Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je jednou zo základných zákonných povinností, ktorá je ukotvená v slovenskom právnom poriadku. Táto povinnosť nie je striktne viazaná na dosiahnutie určitého veku dieťaťa, čo je častým zdrojom nedorozumení a otázok, najmä v súvislosti s prechodom z maloletosti do dospelosti. Mnoho rodičov sa mylne domnieva, že ich povinnosť platiť výživné voči dieťaťu automaticky končí dosiahnutím jeho plnoletosti, teda dovŕšením osemnásteho roku veku. Pravda je však taká, že rodičia majú vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom dovtedy, kým nie sú schopné samé sa živiť. Táto skutočnosť má zásadný vplyv na právne aj praktické aspekty výživného po 18. roku života dieťaťa.
V nasledujúcom článku sa podrobne pozrieme na to, ako funguje systém výživného po dosiahnutí plnoletosti, aké sú rozhodujúce kritériá pre trvanie alebo zánik tejto povinnosti, komu sa výživné platí a aké kroky je potrebné podniknúť v rôznych životných situáciách plnoletého dieťaťa.
Hlavné zásady vyživovacej povinnosti po 18. roku života dieťaťa
Základným pravidlom, ktoré upravuje vyživovaciu povinnosť rodičov voči deťom, je ustanovenie zákona o rodine, ktoré jednoznačne určuje, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá až do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Táto definícia je kľúčová, pretože vyživovacia povinnosť nie je viazaná na dosiahnutie žiadneho konkrétneho veku, vrátane veku 18 rokov, kedy dieťa nadobúda plnoletosť. Pre zánik vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu je teda rozhodujúce nadobudnutie schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. To znamená, že aj keď vaše dieťa dovŕši 18 rokov a je dospelé z právneho hľadiska, vaša vyživovacia povinnosť voči nemu sa nekončí. Naopak, trvá a bude trvať až do času, kým sa nebude schopné živiť samo.
Pojem "schopnosť samostatne sa živiť" a jeho posúdenie
Schopnosť samostatne sa živiť znamená, že dieťa si už dokáže svojou vlastnou prácou a úsilím zabezpečiť náklady na svoj život, ako sú strava, bývanie, ošatenie a podobne. Túto schopnosť súd posudzuje komplexne, v závislosti od viacerých premenných. Okrem veku dieťaťa je dôležitým ukazovateľom tejto schopnosti aj jeho zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy dieťaťa a jeho potreby, ako aj majetkové pomery. Neznamená to, že stačí len formálne ukončiť štúdium, ale najmä to, či dieťa má reálnu možnosť zabezpečiť si svoje živobytie vlastnou prácou alebo iným majetkom.
Do pozornosti je potrebné dať aj tzv. obnoviteľný charakter vyživovacej povinnosti. Môže nastať situácia, keď sa dieťa po ukončení strednej školy dočasne zamestná, čím sa stane schopným samé sa živiť a vyživovacia povinnosť rodičov zanikne. Ak sa však neskôr rozhodne pokračovať v dennom štúdiu na vysokej škole, jeho schopnosť samostatne sa živiť môže opäť zaniknúť a vyživovacia povinnosť rodičov sa môže obnoviť. Súdy v takýchto prípadoch posudzujú, či dieťa popri štúdiu nedokáže pracovať tak, aby si zabezpečilo všetky svoje životné potreby. Ak sa popri štúdiu môže samo živiť, výživné mu nepatrí.
Plnoletosť a jej právne dôsledky na vyživovaciu povinnosť
Dosiahnutie plnoletosti predstavuje pomerne významnú okolnosť, ktorá má zásadný vplyv na akúkoľvek fyzickú osobu. Plnoletosť sa v zásade nadobúda dovŕšením osemnásteho roku veku a spolu s plnoletosťou sa nadobúda aj plná spôsobilosť na právne úkony. Z hmotnoprávneho hľadiska teda plnoleté dieťa už nepotrebuje zákonných zástupcov, ktorými boli až do tohto momentu jeho rodičia. Samotné práva dieťaťa plnoletosťou nezanikajú, zaniká len právo rodiča zastupovať dieťa pri výkone tohto práva. To platí aj pri výživnom. Dieťa na jednej strane získava právo rozhodovať o sebe a na strane druhej stráca ochrannú ruku rodiča v zmysle zastupovania. Napríklad, ak sa dieťa rozhodne osamostatniť a odíde z domácnosti rodiča, je to jeho vec, rodič mu v tom nesmie brániť.
