Očkovanie predstavuje jeden z najvýznamnejších a najúčinnejších výdobytkov modernej medicíny, čo jednoznačne potvrdzuje fakt, že pred jeho zavedením boli infekčné choroby najčastejšou príčinou úmrtí. Očkovacie látky chránia ľudí v rôznych fázach života. Hlavným zmyslom očkovania je chrániť deti pred závažnými infekčnými ochoreniami, ktoré v minulosti spôsobovali vysokú úmrtnosť. Vďaka očkovaniu sa podarilo mnohé z nich významne obmedziť alebo dokonca úplne eliminovať. Téma očkovania je celospoločenskou témou, pričom informácie čerpáme z viacerých zdrojov, od známych, priateľov, lekárov, ako aj z internetu. V súčasnosti sa verejnosť často stretáva s protichodnými informáciami o očkovaní, kde sú dostupné nielen objektívne informácie zo strany odborníkov, ale aj názory osôb odmietajúcich očkovanie, zväčša neodborníkov, ktorí boli väčšinou sami v minulosti očkovaní.
Význam a historický kontext očkovania na Slovensku
Očkovanie bolo na Slovensku zavedené v 50-tych rokoch 20. storočia, odkedy sa do imunizačného programu zavádzali nové druhy očkovania. Od roku 1986 sa riadime jednotným Národným imunizačným programom. Vďaka pravidelnému povinnému očkovaniu sa na Slovensku podarilo vyhubiť detskú obrnu a eliminovať také závažné infekcie ako záškrt a tetanus detí a mladistvých. Výskyt ostatných ochorení, ktorým možno predchádzať očkovaním, sa výrazne redukoval. Na Slovensku sa deti povinne očkujú proti 10 závažným infekčným ochoreniam. Tieto ochorenia môžu ohroziť zdravie detí a ani dnes ich nie je možné v niektorých prípadoch úspešne liečiť.
Povinné očkovanie v Slovenskej republike je platné už od jeho zavedenia proti mnohým chorobám. Chronologicky to bolo nasledovne: od roku 1951 proti tuberkulóze (plošné očkovanie zrušené v roku 2012), od roku 1956 proti čiernemu kašľu, v roku 1957 proti detskej obrne, v roku 1958 proti záškrtu a tetanu, v roku 1969 proti osýpkam, v roku 1984 proti ružienke, v roku 1987 proti mumpsu, v roku 1998 proti vírusovej hepatitíde typu B, v roku 2000 proti hemofilovým invazívnym nákazám a v roku 2009 proti pneumokokovým invazívnym ochoreniam. Táto dlhodobá história svedčí o trvalom záväzku Slovenska k ochrane verejného zdravia prostredníctvom očkovania.
Legislatívny rámec a povinnosti v očkovaní
Na Slovensku existuje povinné pravidelné očkovanie detí, ktoré upravuje očkovací kalendár. Očkovací kalendár bol vypracovaný v súlade s § 5 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a v súlade s vyhláškou Ministerstva zdravotníctva SR č. 585/2008 Z. z. Tieto právne predpisy stanovujú, ktoré očkovania sú povinné, v akom veku sa majú vykonať a aké sú povinnosti rodičov a zdravotníckych pracovníkov. Očkovanie v Slovenskej republike plánuje, organizuje, koordinuje a kontroluje Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, v spolupráci s regionálnymi úradmi verejného zdravotníctva v Slovenskej republike. Povinné očkovanie je dostupné pre všetky deti a je plne hradené z verejného zdravotného poistenia. Je dôležité rozlišovať medzi povinným očkovaním, ktoré je plne hradené zo zdravotného poistenia, a nepovinným (odporúčaným), na ktoré si dopláca rodič.
