Týrané, zneužívané a zanedbávané deti si so sebou nesú dlhodobé zranenia, ktoré sú príčinou mnohých psychických ochorení, závislostí, sociálnych maladaptácií, asociálneho i antisociálneho správania a kriminality. Spoločnosť si čoraz viac uvedomuje závažnosť týchto javov a hľadá účinné spôsoby, ako im predchádzať. Je totiž efektívnejšie predchádzať a zabraňovať narastaniu a opakovaniu tohto problému, než liečiť a pomáhať už násilím poznamenaným deťom. Tento článok sa zameriava na problematiku zanedbávania detí, pričom využíva detailnú kazuistiku, ktorá poukazuje na spôsob a možnosti prevencie u závislej matky s dieťaťom, u ktorej je potenciálne riziko týrania a zanedbávania dieťaťa. Pomocou tejto prípadovej štúdie identifikujeme problém závislej matky v starostlivosti o dieťa počas jeho prvých mesiacov života a zároveň zdôrazníme kritickú úlohu včasnej a účinnej pomoci, ktorá môže zabrániť nepriaznivým dôsledkom násilia. Poznanie a dôsledná identifikácia rizikových faktorov týrania a zanedbávania detí a porozumenie ich vzájomným interakciám tvoria východisko účinnej prevencie.
Definícia a spektrum syndrómu CAN
Týranie, zneužívanie a zanedbávanie detí označujeme ako CAN syndróm (Child Abuse and Neglect). Ide o súbor nepriaznivých príznakov v najrôznejších oblastiach stavu a vývinu dieťaťa a jeho postavenia v spoločnosti, predovšetkým v rodine. Následky sa prejavujú psychickou a fyzickou depriváciou, narušením vývinu, zdravia a existencie dieťaťa. Syndróm CAN predstavuje závažný problém, ktorého podstatou je hrubý, odmietavý či ponižujúci prístup k dieťaťu. Nejedná sa pritom vždycky o fyzické násilie. Syndróm CAN je definovaný ako poškodenie fyzického, psychického i sociálneho stavu a vývoja dieťaťa, ktoré vzniká v dôsledku akéhokoľvek nenáhodného jednania rodičov alebo inej dospelej osoby, jež je v danej spoločnosti hodnotené ako neprijateľné. Príznaky CAN vznikajú následkom aktívneho ubližovania alebo nedostatočnej starostlivosti.
Podľa Zdravotní komisie Rady Európy z roku 1992 sú do syndrómu CAN zahrnuté nasledovné kategórie: psychické a fyzické týranie, sexuálne zneužívanie, zanedbávanie, šikanovanie, systémové týranie, sekundárna viktimizácia a Münchhausenov syndróm by proxy. Zanedbávanie dieťaťa je tichou formou násilia, ktorá môže mať rovnako závažné dôsledky ako iné formy ubližovania. Dieťa môže byť zanedbávané fyzicky, keď mu nie sú poskytované základné potreby ako jedlo, bezpečný domov či zdravotná starostlivosť, ale aj emocionálne, keď mu chýba láska, podpora a pozornosť zo strany rodičov či opatrovateľov. Je preto dôležité byť vnímavý voči signálom, ktoré nám dieťa môže vysielať.
V dnešnej dobe sa čoraz častejšie z médií dozvedáme o deťoch, ktoré sú doma vystavované násiliu. Ak chceme týmto obetiam pomôcť, je potrebné poznať základné formy, prejavy a následky týrania, zanedbávania a zneužívania. Psychické týranie u detí je najmenej prezkúmanou, ale najčastejšou formou týrania. Obete fyzického týrania v dospelosti tvrdia, že spôsobené zranenia sa zahojí, avšak pocity strachu a poníženia ako následok psychického týrania môžu ďalej pretrvávať. To, že ide o vysoko aktuálny problém naznačuje aj skutočnosť, že podľa štatistiky Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny SR za rok 2014 boli vykonané opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre 424 detí, ktoré boli obeťami týrania, zneužívania alebo šikanovania. Uvádza sa, že syndrómom CAN trpí v Českej republike - obdobne ako v iných európskych krajinách - okolo 1 - 2 % detí, resp. dvadsať až štyridsať tisíc detí mladších pätnásť rokov. V nadpolovičnej väčšine sú týrané deti mladšie šiestich rokov. Najčastejšie sa stávajú obeťami deti dojčenského a batoľacieho veku. Podľa odborníkov bývajú zanedbávaním i týraním v rovnakej miere postihnutí chlapci i dievčatá.
