Zanedbanie dieťaťa je závažný problém, ktorý si vyžaduje okamžitú reakciu a spoločnú zodpovednosť. Nie je to len otázka svedomia, ale aj povinnosť uložená zákonom. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o tom, ako rozpoznať zanedbanie dieťaťa, kam sa obrátiť s podozrením a aké kroky podniknúť na ochranu ohrozeného dieťaťa. Pochopenie dostupných mechanizmov a prekážok v systéme je kľúčové pre efektívnu pomoc deťom v núdzi.
I. Čo je zanedbávanie dieťaťa a ako ho rozpoznať?
Zanedbávanie dieťaťa sa môže prejavovať rôznymi spôsobmi a je dôležité si všímať fyzické, emocionálne, výchovné a psychické potreby dieťaťa. Ide o akékoľvek náhodné, vedomé, prípadne nevedomé konanie rodiča, vychovávateľa alebo inej osoby voči dieťaťu, ktoré poškodzuje telesný a duševný vývoj dieťaťa. Tento súbor nepriaznivých príznakov sa často označuje ako Syndróm CAN (Child Abuse and Neglect), ktorý predstavuje súbor nepriaznivých príznakov v najrôznejších oblastiach stavu a vývoja dieťaťa i jeho postavenia v spoločnosti, predovšetkým v rodine. Tieto príznaky sú výsledkom väčšinou úmyselného ubližovania dieťaťu, spôsobeného alebo pôsobeného najčastejšie jeho najbližšími vychovávateľmi, hlavne rodičmi.
Medzi najčastejšie znaky zanedbávania patria:
- Fyzické zanedbávanie: Prejavuje sa nedostatkom potravy, oblečenia, hygieny alebo zdravotnej starostlivosti. Dieťa môže byť neustále špinavé, choré bez adekvátnej liečby, hladné alebo nedostatočne oblečené pre aktuálne počasie. Príkladom môže byť situácia, kedy v bytovke v Skalici policajti našli tri malé deti vo veku osem mesiacov, jeden a pol roka a tri roky. Najmenšia obeť zanedbávania mala skrvavenú tvár a viditeľný opuch nad okom. Vzhľadom na stav detí, chlad a neporiadok v byte a zranenie dievčatka policajti vyrozumeli záchranku a aj pracovníkov sociálnej kurately, pretože traja dospelí, ktorí sa v byte nachádzali, boli pod silným vplyvom alkoholu, kvôli čomu sa s nimi vôbec nedarilo komunikovať.
- Emocionálne zanedbávanie: Charakterizuje ho nedostatok lásky, podpory, pozornosti alebo bezpečia. Dieťa sa môže cítiť osamelé, ignorované, prejavovať známky úzkosti, depresie alebo vyhľadávať pozornosť nevhodnými spôsobmi.
- Výchovné zanedbávanie: Zahŕňa zanedbávanie školskej dochádzky, nedostatok vzdelávacích podnetov alebo stimulácie, ako aj nedostatočnú kontrolu nad správaním dieťaťa. Dieťa môže mať časté absencie v škole, zlý prospech, alebo prejavovať nevhodné sociálne správanie bez snahy rodičov o nápravu.
- Psychické týranie: Môže zahŕňať verbálne útoky, sadistické a dehonestujúce správanie, citový chlad, neustálu kritiku, vyhrážky alebo zastrašovanie, ktoré poškodzuje sebavedomie a psychický vývoj dieťaťa. Taktiež sem patrí, ak osoba psychicky týra maloletú osobu.
- Fyzické týranie: Je to priame fyzické násilie voči dieťaťu, ktoré spôsobuje telesné zranenia, bolesť alebo ohrozuje jeho zdravie či život. Patria sem údery, bitie, trasenie, popáleniny a iné formy násilia. Fyzické týranie môže zahŕňať aj situáciu, ak osoba fyzicky týra maloletú osobu.
Pod pojmom CAN sa rozumie telesné týranie, sexuálne týranie, zanedbávanie, psychické a emocionálne týranie. Najzávažnejšou podobou týchto príznakov je usmrtenie dieťaťa. Ak poznáte niekoho v takejto situácii, je dôležité reagovať rýchlo a zodpovedne. Rodičovské práva a povinnosti sú budované zásadne na rovnoprávnom postavení otca a matky pri ich výkone a zahŕňajú sústavnú a dôslednú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin dieťaťa.