Pravidelné povinné očkovanie detí: Základná ochrana
Na Slovensku sa deti povinne očkujú proti 10 závažným infekčným ochoreniam hradeným z verejného zdravotného poistenia. Tieto ochorenia môžu ohroziť zdravie detí a ani dnes ich nie je možné v niektorých prípadoch úspešne liečiť. Medzi povinné očkovania patria:
- Očkovanie detí proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, detskej obrne, vírusovej hepatitíde typu B a hemofilovým invazívnym nákazám: Toto očkovanie sa vykonáva hexavalentnou vakcínou.
- Očkovanie detí proti pneumokokovým invazívnym ochoreniam: Chráni pred závažnými infekciami spôsobenými pneumokokmi.
- Očkovanie proti osýpkam, mumpsu a ružienke (MMR vakcína): Zameriava sa na tri bežné, no potenciálne závažné vírusové ochorenia.
Základné očkovanie detí by malo byť ukončené do dovŕšenia roka a pol. Nie je ničím ojedinelým, ak lekár očkovanie posunie z dôvodu choroby. V tomto období by malo vaše dieťa absolvovať očkovanie 3 typmi vakcín (hexavalentnou, pneumokokovou a MMR vakcínou). Hexavalentnou a pneumokokovou vakcínou sa môže očkovať súčasne, teda pri jednej návšteve pediatra, alebo sa dá toto očkovanie rozdeliť. V prvom roku sa nimi očkuje celkom trikrát.
Podrobný očkovací kalendár pre deti
Vyznať sa v očkovacom kalendári nebýva pre rodičov jednoduché. Nižšie uvádzame podrobný prehľad schémy povinného pravidelného očkovania detí, ktorá je určovaná každoročne očkovacím kalendárom.
Očkovanie v prvom roku života
- 3. mesiac života (od prvého dňa 10. týždňa): Podáva sa prvá dávka hexavalentnej vakcíny (DTaP-VHB-Hib-IPV) proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu (acelulárnemu), detskej obrne, vírusovej hepatitíde typu B a hemofilovým invazívnym nákazám. Súčasne sa podáva prvá dávka pneumokokovej konjugovanej vakcíny (PCV). Očkovanie hexavakcínou a očkovanie vakcínou proti pneumokokovým invazívnym ochoreniam sa vykonáva tromi dávkami v 3., 5. a 11. mesiaci života, pričom prvá dávka sa podá najskôr v prvom dni desiateho týždňa života vzhľadom na aktuálnu epidemiologickú situáciu vo výskyte čierneho kašľa. Rodičia majú v rámci povinného očkovania proti pneumokokom na výber z 2 vakcín. 10-valentná vakcína chráni proti 10 typom pneumokoka a je bez doplatku.
- 5. mesiac života: Podáva sa druhá dávka hexavalentnej vakcíny a druhá dávka pneumokokovej vakcíny.
- 11. mesiac života: Podáva sa tretia dávka hexavalentnej vakcíny a tretia dávka pneumokokovej vakcíny.
Očkovanie v batoľacom a predškolskom veku
- 15. mesiac (najneskôr do 18. mesiaca života): Aplikuje sa prvá dávka MMR vakcíny proti osýpkam, mumpsu a ružienke. Vykonáva sa najskôr v prvom dni 15. mesiaca života, najneskôr v 18. mesiaci života dieťaťa.
- 5. rok života: Po novom sa preočkovanie MMR vakcínou presunie z 11. roku do 5. roku života. Deti narodené od 1. 1. 2010 do 31. 12. 2015 sa budú druhou dávkou MMR vakcíny očkovať v 11. roku života, tie neskôr narodené už v 5. roku.
- 6. rok života: Vykonáva sa preočkovanie proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu a detskej obrne kombinovanou vakcínou (dTap-IPV). Preočkovanie detí proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu a detskej obrne je povinné v rámci pravidelného povinného očkovania. Preočkovanie sa vykonáva dvoma dávkami tetravalentnej očkovacej látky so zníženým obsahom antigénov.