Po dosiahnutí plnoletosti je to práve dieťa, ktoré sa ako oprávnený subjekt môže domáhať napríklad zvýšenia výživného. Ak by ohľadom výživného existovalo súdne rozhodnutie z doby, keď bolo dieťa maloleté, na zmenu v platení výživného (teda kam sa platí) nie je potrebné meniť súdne rozhodnutie. Rozhodnutie súdu z času, keď dieťa ešte nebolo plnoleté, je stále právoplatné a vykonateľné. Zmena nastáva najmä v tom, že ak by plnoleté dieťa podalo návrh na zvýšenie výživného, už ho napríklad jeho matka nemôže zastupovať ako tomu bolo doteraz, ale bude potrebovať splnomocnenie.
Čo je pracovná povinnosť? Prečo práve ja, a čo mi hrozí, ak odmietnem príkaz na výkon?
Platenie výživného: Komu a ako po dovŕšení plnoletosti?
Jednou z najčastejších otázok rodičov je, komu platiť výživné po dovŕšení 18 rokov. Doteraz ste výživné poukazovali k rukám matky, otca, prípadne na účet a tá/ten následne uhrádzal potreby dieťaťa. Nakoľko je už dieťa plnoleté a plne spôsobilé na právne úkony, výživné od dovŕšenia 18. roku veku sa má posielať priamo na účet dieťaťa. Po dosiahnutí plnoletosti oprávneného dieťaťa totiž neexistuje zákonný dôvod na to, aby sa výživné naďalej zasielalo do rúk druhého rodiča. Dôležité je, že ak by rodič aj naďalej posielal výživné druhému rodičovi (napríklad matke), môže sa dostať do situácie, kedy v skutočnosti výživné neplatí oprávnenej osobe.
Priama platba dieťaťu a súvisiace riziká
Ak súd určil výživné konkrétnou sumou v súdnom rozhodnutí z doby, kedy bolo dieťa maloleté, povinnosť povinného rodiča z rozsudku platiť takto určené výživné i naďalej trvá. Na druhej strane právo oprávneného rodiča z rozsudku preberať výživné za dieťa zaniká. V praxi to teda znamená, že počnúc osemnástym rokom života dieťaťa je rodič povinný platiť výživné určené súdom k rukám samotného plnoletého dieťaťa a nie k rukám rodiča oprávneného z rozsudku. To je celá zmena, pokiaľ ide o výživné.
Mnoho rodičov, či dokonca právnikov, mýli fakt, že v rozsudku je výslovne uvedené, že výživné sa platí k rukám oprávneného rodiča. Je dôležité prísne rozlišovať medzi právom dieťaťa na výživné a právom preberať výživné za dieťa rodičom. To prvé nezaniká, to druhé áno. Ak rodič i napriek plnoletosti výživné stále platí oprávnenému rodičovi podľa rozsudku, môže to byť problém. Problémom to je najmä vtedy, ak sa dieťa osamostatní a s oprávneným rodičom ďalej nežije v spoločnej domácnosti. Oprávnený rodič tak berie peniaze, ktoré však nie sú jeho, ale dieťaťa a dieťa peniaze nedostáva. Plnoleté dieťa samozrejme môže podať kedykoľvek exekúciu na povinného rodiča a táto bude plne úspešná vrátane exekučných trov, pretože výživné má dostávať už priamo dieťa, nie oprávnený rodič.
Praktické kroky a komunikácia
Na to, aby ste po dovŕšení plnoletosti dieťaťa zmenili spôsob platby, nemusíte nijako meniť súdne rozhodnutie. Na výške výživného sa nič nemení, len výživné budete platiť na iné platobné miesto ako doteraz. Z praktického hľadiska je však vhodné odkomunikovať spomínanú zmenu v platení výživného aj s druhým rodičom, aby nevznikali zbytočné nedorozumenia. Je vhodné, aby si dieťa malo zriadený účet v banke, na ktorý by sa výživné posielalo bankovým prevodom. Bankový prevod poskytuje jasný dôkaz o plnení vyživovacej povinnosti a je najvhodnejšou formou platby. Ak dieťa nemá alebo si nechce zriadiť bankový účet, môžete mu výživné zasielať napríklad šekom alebo poštovou poukážkou na jeho meno. Dôležité je, aby platba smerovala priamo k dieťaťu ako oprávnenej osobe.
