Starostlivosť o dieťa je jednou z najnáročnejších, no zároveň najobohacujúcejších úloh v živote rodiča. Keď sa však do tohto procesu zapletie choroba, stáva sa situácia často ešte komplikovanejšou. Rodičia zdravých aj chorých detí sa stretávajú s mnohými výzvami, od nepochopenia okolia, cez legislatívne povinnosti, až po hlboké emocionálne a energetické prepojenia v rodine. Tento článok sa snaží poskytnúť ucelený pohľad na túto komplexnú tému, preniknúť do príčin a dôsledkov detských ochorení a ponúknuť rôzne perspektívy, vrátane tradičných medicínskych odporúčaní a alternatívnych pohľadov.
Keď kolektívna výchova naráža na realitu zdravotných problémov
Mnohí rodičia a pedagogickí pracovníci sú svedkami situácií, keď sa zdravotný stav dieťaťa v materskej škole stáva zdrojom napätia a frustrácie. Jedným z výrazných príkladov je situácia v materskej škole, kde „už takmer 2 roky“ riešia dieťa, ktoré „trpí vážnou psychickou poruchou“. Opisuje sa, že „5 ročné dieťa je na úrovni 1,5 ročného, neviem, či nie menej“. Táto situácia poukazuje na extrémne zaťaženie pre učiteľky, ktoré „už naozaj nevládzu“. V triede je „plná trieda detí, ktoré taktiež potrebujú náš individuálny prístup, no vo veľkej miere je ten prístup smerovaný k jednému dieťaťu, lebo po dvoch rokoch v MŠ nedokáže odniesť prázdnu plastovú tácku na okno pani kuchárke.“ S „najväčšou pravdepodobnosťou je autista“, čo je fakt, ktorý pedagogička „berie, to dieťa za to nemôže a ja mu chcem pomôcť“.
Problém nastáva, keď „matka odmieta, žeby jej dokonalé dieťa mohlo byť iné“. Komunikácia s ňou je vyčerpávajúca, „stále dookola to isté“. Napriek tomu, že matka „podpísala papiere o tom, že sme ju poučili, že vidíme, že to dieťa nie je ok, že potrebuje pomoc od špecialistov, nič nezaberá“. Hoci „triedny učiteľ je krytý, papierovo to má ošetrené“, zostáva otázka, „kto bude rešpektovať potreby toho dieťaťa?“ Nepriznať si, „že je moje dieťa choré kvôli prestíži?!“ je pre mnohých nepochopiteľné. Tento prípad demonštruje hlboký konflikt medzi potrebami dieťaťa, kapacitou vzdelávacieho systému a rodičovským popieraním.
Spoločenská ľahostajnosť a odsúdenie
V širšom kontexte sa zdá, že ľahostajnosť voči zdraviu iných detí je čoraz rozšírenejšia. Často sa stretávame s tým, že „ľudia sú dnes fakt zlí!“ a chýba „pochopenie jeden k druhému“ a „úcta k nášmu vlastnému zdraviu a zdraviu našich najmenších“. Rodičia, ktorí majú často choré deti, sú konfrontovaní s nepríjemnými otázkami typu „A vy ste už zasa chorí?????“ a „škaredými pohľadmi, keď niekde poviem, že mám opäť choré deti“. Paradoxne, aj napriek tomu, že „podľa údajov nie sme momentálne jediná rodina s dvoma malými deťmi, ktorá odsáva sopeľ a lieči kašeľ, no pre naše okolie sme aj tak rarita“. Táto stigmatizácia pridáva k psychickej záťaži rodičov, ktorí sa snažia zvládať opakované ochorenia svojich detí.
Mnohí rodičia sú zasypávaní „prednáškami o tom, ako treba budovať imunitu, ako treba otužovať, ako treba jesť zdravo, ako treba…“ S trpkým humorom sa poznamenáva, že „keby som dostala euro za každú dobrú radu, ktorú som dostala, tak už mám celkom pekný balík“. Bohužiaľ, „nič z toho nefunguje a celé je to asi ešte o niečo zložitejšie“. Častokrát si títo „dobrí radcovia“ neuvedomujú, že „ja to ovplyvniť nedokážem, dokonca im ani ja sama tie choroby nenútim“. Aj keď sú bežné choroby vyčerpávajúce, mnohí rodičia sú vďační „za obyčajné choroby, vďaka Bohu za sople a kašeľ, ktoré zvládneme doma, aj keď ma ide poraziť“, pretože „sú aj deti a ich mamy, ktoré by za obyčajný soplík a kašlík dali život, lebo ich deti bojujú s trošku väčšími problémami…“ Toto porovnanie zdôrazňuje, že perspektíva a vďačnosť sa menia v závislosti od závažnosti zdravotných problémov.
