Úvod: Rozdiel medzi Spontánnym a Umelým Potratom
Potrat, z latinského „aborior“, čo znamená „zomrieť pred narodením“, predstavuje predčasnú smrť embrya alebo plodu počas jeho prenatálneho vývoja. V medicínskej praxi a verejnom diskurze sa rozlišujú dva hlavné typy potratov: spontánny a umelý. Pochopenie týchto rozdielov je kľúčové pre hlbšie nazeranie na komplexné dôsledky, ktoré môže potrat priniesť.
Spontánny potrat je udalosť bez úmyselného zavinenia, bez zásahu človeka, a nie je tam morálna vina. Napriek neúmyselnosti môže rodina po spontánnom potrate prežívať bolesť a smútok. Príčiny sú často nepredvídateľné, niekedy vychádzajú z anomálií embrya alebo iných neznámych porúch matky. Je však dôležité, aby matka dbala o svoje zdravie, nemá užívať alkohol ani drogy, ktoré by mohli spontánny potrat vyvolať.
Existuje aj takzvaný nepriamy potrat, keď je matka chorá a pri liečbe nechcene dôjde k potratu. V takom prípade to nie je morálne pripočítateľné, to znamená, že liečba matky je morálne prípustná. Lekár môže liečiť matku, ale nemôže priamo zabiť dieťa, aby zachránil život matky, napríklad v prípade onkologického ochorenia.
Na druhej strane, umelý alebo úmyselný potrat je násilné ukončenie života človeka počas prenatálneho vývoja a nie je nikdy morálne povolený, aj keď to svetské zákony umožňujú. Na Slovensku sa môže dieťa v prenatálnom vývoji usmrtiť do 12. týždňa tehotenstva podľa Zákona 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti a Zákona 73/1986 Zb. V medicíne alebo v populárnej literatúre zaužívané pomenovanie „umelé prerušenie tehotenstva“ je nepravdivý eufemizmus, pretože po potrate sa v tehotenstve pokračovať nedá. Okrem toho je potrat drastický úkon - v aktuálnom čase pre dieťa a niekedy aj pre matku, a do budúcnosti (väčšinou) s drastickými následkami voči matke. Embryo je do 8. týždňa, od 8. týždňa je plod, ale vždy je to dieťa.
Tento článok sa zameriava na psychologické a fyzické následky umelého potratu pre ženy, pričom čerpá z medicínskych poznatkov, psychologických štúdií a osobných svedectiev, aby poskytol čo najkomplexnejší obraz o tejto téme.
Fyzické Aspekty a Riziká Umelého Potratu
Umelý potrat, či už chirurgický alebo chemický, predstavuje závažný zásah do ženského tela, ktorý so sebou prináša rad bezprostredných aj dlhodobých fyzických rizík. Tieto riziká sú často podceňované alebo nedostatočne komunikované, čo môže mať pre ženu vážne dôsledky.
Chirurgický Potrat
Na Slovensku sa chirurgický potrat vykonáva dvoma spôsobmi. Pri oboch sa najprv násilne rozšíri kŕčok maternice. Následne sa ľudský zárodok odsaje pomocou odsávačky alebo vyškrabe pomocou ostrej kovovej lyžičky - kyrety. Už samotný proces rozširovania kŕčka maternice môže spôsobiť poškodenie, ktoré má neskôr vplyv na reprodukčné zdravie ženy.
Po potrate majú ženy kŕčovité sťahy maternice a krvácanie. Riziká zákroku sú spojené so samotnou anestézou pacientky, ktorá môže mať individuálne vedľajšie účinky a komplikácie. Okrem toho hrozí žene krvácanie, ktoré môže byť intenzívne a vyžadovať si ďalší medicínsky zásah. Infekcia je ďalším vážnym rizikom, ktoré môže viesť k zápalom a dlhodobým zdravotným problémom. Zriedkavé je prederavenie maternice, čo je mimoriadne nebezpečná komplikácia, ktorá môže ohroziť život ženy. Výnimočne je nutné vybrať celú maternicu (hysterectomia), čo má nezvratné následky na plodnosť ženy.
K možným neskorým komplikáciám patrí neplodnosť, ktorá môže byť dôsledkom poškodenia maternice alebo kŕčka. Ženy môžu tiež prežívať nechcené spontánne potraty a predčasné pôrody ďalšieho dieťaťa v budúcnosti, čo je často spôsobené poškodením funkcie krčka maternice. Tieto dlhodobé následky zdôrazňujú, že fyzické dôsledky umelého potratu nie sú len okamžitou záležitosťou.