Povinný rodič má taktiež právo žiadať od dieťaťa potvrdenie o návšteve školy, aby si overil, že je stále nezaopatrené dieťa. Nie je povinný zisťovať tieto informácie cez Edupage alebo kontaktovaním školy, keďže potvrdenie o návšteve školy je štandardný doklad, ktorý sa v týchto prípadoch predkladá. Poskytnutie potvrdenia pomáha predísť zbytočným sporom alebo prípadnému návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti.
Štúdium a vyživovacia povinnosť: Kľúčový faktor
Najčastejším dôvodom, pre ktorý rodičia aj po dosiahnutí plnoletosti dieťaťa stále voči nemu majú vyživovaciu povinnosť, je práve denné štúdium na strednej alebo vysokej škole, nakoľko ide o sústavnú prípravu na budúce povolanie. Kým je dieťa závislé na podpore a nie je objektívne schopné sa samostatne živiť, vyživovacia povinnosť pretrváva.
Denné štúdium na strednej a vysokej škole
Denné štúdium je také, kedy dieťa študuje počas väčšiny pracovného týždňa, čo vylučuje, respektíve výrazne sťažuje možnosť riadne sa zamestnať. Preto sa študujúci stredoškoláci a vysokoškoláci, ktorí navštevujú denné štúdium, vo všeobecnosti považujú za neschopných samostatne sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov trvá v takýchto prípadoch až do času skončenia druhého stupňa vysokoškolského vzdelania (napríklad nadobudnutie titulu Mgr. / Ing. / MUDr. a pod.), samozrejme za predpokladu, že skôr nedôjde k ukončeniu štúdia zo strany dieťaťa alebo k získaniu schopnosti samostatne sa živiť. Letné prázdniny medzi ukončením strednej školy a nástupom na vysokú školu sa podľa ustálenej judikatúry a praxe považujú za súčasť prípravy na povolanie, pokiaľ je zrejmé, že dieťa bude v štúdiu pokračovať bez prerušenia. Povinnosť platiť výživné teda trvá aj počas týchto prázdnin.
Posudzovanie "sústavnej prípravy na budúce povolanie"
V aplikačnej praxi sa ako ukončenie prípravy na budúce povolanie chápe ukončenie vysokej školy v určitom študijnom programe. Za relevantné vo vzťahu k pokračovaniu vyživovacej povinnosti by sa nemohlo brať ďalšie štúdium, t. j. na vysokej škole v inom študijnom odbore, respektíve akékoľvek postgraduálne štúdium, ak už dieťa predtým získalo primerané vzdelanie a existujú pochybnosti o opodstatnenosti ďalšieho štúdia.
Podľa rozhodnutí súdov je potrebné odlíšiť prípady rozhodovania o výživnom, keď ide o maloleté dieťa, prípadne o dieťa vykonávajúce povinnú školskú dochádzku, kde je priznávanie výživného zodpovedajúceho odôvodneným potrebám dieťaťa samozrejme pravidlom. U detí už plnoletých je však potrebné na vyživovaciu povinnosť nazerať optikou výrazne odlišnou: plnoletý jedinec by mal byť zásadne schopný postarať sa sám o seba a dôvod pre stanovenie vyživovacej povinnosti by preto mal byť odôvodnený konkrétnymi okolnosťami daného prípadu.
Pokiaľ plnoleté dieťa študuje už na druhej škole toho istého stupňa (strednej alebo vysokej), ktorá na predchádzajúcu školu úplne jednoznačne nenadväzuje, je namieste zaoberať sa najmä tým, či skutočne ide o racionálnu prípravu na budúce povolanie, či aktuálne študovaná škola má zodpovedajúcu kvalitu (napríklad z hľadiska uplatnenia absolventov), či zvyšuje jeho šance na uplatnenie na trhu práce a v neposlednom rade aj tým, či sa dieťa tomuto štúdiu venuje s dostatočnou starostlivosťou, teda či nedosahuje neprimerané množstvo absencií a či dosiahnuté študijné výsledky potvrdzujú jeho skutočný záujem o zvolený odbor. Súd taktiež môže zohľadniť, ak dieťa štúdium prerušilo a po čase ho opäť obnovilo, pokiaľ ide o kontinuitu v príprave na povolanie. Ak dieťa vstúpilo do zamestnania, ktoré mu umožnilo samostatne sa živiť, ale toto neskôr preruší s cieľom ďalšieho štúdia a kvalifikácie na iné povolanie, vyživovacia povinnosť sa spravidla neobnovuje.
