Výchova dieťaťa je cesta plná premenlivých období. V predchádzajúcom článku sme si povedali o stanovení hraníc detí v predškolskom veku. V šiestich rokoch sa deti posúvajú vo vývoji dopredu. Stávajú sa nezávislejšími. Začínajú sa zaujímať o školu a kamarátov. Život sa pre ne stáva nielen zaujímavejší, ale aj náročnejší. Cítia, že sa od nich vyžadujú dobré výsledky v škole. V tomto období sa potrebujú veľa rozprávať o svojich zážitkoch zo školy i o tom, kto sú ich noví priatelia a spolužiaci. Rodičov potrebujú hlavne na to, aby ich počúvali. V tomto období môžete svoje dieťa poveriť aj nenáročnými domácim prácami, aby sa tak učilo chodu rodinného života. Rodičia by mali vo svojich zásadách pevní, ale nie tvrdí.
Psychologický profil deväťročného dieťaťa
Stredný školský vek začína medzi 8. - 9. rokom života dieťaťa a končí v 11. - 12. rokoch - teda v období, kedy dieťa prechádza na druhý stupeň základnej školy. Táto fáza zrenia prináša so sebou mnohé zmeny, ktoré sú podmienené nielen sociálne, ale aj biologicky. Veľkým pokrokom v tomto období je to, že deti začínajú uvažovať logicky a dokážu rešpektovať pri tom - aspoň vo väčšine prípadov - skutočnosť ako takú. Tento vývinový pokrok je však podmienený učením. Dieťa už dokáže rozoznať nadradené kategórie pri triedení - takú, do ktorej by patrilo viac rôznych objektov nižších skupín. Ešte pred pol rokom by pre neho bola táto úloha veľmi náročná.
Príkladom nám môže byť nasledovné - ak máme 5 ruží a 9 karafiátov a spýtame sa dieťaťa, či je viac karafiátov alebo kvetov - 8 ročné dieťa by už malo nájsť správnu odpoveď na našu otázku. Ono by už malo vedieť, že skupina kvety je nadradená a patria do nej aj ruže aj karafiáty. Tiež charakteristické pre toto obdobie je dosiahnutie takej úrovne poznávania u dieťaťa, že dokáže pochopiť viacero pravidiel triedenia predmetov. Čiže vie určiť pravidlo triedenia - tj. veľkosť, farba, počet - a dokáže zoradiť predmety súčasne aj podľa napr. farby aj veľkosti.
Obdobie medzi 8. - 9. rokom života je aj obdobím, kedy na dieťa pôsobia zvýšene sociálne tlaky zo strany školy a spolužiakov, či vrstovníkov. Dieťa v tomto období je realista. To ako uvažuje je potvrdením skutočnosti ako takej. V tomto období sú deti prevažne extrovertné, obrátené k svetu a otvorené novým podnetom. Reálne podnety výrazne ovplyvňujú ich prežívanie. Potrebuje jednoznačné a konkrétne dôkazy. Toto je jeho spôsob ako získava istotu o tomto svete, s ktorým sa chce zoznámiť a preskúmať ho.
Dynamika vzťahov a školský život
V tomto období sa mení aj vzťah dieťaťa ku škole. Pôvodná rola školáka získava iný význam. Deti sa už väčšinou bez problémov adaptovali na školu a osvojili si správanie, ktoré je pre školu charakteristické. Dieťa už vie, aký výkon musí podať, aby boli dospelí v jeho okolí spokojní. To ako sa dieťa adaptuje na školu je ovplyvnené nielen jeho osobnosťou a sociálnymi vplyvmi, ktorým je dieťa vystavené, ale vo veľkej miere to závisí od očakávania a požiadaviek rodičov.
Môžeme tu hovoriť o tzv. Pygmalionskom efekte. Jedná sa o to, že na formovanie osobnosti dieťaťa majú veľký vplyv očakávania zo strany rodičov a tiež aj zo strany učiteľa. Čiže dieťa sa bude správať a stane sa takým, ako to od neho očakávame. Čiže ak o dieťati hovoríme a očakávame od neho, že bude „zlé“, neposlušné, neposedné, že mu to v škole nepôjde tak dieťa sa prispôsobí a naozaj také bude. Hodnotenie výkonu a správania dieťaťa - či už racionálne alebo emocionálne - veľmi významne ovplyvňuje sebaponímanie a sebahodnotenie dieťaťa. V tomto veku dieťa toto hodnotenie akceptuje ako nevyvrátiteľný fakt a podľa toho sa správa.