Chemický Potrat
Chemický potrat, ktorý na Slovensku nie je zákonom povolený, sa najčastejšie vykonáva kombináciou dvoch látok. Prvá látka - mifepriston (RU 486) - blokuje pôsobenie prirodzeného ženského hormónu progesterónu, čím spôsobuje odumretie vyvíjajúceho sa ľudského plodu v maternici. Podľa príbalového letáka sa tieto potratové preparáty môžu používať do 63. dňa tehotenstva. Napriek tvrdeniam o jeho bezpečnosti sa Eva Grey vyjadrila, že chemický potrat nie je bezpečnejší ako chirurgický. Hoci sa vyhýba invazívnemu chirurgickému zákroku, prináša so sebou vlastné riziká a fyzické prežívanie, ktoré môže byť pre ženu rovnako náročné.
Osobná Skúsenosť so Spontánnym Potratom a Fyzická Trauma
Hoci sa článok zameriava na umelý potrat, osobná skúsenosť s ťažkým spontánnym potratom ilustruje intenzitu fyzickej a psychickej traumy, ktorú strata dieťaťa môže priniesť. „Začiatkom roka som potratila v 15tt. Bol to dosť ťažký potrat, stalo sa mi to v práci, dosť čo som išla s bolesťami do roboty musela som si to po sebe ešte aj čo najrýchlejšie upratať. Takže som si vlastne zbierala svoje embryo aj s krvou aby niekto neprišiel.. Hanbila som sa vôbec povedať čo mi je, ja neviem prečo, ostala som ako obarená, a iba som povedala že som niečo zle zjedla a mám bolesti brucha.“ Tento opis zdôrazňuje nielen fyzickú bolesť, ale aj pocit hanby a izolácie, ktorý sprevádza takúto udalosť, a to dokonca aj pri spontánnom potrate, kde nie je morálna vina. Prežívanie takejto situácie môže byť rovnako traumatizujúce ako následky umelého potratu, s rozdielom vo výčitkách svedomia, ktoré sú typickejšie pre úmyselné ukončenie tehotenstva.
Psychologické Následky Umelého Potratu: Komplexnosť Popotratového Syndrómu
Umelý potrat zanecháva hlboké stopy nielen na fyzickom, ale predovšetkým na psychickom zdraví ženy. Dlho sa o týchto následkoch nehovorilo a zástancovia potratov tvrdili, že ak zákrok vykoná lekár na začiatku tehotenstva, žena nebude mať telesné ani psychické problémy. Chýba informovanosť o psychických následkoch umelého potratu. Ešte roky po tom, ako v jednotlivých krajinách začali legálne robiť potraty vyškolení zdravotníci, sa o možných popotratových problémoch nevedelo. Dnes sú však tieto dôsledky dobre známe a často sa súhrnne označujú ako „postabortívny syndróm“ (alebo „popotratový syndróm“).
Prejavy Popotratového Syndrómu
Mnoho žien po potrate vykazuje znaky depresie a iných ťažkostí, vrátane pocitu viny, straty sebaúcty, myšlienok na samovraždu, úzkosti, nespavosti, hnevu, sexuálnych problémov a nočných môr týkajúcich sa ich dieťaťa. Žena, ktorá bola na potrate, neraz tieto symptómy nespája s tým, čo sa stalo. Tieto dôsledky sa môžu objaviť hneď po zákroku alebo aj neskôr, niekedy až po rokoch. Vnútorné napätie vnútri ženy môže byť dlho skryté a potlačené, takže sa navonok prejaví po rôzne dlhom čase od potratu. U niektorej ženy to môžu byť dni až týždne, u inej celé roky po zákroku.
Popotratový syndróm (angl. postabortion syndrome, postabortion stress - PAS) sa dostavuje u matiek, ktoré podstúpili umelý potrat. Býva sprevádzaný smútkom, pocitmi viny, depresiami, podráždenosťou, problémami v sexuálnom živote, samovražednými sklonmi, drogovou a alkoholovou závislosťou, vtieravými predstavami, narušeným materinským citom (ochladenie alebo preexponovanie voči iným deťom), neschopnosťou sústrediť sa, problémami so spánkom, úzkosťou a ťažkosťami vo vzťahoch, ako aj nezdravými vzťahmi k deťom. Poradcovia pracujúci s matkami po potrate tvrdia, že takmer u každej klientky sa PAS skôr či neskôr prejaví.