Vplyv diaľkového a externého štúdia
Pri ostatných formách štúdia, ako je diaľkové alebo externé štúdium, je potrebné prísne posudzovať, či umožňujú dieťaťu riadne pracovať popri štúdiu alebo nie. Vo všeobecnosti platí, že v prípade diaľkového štúdia vyživovacia povinnosť nevzniká, pretože takéto štúdium je primárne určené pre ľudí, ktorí ho realizujú popri zamestnaní. Ak dieťa študuje externe a popri tom je schopné sa živiť, vyživovacia povinnosť rodičov nemusí trvať.
Doktorandské štúdium a jeho špecifiká
V súvislosti s doktorandským štúdiom platí špecifické posúdenie. Doktorandské štúdium sa spravidla už nepovažuje za sústavnú prípravu na povolanie v zmysle trvania vyživovacej povinnosti. Ak má dieťa vlastný príjem, napríklad zo štipendia, ktorý postačuje na jeho samostatné živobytie, vyživovacia povinnosť rodiča môže zaniknúť. Súd bude skúmať, či je dieťa schopné z tohto príjmu pokryť svoje životné potreby bez rodičovskej pomoci. Ak napríklad doktorand dostáva štipendium, ktoré je porovnateľné s príjmom povinného rodiča a výrazne prevyšuje bežné životné náklady študenta, je vysoká šanca, že súd vyživovaciu povinnosť zruší alebo aspoň výrazne zníži.
Ďalšie okolnosti ovplyvňujúce vyživovaciu povinnosť
Okrem štúdia existujú aj iné faktory, ktoré môžu ovplyvniť trvanie a výšku vyživovacej povinnosti rodičov voči plnoletému dieťaťu.
Pracovná činnosť a brigády plnoletého dieťaťa
Ak plnoleté dieťa popri dennom štúdiu brigáduje, táto brigádnická práca síce nárok na výživné dieťaťa nevylučuje, môže však ovplyvniť jeho výšku. Ak je príjem z brigády popri príjme povinného rodiča minimálny, tak nemá výrazný vplyv na výživné. Ak však je tento príjem nie zanedbateľný, súd môže výšku výživného na dieťa primerane znížiť. Dôležité je posúdiť, či príjem z práce postačuje na pokrytie všetkých životných nákladov dieťaťa. Príležitostná alebo nízko platená práca spravidla nevedie k zániku vyživovacej povinnosti. Ak však dieťa pracuje na plný úväzok a jeho príjem je stabilný a dostatočný, súd môže rozhodnúť o zániku vyživovacej povinnosti. Nezamestnanosť dieťaťa však nie je automaticky dôvodom pre vznik alebo trvanie vyživovacej povinnosti, ak dieťa objektívne môže pracovať.
Zdravotný stav dieťaťa
Zdravotné postihnutie, ktoré je trvalé a objektívne svojim rozsahom znemožňuje dieťaťu nadobudnúť schopnosť samostatne sa živiť, je ďalším, hoci výnimočným, dôvodom, pre ktorý plnoleté dieťa má nárok na výživné, a to aj v prípade, že neštuduje. Keďže ide o výnimku z pravidla, súd musí tento nárok skúmať prísne. V prvom rade musí ísť o také postihnutie, ktoré znemožňuje dieťaťu akúkoľvek prácu. Zdravotné postihnutie, ktoré „len“ obmedzuje dieťa vo výkone niektorých druhov povolaní, nie je dôvodom pre vznik nároku na výživné. V druhom rade musí ísť o postihnutie trvalé; v prípade krátkodobých postihnutí výživné vzniká len na dobu jeho trvania.
Čo je pracovná povinnosť? Prečo práve ja, a čo mi hrozí, ak odmietnem príkaz na výkon?
