Striedavá osobná starostlivosť (ďalej len „SOS“) predstavuje jeden z kľúčových inštitútov rodinného práva na Slovensku, ktorý sa snaží zabezpečiť, aby dieťa po rozchode alebo rozvode rodičov nestratilo kontakt s ani jedným z nich. Tento právny inštitút bol zavedený do slovenského právneho poriadku 1. júla 2010 novelou Zákona o rodine, čím sa popri výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov zaviedla aj striedavá osobná starostlivosť obidvoch rodičov. Jej podstatou je, že sa striedajú obdobia, kedy je dieťa zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov a obdobia, kedy je dieťa zverené do osobnej starostlivosti druhého rodiča, na presne stanovené časové obdobie. Hoci sa následne v priamej nadväznosti na túto legislatívnu zmenu novelizovali niektoré zákony, mnohé praktické otázky, ktoré sú z pohľadu rodičov vykonávajúcich striedavú osobnú starostlivosť veľmi dôležité, zostávajú stále nedoriešené. Tento článok poskytuje podrobný prehľad právnej úpravy a súvisiacich praktických aspektov striedavej osobnej starostlivosti o dieťa v Slovenskej republike.
Základný Právny Rámec a Definičné Aspekty Striedavej Osobnej Starostlivosti
Hlavným pilierom úpravy striedavej osobnej starostlivosti je zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoR“). Podľa všeobecných zásad patrí výkon rodičovských práv obidvom rodičom, ak nebol ich výkon obmedzený, pozastavený alebo rodič rodičovských práv pozbavený. Samotná „osobná starostlivosť“ nie je nikde v ZoR explicitne definovaná, avšak v praxi to znamená, ktorý z rodičov bude s dieťaťom žiť v spoločnej domácnosti, bude sa oň osobne starať a rozhodovať o jeho bežných záležitostiach.
Kľúčové ustanovenie týkajúce sa SOS je § 24, ods. 4 ZoR, ktoré je účinné od 1. júla 2010 a stanovuje: „Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti znamená zveriť dieťa do starostlivosti striedavo jednému a druhému rodičovi na presne stanovené časové obdobie.“ Je dôležité poznamenať, že ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Názor Ústavného súdu SR navyše zdôrazňuje, že nesúhlas druhého rodiča, ktorý nie je podložený žiadnym relevantným a racionálnym dôvodom, pre ktorý by nemohlo dieťa byť zverené do striedavej starostlivosti rodičov, nemôže byť podkladom pre zamietnutie návrhu na zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti. Inak povedané, rodič musí svoj nesúhlas odôvodniť a preukázať, že zverenie by nebolo v záujme maloletého dieťaťa.
Striedavú osobnú starostlivosť nemožno chápať ako prostriedok na vyhýbanie sa plateniu výživného. Rovnako súd posudzuje konkrétne okolnosti každého prípadu a zohľadňuje mnohé ďalšie aspekty. Hoci zákon dobu zverenia do starostlivosti nekotví, je určená rozhodnutím súdu, resp. dohodou rodičov. Doba, po ktorú dieťa trávi čas u každého z rodičov, môže byť nastavená rôzne. V praxi pôjde najčastejšie o model 2-2-3-2-2-3 týždne, čo zabezpečuje plynulý prechod z jednej domácnosti do druhej. Nie je však vylúčené ani striedanie po mesiaci alebo po 14 dňoch. Podstatné je, aby sledovaný cieľ, t. j. záujem maloletého dieťaťa, bol naplnený.
Súdny Proces a Predbežné Opatrenia pri Úprave Striedavej Starostlivosti
V procese rozhodovania o striedavej osobnej starostlivosti zohrávajú kľúčovú úlohu súdy. S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode. Súd v rozsudku o rozvode manželstva upraví aj výkon rodičovských práv a povinností k dieťaťu, pričom okrem iného určí, komu bude maloleté dieťa zverené do starostlivosti.