Vplyv na Vzťahy a Okolie
Postabortívny syndróm sa netýka len matky. Môže sa týkať aj jej blízkych: otca dieťaťa, súrodencov atď. PAS postihuje aj otcov potratených detí, ako aj širšiu rodinu a zdravotníkov, ktorí sa na potrate podieľali: úzkosťou, bezmocnosťou, pocitom straty, pocitom viny, pocitom hnevu, žiaľu, ľútosti a zmätku. Umelý potrat negatívne zasiahne i vzťahy, ktoré dovtedy zdanlivo dobre fungovali. Partneri sa často navzájom odcudzia, prichádza k rozchodu alebo rozvodu. Potrat nevyrieši existujúce problémy a často pridá nové. Ženy po potrate zostávajú so svojimi problémami osamotené.
Mechanizmy Prežívania a Spúšťače
Prvým pocitom po zákroku je často úľava. Žena je rada, že „to“ už má za sebou. Táto úľava je veľmi typická a niekedy trvá deň, no často trvá týždne a možno aj roky, ale vystriedajú ju výčitky, pretože išlo o ich vlastné dieťa. Prvotnú úľavu však čoskoro vystrieda pocit vyprázdnenia - telesného i duševného. Vzniká akási citová otupenosť, akoby sa už takejto ženy po citovej stránke nič nedotklo. Zrazu nevie smútiť a žialiť, ani v situáciách, v ktorých to v minulosti robila; ale nevie sa ani tešiť a radovať z vecí, ktoré jej v minulosti rozjasňovali všednosť dní. Stáva sa menej citlivou k problémom iných ľudí, niekedy sa jej zdá, akoby samu seba pozorovala z určitého odstupu. Citové otupenie môže pretrvávať aj dlhodobo, často ako obranný mechanizmus, ktorým sa žena chráni pred bolesťou, ktorú by jej spôsobovalo prirodzené prežívanie tragédie potratu.
Spúšťačom alebo dôvodom zintenzívnenia popotratových psychických problémov môžu byť podnety - ako vypočutie správ, prednášok či informácií o deťoch, o potratoch, o zabitom či nájdenom dieťati, ale aj zhliadnutie dieťatka v kočíku či dátum potratu alebo možného narodenia. Matkám často potrat pripomínajú bežné situácie - stretnutie tehotnej matky na ulici, náhodná zmienka o potratoch pri rozhovore, otázka lekára, či niekedy absolvovali operáciu, narodenie dieťaťa príbuzným atď. Ženy sa vyhýbajú podnetom, ktoré im skúsenosť potratu pripomínajú. Niektoré ženy sa nedokážu pozerať na bábätká, malé deti, brušká tehotných žien. Často si ani priamo neuvedomujú, prečo im tieto veci prekážajú, ale aj tak sa im usilujú vyhýbať. Z psychologického hľadiska je snaha brániť sa duševnej bolesti úplne prirodzená a pochopiteľná.
Jednou z reakcií na umelý potrat je i stav zvýšenej dráždivosti. Prejavuje sa vyšším podráždením v bežných životných situáciách a obrannými reakciami i na podnety, ktoré nie sú nebezpečné. Môžu sa u nej objaviť výbuchy zlosti aj agresívne správanie. Časté sú poruchy spánku a neschopnosť sústrediť sa. Vnútorné napätie sa môže prejavovať i telesnými príznakmi: stuhnutým svalstvom, kolísaním tlaku a pulzu, pocitom stiahnutia žalúdka. Dlhodobý stres môže podnietiť vznik tzv. posttraumatickej stresovej poruchy. Niektorým ženám sa časti potratového zážitku vracajú v predstavách, ktoré sa objavujú v nečakaných momentoch a situáciách. Ženy sa ich často nedokážu zbaviť. Viac ako tretina žien po potrate má problémy so sexom, ktoré začínajú v tesnej nadväznosti na zákrok. Strácajú radosť z milovania, nedokážu si ho vychutnať, niektoré pociťujú pri ňom bolesť. Depresia, popotratový stres a strata sebaúcty sú pravdepodobnou príčinou takýchto problémov. U niektorých sa prejavujú poruchy príjmu potravy - prejedanie sa, ako i nadmerné postenie sa s chorobným vychudnutím. Alarmujúci je najmä vysoký počet pokusov o samovraždu, veľa z nich sa končí smrťou. Psychické problémy po potrate sa môžu aj somatizovať.