Osamelí rodičia, nemusíte byť na všetko sami
Pobyt v nemocnici a život s chorľavými deťmi
Reálny dopad detských chorôb môže byť pre rodičov nesmierne náročný. Ako sa uvádza, „moja dcéra nastúpila v septembri do škôlky a čuduj sa svete, býva chorľavá. Nie veľa, len tak klasicky týždeň doma, týždeň v škôlke.“ Kým dcéra zvláda choroby s menším „hysterčením“, „dnes 10-mesačný syn si škôlkarske choroby odnáša viac, ako samotní škôlkari“. Prekvapivo, aj napriek dojčeniu, ktoré mnohí považujú za „tekutú zázračnú imunitu“, syn „ochorel vždy, keď dcéra priniesla z kolektívu nejaký soplík“.
Skúsenosť s hospitalizáciou je pre rodičov mimoriadne traumatizujúca. „Nemocnica s polročným dieťaťom bola pre mňa najhororovejší zážitok doteraz. Vidieť vlastné dieťa, ako má pichnutú v žile kanylu a tečie mu infúzia, je pre mamu ten najhorší pocit na svete a neželám ho nikomu.“ Bezmocnosť, strach z „absolútne príšerného“ zvuku priedušiek a prebdené noci sú len časťou reality. Po prepustení z nemocnice často nasleduje odporúčanie „vyhýbať sa detským kolektívom, obchodom a podobným inštitúciám, kde sa zdržiava veľa ľudí.“ To vedie k „novému režimu“, kde sa „snažíme byť zdraví, chodíme von, no nákupy s deťmi si dvakrát rozmyslíme, obmedzili sme návštevy, ktoré majú malé „soplíkové deti““. Pre niektorých je „ťažké pochopiť, že sa snažíte chorobám jednoducho vyhnúť,“ a myslia si, že „nás šibe“. Napriek všetkým snahám sa „tie choroby sa na nás lepia stále“.
Ohrozenie zdravia v kolektíve: Keď „len taký soplíček“ nestačí
Jedným z najčastejších zdrojov frustrácie a šírenia chorôb v detských kolektívoch je ľahostajný prístup niektorých rodičov. „V mojom okolí sú aj takí, pre ktorých zdravie dieťaťa nič neznamená. Akože fakt.“ Je bežné vidieť „dieťa so zelenými sopľami a kašľom sťa tuberák“, ktoré si „veselo prezúva papučky v škôlke a ešte predtým, než ho mama vpustí medzi ostatné deti, poutiera mu zvyšky spopod nošteka a veselo odkráča kade ľahšie.“ Toto správanie má priamy dopad na ostatné deti, ktoré „docupká do kolektívu k takému kamošovi“. Rodičia zdravých detí sa pýtajú: „Prečo si nevážite zdravie svojich detí viac? To, že pre vás nie je dôležité zdravie môjho dieťaťa, to je jedna vec a ja ju chápem. Veď žijeme v dobe, kedy sme k sebe tak veľmi ľahostajní, že už nám nezáleží ani na deťoch.“
Podľa svedectva učiteľky z materskej školy, „dnešné mamy sa o choré deti veľmi starať nechcú, veď kto už by sa trápil doma s chorým dieťaťom, keď to môže urobiť učiteľka v škôlke?“ Rodičia sú vyzvaní k zodpovednosti: „tie deti sú vaše, vznikli z vašej lásky, podľa všetkého ste ich chceli.“ Hoci je pochopiteľné, že „do práce treba chodiť, každý z nás má povinnosti a nemáme to ľahké“, a „dá niekto dieťa ešte nie úplne vyliečené do škôlky skôr, ako by bolo vhodné“, situácia je iná, ak „niekto vedie do kolektívu dieťa, ktoré plače, že chce byť doma v postieľke, má aj zvýšenú teplotu a ktovie čo všetko mu môže byť“. V takom prípade to môže znamenať, „že vám je to vaše dieťa ukradnuté.“ Je dôležité zdôrazniť, že „neliečené choroby dokážu aj v budúcnosti vytvoriť ešte väčšie zdravotné komplikácie“.