Predbežným opatrením je tiež možné zveriť dieťa do SOS. Túto možnosť umožňuje § 76, ods. 1, písm. b) Občianskeho súdneho poriadku od roku 2011, podľa ktorého môže súd nariadiť účastníkovi konania, aby odovzdal dieťa do striedavej osobnej starostlivosti.Aby dohoda rodičov o striedavej starostlivosti bola záväzná a vykonateľná, je nevyhnutné, aby ju schválil súd. Ak by rodičia uzatvorili dohodu bez schválenia súdu, v prípade jej porušenia by nebolo možné ísť s dohodou na nútený výkon rozhodnutia, ale bolo by potrebné iniciovať najprv klasické konanie o úprave práv a povinností k dieťaťu. Súd dohodu schváli, ak bude v najlepšom záujme dieťaťa. Súd pri rodičovských dohodách koná veľmi formálne a podrobne do hĺbky neoveruje pomery len vtedy, ak je to v záujme dieťaťa, inak skúma všetky okolnosti.
Súd vždy rozhoduje v najlepšom záujme dieťaťa, pričom prihliada na všetky okolnosti prípadu. Zohľadňuje pracovné možnosti rodičov, stabilitu bývania, doterajšiu starostlivosť, vzťah detí k obom rodičom a ich vlastný názor, ak sú dostatočne zrelé na vyjadrenie. Napríklad, ak matka s dcérou odsťahovala takmer 70 km od manžela a zabezpečila jej novú školu, pričom dcéra nechce navštevovať dve rôzne školy a jasne dala najavo, že chce žiť s matkou, súd bude prihliadať na názor dieťaťa a dopad neustáleho premiestňovania. Právo dieťaťa vyjadriť samostatne svoj názor patrí maloletému dieťaťu v rozsahu jeho schopností a rozumovej vyspelosti s ohľadom na jeho vek.V praxi sa súd musí s otázkou výživného na oprávnené dieťa vysporiadať aj v prípade, ak rodičom nariadi striedavú osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. Súd zisťuje okolnosti daného prípadu a o všetkých relevantných skutočnostiach sám a vždy rozhoduje v najlepšom záujme dieťaťa.
Striedavá starostlivosť alebo výlučná starostlivosť o dieťa po rozvode/rozchode
Dopady Striedavej Starostlivosti na Štátne Dávky a Sociálne Zabezpečenie
Striedavá osobná starostlivosť má významné dôsledky aj v oblasti štátnych sociálnych dávok a sociálneho zabezpečenia.
Rodičovský príspevokPodľa Zákona č. 571/2009 Z. z. je rodičovský príspevok štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa do veku 3 rokov (príp. 6 rokov). V prípade striedavej starostlivosti platí, že ak sa riadne stará o to isté dieťa viac oprávnených osôb, nárok na rodičovský príspevok má len jedna oprávnená osoba určená podľa ich dohody. To platí rovnako, ak súd zverí maloleté dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo súd schváli dohodu rodičov. Ak sa rodičia (oprávnené osoby) nedohodnú, rozhodne na základe § 35 ZoR súd, resp. vo výrokovej časti rozhodnutia, ktorým upravuje pomery dieťaťa.
Prídavok na dieťaZákon č. 600/2003 Z. z. definuje prídavok ako štátnu sociálnu dávku, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa. Podobne ako pri rodičovskom príspevku, nárok na prídavok má len jedna oprávnená osoba, ktorá spĺňa podmienky stanovené zákonom.
Pomoc v hmotnej núdziZákon č. 599/2003 Z. z. upravuje pomoc v hmotnej núdzi. Hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť alebo zvýšiť príjem. V prípade striedavej starostlivosti, ak bolo dieťa počas jedného kalendárneho mesiaca striedavo v starostlivosti obidvoch rodičov, pričom u každého rodiča má byť najmenej 12 kalendárnych dní, posudzuje sa toto dieťa jeden kalendárny mesiac ako člen domácnosti na účely poskytovania pomoci v hmotnej núdzi spoločne s matkou a ďalší nasledujúci kalendárny mesiac ako člen domácnosti spoločne s otcom.