II. Zákonná povinnosť oznámiť podozrenie a zodpovednosť rodičov
Oznámiť zanedbávanie, týranie či zneužívanie dieťaťa nie je len dobrým skutkom, ale povinnosťou, ktorá vyplýva priamo zo zákona. Zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele ukladá každému povinnosť upozorniť na porušovanie práv dieťaťa. Táto povinnosť nie je len morálna, ale má aj právne dôsledky. V zmysle Trestného zákona hrozí za nesplnenie oznamovacej povinnosti trest odňatia slobody až na tri roky. To podčiarkuje vážnosť situácie a dôležitosť aktívneho prístupu každého občana, ktorý má podozrenie na ohrozenie dieťaťa.
Rodičia majú prvoradú povinnosť sami bezodkladne vykonať všetky opatrenia na zabezpečenie zdravého psychického, fyzického a sociálneho vývinu dieťaťa, ktoré im vyplývajú z ich rodičovských práv a povinností. Súčasťou rodičovských práv a povinností je aj sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin dieťaťa. V prípade akýchkoľvek pochybností, rodičia majú prvoradú povinnosť sami bezodkladne vykonať všetky opatrenia na zabezpečenie zdravého psychického, fyzického a sociálneho vývinu dieťaťa, ktoré im vyplývajú z ich rodičovských práv a povinností. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže podľa ust. § 37 ods. 1 Zákona o rodine uložiť rodičom výchovné opatrenia, ak riadna výchova dieťaťa nie je zabezpečená, alebo ak sú narušené jeho vzťahy s rodičmi. Výchovné opatrenia môžu mať rôznu podobu, od dohľadu nad výchovou až po nariadenie ústavnej výchovy, no vždy s cieľom zabezpečiť najlepší záujem dieťaťa. Súd zruší výchovné opatrenie, ak splnilo svoj účel. Prvoradým hľadiskom pri jeho rozhodovaní bude v zmysle čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa, t.z. jeho zdravie, výživa, vzdelanie a priaznivý psychický, fyzický a sociálny vývin.
Rozpoznávanie a hlásenie zneužívania a zanedbávania detí
III. Kam sa obrátiť s oznámením o zanedbávaní dieťaťa?
Ak máte podozrenie, že dieťa je zanedbávané alebo týrané, existuje niekoľko inštitúcií a subjektov, na ktoré sa môžete obrátiť. Je v kompetencii orgánov činných v trestnom konaní, aby podozrenie preverili. Oznamovateľ nezodpovedá za to, ak sa aj neskôr pôvodné podozrenie nepreukáže, čo by malo ľudí povzbudiť k nahlasovaniu podozrení bez obáv.
A. Tiesňové linky a orgány činné v trestnom konaní
V prípadoch, keď je ohrozený ľudský život alebo zdravie dieťaťa, je potrebné volať tiesňové číslo polície 158. Policajná linka 158 je bezplatná a je na ňu možné volať z akejkoľvek pevnej či mobilnej telefónnej stanice. Políciu treba kontaktovať najmä v prípadoch, ak sa človek domnieva, že bol svedkom spáchania trestného činu, keď boli ohrozené zdravie či život dieťaťa, alebo sa o tomto skutku dopočul.
Oznámiť trestný čin možno ústne na ktorejkoľvek policajnej stanici alebo prokuratúre, kde kompetentný pracovník spíše zápisnicu. Oznámenie je možné poslať aj písomne. Vtedy treba popísať, k čomu, kde, kedy došlo či dochádzalo a kto má byť za to zodpovedný. Ak však máte k uvedeným tvrdeniam aj nejaké dôkazy, uveďte ich v trestnom oznámení, pretože to môže celú situáciu urýchliť.
B. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR)
Odbor sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sa nachádza na každom regionálnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Tieto odbory sa zaoberajú ochranou práv dieťaťa a ich prioritou je pomáhať problémovým rodinám. Odbor sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately najskôr pracuje s problémovou rodinou, no ak neprichádza zlepšenie, hľadá pomoc u členov rodiny či v okolí. Vyňatie dieťaťa z rodiny je až poslednou možnosťou, ako situáciu riešiť, to samozrejme neplatí v prípadoch zneužívania či týrania, kde nastupuje polícia.
