Rodina je základom spoločnosti a starostlivosť o dieťa predstavuje jednu z jej najdôležitejších úloh. V živote však môžu nastať situácie, ktoré si vyžadujú úpravu či zmenu výkonu rodičovských práv a povinností. Či už ide o rozvod manželov, rozchod partnerov, alebo len zmenu životných podmienok, proces úpravy starostlivosti o dieťa je vždy citlivou a právne komplexnou záležitosťou. Na Slovensku je úprava výkonu rodičovských práv a povinností v kompetencii súdu, ktorý na návrh jedného z rodičov, respektíve osoby, ktorá zabezpečuje starostlivosť o dieťa, rozhoduje o týchto dôležitých aspektoch života maloletého dieťaťa. Je pritom kľúčové zdôrazniť, že vždy je prvoradý záujem dieťaťa a jeho právo na starostlivosť oboch rodičov, pokiaľ je to možné a v súlade s jeho dobrom.

Rodičovské práva a povinnosti: Legislatívny základ a ich rozsah
Právny základ rodičovských práv a povinností je upravený v § 28 a nasl. Zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine (ďalej ako „ZR“). Podľa čl. 4 Zákona o rodine patria rodičovské práva a povinnosti obom rodičom. V zásade každému rodičovi dieťaťa (bez ohľadu na to, či sú rodičia rozvedení alebo manželia, či žijú spolu ako druh a družka, alebo spolu nežijú) patria zo zákona rodičovské práva a povinnosti. K nim patrí aj právo byť informovaný o svojom dieťati.
Dôležité medzinárodné dokumenty, ako napríklad Dohovor o právach dieťaťa, taktiež podčiarkujú túto základnú zásadu. Konkrétne čl. 7 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa stanovuje, že „každé dieťa, pokiaľ je to možné, má právo poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť“. Rovnako čl. 18 ods. (2) a čl. 9 ods. (2) Dohovoru o právach dieťaťa zdôrazňujú spoločné povinnosti rodičov vo výchove dieťaťa a ochranu práva dieťaťa na udržiavanie osobných stykov a priamych kontaktov s obidvoma rodičmi, ak neexistujú dôvody pre opak.
Rozvod manželov ich nezbavuje ich rodičovských práv a povinností voči ich maloletým deťom. Aj napriek rozvodu manželstva stále platí, že „rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 2 ZR).“ To, že rozsudkom o rozvode a úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom (prípadne neodkladným opatrením) bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, ešte neznamená, že druhý rodič stratil svoje rodičovské práva. Rodiča je možné rodičovských práv pozbaviť alebo obmedziť len na základe rozhodnutia súdu (§ 38, § 39 ZR).
Väčšina z týchto práv a povinností (napríklad zastupovanie dieťaťa, správa jeho majetku, starostlivosť o jeho výživu) majú rodičia do okamihu, kým ich dieťa dosiahne plnoletosť (Zákon o rodine napríklad výslovne uvádza medzi rodičovské práva a povinnosti „zastupovanie maloletého dieťaťa“ alebo „správu majetku maloletého dieťaťa“). Naopak, vyživovacia povinnosť nie je ohraničená vekom dieťaťa, ale až jeho schopnosťou samé sa živiť (§ 62 ods. (1) ZR).
Súd môže zasiahnuť do jednotlivých práv rodičov voči ich dieťaťu a upraviť ich výkon. Napríklad, zmena školy, ktorú maloleté dieťa navštevuje, je nepochybne dôležitou udalosťou v živote dieťaťa, ktorá sa výrazne podpíše na jeho budúcom živote. Preto v prípadoch, ak ide o podstatnú vec, je potrebné sa spýtať druhého rodiča, či s prejavom zastupujúceho rodiča súhlasí. Pokiaľ by druhý rodič vyslovil nesúhlas, boli by dané podmienky na postup podľa § 35 zákona. Výpočet „podstatných“ vecí nie je taxatívny, ale v zásade to znamená, že zmeny v bežných veciach nevyžadujú súhlas druhého rodiča, zatiaľ čo zásadné zmeny v živote dieťaťa áno.