Očkovanie v školskom veku
- 11. rok života: Ako už bolo spomenuté, deti narodené od 1. 1. 2010 do 31. 12. 2015 sa budú druhou dávkou MMR vakcíny očkovať v 11. roku života.
- 13. rok života: Hradené zdravotnou poisťovňou očkovanie proti infekciám, ktoré sú spôsobené humánnymi papilomavírusmi (HPV), sa aplikuje v 13. roku života. Catch-up očkovanie proti infekciám, ktoré sú spôsobené humánnymi papilomavírusmi, sa môže aplikovať adolescentom v 14. a 15. roku veku (13-ročným a 14-ročným adolescentom), pokiaľ boli prekážkou očkovania v 13. roku.
V prípade, ak sa nevykoná očkovanie podľa schémy uvedenej v očkovacom kalendári, postupuje sa v súlade s Prílohou č. 2a vyhlášky MZ SR č. 585/2008 Z. z.
Preočkovanie dospelých: Dôležitá kontinuita imunity
Ochrana pred závažnými infekčnými ochoreniami nie je len záležitosťou detského veku. Preočkovanie dospelých proti záškrtu a tetanu sa vykonáva kombinovanou očkovacou látkou každých 15 rokov. V prípade prekročenia odporúčaného intervalu sa preočkovanie proti záškrtu a tetanu vykoná vždy len jednou dávkou, pokiaľ je v zdravotnej dokumentácii pacienta dokumentované základné očkovanie tromi dávkami očkovacej látky proti tetanu. Základné očkovanie dospelých proti záškrtu a tetanu tromi dávkami sa vykoná len v prípade, ak nie je dôveryhodná dokumentácia základného očkovania v minulosti. To podčiarkuje dôležitosť uchovávania zdravotnej dokumentácie a vedomia o svojom očkovacom statuse.
Odporúčané očkovania: Rozšírenie spektra prevencie
Okrem povinných sú mimoriadne dôležité aj očkovania, ktoré patria do kategórie odporúčaných. Je na dohode medzi detským lekárom a rodičom, ktoré z nasledujúcich odporúčaných očkovaní s dieťaťom absolvovať. Každé očkovanie má svoje špecifiká, preto sa o nich vždy poraďte so svojím pediatrom.
Očkovanie proti chrípke
Chrípka je často podceňované, no v skutočnosti závažné vírusové ochorenie, ktoré sa rýchlo šíri. Očkovanie proti chrípke je odporúčané pre deti od šiestich mesiacov života do dvanástich rokov. Poistenci Všeobecnej zdravotnej poisťovne za očkovanie neplatia, vakcínu vám poisťovňa uhradí v plnom rozsahu bez obmedzenia veku. Pri chrípke je potrebné absolvovať očkovanie každoročne pred chrípkovou sezónou, nakoľko sa každý rok vyvíja nová vakcína, a to v závislosti od toho, aké typy vírusov v danej sezóne cirkulujú vo svete.
Očkovanie proti infekciám spôsobeným ľudskými papilomavírusmi (HPV)
Odporúčané očkovanie hradené ZP proti infekciám, ktoré sú spôsobené humánnymi papilomavírusmi, sa aplikuje v 13. roku veku. Catch-up očkovanie proti infekciám, ktoré sú spôsobené humánnymi papilomavírusmi, sa môže aplikovať adolescentom v 14. a 15. roku veku (13-ročným a 14-ročným adolescentom), pokiaľ boli prekážkou očkovania v 13. roku. Očkovanie proti HPV je kľúčové v prevencii niektorých druhov rakoviny, ako je napríklad rakovina krčka maternice.
Očkovanie proti vírusovej hepatitíde typu A (VHA)
Toto očkovanie je odporúčané v súlade s § 9 ods.4 písm. b) vyhlášky MZ SR č. 585/5007 Z.z. V prípade detí do 9 rokov, ktoré neboli v minulosti očkované, sa podáva aj druhá dávka.