Pre nahlásenie zanedbávania starostlivosti, ktorú prevádzkuje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, je k dispozícii bezplatná telefonická linka 0800 191 222.
Deťom dokáže poskytnúť rýchlu a adresnú pomoc, poradenstvo alebo podporu aj Národná linka na pomoc deťom v ohrození VIAC AKO NI(C)K, ktorú zriadilo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny v rámci NP Podpora ochrany detí pred násilím. Je bezplatná a funguje nepretržite 24 hodín denne sedem dní v týždni. Spojiť sa s vyškolenými odborníkmi je možné cez chat na webovej stránke www.viacakonick.sk alebo cez mobilnú aplikáciu. Okrem toho, linka č. 116 111 funguje v nepretržitej prevádzke už od roku 1996 vrátane víkendov a sviatkov. Je bezplatná, anonymná a odborne garantovaná. Tieto linky sú dôležitým kontaktným bodom pre deti aj dospelých.
C. Iné inštitúcie a subjekty
Možností, kam sa obrátiť, je okrem polície, sociálnoprávneho odboru či špecializovaných liniek viac. Môže to byť obec či mesto, vyšší územný celok, detský lekár či škôlka alebo škola, ktoré dieťa navštevuje. Tieto subjekty sú v priamom kontakte s dieťaťom a môžu si všimnúť prvé známky zanedbávania. Napríklad, učitelia a vychovávatelia sú povinní nahlásiť podozrenie na zanedbávanie alebo týranie dieťaťa. Detský lekár môže posúdiť zdravotný stav dieťaťa a v prípade podozrenia na zanedbávanie alebo týranie podniknúť ďalšie kroky. Sociálni pracovníci na obecnom alebo mestskom úrade môžu pomôcť pri riešení problémov v rodine.
D. Súdne konanie a rodičovské práva
V prípade, ak sa rodič o dieťa riadne nestará, ba dokonca požíva drogy, je nevyhnutné vec riešiť urýchlene. Ak ste jedným z rodičov maloletého dieťaťa, avšak dieťa je zverené do osobnej starostlivosti matky, potom by bolo potrebné podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom by ste mohli žiadať, aby súd zveril dieťa Vám, nakoľko existuje obava, že život, zdravie a priaznivý vývoj maloletého dieťaťa je vážne ohrozený alebo narušený. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 24 hodín od jeho doručenia. Súd v takomto prípade môže pristúpiť aj k tomu, že matke maloletého dieťaťa obmedzí jej rodičovské práva a povinnosti. V prípade, že nie ste rodičom maloletého dieťaťa, avšak máte informácie, že matka maloletého porušuje svoje rodičovské povinnosti alebo zneužíva svoje práva, môžete toto oznámiť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obci alebo súdu. Súd totiž môže nariadiť neodkladné opatrenie aj bez návrhu vo veciach starostlivosti o maloletých. Na základe vyššie uvedených skutočností sa v prvom rade môžete obrátiť na Úrad práce sociálnych vecí a rodiny a upozorniť na túto situáciu. Prvoradý je záujem maloletého dieťaťa. Taktiež by bolo vhodné upovedomiť aj otca dieťaťa o danej situácii. Ako otec má nielen práva, ale najmä povinnosti, ktoré by si mal voči svojmu dieťaťu plniť. Teda zabezpečiť mu riadnu výchovu, výživu, vzdelanie atď. Ak matka detí dlhodobo zanedbáva starostlivosť o deti a Vy sa o ne staráte, môžete podať na príslušný súd návrh na zverenie detí do Vašej osobnej starostlivosti podľa § 45 a nasl. zákona o rodine. Súd bude skúmať najlepší záujem detí a môže rozhodnúť, že deti budú zverené Vám ako starému rodičovi, ak je to pre ne vhodnejšie.