Konanie v rozpore s dobrými mravmi
Dobré mravy môžu, hoci výnimočne, mať vplyv na nárok dieťaťa na výživné. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Tento rozpor musí byť výrazný a objektívne závažný do takej miery, že súd siahne na základný nárok dieťaťa na výživu od rodiča. Nepôjde teda o prípady, kedy sa dieťa nestretáva s rodičom, či prípady, kedy majú zlé vzťahy. Odmietanie kontaktu plnoletým dieťaťom samo o sebe nezbavuje rodiča plniť si voči nemu vyživovaciu povinnosť. Konanie v rozpore s dobrými mravmi by mohlo zahŕňať napríklad dlhodobé a úmyselné zneužívanie vyživovacej povinnosti bez reálnej snahy o vlastné živobytie, napriek objektívnym možnostiam.
Prídavky na dieťa a štipendiá
Prídavok na dieťa je štátna dávka, ktorú rodičia dostávajú na pokrytie potrieb dieťaťa. Nárok na túto dávku spravidla zaniká dovŕšením 25 rokov veku, ak dieťa spĺňa podmienku nezaopatrenosti. Je dôležité poznamenať, že tento vek nie je rozhodujúci pre skončenie vyživovacej povinnosti rodičov.
V prípade, ak dieťaťu vznikne nárok na priznanie sociálneho štipendia, toto štipendium sa bude považovať za príjem dieťaťa, a ten bude zohľadnený pri určovaní výšky výživného vo vzťahu k povinným osobám, teda obom rodičom. Rovnaký záver však nemožno vyvodiť v prípade prospechového štipendia, nakoľko ide o príjem jednorazový s motivačným charakterom, ktorý závisí od aktuálneho prospechu študenta. Vo všeobecnosti sa však na štipendium prihliada predovšetkým pri nižších možnostiach na strane povinného rodiča.
Určenie a zmena výšky výživného
Ak sa plnoleté dieťa a povinný rodič nevedia dohodnúť na výške výživného, môže o nej rozhodnúť súd. Plnoleté dieťa má samostatnú procesnú spôsobilosť, čo znamená, že ak chce žiadať napríklad zvýšenie výživného, musí o neho požiadať súd samo a samo podať návrh.
Kto podáva návrh na súd a čo má obsahovať
Návrh na určenie, zvýšenie, zníženie alebo zrušenie výživného pre plnoleté dieťa podáva samotné plnoleté dieťa ako oprávnený subjekt. V návrhu je potrebné uviesť údaje o účastníkoch konania (dcéry a jej otca/matky - meno a priezvisko, dátum narodenia, trvalý pobyt). K návrhu sa prikladá rodný list dieťaťa a staršie rozhodnutie o výživnom, ak existuje.
Najdôležitejšou časťou návrhu je popísanie aktuálneho stavu dieťaťa a vysvetlenie súdu, prečo nie je schopné samostatne sa živiť (napríklad z dôvodu štúdia). Následne je potrebné rozpísať všetky odôvodnené mesačné výdavky dieťaťa na bývanie (internát, nájom), stravovanie, ošatenie, školské pomôcky, poplatky za štúdium, cestovanie, mimoškolské aktivity a podobne. K týmto výdavkom je vhodné priložiť aj dôkazy, ak nimi dieťa disponuje (napríklad zmluvy o nájme, potvrdenia o platbách). Súdy nepožadujú predloženie pokladničných bločkov o nákupe stravy (ak netrpíte žiadnou potravinovou intoleranciou, súd pozná z vlastnej činnosti približné výdavky na stravu človeka vo vašom veku), ale najmä preukázanie nie bežných výdavkov (napríklad nákup literatúry do školy, platby za záujmové krúžky, platby za bývanie).
Okrem výdavkov dieťaťa je potrebné preukázať aj finančné možnosti rodiča, od ktorého sa požaduje výživné. Konanie na súde je oslobodené od súdnych poplatkov.
Kritériá pre určenie výšky výživného
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na odôvodnené potreby detí, ale aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. To znamená, že výživné nie je len o zrátaní pravidelných výdavkov na dieťa, ale o tom, aby dieťa žilo takú materiálnu kvalitu života ako jeho rodič. Ak má rodič, ktorý zarába niekoľko tisíc eur mesačne, ten bude platiť niekoľkonásobne viac ako rodič, ktorý zarába pár stoviek, a to bez ohľadu na výšku výdavkov dieťaťa.
Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča
Súd určuje výživné aj s prihliadnutím na dosiahnuté vzdelanie rodiča, jeho vek a zdravotný stav, ako aj možnosti uplatnenia sa na trhu práce. Čo napríklad s rodičom, ktorý je dobrovoľne nezamestnaný a bez príjmu? Nebude platiť výživné, pretože nemá príjem? Nie. Súd prostredníctvom úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zisťuje, či sú na trhu pracovné ponuky, ktoré by mohol rodič využiť a za akú mzdu. Následne nič nebráni súdu vychádzať z takto zisteného potenciálneho príjmu.
Súd tiež prihliada na to, či sa rodič bez zbytočného dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania. Ak sa napríklad rodič vzdá bez riadneho dôvodu zamestnania, súd pri určovaní výživného môže vychádzať z príjmu, ktorý rodič v tomto zamestnaní dosahoval. Súd ďalej prihliada na neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie. Majetkové pomery rodičov tvoria aktíva (príjmy, nehnuteľnosti, autá, cenné papiere, úspory) aj pasíva (výdavky, dlhy, pôžičky). Je nevyhnutné, aby súd mal čo najlepší prehľad ako o aktívach, tak aj o pasívach.
Priorita výživného pred inými výdavkami
Výživné má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami rodičov. Preto súd uzná len tie výdavky, ktoré sú opodstatnené. Na neopodstatnené výdavky, ako napríklad exekúcie a pod., súd nebude prihliadať. Avšak aj tie opodstatnené výdavky súd automaticky neodpočíta od príjmu pri určovaní výživného. Rodič musí svoje výdavky primerane optimalizovať, prihliadajúc na to, že výživné má prednosť pred ostatnými.
Minimálna a maximálna výška výživného
Minimálne výživné je zákonom o rodine určené vo výške 30% zo sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa. Minimálne výživné musí platiť každý povinný rodič bez ohľadu na jeho majetkové pomery, či schopnosti a možnosti, zdravotný stav, vek, či finančnú situáciu. Upozorňujeme, že určenie minimálneho výživného prichádza do úvahy len výnimočne a to v prípade objektívnych prekážok na strane rodiča. Sumy životného minima, od ktorých sa odvíja výška minimálneho výživného, sa upravujú spravidla vždy k 1. júlu kalendárneho roka.
Maximálne výživné zákonom zatiaľ upravené nie je, čo však neznamená, že tento pojem neexistuje. Obmedzenie maximálnej výšky výživného vychádza z práva rodiča vychovávať svoje dieťa v zhode so všeobecne uznaným cieľom vychovať produktívneho človeka, ktorý si dokáže vlastnou prácou a aktivitou zarobiť na živobytie. Súdna prax k tejto otázke tiež nepristupuje jednotne; niektoré vyššie súdne autority zastávajú názor, že podiel dieťaťa na životnej úrovni rodiča by mal byť vo výške od 20 do 30 percent príjmov povinného rodiča v závislosti od počtu vyživovacích povinností a veku dieťaťa, iné však žiadne percentá neuznávajú.
Zmena pomerov ako dôvod na úpravu výšky
Zmena v pomeroch sa posudzuje v prípade, ak súd koná o zvýšení alebo znížení výživného na dieťa, t. j. ide o prípady, kedy už výživné súdnym rozhodnutím určené je. V takomto prípade súd porovná majetkové pomery, schopnosti a možnosti rodiča a dieťaťa a rozhodnutie o úprave výšky výživného bude závisieť práve od tohto porovnania.
Zánik vyživovacej povinnosti a súdne konanie
Ako už bolo spomenuté, vyživovacia povinnosť rodičov trvá, kým dieťa nie je schopné samostatne sa živiť. Keď dieťa dosiahne túto schopnosť, vyživovacia povinnosť rodiča zaniká. Ak však bolo výživné určené súdnym rozhodnutím, nemôže rodič jednoducho prestať platiť.