Legislatíva a ochrana zdravia v predškolských zariadeniach
Na strane zdravých detí a ich ochrany stojí zákon. „Ak si rodič neuvedomí, že choré dieťa nemá v škôlke čo hľadať, mali by zakročiť učiteľky.“ Hoci sa „učiteľky sa rodičov skôr boja a často sa tvária, že chorobu nevidia“, existujú jasné legislatívne rámce. „Ochranu zdravia detí v rámci ich pobytu v materskej škole upravuje legislatívne na úseku verejného zdravotníctva zákon č.355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“
Podľa tohto zákona „môže byť v predškolskom zariadení umiestnené len dieťa, ktoré neprejavuje príznaky prenosného ochorenia.“ Preto „pedagogický pracovník by každé ráno mal zisťovať zdravotný stav dieťaťa a vyhodnotiť, či ho môže do kolektívu prijať.“ Docentka MUDr. Jana Hamade, vedúca sekcie ochrany a podpory zdravia a špecializovaných činností ÚVZ SR, vysvetľuje, že „na zabezpečenie tejto povinnosti sa robí tzv. ranný filter.“ Predškolské zariadenie „musí zabezpečiť, aby zodpovedná osoba prijala dieťa podozrivé z ochorenia iba na základe vyšetrenia jeho zdravotného stavu príslušným ošetrujúcim lekárom.“ A čo je kľúčové, „ak sa počas dňa u dieťaťa prejavia príznaky akútneho prenosného ochorenia, je povinná ho od ostatných izolovať, zabezpečiť nad ním dočasný dohľad a okamžite informovať zákonného zástupcu.“
Kedy je dieťa pripravené na návrat do kolektívu?
Správny čas na návrat dieťaťa do škôlky či jaslí po chorobe je zásadný pre jeho rekonvalescenciu a pre zabránenie šírenia infekcie. Detská lekárka MUDr. Marta Špániková radí, že „v zásade platí, že dieťa má mať rekonvalescenciu tak dlho, ako dlho trvalo ochorenie.“ Mnohé mamičky sa s návratom do kolektívu „naozaj dosť ponáhľajú a potom sa divia, že sa ochorenie opakuje.“ Stanoviť presný dátum návratu je náročné, pretože „závisí to naozaj od priebehu ochorenia, reakcie na liečbu, prípadných komplikácií.“ Inkubačná doba sa tiež líši u rôznych infekčných ochorení.
Je dôležité nemyslieť „len na seba a na svoje potreby“. „Milé mamičky a oteckovia, ak sa dnes, alebo zajtra rozhodnete dať svoje choré dieťa do škôlky, spomeňte si, ako sa cítite vy, keď ste chorí.“ Dopriať dieťaťu „oddych v pohodlí domova“, „svoju prítomnosť, milujúcu náruč mamy“ je kľúčové. Niekedy stačí „zostať doma pár dní a dieťa sa zázračne vylieči.“ Tento zodpovedný prístup je dôležitý nielen pre vlastné dieťa, ale aj pre „ostatné deti a k ostatných pracujúcich rodičov“. Inak sa „točíme v bludnom kruhu chorôb, z ktorého neexistuje cesta von.“ Rodičia by mali myslieť aj na „chuderky učiteľky v škôlke, ktoré tiež majú len jedno zdravie“, a na „tehotné mamy, na mamy a deti so zníženou imunitou“, pre ktorých by zodpovednejšie správanie bolo „iste veľmi vďačné“.
Pripravená domáca lekárnička: Pomoc v neočakávaných chvíľach
Detská choroba „zväčša príde vtedy, keď to najmenej čakáte“. Scenár je dôverne známy: „Dieťa má teplotu, upchatý noštek, prípadne mu už tretíkrát za sebou meníte plienku.“ Otvoríte lekárničku a „čaká vás nepríjemné prekvapenie. Nemáte doma, čo treba.“ V minulosti to znamenalo „obehať“ celé mesto a „vystáť radu“. Dnes „moderné mamičky dnes vedia, že nemusia „obehať“ celé mesto, aby zohnali všetko, čo potrebujú. Dokonca nemusia ani vyjsť z domu.“
Na vybranom príklade online lekárne Etabletka farmaceuti odporúčajú mať v domácej lekárničke pre dieťa:
- lieky na teplotu prispôsobené veku dieťaťa,
- odsávačku na soplíky, prípadne kvapky na upchatý nos,
- sirup proti kašľu (suchému aj vlhkému),
- teplomer,
- rehydratačné roztoky pre prípad hroziacej dehydratácie pri hnačke,
- detské vitamíny na podporu imunity,
- základné hygienické pomôcky.
