Byť rodičom novorodenca si vyžaduje zbystriť svoju pozornosť o 100 %. Krehkosť bábätka je neopísateľná a veľmi ťažko sa na ňu dá pripraviť, podobne ako syndróm náhleho úmrtia dojčiat (SIDS). Ide o nevysvetliteľnú smrť, ktorá nastáva zvyčajne počas spánku zdanlivo zdravého dieťaťa mladšieho ako rok. Vo veku 2 - 4 mesiacov k nemu dochádza najčastejšie. Smrť dieťaťa musela byť v každom období ľudskej histórie bolestnou stratou. Dnes sa s ňou už, vďaka pokročilej medicíne, stretávame čoraz menej, no nebolo to tak dávno, keď sa dospelosti nedožila takmer polovica detí.
Pozrime sa na to z druhej stránky - na Slovensku podľa Nadácie Križovatka, ktorá šíri o syndróme povedomie, výskyt prípadov SIDS v populácii aktuálne klesá pod 0,2 percenta. V prepočte je to jedno dieťa z 3 000. Nie je to teda časté ochorenie, jeho zákernosť však spočíva v tom, že sa naň rodičia nevedia pripraviť. Rodičia ani netušia, čo sa stalo, nakoľko bábätko vyzeralo úplne zdravé. Veľmi typické je, že dieťa neplače a ani nekričí. Existujú ale opatrenia, ktorými môžete pomôcť predísť tomuto syndrómu aspoň sčasti.
Princípy bezpečného spánku dojčiat
Je veľmi ťažké pripraviť sa na niečo neočakávané a prakticky neexistuje žiadny zaručený spôsob, ako zabrániť SIDS. Spánok na chrbátiku - Bábätká sú pokojnejšie, keď ležia na brušku, i tak trvajte na tom, aby prvý rok jeho života spalo na chrbte. Prázdna postieľka - Postieľka, v ktorej vaše dieťa spí, by mala byť bezpečná, to znamená, že by mala byť čo najviac prázdna/holá. Používajte pevný matrac, no nenechávajte v postieľke vankúše ani plyšové hračky. Teplota tela - Bábätkám nesmie byť zima, no rovnako nebezpečné je aj ich prehriatie. Spite v jednej miestnosti, nie v posteli - V ideálnom prípade by vaše dieťa malo spať vo vašej izbe, ale osamote v postieľke, kolíske či inej konštrukcii určenej na spánok aspoň šesť mesiacov, a ak je to možné až jeden rok.
Dvíhanie bábätka z postieľky ŠKOLA CHRBTA
Ak je to možné, uprednostnite kojenie pred zaspávaním dieťatka s fľaškou umelého mlieka v ruke. Pri ukladaní dieťatka do postieľky uprednostnite polohu zaspávania na chrbátiku, nie na brušku ani na boku. Nepoužívajte paplóny ani periny, ktoré ľahko môže stiahnúť na seba. Dôvodom je, že pronačná poloha (spanie na brušku) na nesprávnom, príliš mäkkom matraci zapríčiní opätovné vdychovanie vydychovaného CO2 nahromadeného v okolí tváre. Dôsledkom je nedostatočné okysličenie s postupným návykom na vyššie koncentrácie CO2. Ak sa k tomu pridajú ďalšie faktory, napríklad infekcia dýchacích ciest, vzniká dobré prostredie pre bakteriálnu superinfekciu.
Moderné technológie v detskej izbe
MUDr. Elena Prokopová, pediatrička a hlavná odborníčka MZ SR pre všeobecnú starostlivosť o deti a dorast, tvrdí, že monitor dychu je výborný pomocník, no dá sa žiť aj bez neho: „Určite si ho nemusia rodičia bezpodmienečne zabezpečiť. Ak bude dodržané všetko o spaní bábätka, čo je vyššie vymenované, pravdepodobnosť tejto nešťastnej udalosti, akou je predčasné úmrtie, je malá. V každom prípade ide o pomôcku, ktorá dokáže zaznamenať poruchy dýchania u dieťatka a rodiča včas upozorniť na možné riziko.
Monitory dychu tvorí jedna alebo 2 senzorické platne, ktoré monitorujú frekvenciu dychu dieťaťa. Vkladajú sa do postieľky pod matrac, ktorý nesmie byť hrubší ako 10cm a nesmie byť pružinový. Odporúča sa používať aspoň prvých 6 mesiacov života dieťatka. Pri používaní domáceho monitora je potrebné vedieť, že môžu byť aj falošné pozitívne alarmy. Okrem toho existujú aj falošné negatívne alarmy (nie je žiadny poplach pri možnej ohrozujúcej situácii).