IV. Anonymita oznamovateľa a ochrana informácií
Veľa ľudí sa obáva nahlásiť týranie či zneužívanie dieťaťa, pretože si myslí, že by sa to z rôznych dôvodov mohlo obrátiť proti nim. Ako je to s anonymitou oznamovateľa? Ak orgán sociálnoprávnej ochrany detí dostane oznámenie o porušovaní práv dieťaťa, je povinný utajiť totožnosť oznamovateľa, ak ten o to sám požiada.
Situácia sa však zásadne mení, ak pracovníci orgánu posunú získané informácie polícii. „Na žiadosť oznamovateľa sa však v trestnom oznámení neuvedú údaje o jeho totožnosti. Materiály, ktoré umožňujú zistenie totožnosti takého oznamovateľa, sa ukladajú na prokuratúre. Do spisu sa zakladajú len s jeho súhlasom,” vysvetľuje postup Národné koordinačné stredisko pre riešenie problematiky násilia na deťoch.
Nie je úlohou oznamovateľa posudzovať, či vôbec ide o trestný čin alebo či treba príslušné orgány o podozrení, ktoré má, informovať. Taktiež nie je podstatné, akým hodnoverným spôsobom sa niekto o trestnom čine dozvie, teda či vlastným poznatkom alebo z oznámenia obete či inej osoby. Je v kompetencii orgánov činných v trestnom konaní, aby podozrenie preverili. Oznamovateľ nezodpovedá za to, ak sa aj neskôr pôvodné podozrenie nepreukáže, upozorňuje národné koordinačné stredisko. Pre intervenciu orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately je však potrebné dieťa identifikovať. Podozrenie z týrania, zneužívania alebo zanedbávania dieťaťa je možné anonymne nahlásiť na bezplatnú linku Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny 0800 191 222.
V. Skúsenosti z praxe a systémové výzvy
Aj napriek existujúcim zákonom a inštitúciám sa v praxi stretávame s mnohými problémami a systémovými zlyhaniami, ktoré komplikujú efektívnu ochranu detí.
A. Príklady z rodinných situácií
Skutočný život prináša rôzne komplikované situácie, ktoré si vyžadujú citlivý, no zároveň rozhodný prístup. Príkladom môže byť svedectvo osoby, ktorá sa snažila riešiť situáciu svojej netere. "Ale tak ja som nechcela riešiť len to, ona od neho pravidelne odchádzala, ale vždy ho nechala so starou mamou, občas sa aj mne ozvala či si ho môžem vziať, keď som mohla vzala som si ho na tie dva dni, ale teraz proste zmizne a ani mú ani bé nikomu a už je preč dlho." Táto osoba dodáva: "My záujem máme, ale tiež som nechcela na ňu tlačiť aby si nemyslela, že ju chcem nedajbože kontrolovať, mojich rodičov úplne odstrihla ešte keď žila s bratom, tí malého prvý krát videli keď som si ho vzala ja na prázdniny." Napriek snahe pomôcť, situácia sa komplikuje, keď matka odíde bez slova a oznamovateľ nevie, čo je s dieťaťom. "Ja jej raz do týždňa napíšem ako sa im darí, či niečo nepotrebujú, kúpim malému plienky alebo čo napíše, že potrebujú, aj sa snimi stretnem keď má ona záujem. No ale keď sociálka prišla na prešetrenie tak všetko bolo v poriadku, matka bola doma, dieťa čisté, pediater nehlásil žiadne podozrivé veci…. Teraz som tam bola druhý krát minulý týždeň, lebo ma ignoruje už dlhší čas a ja neviem čo s dieťaťom je." Toto poukazuje na náročnosť preukázania zanedbávania pri povrchnom prešetrení.