Ženám po potrate hrozí štvornásobne vyššie riziko, že pôjdu znova na potrat. Má to niekoľko príčin, vrátane opakovaného vystavenia podobným okolnostiam alebo pocitu, že už to „raz prežili“. Čo sa týka žijúcich detí, častý býva prehnaný strach o ne, ale i neschopnosť dostatočne im prejaviť svoju lásku. Psychické následky po umelom potrate dokazujú, že potrat nie je ani pre ženu dobrým riešením neplánovaného tehotenstva. Potratom ženy nič nezískajú, ale môžu stratiť viac, než predpokladajú.
Rozbité ticho: Skryté kapitoly života po potrate
Kontroverzia a Vedecký Pohľad na Popotratový Syndróm
Existencia a miera postabortívneho syndrómu sú predmetom neustálych diskusií a rozdielnych interpretácií v medicínskej a psychologickej komunite. Súčasný liberálny mainstream spochybňuje postabortívny syndróm a stále viac sa objavujú články o tom, že popotratový syndróm neexistuje.
Argumenty Proti Existencii PAS
Podľa stanoviska Americkej psychologickej asociácie (APA) nemáme žiadne dôkazy, že by potraty viedli k duševným problémom žien. Na druhej strane, potrat je stresujúca situácia, a ako každá iná, môže viesť k negatívnym psychickým následkom. Ich zvládanie sa u jednotlivých žien môže značne líšiť.
Denník N pred časom vyzdvihol štúdiu z Kalifornskej univerzity, vedenú Corinne Roccovou, podľa ktorej asi 95 percent žien po potrate pokladalo zákrok za správne rozhodnutie a netrápi ich. Bádatelia sledovali 667 žien (priemerný vek 25 rokov, rôzne sociálne vrstvy), ktoré v rokoch 2008 až 2010 na 30 amerických klinikách podstúpili potrat. Sledovali ich každých šesť mesiacov po dobu troch rokov. Zistili, že až 95 percent žien v každom z kontrolovaných období považovalo svoje rozhodnutie ísť na potrat za správne. Po určitej dobe sa ženy s potratom dokázali vyrovnať, takže ich už po emocionálnej stránke toľko netrápil. Okolo 40 percent žien uviedlo, že dôvodom, pre ktorý sa k potratu rozhodli, bola finančná situácia. 36 percent žien odpovedalo, že na tehotenstvo „nenastal ešte ten pravý čas“. Podľa najnovšej štúdie od Roccovej a tímu podstúpenie potratu k takým závažným problémom u žien z dlhodobého hľadiska nevedie. Čo sa týka negatívnych emócií, po čase ustúpia.
Roccová a tím tvrdia, že predošlé výskumy, ktoré sa zaoberali vzťahom medzi potratom a následnou traumou, trpia viacerými nedostatkami. Patrí k nim napríklad to, že viaceré dlhodobé štúdie boli iba retrospektívne - to znamená, že vychádzali len zo spomienok žien, ktoré sú však nedôveryhodné, pretože „naša pamäť klame“.
Kritika Štúdií Popierajúcich PAS
Štúdia Roccovej a tímu, hoci často citovaná, má aj svoje slabé stránky. Nevýhodou tohto výskumu je, že vychádzal zo súkromných výpovedí žien - tie však nemusia byť úplne dôveryhodné. V článku boli vety ako: „Po určitej dobe sa ženy s potratom dokázali vyrovnať, takže ich už po emocionálnej stránke toľko netrápil.“ Alebo „Postupne u nich došlo k nárastu sebaúcty a životnej spokojnosti a poklesu symptómov spojených s úzkosťou či s depresiou.“ Z toho vyplýva, že na začiatku sa ženy trápili, ibaže sa to postupne lepšilo. Vôbec sa v spomínanej štúdii neriešilo, prečo sa to lepšilo, či nevyhľadali terapeutické programy, ktoré sa zameriavajú na popotratový syndróm alebo či nešli k psychiatrovi. Tá štúdia práveže dokázala, že na začiatku ženy trpeli.