PRÁVA a POVINNOSTI detí 👧🏻👦🏻📖 Usmievaj sa a uč sa
Kedy je možná zmena starostlivosti o dieťa? Kľúčová je "zmena pomerov" a "záujem dieťaťa"
Rozvod alebo rozchod rodičov je náročná životná situácia, ktorá si vyžaduje úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Súd v týchto konaniach rozhoduje aj o zverení ich maloletých detí do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, prípadne do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Výsledkom je právny stav, ktorý odzrkadľuje potreby dieťaťa v čase vyhlásenia takéhoto rozhodnutia. Čo však v prípade, ak sa potreby maloletého dieťaťa zmenia natoľko, že vznikne potreba súdne rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa zmeniť?
Zákon o rodine takúto situáciu predpokladá v § 26, keď umožňuje súdne rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa zmeniť, ak sa zmenia pomery na strane maloletého dieťaťa, prípadne rodičov natoľko, že je v záujme maloletého dieťaťa takáto zmena. Zmena pomerov a z toho logicky vyplývajúci záujem maloletého dieťaťa sú teda jediným zákonným predpokladom pre zmenu súdneho rozhodnutia o zverení maloletého dieťaťa. Keďže zmena zverenia je závažným zásahom do života maloletého, súd ju povolí len v odôvodnených prípadoch.
Zmena súdneho rozhodnutia môže spočívať buď vo zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, alebo do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Príklady dôvodov pre zmenu zverenia môžu byť rôzne, či už na strane dieťaťa alebo rodiča, tak ako ich prináša život. Zmena zverenia prichádza do úvahy pri rôznych životných situáciách, napríklad ak rodič, ktorému dieťa bolo zverené, nemôže alebo sa nevie o dieťa riadne postarať, alebo ak si to želá maloleté dieťa.
Dôvody musia byť tak vážne, aby skutočne odôvodňovali zásadnú zmenu v živote dieťaťa, akú zmena zverenia prináša. Príkladom môže byť situácia, keď otec má vážne podozrenie, že matka sa o syna nestará dostatočne, napríklad pre hádky v rodine, ktoré zle vplývajú na psychiku dieťaťa, alebo podozrenie, že výživné nie je využívané na potreby syna. Rovnako správanie matky, ktorým bezdôvodne odmieta stretávanie sa s otcom, môže byť prejavom nezodpovednosti a sebeckosti, nakoľko uvedeným konaním nerešpektuje záujem dieťaťa na rozvíjanie citového vzťahu s druhým rodičom. Pokiaľ matka týmto spôsobom postupuje, preukazuje svoju neschopnosť zabezpečovať výchovu a starostlivosť dieťaťa v súlade s jeho záujmami, čo je v zmysle § 25 ods. 4 zákona o rodine, zákonný dôvod na zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti druhého rodiča.
Ak sa rozhodnete pre podanie návrhu na zmenu zverenia maloletého dieťaťa, je potrebné čo najskôr zabezpečiť svoje bytové, pracovné, osobné, či časové podmienky tak, aby vyhovovali potrebám osobnej starostlivosti o maloleté dieťa. Nečakajte na súdne rozhodnutie, súd bude vhodnosť týchto podmienok zisťovať ešte skôr než rozhodne. V neposlednom rade sa odporúča Vaše rozhodnutie zmeniť súdne rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa konzultovať s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR). Tento orgán Vám môže poskytnúť ďalšie nevyhnutné odborné či psychologické poradenstvo. Osobitne sa odporúča takéto rozhodnutie konzultovať so psychológom a aj s týmto sa poradiť o prípadných dopadoch na maloleté dieťa.

Kolízny opatrovník - Hlas dieťaťa v súdnom konaní
V konaniach týkajúcich sa maloletých detí zohráva kľúčovú úlohu inštitút kolízneho opatrovníka. Kolízneho opatrovníka ustanoví súd v prípadoch, ak maloleté dieťa nemá zákonného zástupcu, alebo ak zákonný zástupca nemôže z vážneho dôvodu maloleté dieťa v konaní, alebo pri určitom právnom úkone zastupovať. Miestne príslušný ÚPSVaR pôsobí ako kolízny opatrovník a zastupuje maloleté dieťa v súdnom konaní.