Ďalší prípad sa týka neteri, ktorá mala priateľa, s ktorým má 11-ročného hyperaktívneho syna. Po ich rozchode bol chlapec zverený do matkinej starostlivosti, ale ona sa o neho ani len nesnaží postarať. O syna sa starajú buď starí rodičia alebo sa o seba musí postarať sám. Navyše, ide o priateľa netere, ktorý im v dedine robí zlú povesť. Je nezamestnaný, neustále pod vplyvom alkoholu, nepomáha a fyzicky týra jej syna. Mamin nesúhlas s prítomnosťou tohto muža v ich dome spôsobil, že bola nútená vyhodiť aj vlastnú dcéru. Teraz žijú na poľovníckom posede, kde sa aj stravujú. V takomto prípade, pokiaľ má Vaša neter v zmysle ust. § 8 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. rodičovské práva a povinnosti, a ich zanedbáva, je potrebné situáciu riešiť. Podľa ust. § 28 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine rodičia zodpovedajú za výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin svojich detí. Následne ust. § 28 ods. 2 Zákona o rodine stanovuje, že rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Rodičovské práva a povinnosti vykonáva však v zmysle ust. § 28 ods. 3 Zákona o rodine každý z rodičov osobne a samostatne. Ak sa jeden z rodičov o dieťa nestará, súd môže jeho rodičovské práva obmedziť alebo pozbaviť.
Podobná situácia nastáva, keď dcéra, matka dvoch detí, nikde nepracuje a nepoberá žiadne sociálne dávky, okrem rodinných prídavkov. Bývajú v spoločnej domácnosti so starými rodičmi. Na nič neprispieva, starí rodičia ich živia, robia nákupy a varia. Viackrát sa stane, že v noci odíde, a oni potom musia vypraviť deti do školy a škôlky. Z Vami položenej otázky vyplýva, že ste starým rodičom detí a fakticky sa o ne staráte namiesto ich matky, ktorá nepracuje, neprispieva na domácnosť a často nie je prítomná. V tejto situácii sa odporúča zvážiť podanie návrhu na zverenie detí do Vašej starostlivosti. Ak matka detí dlhodobo zanedbáva starostlivosť o deti a Vy sa o ne staráte, môžete podať na príslušný súd návrh na zverenie detí do Vašej osobnej starostlivosti podľa § 45 a nasl. zákona o rodine. Súd bude skúmať najlepší záujem detí a môže rozhodnúť, že deti budú zverené Vám ako starému rodičovi, ak je to pre ne vhodnejšie. Aj keď matka detí nepracuje, má zákonnú povinnosť prispievať na výživu svojich detí v zmysle § 62 a nasl. zákona o rodine. Ak by súd zveril deti do Vašej starostlivosti, môžete žiadať, aby matka platila výživné. Výška výživného sa určuje podľa možností, schopností a majetkových pomerov povinnej osoby. Ak matka nepracuje úmyselne, súd môže vychádzať z jej potenciálneho zárobku.
Problémy sa môžu týkať aj kamarátov. "Mám kamaráta, ktorý má 14 rokov a jeho mama sa o neho nestará. Chlapec nič neje, ani nepije a stále je vonku, nemá kde spať. Chcela by som mu pomôcť." V takejto situácii je dôležité reagovať rýchlo. Skúste najprv hovoriť s dospelou osobou, ktorej dôverujete, napríklad s učiteľom, školským psychológom alebo pracovníkom školy. Pomôcť môžete aj tým, že budete kamarátovi nablízku a podporíte ho, kým sa situácia nezačne riešiť odborníkmi.
Všeobecne platí, ak matka zanedbáva svoju dcéru, môžete to nahlásiť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorý by následne mal konať z úradnej povinnosti a v najlepšom záujme dieťaťa. Ak by sa preukázali konania matky, tak by mohol nasledovať zásah do jej rodičovských práv a povinností. V rozsahu v akom by jej boli tieto práva obmedzené by potom vykonával rodičovské práva druhý rodič. Ak sa domnievate, že rodič sa nestará o svoje deti a mohlo by im hroziť nejaké nebezpečenstvo na zdraví, tak uvedené oznámte súdu, príslušného podľa miesta pobytu dieťaťa alebo orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. V takomto prípade, ak sa rodič o dieťa riadne nestará, ba dokonca požíva drogy, je nevyhnutné vec riešiť urýchlene.
