Problematika striedavej osobnej starostlivosti predstavuje v slovenskom rodinnom práve inštitút, ktorý sa stal neoddeliteľnou súčasťou úpravy pomerov k maloletým deťom po rozvode alebo rozchode rodičov. Tento model starostlivosti, zavedený do Zákona o rodine (zákon č. 36/2005 Z. z.) s účinnosťou od 1. júla 2010 v ustanovení § 24 ods. 2, ponúka alternatívu k tradičnému zvereniu dieťaťa do výlučnej starostlivosti jedného z rodičov. Opisuje situáciu, keď sa o maloleté dieťa starajú obaja rodičia, hoci nežijú spolu v jednej domácnosti. Najčastejšie ide o rozvedených rodičov alebo o rodičov, ktorí síce neboli zosobášení, ale majú spoločné dieťa a rozišli sa.
Podstata striedavej starostlivosti a jej legislatívny rámec
Podstatou striedavej starostlivosti je, že sa striedajú obdobia, kedy je dieťa zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov a obdobia, kedy je dieťa zverené do osobnej starostlivosti druhého rodiča. Rodičia sa starajú o dieťa striedavo, raz jeden rodič, potom druhý, znovu prvý, atď., preto názov striedavá starostlivosť. Vo výnimočných prípadoch sa rodičia starajú o dieťa spolu, napr. ak sú rozvedení, ale ešte žijú v jednej domácnosti.
Zákon nedefinuje, ako dlho musí byť dieťa u rodiča, aby išlo o striedavú starostlivosť. Pomer starostlivosti oboch rodičov by sa mal blížiť k 50:50, avšak môže byť aj iný (60:40, 65:35, 70:30 a pod.). Zákon nedefinuje ani intervaly striedania. V praxi sa používajú rôzne intervaly - od jednodňových, cez dvojdňové, trojdňové, týždenné, dvojtýždenné, mesačné, až po ročné. Kratšie intervaly sú vhodnejšie pre mladšie deti, dlhšie intervaly pre staršie deti. Najdlhšie intervaly využívajú deti, ktorých rodičia bývajú ďaleko od seba.
Dôležitým aspektom je, že striedavá starostlivosť nie je v Slovenskej republike úplne novým experimentom. V zahraničí je overená desiatky rokov. Napríklad v Českej republike je využívaná od roku 1998 a v USA a vo Švédsku od roku 1973.
Výživné v kontexte striedavej starostlivosti
Na rozdiel od starostlivosti jedného rodiča, pri striedavej starostlivosti nemusí byť vždy medzi rodičmi dohodnuté alebo súdom nariadené platenie výživného. Výživné môže byť, ale nemusí byť. Bežne sa pri zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti vychádza z toho, že obaja rodičia si voči dieťaťu plnia svoju vyživovaciu povinnosť v rámci striedavej osobnej starostlivosti.
Väčšina rodičov žije v domnienke, že ak majú dieťa v striedavej osobnej starostlivosti, výživné sa automaticky neplatí. Nie je to však celkom tak. Zákon o rodine totiž výslovne hovorí, že ak je dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti, súd môže, ale nemusí výživné určiť. Rozhodnutie vždy závisí od konkrétnych okolností prípadu.
Ak súd zverí maloleté dieťa do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, prihliadne na dĺžku obdobia, počas ktorého sa o dieťa stará každý rodič. Súd preto musí otázku výživného riešiť vždy, aj keď rodičom uloží striedavú starostlivosť. Nemusí však vždy určiť konkrétnu výšku výživného. Súd nie je viazaný dohodou rodičov o výživnom ani o zverení dieťaťa.
Kedy sa výživné určuje?
Nie je to absolútne a v prípadoch, ak jeden z rodičov má výrazne vyšší príjem ako druhý a dieťa má u tohto rodiča vyšší životný štandard, určuje sa výživné. Výživné sa vtedy určuje z dôvodu, aby dieťa malo u oboch rodičov (nakoľko u oboch trávi rovnaký čas) zabezpečenú rovnakú životnú úroveň. Dieťa má totiž právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
Pri určovaní výšky výživného v prípade striedavej starostlivosti súd vychádza primárne z nákladov oprávneného dieťaťa na bývanie, ošatenie, vzdelávanie, školské a mimoškolské aktivity, kurzy, telefón, dopravu, výlety a pod. v závislosti od miery životnej úrovne povinného rodiča.
Úloha súdu a dohoda rodičov
Najlepšie je, ak sa rodičia spolu dohodnú, ako sa budú po rozchode starať o deti. Pri rozvode sa dieťa bez svojej viny ocitá v situácii, v ktorej nechcelo byť. Môžu za to rodičia a preto majú morálnu povinnosť dohodnúť najlepšie možné riešenie pre svoje spoločné dieťa. Môžu sa spoločne dohodnúť na tom, že sa budú o dieťa starať obaja, čiže dieťa bude v striedavej starostlivosti. V takom prípade je potrebné dohodnúť presne obdobie, v ktorom bude dieťa u každého rodiča.
Ak sa rodičia nedokážu dohodnúť, je vhodné poprosiť o pomoc blízkych, priateľov, kolegov. V prípade dosiahnutia spoločnej rodičovskej dohody, či už s pomocou mediátora alebo bez jeho pomoci, je potrebné požiadať súd o schválenie dohody. Ak rodičom nepomôže ani mediátor, rozhodne o osude dieťaťa (a rodičov) súd. Málokedy sú rodičia spokojní s rozhodnutím súdu, súdny spor je krajným riešením.