Očkovanie proti ovčím kiahňam (varicella)
Ak sa rozhodnete pre očkovanie proti kiahňam, spýtajte sa detského lekára na možnosť zaočkovať dieťa v rámci MMR očkovania. Nemuselo by tak absolvovať dve očkovania (MMR a proti kiahňam), ale by bolo pichnuté len raz tzv. MMRV vakcínou.
Pokiaľ sa rodičia rozhodnú pre niektoré z odporúčaných očkovaní, mali by sa informovať vo svojej zdravotnej poisťovni na možnosť preplatenia očkovacej látky. Niektoré zdravotné poisťovne poskytujú príspevok vo výške ceny na 3-valentnú alebo 4-valentnú vakcínu, prípadne 100 % z ceny vakcíny proti chrípke alebo 50 % na 2, resp. 3-dávkovú schému očkovania proti HPV pre adolescentov.
Ako fungujú vakcíny a princípy imunitnej odpovede
Cieľom očkovania je dosiahnuť dlhodobú imunitu organizmu. Vakcíny obsahujú oslabené alebo usmrtené mikroorganizmy, prípadne ich časti, ktoré stimulujú imunitný systém dieťaťa k tvorbe špecifických protilátok bez toho, aby spôsobili samotné ochorenie. Protilátky vytvorené v organizme po očkovaní spolu s ďalšími zložkami imunitného systému infekciu rozpoznajú a zničia. Dĺžka ochrany po očkovaní závisí od viacerých faktorov, ako sú typ očkovacej látky, spôsob aplikácie a imunitný stav očkovaného jedinca. Dlhodobú ochranu je možné dosiahnuť podaním viacerých dávok vakcíny.
Po podaní prvej dávky sa naštartuje odpoveď imunitného systému, avšak ochrana pred infekciou je ešte nízka. Dostatočnú ochranu zaistí obvykle druhá a tretia dávka vakcíny. Posilňovacia, takzvaná booster dávka, je dôležitá pre udržanie dlhodobej imunity. Intervaly podávania jednotlivých druhov vakcín a počet dávok sa určujú tak, aby poskytovali čo najlepšiu ochranu. V súčasnosti sa používajú kombinované vakcíny, vďaka čomu sa znížil počet vpichov a tým aj traumatizácia dieťaťa. Kvalita súčasných vakcín umožňuje podávať viaceré vakcíny naraz. Detský imunitný systém je po narodení schopný prijať viac ako miliardu antigénnych podnetov naraz, a dnes deti v rámci povinného očkovania dostávajú približne iba 60 antigénov, čo ukazuje, že ich imunitný systém nie je preťažený.
Kolektívna imunita: Ochraňujeme aj tých najzraniteľnejších
Očkovanie väčšej časti populácie vedie k ochrane očkovaných, ale aj neočkovaných osôb, vďaka takzvanej kolektívnej imunite. Kolektívna imunita je jav, pri ktorom vysoký počet zaočkovaných jedincov v populácii bráni šíreniu infekčného ochorenia, čím chráni aj tých, ktorí nemôžu byť očkovaní. Čím viac ľudí je zaočkovaných a chránených proti infekčným ochoreniam, tým viac sa znižuje možnosť šírenia mikroorganizmov a vyvolania závažných infekčných ochorení.
Pri poklese zaočkovanosti pod hranicu 95 %, ktorá je potrebná na dosiahnutie kolektívnej imunity, sa začínajú vytvárať predpoklady pre šírenie ochorení v nezaočkovanej populácii a môže dôjsť ku vzniku epidémie. Odborníci zdôrazňujú nevyhnutnosť zabezpečiť kolektívnu imunitu pred infekčnými ochoreniami. Dostatočná úroveň zaočkovanosti detí a zachovanie kolektívnej imunity populácie nám zabezpečí ochranu pre všetkých ľudí. Neočkované deti ohrozujú deti, ktoré si aj napriek očkovaniu nevytvorili ochrannú hladinu protilátok. To môže byť z dôvodu, že očkované dieťa má oslabený imunitný systém, alebo má chronické ochorenie. Očkovacie látky tiež nie sú stopercentne účinné, teda aj napriek očkovaniu môže 1-2% detí zostať po očkovaní voči nákaze vnímavých. Ďalej ohrozujú aj deti, ktoré z vážnych zdravotných dôvodov nemôžu byť očkované, ako sú napríklad deti po transplantácii, s onkologickým ochorením a pod.