Moderné služby ako online lekárne sú „veľký pomocník pri chorobe u detí i dospelých“, ponúkajú „rýchle doručenie až domov“. Ako hovorí Erika (32): „Na Etabletke objednávam pravidelne, hlavne preto, že mám balík doma väčšinou už na druhý deň.“ Široký výber produktov „pre deti aj mamičky, pekne na jednom mieste“, od plienok, umelej výživy, liekov, až po kozmetiku, umožňuje rodičom sústrediť sa „na to, čo je najdôležitejšie - vášmu dieťaťu.“
Pochopenie chorôb z pohľadu Germánskej novej medicíny (GNM)
V snahe nájsť hlbšie príčiny detských chorôb sa niektorí rodičia obracajú k alternatívnym prístupom, ako je Germánska nová medicína (GNM). Táto teória, ktorú formuloval Dr. Hamer, tvrdí, že „nič v prírode nie je „choré“, ale všetko je zmysluplné.“ „Choroba nie je chyba v programe, ale podľa Germánskej novej medicíny je to zmysluplný osobitný biologický program.“ „Choroba“ je vnímaná ako „posolstvo duše, ktoré nám posiela informáciu a poskytuje čas na vyriešenie našich emocionálnych konfliktov a psychických tráum.“
Podľa GNM je „nájdenie prvotnej - duševnej resp. emocionálnej príčiny ochorenia, kľúčom k uzdraveniu dieťaťa.“ Naučiť sa „5 biologických zákonov je jednou z najdôležitejších vecí, ktoré môžete ako rodič pre zdravie svojho dieťaťa urobiť.“ Pochopenie, „prečo sa u vášho dieťaťa objavili symptómy tej-ktorej choroby“, má znížiť strach a pomôcť dieťaťu pochopiť, „že jeho organizmus je stelesnením inteligencie prírody a presne vie, čo má robiť, aby sa znovu dostal do rovnováhy.“ Konflikty „vždy vychádzajú z okolností v živote, ktoré vyvolali napríklad problémy v škole (tzv. teritoriálny konflikt = konflikt na mojom území alebo konflikt sebahodnotenia), finančné ťažkosti v rodine (tzv. konflikt sústa = konflikt hladovania), problémy s rodičmi, kamarátmi (tzv. konflikt oddelenosti) atď.“
Emocionálne korene bežných detských chorôb podľa GNM:
- Nádcha: Súvisí s „konfliktom pachu“ alebo „zaváňaním“ problémov či potenciálnej hrozby. Nosová sliznica reaguje na nepríjemný zápach, metaforicky na situácie, ktoré "nevoňajú" alebo kde cítime konkurenciu.
- Kašeľ: Môže byť dôsledkom konfliktu súvisiaceho s pľúcnymi alveolami (strach zo smrti, neschopnosť nadýchnuť sa alebo vydýchnuť si) alebo prieduškami (šok, náhla hrozba na území, strachovanie sa o revír, pocit strachu na svojom teritóriu).
- Zápal stredného ucha: Spája sa s „sluchovým sústom“, teda informáciami, ktoré „neviem získať, nepovie mi to, čo chcem počuť, nesmiem to počuť.“
- Bolesť hrdla: Hrdlo a mandle sú vstupnou bránou potravy (sústa), a tak zápal v tejto oblasti symbolizuje konflikt „sústa“ v zmysle niečoho, čo „nechceme prehltnúť“ alebo čo vnímame ako ťažko „prehltnuteľnú“ udalosť či situáciu (napríklad nevedieť niekomu odpustiť, prijať situáciu, alebo nútenie dieťaťa jesť niečo, čo nechce).
- Hnačka, Gastritída, Kolika: Črevá sú miestom na vstrebanie potravy. Problémy ako hnačka, zápal sliznice čreva alebo kŕčovitá bolesť čriev môžu súvisieť s „neschopnosťou absorbovať alebo stráviť sústo“ - hnev na osobu alebo situáciu (škola, práca, vzťahy), alebo na poznámky okolia (obvinenia, urážky, kritika), či správy, ktoré sa ťažko „trávia“.
- Ekzém: Pokožka je miestom dotyku a kontaktu. Ekzém tak reaguje na tzv. „konflikt oddelenosti“, ktorý vzniká, keď „nie sme s niekým, s kým byť chceme alebo naopak keď sme s niekým, s kým byť nechceme.“ Môže to byť odlúčenie od niekoho blízkeho.
- Akné: Spája sa s „konfliktom pošpinenia, poníženia, urážky“ („zaútočili na mňa, toto obviňovanie ma ponižuje“). Aj „prílišná snaha o dokonalý výzor“ môže viesť k problémom s pleťou.