Ďalší problém tejto štúdie bol s výberom vzorky. Z oslovených žien ani nie 40 percent súhlasilo, že do výskumu pôjdu. Už na začiatku je to teda skreslené, lebo skôr sa prihlásia tie ženy, ktoré nemajú problém hovoriť o tom, čo prežili. Skôr to odmietnu ženy, ktoré sa v tom nechcú hrabať. Druhá vec je, že aj počas výskumu asi tretina žien z neho odstúpila, napriek tomu, že boli finančne motivované vypĺňať každý polrok dotazníky. Takže tie ženy, ktoré im zostali na konci, boli práve tie, ktoré sú takpovediac psychicky najzdravšie. Vyvodzovať z nich závery pre celú populáciu teda nie je objektívne. Takže tento výskum nič definitívne nedokázal, tak ako ktorýkoľvek iný pred ním. Obavy panujú aj z toho, že takéto štúdie a články môžu u žien prehĺbiť pocit izolácie, kedy si povedia, že keď sa po potrate trápia, sú so svojimi pocitmi celkom mimo.
Argumenty za Existenciu PAS a Vedecké Dôkazy
Na druhej strane, obrovská metaanalýza založená na 22 publikovaných štúdiách zhromaždila údaje o 877 181 ženách, z ktorých 163 831 zažilo umelý potrat. Táto kvantitatívna syntéza a analýza výskumu z rokov 1995-2009 bola publikovaná v septembri 2011 v The British Journal of Psychiatry profesorkou Priscillou K. Coleman, PhD. a jej kolegami. Spomenutý žurnál je veľmi prestížny a je považovaný za jeden z najlepších psychiatrických časopisov na svete. Aby sa predišlo akýmkoľvek obvineniam zo zaujatosti, boli použité veľmi prísne kritériá, čo znamená, že do výskumu bola zahrnutá iba každá silne podložená štúdia. „Slabšie“ štúdie boli vylúčené. Výskum odhalil, že ženy po potrate majú mierne až veľmi zvýšené riziko problémov súvisiacich s duševným zdravím. Úroveň zvýšeného rizika problémov duševného zdravia spojeného s potratom sa môže pohybovať medzi 34 % až 230 %. Toto riziko bolo možné zadeliť do viacerých kategórií. Tieto informácie by mali byť používané zdravotníkmi na prácu v súlade s tzv. „informovaným súhlasom“.
Niektorí psychológovia sa však vyjadrili, že štúdia Colemanovej má množstvo nedostatkov, až takých, že je prakticky nepublikovateľná. Coyne tiež upozorňuje, že Colemanová do výsledku započítavala svoje - podľa všetkého pochybné - štúdie viackrát, aby tak negatívny efekt potratov znásobila. Avšak Colemanovej metaanalýza zďaleka nie je jedinou štúdiou, ktorá by mala dokazovať existenciu spojenia medzi potratmi a negatívnymi vplyvmi na život ženy.
Reálna Skúsenosť Odborníkov a Definícia PAS
Reálna skúsenosť odborníkov na duševné zdravie, ktorí s týmito ženami pracujú, je taká, že takto trpiace ženy existujú a je ich veľa. Je zvláštne, že niekto je vôbec schopný popierať, že takto trpiace ženy existujú. Otázne je len, ako odhadnúť mieru, koľko ich je. Nepochybujem, že veľa žien sa s potratom vyrovná ľahko a už sa k nemu nevracajú. Iné to však neuzavrú takto ľahko a to, čo prežívajú, môže mať rôznu intenzitu aj prejavy.
Pojem „popotratový syndróm“ sa v užšom zmysle chápe ako špecifická forma posttraumatickej stresovej poruchy. Často sa však tento pojem používa širšie - ako akékoľvek negatívne prežívanie žien po potrate. V diagnostických manuáloch nie je zaradený ako samostatná diagnóza, ale logika manuálu je iná. Sú tam zaradené diagnózy ako posttraumatická stresová porucha, depresia, sexuálne dysfunkcie, poruchy príjmu potravy a ďalšie. Popotratový syndróm sa v ťažších prípadoch prejaví ako niektorá z nich alebo ešte ďalších. Teda to, že niečo nie je v manuáli, neznamená, že problém neexistuje. Je to rovnako ako napríklad s manželskou krízou alebo traumou po znásilnení. Tiež sa ako diagnózy v diagnostických manuáloch nenachádzajú, pričom nik nespochybňuje, že utrpenie či trauma existuje v oboch prípadoch. V manuáloch sú však už konkrétne diagnózy, typické pre tieto životné situácie, ktoré sa tu môžu spustiť.
Je dôležité poznamenať, že výsledky výskumov môžu byť ovplyvnené nastavením výskumníkov, či sú z pro-life alebo pro-choice tábora, vedome aj nevedome. Nie je náhoda, že výskumníkom, ktorí verejne zastávajú právo na „slobodu voľby“, vychádzajú vždy nízke čísla a z pro-life prostredia zas naopak. Keďže psychológia nie je exaktná veda, parametre výskumu sa dajú dopredu nastaviť tak, aby vyšli požadované výsledky.