Význam rovesníckych skupín
V tomto období sa výrazne mení aj postoj dieťaťa k učiteľovi. Pôvodná emocionálna väzba sa stráca, pretože dieťa ju už nepotrebuje. Najdôležitejšiu úlohu v tomto období zohrávajú jeho rovesníci. Rodina poskytuje dieťaťu pocit istoty a ono ju berie ako samozrejmosť a práve tento pocit mu umožňuje zamerať sa na rôzne vzťahy s vekom rovnocennými. Vrstovníci sú pre dieťa stále dôležitejší. Až napokon sa zdá, že nahrádzajú dieťaťu jeho rodinu.
Skúsenosti, ktoré dieťa získava v rôznych kamarátskych vzťahoch mu slúžia ako predpoklad pre rozvíjanie priateľstiev a intímnych vzťahov. Dieťa v tomto veku potrebuje, aby ho jeho skupina akceptovala a prijala. Dieťa sa stále viac a viac identifikuje s rovesníkmi ako s dospelými. Rovesníci uspokojujú mnohé potreby dieťaťa a podporujú emočnú vyrovnanosť dieťaťa. Tu je veľmi dôležité, aby rodičia vedeli a poznali skupinu, ktorú ich dieťa obdivuje a do ktorej by sa chcelo začleniť. Pretože správanie a hodnoty, ktoré skupina vyznáva sa stanú správaním a hodnotami vášho dieťaťa.
Potreby dieťaťa v rámci kolektívu
Potreba citovej istoty a bezpečia. Kvalita a iný spôsob uspokojovania tejto potreby ako je to v rodine. Rovesníci poskytujú dieťaťu podporu v rôznych životných situáciách, umožňujú mu rozprávať, ale tiež sa podieľať na riešení rôznych problémov, ktoré sa s dospelými „nedajú“ riešiť, prejavujú mu solidaritu a pocit - nie si sám. Niekedy stačí iba prítomnosť ostatných detí a to spôsobuje, že sa dieťa menej bojí a odváži sa vykonať aj náročnejšie úlohy. Potreba učenia sa, rozvíjanie niektorých skúseností a zručností. V skupine rovesníkov sa dieťa učí iným spôsobom správania ako doma, či v škole. Vzťahy s ostatnými deťmi sú väčšinou symetrické - podobné role a povinnosti aj práva. Tiež sa výrazne líši aj motivácia k napodobňovaniu aktivít. Činnosti, ktoré vykonávajú jeho rovesníci v skupine sú omnoho príťažlivejšie, aktuálne potrebnejšie a užitočnejšie ako tie, ku ktorým ho nútia dospelí.
Stanovovanie rodinných pravidiel
Rodina potrebuje pravidlá. Dobré správanie nie je výsledkom náhody a neprichádza zo dňa na deň. Neprinesie ho jeden rozhovor, odmena alebo trest. Je to výsledok zámerných a systematických krokov. Dôležité sú napríklad určité rodinné pravidlá, vďaka ktorým môže vládnuť v rodine harmónia. Tieto normy sú zárukou, že rodina bude fungovať správne a vytvoria sa dobré vzťahy medzi rodičmi a deťmi. Deti musia presne vedieť, čo sa od nich očakáva.
Tieto normy musia byť postavené na zásadách, ktoré uznáva celá rodina a sú vytvorené po vzájomnej dohode. Mali by byť tiež jasné, zrozumiteľné, ľahko uplatniteľné. Pravidlá stanovte jasne. Pri určovaní pravidiel pre deti si musíte položiť otázku, či od nich nepožadujete niečo nezmyselné a neprimerané. Prehnané požiadavky od vykonania skôr odrádzajú. Deti musia rozumieť vašim slovám.