- Nočné pomočovanie: Súvisí s „teritoriálnym konfliktom“, teda problémami s vlastným územím. Môže to byť „značenie svojho teritória“ (dieťa nemá vlastný priestor, napr. zdieľa izbu, sťahovanie) alebo „zanedbávanie potrieb dieťaťa“ (napríklad uprednostňovanie mladšieho súrodenca), autoritatívna výchova alebo sociálna šikana, kde sa „v noci dochádza k uvoľnenému stavu, v ktorom môže dieťa uvoľniť nahromadený stres a dôjde k mimovoľnému otvoreniu zvierača močového mechúra.“
Väčšina týchto symptómov sa prejavuje v tzv. „liečebnej, post-konfliktnej, fáze osobitného biologického programu.“ Často je však konflikt vyriešený len dočasne, pretože „mnohí z nás totiž prežívajú opakovane rovnaké typy konfliktov, a preto sa konfliktná a post-konfliktná fáza môžu dookola cykliť (opakované konflikty v škôlke, škole, doma…).“
Mikroorganizmy ako „opravári“ a rola imunity
Z pohľadu GNM sa mení aj vnímanie mikroorganizmov. Tradičné predstavy o „malých dobrých vojačikoch v mojom tele, ktorí zabíjajú zlé potvorky - baktérie a vírusy“ sú spochybňované. GNM tvrdí, že „mikroorganizmy potrebujete, aby ste vyzdraveli? Aby si váš imunitný systém poradil so stavom nerovnováhy, ktorá nastane vo fáze akéhokoľvek konfliktu.“ Mikróby „vôbec nie sú zlé potvorky, ale trpezliví opravári, ktorí pomáhajú telu v samouzdravovacích procesoch.“
Naše telá majú „obrovskú schopnosť regenerácie“. Dôverujeme telu, že sa „zahojí napríklad rezná rana“, prečo by sme mu nemali veriť aj pri „duševných zraneniach“? Problém spočíva v tom, že to, „čo v tele prebieha v konfliktnej fáze, častokrát nebolí, ani to nevidno.“ Zmeny na bunkovej úrovni však nastávajú a telo vie, že „musí prísť fáza nápravná, v ktorej tieto zmeny „opraví“.“ Ako príklad sa uvádza stres z písomky v škole, kedy má dieťa studené ruky, zrýchlený pulz. Po odznení stresu, v relaxačnej fáze, môže prísť bolesť hlavy, hrdla alebo zvýšená teplota - čo je už nápravná fáza.
„Príčinu - emocionálny konflikt dieťaťa - hľadajte dni, týždne alebo mesiace pred vypuknutím choroby u dieťaťa (v závislosti od dĺžky a závažnosti ochorenia).“ Je dôležité „problémy, ktoré prežíva vaše dieťa v kolektíve nebagatelizovať.“ Pre dieťa je „nepríjemná poznámka od spolužiaka alebo trapas pred učiteľkou rovnako závažný problém ako pre vás finančné problémy či hádky s partnerom/kou.“ Deti nemajú mechanizmy úniku pred nátlakom, ako dospelí.
Vplyv rodičov na zdravie dieťaťa: Hlboké energetické prepojenia
Podľa niektorých teórií, „od počatia (!) až do dvanástich rokov, RODIČIA nesú PLNÚ zodpovednosť za dieťa VO VŠETKOM, ČO SA S NÍM DEJE.“ Dieťa je „ENERGETICKY aj INFORMAČNE úplne závislé na rodičoch.“
- Vplyv matky: „Matka je zodpovedná za to, AKO SA DIEŤA CÍTI (energetika tela).“ Formovanie tela a psychiky dieťaťa je priamo spojené s „PSYCHIKOU ženy“. „Všetky psychické odklony v čase tehotenstva, všetky stresy - všetko sa ukladá ako narušenia do tela dieťatka.“ Matka by mala byť „ŽELEZOBETÓNNE kľudná a pozitívna, žiť v očakávaní RADOSTI.“ Po narodení „až do dvanástich rokov zostáva dieťa spojené s matkou energetickou pupočnou šnúrou a matka má obrovský vplyv na jeho vnútorné naladenie.“ Všetky obavy, ktoré matka prežíva vo vzťahu k dieťaťu, sú ako „cez striekačku pumpované do dieťaťa samého.“ Ak sa matka „neustále bojí o zdravie svojho dieťaťa, bude vidieť všetky svoje strachy ako vo výkladnej skrini - dieťa bude choré NEUSTÁLE.“ Kvalita energetiky, ktorú dieťa dostáva, „sa reguluje jej vlastným vnútorným stavom.“ „Nemocnice sú plné rozrušených žien, ktoré majú všetky deti neustále choré.“ Teórie o „nakazil sa“, „nachladol“ sú podľa tohto pohľadu „blbosť a výmysel“, pretože „dieťa môže v marci spadnúť do ľadovej vody, a vôbec po tom ani nekýchnuť, AK SA MATKA NEZAČNE KVÔLI TOMU STRACHOVAŤ.“ Informačné vírusy ako „chrípkové obdobie“ sa šíria práve týmto spôsobom. „Zdraví ostanú len tí, ktorých mama je pevne presvedčená „Moje dieťa chrípkou nechorie“.“ Akonáhle má mama psychické problémy alebo začne rozmýšľať o chorobe, dieťa „URČITE OCHORIE.“ „Choroba je SYMPTÓM! Nie príčina.“ Teplota je znakom, že organizmus bojuje s príčinami samostatne. Sople sú „kôpkou mŕtvych baktérií - parazitov, ktoré sa živili negatívnou energetikou a organizmus sa s nimi úspešne vysporiadal.“ Umelé znižovanie teploty „predlžuje život parazitom a núti dieťa byť choré DLHŠIE A ŤAŽŠIE.“ Imunita je „múdrejšia ako 99,9999999 rodičov a aj lekárov.“ Otužovanie funguje preto, že „organizmus je v podstate systém SAMOTRÉNUJÚCI SA“, ktorý sa prispôsobuje podmienkam a aktivuje založené schopnosti.