Faktory Ovplyvňujúce Prežívanie Žien po Umelom Potrate
Intenzita a charakter psychických následkov po umelom potrate nie sú uniformné; sú ovplyvnené mnohými individuálnymi a environmentálnymi faktormi.
Okolnosti Rozhodovania a Vzťah k Dieťaťu
Matky sa po potrate trápia najčastejšie vtedy, ak ho podstúpili narýchlo a bez potrebných informácií, pod tlakom iných ľudí či okolností. Štúdie ukazujú, že až 70 percent žien, ktoré potrat podstúpili, považujú svoje rozhodnutie za nesprávne. Zdá sa, že najvýznamnejšia premenná je v tom, aký má žena vzťah k tomu nenarodenému dieťaťu, či je to pre ňu len zhluk buniek alebo ľudská bytosť. Tie ženy, ktoré to od začiatku berú tak, že čakajú dieťa, to potom prežívajú ťažšie.
Tlak Okolia a Manipulácia
Podľa zahraničných štatistík okolo dvoch tretín žien udáva, že boli nejakým spôsobom dotlačené k zákroku. Ženy vedia, že čakajú dieťa, aj sa na začiatku potešia, no potom zistia, že by s ním ostali samy a boja sa, že to nezvládnu. Existujú svedectvá, že partner ženu k potratu nútil. Napríklad, mali dve deti, ona chcela aj tretie a hrozil jej, že ju opustí. S tým súvisí ďalšia vec: ženy, ktoré idú na zákrok, väčšinou nie sú priebojné povahy. Nie sú v sebe vysporiadané s tým, že by šli na zákrok, no podľahnú tlaku okolia. Nemusí to byť hneď fyzické násilie, ale dajú napríklad na nejaké reči, niekto ich zmanipuluje alebo spochybní ich schopnosti. Preto potom idú na zákrok.
Izolácia a Nedostatok Pochopenia
Ženy po umelom potrate, ktoré sa ním trápia, sa často dostávajú do izolácie. Hovoria si, že asi sú jediné, kto to takto prežíva, veď žiadny postabortívny syndróm neexistuje, ako píšu médiá. Boja sa odsúdenia, niekedy je poradkyňa prvým alebo druhým človekom, komu o potrate povedia. Na jednej strane im konzervatívni ľudia niekedy povedia: „veď si si to zaslúžila, tak teraz trp“. Zástancovia pro-choice ich zas nechápu: „urobila si dobré rozhodnutie, tak prečo sa trápiš?“. Tretia skupina sú neutrálni ľudia, ani jej čin neschvaľujú, ani neodsudzujú. Oni však nerozumejú, prečo by sa mala trápiť, keď predtým zákrok chcela. Takejto žene po umelom potrate len málokto rozumie, prečo má výčitky. A izolácia a samota trápenie ešte zosilnia.
Viera a Štádium Tehotenstva
Nemyslí sa, že viera by bola tým najdôležitejším faktorom, prečo žena považuje nenarodené dieťa za dieťa alebo nie, ale určite k tomu prispieva. A určite pôsobí negatívne, keď sa žena obáva Božieho trestu. No to, že počatý život je už ľudská bytosť, je vedecký fakt, o ktorom sa učia deti v škole. Takže sa nedá určiť, že veriaca žena bude trpieť a neveriaca nie. Aj úplne neveriace ženy predsa často berú svoje dieťa ako človeka už od počatia a o potrate sa potom rozhodujú ťažko.
Trauma súvisí aj s tým, v akom štádiu tehotenstva bolo tehotenstvo ukončené. Podľa zahraničných štúdií, napríklad z USA, kde sú rozšírenejšie potraty aj v neskoršom štádiu, to súvisí. Čím neskôr sa potrat uskutoční, čím je teda dieťa väčšie a čím viac ho už matka cíti, tým horšie to potom znáša žena.
Podpora a Pomoc pre Ženy v Krízových Situáciách
Vzhľadom na komplexnosť a závažnosť psychologických a fyzických následkov umelého potratu je kľúčové zabezpečiť adekvátnu podporu a pomoc ženám, ktoré sa ocitnú v neplánovanom tehotenstve alebo už potrat podstúpili.
