Každý rodič je ochotný urobiť všetko pre to, aby sa jeho dieťa vyvíjalo správne. Najmä pri prvom dieťati však pri niektorých neobvyklých situáciách zvykneme preháňať, pretože sme v otázkach výchovy a vývoja detského organizmu nováčikovia. Čoraz častejšie v spoločnosti a z úst odborníkov zaznieva, že nie každé dieťa má bezstarostné detstvo a nie pre každé dieťa je to najkrajšie obdobie života. Ak máte podozrenie, že vaše dieťa by mohlo mať poruchu správania alebo učenia, prečítajte si informácie, ktoré vznikli v spolupráci so špeciálnou pedagogičkou PaedDr. Ildikó Kásaovou.
V pedagogike pracujem už viac ako 30 rokov. Začínala som ako predškolský pedagóg v materskej škole, no po dvadsiatich rokoch som sa rozhodla venovať školákom a žiakom s poruchami učenia a správania. Momentálne som zamestnaná na základnej škole v Bratislave ako učiteľka a špeciálna pedagogička. Pedagogickú profesiu beriem a cítim ako svoje životné poslanie, napĺňa ma energiou a láskou, môžem pomôcť tam, kde to potrebujú.
Poruchy učenia a ich vplyv na život dieťaťa a rodiny
V poslednej dobe sa často spomínajú poruchy učenia, ktoré spôsobujú problémy pri socializácii a zvládaní školských povinností detí. Všetky tieto poruchy majú individuálny charakter a niektoré z nich môžu vzniknúť, ak má dieťa vrodenú dysfunkciu centrálnej nervovej sústavy. Symptómy porúch učenia spôsobujú, že dieťa v škole zaostáva a má problémy pri plnení školských povinností.
Okrem školských neúspechov a zhoršenia prospechu dieťaťa môžu poruchy učenia spôsobovať problémy vo vzťahu k učiteľom a k učeniu všeobecne. Nevhodné správanie voči spolužiakom, poruchy učenia a zhoršený prospech dieťaťa tak môžu nepríjemne ovplyvniť život celej rodiny. Ak sa problém nepodchytí a nerieši, trpí váš vzťah rodiča k dieťaťu, vzťahy medzi rodičmi a postoj rodiča k učiteľovi a ku školskému systému. Preto je pre rodičov - a rovnako aj pre učiteľov - veľmi dôležité oboznámiť sa s rôznymi poruchami učenia a ich prejavmi; spoznať, aké sú ich príčiny, ako ich dieťa prežíva a aké sú možnosti nápravy.
Rozhodne nie je vhodné aplikovať na „problémové” dieťa represívne opatrenia. Poruchy učenia sa týkajú veľkej skupiny detí, dospievajúcich, ale aj dospelých ľudí. Deti aj dospelí, ktorí trpia niektorou z týchto porúch, často dokážu prekvapiť originálnym riešením matematických a iných úloh a sú úspešní v oblastiach, ktoré ich zaujímajú viac ako ostatné.
Príčiny vzniku špecifických porúch učenia je veľmi ťažké jednoznačne zistiť a popísať. Napríklad ľahká mozgová obrna / dysfunkcia (ĽMD) môže byť geneticky podmenená (faktor dedičnosti) a príčiny sú tu neznáme (neurotické). Nevieme pri nich presne určiť, čo sa mohlo stať počas tehotenstva: či matka brala určité lieky, pila alkohol, fajčila alebo dokonca požívala omamné látky. Poruchy učenia môžu vzniknúť aj v dôsledku dlhodobej choroby, ale aj po dlhej neprítomnosti žiaka v škole. Takisto bývajú prejavom školskej nezrelosti či dôsledkom rodinných alebo iných problémov, ktoré zapríčiňujú zameškanie školského učiva.
Poruchy správania: Etiológia a prejavy
Poruchy správania sú dnes široko chápaným pojmom. V zásade ide o rôznorodé formy neprispôsobivého správania, ktoré majú nepriaznivý vplyv na sociálne vzťahy jednotlivca a na jeho sociálnu adaptáciu. Poruchy správania chápeme z pedagogického hľadiska ako široké, etiologicky rôznorodé spektrum maladaptívneho správania, pričom jednotlivec je rezistentný voči bežnému výchovnému pôsobeniu a jedná sa o trvalejší ráz a prejav osobnosti.