Historické paralely: Pochovávanie detí do stien
Príbehy o zamurovaných deťoch v stenách sú súčasťou folklóru mnohých kultúr. Hoci konkrétne prípady sú ťažko overiteľné, tieto legendy odrážajú hlboké obavy a presvedčenia ľudí v minulosti. Hoci rodičia v minulosti mali nepochybne deti radi, pri ich pochovávaní sledujeme odlišnosti v porovnaní s dospelou populáciou. Pri archeologickom výskume nie je problém naraziť na detské ostatky, aj keď ich často nachádzame mimo miesta, kde bola pochovaná väčšina populácie.
Určite to súvisí so sociálnym statusom dieťaťa, ktoré ešte nebolo vnímané ako plnoprávny člen spoločnosti, a preto pri jeho ukladaní do zeme nemohli byť použité náležité rituály. V stredoveku bolo detstvo delené na sedemročné etapy. Prvá siahala od narodenia po siedmy rok a nazývala sa infantia, pretože dieťa ešte neovládalo dobre reč, nemalo dobre vyvinuté zuby. Na väčšine včasnostredovekých pohrebísk z nášho územia kostry detí chýbajú alebo je ich podiel nízky voči zvyšku pochovaných.
Odkvapové deti a posvätná pôda
Problém nastal, keď dieťa zomrelo skôr, ako ho stihli pokrstiť. Pri vysokej úmrtnosti pri pôrodoch sa problém, ako naložiť s telíčkom, vyskytoval pomerne často. Existujú aj prípady, keď boli aj nepokrstené deti pochované v priestore cintorína, ale ich hroby boli na zvláštnom mieste, oddelené od ostatných veriacich. Deti tiež mohli byť pochované pri stene kostola, pretože sa verilo, že voda, ktorá dopadla na strechu, sa stala dotykom s budovou svätenou, a tak malo byť dieťa, na ktoré voda stekala, neustále krstené. V literatúre sú tieto špeciálne pochované deti označované ako Traufkinder, teda odkvapové deti.
Ak to však nebolo možné, snažili sa rodičia dosiahnuť aspoň nejakú formu pohrebu. Jednou z často využívaných možností bolo uloženie dieťaťa do nádoby a jeho pochovanie v zemi, či už za múrom cintorína, alebo dokonca priamo v jeho stene. Jednoducho povedané, vysvätená pôda mala byť čo najbližšie. Najstarší doklad tejto praktiky u nás poznáme z Hurbanova-Bohatej, kde bol hrob dieťaťa v nádobe datovaný do 14. storočia. V prípade, že bol poruke zaniknutý kostol, mohla byť nádoba s telíčkom uložená aj tam. Takéto hroby máme zachované aj na Slovensku. V priestore zaniknutej sakrálnej stavby sa našli v Krásne, v okrese Topoľčany.
Architektonické svedectvá gemerských kostolov
V regióne Gemer a Malohont sa nachádza množstvo na prvý pohľad nenápadných vidieckych kostolov. Tie však ukrývajú vzácne pamiatky celoeurópskeho významu. Takým je aj rímskokatolícky Kostol Všetkých svätých z konca 13. storočia v Henckovciach. V priebehu niekoľkých mesiacov reštaurátorský tím odstránil novodobé omietkové vrstvy v hlavnej lodi kostola, ktoré zakrývali staršie omietky. Na severnej stene sa podarilo odhaliť veľké zobrazenie jazdeckej postavy s kopijou - maľbu sv. Juraja. Takáto veľkorozmerná maľba tohto svätca je na Gemeri naozaj ojedinelá.
V rámci záchrany pamiatok, ktoré sa často spájajú s úpravami ako zamurovanie okien a portálov, je potrebné chápať historické súvislosti. Zamurovanie okien a portálov bolo v minulosti bežnou stavebnou praxou. Existuje niekoľko dôvodov, prečo sa to robilo: zmena dispozície, statické dôvody, tepelná izolácia, ochrana pred nepriateľmi či náboženské motívy. Príbehy o zamurovaných deťoch v stenách sú tak často skôr folklórnou ozvenou, ktorá interpretuje nálezy detských hrobov v blízkosti alebo v konštrukcii sakrálnych stavieb, kde sa rodičia snažili zabezpečiť večný pokoj pre svoje nepokrstené deti v blízkosti posvätnej pôdy.
tags: #zamurovane #dieta #v #stene