Organizácie Poskytujúce Pomoc na Slovensku
Na Slovensku ženám po potrate pomáha niekoľko organizácií, ako napríklad Poradňa Alexis, Centrum pre rodinu v Banskej Bystrici s duchovnými obnovami Ráchelina vinica, Zachráňme životy, Kontaktné infocentrum FEMINA a Áno pre život, n.o. Tieto organizácie ponúkajú rôzne formy podpory, od psychologického a sociálneho poradenstva až po materiálnu pomoc.
Poradňa Alexis je miestom, kam prichádzajú ženy v zložitých životných situáciách - buď sú práve neplánovane tehotné a stoja pred rozhodnutím, alebo už potrat absolvovali a nesú si so sebou jeho následky. Niektoré prichádzajú krátko po potrate, doslova pár hodín či dní, keď sú ešte v akútnej kríze, rozrušené a zasiahnuté stratou. Ich cieľom nie je moralizovať, ale podať ženám pomocnú ruku. Chcú, aby vedeli, že na svoje trápenie nie sú samy.
Počet klientiek v Poradni Alexis každým rokom narastá, čo je pravdepodobne spôsobené zlepšovaním osvety o ich fungovaní. Štruktúra žien v neplánovaných tehotenstvách je rôznorodá - od tínedžeriek až po ženy, ktoré z biologicko-reprodukčného hľadiska končia obdobie plodnosti, ale ostanú tehotné. Často sa stretávajú s „problémom“ tretieho dieťaťa, ktoré pre mnohé rodiny vybočuje z rámca normálnosti a je nežiaduce, a to aj v zabezpečených rodinách. Sú ženy, ktoré počas tehotenstva opustil partner, preto zvažujú interrupciu, a potom tehotné študentky strednej alebo vysokej školy. Reakcie rodičov a toho, či dokončia školu, sa boja najviac.
Formy Poskytovanej Pomoci
Poradňa Alexis poskytuje základné sociálne a psychologické poradenstvo. V rámci sociálneho poradenstva ponúkajú informácie o finančných dávkach, na ktoré by mala žena nárok pred aj po narodení dieťaťa, pomáhajú jej zorientovať sa v zákonoch a usmerňujú ju, na koho sa obrátiť. Poskytujú aj bezplatné právne poradenstvo spravidla v otázke úpravy rodičovských práv a povinností s otcom dieťaťa či výživného, majú k dispozícii právnikov - dobrovoľníkov. So ženou preberajú ďalšie možnosti vrátane adopcie, utajeného pôrodu či pestúnskej starostlivosti alebo náhradnej osobnej starostlivosti. Majú aj spolupracujúcich gynekológov, ktorí bezplatne poskytujú poradenstvo pre ženy, ktoré riešia zdravotné komplikácie seba alebo dieťaťa. Cez pomáhajúce organizácie vedia ženám zabezpečiť aj materiálnu pomoc alebo ju zaradiť do systému finančnej pomoci a pomôcť aj s hľadaním ubytovania.
Psychologické poradenstvo je zas o obavách tehotnej ženy, ktoré môžu vyústiť až do myšlienok o interrupcii. Týmto ženám najviac pomôže povzbudenie, že to zvládnu. Samozrejme, potom sú aj konkrétne rady, napríklad, že existuje možnosť individuálneho študijného plánu, a teda že škola sa dá dokončiť, že otec dieťaťa je povinný naň prispievať aj v prípade, že nechce, aby sa narodilo, že existujú možnosti núdzového bývania, ak ju rodičia vyhadzujú z domu a podobne. Keď sa tieto informácie dozvedia, často zvážia, že sa to s dieťaťom predsa len bude dať zvládnuť.
Pre ženy, ktoré už potrat podstúpili, je vždy veľmi dôležité, že sa konečne môžu niekomu vyrozprávať. Niekomu, kto ju prijme a nebude ju odsudzovať. Potom pomáha to, keď rozoberajú, kto a ako ju ovplyvnil pri rozhodovaní, ale aj to, čo ľutujú na svojich vlastných vtedajších postojoch.
Nedostatočná Podpora Zo Strany Štátu a Dôležitosť Informovaného Súhlasu
Zo strany štátu by mala byť táto pomoc určite lepšia. Príspevky na dieťa sú malé, veľa nezmôžu, núdzové bývanie pre takéto ženy je u nás tiež problémové. Zariadení je málo, takže sú často plné. Pomoc je teda nedostatočná. Navyše, pojem osamelá tehotná žena ako kategória nedávno vypadol aj zo zákona o sociálnej pomoci, takže tehotné ženy ako skupina sú zaznávané, lebo väčšina krízových centier sa sústredí na týrané ženy. Tieto zariadenia ich možno prijmú, ale musia ich napasovať do nejakej inej kategórie.