Postavenie účastníka konania ho oprávňuje k tomu, že v priebehu konania sa kolízny opatrovník zúčastňuje na pojednávaniach a má právo sa vyjadrovať ku všetkým skutočnostiam, ktoré vyšli v konaní najavo. Navrhuje vykonať procesné dôkazy, prípadne navrhuje ďalšie dokazovanie, a taktiež navrhuje súdu, ako má vo veci rozhodnúť s prihliadnutím na záujem dieťaťa a názor dieťaťa k prejednávanej veci, ktorý súdu prezentuje. Z procesného postavenia kolízneho opatrovníka vyplýva povinnosť kolízneho opatrovníka vždy uplatňovať procesné práva dieťaťa v konaní pred súdom. Prednesené návrhy a vyjadrenia kolízneho opatrovníka musia vychádzať z objektívneho zisťovania pomerov dieťaťa a musia byť riadne zdôvodnené. Všetky zistené skutočnosti z prešetrenia pomerov písomne oznámi súdu, ako i nové skutočnosti, ktoré počas konania, napríklad na pojednávaní, vyšli najavo, prednesie ústne do zápisnice, a to priamo na pojednávaní. Počas pojednávania mu môžu byť kladené rôzne otázky zo strany ostatných účastníkov konania, ako i súdu, na ktoré musí vedieť pohotovo reagovať.
Súčasťou sociálneho poradenstva poskytovaného dieťaťu musí byť spôsobom primeraným veku a rozumovým schopnostiam dieťaťa najmä vysvetlenie významu a úlohy kolízneho opatrovníka v súdnom konaní, v prípade, že je sociálne poradenstvo poskytované pri výkone funkcie kolízneho opatrovníka. Všetky dôkazy a skutočnosti musia byť súdu predložené najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým súd ukončí dokazovanie za skončené a v konaniach, v ktorých súd nenariaďuje pojednávanie, najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Kolízny opatrovník tak funguje ako ochranný štít pre dieťa a zabezpečuje, aby jeho hlas bol v súdnom procese vypočutý a jeho najlepší záujem bol vždy prioritou.
Pripravenie návrhu na zmenu zverenia maloletého dieťaťa
Návrh na zmenu súdneho rozhodnutia o zverení maloletého dieťaťa, v praxi sa tiež označuje ako návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu (ďalej ako „návrh na súd“) sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je okresný súd, v ktorého obvode má maloleté dieťa svoje bydlisko. Je dôležité mať na pamäti, že konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu je oslobodené od platenia súdnych poplatkov. Pritom, pokiaľ ide o mimosporové konania, v takýchto prípadoch platí ohľadom trov konania to, že účastníci si v zásade znášajú vlastné trovy konania.

Návrh na súd musí obsahovať niekoľko kľúčových náležitostí, aby bol prijatý a súd sa ním mohol zaoberať:
- Osobné údaje navrhovateľa: Rodiča, ktorý žiada o zmenu zverenia maloletého dieťaťa, s uvedením jeho mena, priezviska, bydliska a štátnej príslušnosti. Rovnako je potrebné uviesť osobné údaje odporcu - rodiča, ktorým je ten, proti ktorému návrh smeruje.
- Zdôvodnenie zmeny: Z návrhu musí byť zrejmé, že sa domáhate zmeny súdneho rozhodnutia o zverení maloletého dieťaťa, t.j. úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a z akých dôvodov. Predovšetkým v návrhu podrobne zdôvodnite zmenu pomerov, ktorá nastala od poslednej úpravy rodičovských práv a povinností, či už na strane rodičov alebo maloletého dieťaťa, a zdôvodnite záujem maloletého dieťaťa na tom, aby súd zmenil rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa. Uveďte rozsah navrhovaných zmien, t.j. či sa domáhate zverenia maloletého dieťaťa do Vašej osobnej (výlučnej) starostlivosti alebo do striedavej starostlivosti. V prípade striedavej starostlivosti je potrebné uviesť aj interval striedania maloletého dieťaťa, či už týždňový, dvojtýždňový, mesačný, prípadne nerovnomerný.
- Návrh úpravy výživného a styku: Keďže prípadnou zmenou zverenia dochádza spravidla aj k potrebe zmeny úpravy výživného či styku, je potrebné v návrhu na súd ďalej uviesť:
- Návrh určenia výšky výživného: Ktorú má rodič, ktorému nemá byť maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, mesačne platiť v prospech maloletého dieťaťa k rukám rodiča, ktorému maloleté dieťa má byť zverené do osobnej starostlivosti. V prípade striedavej starostlivosti je možné tiež požadovať určenie výživného, ak je životná úroveň rodičov rozdielna, prípadne navrhnúť, aby sa výživné vôbec neurčilo, ak je životná úroveň rodičov približne rovnaká. Pre účely riadneho určenia výšky výživného sa odporúča v návrhu podrobne opísať Vaše príjmy a opodstatnené výdavky na vedenie domácnosti, na Vašu osobu a na maloleté dieťa.