Dôsledky poklesu zaočkovanosti a epidemiologické riziká
Od zavedenia očkovania sa na Slovensku celková zaočkovanosť detí proti ochoreniam v rámci povinného očkovania pohybovala výrazne nad 95 % - pri väčšine ochorení dosahovala hranicu 98 % až 99 %. Vysoká zaočkovanosť zabezpečila, že na Slovensku bol eliminovaný až vyhubený výskyt niektorých infekčných chorôb. Avšak priaznivá epidemiologická situácia vo výskyte infekčných ochorení ovplyvniteľných očkovaním v Slovenskej republike viedla verejnosť v ostatných rokoch k domnienke, že ak sa ochorenie u nás nevyskytuje, očkovanie proti nemu je zbytočné. Táto domnienka je však mylná. Pri súčasnom pohybe obyvateľov medzi krajinami, či už za prácou, alebo cestovaním, nie je zavlečenie akéhokoľvek infekčného ochorenia do Slovenskej republiky vylúčené.
Príkladom sú epidémie osýpok v roku 2018 a 2019 na východnom Slovensku. Počas epidémie osýpok na Slovensku boli choré najmä malé deti. Častokrát išlo o vážny zdravotný stav. Infekčné ochorenia nepoznajú hranice štátov a môžu sa nebezpečne šíriť. Nižšia zaočkovanosť otvorila dvere k vzniku epidémie osýpok. Celoslovenské výsledky zaočkovanosti v rámci pravidelného povinného očkovania detí prekročili hranicu 95 % vo všetkých kontrolovaných ročníkoch narodenia. Napriek tomu Úrad verejného zdravotníctva SR eviduje zaočkovanosť detskej populácie za posledný rok pod 95 %, teda pod hranicou potrebnou na dosiahnutie kolektívnej ochrany populácie na krajskej úrovni, a to v rámci základného očkovania proti MMR v 15. - 18. mesiaci života, ako aj pri preočkovaniach proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu a detskej obrne v 6. a 13. roku života.
Diskusia o očkovaní: Mýty, obavy a odborný pohľad
Očkovanie sa v posledných rokoch stáva diskutovanou témou nielen v kruhu zdravotníckych pracovníkov, ale aj medzi širokou verejnosťou. Chápeme obavy niektorých rodičov z toho, ako dieťatko zvládne priebeh očkovania. Vedci, epidemiológovia a lekári majú však potrebné odborné vzdelanie i prax na to, aby rodičom poskytli starostlivosť a poradenstvo. V súčasnosti zaznamenávame nárast odmietaní očkovania z rôznych osobných či názorových dôvodov rodičov. Vedie to k výskytu epidémií ochorení, proti ktorým je očkovanie účinné, a teda zbytočne nám chorejú neočkované deti. Rodičia najčastejšie odmietajú očkovanie vakcínou proti osýpkam, mumpsu a ružienke (MMR vakcína), a to v priemere 1 700 odmietnutých očkovaní každý rok (v roku 2018 bol zaznamenaný mierny pokles odmietnutí očkovania). Ďalej je to odmietanie očkovania proti pneumokokovým invazívnym ochoreniam, a to v priemere 1 200 odmietnutých očkovaní každý rok, a očkovanie hexavalentnou vakcínou odmieta v priemere 1 100 rodičov každý rok. Počet rodičov odmietajúcich očkovanie sa pohybuje každý rok približne na tej istej úrovni pri všetkých druhoch očkovania.