B. Kritika systému sociálnoprávnej ochrany
Systém sociálnoprávnej ochrany detí na Slovensku čelí mnohým výzvam a kritike. Prípad 14-ročného dievčaťa, ktoré skončilo v resocializačnom zariadení v Galante po tom, ako matka požiadala o pomoc štát pre záškoláctvo a užívanie marihuany, odhalil hlboké systémové nedostatky. „Matke nemožno takýto postup vytýkať. Vo chvíli, keď vám úrad vstúpil do života, má za úlohu viacero vecí. A v neposlednom rade má za úlohu vykonávať sociálnu prácu v rodine,” uvádza ombudsmanka Jana Dubovcová. Avšak, zistilo sa, že systém má mnohé nepekné vlastnosti, ktoré stoja za pozornosť, a že za všetkými týmito prípadmi je zlyhávajúci systém a dlhodobý nezáujem štátu o jeho zmysluplnú korekciu.
Jedným z hlavných problémov je funkcia kolízneho opatrovníka. Zo súdu dostanete papier, že vášmu dieťaťu je pridelený takzvaný kolízny opatrovník - je ním celý úrad, nie jeden pracovník. Kolízny opatrovník hrá v podstate dvojrolu - má pracovať s rodinou, dávať súdu svoje zistenia, a na druhej strane aj obhajovať dieťa. Tieto dve pozície sú predsa nezlučiteľné a ochrana dieťaťa existuje len na papieri. Ak by napríklad trinásťročné dieťa chcelo namietať, že žiadne prešetrenie pomerov sociálkou neprebehlo alebo nesúhlasí s jeho výsledkami, „advokáta“, ktorý to povie súdu, nachádza v tej istej osobe, ktorá podľa neho nehovorí pravdu. "Zobrali by ste si za advokáta bakalára zo sociálnej práce?” pýta sa sociálna poradkyňa Ida Želinská. Ak hovoríme o deťoch, ktoré sa dostávajú do kolízie práv, sú teda stretom právnych záujmov, napríklad rodičov, logicky z toho vyplýva, že by mali mať právneho zástupcu. Navrhovala sa preto, aby opatrovník ostal opatrovníkom celej rodiny, a dieťa by v prípade kolízie záujmov zastupoval advokát.
Ďalším problémom je nedostatočný dohľad a kontrola. Súd, ktorý umiestni dieťa do ústavnej výchovy, musí podľa zákona sledovať, ako sa výchova vyvíja. Nie však tak, ako je to bežné na Slovensku, teda vychádzať z papierov a zo správ, ktoré sú mu predkladané. Súdu totiž nič nebráni, aby šiel priamo na miesto a osobne zisťoval, ako sa vyvíja ústavná výchova. Pravidelná kontrola dokonca zo zákona vyplýva aj prokuratúre, ktorá má robiť dozor nad dodržiavaním zákonnosti v týchto zariadeniach. V oboch prípadoch ide o inštitucionálne zábezpeky, ktoré štátu umožňujú dozerať na celý proces. Zrejme sa nezmýlime, ak napíšeme, že sudca sa nenamáhal ísť pozrieť ani mladé dievča do Galanty. A už vôbec neurobíme chybu, ak pridáme aj zlyhanie prokurátora. To znamená, že by ich mal osobne a pravidelne navštevovať.
Systém je často neefektívny a byrokratický. Neexistujú jasné pravidlá, na základe ktorých môžete kontrolovať ich prácu, sociálnym pracovníčkam dokonca neviete dokázať žiadne pochybenie. Úrady odmietajú vydať aj záznam o každej návšteve u vás doma, respektíve o vašej návšteve u nich. Predstavte si, že zájdete k odbornému lekárovi a nedá vám opečiatkovaný papier, kde je napísané, čo zistil. Hoci to len málokto vie, ale úrad je povinný aj vás nechať nahliadnuť do spisu, aj vám na požiadanie vydať úradný záznam (papier, na ktorom bude uvedené, o čom ste sa rozprávali). Postupy úradov sú nejasné, nejednotné, náhodné. Na raz úradne vyslovené závery sa nehľadí kriticky, ale súhlasne, takže je veľmi ťažké ich vyvrátiť.