Stratégie efektívnej výchovy
Dodržujte slovo. Keď sa deti naučia, že NIE je NIE a ÁNO je ÁNO, tak ste na dobrej ceste k hraniciam vo výchove. Musíte si pevne stáť za tým, čo poviete. Keď podľahnete nárekom a dobiedzaniu, potom vaše NIE nebude znamenať nič. Ak ustúpite, deti sa učia, že ak budú dostatočne dlho dobiedzať, tak aj tak vždy všetko dostanú. Dôslední však musíte byť aj pri slove ÁNO. Ak dieťaťu niečo sľúbite, musíte to aj doržať.
Konajte rozhodne. Rázne zakročiť voči svojim deťom, keď sa snažia posúvať hranice, je oveľa účinnejšie, než ich karhať a kričať na ne. Zásah môže byť účinný vtedy, ak sa týka niečoho, na čom dieťaťu naozaj záleží. Rodičia obvykle míňajú veľa energie, keď sa s deťmi dohadujú o tom, čo môžu a čo nemôžu robiť. Poukazujte na konanie a nie na dieťa. Cieľom výchovy je, aby deti pochopili, že určité správanie je zlé a nie ony. Deti, ktorým sa často hovorí, že sú zlé a neposlušné, majú buď tendenciu naplniť toto proroctvo, alebo sa cítia nehodné vo svojom vnútri.
Vyhýbajte sa neúčinným hrozbám. V kritickej chvíli sa občas stane, že rodič pohrozí svojim deťom niečím nezmyselným a nereálnym. Hrozby si nechajte v zálohe pre prípad, keď je už situácia naozaj nezvládnuteľná. Vyberte adekvátne následky. Disciplína je proces. Niektoré techniky, ktoré fungovali u detí, keď boli malé, po určitej dobe svoju účinnosť stratili. Preto ich treba obmieňať. Čím sú deti staršie, tým menej sa odporúča trestať a napomínať ich pred ostatnými. Vezmite ich radšej nabok, čím zaručíte ich dôstojnosť. Trest, ktorí dieťaťu dáte, by mal zodpovedať jeho previneniu.
Možné nepríjemné následky zlého správania pre 6-10 ročné deti:
- poslať dieťa do jeho izby,
- predčasný odchod do postele,
- zákaz pozerať v ten deň televíziu,
- vziať dieťaťu obľúbenú hračku,
- obmedziť čas strávený pri počítači,
- žiadne sladkosti,
- mimoriadne domáce práce (umytie auta, zametanie lístia).
Znížte kričanie na minimum. Je veľmi užitočné, ak si zvyknete používať zvýšený hlas len v nebezpečných alebo urgentných prípadoch a neposlušnosť komentujte vážnym, no tichým hlasom. Každý občas vytrestá svoje dieťa spôsobom, ktorý neskôr oľutoval. Odpúšťajte svojim deťom, keď robia chyby a odpúšťajte aj sebe, ak nesprávne zareagujete. V prípade potreby sa ospravedlňte deťom za to. Nevracajte sa opakovanie k udalosti, ktorá bola pre všetkých nepríjemná.
Odmeňovanie ako forma pozitívnej spätnej väzby
Správne odmeňujte. Účinná disciplína nezahŕňa iba potrestanie nesprávneho rozhodnutia, ale aj odmenu za to správne. Ak dieťa odmeňujete, vždy mu súčasne niekoľkými slovami za niečo poďakujte a povzbuďte ho. Sústreďujte pozornosť na vhodné správanie. Ani pri takejto forme odmeňovania však nezabúdajme na opatrnosť. Nerobte z každého dobrého skutku zázrak. Toto by v deťoch vyvolalo dojem, že túžite len po ich dokonalosti. Mohlo by u nich dôjsť k zatrpknutiu a mohli by nadobudnúť nesprávny postoj k usilovnej práci smerujúcej k stanovenému cieľu.
Niektoré zábavné činnosti je preto dobré povoliť deťom pravidelne. Primeraným a premysleným odmeňovaním by sme ich mali naučiť, že vhodné správanie je dôležité preto, lebo je to správne a morálne. Odmeňovanie je jedným zo spôsobov, ako dať dieťaťu pozitívnu spätnú väzbu, preukázať obdiv a uznanie.
