Problematika výživného na dieťa je komplexná a často sprevádzaná otázkami ohľadom možnosti odvolania sa proti rozhodnutiu súdu. Tento článok poskytuje ucelený pohľad na túto problematiku, vrátane právnych aspektov, praktických rád a vzorov, ktoré vám môžu pomôcť zorientovať sa v danej situácii. Výživné na dieťa je zákonná povinnosť rodičov, ktorá trvá až do času, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Táto povinnosť vyplýva priamo zo zákona o rodine a nie je viazaná na dosiahnutie určitého veku dieťaťa. Cieľom výživného je zabezpečiť dieťaťu primeranú životnú úroveň a uspokojiť jeho odôvodnené potreby.
Trvanie Vyživovacej Povinnosti a Mýty o jej Zániku
Mnohí rodičia sa mylne domnievajú, že nadobudnutím plnoletosti alebo určitého veku dieťaťa ich vyživovacia povinnosť zaniká, čo nie je pravda. Nadobudnutím plnoletosti dieťaťa Vaša vyživovacia povinnosť nezaniká. Zánik vyživovacej povinnosti nie je viazaný na vek dieťaťa, ale výlučne na jeho schopnosť samostatne sa živiť. Právna úprava je obsiahnutá v zákone č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Schopnosť samostatne sa živiť je základnou zákonnou podmienkou, ktorú súd posudzuje pri rozhodovaní, či má plnoleté dieťa nárok na výživné od rodičov, alebo nie. Je dôležité si uvedomiť, že prístup súdu k posudzovaniu tejto schopnosti sa líši v závislosti od veku dieťaťa. Pri maloletom dieťati sa táto podmienka neposudzuje, maloleté dieťa má nárok na výživné vždy a bezpodmienečne. Naopak, pokiaľ plnoleté dieťa je schopné sa samostatne živiť, tak nárok na výživné zaniká, pokiaľ nie je schopné sa samostatne živiť, nárok na výživné trvá.
Kedy je dieťa schopné sa samostatne živiť? Keď je pripravené vykonávať prácu, na ktorú sa pripravovalo štúdiom. Vyživovacia povinnosť tak zaniká spravidla riadnym ukončením štúdia, avšak existujú výnimky, kedy vyživovacia povinnosť zanikne skôr, alebo výnimky, kedy zanikne neskôr, alebo nezanikne nikdy. Ukončením denného štúdia na strednej alebo vysokej škole vyživovacia povinnosť rodičov zaniká. Štandardne ide o deň, kedy dieťa úspešne absolvovalo štátnu záverečnú skúšku, avšak pre účely posudzovania nároku na výživné ide o deň, kedy má dieťa možnosť si prevziať výučný list/maturitné vysvedčenie alebo diplom, pretože bez týchto dokumentov o prácu vo vyučenom odbore žiadať nemôže. V praxi je zrušenie vyživovacej povinnosti opodstatnené žiadať napríklad mesiac po ukončení štúdia, lebo aj keby nastúpilo v deň prebratia uvedených dokumentov do práce, tak v tento deň mzdu nedostane, takže týmto dňom dieťa schopné sa živiť aj tak nebude.
Je potrebné poznamenať, že nezamestnanosť dieťaťa nie je dôvodom pre trvanie vyživovacej povinnosti. Pre nadobudnutie schopnosti sa živiť postačuje, že dieťa ukončilo vzdelávací proces a je pripravené pracovať. Súdna prax tiež posudzuje situácie opakovaného štúdia alebo zmeny školy. Opakovanie ročníka alebo zmena školy samé o sebe nie sú dôvodom na zrušenie vyživovacej povinnosti. Súdna prax preto prípadné zrušenie vyživovacej povinnosti viaže spravidla na opakované zlyhanie, opakované opakovanie ročníka alebo zmenu školy. Doktorandské štúdium, t.j. vysokoškolské štúdium tretieho stupňa, prípadne vyššieho, nezakladá nárok na výživné od rodiča. Vychádza sa z toho, že ukončením druhého stupňa s titulom Mgr. či Ing. je dieťa pripravené pracovať vo vyštudovanom odbore a ďalšie vzdelávanie je len nie nevyhnutnou nadstavbou.