„Očkovanie bežnými vakcínami nespôsobuje diabetes - ani jedna vedecká štúdia nepotvrdila súvislosť medzi očkovaním a vznikom diabetu. Naopak, ukazuje sa, že niektoré druhy vakcinácie môžu mať ochranný vplyv pred diabetom 1. typu,“ uvádza doc. MUDr. Zuzana Pribulová, PhD. „Očkovanie je najväčší objav modernej medicíny. Mnohé ochorenia, proti ktorým očkujeme, nevieme liečiť ani dnes. Majú taký rýchly priebeh, že ani pri najväčšej snahe nemáme šancu dieťa zachrániť,“ zdôrazňuje prof. MUDr. Svetozár Dluholucký, CSc. Infekcie, proti ktorým sa na Slovensku povinne očkuje, najviac ohrozujú deti najmladšej vekovej skupiny. Mávajú u nich ťažký priebeh, pretože ich imunitný systém ešte nie je schopný ubrániť sa mnohým infekciám. Je preto žiaduce, aby boli chránené protilátkami vytvorenými po očkovaní.
Možné nežiaduce účinky očkovania: Reálne fakty
Téma nežiaducich účinkov vakcín je medzi ľuďmi posledné roky veľmi diskutovaná, avšak nemusíte sa báť. Ako pri každom lieku, aj pri očkovacích látkach sa môžu vyskytnúť nežiaduce účinky. Väčšina z nich je mierna a prechodná, ako napríklad horúčka, bolesť a začervenanie v mieste vpichu, ospalosť alebo strata chuti do jedla. Tieto reakcie sú znakom toho, že imunitný systém dieťaťa reaguje na vakcínu a vytvára si ochranu. Závažné alergické reakcie sú extrémne zriedkavé a zdravotnícki pracovníci sú vyškolení na ich okamžité rozpoznanie a zvládnutie. Je dôležité si uvedomiť, že riziko závažných komplikácií alebo úmrtia na samotné ochorenie, proti ktorému sa očkuje, je neporovnateľne vyššie ako riziko závažných nežiaducich účinkov očkovania.
Navrhované legislatívne zmeny: Očkovací status a prijímanie do predškolských zariadení
Ministerstvo zdravotníctva v spolupráci s Úradom verejného zdravotníctva po odborných diskusiách, s cieľom prevencie a ochrany zdravia detskej populácie, navrhujú, aby bolo do predškolského zariadenia prijaté iba zaočkované dieťa. Do predškolského zariadenia budú môcť byť v budúcnosti prijaté len deti zaočkované povinným očkovaním. Kolektívne zariadenie vytvára podmienky, ktoré uľahčujú zavlečenie a šírenie nákazy. Ministerstvo zdravotníctva SR a Úrad verejného zdravotníctva SR preto po takmer ročnej veľmi dôslednej odbornej diskusii prichádzajú s legislatívnym návrhom, ktorý uvádza zmeny v oblasti prijímania detí do predškolského zariadenia na základe ich očkovacieho statusu, a to v záujme ochrániť najzraniteľnejšiu skupinu obyvateľstva. Deti v predškolských zariadeniach budú podľa pripravovaného nového legislatívneho znenia efektívnejšie chránené pred zavlečením závažných infekčných ochorení do kolektívu. „V súčasnosti môže byť do predškolského zariadenia prijaté aj dieťa, ktoré neabsolvovalo povinné očkovanie. V prípade zavlečenia závažných infekčných ochorení do detského kolektívu je potrebné v týchto kolektívnych zariadeniach bezodkladne reagovať,“ zdôrazňuje MUDr. Mgr. Ingrid Urbančíková, PhD., MPH.