Podpora záujmov a rozvoj osobnosti
Deti v tomto veku sú veľmi súťaživé. Veľmi im imponuje každý, kto niečo - aj keď možno nevýznamné - dokáže. Najvhodnejšie sú ešte stále stolové a spoločenské hry, karty, hry podporujúce logické myslenie - s deťmi, keďže sa radi učia novým spôsobom môžeme hrať rôzne nové hry, ktoré ich učíme. Prevažujú hry, ktoré majú skupinový charakter - hry v skupinkách a ktoré by boli založené už nielen na náhode, ale nútili by dieťa rozmýšľať a kombinovať navzájom rôzne prvky.
Počítač a televízia získavajú stále väčšiu pozornosť a sú stále viac atraktívnejšie. Rodičia sa stále častejšie potýkajú s požiadavkou detí mať lepšie, výkonnejšie, s takými a takými parametrami - a tiež mobil - veď v škole ho už majú všetci. Opäť platí zásada - riadiť sa tým, čo považujete pre svoje dieťa za dobré. Ak sa jedná o počítačové hry, ako rodičia musíte vedieť aká je to hra, o čo v nej ide a či nie je príliš agresívna. Nenechajte sa odradiť - si taká nemoderná a nerozumieš tomu.
Rovnaká zásada platí aj pre televízne programy. Je dobré vedieť aké rozprávky a programy vaše dieťa sleduje aby ste vedeli, aký to bude mať dopad na jeho vývin. Mnohé súčasné televízne seriály a rozprávky totiž skresľujú pohľad dieťaťa - získava pocit, že to všetko, čo tam dokážu ich hrdinovia môžu robiť aj oni v skutočnosti.
Domáce práce a budovanie zodpovednosti
Zapájajte svoje dieťa do chodu vašej domácnosti. Nenechajte sa odradiť znechutením svojho dieťaťa a nepodľahnite svojmu nutkaniu - veď ja to spravím rýchlejšie. Čím viac sa bude dieťa podieľať na činnostiach v domácnosti - tým viac príležitosti máte stráviť spolu čas, ktorý môžete využiť na rozhovor. Veď upratovanie, či príprava jedla rozdelené na malé kroky môže byť aj cestou za dobrodružstvom. Aj najnudnejšie a najotravnejšie činnosti podané pútavou formou sa zdajú byť príťažlivé.
Dieťa má aj naďalej vykonávať tie činnosti, ktoré malo na starosti, prípadne ak má mladšieho súrodenca ten by mal prevziať jeho povinnosti a starší by mal dostať nejaké iné „zodpovednejšie“. Aj takýmto spôsobom budujeme v deťoch ich zodpovednosť a sebahodnotenie. Rovnako by v tomto veku malo byť dieťa schopné ísť samé nakúpiť niekde blízko do obchodu. Malo by tiež vedieť samé narábať s peniazmi a poznať ich hodnotu. Je to tiež správny čas na to, aby sa dieťa naučilo hospodáriť so svojím majetkom. Určiť dieťaťu vreckové a dohodnúť sa, ktorú časť má na čo použiť. Dieťa sa učí hospodáriť, spoznáva na „vlastnej koži“ hodnotu peňazí a hodnotu vecí, ktoré chce.
Význam literatúry a kreativity
Knihy majú mať dôležitú úlohu v živote dieťaťa. Otvárajú mu dvere do poznania a tiež podnecujú rozvíjanie jeho fantázie. Na rozdiel od počítača, či televízie, ktoré sa zameriavajú najmä na zrakový a sluchový kanál a ponúkajú už hotové predstavy, knihy dávajú dieťaťu možnosť predstaviť si v hlavnej postave toho, koho chcú. Hrdinovia z kníh im umožňujú prežívať ich dobrodružstvá a prevteliť sa do nich. Tiež podporujú rozvíjanie slovnej zásoby a vyjadrovacích schopností dieťaťa. V tomto veku sa deti zaujímajú o dobrodružné príbehy, hľadajú knihy s výnimočnými hrdinami - so vzormi hodnými nasledovania.