- Návrh na úpravu styku rodiča s maloletým dieťaťom: Styk s maloletým dieťaťom sa upravuje s rodičom, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Rovnako je však možné styk upraviť aj v prípade striedavej starostlivosti. Súd styk rodiča s maloletým dieťaťom neupraví jedine pokiaľ obaja rodičia nežiadajú styk upraviť.
- Prílohy k návrhu: K návrhu je potrebné priložiť rodný list maloletého dieťaťa a listinné a iné dôkazy preukazujúce zmenu pomerov a záujem maloletého dieťaťa na zmene súdneho rozhodnutia o zverení maloletého dieťaťa.
- Dôkazy preukazujúce príjem navrhovateľa - rodiča: Ide napríklad o potvrdenie zamestnávateľa o výške príjmu za posledných dvanásť mesiacov, pokiaľ ste v pracovnom pomere; daňové priznanie za posledný rok, pokiaľ ste živnostník alebo samostatne zárobkovo činná osoba; potvrdenie ÚPSVaR o poberaní prídavku na maloleté dieťa, príp. iné relevantné doklady.
- Dôkazy preukazujúce opodstatnené výdavky na vedenie domácnosti: Napríklad nájom, príp. služby spojené s užívaním bytu, elektrina, plyn, koncesionárske poplatky, káblová TV, pevná linka, príp. internet, smetné a daň z nehnuteľnosti, poistenie domácnosti, príp. nehnuteľnosti. Odhadom vyčíslite aj opodstatnené výdavky na stravu a domáce potreby, ktoré však nemusíte dokladovať.
- Dôkazy preukazujúce osobné výdavky: Napríklad mobil, životná poistka, pôžičky a pod. Odhadom vyčíslite aj výdavky na Vašu stravu, oblečenie a obuv, hygienické potreby a pod.
- Dôkazy preukazujúce opodstatnené výdavky na maloleté dieťa: Napríklad stravné a iné poplatky v škole, príp. v MŠ, hračky, životné poistky, príp. sporenia, lieky a zdravotné pomôcky, cestovné, príp. výdavky na pohonné hmoty, krúžky a záujmy, mobil. Odhadom vyčíslite aj opodstatnené výdavky na stravu v domácnosti, hygienické potreby, oblečenie a obuv, vreckové a pod., ktoré však nemusíte dokladovať.Návrh na súd adresujte miestne príslušnému okresnému súdu v troch vyhotoveniach. Hoci nie je nevyhnutné, aby návrh na súd pripravila kvalifikovaná osoba (právnik), konzultácia s právnikom alebo psychológom môže byť veľmi prospešná pre zabezpečenie správnosti a komplexnosti návrhu.
PRÁVA a POVINNOSTI detí 👧🏻👦🏻📖 Usmievaj sa a uč sa
Priebeh súdneho konania a zisťovanie záujmu dieťaťa
Po podaní návrhu na súde, súd vo veci nariadi ústne pojednávanie, na ktorom predovšetkým vykoná výsluch oboch rodičov maloletého dieťaťa a ďalšie dokazovanie vo veci. Rovnako vypočuje aj kolízneho opatrovníka, ktorým je miestne príslušný ÚPSVaR, ktorý zastupuje v tomto konaní maloleté dieťa. V rámci konania o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu sa súd musí vysporiadať s nasledujúcimi otázkami:
- Došlo k zmene pomerov a odôvodňuje záujem maloletého dieťaťa potrebu zmeny rozhodnutia o zverení maloletého dieťaťa?
- Aká bude výška výživného na maloleté dieťa?
- Akým spôsobom bude upravený styk rodiča s maloletým dieťaťom?
Na základe vykonaného dokazovania po tom, čo súd sa vysporiada s vyššie uvedenými otázkami, súd vo veci rozhodne. Súd rozhodne spravidla tak, že maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, prípadne do striedavej starostlivosti oboch rodičov, určí výšku výživného a prípadne upraví styk rodiča s maloletým dieťaťom. Rozhodnutie súdu o zverení maloletého dieťaťa je možné nahradiť dohodou rodičov, ktorú súd schváli.