V roku 2009 bol zavedený informovaný súhlas pred potratom, ktorý zaväzuje gynekológov informovať ženu o dopadoch potratu na ňu aj na plod. Na papieri to bol krok vpred, ale z praxe sú skôr skúsenosti, že to funguje len v minimálnej miere. Žena len rýchlo podpíše nejaký papier, bez toho, aby ju lekár podrobnejšie informoval. Mnoho žien potvrdzuje, že ak by vedeli veci, ktoré im boli povedané v poradni, rozhodli by sa inak. Informácie, ktoré mali dostať od lekára, zahŕňali iné možnosti riešenia neplánovaného tehotenstva, aktuálne vývinové štádium dieťaťa a riziká, ktoré môže zákrok priniesť, a tiež inštitúcie ochotné pomôcť. Mnoho lekárov to vybaví ako pársekundovú záležitosť, lebo ak by mal žene štvrťhodinu vysvetľovať, ako vyzerá bábätko a aké má možnosti, nestojí mu to za to, pokiaľ nemá on sám silnejšiu morálnu motiváciu.
Úloha Muža a Spoločenský Pohľad
Často sa hovorí, že muž by sa mal pri neželanom tehotenstve držať stranou a neovplyvňovať rozhodnutie matky, lebo je to „jej telo a jej voľba“. Rodičia sú však vždy dvaja. Otec má veľký vplyv - či už je prítomný alebo nechá matku samú. Nemožno ho odrezať od tehotenstva, matky a dieťaťa. Chvalabohu za mužov, ktorí dokážu ženu podporiť aj v situácii, keď je oslabená a sama nevládze bojovať za tehotenstvo. Existujú aj muži, ktorí dokážu ženu zastrašovať a iracionálne sa jej vyhrážať - napríklad, že jej vezmú dieťa, poštvú na ňu právnikov, povlečú ju po súdoch, odstrihnú sa od jej vzťahov.
Osveta však pokročila a ženy sú dnes v zákonných veciach informovanejšie, a tak ľahko sa nevyľakajú. Vo všeobecnosti sa to v dnešnej dobe kryštalizuje k vyhraneným pólom: buď sú muži takí zrelí, že zoberú zodpovednosť, alebo sú takí nezrelí, že utečú. Čím ďalej, tým menej je vidieť stred.
Dlhodobé Zmierenie a Prekonanie Taby
Ženy to v sebe buď pochovajú a nevenujú sa tomu, alebo si myslia, že prežili nejaké zmierenie, a tak to malo byť. Keď potom v živote nastane určitá situácia - napríklad sa im narodí vnúča, čo bol prípad pani po tridsiatich rokoch, narodí sa im ďalšie vlastné dieťa alebo začnú rekapitulovať svoj život -, uvedomia si nezvratné dôsledky. Osobne si myslíme, že pri rozhodnutí o živote vlastného dieťaťa neexistuje, aby žena raz nezastala a neuvedomila si, čo umelý potrat vlastne znamená.
Ženy po umelom potrate vyzývajú, že súčasťou ich zmierenia môže byť aj to, že budú o svojej skúsenosti hovoriť iným ženám a vysvetľovať im, že neplánované tehotenstvo sa neoplatí riešiť takýmto spôsobom. Mnohé súhlasili s rozhovormi, ale žiadna nevyšla verejne von so svojou identitou. Pocity hanby sú totiž súčasťou popotratového syndrómu, čo vedie k izolácii. Vyjsť potom verejne s tým, čím si prešli, je extrémne ťažké. Aj keď si prejdú cestou zmierenia, sú rady, že to majú za sebou a môžu s nádejou pokračovať v ďalšom živote a nechcú sa k tomu vracať.
Poradňa Alexis zdôrazňuje, že umelý potrat je vždy hlbokou ranou - nielen pre konkrétnu ženu, ale aj pre spoločnosť. Dôležité je o nej hovoriť otvorene, bez moralizovania, s empatiou a rešpektom. Cesta von však existuje. Dá sa to prirovnať k fyzickej rane: keď sa zahojí, zostane jazva. Tá jazva pripomína minulosť, ale neznamená, že nemôžeme žiť plnohodnotne. Podobne aj ženy po potrate môžu nájsť zmierenie, pokoj a nový zmysel.
tags: #zeny #po #umelom #potrate