Materská a rodičovská dovolenkaPodľa Zákonníka práce môže ísť otec aj matka na materskú/rodičovskú dovolenku (voľno z práce) súčasne. V súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa patrí žene materská dovolenka v trvaní 34 týždňov, osamelej žene 37 týždňov a žene, ktorá porodila dve alebo viac detí, 43 týždňov. Mužovi patrí rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa. Peňažnú dávku môžu poberať aj obidvaja rodičia (ak spĺňajú podmienky zákona o sociálnom poistení), ale nie súčasne.Podľa § 49 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28 týždňov (osamelý 31 týždňov, pri dvoch a viac deťoch 37 týždňov) od vzniku nároku na materské. Iný poistenec má nárok na materské najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa, ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol nemocensky poistený najmenej 270 dní.
Daňový bonusZákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmu (ďalej len „ZoDP“) upravuje daňový bonus ako sumu, o ktorú sa daňovníkovi znižuje daň z príjmu. Je to daňové zvýhodnenie pre osobu, ktorá ho poberá po splnení stanovených podmienok. V § 33, ods. 4 ZoDP sa uvádza: „Ak dieťa (deti) vyživujú v domácnosti viacerí daňovníci, môže si daňový bonus uplatniť len jeden z nich. Pri použití ustanovenia odseku 5 môže uplatniť pomernú časť daňového bonusu po časť zdaňovacieho obdobia jeden z daňovníkov na všetky vyživované deti a po zostávajúcu časť druhý z daňovníkov. Ak podmienky na uplatnenie daňového bonusu spĺňa viac daňovníkov a ak sa nedohodnú inak, daňový bonus na všetky vyživované deti sa uplatňuje alebo sa prizná v poradí matka, otec, iná oprávnená osoba.“ Táto úprava je často považovaná za nedoriešenú a diskriminačnú v kontexte striedavej starostlivosti.Súd rozhoduje tiež o tom, ktorý z rodičov bude poberateľom rodičovských dávok, resp. ktorý z rodičov si bude uplatňovať na dieťa daňový bonus.
Vplyv na Vzdelávací Systém a Školské Zariadenia
Striedavá osobná starostlivosť prináša so sebou aj špecifické výzvy a nie celkom vyriešené otázky v oblasti vzdelávania, najmä čo sa týka materských škôl a školskej dochádzky.
Materské školyV praxi sa stáva, že deti navštevujú dve materské školy, a to nielen pri SOS (napríklad dieťa žije len s matkou, ktorá pracuje na turnusy a o dieťa sa zatiaľ starajú starí rodičia). Nevyriešená však zostáva otázka financovania. Len zriaďovateľ jednej z týchto dvoch materských škôl, do ktorých je dieťa prijaté, ho môže uviesť v príslušnom výkaze, a teda len jeden zriaďovateľ dostane na toto dieťa finančné prostriedky z podielových daní. Súčasný spôsob financovania umožňuje, aby sa zriaďovatelia dvoch materských škôl dohodli na pomernom rozdelení finančných nákladov, okrem prípadu ak ide o príspevok na výchovu a vzdelávanie detí, ktoré majú jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky, pretože tento je účelovo viazaný.Táto možnosť vyplýva zo zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení. V § 7a ods. 4 uvádza, že na účely rozdeľovania a poukazovania výnosu dane obciam môže dieťa materskej školy uviesť do zberu údajov len jeden zriaďovateľ v jednej materskej škole. V § 7a ods. 5 je upravené, že ak dieťa navštevuje viac škôl rovnakého druhu, zákonný zástupca dieťaťa poskytne písomné čestné vyhlásenie jednej príslušnej škole na započítanie dieťaťa do zberu údajov. Toto čestné vyhlásenie predkladá riaditeľ príslušnej školy zriaďovateľovi a obsahuje presne ustanovené údaje, vrátane vyhlásenia, že súhlas na započítanie do zberu údajov bol poskytnutý len jednej škole alebo jednému školskému zariadeniu rovnakého druhu.