Kedy vyživovacia povinnosť zaniká a potrebné kroky
Ak dieťa skončilo školu a je schopné sa samostatne živiť, vyživovacia povinnosť rodiča voči dieťaťu zaniká. Automaticky to však neznamená, že môžete len tak prestať platiť výživné, ak bolo výživné určené súdnym rozhodnutím. Ak výživné platíte na základe súdneho rozhodnutia, bude potrebné podať na príslušný súd návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti. V návrhu stručne a jasne uveďte, že dieťa ukončilo štúdium, je schopné sa samostatne živiť a žiadate o zrušenie vyživovacej povinnosti. Súd bude skúmať, či je dieťa schopné samostatne sa živiť, a ak áno, vyživovaciu povinnosť zruší.
Pokiaľ vaša vyživovacia povinnosť nebola určená súdnym rozhodnutím (napríklad ste sa dohodli mimosúdne), potom môžete dieťaťu oznámiť, že nakoľko už neštuduje, ale začalo pracovať, vaša vyživovacia povinnosť zanikla a že výživné mu už poskytovať nebudete. V takom prípade by prípadné súdne konanie o určenie výživného muselo iniciovať dieťa.
Ak máte dôvodné podozrenie, že syn už pracuje a je schopný sa sám živiť, môžete podať na súd návrh na zrušenie alebo zníženie výživného z dôvodu, že máte podozrenie, že syn je už schopný samostatne sa živiť. V návrhu uveďte všetky skutočnosti, ktoré nasvedčujú tomu, že syn pracuje (napríklad pobyt v zahraničí, vek, ukončenie školy a pod.). Súd začne konanie a vyzve dieťa (alebo jeho matku, ak je to stále relevantné), aby sa k veci vyjadrili a preukázali, či je dieťa schopné samostatne sa živiť. Počas konania na súde sa odporúča výživné naďalej platiť, aby ste predišli prípadným nedoplatkom a exekúcii.
Procesná spôsobilosť plnoletého dieťaťa
Súd je povinný v konaní o výživné plnoletých detí konať s plnoletým dieťaťom ako s účastníkom konania, ktorý vystupuje samostatne, bez zastúpenia zákonným zástupcom a konanie sa dokončí bez súčinnosti kolízneho opatrovníka. Plnoleté dieťa je plne spôsobilé na právne úkony a podanie návrhu na súd týkajúceho sa výživného je už plne v jeho rukách. Konanie o rozvod manželstva je obligátorne spojené s konaním o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností iba k maloletým deťom, t. j. nie k plnoletým, a to z toho dôvodu, že maloleté deti zastupujú rodičia. Plnoletého už nikto nezastupuje, nakoľko plnoletosťou nadobudol plnú spôsobilosť na všetky právne úkony.
Náhradné výživné od štátu
Náhradné výživné slúži na zabezpečenie výživy nezaopatreného dieťaťa v prípade, ak si povinná osoba (t. j. rodič alebo iná fyzická osoba) neplní vyživovaciu povinnosť voči nezaopatrenému dieťaťu, alebo sirote nevznikol nárok na sirotský dôchodok.
Podmienky a výška náhradného výživného
Nárok na náhradné výživné vzniká, ak povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť v plnej výške určenej súdnym rozhodnutím najmenej po dobu troch po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, alebo ak sirota nemá nárok na sirotský dôchodok. Podmienkou pre vyplácanie náhradného výživného je aj to, aby bol podaný návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom.
Ak povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť v plnej výške, náhradné výživné sa poskytuje vo výške určenej rozhodnutím súdu alebo vo výške rozdielu medzi výškou výživného určeného rozhodnutím súdu a výškou zaplateného výživného povinnou osobou. Ak oprávnenej osobe nevznikol nárok na sirotský dôchodok alebo sirotský výsluhový dôchodok, náhradné výživné sa poskytuje vo výške 0,7-násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa.
Žiadosť spolu s prílohami sa podáva na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, príslušnom podľa miesta trvalého pobytu oprávnenej osoby. Úrad treba informovať o každej zmene skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre trvanie nároku na náhradné výživné, na jeho výšku a na jeho vyplácanie, bez zbytočného odkladu, najneskôr však do ôsmich dní odo dňa zmeny týchto skutočností.
Časté omyly a mýty týkajúce sa výživného po 18-tke
Okolo témy výživného po dovŕšení plnoletosti koluje mnoho mýtov a nedorozumení, ktoré je dôležité objasniť pre správne pochopenie práv a povinností.