Ťažiskovou fázou každého súdneho konania je dokazovanie. Vzhľadom na to, že ide o zmenu súdneho rozhodnutia, v rámci súdneho konania by okrem iného musela byť preukázaná aj tzv. podstatná zmena pomerov odôvodňujúca zmenu pôvodného súdneho rozhodnutia. Súdna prax v tejto súvislosti zaujala právny názor, že „zmena pomerov odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa, prípade súdom schválenej dohody rodičov o výchove maloletého dieťaťa len vtedy, ak iné okolnosti prevažujú nad požiadavkou stálosti výchovného prostredia.“ Vzhľadom na to, že v rámci súdneho konania sa bude rozhodovať predovšetkým o samotnom dieťati, pre súd, ako aj pre účastníkov konania, by mal byť prvoradý a najdôležitejší najlepší záujem dieťaťa.
Súd rozhoduje o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu rozsudkom, ktorý sa doručuje obom rodičom ako účastníkom konania. Odporúča sa na doručený rozsudok vyznačiť doložku právoplatnosti a vykonateľnosti. Túto doložku Vám vyzná v infocentre súdu, ktorý rozhodoval vo veci.

Detailnejšie k zisťovaniu záujmu dieťaťa
V zmysle § 26 Zákona o rodine: „Ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností“. Otázka zverenia maloletého dieťaťa je jednou z najťažších otázok, ktoré súd v konaní musí riešiť. Vždy rozhoduje záujem maloletého dieťaťa, ktorý súd v rámci dokazovania zisťuje.
Ako zistiť, čo je v záujme maloletého dieťaťa, však nie je jednoduchá otázka. V zásade nejde o „právny problém“, ale o otázku pedopsychologickú. Súd za účelom rozhodnutia o zverení maloletého dieťaťa zisťuje záujem maloletého prostredníctvom:
- Výsluch rodičov: Za účelom zistenia osobnostných, ale aj materiálnych predpokladov pre zverenie maloletého dieťaťa. Súd skúma najmä vzťah rodiča s maloletým dieťaťom a to, či sa dokáže rodič o dieťa osobne starať po všetkých stránkach. Rozhodujúca môže byť aj pracovná vyťaženosť, prípadne ďalšie okolnosti na strane rodiča.
- Pomerov v domácnostiach rodičov: Súd spravidla prostredníctvom kolízneho opatrovníka zisťuje vhodnosť prostredia domácnosti rodiča pre zverenie maloletého dieťaťa. Kolízny opatrovník zisťuje nielen vhodnosť po hygienickej stránke, ale aj pripravenosť domácnosti pre pobyt maloletého dieťaťa, napríklad vybavenosť detskej izby, možnosti pre prípravu do školy a pod.
- Názoru maloletého dieťaťa: Ktorý je nepochybne jedným z najdôležitejších argumentov pri rozhodovaní súdu o zverení maloletého dieťaťa. Zákon o rodine súdu ukladá povinnosť prihliadať na názor maloletého dieťaťa primerane jeho veku a vyspelosti. Pokiaľ maloleté dieťa dokáže svoj názor vyjadriť, tak súd jeho názor zisťuje spravidla prostredníctvom kolízneho opatrovníka na vhodnom mieste, ale je možný aj osobný výsluch maloletého dieťaťa na súde.
- Znaleckého dokazovania: Pokiaľ je maloleté dieťa útleho veku, respektíve nie je možné na jeho názor prihliadať, pretože nedokáže posúdiť dosah tohto rozhodnutia, súd spravidla ustanoví súdneho znalca z odvetvia detskej psychológie a psychológie dospelých, ktorý vypracuje znalecký posudok. V znaleckom posudku znalec na základe svojich odborných znalostí a vyšetrení maloletého dieťaťa odporučí súdu, u ktorého z rodičov sú vytvorené najlepšie predpoklady pre výchovu maloletého dieťaťa.
Nový Zákon o rodine priniesol aj novinku v tom smere, že ak jeden z rodičov opakovane, bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom, môže súd zmeniť rozhodnutie o zverení do osobnej starostlivosti.
DOPORUČUJEME: Nezabudnite, že záujem svojho dieťaťa poznajú najlepšie jeho zodpovední rodičia, a preto najlepším riešením otázky zverenia maloletého dieťaťa je rodičovská dohoda. Nenechávajte rozhodnutie na súde. Pokiaľ sa sami nedokážete s druhým rodičom dohodnúť, vyhľadajte pomoc odborníka, najlepšie psychológa, ktorý vám môže pri riešení tejto otázky pomôcť.
Výška výživného na maloleté dieťa: Kritériá a výpočet
Otázka výživného je neoddeliteľnou súčasťou úpravy rodičovských práv a povinností. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine: „Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov“. Výživné možno charakterizovať ako finančný príspevok určený najmä na uspokojovanie potrieb maloletého dieťaťa.