Školská dochádzkaPodľa § 20, ods. 5 Školského zákona č. 245/2008 Z. z. žiak plní povinnú školskú dochádzku v základnej škole v školskom obvode, v ktorom má trvalý pobyt (tzv. „spádová škola“), ak zákonný zástupca pre svoje dieťa nevyberie inú základnú školu. Školský zákon síce návštevu dvoch škôl nevylučuje, hoci explicitné ustanovenie o SOS chýba. Existuje však usmernenie Ministerstva školstva SR zo dňa 16. apríla 2013, ktoré uvádza, že školy majú rešpektovať rozhodnutie súdu o dvoch školách pri SOS. Toto usmernenie však neuvádza žiadne podrobnosti realizácie, okrem skutočnosti, že vysvedčenie má vystaviť základná škola, kde bolo dieťa prijaté, a že školy majú spolu komunikovať.
Ďalší zákon, kde chýba riešenie v prípade striedavej osobnej starostlivosti, je zákon č. 544/2010 Z. z., kde nie je jasné, ktorej škole sa má poskytnúť dotácia na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa ohrozeného sociálnym vylúčením a/alebo dotácia na podporu výchovy k plneniu školských povinností dieťaťa ohrozeného sociálnym vylúčením v prípade návštevy dvoch škôl, prípadne kto má byť v okruhu posudzovaných osôb na účely tejto dotácie. Tieto otázky zostávajú stále nedoriešené a komplikujú praktické fungovanie SOS.
Trvalý Pobyt a Zdravotná Starostlivosť v Kontext Striedavej Starostlivosti
Aspekty trvalého pobytu a zdravotnej starostlivosti sú ďalšími oblasťami, kde sa právna úprava a praktické potreby striedavej starostlivosti stretávajú s výzvami.
Trvalý pobytPodľa zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov v znení neskorších predpisov (ZoHPO) platí, že občan má v tom istom čase iba jeden trvalý pobyt. § 3, ods. 1 ZoHPO definuje trvalý pobyt ako pobyt občana spravidla v mieste jeho stáleho bydliska na území Slovenskej republiky. Táto jednoznačná definícia predstavuje problém pre deti v striedavej starostlivosti, ktoré majú v skutočnosti dve „stále bydliská“ - jedno u matky a druhé u otca. Súd pri rozhodovaní o striedavej starostlivosti musí rozhodnúť aj o tom, kde bude mať dieťa trvalý pobyt, čo môže byť pre rodičov s rozdielnymi názormi náročné. Neexistuje právne upravená možnosť mať dva trvalé pobyty, a to ani pre maloleté dieťa.
Zdravotná starostlivosťOblasť všeobecnej ambulantnej starostlivosti dieťaťa v prípade striedavej osobnej starostlivosti zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti žiadnym spôsobom nerieši. Dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti je pritom možné uzatvoriť len s jedným poskytovateľom (lekárom), ktorému za poskytovanie tejto zdravotnej starostlivosti zdravotná poisťovňa uhrádza príslušné platby. To znamená, že aj keď dieťa trávi polovicu času u jedného rodiča a polovicu u druhého, a rodičia bývajú vo vzdialených mestách, dieťa môže mať len jedného všeobecného detského lekára. Táto situácia môže spôsobovať komplikácie pri urgentných stavoch, pravidelných prehliadkach alebo pri potrebe špecializovanej starostlivosti, ktorá by si vyžadovala cestovanie na dlhšie vzdialenosti. Otázka dvoch všeobecných detských lekárov pri striedavej starostlivosti tak patrí medzi stále nedoriešené praktické otázky.
Sociálnoprávna Ochrana Detí a Medzinárodné Aspekty Striedavej Starostlivosti
Okrem národných právnych predpisov sa striedavá osobná starostlivosť dotýka aj sociálnoprávnej ochrany detí a má medzinárodný rozmer, najmä v rámci Európskej únie.