Veková hranica 18 rokov automaticky neukončuje povinnosť
Jednou z najčastejších mylných predstáv je, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom automaticky končí dosiahnutím 18. roku veku dieťaťa. Dospelosť, t.j. dosiahnutie osemnásteho roka života, ešte neznamená, že dieťa je samostatné, finančne nezávislé a nepotrebuje pomoc svojich rodičov. Schopnosť samostatne sa živiť je základnou zákonnou podmienkou, ktorú súd posudzuje pri rozhodovaní, či má plnoleté dieťa nárok na výživné alebo nie. Pri maloletom dieťati sa táto podmienka neposudzuje, maloleté dieťa má nárok na výživné vždy a bezpodmienečne. Inými slovami, vek dieťaťa (18 či viac rokov) neznamená, že vyživovacia povinnosť sa skončila.
Veku 25 alebo 26 rokov ako hranica pre výživné
Mnohokrát sa stretávame aj s tým, že vyživovacia povinnosť končí napríklad vekom 25 rokov dieťaťa. Ani tento vek nie je rozhodujúci pre skončenie vyživovacej povinnosti. Týmto vekom len stratíte nárok na výplatu štátnej dávky - Prídavok na dieťa, ktorú ste doteraz ako rodičia nezaopatreného dieťaťa dostávali na pokrytie potrieb dieťaťa v súvislosti s plnením školskej dochádzky. Vek 26 rokov sa niekedy spomína v súvislosti s inými právnymi predpismi (napríklad zdravotné poistenie), ale nie je to hranica pre vyživovaciu povinnosť ako takú. Zákon nestanovuje žiadny konkrétny vekový limit, do ktorého by bola povinnosť platiť výživné automaticky ukončená.
Potreba meniť súdne rozhodnutie pri zmene platobného miesta
Ako už bolo vysvetlené, ak vaše dieťa dosiahlo 18 rokov veku, je plne spôsobilé na právne úkony. Výživné od tohto momentu posielate priamo na účet dieťaťa. Na to, aby ste tak spravili, nemusíte nijako meniť súdne rozhodnutie, to stále platí. Na výške výživného sa nič nemení, len výživné budete platiť na iné platobné miesto ako doteraz. Dôležité je mať dôkaz o platbe priamo dieťaťu.
Odmietanie kontaktu ako dôvod zániku výživnej povinnosti
To, že plnoleté dieťa odmieta kontakt s rodičom, alebo že majú zlé vzťahy, nezbavuje rodiča plniť si voči nemu vyživovaciu povinnosť. Ani súd nemôže dospelému dieťaťu prikázať, aby sa s rodičom stýkalo. Výživné je právom dieťaťa na zabezpečenie jeho životných potrieb, a nie prostriedkom na vynucovanie si osobných vzťahov.
Striedavá starostlivosť a plnoletosť
Vzhľadom na okolnosť, že deti dosiahli plnoletosť, ani súdnym rozhodnutím nie je možné nariadiť striedavú starostlivosť. Konanie súdu upravujúce rodičovské práva a povinnosti k dieťaťu (zverenie, výživa a styk) z doby, kedy bolo dieťa maloleté, nie je potrebné nijako meniť v časti zverenia a styku, pretože tieto časti rozsudku plnoletosťou dieťaťa zanikajú. Plnoleté dieťa si samé rozhoduje, kde a s kým bude bývať, a s kým sa bude stretávať. Ak bola striedavá starostlivosť určená, tak sa výživné zásadne neplatí medzi rodičmi.
Mýtus o tom, že „si už predsa dospelý, musíš sa uživiť aj sám!“
Hoci táto myšlienka môže znieť logicky, v kontexte slovenskej legislatívy je často mylná. Dospelosť neznamená automaticky schopnosť samostatne sa živiť. Ak vaše dieťa má už 18 a viac rokov a ešte je napríklad študentom strednej či vysokej školy a vám sa zdá, že vyživovacia povinnosť by sa z vašej strany už mala skončiť, má dieťa pravdu. Z vašej strany ako jeho „živiteľa“ sa skutočne nič nekončí len tým, že je už plnoleté. Rozhodujúcim kritériom pre posúdenie je práve uvedená schopnosť samé sa živiť.
Čo je pracovná povinnosť? Prečo práve ja, a čo mi hrozí, ak odmietnem príkaz na výkon?
tags: #vyzivne #na #dieta #ked #ma #18