Súčasťou legislatívneho návrhu je aj zrušenie sankcií za nepodrobenie sa povinnému očkovaniu, ktoré v súčasnosti môžu byť uložené v celkovej súhrnnej výške 331 eur. Sankcie by sa zrušili po 12-tich rokoch od zavedenia do praxe. „Pri súčasných zdravotných hrozbách ako sú napríklad osýpky, v krajinách EÚ ako aj na Slovensku odborníci zdôrazňujú nevyhnutnosť zabezpečiť kolektívnu imunitu pred infekčnými ochoreniami. Z tohto dôvodu je potrebné realizovať aj zmeny v oblasti prijímania detí do predškolského zariadenia na základe ich očkovacieho statusu,“ dodáva MUDr. Urbančíková. „Slovenská epidemiologická a vakcinologická spoločnosť plne podporuje povinnosť očkovania pred nástupom do predškolského zariadenia. V súčasnosti deti, ktoré rodičia odmietli dať očkovať, zneužívajú kolektívnu ochranu, ktorú tvoria očkované deti, čo je neetické,“ uvádza prof. MUDr. Pavol Jarčuška, PhD. Rovnako podporujeme zrušenie pokút za odmietnutie povinného očkovania, pretože zaplatenie pokuty dieťa pred nákazou nechráni. „Vzhľadom na zvýšený výskyt ochorení, ktorým je možné predchádzať očkovaním (najmä osýpok) v SR, ale aj celej Európe je veľmi žiadúce zaviesť navrhované opatrenie,“ dopĺňa doc. MUDr. Alexandra Brazinová, PhD. Treba si uvedomiť, že ohrozené je každé neočkované dieťa, teda aj také, ktoré mohlo byť očkované, ale rodičia sa rozhodli očkovanie odmietnuť.
Medzinárodné porovnanie očkovacích stratégií
Očkovanie patrí k oblastiam, ktorým venujú najmä rodičia detí maximálnu pozornosť. V rámci vnútroštátnych plánov očkovania v krajinách EÚ/EHP sa odporúčajú očkovacie látky v rôznom veku a pre špecifické populácie. Takisto obsahujú odporúčania pre ľudí s chronickými chorobami. Zdravotnícki pracovníci (napr. lekári a sestry) hrajú kľúčovú úlohu v informovanosti a implementácii očkovacích programov. Niektoré vakcíny nie sú súčasťou bežných plánov očkovania, sú však zacielené na osobitné skupiny. Napríklad v prípade ľudí, ktorí cestujú do oblastí s výskytom určitých infekčných chorôb, ako je žltá zimnica a týfusová horúčka, môže byť potrebné očkovanie.
Dostupnosť informácií o očkovacej stratégii jednotlivých krajín Európy sa doteraz obmedzovala iba na domovské internetové stránky. Európske krajiny si však uvedomili, že vzhľadom na častejšie cestovanie „obyvateľov Európy“ je nevyhnutné, aby mali k dispozícii informácie o očkovaní aj v iných krajinách. Európske centrum pre prevenciu a kontrolu infekčných ochorení (ECDC) v posledných rokoch pracovalo na zbieraní údajov o očkovaní z jednotlivých európskych krajín. V oblasti stratégie očkovania si každá krajina určuje sama, aký druh očkovania implementuje do svojho národného imunizačného programu. Presadzovanie povinného očkovania je jednou zo stratégií, ktoré mnohé krajiny prijali (Slovensko, Česká republika, Bulharsko, Maďarsko, Poľsko, Malta, Belgicko, Slovinsko, Francúzsko, Chorvátsko, Lotyšsko) a v niektorých krajinách sa diskutuje o jeho dôležitosti. Dokonca v krajinách ako Francúzsko a Nemecko, v ktorých bol dlhé roky zavedený systém dobrovoľného očkovania, pristúpili k povinnej vakcinácii - napríklad proti osýpkam, a to z dôvodu rozsiahlych epidémií až úmrtí. Tento trend naznačuje rastúce medzinárodné uznanie naliehavej potreby zachovania vysokých mier zaočkovanosti pre ochranu zdravia celej spoločnosti.
tags: #zaockujeme #to #dieta #alebo #vam