Na rozdiel od predchádzajúcich období má dieťa teraz potrebu vytvárať nové veci a vidieť, čo vytvorilo. Preto ho môžu zaujať rôzne modelárske činnosti - stavanie lietadiel, lodí, áut, či vytváranie modelov dedín a miest. Trpezlivosť dieťaťa je už väčšia a preto nie je potrebné, aby ukončilo svoju činnosť rýchlo a videlo výsledok. Chlapci tiež ešte nie sú tak „starí“, aby sa nezahrali s autíčkami, keď si predtým z rôznych stavebníc postavia k tomu cesty, či prípadne zorganizujú bitku medzi indiánmi a kovbojmi alebo inými znepriatelenými tábormi. Dievčatá ešte stále rady obliekajú, prezliekajú a starajú sa o svoje bábiky, ale tiež ak majú možnosť veľmi rady šijú nové veci pre ne.
Budúce smerovanie a spoločné aktivity
V tomto období sa u detí formujú základy a fantázie o budúcom povolaní - čím a kým budem. Jedná sa zatiaľ len o povolania, ktoré sú pre deti atraktívne a rozhodujú sa pre ne, bez zhodnotenia svojich schopností a možností. V závislosti od toho sa odvíjajú aj mnohé detské hry, ktoré sú spojené s prezliekaním a upravovaním prostredia. Venujte pozornosť tomu, čo vám vaše dieťa hovorí. Dnešná uponáhľaná doba nám poskytuje len veľmi málo príležitostí na to, aby sme boli spolu ako rodina. Ak tieto príležitosti máte nepremárnite ich zbytočnosťami.
Podnikajte spoločne výlety, vychádzky a prieskumné cesty na ktorých pre vás nebude existovať nič dôležitejšie ako vy - rodina - navzájom. Vypnite mobily a nenechajte sa rušiť nikým a ničím. Kráti sa čas takýchto spoločných aktivít s dieťaťom, čo chvíľa už nebude chcieť tráviť svoj čas s vami, ale so svojimi kamarátmi. A práve tento spoločne strávený čas vám poskytuje príležitosť posilňovať spoločné puto medzi vami a dieťaťom, aby vedelo, že keď bude potrebovať budete mu na blízku. A tiež ho učíte - vlastným príkladom - o tom, ako funguje a má fungovať rodina, aké sú vzťahy medzi rodičmi navzájom a rodičmi a deťmi. Odtiaľ si dieťa berie vzory pre svoju vlastnú rodinu. Nezabudnite: Výchovou a vlastným príkladom neovplyvňujete len svoje dieťa, ale vytvárate podmienky a príležitosti aj pre svojich vnukov a pravnukov.
Porozumenie "Obdobiu vzdoru" ako základu pre zrelosť
Častý plač, hádzanie sa o zem, odvrávanie, trieskanie vecami… Ak je vám toto teraz dôverne známe, a predtým to dieťa nerobilo, hovoríme o období vzdoru. Každý rodič vie, že vychovať dieťa nie je vôbec jednoduché. Krásne a radostné chvíle sa striedajú s tými horšími, kedy dieťa neposlúcha a my si s ním vieme dať rady len ťažko. Obrňte sa trpezlivosťou a pochopením. Môže sa stať, že vybuchneme, povieme to, čo nechceme, jednoducho reakcia a prístup mamy i ocka je veľmi dôležitý.
Obdobie vzdoru, ktoré podľa psychologičky Mgr. Romany Mrázovej nastáva najmä okolo 3. - 5. roku života dieťaťa, je pre rodičov ťažkou skúškou a akousi prípravou na ďalšie životné obdobia - ako napríklad puberta. Vzdorovania u dieťaťa môže vyzerať všelijako - hnev, zlosť, plač, odmietanie. Aj odborníčka na detskú dušu si myslí, že je dôležité, aby rodič našiel v sebe trpezlivosť a pochopenie, ale dieťa by nemalo zostať v afekte samé. Funguje to, keď dieťaťu zrkadlíte jeho prejavené emócie. Pomáha mu to porozumieť tomu, čo vlastne robí.
Čím je špecifické obdobie vzdoru? Dieťa si buduje vlastnú identitu. Prichádzajú pokusy o nezávislosť a odpútanie sa od matky. Môžeme očakávať zhoršenú schopnosť regulovať svoje emočné stavy. Rodičia môžu zažívať tzv. záchvaty zlosti, plaču a smútku, úzkosť alebo intenzívny strach alebo problémy so silným rozrušením a ťažkosti s následným upokojením sa. Pre zdravý emocionálny vývin je potrebné, aby v situáciách kedy je dieťa rozrušené, nahnevané, smutné alebo v akomkoľvek emocionálnom diskomforte, pri ňom bol jeden z rodičov, najmä matka. Takto sa dieťa učí, že jeho emócie nie sú pre rodiča nebezpečné, a preto nemusí byť zatvorené samé v izbe kým sa ukľudní. Rodičia môžu pomôcť dieťaťu učiť sa regulovať afekty tým, že mu zrkadlia prejavené emócie ale sami pri tom ostávajú regulovaní.