Vychádzajúc z § 62 ods. 2 Zákona o rodine je zrejmé, že výška výživného sa určuje najmä podľa majetkových pomerov rodičov, ich schopností a možností.
Majetkové pomery rodičov
Neexistuje žiaden matematický vzorec pre výpočet výživného. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že výživné sa určí z príjmov rodiča po odpočítaní jeho opodstatnených výdavkov. Existujú však ďalšie pravidlá určené Zákonom o rodine, ktoré majú vplyv na výšku výživného a ktoré vôbec nemajú matematický charakter. Na strane príjmov súd skúma najmä opakujúce sa príjmy zo zamestnania, prípadne podnikania, spravidla za posledných dvanásť mesiacov. Okrem opakujúcich sa príjmov súd skúma aj ostatný majetok, najmä nadobudnuté nehnuteľnosti, autá, úspory na účtoch, cenné papiere a iný hodnotný majetok. Účelom tohto skúmania je zistiť materiálnu úroveň rodičov. Na strane výdavkov súd môže pri určovaní výživného prihliadať len na opodstatnené výdavky rodičov. Ide najmä o výdavky na domácnosť a na maloleté dieťa.
Schopnosti a možnosti rodičov
Ako sme už uviedli, výživné sa určuje aj podľa rôznych pravidiel, ktoré vždy nemajú matematický charakter. Medzi tieto pravidlá patrí aj posudzovanie schopností a možností rodičov. Súd tak určuje výživné aj s prihliadnutím na dosiahnuté vzdelanie rodiča v danej oblasti, na jeho vek a zdravotný stav, možnosti uplatnenia sa na trhu práce. Súd má právo pri určovaní výživného neprihliadať na neopodstatnené výdavky rodiča. Kedy ide o neopodstatnený výdavok, súd posudzuje podľa životnej úrovne rodiča prirovnaním k výške a dôvodnosti tohto výdavku. Súd prihliada aj na to, či sa rodič bez zbytočného dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania. Ak napríklad rodič sa vzdá bez riadneho dôvodu zamestnania, súd pri určovaní výživného môže vychádzať z príjmu, ktorý rodič v tomto zamestnaní dosahoval. Súd ďalej prihliada na neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie. Ak napríklad si rodič zoberie pôžičku a súd tento krok nepovažoval za potrebný, nemusí pri určovaní výživného prihliadať na výdavky titulom splácania tejto pôžičky.
Poukazujeme na ďalšiu novinku, ktorú priniesol nový Zákon o rodine, ktorý zaviedol inštitút tzv. minimálneho výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima. Minimálne výživné musí platiť každý povinný rodič bez ohľadu na jeho majetkové pomery a finančnú situáciu.
DOPORUČUJEME: Aj pri otázke určenia výživného Zákon o rodine uprednostňuje rodičovskú dohodu, predpokladajúc, že zodpovední rodičia najlepšie poznajú svoje majetkové pomery, schopnosti a možnosti. Odporúča sa, aby ste spolu s druhým rodičom, prípadne za asistencie finančného poradcu, psychológa alebo advokáta, dospeli k rodičovskej dohode o výške výživného. V prípade, ak sa Vám ani takto nepodarí dospieť k dohode o výške výživného, súd určí výšku výživného podľa vyššie uvedených kritérií.

Styk rodiča s dieťaťom a striedavá osobná starostlivosť
Ak dieťa nie je zverené do Vašej osobnej starostlivosti, máte právo sa s ním stýkať. Styk s dieťaťom je možné upraviť dohodou rodičov, alebo rozhodnutím súdu. Súd pri úprave styku prihliada na záujem dieťaťa, jeho potreby a citové väzby. Cieľom je zabezpečiť, aby dieťa malo možnosť stretávať sa s oboma rodičmi v primeranom rozsahu, a aby tieto stretnutia nenarúšali jeho bežný život.
V niektorých prípadoch môže súd pochybiť v úprave styku. Napríklad, ak jeden z rodičov nemôže mať dieťa každú sobotu v roku, je to v rozpore s rodičovskými právami a tiež so záujmom maloletého dieťaťa. V takomto prípade vzniká situácia, kedy ani jeden z rodičov nemôže stráviť celý víkend so svojím dieťaťom a nemôžu sa zúčastniť výletu. Ak nemáte súdom upravený styk s maloletou dcérou, najjednoduchším riešením by bolo predložiť otcovi dieťaťa návrh dohody o styku s maloletou dcérou a podmienky styku. Ak by otec maloletej na predmetný návrh dohody nijako nereagoval vo Vami uvedenom termíne, budete musieť v súlade s ust. podať návrh na súd.
