Sledovanie rastu a vývoja dieťaťa je jedným z najkrajších rodičovských zážitkov. Psychomotorický vývin je fascinujúci a zložitý proces, pri ktorom sa prepája fyzický pohyb s duševným rastom, teda motorika s psychikou. Na vývoj dieťaťa musíme nazerať komplexne, pretože sa týka nielen pohybových schopností, ale všetkých zložiek osobnosti, vrátane smyslového i duševného vývoja. Ide o sled dejov vedúcich od závislosti k autonómii jedinca. Tento proces zahŕňa rozvoj hrubej a jemnej motoriky, zmyslov (hmat, čuch, chuť, sluch, zrak), reč, ako aj sociálny vývin a vývin mozgu.
Vývin dieťaťa je geneticky zakódovaná informácia, ktorá reaguje v tele prostredníctvom rôznych súhier a pohybov už od narodenia a postupuje každým vývinovým krokom v živote človeka automaticky. Všetky vymenované funkcie fungujú v prepojení a navzájom sa ovplyvňujú a podporujú. Napríklad, keď bábätko zvládne štvornožkovanie, rozvíja nielen svaly a koordináciu, ale aj priestorovú orientáciu, vnímanie vzdialeností a nezávislosť. Ak však nastanú v jednej oblasti komplikácie, vznikajú v nadväznosti takzvané odchýlky vo vývine, ako napríklad problémy s oneskoreným plazením, štvornožkovaním, chôdzou, alebo ťažkosti s manipuláciou malých predmetov, ktoré spôsobujú neskôr problémy s písaním alebo kreslením. Aj problémy so sluchom môžu ovplyvniť rovnováhu a následne aj chôdzu. Vývoj dieťaťa a vplyvy naňho pôsobiace počas prvého roku života sú základom celého ďalšieho duševného vývoja dieťaťa.
Ako sledovať a hodnotiť psychomotorický vývin dieťaťa?
Novorodenec trávi najväčšiu časť dňa so svojou mamičkou. Z tohto dôvodu je práve mamička prvou osobou, ktorá môže včas spozorovať začínajúce problémy svojho bábätka. Pre rodičov je pripravený jednoduchý kľúč, podľa ktorého môžete sledovať správnosť vývoja svojho bábätka. Pri hodnotení je vhodné mať bábätko vyzlečené, napríklad keď sa ho chystáte kúpať a máte ho nahé na prebaľovacej podložke.
Hodnotí sa mnoho aspektov, napríklad v akých častiach tela sa opiera o podložku, ako otáča či dvíha hlavičku a trup, v akej polohe má nožičky a podobne. Je tiež dôležité sledovať, ako často sa dieťa otáča na jednu alebo druhú stranu a či uprednostňuje jednu zo strán, čo môže naznačovať, že je častejšie otočené tvárou na preferovanú stranu. Hodnotenie sa líši podľa toho, o ako staré bábätko sa staráte, pretože jednotlivé "milníky" vo vývoji majú individuálne časové rozdiely, ktoré zohľadňuje napríklad Denverský vývojový screeningový test.
Je potrebné zdôrazniť, že každé dieťa je iné a jedinečné, preto nie je potrebné sa znepokojovať, ak práve to vaše neovláda tú či onú činnosť v porovnaní s iným. Rýchlosť, s akou sa dieťa vyvíja v prvom roku života, nenapovedá takmer nič o jeho budúcich schopnostiach či inteligencii. Napriek tomu, že každé dieťa má svoje tempo, existujú určité varovné signály, ktoré by rodičia nemali ignorovať.
Základné princípy vývinu
Arnold L. Gesell (1880-1961) formuloval niektoré zákonitosti vývoja dieťaťa, ktoré nám pomáhajú porozumieť postupnosti psychomotorického vývoja:
- Kefalokaudálny postup vývoja (od hlavy k päte): Ovládanie tela postupuje od hlavy k päte. Dieťa musí teda umieť správne držať hlavičku, aby mohlo zapojiť hlboké stabilizačné svaly trupu, čo je predpokladom pre správne držanie tela a koordináciu pohybov.
- Proximodistálny postup vývoja (od centra tela k periférii): Pohyby končatín začínajú v ramenných a bedrových kĺboch a prechádzajú cez zápästia na prsty. Z toho tiež vyplýva, že vývoj motoriky postupuje od hrubej k jemnej motorike.
