre infekcie, ale i pre rôzne alergény. Tým podporujú imunitu a znižujú nadmernú alergickú imunitnú odpoveď.
- Kortikosteroidy: Alergológ môže predpísať nosový sprej s kortikoidom, ktorý je veľmi účinný pri alergickej nádche a nosových polypoch. Ich úlohou je zmiernenie a odstránenie príznakov. Liečba nosovými kortikoidmi je dlhodobá (minimálne mesiace liečby) a neriadi sa bezprostrednými príznakmi, na rozdiel od dekongestívnych kvapiek, ktoré sa užívajú krátkodobo. Taktiež sa využívajú aj iné formy, napríklad v rámci liečby astmy alebo závažných kožných prejavov. Pri kortikoidoch je veľmi dôležité zvážiť pomer prínosu lieku pre pacienta k riziku nežiaducich účinkov. Prínos liečby často ďaleko prevyšuje riziko nežiaducich účinkov lieku, a preto nie je vždy namieste panika z kortikoidov.
Mnoho alergikov, ktorí sú dobre vedení a včas dostanú modernú liečbu, napríklad vo forme špecifickej imunoterapie, má prognózu lepšiu ako neliečené deti. Lenže mnoho rodičov nevyhľadá lekára včas. Pri alergiách vždy ide o čas.
Alergia a infekcie
Moje dieťa je stále choré, ide z infekcie do infekcie - táto veta je častou sťažnosťou rodičov. Je dôležité si uvedomiť, že alergie často oslabujú imunitný systém, čo môže byť príčinou opakovaných infekcií. Imunitný systém dieťaťa, ktoré bolo v tele matky chránené pred vonkajším svetom, je náhle vystavené novým podnetom. Posilňovanie imunity na jeseň je možné podporiť dostatkom prirodzeného pohybu na čerstvom vzduchu, pestrou stravou s dostatkom vitamínu C a nepodceňovaním doby rekonvalescencie po prekonanom infekčnom ochorení.
Rozmýšľali ste, prečo u vášho dieťaťa často prechádza nádcha do astmy? Dôvodom je pravdepodobne zápalová molekula ICAM-1. Práve táto molekula, ktorá je u alergikov a astmatikov častejšia, je receptorom pre rinovírusy. Preto sú alergici a astmatici na nádchové vírusy náchylnejší. A astma sa im zhoršuje najmä na jeseň, keď je týchto vírusov v ovzduší viac. Našťastie príroda ponúka riešenie vo forme flavonoidov, ako sú quercetín alebo kurkumín.
Prevencia alergií: Kľúč k zníženiu rizika
Predispozícia k alergiám je dedičná a celoživotná, takže nemožno úplne predísť rozvoju alergií u detí. Avšak, existujú opatrenia, ktoré môžu pomôcť minimalizovať riziko rozvoja alergií.
V období tehotenstva a dojčenia
- Strava matky počas tehotenstva: Možno ste už počuli o tzv. nutričnom programovaní, keď to, čo matka v čase tehotenstva je, do značnej miery ovplyvní zdravie a správny vývoj jej bábätka. Ak teda nie ste alergická na nejaký druh potravín (napr. oriešky, ryby, pšenica a pod.), ponechajte tieto zložky vo svojom jedálnom lístku. Ich vylúčením rozhodne bábätku nijako neprilepšíte a naopak, môže sa stať, že vďaka vynechaniu niektorých potravín môžete prísť o dostatočný prísun vitamínov a živín, ktoré sú potrebné pre správny vývoj vášho bábätka v brušku. Preto by váš jedálny lístok v čase tehotenstva mal byť pestrý a vyvážený. V období tehotenstva je dôležité vyhnúť sa fajčeniu, dodržiavať zdravú stravu a minimalizovať expozíciu chemikáliám a splodinám.
- Dojčenie: Najlepším spôsobom, ako ovplyvniť riziko vzniku alergie, je dojčenie. Materské mlieko je zázrakom prírody. Každá mamička má špecifické zloženie materského mlieka - ideálne priamo pre svojho potomka. V priebehu veku dieťaťa sa mení zloženie mamičkinho mliečka a vždy ponúka to najlepšie pre jej dieťatko. Dojčenie pomáha dozrievaniu imunitného systému bábätka a odborníci sa zhodujú, že pokiaľ je to možné, mamička by mala výlučne dojčiť do ukončeného 6. mesiaca. A pri dojčení je dôležité, aby sa mamička správne stravovala a zo svojho jedálneho lístka vyradila iba tie potraviny, na ktoré je sama alergická alebo ktoré môžu negatívne ovplyvniť bábätko. Predstavuje optimálny mix živín, vitamínov, imunologických obranných látok a, samozrejme, lásky. Na strane druhej, časť štúdií tento ochranný vplyv na rozvoj alergických ochorení nezaznamenala, najmä ak sa zameriavali na potravinové alergény. Sú však aj opačne zamerané štúdie sústredené na dlho dojčené deti nad 9 mesiacov. Takéto dojčenie bolo v niektorých štúdiách paradoxne spájané s nárastom alergií. U časti geneticky predisponovaných detí môže mať dlhé dojčenie dokonca aj negatívny efekt.
- Náhradná mliečna výživa (HA mlieka): Ak patríte k tým mamičkám, ktoré dojčiť z nejakého dôvodu nemôžu, máte možnosť po odporúčaní pediatra siahnuť po umelej výžive. Dôležité je si však správne vybrať to najlepšie náhradné mliečko pre potreby vášho bábätka. Ak je vo vašej rodine alergia, sú na trhu k dispozícii tzv. hypoantigénne mlieka (HA mlieka), ktoré sú vyrábané špeciálnym procesom z kravského mlieka, kde je mliečna bielkovina čiastočne naštiepená. O zavedení týchto špeciálnych mliek do jedálneho lístka vášho dieťatka sa však vždy vopred poraďte sa svojím pediatrom, ktorý na základe vašej rodinnej anamnézy a zdravotného stavu bábätka rozhodne, či je HA mlieko tou správnou voľbou.