6.díl: Určení vyživovací povinnosti
Výnimky z pravidla o schopnosti živiť sa samostatne predstavujú situácie, kedy vyživovacia povinnosť môže trvať dlhšie alebo nikdy nezaniknúť. Zdravotné postihnutie, ktoré je trvalé a objektívne svojim rozsahom znemožňuje dieťaťu nadobudnúť schopnosť sa samostatne živiť, môže znamenať, že vyživovacia povinnosť rodiča k takto postihnutému dieťaťu nezanikne, hoci dieťa neštuduje a nepracuje. Keďže ide o výnimku z pravidla, tak súd musí tento nárok skúmať prísne. V prvom rade musí ísť o také postihnutie, ktoré znemožňuje dieťaťu akúkoľvek prácu. Zdravotné postihnutie, ktoré „len“ obmedzuje dieťa vo výkone niektorých druhov povolaní, nie je dôvodom pre vznik nároku na výživné. V druhom rade, musí ísť o postihnutie trvalé. V prípade krátkodobých postihnutí, napr. prechodného ochorenia, sa o zánik vyživovacej povinnosti nejedná.
Ďalšou výnimočnou situáciou, ktorá môže mať vplyv na trvanie nároku na výživné, sú dobré mravy. Dobré mravy môžu, hoci výnimočne, mať vplyv na trvanie nároku dieťaťa na výživné bez ohľadu nato, či je schopné sa samostatne živiť. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Tento rozpor musí byť výrazný a objektívne závažný do takej miery, že súd siahne na základný nárok dieťaťa na výživu od rodiča. Nepôjde teda o prípady, kedy sa dieťa nestretáva s rodičom, či prípady, kedy majú zlé vzťahy, ale o závažnejšie morálne previnenia.
Zánik a Zrušenie Vyživovacej Povinnosti - Dôležité Rozdiely a Postup
Je nevyhnutné rozlišovať medzi zánikom a zrušením vyživovacej povinnosti, pretože každý z týchto pojmov má odlišné právne dôsledky. Vyživovacia povinnosť zaniká zo zákona momentom, kedy dieťa je schopné sa samé živiť. Tento zánik nastáva automaticky, bez potreby súdneho rozhodnutia. Avšak, pokiaľ vyživovacia povinnosť bola určená súdnym rozhodnutím, je nevyhnutné, aby ju súd aj zrušil, v opačnom prípade sa vystavujete riziku exekúcie, kde dokazovať zánik vyživovacej povinnosti je ťažké. Vyživovaciu povinnosť zrušuje súd, ak bola určená súdnym rozhodnutím. Ak nebola určená súdnym rozhodnutím, nie je čo rušiť. Ak teda povinný rodič jednoducho prestane platiť výživné bez súdneho zrušenia, môže sa ocitnúť v situácii vymáhania dlhu exekúciou.
Výživné je potrebné platiť až do mesiaca, v ktorom nadobudne právoplatnosť rozhodnutie súdu o zrušení výživného. To znamená, že aj keď dieťa už spĺňa podmienky na zánik vyživovacej povinnosti, rodič je povinný naďalej platiť dovtedy, kým súd formálne nerozhodne o jej zrušení. Preplatok na výživnom môžete od dieťaťa vymáhať späť, ak to považujete za správne. Preplatok vznikne skoro vždy, pretože v drvivej väčšine prípadov súdy zrušujú vyživovaciu povinnosť spätne. Preplatok tak vznikne za obdobie, odkedy súd vyživovaciu povinnosť zrušil, až do doby, než povinný rodič výživné platil, čo je spravidla minimálne do doby právoplatnosti rozsudku o zrušení. Môže ísť o obdobie niekoľkých mesiacov či dokonca rokov. V prípade plnoletého dieťaťa neplatí pravidlo, že spotrebované výživné sa nevracia, to platí výlučne pri maloletom dieťati. Ak sa rozhodnete preplatok vymáhať, tak pôjde o samostatnú žalobu na súde, kde sa budete domáhať tzv. bezdôvodného obohatenia.
Proces Podania Návrhu na Zrušenie alebo Zníženie Výživného
Ak nastanú okolnosti, ktoré odôvodňujú zrušenie alebo zníženie výživného, je kľúčové správne podať návrh na súd. Miestne príslušným súdom je okresný súd, v obvode ktorého má bydlisko navrhovateľ, t.j. ten, kto návrh na súde podáva. V prípade maloletého dieťaťa je na konanie príslušný súd, v obvode ktorého má maloletý na základe dohody rodičov alebo rozhodnutia súdu, prípadne iných rozhodujúcich skutočností svoje bydlisko, keďže ide o konanie vo veciach starostlivosti o maloletých.
6.díl: Určení vyživovací povinnosti
Pred podaním návrhu je pre povinného rodiča často problém, ako zistiť, či dieťa je schopné sa samé živiť. V praxi povinný rodič má veľmi obmedzené možnosti zistiť, či plnoleté dieťa študuje alebo nie. Škola nie je povinná v prípade plnoletého dieťaťa rodiča o čomkoľvek informovať. Túto povinnosť má však dieťa. Ak si ju neplní, odporúčam povinnému rodičovi každý rok, resp. semester štúdia, dieťa písomne vyzvať k predloženiu potvrdenia o návšteve školy.