Dlhodobé následky týrania, zneužívania a zanedbávania detí
Násilie voči deťom zanecháva hlboké a dlhotrvajúce stopy, ktoré ovplyvňujú ich celý život. Ako už bolo spomenuté, týrané, zneužívané a zanedbávané deti si so sebou nesú dlhodobé zranenia, ktoré sú príčinou mnohých psychických ochorení, závislostí, sociálnych maladaptácií, asociálneho i antisociálneho správania a kriminality. Nedostatočná pozitívna citová spätná väzba, často prítomná pri zanedbávaní, môže viesť k vážnym poruchám pripútania a emocionálneho vývoja. Aj zdravé deti potrebujú na správny fyzický a psychomotorický vývoj dostatočnú, pestrú, pravidelnú stravu, ako aj primerané stimuly z okolia. Starostlivosť musí byť ešte dôslednejšia u detí so závažnými vrodenými poruchami. Následky sa projevujú psychickou a fyzickou depriváciou, narušením vývinu, zdravia a existencie dieťaťa. U detí zo sociálnych zariadení sa objevujú nepriaznivé dôsledky psychickej deprivácie, a v neskoršom veku, pokiaľ ide o vývin ich osobnosti a spoločenského uplatnenia, sa u nich projevujú odchýlky od bežnej normy. Zneužívanie, týranie a zanedbávanie detí má zničujúce následky na emocionálny a fyzický vývoj dieťaťa. Tieto deti sú často psychicky a fyzicky zneužívané, zanedbávané a úlohou spoločnosti je pomôcť im vrátiť sa späť do spoločnosti, a to bez trvalých následkov, no rovnako aj zabrániť ďalšiemu ubližovaniu.
Rodina je pre dieťa tým najprirodzenejším prostredím, no zároveň by mala byť aj tým najbezpečnejším miestom vo svete dieťaťa. Jednou z funkcií rodiny je odovzdávať jedincom základné morálne hodnoty, vzorce správania a postoje k spoločnosti. Deti nevedome preberajú od svojich rodičov modely správania, spôsoby komunikácie aj citové vzťahy, ktoré potom prenášajú ďalej na svoje deti a ovplyvňujú ich vzťah s partnerom. Milujúci rodičia sú dnes považovaní za nevyhnutnú podmienku zdravého duševného aj telesného vývoja dieťaťa. Citová pohoda medzi rodičmi a deťmi je potrebná pre všetky štádiá zdravého duševného vývoja (Říčan, 2006). Ďalšou, nemenej dôležitou, podmienkou je bezpečie domova ako stabilného a chráneného prostredia. To môže poskytnúť len rodina. Dobrá rodina dáva každému, kto do nej patrí, pocit bezpečného zázemia (Matoušek, 1997). Výchova je veľmi zložitý proces. Vo svojom primárnom prostredí (rodine) sa dieťa učí základným modelom správania, preberá zvyky a hodnoty. Ako vzory mu slúžia najmä rodičia. Ak sú tieto základné predpoklady narušené, dôsledky pre dieťa sú katastrofálne.
Identifikácia rizikových faktorov CAN syndrómu
Neexistuje jednoznačná predispozícia pre CAN syndróm. Zo spoločenskej situácie, sociálneho prostredia a z aktuálneho zdravotného a psychického vývinu dieťaťa môžeme však vysloviť podozrenie. Rizikovými faktormi týrania, zneužívania a zanedbávania detí sú často okolnosti zahrňujúce určitú patológiu na strane rodičov, zraniteľnosť dieťaťa a krízovú situáciu, v ktorej sa rodina nachádza. Rizikové faktory nie sú predpoveďou CAN syndrómu, ale sú ukazovateľmi toho, že rodina je zraniteľná pre potencionálne týranie detí, čo je podstatné hľadisko prevencie. Poznanie a dôsledná identifikácia rizikových faktorov týrania a zanedbávania detí a porozumenie ich vzájomným interakciám tvoria východisko účinnej prevencie.
Medzi kľúčové rizikové faktory na strane rodičov patrí napríklad závislosť na návykových látkach, ako to ilustruje naša kazuistika. Matka s drogovou závislosťou často nie je schopná poskytnúť dieťaťu adekvátnu starostlivosť, čo vedie k jeho zanedbávaniu. Ďalšie riziká môžu prameniť z vlastnej traumy rodiča z detstva, psychických ochorení, nízkeho sociálneho a ekonomického štandardu rodiny, disharmonických rodinných vzťahov, promiskuity či nedostatočných rodičovských zručností. Promiskuitný spôsob života a stresujúce faktory v dobe prenatálneho vývinu (abúzus matky) predstavujú ďalšie závažné riziká, ktoré môžu ovplyvniť zdravie a vývoj dieťaťa už pred narodením. Na strane dieťaťa môže zraniteľnosť zvyšovať napríklad vrodená porucha, patologická popôrodná adaptácia, alebo aj jednoducho novorodenecký či dojčenský vek, keďže tieto deti sú najčastejšie obeťami týrania a zanedbávania. Krízové situácie v rodine, ako je rozvod rodičov, finančné problémy, strata zamestnania alebo zdravotné ťažkosti, môžu extrémne zvýšiť tlak na rodičov a viesť k preťaženiu, ktoré môže vyústiť do zanedbávania alebo týrania. Preto je nevyhnutné včasné rozpoznanie týchto signálov a poskytnutie adekvátnej podpory.
Úloha prevencie v ochrane detskej populácie
Dosavadné skúsenosti i odborná literatúra ukazujú, že prevencia je základnou ideou akejkoľvek snahy o nápravu. Prevencia má stále výraznejšie postavenie k aktívnemu ovplyvňovaniu zdravia detskej populácie, zdravého životného štýlu a kvality života. Je to súbor aktivít, zásahov a intervencií smerujúcich k die
tags: #zanedbavane #dieta #kazuistika