Obdobie vzdoru je normálnou a žiadúcou súčasťou zdravého psychického vývinu dieťaťa, hoci pre nás, rodičov môže predstavovať veľkú výzvu. Obdobie vzdoru u detí podľa vývinovej psychológie trvá zvyčajne od 18 mesiacov do 3 rokov. Najsilnejšie prejavy vzdoru často vídame okolo 2 rokov. Z malého bábätka sa postupne stáva samostatný nezávislý človiečik. Začína si uvedomovať seba samého, a začína o sebe hovoriť v prvej osobe jednotného čísla: „Ja“. Dvojročné dieťa sa snaží získať si kontrolu nad svojím životom - chce ovplyvniť to, čo sa mu deje. Prestáva byť pasívnym prijímateľom našich nápadov. Často teda pochopiteľne narazí na to, že to, čo chce ono sa líši od toho, čo chceme my. Niekedy ho zastavia pravidlá, ktoré v našej spoločnosti platia. A to sa mu, samozrejme nepáči.
Praktické tipy na zvládanie emočných výbuchov
Dýchajme zhlboka a čakajme. Pokiaľ nášmu dieťaťu nehrozí nijaké nebezpečenstvo, tak najprv sa zamerajme na to, ako sa cítime my. Keď cítime, že sa v nás stupňuje napätie, hnev, frustrácia, bezradnosť, zúfalstvo, nadýchnime sa zhlboka a vydýchnime pomaly. Zopakujme to niekoľkokrát. Nie je nutné, aby sme vždy reagovali okamžite a rýchlo. Pre deti vo veku od 18 mesiacov do 3 rokov je veľmi ťažké čakať, deliť sa a požičiavať si veci. Tieto schopnosti sa len rozvíjajú. Navyše, deti živú v prítomnosti, takže predstaviť si niečo, čo bude v budúcnosti, býva nemožné.
Za vzdorom býva hnev, frustrácia, smútok, sklamanie a iné emócie. Skúsme sa na situáciu pozrieť očami svojho drobca a pomenujme jeho pocit: „Vidím, že si nahnevaný, lebo chceš ešte zostať na ihrisku.“ Keď dieťa cíti, že mu rozumieme, ľahšie sa upokojí. Dajme dieťaťu príležitosti robiť vlastné rozhodnutia. Nech zažije, aké to je, keď niečo je tak, ako si ono želá. Napríklad môže si vybrať z dvoch príchutí jogurtov na raňajky, z dvoch tričiek, ktoré si ráno oblečie, z hračiek s ktorými sa môže hrať. Oceňujme, keď prichádza s vlastnými riešeniami a nápadmi. Dieťa, ktoré cíti, že mu veríme, že dokáže urobiť rozhodnutie, má pocit, že má svoj život pod kontrolou.
Väčšinou takýto záchvatov príde v momente, keď dieťa nedostane, čo chce, alebo od neho chcete niečo, čo nechce urobiť. Dieťa sa „zablokuje“ a tým s vami vlastne bojuje o moc. Nesúhlasí s hranicami, ktoré ste mu určili, takže sa začne správať spôsobom, ktorý je preň najľahší - začne vzdorovať. Vo veku 1,5 - 3 rokov je to úplne prirodzené. Preto sa tomuto obdobiu hovorí obdobie vzdoru. Dieťa hľadá mantinely svojho správania a tieto mantinely si vytvára podľa toho, ako mu ich určíte vy - vývoj jeho vzdorovitého obdobia tiež závisí od toho, aký má temperament, charakter, osobnosť, alebo aj od vášho prístupu. Vy musíte dieťaťu ukázať hranice, ale s množstvom lásky.