- Loketno-vřetenní směr vývoja (ulnárny a radiálny úchop): Tento princíp naznačuje postup od malíčkovej strany dlane k palcovej pri aktívnom úchope ("špetka"). Preto malé dieťa najskôr uchopuje veci celou dlaňou a až neskôr môže vzniknúť napríklad správny úchop ceruzky.
Dôležitý ale nie je len okamih, kedy začalo dieťa niečo robiť, ale hlavne či a ako kvalitne prebehli všetky štádiá a či nedošlo k „preskočeniu“ niektorého z nich.
Reflexy novorodenca a ich význam
Novorodenec je po väčšinu času pod vplyvom reflexov. Reflexy mu umožňujú prežitie, ako je dýchanie, srdcová činnosť, ale aj vyhľadať potravu a najesť sa. Všetky primárne (novorodenecké) reflexy sú dobre vybaviteľné. Reflexy novorodenca by mal pri pravidelných prehliadkach hodnotiť pediater, prípadne neurológ. Pri hodnotení primárnych reflexov je dôležitá aj ich symetrickosť, teda rovnako silná reakcia na oboch stranách. Môžete tak odhaliť prípadné nezrovnalosti vo vývoji pravej či ľavej polovice tela, poprípade končatín. Ak na jednej strane reflex je prehnaným a na druhej nie, poprípade chýba, je nutná konzultácia s odborníkom.
Niektoré z reflexov si môžete otestovať sami, bez pomoci svojho pediatra či neurológa:
- Pátrací reflex: V prvých hodinách po narodení začína novorodenec poprvé prijímať potravu ústami. K tomu je vybavený sústavou reflexov, automatických reakcií, ktoré mu získavanie potravy uľahčia. Ucítí-li malý človíček dotyk na tvári, otáča vďaka pátraciemu reflexu hlavičku smerom k miestu dotyku, pretože tam očakáva prsnú bradavku svojej matky, zdroj potravy. Preto sa neodporúča hladiť tvár dieťaťa pri dojčení.
- Sací reflex: Plne vyvinutý zhruba od 34. týždňa tehotenstva, tento reflex umožňuje dieťaťu prijímať potravu.
- Moroov reflex (ľakací reflex): Dieťa reaguje pohybom celého tela na silný sluchový či svetelný podnet. Je prehnaný do 4. až 6. mesiaca.
- Úchopový reflex - dlaňový: Ak vložíte svoj prst do otvorenej ručičky dieťaťa tak, aby ste sa dotkli dlane bábätka, dieťa stisne päsť. Je prehnaný do 5. mesiaca veku. Pästičky by ale nemala byť držaná kŕčovito a rozhodne by sa malo bábätko schopné pästičku krátkodobo uvoľniť a prstíky samo roztvoriť.
- Úchopový reflex - plantárny: Položte svoj prst na roztvorenú nožičku dieťaťa tak, aby ste sa dotkli hornej časti nožičky bábätka. Jeho výbavnosť pretrváva až do 9. mesiaca.
- Chôdzový automatizmus (šľapací reflex): Uchopte pevne bábätko za telíčko a akoby ho postavte na podložku. Pri kontakte jeho ľavej nôžky o stôl sa nožička vzoprie a pravá urobí nákrok. Tento reflex je prehnaný do 4. až 6. mesiaca.
- Asymetrické hlboké šijové reflexy (poloha šermíra): Pasívne otočenie hlavičky vyvolá extenziu homolaterálnych končatín a flexiu kontralaterálnych. Tieto reflexy by mali byť prehnané do 3. mesiaca.
Novorodenecké reflexy | Správanie | MCAT | Khan Academy
Vývin psychomotoriky v prvých týždňoch a mesiacoch života
Najintenzívnejší je vývoj v prvom roku života. Po pôrode a počas prvých troch mesiacov sa dieťa adaptuje na nové prostredie.
Novorodenec (prvé 4 týždne / 1. mesiac)
Novorodenec väčšinu dňa prospí. V prvých dvoch týždňoch po narodení dokonca skoro 20 hodín denne. Malé miminko často nemôže byť vzhôru dlhšie než hodinu v kuse. Potom začína byť jeho mozog preťažený. Niektoré deti vysilením usnú, iné ale paradoxne vypadajú čilejšie. Ich mozog je tak preťažený, že už nedokážu usnúť, čo môže byť aj jeden z dôvodov, prečo deti často hodne plačú večer. Pri problémoch s usínaním možno teda skúsiť ich dať spať skôr, než začínajú byť príliš „aktívne“.