Sociálnoprávna ochrana detíZákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele (ZSPODaSK) zohráva dôležitú úlohu pri podpore rodín v krízových situáciách. Podľa § 20, ods. 1 ZSPODaSK orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorý vykonáva funkciu kolízneho opatrovníka dieťaťa podľa osobitného predpisu (ZoR), poskytuje dieťaťu, jeho rodičom alebo osobe, ktorá sa osobne stará o dieťa, sociálne poradenstvo a pomoc na odstránenie alebo zmiernenie dôsledkov rozporu záujmov medzi rodičmi dieťaťa alebo osobou, ktorá sa osobne stará o dieťa, a dieťaťom alebo medzi deťmi navzájom, najmä využitím vhodných opatrení podľa ZSPODaSK.Výkon kolízneho opatrovníctva je podrobne upravený v internej norme IN č. 014/2012, v ktorej je výslovne uvedené, že pri rozvode alebo rozchode rodičov je potrebné myslieť na striedavú osobnú starostlivosť ako na prvú možnosť usporiadania úpravy výkonu rodičovských práv a povinností. To naznačuje, že štátne orgány preferujú riešenia, ktoré zabezpečujú kontakt dieťaťa s oboma rodičmi, ak je to v jeho najlepšom záujme.
Medzinárodné aspektyV európskom kontexte je potrebné zohľadniť aj pravidlá Európskej únie týkajúce sa rodičovských práv a povinností. Vo všetkých členských štátoch EÚ sa uznáva, že deti majú právo na osobný vzťah a priamy styk s obidvoma rodičmi, a to aj vtedy, keď žijú v rôznych krajinách. Ak žijete v inej krajine EÚ ako váš bývalý partner, otázky rodičovských práv a povinností a opatrovníctva sa môžu stať zložitejšími. Právna úprava opatrovníctva (vrátane striedavej starostlivosti), práv a povinností otca a matky, kto bude spravovať majetok dieťaťa, a podobné otázky, sa v jednotlivých krajinách EÚ líšia, pričom každá krajina uplatňuje vlastné právne predpisy.Ak sa rodičia nedohodnú na starostlivosti o dieťa alebo na návštevách, pravdepodobne sa budú musieť obrátiť na súd v krajine obvyklého miesta pobytu dieťaťa. Rozhodnutia o rodičovských právach a povinnostiach vydané v jednom členskom štáte EÚ sa vo všetkých členských štátoch EÚ uznávajú bez toho, aby bol potrebný osobitný postup. Na uľahčenie ich vykonávania sa využíva štandardný postup. Je však dôležité vedieť, že pravidlá EÚ týkajúce sa rodičovských práv a povinností, napr. uznávanie alebo výkon, sa nevzťahujú na Dánsko.
Výživné v Kontexte Striedavej Osobnej Starostlivosti
Jednou z najčastejšie diskutovaných a často mylne interpretovaných otázok súvisiacich so striedavou osobnou starostlivosťou je problematika výživného. Je dôležité rozptýliť bežnú mylnú predstavu, že striedavá starostlivosť automaticky znamená nulové výživné alebo že je to nástroj, ako sa vyhnúť jeho plateniu.
Väčšina prípadov striedavej starostlivosti skutočne vedie k tomu, že súd výživné neurčí, najmä ak rodičia trávia s deťmi rovnakú časť mesiaca (napríklad jeden týždeň u jedného a jeden týždeň u druhého rodiča). V takomto prípade sa predpokladá, že obaja rodičia rovnocenne prispievajú na potreby dieťaťa v čase, keď je v ich osobnej starostlivosti. Súd v zásade nie je povinný pri rozhodnutí o striedavej osobnej starostlivosti zároveň určiť vyživovaciu povinnosť. Rovnako súd nie je viazaný ani prípadnou dohodou rodičov o zverení dieťaťa do striedavej starostlivosti a určení výšky výživného. Súd zisťuje okolnosti daného prípadu a o všetkých relevantných skutočnostiach sám a vždy rozhoduje v najlepšom záujme dieťaťa.
Ak by však čas strávený s dieťaťom nebol rovnomerný (napríklad 2 týždne u jedného rodiča a 3 týždne u druhého), alebo ak by existoval významný rozdiel v majetkových pomeroch a príjmoch rodičov, súd môže a spravidla aj určí vyživovaciu povinnosť v rozhodnutí o striedavej starostlivosti. V tejto súvislosti je relevantné ustanovenie § 62 ods. [číslo odseku chýba v texte, predpokladá sa odkaz na úpravu výživného v ZoR] Zákona o rodine, ktoré upravuje povinnosť rodičov prispievať na výživu dieťaťa.