Niekedy je tiež nutné dieťaťu ukázať, že nechcete, aby určitú vec robilo. Je však dôležité povedať mu prečo. Dieťa by malo jasne vedieť, počuť a vnímať, že požiadavky rodičov sú nemenné. Rodičia preto musia postupovať jednotne - len ťažko zabránite chvíľam vzdoru, ak bude každý rodič hovoriť niečo iné. Určite pevné hranice - keď poviete áno, bude to znamenať áno, nie niečo medzi tým.
Pokúste sa týmto konfliktom a zrážkam s vašou rodičovskou autoritou zabrániť a obmedzte zbytočné konflikty. Netrvajte napríklad despoticky na tom, aby sa dieťa prestalo hrať s autíčkom presne v túto sekundu, ale dovoľte mu, aby sa ešte zopár minút dohralo. Rovnako síce budete trvať na tom, aby si upratalo hračky, ale ponúknite mu pomoc. Robí ráno scény, pretože nechce ísť do škôlky bez svojho obľúbeného autíčka? Dovoľte mu, aby si ho vzalo, ale dôrazne mu povedzte, že ak ho stratí, nové mu nekúpite.
Praktické tipy, ako zamedziť záchvatom zlosti:
- Dieťa za vzdorovité správanie v žiadnom prípade netrestajte - aj tak to nepomôže.
- Ak sa začne v nákupnom centre váľať po zemi a robiť scény a vy mu dáte po zadku, začne kričať ešte viac.
- Ideálne je takúto situáciu zmeniť, čiže nereagovať a odstúpiť ďalej od dieťaťa.
- Dieťa tiež môžete chytiť za ruku, bez slova ho postaviť niekam, kde je ticho, a nechať ho „vyzúriť sa“.
- Ak sa to stane doma, najlepšie je, keď za dieťaťom zavriete dvere a odídete z miestnosti.
- Len čo záchvat odznie, ubezpečte dieťa, že ho aj tak ľúbite, ale vysvetlite mu, prečo ste museli urobiť to, čo ste urobili.
Identita dieťaťa a proces rastu
Obdobie vzdoru, často láskavo (alebo zúfalo) nazývané aj "prvá puberta" - je normálna, zdravá a absolútne nevyhnutná fáza vo vývoji dieťaťa. Vzdor u detí je v skutočnosti zrážka medzi dvomi dôležitými faktormi: rastúcou túžbou dieťaťa po nezávislosti (chcem urobiť sám/sama) a jeho zatiaľ nedostatočnými kognitívnymi a rečovými schopnosťami na spracovanie a vyjadrenie silných emócií, ako je frustrácia, hnev alebo sklamanie. Dieťa sa cíti bezmocné, chce niečo povedať, ale nevie to, alebo chce niečo dosiahnuť, ale nemôže.
Tvorba identity: Dieťa si vďaka vzdoru uvedomuje, že je samostatná osobnosť s vlastnými názormi, odlišná od rodičov. Emocionálna regulácia: Hoci je to pre rodičov najťažšia časť, záchvaty hnevu sú tréningom. Stanovenie hraníc: Vzdor ho učí, že svet má pravidlá a že nie všetky jeho priania sa dajú splniť. Obdobie vzdoru 4 roky, 5 rokov, 6 rokov a 7 rokov mení svoju formu. Fyzický vzdor sa postupne mení na verbálny: drzosť, odhováranie, neustále testovanie logických pravidiel, ignorovanie pokynov. Dieťa má už lepšiu reč, ale bojuje o svoje miesto v kolektíve (škôlka, škola) a neustále testuje hranice a autority.
Dôležité upozornenie: V plnom záchvate hnevu dieťa nevníma logické argumenty! Ako zvládnuť obdobie vzdoru je otázka, na ktorú existuje jedna hlavná odpoveď: Empatia v kombinácii s dôslednosťou. Vaša kľúčová rola je ostať ukotvený a pokojný. Dieťa v emocionálnej búrke potrebuje dospelého, ktorý je stabilný. Dôslednosť je pilierom: ak raz pravidlo platí (napr. "nie sú sladkosti pred obedom"), musí platiť vždy. Neignorujte a netrestajte emóciu. Použite empatický prístup: "Vidím, že si veľmi nahnevaný/á, lebo nemôžeš jesť nanuk pred obedom. To ma mrzí, viem, že by ti chutil." Oddelenie správania od identity: Prijmite emóciu, ale nie správanie. Dieťa nie je zlé, má len zlé správanie.