Problémom je aj nedostatočné personálne a finančné zabezpečenie. Sociálky nemajú vytvorené podmienky, aby mohli plniť úlohy, ktoré im ukladá zákon. „Systém je slabo zaplatený a personálne slabo vybavený ľuďmi s dostatočnou odbornosťou a kvalifikáciou. O materiálnych a platových podmienkach zamestnancov ani nehovorím.“ V minulosti pripadalo na jedného pracovníka až 352 detí, o ktoré sa mal starať. Systém teda, logicky, nebol nastavený tak, aby sa dalo dôkladne zisťovať, ako sa s deťmi nakladá. Efektívne nevieme pomôcť ani deťom v kolízii práv. Takéto dieťa dokonca nedostáva ani len právne zastúpenie, všetko sa deje len formálne. Ak teda dnes pod vplyvom emócií smeruje obrovská vina na sociálnych pracovníkov, je to slepá ulička, respektíve príliš zjednodušený pohľad. Ide o zodpovednosť štátu, lebo ten má mechanizmy na to, aby všetko fungovalo. Tento systém totiž vôbec nepociťuje potrebu sebareflexie ani po veľkých medializovaných prípadoch. Verejný ochranca práv je nástroj, ktorým si štát nastavuje zrkadlo, či naozaj dodržiava základné ľudské práva a slobody. Poukazovanie na nedostatky má viesť k zlepšovaniu štátu a prostredia, v ktorom žijeme.
Je tiež kritizované, že keď sa takéto deti dostanú do štátnej starostlivosti, ihneď začínajú byť pre úrady aj súdy nedôveryhodné. „Náš systém je takýchto predsudkov plný a mňa to veľmi mrzí. Ľudia, ktorí s takými deťmi pracujú, by na ne mali byť pripravení. Potrebujú totiž pomoc, a nie odsudzovanie.“
C. Ako sa brániť a čo žiadať od úradov
Vzhľadom na uvedené systémové nedostatky je pre občanov dôležité vedieť, ako sa môžu brániť a presadzovať svoje práva, alebo práva detí. Rada: Ak máte akékoľvek pochybnosti o korektnosti pri komunikácii s úradmi, upozornite pracovníka na to, že si celú debatu nahráte. Ak objavíte akýkoľvek nezákonný či nesprávny postup, v zásade ho nemáte kde namietať, ak sa sťažujete na nadriadenom orgáne, v skutočnosti píšete šéfovi tých, ktorým neveríte. Je to dôsledok totálne formalizovaného systému. Týmto zložkám najviac vyčítam, že sa vlastne odmietajú stretnúť so živým dieťaťom. Jediná možnosť je opakovane sa obracať na súd. Ak dáte podnet, aby začal konať z úradnej moci, ale nezačne, nemôžete sa voči tomu odvolať.
Je dôležité prehodnotiť, či ústavné výchovy, ktoré sú v zákone dnes zakotvené, spĺňajú účel, na ktorý doň boli zavedené. Toto vyhodnotenie však nik nerobí. Nik z dlhodobého hľadiska nevyhodnocoval, ako funguje reedukácia, nik nesleduje výsledky resocializácie. Systém treba nastaviť inak, moderne. Tak, aby bolo možné pomáhať týmto deťom aj iným spôsobom ako ústavná výchova. Výhovorka, že tieto funkcie plnia súkromné zariadenia, je postavená zle, lebo ochrannú ruku nad deťmi drží štát.
VI. Zneužívanie sociálneho systému a sťažnosti
Zneužívanie sociálneho systému a zanedbávanie starostlivosti o deti sú závažné prehrešky, ktoré je možné nahlásiť. Po zavolaní na linku je možné nahrať odkaz v dĺžke najviac dve minúty, v ktorom stručne opíšete, akým spôsobom má dochádzať k zneužívaniu sociálneho systému, či k zanedbávaniu starostlivosti o deti a uveďte presné údaje, meno, priezvisko a adresu (u firiem obchodné meno, sídlo resp. adresu prevádzky) toho, kto má takúto činnosť páchať, aby bolo možné podnet prešetriť. Upozorňujeme rodičov, že súčasťou rodičovských práv a povinností je aj sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin dieťaťa.
Postup pri podávaní sťažností na Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR):Postup Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „ústredie“) pri podávaní, vybavovaní a kontrole vybavovania sťažností fyzických osôb alebo právnických osôb je upravený zákonom č. 9/2010 Z. z. Sťažnosť možno podať osobne do podateľne ústredia nachádzajúcej sa na adrese: Župné námestie č. 5, Bratislava. Sťažnosť podaná v elektronickej podobe musí byť sťažovateľom autorizovaná kvalifikovaným elektronickým podpisom, to neplatí ak sťažnosť bola odoslaná prostredníctvom prístupového miesta (napr. Ústredný portál verejnej správy www.slovensko.sk).