Poruchy správania môžeme charakterizovať ako odchýlku v oblasti socializácie, kedy nie je jedinec schopný rešpektovať normy správania na úrovni zodpovedajúcemu jeho veku, príp. úrovni jeho rozumových schopností. Dieťa sa počas vývinu učí rozlišovať medzi žiaducim a nežiaducim správaním, postupne spoznáva normy, ktoré má dodržiavať a podľa ktorých sa má správať. O poruchách správania hovoríme vtedy, keď dieťa nerešpektuje sociálne normy v spoločnosti, keď sa neadekvátne správa k ľuďom, teda, keď nedokáže nadväzovať a udržiavať prijateľné sociálne vzťahy, keď mu chýba empatia, keď sa nadmerne zameriava na seba a na uspokojovanie svojich vlastných potrieb, keď za porušenie akýchkoľvek noriem nepociťuje vinu atď.
Dificility v správaní sa môžu u detí prejavovať rôznymi symptómami, pričom rozlišujeme:
- Špecifické (vývinové) poruchy správania, ktorých prvotnou príčinou nie sú nevhodné sociálne vplyvy (výchova), ale drobné poškodenia neurologického charakteru.
- Problémy v adaptácii na základe nedostatočne utvorených alebo nesprávne utvorených návykov a spôsobilostí.
Významnú úlohu tu zohrávajú aj nasledovné činitele: neúplná alebo rozvrátená rodina, nedostatok pozitívnych vzorov alebo prítomnosť negatívnych vzorov, ale aj priama výchova k osvojeniu si nevhodného hodnotového systému a nežiaducich modelov správania. Nemenej dôležité sú aj dedičné dispozície, rôzne poškodenia mozgu, neurózy a pod. Deti s poruchami správania majú určité odlišnosti v emocionálnom prežívaní, tiež v spôsobe uvažovania a hodnotenia rôznych situácií, a tiež motivácii, ktorá ich vedie k opakovaniu poruchového správania.
Stres zo školy: Emočná a fyzická realita
Stres zo školy môže ovplyvniť každé dieťa. Niekoľko našich klientov v Centre Avare sa v posledných týždňoch obrátilo na nás s podobným problémom: ich deti začali prejavovať silnú úzkosť z návratu do školy. Stres zo školy je realita, ktorá postihuje tisícky slovenských detí každý deň. Stres zo školy je emočná a fyzická reakcia dieťaťa na rôzne požiadavky školského prostredia.
Rozpoznanie príznakov stresu zo školy je prvým krokom k efektívnej pomoci. Keď má dieťa stres zo školy, existuje množstvo účinných techník, ktoré môžete použiť doma:
- Naučte dieťa techniku „4-4-4“: nádych na 4 sekundy, zadržanie dychu na 4 sekundy a výdych na 4 sekundy.
- Organizácia je kľúčová pri zvládaní stresu zo školy.
- Úzkosť zo školy sa často zhoršuje, keď ju dieťa drží v sebe.
- Mnohé deti majú stres zo školy kvôli strachu z chýb.
- Keď má dieťa stres zo školy, často sa cíti bezmocne.
Naučte sa zmierniť úzkosť | Meditácia s vedením pre deti | Dychové cvičenia | GoNoodle
Najlepšie riešenie úzkosti zo školy je prevencia. Stres zo školy nie je nevyhnutnou súčasťou detstva. Keď má dieťa stres zo školy, môžeme mu pomôcť rozvinúť stratégie na jeho zvládanie a vytvoriť pozitívny vzťah k vzdelávaniu. Naše 15-ročné skúsenosti ukázali, že kombinácia empatického prístupu, inovatívnych intervenčných metód a spolupráce s rodinami môže priniesť pozoruhodné výsledky. Úzkosť z návratu do školy a dlhodobé ťažkosti nie sú konečným osudom - sú to výzvy, ktoré spoločne dokážeme zvládnuť.
Ako rozpoznať zhoršenie prospechu a pomôcť dieťaťu
Všetci si prajeme, aby naše dieťa bolo úspešné, predovšetkým v škole. Keď sa náhle zhoršia školské výsledky, môže to signalizovať problémy. Dôležité je uvedomiť si, že zhoršený prospech nie je zďaleka len dôsledkom nedbanlivosti či lenivosti dieťaťa. Veľmi často má problém hlbšie príčiny, ktoré môžu byť pedagogickej, psychologickej alebo dokonca zdravotnej a sociálnej povahy.
Pokles školských výsledkov sa len zriedkavo objaví úplne náhle. Často ide o postupný proces, ktorý začína nenápadnými signálmi. Ak tieto príznaky zachytíte včas, môžete väčšiemu zhoršeniu predísť. Dieťa sa môže napríklad začať vyhýbať domácim úlohám, môže sa sťažovať na školu, prejavovať demotiváciu alebo dokonca odmietať školu úplne navštevovať. Prvým krokom je preto pozorné sledovanie správania a reakcií dieťaťa.