Dajte dieťaťu pocit, že má kontrolu nad situáciou, čím znížite jeho potrebu bojovať. Počas hádky stačí zopakovať krátku, neutrálnu vetu, ktorá je jasná a konečná: "Rozumiem, že chceš tú hračku, ale dnes ju nekúpime." Silné objatie: Ak dieťa bojuje so silným emocionálnym stavom, pevné, ale láskavé objatie (držíte ho, nie agresívne) mu môže pomôcť regulovať emócie. Zmena miesta: Ak je to možné, zmeňte prostredie. Odveďte dieťa z obchodu na chodbu, prejdite do inej izby alebo len vyjdite na chvíľu na balkón. V skoršej fáze frustrácie, skôr ako sa vyvinie plný záchvat, sa snažte dieťa rozptýliť (napr. nečakanou otázkou, vtipnou grimasou, smiešnym tancom alebo zmenou témy). Až keď je dieťa úplne pokojné, sadnite si s ním a analyzujte situáciu. Bez obviňovania. "Keď si sa hádzal o zem, bol si veľmi nahnevaný, však? Nabudúce, keď sa hneváš, môžeš mi to namiesto kriku povedať."
Prepojenie s výchovou je kľúčové: Hračky nie sú náhrada rodičovskej lásky, sú to pomôcky, ktoré pomáhajú deťom spracovať a vyjadriť emócie, keď ich ešte nevedia pomenovať. Tieto hračky poskytujú senzorický vstup (tlak, dotyk, žmolenie), ktorý pomáha deťom uvoľniť fyzické napätie počas stresu alebo hnevu. Hračky na hranie rolí, ako sú bábky, domčeky pre bábiky, sady na hranie sa na doktora, alebo kuchynky, umožňujú deťom preniesť svoje frustrujúce zážitky a silné emócie na iné postavy. Môžu sa "zahrať" na nahnevanú bábiku, krikľavého medvedíka alebo lekára, ktorý lieči ubolené bruško.
Obdobie vzdoru vzniká ako prirodzený dôsledok dozrievania detského mozgu a rozvoja kognitívnych schopností dieťaťa. V tomto období dochádza k významnému posunu vo vnímaní vlastného „ja“ - dieťa si začína uvedomovať svoju individualitu a samostatnosť. Zároveň dochádza k rapídnemu rozvoju reči a s tým spojenej schopnosti vyjadrovať svoje potreby a želania, často prostredníctvom odporu a slova „nie“. Dieťa v tomto období experimentuje s mocou a kontrolou nad svojím prostredím, snaží sa pochopiť hranice svojej autonómie a testuje reakcie dospelých na svoje správanie.
Dávať dieťaťu na výber z vhodných možností je efektívny spôsob, ako mu umožniť získať pocit kontroly nad situáciou. Keď má dieťa možnosť rozhodnúť sa, cíti sa kompetentnejšie a samostatnejšie, čo prirodzene znižuje potrebu vzdoru. Jasné a konzistentné pravidlá vytvárajú pre dieťa predvídateľné prostredie, v ktorom sa cíti bezpečne. Keď dieťa vie, čo môže očakávať, dokáže lepšie regulovať svoje správanie a emócie. Spôsob, akým komunikujeme s deťmi, má zásadný vplyv na ich správanie a sebaobraz. Pozitívna komunikácia pomáha deťom pochopiť, čo od nich očakávame, bez vyvolávania odporu alebo negatívnych emócií. Schopnosť rozpoznať a vyjadriť svoje emócie je základom emocionálnej inteligencie a zdravého psychického vývinu. Keď pomáhame deťom porozumieť ich pocitom a učíme ich, ako ich vyjadrovať prijateľným spôsobom, dávame im nástroje na lepšie zvládanie náročných situácií: pomenovávajte emócie, napr. „Vidím, že si nahnevaný“, normalizujte pocity u dieťaťa, ako napr. „Je v poriadku byť smutný“, učte dieťa stratégie zvládania, „Keď si nahnevaný, môžeš sa nadýchnuť ako dráčik“, modelujte zdravé vyjadrenie emócií.
tags: #vzdorovite #dieta #9 #rocne