Podnet na prešetrenie Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS):V prípade, že sa zanedbávanie týka aj zdravotnej starostlivosti, podnet na prešetrenie je možné úradu zaslať prostredníctvom verejného portálu so zaručeným elektronickým podpisom alebo písomne na adresu pobočky úradu podľa miesta poskytnutia zdravotnej starostlivosti. Na spísanie podnetu na prešetrenie je možné využiť aj PORTÁL PODNETOV ÚDZS. Úrad na základe podnetu vykoná dohľad u dotknutého poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a zistí, či postupoval v súlade s právnymi predpismi, či pacientovi poskytol všetky diagnostické a terapeutické výkony a zároveň, či počas dohliadaného obdobia správne viedol zdravotnú dokumentáciu. Pri vybavovaní podnetov sa úrad riadi zákonom č. 581/2004 Z. z. O výsledku dohľadu a so zistenými skutočnosťami je podávateľ podnetu písomne informovaný. Zároveň je podávateľ podnetu bezodkladne informovaný aj o samotnom začatí výkonu dohľadu, prípadnom odmietnutí podnetu alebo o zastavení výkonu dohľadu. Na prešetrenie podnetu, ktorý bol úradu doručený, má úrad zákonom stanovenú lehotu 9 mesiacov. Túto lehotu môže predseda úradu v prípadoch hodných osobitného zreteľa predĺžiť, avšak najviac o 3 mesiace. Lehota na ukončenie výkonu dohľadu začatého neplynie v časovom intervale odo dňa vydania poverenia pre prizvanú osobu až do doručenia znaleckého posudku či odborného stanoviska vo veci. Každý prípad je osobitý a náročný na posúdenie, preto aj trvanie dohľadov je rôzne. Podnet občana - správnosť poskytnutej zdravotnej starostlivosti (formulár) nájdete v časti Formuláre, tlačivá alebo na Ústrednom portáli verejnej správy.
VII. Národný projekt „Šanca na návrat“ - kontext širšej pomoci
Ochrana detí a podpora rodín sú komplexné témy, ktoré presahujú len okamžité riešenie problémov zanedbávania. Dlhodobé úsilie o zlepšenie života ohrozených skupín populácie je tiež súčasťou systémových riešení. Šanca na návrat je národný projekt, ktorého prijímateľom je Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, jeho partnerom je Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, ako aj 10 ústavov na výkon trestu odňatia slobody na Slovensku. Realizácia projektu prebieha hlavne vo výstupných oddieloch, kde sa odsúdení, ktorí boli vo výkone trestu viac ako 3 roky pripravujú na prepustenie. Základný (modulový) resocializačný a výchovný vzdelávací program je preventívno-informatívny program zameraný na 7 oblastí, ktoré tvoria skupinu významných rizikových kriminogénnych faktorov (závislosti, právne povedomie, rodina, komunikácia, sebapoznanie, finančná gramotnosť a zamestnanosť). Dôležitou časťou projektu je tvorba mostov medzi životom vo väzení a životom po prepustení, ktoré sa týkajú rôznych oblastí života (práca, rodina, spoločnosť, zdravie a pod.). Hoci tento projekt priamo nerieši nahlásenie zanedbávania dieťaťa, ilustruje širšie úsilie štátu o sociálnu reintegráciu a prevenciu, ktorá môže nepriamo ovplyvniť aj životné podmienky detí v rodinách, kde rodičia čelia sociálnym problémom.
Záverom, systém sociálnoprávnej ochrany detí na Slovensku je zložitý a plný výziev, ale je v ňom zakotvených mnoho mechanizmov na pomoc a ochranu. Je povinnosťou každého, komu nie je ľahostajný osud detí, aktívne sa zapojiť do tohto procesu a využiť dostupné prostriedky na zabezpečenie najlepšieho záujmu dieťaťa.
tags: #zanedbane #dieta #navrh #na #socialku