Striedavá osobná starostlivosť
Jednou z možností, ako zabezpečiť rovnocennú starostlivosť oboch rodičov, je striedavá osobná starostlivosť. Podľa zákona o rodine (§ 24 ods. 3), ak sú obaja rodičia spôsobilí na výchovu dieťaťa a majú záujem o osobnú starostlivosť, súd môže zveriť dieťa do striedavej starostlivosti oboch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa. Tiež je dobré uviesť, napríklad, že ste sa presťahovali do blízkosti dieťaťa, aby ste mohli byť bližšie k dcérke a poskytnúť jej stabilné prostredie, čo sú všetko faktory, ktoré môžu súd presvedčiť. V prípade striedavej starostlivosti je možné požadovať určenie výživného, ak je životná úroveň rodičov rozdielna, prípadne navrhnúť, aby sa výživné vôbec neurčilo, ak je životná úroveň rodičov približne rovnaká.
PRÁVA a POVINNOSTI detí 👧🏻👦🏻📖 Usmievaj sa a uč sa
Informačná povinnosť rodiča a zmeny po plnoletosti dieťaťa
Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, má právo na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati (§ 24 ods. 5 prvá veta Zákona o rodine). Rodič, ktorému neboli informácie poskytnuté zo strany preferenčného rodiča (ktorému bolo dieťa zverené do starostlivosti), by sa mohol domáhať informovania voči druhému rodičovi aj súdom (§ 24 ods. (5) druhá veta Zákona o rodine). Informačná povinnosť býva niekedy priamo súčasťou súdnych konaní o určenie rodičovských práv a povinností (nemusí byť riešená v osobitnom konaní). Napríklad, matka je povinná písomne informovať otca o dôležitých otázkach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, a to v pravidelných mesačných intervaloch k poslednému dňu toho-ktorého mesiaca. Predtým, samozrejme, odporúčame vyzvať rodiča písomne (preukázateľným spôsobom), aby Vás o dieťati informoval. Po podaní návrhu o uloženie informačnej povinnosti súd vyzve povinného rodiča, aby sa vyjadril k podanému návrhu. Dieťa je v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom (ÚPSVaR).
V § 25 ods. 4 Zákona o rodine je uvedené, že súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Nový Zákon o rodine priniesol aj novinku v tom smere, že rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, sa môže domáhať práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati (§ 24 ods. 5 Zákona o rodine).
Zmeny po dovŕšení plnoletosti
Vzhľadom na vek dieťaťa nie je potrebné už robiť žiadnu zmenu úpravy starostlivosti o dieťa, ak je už plnoleté. Už je plnoletý a môže sa sám rozhodnúť, s kým chce žiť. Jedinou otázkou, ktorú ešte môže súd vo vzťahu k nemu riešiť, je otázka výživného. To znamená, či bude syn chcieť, aby mu matka platila výživné. Samozrejme, to platí iba v prípade, že ešte študuje dennou formou na vysokej škole. V opačnom prípade postačuje, ak sa k Vám presťahuje a nemusíte nič riešiť súdnou cestou.
Oznamovacia povinnosť voči ÚPSVaR: Starostlivosť o deti od 3 rokov
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny pripomína, že oznamovacia povinnosť je jedným z opatrení Stratégie na ochranu detí pred násilím. Oprávnená osoba (rodič) je povinná po dovŕšení troch rokov veku nezaopatreného dieťaťa do začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky oznámiť platiteľovi (úrad práce, sociálnych vecí a rodiny) písomne alebo elektronickými prostriedkami so zaručeným elektronickým podpisom, akým spôsobom a kde bude zabezpečovaná starostlivosť o toto nezaopatrené dieťa. Táto povinnosť sa neskúma, ak sa o dieťa stará rodič alebo osoba, ktorej je dieťa rozhodnutím súdu zverené do náhradnej starostlivosti, a poberá materské alebo rodičovský príspevok.
Oznámenie oprávnenej osoby o spôsobe a mieste zabezpečovania starostlivosti o dieťa sa týka výlučne nezaopatrených detí, ktoré od účinnosti zákona, teda od 1. 2. 2014 a neskôr, dovŕšili vek troch rokov a nezahrňuje nezaopatrené deti, ktoré dosiahli vek troch rokov do konca januára 2014. Oznámenie preukazuje oprávnená osoba najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom dieťa dovŕšilo tri roky veku.