Zavádzanie tuhej stravy a prostredie
- Imunologické okno a príkrmy: Popri dojčení je dôležité na zníženie rizika vzniku alergie začať včas zavádzať potenciálne alergény do stravy dieťaťa. Ideálnym časom pre prvé príkrmy je obdobie medzi ukončeným 4. až 6. mesiacom veku dieťaťa, keď sa otvára tzv. imunologické okno, teda ideálny čas pre zoznámenie dieťatka s novými chuťami a tým aj potenciálnymi alergénmi. Práve obdobie prvých príkrmov je optimálne pre stretnutie aj s potravinovými antigénmi a navodenie imunitnej tolerancie - teda prijatie cudzorodej látky bez alergickej reakcie organizmu. U dojčených a dobre prospievajúcich detí sa odporúča úplné dojčenie do ukončeného 6. mesiaca. Posledné roky sa javí ako účinná teória rozvoja orálnej tolerancie. Predpokladá sa, že toto obdobie, nazývané niektorými autormi ako okno tolerancie, sa u dojčiat objavuje medzi 4. až 6. mesiacom života. Celé je to ale zložitejšie. Ten istý alergén podaný ústami môže blahodarne pôsobiť na prevenciu rozvoja alergie. Akonáhle sa ale dostane do kontaktu s kožou, môže dieťa senzibilizovať. Čo ale vieme, je, že kľúč v prevencii je aj v dojčení, v náhradnej mliečnej výžive, v zavádzaní tuhej stravy a v diéte matky počas tehotenstva. Vedci sa zhodujú, že práve strava v prvých rokoch života je kľúčová pre potenciálny rozvoj rôznych alergických reakcií.
- Hygiena domova a minimalizácia alergénov: Aj takou drobnosťou, ako je uprataný a čistý domov, môžete prispieť k podpore zníženia rizika alergie u svojho dieťaťa. Nie je potrebné mať upratané do posledného detailu, no pravidelné upratovanie a vetranie pomôže k zníženiu potenciálnych alergénov v ovzduší vášho domova. Veľmi účinné sú ozónové generátory, ktoré dokážu zabiť roztoče ako v matracoch, tak aj v čalúnení. Pre alergiu na roztoče je najdôležitejšia prevencia, a to používaním protiroztočovej prikrývky, obliečky na matrac a vankúše, do ktorých sa roztoče nedostanú. Ak vaše dieťa trpí alergiou na zvieratá, mali by ste sa pokúsiť minimalizovať kontakt s domácimi miláčikmi, a vytvoriť pre bábätko prostredie bez chlpov a prachu. Vyvarujte sa tiež fajčenia v priestoroch, kde bábätko nejaký čas pretrváva, a používajte netoxické pracie a čistiace prostriedky, ktoré neobsahujú chemikálie.
- Posilňovanie imunity a pobyt vonku: V neposlednom rade nezabudnite na podporu imunity a jej posilňovanie. Už od prvých mesiacov zvykajte bábätko na pobyt vonku na čerstvom vzduchu, vždy primerane k ročnému obdobiu a vonkajšej teplote. Posilňovanie imunity je možné podporiť dostatkom prirodzeného pohybu na čerstvom vzduchu a pestrou stravou s dostatkom vitamínu C. Sliznica v nose, pľúcach či ústach, ale aj pokožka majú funkciu aj v rámci imunitného systému. Sú mechanickou bariérou pre infekcie i pre niektorých spúšťačov alergie. Je teda logické pri alergii podporiť aj zdravie slizníc.
Prečo máme alergie? | Relácia Dr. Binocs | Najlepšie vzdelávacie videá pre deti | Peekaboo Kidz
Alergický pochod a dlhodobé vyhliadky
U detí s dedičnou predispozíciou k alergiám sa môžu prejavy alergie v priebehu času meniť a byť rôznorodé. Počas raného detstva sú kožné prejavy, ako je atopický ekzém, a potravinové alergie častejšie. V priebehu predškolského a školského veku môžu tieto príznaky miznúť a môžu sa objaviť senzibilizácia na vzdušné alergény, ako sú roztoče, peľ, plesne a zvieracie alergény. Celý životný cyklus alergií sa nazýva alergický pochod, kedy sa môžu alergie kombinovať, miznúť a znova sa prejavovať. Preto je dôležité priebežné sledovanie u alergológa. Nástup do škôlky a školy môže u detí podporiť vznik nových alergií alebo zmeniť formy existujúcich alergických prejavov. V tomto období hrá najväčšiu úlohu najčastejšie nástup do kolektívu, kedy sa dieťa tzv. premoruje a je častejšie choré.
Časté mýty a mylné predstavy o alergiách
Pri diagnostike a liečbe alergií existuje mnoho mýtov a nepresností, ktoré môžu viesť k nesprávnym rozhodnutiam.
Falošná pozitivita a negativita testov
Ako už bolo spomenuté, na potvrdenie alergie nestačí iba stanovenie špecifických IgE protilátok z krvi. Nie je to dostatočný údaj a je veľkou chybou len na základe jedného laboratórneho výsledku dieťaťu vyradiť z jedálnička problémovú potravinu na dlhý čas. Tieto testy, rovnako ako kožné testy, často majú falošne pozitívne, ale aj negatívne výsledky a
tags: #vysetrenie #dieta #na #alergie