Návrh na zrušenie alebo zníženie výživného musí spĺňať určité náležitosti. V prvom rade musí obsahovať označenie účastníkov konania, t.j. osobné údaje navrhovateľa (povinného rodiča) a osobné údaje rodiča, resp. dieťaťa, proti ktorému návrh smeruje, s uvedením mena, priezviska, prípadne rodného priezviska, bydliska a štátnej príslušnosti. Odporúčam tiež uviesť telefonický kontakt príp. e-mailovú adresu pre urýchlenie komunikácie. Z návrhu musí byť zrejmé najmä to, čoho sa domáhate, t.j. zrušenia výživného na plnoleté dieťa a v akej výške, alebo zníženia výživného na konkrétnu sumu. Musí tiež obsahovať dôvod zmeny pomerov (napríklad ukončenie štúdia, zníženie príjmu, choroba) a dôkazy podporujúce vaše tvrdenia. K návrhu treba priložiť rodný list dieťaťa (fotokópiu) a, ak je k dispozícii, súdne rozhodnutie o určení výživného.
Po podaní návrhu na súd nastáva súdne konanie. Súd v prvom rade vypočuje plnoleté dieťa a povinného rodiča na pojednávaní. Vykoná nevyhnutné dokazovanie podľa povahy prípadu, pričom súd skúma aj vaše pomery. Súdu sa za takéto konanie neplatí nič, keďže konania vo veciach vyživovacej povinnosti medzi rodičmi a deťmi sú od súdnych poplatkov oslobodené. Náklady však môžu vzniknúť aj pri dokazovaní súdu.
V každom súdnom konaní má súd viesť účastníkov konania (v sporovom konaní sporové strany) k zmierlivému vyriešeniu prejednávanej právnej veci. Túto svoju povinnosť súd vo veľkej väčšine prípadov splní tak, že sa snaží spolu s účastníkmi konania hľadať možnosť vyriešenia sporu uzatvorením tzv. súdneho zmieru. Aj vo Vašej právnej veci sa môžete s dieťaťom (alebo druhým rodičom) dohodnúť a uzatvoriť súdny zmier. Tento súdny zmier však podlieha schváleniu súdom. Nie je možné sa s Vašou rodinou dohodnúť ústne alebo písomne na zrušení jeho vyživovacej povinnosti bez toho, aby to schválil súd. Podľa ustanovenia § 33 Civilného mimosporového poriadku súd musí nariadiť pojednávanie v mimosporových veciach vždy. Súd by pojednávanie na prejednanie veci nemusel nariadiť iba v tom prípade, ak by mu to umožňoval tento zákon. Civilný mimosporový poriadok však vo svojich ustanoveniach §§ 154 až 157 upravujúcich konanie o zrušenie výživného na plnoleté dieťa neupravuje možnosť súdu rozhodnúť o takýchto veciach bez nariadenia pojednávania. Vzhľadom na to, že ste sa so svojim synom dohodli na zrušení Vašej vyživovacej povinnosti, bude nariadené súdne pojednávanie viac formálne a nebude sa na ňom vykonávať rozsiahle dokazovanie. Súd však nemôže postupovať v rozpore so zákonom, ani ho svojim postupom obchádzať, preto musí zákonom upravený procesný postup dodržať. Nakoľko však Váš syn nebude namietať existenciu nároku na výživné, takým spôsobom k tomu pristúpi i sudkyňa. Výsledkom súdneho konania a priebehu pojednávania s vysokou pravdepodobnosťou bude súdom schválený zmier účastníkov konania, ktorý súd schvaľuje uznesením (k tomu je potrebné, aby ste sa obaja zúčastnili pojednávania). Takýto postup môže súd zvoliť z dvoch dôvodov. Jednak proti uzneseniu o schválení súdneho zmieru nie je prípustné odvolanie (právoplatnosť nadobudne doručením účastníkom konania) a na druhej strane podľa ustanovenia § 221 písm. a) Civilného sporového poriadku súd takéto uznesenie nemusí odôvodňovať.