Pri hľadaní riešenia je kľúčová predovšetkým komunikácia. S dieťaťom by sme mali hovoriť otvorene a bez výčitiek, dávať mu najavo, že sa mu snažíme pomôcť. Tipom je začať rozhovor pozitívne. Pýtajte sa, čo ho v minulosti bavilo a čo by potrebovalo, aby sa mu darilo lepšie. Rozhodne sa vyhnite výčitkám alebo kriku, tým môžete riešenie problému ešte viac skomplikovať. Dohodnite si stretnutie s triednym učiteľom alebo školským poradcom. Snažte sa zistiť, ako situáciu vnímajú oni a aké odporúčania majú. Nebojte sa zvoliť externú pomoc, či už ide o doučovanie, pedagogicko-psychologickú poradňu alebo iných odborníkov, ktorí vám aj dieťaťu môžu pomôcť prekonať problémy účinnejšie.
Adaptačné ťažkosti pri nástupe do školského prostredia
Nástup dieťaťa do školy je významný míľnik, ktorý prináša rad zmien pre dieťa i celú rodinu. Toto obdobie si vyžaduje adaptáciu a flexibilné zvládanie nových výziev. Ak dieťa alebo rodina majú oslabené adaptačné schopnosti, môžu sa objaviť problémy. Je dôležité si uvedomiť, že problémy s adaptáciou nemusia byť len znakom nezrelosti, ale môžu súvisieť aj s osobnosťou dieťaťa, prípadne s inými faktormi.
Existujú deti, ktoré nové situácie zvládajú bez problémov, ale aj také, ktoré majú v nových situáciách väčšie či menšie ťažkosti. Problémy v adaptácii sú časté u citlivých detí, ktoré sú už odmalička náročnejšie na výchovu. Tieto deti môžu byť plačlivejšie, nervóznejšie alebo emočne menej stabilné v porovnaní s vrstovníkmi. Častejšie majú problémy so spánkom a výraznejšie výbuchy zlosti.
Pri nástupe dieťaťa do škôlky alebo školy by mal byť "zrelý" aj rodič. V prípade takzvanej separačnej úzkosti, teda problematického oddeľovania sa od rodiča, je kľúčové, aby bol na túto zmenu pripravený aj rodič. Z praxe vyplýva, že úzka väzba je vo veľkej väčšine obojstranná, teda týkajúca sa nielen dieťaťa, ale aj rodiča, najčastejšie mamy. V anamnéze niekedy možno nájsť "obojstrannú" traumatizáciu. Nespracované psychické traumy bránia prirodzenému oddeleniu sa matky od dieťaťa, pretože matka často prežíva silný pocit viny a strach, že sa jej dieťaťu stane niečo veľmi zlé. Podporu by v týchto prípadoch mala dostať predovšetkým mama. U dieťaťa potom prebehne separačný proces omnoho hladšie.
Rola učiteľa a spolupráca so školou
Problémy s deťmi v škôlke a škole sú, žiaľ, realitou, s ktorou sa stretávajú učitelia aj rodičia. Situácia, keď učiteľka nezvláda dieťa, môže mať rôzne príčiny a vyžaduje si citlivý a komplexný prístup. Práca s deťmi si vyžaduje veľkú dávku trpezlivosti a empatie. Niektorí učitelia môžu mať problém zvládať náročné situácie, alebo môžu prežívať osobné problémy či vyhorenie.
V prípade, že máte pocit, že učiteľka nezvláda vaše dieťa, je dôležité konať. Prvým krokom by mala byť otvorená a konštruktívna komunikácia s učiteľkou. Je dôležité vypočuť si jej pohľad na situáciu a pokúsiť sa pochopiť, čo sa deje. Ak komunikácia s učiteľkou nevedie k zlepšeniu situácie, je potrebné obrátiť sa na riaditeľa škôlky alebo školy. Riaditeľ by mal byť schopný objektívne posúdiť situáciu a navrhnúť riešenie.
Sledujte správanie svojho dieťaťa doma. Je smutné, úzkostlivé, odmieta chodiť do školy? Fyzické prejavy stresu, ako bolesti brucha, kŕče, zvracanie aj nevoľnosť, bolesti hlavy a nechuť ísť do školy, sú vážnymi indikátormi, ktoré nemožno ignorovať. Ak sa nedá spoľahlivo určiť, či je dieťa v poriadku, neváhajte vyhľadať odbornú pomoc - či už ide o psychológa, špeciálneho pedagóga, výchovného poradcu alebo koordinátora prevencie. Spolupráca medzi rodinou, školou a odborníkmi je základným predpokladom úspešného zvládnutia akýchkoľvek vývinových či adaptačných ťažkostí, ktorým dieťa čelí. Pamätajte, že vaším cieľom je vytvoriť prostredie, v ktorom sa dieťa bude cítiť bezpečne, akceptovane a pochopené také, aké je.
tags: #zdeptane #dieta #v #skole