- Vplyv otca: „Otec je kľúčová postava, ktorá vplýva na zdravie v rodine,“ pretože „právne otec riadi to, v akom stave sa nachádza mama, a od matky závisí stav všetkých členov rodiny.“ Ak je matka „ako odistená zbraň, blázni“, je to „čisto „nedorobok“ otca.“ Úlohou otca je „upokojovať ju… robiť všetko možné pre to, aby jej bolo DOBRE - ľahko, spokojne, radostne…“ Otec „riadi všetky udalosti v dome, podobne ako Žena riadi stavy všetkých.“ Ak muž „v rodine NERIADI stav ženy, nesníma z nej pochybnosti, stresy, nakopené negatíva, strachy… CHORÍ BUDÚ VŠETCI!“ Otec riadi chod udalostí dieťaťa „veľmi jednoducho: SLOVOM.“ Ak otec povie „ty spravíš, ty budeš, ty môžeš“ - dieťa spraví. „Otec nikdy nebude hovoriť „nezvládneš to, nepodarí sa ti“.“ Ak však mama v panike programuje udalosti slovami ako „Spadneš!“, „Ochorieš!“, „Niečo sa ti stane!“, dieťaťu sa „takmer iste toto všetko stane.“
Výchova, príklad rodičov a celostný rozvoj dieťaťa
Ak dieťa trápi závažnejší problém ako opakované nádchy, treba „hľadať príčinu u dieťaťa, ale v sebe.“ „Aké konflikty a traumy zažívate vy rodičia?“ Francúzsky psychológ Marc Frechet zistil, že „duševné traumy rodičov prežité počas 9 mesiacov pred oplodnením až do 1 roku veku dieťaťa, sa stávajú biologickým konfliktom dieťaťa.“ Preto je dôležité, aby sa „pri chorobách malých detí zamyslíte v prvom rade nad vlastnými emocionálnymi konfliktmi.“
Výchova nie je len o „zabezpečení základných podmienok pre život“, ale aj o „procese, v ktorom pomáhame nášmu dieťaťu rozvíjať svoju osobnosť, porozumieť svojim emóciám a naučiť sa pristupovať k problémom a k svojmu okoliu asertívne.“ Tento proces je „beh na dlhé trate“. „Vychovávajte svoje deti príkladom.“ Ak budú vidieť rodičov, „že „nazakopávate svoje emócie pod koberec,“ ale prejavujete ich, že aktívne riešite svoje problémy a snažíte sa porozumieť svojmu telu a pochopiť, čo sa vám snaží povedať, budú po vás vaše deti tieto veci prirodzene opakovať.“ V zdravej rodine, kde „mamka môže dať do poriadku tatka, tatko môže dať do poriadku mamku… ani deti choré nebývajú!“
Moderný životný štýl a nárast chronických ochorení
Za posledné dve desaťročia sa „strojnásobil počet detí chorých na cukrovku“, rapídne „pribudlo obéznych detí či detí s astmou.“ Okrem lepšej diagnostiky sú príčinou aj „civilizačné trendy“ a „zmeny životného štýlu“. Deti trávia „voľný čas pasívne, zväčša pozeraním televízie - priemerne 2,3 hodiny, či hraním počítačových hier - 1,4 hodiny.“ „Len malé percento detí sa venuje organizovanej športovej činnosti.“ Nedostatočný čas strávený vonku „nestačí kompenzovať dôsledky psychickej záťaže počas vyučovania.“ Pritom „deti by mali na vzduchu stráviť aspoň dve hodiny denne,“ pretože „až po tomto čase sa stimuluje metabolizmus, ktorý zabezpečuje všetky pozitívne prínosy pravidelného pohybu.“
Dopad chronickej choroby na rodinu a potreba podpory
Chronická choroba dieťaťa „vie poznačiť celú rodinu.“ Rodičia sú „nútení zháňať pre dieťa zdravotnícke potreby, liečbu, rehabilitáciu, špeciálne školy.“ Rodina musí „šetriť peniaze, hľadať sponzorov, rozhodnúť sa medzi prácou a starostlivosťou o dieťa.“ Dieťa je chorobou tiež poznačené - „jeho nálady sa menia v depresiu, alebo inokedy v agresiu, choroba narušuje jeho sebavedomie a sebahodnotenie.“