Pri určovaní výšky výživného v prípade striedavej starostlivosti súd vychádza primárne z nákladov oprávneného dieťaťa na bývanie, ošatenie, vzdelávanie, školské a mimoškolské aktivity, kurzy, telefón, dopravu, výlety a pod., v závislosti od miery životnej úrovne povinného rodiča. Následne súd podľa schopností, možností a majetkových pomerov povinných rodičov určí pomer, v akom budú jednotlivé náklady oprávneného dieťaťa rozdelené medzi rodičov. Ak súd určí, že výška výživného je od každého z rodičov rôzna, môže rozhodnúť tak, že dôjde k započítaniu týchto súm a prevyšujúcu sumu bude ten-ktorý rodič posielať druhému rodičovi a obaja budú zároveň hradiť potreby dieťaťa v čase, keď bude toto v ich osobnej starostlivosti. Zákon ďalej uvádza, že v prípade striedavej osobnej starostlivosti môže súd rozhodnúť i tak, že výživné neurčí, čo je v zásade najčastejší prípad i v aktuálnej rozhodovacej praxi súdov, a teda i dôvod, kedy jeden z rodičov úmyselne navrhne zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti, aby sa tak vyhol plateniu výživného. V žiadnom inom prípade takýto postup nie je možný a výživné musí byť určené vždy. Súd tiež môže určiť, že výživné na oprávnené dieťa bude zo strany rodičov zasielané na osobitný účet, z ktorého sa budú čerpať prostriedky na uspokojovanie potrieb dieťaťa a ktorý bude spravovať rodič určený rozhodnutím súdu na bežnú správu majetku maloletého dieťaťa.
Je dôležité si uvedomiť, že ak sa pomery, za ktorých bolo výživné určené pôvodne, zmenili (napr. stúpajúci vek dieťaťa a s tým spojené zvýšené náklady na školu, krúžky, atď.), možno žiadať zvýšenie výživného aj na súde. Rodičia sa môžu dohodnúť na platení vyššieho výživného; ak by odmietol, je možné podať na súd návrh na zvýšenie.
Praktické Výzvy a Riešenia v Striedavej Starostlivosti
Striedavá osobná starostlivosť, hoci je právnym inštitútom s potenciálom zabezpečiť rovnováhu a kontinuitu vo vzťahoch dieťaťa s oboma rodičmi, prináša so sebou aj celý rad praktických výziev, ktoré vyžadujú od rodičov nadštandardnú mieru spolupráce, flexibility a vzájomného rešpektu.
Komunikácia a spolupráca rodičovZákladným predpokladom úspešnej striedavej starostlivosti je schopnosť rodičov spolu komunikovať a dohodnúť sa v prípade výnimočných okolností, kedy nebude možné dodržať stanovené obdobia starostlivosti, napríklad keď dieťa ochorie, keď jeden z rodičov musí odcestovať na služobnú cestu a pod. Rodičia musia vedieť spolupracovať pri výchove dieťaťa, t.j. byť schopní kompromisu. Ak súd dospeje k záveru, že rodič nie je schopný bez zjavného dôvodu spolupracovať, má sa za to, že rodič nie je výchovne spôsobilý. V praxi dochádza pomerne často k situáciám, že tzv. preferenčný rodič odmieta nariadenie striedavej starostlivosti, najmä z dôvodu rozporov medzi partnermi, ktorí nemajú záujem a chuť spoločne komunikovať o potrebách maloletého dieťaťa.
