V dnešnej digitálnej dobe sa internet stal neodmysliteľnou súčasťou života, najmä pre deti a tínedžerov. Avšak, s rastúcim využívaním týchto platforiem rastú aj obavy o bezpečnosť a ochranu najmladších používateľov. V reakcii na tieto obavy prijala Európska únia a následne aj Slovensko legislatívu, ktorá sprísňuje pravidlá pre vekovú hranicu prihlasovania sa na sociálne siete a iné online služby. Táto zmena vyvolala širokú diskusiu o vyváženosti medzi digitálnou ochranou a potrebou rozvíjať samostatnosť mladých ľudí.
Nová legislatíva a ochrana osobných údajov
Na Slovensku začal platiť nový zákon o ochrane osobných údajov, ktorý priniesol zásadné zmeny, týkajúce sa najmä vekovej hranice pre vstup na sociálne siete. Podľa tohto zákona sa na sociálne siete a podobné služby môžu deti registrovať samostatne až po dovŕšení 16 rokov. Slovensko sa tak rozhodlo využiť najvyššiu možnú vekovú hranicu, ktorú predpokladá nariadenie Európskej únie. Toto nariadenie dáva členským štátom možnosť nastaviť si vekovú hranicu v rozmedzí od 13 do 16 rokov.
Pre súhlas so spracovaním dát určuje základnú vekovú hranicu 16 rokov. Členské štáty si ju síce môžu aj znížiť na ľubovoľnú z intervalu od 13 rokov, no Slovensko si zvolilo základnú najprísnejšiu možnosť - 16 rokov. Keď používateľ nesplní vekovú hranicu, súhlas bude musieť udeliť zákonný zástupca. Podľa slovenského ministerstva spravodlivosti nie je zámerom zníženie prístupu k informáciám, ale spomínaná ochrana osobných údajov. „Diskusia o veku je diskusiou o tom, kde je tá hranica, kedy dieťa dokáže posúdiť riziká toho, že odovzdáva svoje osobné údaje do relatívne ‚voľného‘ internetového priestoru, pričom ide o nevratný proces,“ uviedol hovorca Peter Bubla.
Psychologický pohľad na digitálnu zrelosť
Odborníci sa zhodujú na tom, že veková hranica 16 rokov je primeraná, avšak existujú aj iné názory. Janice Richardson, expertka UNICEF a medzinárodná poradkyňa v oblastiach súvisiacich s gramotnosťou, kybernetickým životom detí a ochranou ich práv, uvádza, že dvojročné deti by sa ešte nemali hrať samy s tabletom, ale je nezodpovedné brať starším deťom samostatnosť. Podľa nej psychologicky dáva zmysel, aby deti od 13 rokov, kedy sú už samostatnejšie, zodpovednejšie a rozvíja sa u nich logické myslenie, mali prístup k sociálnym sieťam, avšak s náležitou ochranou.
„Nedávny výskum hovorí, že ak deťom nedáme v určitých veciach samostatnosť, špeciálne pri sociálnych interakciách, keď majú asi trinásť rokov, môže to mať veľmi zlý dosah na ich rozhodnutia, keď budú mať dvadsať,“ upozorňuje Richardson. Podľa nového návrhu zákona by mladí ľudia mali mať povolené používať sociálne siete až od 16 rokov. Dovtedy by si pri každom prihlásení museli pýtať súhlas rodiča. Niektorí odborníci sa domnievajú, že je to od ľudí, ktorí tvorili túto politiku, veľmi nezodpovedné.
Technické výzvy a realita prevádzky služieb
Zavedenie novej vekovej hranice prináša aj technické a praktické výzvy. V súčasnosti je najnižšia veková hranica pri registrácii do mnohých sociálnych sietí 13 rokov. Tento systém môžu používatelia ľahko oklamať zadaním nesprávnych údajov. Rovnakým spôsobom tak zrejme môžu nový zákon po máji 2018 obísť aj deti do 16 rokov. Prevádzkovatelia služieb budú mať teda ťažkú úlohu zistiť, či daný používateľ spĺňa minimálnu vekovú hranicu a či pri registrácii bolo skutočne udelené povolenie rodiča.
S Katežinkou o sociálnych sieťach, autenticite aj politológii | SAJFA ŠOU
Z technického hľadiska je však veľmi malá pravdepodobnosť odhalenia falošných údajov. Otázny je tiež spôsob, akým služby pristúpia k súčasným používateľom, ktorí im už informáciu o veku poskytli a v čase vstupu zákona do platnosti budú mať stále menej ako 16 rokov. Zdieľanie osobných informácií na internete obzvlášť na sociálnych sieťach je v dnešnej dobe riskantným krokom, ktorý sa dá ľahko zneužiť.
Rodičovská úloha v digitálnom svete
Odborníci zdôrazňujú, že internet nie je opatrovateľka a rodičia by mali byť aktívne zapojení do digitálneho života svojich detí. Janice Richardson radí rodičom, aby sa od narodenia svojich detí zaujímali o to, aké technológie budú súčasťou ich života, a aby sa s deťmi delili o svoje skúsenosti. „V prvom rade si myslím, že sa mýlime, ak si myslíme, že deti skutočne rozumejú technológiám lepšie než ich rodičia. Možno viac rozumejú tým častiam, ktoré využívajú pravidelne, ale musíme rodičov presvedčiť, že to nie je pravda,“ dodáva.
Rodičia by mali pravidelne prechádzať s deťmi ich online aktivity, učiť ich rozpoznávať riziká a hovoriť o tom, čo na internete robia. Je dôležité, aby deti vedeli, ako nahlásiť nevhodný obsah a aby sa nebáli obrátiť na dospelého, ktorému dôverujú, v prípade akýchkoľvek problémov. Existujú aj alternatívne formy online interakcie, ktoré sú pre deti bezpečnejšie a zároveň podporujú ich rozvoj. Napríklad programy, kde si deti vyberajú z ponúknutých odpovedí na špecifické otázky, predstavujú kontrolované a tvorivejšie prostredie.
Kreativita verzus konzumácia informácií
Podľa štúdie PISA u nás strávia 15-roční žiaci na internete v pracovný deň asi 2,5 hodiny, cez víkend viac ako tri. Štvrtina päťnásťročných žiakov trávi počas víkendového dňa viac ako šesť hodín online, pričom títo žiaci mali v priemere horšie výsledky než ostatní. Je to zložité, lebo keď sa pozrieme na Billa Gatesa alebo Marka Zuckerberga, ktorí počítač používali pomerne často, tak nemôžeme povedať, že aj keď tie deti budú mať horšie známky, tak z nich nebudú úspešní dospelí.
Ak však dieťa používa počítač šesť hodín denne, bojím sa, či má okolo seba dostatok lásky, a bojím sa, že to dieťa na internete nie je kreatívne. Vieme, že 99 percent z času, ktorý deti trávia na internete, informácie konzumujú, no nevytvárajú. Príklady úspešných mladých podnikateľov ukazujú, že ak má dieťa naozaj dôvod byť online dlhšie a je to ďalší inovátor, tak by sme ho nemali brzdiť. Internet by mal byť pre deti minoritnou záležitosťou. Je oveľa dôležitejšie, aby sa vedeli hrať s druhými deťmi a aby sa vedeli hrať vonku. Malo by to byť v rovnováhe.