Kľúčové je, „ako sa s chorobou dieťaťa vyrovná dospelý.“ Situáciu zlepšuje „vnútorná sila matky a otca, silné vzťahy medzi manželmi.“ Dôležitá je aj „pomoc zvyšku rodiny“, ktorá „je ochotná aspoň na chvíľu odbremeniť rodičov.“ Pre rodičov je dôležité, „aby aspoň raz za čas navštívili kultúrne podujatie, „vypadli“ z každodenného kolotoča.“
Rodičia chronicky chorých detí sa musia „naučiť poznať chorobu, jej priebeh, komplikácie bez liečenia a s liečením,“ a „spoznávať svoje dieťa so zmenami, ktoré spôsobila choroba v jeho telesnom, psychickom, sociálnom svete.“ V tejto situácii sa môžu objaviť aj chyby, napríklad „prehnaná starostlivosť brzdí členov rodiny a vytvára pocity zviazanosti a neschopnosti niečo zlepšiť.“ Veľkou pomocou môžu byť „združenia rodičov chronicky chorých detí“, kde si „ľudia s rovnakými problémami vedia navzájom poradiť, pomôcť, povzbudiť sa.“ Je dôležité, aby rodičia „svoj život neobmedzili iba na starostlivosť o dieťa, ale pokúsiť sa napĺňať aj svoje túžby a potreby.“
Hlbší pohľad na imunitu a vnútorné podmienky organizmu
„Deti. Naše najdrahšie poklady. Rodičia chcú pre nich len to najlepšie. Naozaj?“ V období predškolského veku by deti mali byť najzdravšie, s „najvýkonnejšími endokrinnými žľazami a pečeňou“, ktoré „dodávajú dieťaťu vytrvalosť, nevyčerpateľnú energiu a umožňujú dokonalú prirodzenú detoxikáciu.“ Keď sa však „malé telíčko zmieta v horúčke, neutíchajúcom kašli, zasoplené, bledé… Prečo? Kde sa stala chyba?“
Imunita je náš „bodyguard“, „ochranca, ktorý pracuje 24 hodín denne, striehne, upratuje naše sliznice.“ Jeho práca je „dômyselne rozdelená“, od upratovania slizníc po boj s „nepriateľom“. „Má aj svojho veliteľa, ktorý neustále prúdi v cievach a lymfe.“ Dokáže „ticho a nepozorovane preniknúť do každej bunky a hľadá prišelca, ktorý by sa rád uchytil a hovel si bez práce.“ Takáto „bunka ho nachová a umožní mu vykonávať jeho aktivitu, ktorej spoločným menovateľom je heslo: Čím horšie pre hostiteľa, tým lepšie pre hosťa.“ A „my sme veru najlepšími hostiteľmi pre mikroorganizmy z okolia.“
Osamelí rodičia, nemusíte byť na všetko sami
Čo všetko vplýva na porušenie rovnováhy organizmu?
- Matka a detoxikácia: „Najviac ovplyvní zdravie svojho dieťaťa matka.“ „Placenta a pečeň plodu prebrala na seba detoxikáciu matky. Toxíny matky negatívne trápia ešte nenarodené dieťa.“ Zdravie dieťaťa sa začína „v lone matky.“
- Vonkajšie životné prostredie: „Exhaláty, výpary alebo ozónová diera určite odoberú z pozitívnej energie.“ Mikroorganizmy hľadajú bezpečný úkryt a nachádzajú ho v našom organizme.
- Strava: Denná konzumácia „5 bielych jedov: biela múka, biele mlieko, soľ, cukor a rafinované tuky,“ dokonale zanášajú naše telo. Múka a mlieko sú „cudzie bielkoviny“, ktorých spracovanie vedie k „nadmernej produkcii hlienov, ktorá obaľuje akékoľvek sliznice.“ Tieto hlieny bránia bunkám v cirkulácii a prívode živín, čo vedie k ich odumieraniu. „A práve takéto zdevastované vlastné bunky sú najlepšou pochúťkou pre mikroorganizmy (bacily, vírusy, plesne…).“ Imunita v tomto boji prehráva.