Striedavá starostlivosť alebo výlučná starostlivosť o dieťa po rozvode/rozchode
Stabilita pre dieťa a vzdialenosť bydlískStriedavá starostlivosť kladie vysoké požiadavky na oboch rodičov. Dôležitým z hľadiska jej využitia je aj skutočnosť, či s otcom dieťaťa žijete v rovnakom meste, nakoľko v takých prípadoch môžu rodičia pri výchove dieťaťa lepšie spolupracovať. Striedavá starostlivosť nie je vhodná v prípade vzdialených bydlísk rodičov, kedy by dieťa malo meniť vzdelávacie zariadenie. Predpokladom pre ustanovenie striedavej osobnej starostlivosti zároveň je to, že dieťa nebude vytrhávané opakovane z prostredia školy alebo predškolského zariadenia a umiestňované do iného prostredia, že teda obidvaja rodičia žijú v takom mieste, ktoré umožňuje dieťaťu dennú dochádzku do zariadenia, ktoré už navštevuje, resp. na ktorom sa rodičia dohodnú. V záujme dieťaťa je tiež to, aby nestratilo kamarátov, susedov, aby sa mohlo naďalej venovať svojim záujmom, navštevovať obľúbené krúžky a miesta. Striedavka nebude vhodná pre deti s poruchami správania, pre deti citlivé na zmenu prostredia, deti, ktoré inak vyžadujú stabilné prostredie.
Riešenie konfliktov a ochrana záujmov dieťaťaV prípade, že sa rodičia nevedia dohodnúť na striedavej starostlivosti, alebo ak jeden z rodičov odmieta s ňou súhlasiť, súd musí skúmať, či sú splnené podmienky pre takúto starostlivosť. Samotný nesúhlas rodiča, ktorý nie je podložený relevantným dôvodom, nemôže byť prekážkou nariadenia SOS. Vždy je rozhodujúce skúmanie najlepšieho záujmu dieťaťa. Príkladom môže byť situácia, keď brat navrhol striedavú starostlivosť o svojho 5-ročného syna, pričom matka bola proti. Ak brat má pre syna výborné podmienky, často ho má u seba a matka sa nechce vzdať osobnej starostlivosti o dieťa bez racionálneho dôvodu, potom by bola striedavá starostlivosť zrejme vhodným riešením, ak by súd zistil, že je to v záujme dieťaťa.
Špecifické situácie a ich posudzovanie súdom:
- Vek dieťaťa: U veľmi malých detí (napr. 4-mesačné dojčené dieťa) súd nebude schvaľovať styk otca bez matky, ak sa o dieťa bežne nestará a nevie zabezpečiť jeho základné potreby. Súd prihliada na nízky vek dieťaťa a jeho špecifické potreby.
- Práca v zahraničí: Ak rodič pracuje v zahraničí a je doma len zriedka (napr. 9 dní v mesiaci), je nepravdepodobné, že by súd rozhodol o zverení dvojročného dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti, pretože nemôže zabezpečiť každodennú starostlivosť.
- Domáce násilie: V prípade, že jeden z rodičov čelil vydieraniu alebo domácemu násiliu zo strany druhého rodiča, súd tieto skutočnosti zohľadní pri zmene dohody o striedavej starostlivosti, samozrejme, ak sa preukážu. Prostredie, v ktorom dieťa vyrastá, je z hľadiska jeho fyzického a psychického vývinu veľmi dôležité.
- Otec nejaví záujem: Ak otec nejaví o dieťa záujem, nie je právne možné ho súdnym rozhodnutím donútiť k tomu, aby sa s dieťaťom stretával. Styk je jeho právom, nie povinnosťou.
Mýty a realita striedavej starostlivostiNázory psychológov, že dieťa potrebuje jednu posteľ, jednu domácnosť a zažívať tie isté rituály, sú podľa niektorých už dávno prekonané. Okrem iného sa dá striedavá starostlivosť zabezpečiť aj sťahovaním rodičov, nie detí. Vždy je však potrebné brať do úvahy názor a potreby maloletého dieťaťa. Pokiaľ striedavá starostlivosť dieťaťu nevyhovuje, môže narobiť viac škody ako osohu. Na Slovensku však striedavá starostlivosť nie je preferovaný spôsob starostlivosti o dieťa vo všeobecnosti; v súdnej praxi stále prevažuje zverenie dieťaťa do výlučnej starostlivosti matky. Znenie druhej vety § 24 ods. 4 ZoR však nemožno vykladať tak, že ak sa rodičia na striedavej starostlivosti dohodnú, súd musí automaticky striedavú starostlivosť aj nariadiť. Vždy je jeho povinnosťou skúmať záujem maloletého dieťaťa.
tags: #zakon #o #striedavej #starostlivosti #o #dieta