Ak od tohto oznámenia dôjde k podstatnej zmene spôsobu a miesta výkonu starostlivosti o dieťa (napríklad zmena zariadenia a podobne), oprávnená osoba je povinná takúto zmenu oznámiť úradu. Za podstatnú zmenu nemožno považovať napríklad obdobie, kedy je dieťa prechodne u starých rodičov na prázdninách alebo je choré, prípadne na dovolenke, avšak stále je v evidencii predškolského zariadenia.
Úrad si uvedomuje, že vyžadovanie nového administratívneho úkonu od rodičov nie je populárne, no môže prispieť k lepšej ochrane zdravia a života detí do budúcna. Ako je známe, práve v období od 3 rokov (koniec rodičovského príspevku) do nástupu na povinnú školskú dochádzku často chýba zodpovedným inštitúciám akákoľvek informácia o tom, kde, kto a ako zabezpečuje starostlivosť o dieťa. Je to vtedy, ak dieťa dlhodobo nenavštívi lekára, ani nechodí do škôlky. Práve preto bola stanovená povinnosť rodiča po dovŕšení troch rokov veku dieťaťa oznámiť spôsob a miesto starostlivosti o dieťa - písomne alebo elektronicky.
Dôležité právne aspekty a praktické rady
Zapretie otcovstva
Čo sa týka vyškrtnutia otca dieťaťa z rodného listu, v zásade to možné nie je, respektíve muselo by tomu najprv predchádzať rozhodnutie súdu. Otcovstvo sa určuje na základe viacerých domnienok. Pre použitie prvej je nutné, aby boli rodičia dieťaťa manželmi. V prípade, že otcovstvo bolo určené podmienkou druhou, teda vyhlásením oboch rodičov na súde, alebo podľa podmienky tretej, teda rozhodnutím súdu na návrh, takto určené otcovstvo je možné aj zaprieť. Zákon o rodine upravuje pre zapretie nasledovné podmienky. Podľa § 93 ods. 1 a ods. 2 Zákona o rodine, zaprieť otcovstvo určené súhlasným vyhlásením rodičov môže aj matka, avšak len vtedy, ak je vylúčené, že by mohol byť Váš syn otcom dieťaťa a teda nemôže to urobiť len tak svojvoľne. Vo vzťahu k otcovstvu určeného rozhodnutím súdu, aj toto je možné vylúčiť v zmysle § 94 ods. Zákona o rodine.
Dištančné riešenie právnych záležitostí
Mimoriadna situácia a ochrana zdravia si vyžaduje, aby sme sa všetci správali rozumne a obmedzili osobný kontakt na nevyhnutné minimum. Osobné stretnutie s advokátom môžete nahradiť dištančným stretnutím telefonickým alebo elektronickým. Dištančné stretnutia s klientom sú možné na telefóne, alebo prostredníctvom niektorej z elektronických platforiem ako napríklad SKYPE, Viber, Whatsup. Elektronické prevzatie a príprava zastúpenia. Potrebujete právne zastúpenie na súde? Vaše zastúpenie je možné prevziať aj bez toho, aby ste sa osobne stretli. Z pohodlia domova je možné udeliť plnú moc aj doručiť dôkazy pre súd v elektronickej forme. Nemusíte chodiť na poštu. Elektronické podávanie návrhov, žalôb, vyjadrení, odvolaní. Akékoľvek podanie na súd alebo iný orgán verejnej moci sa realizujú výlučne elektronicky, prostredníctvom zabezpečenej dátovej schránky. Príprava zmlúv a iných právnych dokumentov je taktiež možná dištančne.
Konzultácie s odborníkmi
Vždy, keď sa ocitnete v situácii, ktorá si vyžaduje zmenu úpravy starostlivosti o dieťa, je vysoko odporúčané vyhľadať odbornú pomoc. Advokát špecializujúci sa na rodinné právo Vám môže poskytnúť cenné rady a pomôcť s prípravou všetkých potrebných dokumentov. Psychológ alebo rodinný poradca zase môžu pomôcť pri komunikácii s druhým rodičom a pri posúdení najlepšieho záujmu dieťaťa. Ich pohľad môže byť kľúčový pre hladký priebeh celého procesu a pre minimalizáciu negatívnych dopadov na dieťa.

tags: #zmena #starostlivosti #o #dieta