- Lieky a prekonané ochorenia: „Na akékoľvek ochorenie dieťa už v útlom detstve užíva antibiotiká.“ Hoci prechodne nastáva zlepšenie, „paradoxne je naša imunita oslabená.“ Musí sa „spamätať zo „šoku“ po liekoch“ a „ešte sa nestihla otočiť - a už je tu nová invázia bacilov.“ „Oslabený organizmus nastúpil do škôlky, a …“
- Stres a emócie: „Nad tým všetkým bdie mozog. Naše vedomie a podvedomie.“ Nevedome „prenesieme stres na naše deti, aj keď sa snažíme usmievať cez slzy.“ Negatívne emócie ako „strach, úzkosť, napätie, zlosť, závisť“ vedú k „zúženiu ciev a bunky, tkanivá a orgány nedostanú potrebnú energiu.“ „Hladujú. Opäť len podporíme bacily.“ Deti „majú úžasný inštinkt a šiesty zmysel a vycítia, čo nám nedá spávať.“ „Nepriamo ich vlastne ako rodičia ohrozujeme a vystavujeme riziku ochorenia.“
- Nedostatok pohybu a nesprávne dýchanie: Ak „na nich nemáme čas, spoločnosť im tvorí obrazovka (počítač, televízor).“ Zabúdame na pohybovú aktivitu. „Nenechávajme všetko na škôlku a školu.“ Je dôležité „nepodceňovať správne dýchanie.“ Používať „hlavný dýchací sval - bránicu,“ ktorá „nebadane premasíruje brušné orgány a podporí prúdenie pozitívnej energie.“ Hlboký nádych cez nos „akoby ožil mozgové bunky a pocit duševnej pohody sa dostaví.“ K tomu sa pridávajú „smiech, spev alebo modlitba.“
Obranné línie organizmu pri chorobe
Keď dieťa ochorie, bežné príznaky ako nevoľnosť, horúčka, zahlienenosť, vyrážka, zvracanie „signalizujú, že v krvi je jed, pečeň nie je schopná neutralizovať toxíny a rušivá kyselina sa postupne vylučuje sliznicami a kožou.“
- Črevo a tráviaci systém (1. obranná línia): Pevná a elastická trubica, ktorá „spracováva potravu na bežiacom páse.“ Jej „hlavná úloha spočíva v absorbcii energie z potravy.“ Ak sliznica zistí viac škodlivých látok, urobí „protiopatrenia“, čo sa prejaví ako hnačka alebo zápcha. Ak škodliviny nepustí ďalej, „hnilobné a kvasné procesy pokračujú a organizmus má prvé príznaky ochorenia v podobe nevoľnosti, bolesti hlavy, striedania nálad, neschopnosti sústrediť sa…“
- Pľúca a hrubé črevo: Tvoria pár a „dodávajú energiu.“ „Nevhodné zloženie potravy vyvolá zahlienený organizmus.“ „Hlieny z potravy akoby pľúcne alveoly upchávali a bacily sa množia a užívajú si.“ Následne prichádza kašeľ, soplíky. Potom „zapojíme potné žľazy a škodliviny vylúčime potom.“ Na koži sa môžu objaviť „ekzém, vyrážka.“
- Pečeň (2. obranná línia): „Tvorí vnútorné prostredie organizmu. Je to chemická továreň a čistiareň.“ Neutralizuje toxíny a „snaží sa vylúčiť ich žlčou preč.“ Ak nevládze, „žlč dokáže v tenkom čreve pôsobiť ako „kyselina“.“ Objavia sa „bolesti bruška, koliky, nafúknutie.“
- Endokrinné žľazy (3. obranná línia): „Čo nezneutralizuje tráviaci systém, to sa snažia vylúčiť z organizmu endokrinné žľazy.“ Zapojí sa „štítna žľaza“, potíme sa a „toxíny sa odparujú kožou.“ Ak je „narušená bariéra - a infekcia je na svete.“ Pridá sa „nadoblička a toxíny prefiltruje cez obličku.“ O tom, ktorá žľaza začne boj, „rozhodne hypofýza.“
- Slezina: „Orgán imunity a krvotvorby.“ „Má rada sladkú chuť.“ Ale „nadbytok cukru je jed.“ Dostane slezinu do „mikrospánku“ a „poklesne jej ostražitosť.“ Zabudne na sliznice a „dopustí tak nadprodukciu hlienu.“
Ako teda pomôcť „vyhrať „vojnu“ nad mikroorganizmami?“ Odporúča sa „postupná cielená detoxikácia už v detskom veku a následné posilnenie imunity.“ Možno využiť „silu Pentagramu“ (REGALEN, RENOL a VIRONAL). „Dennodenné užívanie probiotík (PROBIOSAN) so zelenými potravinami (Chlorella) patrí k zdravému životnému štýlu.“ Pred nástupom do kolektívu „zohreje a pohladí imunitu VIRONAL.“ Dvakrát do roka na jeseň a jar posilní slezinu a ovplyvní kvalitu slizníc. „Sila kapucínky väčšej zničí infekciu už na začiatku.“ Ak dieťa ochorie, prechodné zvýšenie VIRONALu „v častejších dávkach denne zrýchli obozretnosť a bojaschopnosť našich „bodyguardov“.“ Vďaka tomu „infekcia je preč a radosť zo života v očiach našich detí priam prekvitá.“
tags: #zdravy #rodicia #chybne #dieta