Stravovanie počas dojčenia je v spoločnosti často vnímané ako malá veda. Mnoho mamičiek žije v presvedčení, že každé sústo, ktoré skonzumujú, má okamžitý a priamy vplyv na ich bábätko. Táto téma je pomerne diskutovaná a obklopená množstvom mýtov, ktoré môžu zbytočne obmedzovať kvalitu života dojčiacej ženy. Základnou zásadou stravy pri dojčení je jej kvalita, nie kvantita. Množstvo mlieka sa totiž nezvýši nadmerným príjmom potravy.
Základné princípy výživy dojčiacej matky
Dojčenie v prvých dňoch života dieťatka zaisťuje dostatočnú výživu. Starostlivosť o dieťa a dojčenie zvyšuje nároky na výdaj energie u matky, približne o 330 - 500 kcal na deň. Tvorba materského mlieka znamená pre organizmus mamičky zvýšený výdaj energie, živín, minerálov, vitamínov a stopových prvkov. Materské mlieko je prirodzenou súčasťou výživy dieťaťa a je bez ohľadu na kvalitu materskej stravy dostatočne kvalitný zdroj výživy, ktorý sa vyvíja priamo v súlade s potrebami dieťaťa.
Všeobecné odporúčania na zloženie stravy dojčiacej ženy sa vo veľkej miere neodlišujú od odporúčaní pre bežnú populáciu žien v reproduktívnom veku. Tri piliere zdravej stravy sú: rozmanitosť, pestrosť a vyváženosť. Strava má obsahovať dostatok bielkovín, kalcia, železa a vitamínov. Minerály sú kľúčové pre zdravie matky aj dieťaťa:
- Vápnik: Posilňuje kosti.
- Železo: Pomáha proti únave.
- Zinok: Podporuje imunitu.
- Jód: Dôležitý pre vývoj mozgu bábätka.
- Horčík: Uvoľňuje nervový systém a zmierňuje kŕče.
- Draslík: Udržiava rovnováhu tekutín a podporuje činnosť svalov.
Polysacharidy, ktoré sa nachádzajú v celozrnnom chlebe, obilninách, cestovinách a zemiakoch, poskytujú dlhodobú energiu. Proteíny získavané z chudého mäsa, rýb, mlieka, strukovín a vajec sú dôležité pre rozvoj a rast dieťaťa.
Mýtus o „zakázaných“ potravinách
Existujú dlhé a najmä neopodstatnené zoznamy „zakázaných“ jedál pre dojčiace matky, napriek tomu, že v skutočnosti počas dojčenia netreba dodržiavať žiadnu špeciálnu „diétu“ ani preventívne vylučovať potraviny. Dojčiace ženy na celom svete jedia vo všeobecnosti všetko bez rozdielu a bez toho, aby ich deti mali problémy.
Obmedzovanie jedálnička dojčiacich žien nemá opodstatnenie vo vedeckých štúdiách; naopak, viaceré štúdie dokázali, že zoznamy potravín sú výsledkom kultúrnych zvyklostí. Dojčiaca žena môže jesť všetky potraviny, ovocie a zeleninu aj so šupkou, strukoviny, citrusové plody, cesnak či koreniny. Rozmanitá strava matky ovplyvňuje bábätko pozitívne: bábätko si zvyká na rozličné chute a materské mlieko chráni tráviaci trakt dieťatka tým, že vystiela sliznicu čreva a posilňuje jeho imunitu.
Polohy pri dojčení
Keď vznikne podozrenie na problém
Ak má matka podozrenie, že konkrétna potravina dieťaťu prekáža, je vhodné viesť si denník. Zapisujte si, čo ste jedli, kedy a v akom množstve. Ak u dieťaťa zbadáte výsev alebo iné problémy (krv a hlieny v stolici, pretrvávajúce brušné koliky), konzultujte stravovanie s lekárom. V takom prípade môže mať zmysel vylúčiť konkrétnu potravinu (napríklad kravské mlieko, ak je potvrdená alergia na bielkovinu kravského mlieka) na dobu cca 3 týždňov a následne ju skúsiť opäť konzumovať.
V drvivej väčšine prípadov plač dieťatka nemá súvislosť so stravou matky. Bábätká sú často nespokojné z iných dôvodov:
- Nedostatočný príjem mlieka alebo slabý tok.
- Potreba pomôcť so zaspávaním.
- Prebytok podnetov a predráždenosť.
- Potreba byť v kontakte s matkou.
Pitný režim a nevhodné látky
V období dojčenia je dôležité udržiavať dostatočný prísun tekutín, ideálne 2,5 až 3 litre denne. Pite podľa toho, ako ste smädná. Vhodná je čistá voda, bylinkové čaje a nesýtené minerálne vody. Vyhýbajte sa vodám s vysokým obsahom sodíka, ktoré môžu spôsobovať opuchy.
Čo sa týka alkoholu, je bezpečnejšie nepiť ho vôbec. Občasné a umiernené pitie (napr. 1-2 malé poháre vína) dieťaťu pravdepodobne neublíži, ak je medzi pitím alkoholu a dojčením dodržaný odstup aspoň tri hodiny. Alkohol totiž mení chuť materského mlieka a dokonca bráni jeho produkcii.
Kofeín v káve alebo čaji môže vo vyšších dávkach spôsobiť, že bábätko bude nepokojné. Odporúča sa minimalizovať príjem kofeínu na max. 300 mg denne. Pokiaľ ide o lieky, väčšina bežných liekov proti bolesti (napr. Paralen, Ibalgin) sa považuje za bezpečné, no pri užívaní antihistaminík alebo špecifických liekov (napr. „tabletka po“) je nevyhnutná konzultácia s lekárom.
Podpora tvorby mlieka
Veľa matiek hľadá potraviny na zvýšenie tvorby mlieka. Účinky potravín ako ovsené vločky, senovka grécka či benedikt lekársky nie sú vedecky dokázané. Oveľa podstatnejšie pre úspešné dojčenie je správne prisatie bábätka a časté pitie z prsníka. Ak dojčenie prebieha dobre a bábätko prospieva, nie je dôvod na obavy o tvorbu mlieka. Dojčenie je normálny fyziologický stav a matkám by sa nemali klásť medicínsky nepodložené prekážky, ktoré zbytočne zvyšujú stres a únavu.