Odvolanie proti Rozhodnutiu o Výške Výživného
V živote sa stávajú situácie, kedy sa sociálna a finančná situácia rodiča môže zhoršiť. Či už z dôvodu straty zamestnania, zníženia príjmu, krachu podnikania, vážneho ochorenia, úrazu či z iných, častokrát aj nepredvídateľných dôvodov. Ak nie ste spokojní s rozhodnutím súdu o výške výživného, či už je príliš nízke alebo príliš vysoké, máte právo podať odvolanie. Podľa rozhodnutia súdu R 24/2010 máte právo podať odvolanie proti rozhodnutiu súdu o výživnom aj v dobe, keď ste ešte neboli plnoletá. Súd by mal vaše odvolanie akceptovať. Súdy sa totiž môžu dopúšťať hmotnoprávnych alebo procesných chýb, ktoré dávajú priestor na odvolanie, či už ide o príliš vysoké alebo príliš nízke výživné. Každé určenie výživného musí zohľadňovať schopnosti a možnosti rodiča, ktorý má platiť, a súd nemôže rozhodovať svojvoľne.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Spomenutá zákonná lehota sa počíta tak, že deň, kedy Vám bolo rozhodnutie súdu doručené, sa do plynutia lehoty nezapočítava. Okrem toho pre zachovanie lehoty postačí, ak je odvolanie podané napr. posledný deň lehoty na pošte. Odvolanie voči rozsudku môže podať osoba, v neprospech ktorej bolo rozsudkom rozhodnuté. Uvedené znamená, že žalobca, ktorého žalobe bolo v plnom rozsahu rozsudkom vyhovené, nie je oprávnený na podanie odvolania.
Pri rozhodovaní o výške výživného súd skúma pomery rodičov a odôvodnené potreby dieťaťa. Súd nemusí brať ohľad na takú situáciu, do ktorej sa dostal povinný (ten, kto je zaviazaný platiť výživné) svojím pričinením, napríklad ak odišiel z práce, kde mal vyšší príjem. Tak isto súd neberie do úvahy, že otec dieťaťa má dlhy, ktoré musí splácať. Podľa § 62 ods. 5 zák. č. 36/2005 Z. z. platí, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Teda výživné má prednosť pred akýmikoľvek inými výdavkami povinného, vrátane splácania pôžičiek alebo úhrad za nájom a stravu, pokiaľ ide o osobu povinnú platiť výživné.
6.díl: Určení vyživovací povinnosti
Hoci neexistujú žiadne záväzné tabuľky na výpočet výživného, súd sa pri svojom rozhodovaní riadi určitými princípmi. Ak zarobíte mesačne 1000 eur, tak výživné by malo predstavovať sumu približne vo výške 17 % z Vášho mesačného príjmu, čo činí sumu 170 eur na jedno dieťa. Toto vyplýva z tabuliek schválených ministerstvom spravodlivosti. Neplatí to však za každých okolností, avšak ide o určitú sumu, okolo ktorej sa bude súdom určené výživné pohybovať. Iba súd je oprávnený rozhodovať o výške výživného po zistení všetkých potrebných podkladov. Ak manžel pracuje ako živnostník a za posledné tri roky mal nulové daňové priznanie, ktoré bolo aj doložené na súde, súd napriek tomu môže výživné zvýšiť, nakoľko sa posudzujú nielen aktuálne príjmy, ale aj schopnosti a možnosti povinného.
Dôsledky Neplatenia Výživného a Možnosti Obrany
Ak bolo výživné určené súdnym rozhodnutím a povinný rodič ho neplní, hrozí mu exekúcia a dokonca trestné stíhanie. Vykonateľné súdne rozhodnutie (teda v prípade výživného súdne rozhodnutie, ktoré bolo doručené) je spôsobilým exekučným titulom. Teda ak otec dieťaťa dobrovoľne neuhrádza výživné v súdom stanovenej výške, môžete podať návrh na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom. Druhou možnosťou je podať trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu zanedbania povinnej výživy. Tohto trestného činu sa podľa § 207 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v účinnom znení dopustí ten, kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, a za to sa potrestá trestom odňatia slobody až na dva roky.
Ak máte právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým Vám bolo určené výživné vo výške napríklad 400 € mesačne, ste povinný túto sumu platiť až do prípadnej zmeny rozhodnutia. Podanie odvolania nemá odkladný účinok, pokiaľ súd výslovne nerozhodne inak. To znamená, že aj počas trvania odvolacieho konania by ste mali platiť určené výživné v plnej výške. Ak zaplatíte len 200 €, zvyšných 200 € sa bude považovať za dlh na výživnom. Tento dlh môže byť v budúcnosti vymáhaný oprávneným (napr. exekúciou), a to vrátane úrokov z omeškania. Ak by ste dlhodobo neplatili výživné, môže to mať aj trestnoprávne dôsledky - neplatenie výživného je trestným činom podľa § 207 Trestného zákona.
Odporúčam Vám, aby ste si viedli dôkladnú evidenciu o všetkých platbách, ktoré uhradíte /pri platbe uviesť za ktorý mesiac a rok platíte výživné/.
tags: #vyzivne #na #dieta #odvolanie