Pri striedavej starostlivosti je časté, že jeden z rodičov nesúhlasí s takou formou starostlivosti. Ak však súd zistí, že aspoň jeden z rodičov navrhuje striedavú osobnú starostlivosť, musí skúmať, či sú splnené podmienky pre takú starostlivosť.
Faktory, ktoré ovplyvňujú rozhodovanie o starostlivosti
Striedavá starostlivosť nie je vhodná, ak sa aspoň jeden rodič nechce starať o dieťa, prípadne sa nedokáže starať o dieťa alebo na to nemá vytvorené podmienky. Nie je vhodná ani v prípade preukázaného násilného správania k dieťaťu zo strany aspoň jedného rodiča. Fyzické napadnutie po rozvode je veľmi dôležitá okolnosť.
Dôležité bude, či sa deťom nemení škola, lekári, krúžky, režim, či je dochádzanie zvládnuteľné a či zostáva zachovaný ich kontakt s otcom podľa doterajšej dohody. Podľa § 24 ods. 2 zákona o rodine môže súd zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti len vtedy, ak sú obaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať, majú o starostlivosť záujem, je to v záujme dieťaťa a takto budú lepšie zaistené jeho potreby.
Otázka bývania a stability dieťaťa
Nie je problém, ak dieťa nebude mať jeden domov? Jedným z možných riešení je aj také, pri ktorom dieťa býva stále na jednom mieste a striedajú (sťahujú) sa rodičia - raz býva s dieťaťom jeden, potom druhý rodič. Dieťa má mať pocit istoty a bezpečia a ten môže mať aj v dvoch domácnostiach, ak je s najbližšou osobou - rodičom. Akokoľvek sa to môže zdať dospelým nelogické, deti majú len výnimočne problém s tým, že majú dva domovy. Sú oveľa lepšie prispôsobivé ako dospelí. Pre deti je vzťah s rodičmi dôležitejší ako jeden byt alebo dom. Striedavá starostlivosť je dobré riešenie pre rodičov, no najmä pre deti, čo potvrdili mnohé výskumy.
Ako zlepšiť grafomotoriku dieťaťa?
Právne aspekty a metodika výpočtu výživného
V roku 2024 vydalo Ministerstvo spravodlivosti tzv. Metodiku pre výpočet výživného - verejnosti známejšiu ako „tabuľkové výživné“. Ide o odporúčací materiál, ktorý poskytuje súdom orientačné percentuálne sadzby výživného podľa veku dieťaťa a počtu detí, ktoré rodič vyživuje. Napríklad pri jednom dieťati vo veku 6 až 9 rokov by malo výživné predstavovať 20 % z príjmu rodiča, pri dvoch deťoch 14 %, a tak ďalej.
Táto metodika však nie je záväzná - nejde o zákon, ale o pomôcku, ktorú súd použije len tam, kde sa podmienky dajú považovať za „bežné“. Nie je vhodná pre prípady, kde sú potreby dieťaťa nadštandardné alebo ak má rodič výrazne vysoké či nízke príjmy.
Zmena pomerov a pretrvávajúce povinnosti
Pomery v rodine sa môžu časom zmeniť, v takom prípade možno podať opäť návrh na určenie výživného - na zvýšenie výživného alebo zníženie výživného. Pri zmene pomerov sa prihliada na vývoj životných nákladov, fakt, že pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť rodičovi, alebo iné zmeny majetkovej či sociálnej situácie rodiča.
Je dôležité zdôrazniť, že každý prípad je jedinečný. Striedavá starostlivosť sama osebe neznamená automatické neurčenie výživného, ako sa mnohí mylne domnievajú - rovnako však v prípade, ak je výživné určené, nemožno ho chápať ako trest pre toho, kto zarába viac. Ide o nástroj, ktorým sa má zabezpečiť, že dieťa bude mať v oboch domácnostiach rovnakú kvalitu života a rovnaké podmienky pre svoj zdravý vývin. Cieľom súdu je nájsť férové a udržateľné riešenie, ktoré bude spravodlivé voči obom rodičom, no predovšetkým bude v najlepšom záujme dieťaťa.
Pri posudzovaní nároku na príspevok na bývanie sa prídavky na deti a daňový bonus zohľadňujú podľa osobitných predpisov. Rodič si môže po rozvode požiadať o príspevok na bývanie, ak splní podmienky podľa zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Prídavky na deti a daňový bonus sú určené priamo na deti a nie sú súčasťou príjmu rodiča pri posudzovaní životnej úrovne.
Záverečné odporúčania pre rodičov
Rovnako, ako v nerozvedených rodinách, aj po rozvode je vhodné, ak sa rodičia dokážu dohodnúť ohľadne spôsobu výchovy. Avšak rovnako, ako v nerozvedených rodinách, ani po rozvode nie sú obaja rodičia úplne rovnakí a teda majú rozdielne prístupy k deťom. Dieťa je väčšinou na to zvyknuté už z obdobia pred rozvodom. Rozdielni rodičia zároveň dieťa obohacujú.
Pri riešení striedavej starostlivosti a výživného je nevyhnutné, aby rodičia k celej situácii pristupovali zodpovedne, komunikovali v najlepšom záujme dieťaťa a v prípade akýchkoľvek neistôt neváhali vyhľadať odbornú právnu pomoc. Práve včasná a správna právna stratégia, prípadne mediácia, môže predísť dlhotrvajúcim súdnym sporom, ktoré zaťažujú nielen rodičov, ale predovšetkým maloleté deti. Každé rozhodnutie o striedavej starostlivosti by malo byť výsledkom posúdenia vysoko individuálnych, jedinečných skutkových okolností každej prejednávanej veci, ktoré sú nezameniteľné s okolnosťami relevantnými v iných veciach.
tags: #vyzivne #na #dieta #pri #striedavej #starostlivosti