Motorika: Svalový tonus je u novorodenca fyziologicky vyšší, s flekčným držaním končatín. V polohe na chrbte je novorodenec ešte nestabilný. Keď sa pozriete zhora, uvidíte, že neleží rovno, ale „do oblúku“. Niekedy rotácia hlavy spôsobí aj rotáciu trupu, dokonca až pretočenie na bok. Pri pritiahnutí do sedu padá novorodencom hlavička dozadu. Novorodenec je po väčšinu času pod vplyvom reflexov.
V ľahu na chrbte môžete pozorovať, ako dieťa zaberá takzvané asymetrické držanie, ktoré je typické pre deti do 3. mesiaca. Ak je jeho hlavička otočená napríklad tvárou doprava, bude aj jeho bruško natočené na túto stranu. Hlavička je mierne v záklone a úklone a rovnako tak aj panva je akoby vystrčená zadočkom dozadu a naklonená na jednu stranu. Toto asymetrické držanie je typické pre deti do 3. mesiaca. Zdravý novorodenec umí otáčet hlavičku na obě strany.
V ľahu na brušku nalieha bábätko na hrudník a zadoček má vystrčený dohora. Ručičky a nožičky má skrčené akoby pod telíčkom. Bábätko si stále drží skrčenú polohu, akú malo v brušku u mamičky. Malo by byť schopné otočiť hlavičku z jednej tváričky a položiť ju na druhú. Nemusí ale nijako vysoko zdvíhať hlavičku. Ručičky sú po väčšinu času zaťatou v päsť s palčekom schovaným vnútri prstíkov. Päťstičky by ale nemala byť držaná kŕčovito a rozhodne by sa malo bábätko schopné pästičku krátkodobo uvoľniť a prstíky samo roztvoriť.
Zmysly: Novorodenec má prekvapivo dobre vyvinuté niektoré zmyslové schopnosti, ktoré boli podrobnejšie rozpoznané až v nedávnej dobe. Pomáhajú mu od prvých dní života vnímať okolný svet, orientovať sa v ňom a učiť sa naň reagovať.
Novorodenec mierne šilhá, otáča sa za svetlom, pohyb očí je iba horizontálny. Vidí len na krátku vzdialenosť a iba väčšie (predovšetkým farebné) predmety v uhle 45-60 stupňov, to znamená, krátko zafixuje veľký predmet v zorné línii. Fixácia je monokulárna striedavo jedným a druhým okom. Zraková ostrosť je pri narodení nízka (cca 20/400). Novorodenec ešte nevie akomodovať, teda zaostriť na rôzne vzdialené predmety.
Na akustické podnety, podľa ich sily, reaguje mrknutím (akustikofaciálny reflex) alebo záškubom celého tela (Moroov reflex - úľaková reakcia). Novorodené dieťatko dobre rozpozná zvuk ľudskej reči. Zbystrí pozornosť, ak počuje ženský hlas s vyššou frekvenciou. Očakáva totiž, že sa blíži zdroj potravy. Hlbší mužský hlas s nižšími tónmi ho naopak skôr upokojí. Hlasitý krik s vysokou frekvenciou v ňom vyvolá úzkosť rovnako ako u dospelého človeka. Počas prvých týždňov života sa novorodenec naučí rozlíšiť hlas matky (osoby, ktorá mu prináša potravu) od iných ženských hlasov.
Mimo dobre rozvinutého sluchu má novorodenec aj dobrý čuch a sú u neho už vyvinuté chuťové preferencie, dáva prednosť sladkej chuti. Čuch mu najlepšie pomáha orientovať sa v okolnom prostredí. Novorodenec sa odvracia od nepríjemných pachov, zatiaľ čo príjemné vône ho lákajú. Už týždeň po narodení rozpozná vôňu materskej prsnej bradavky. Bolo zistené, že vníma vôňu matky, nie len vôňu materského mlieka.
Sociálne a emocionálne správanie: Plač zostáva jeho hlavným komunikačným nástrojom. Dieťa sa po narodení rýchlo učí, že krik je účinným prostriedkom, ktorým si zaistí nielen starostlivosť a ochranu, ale aj pozitívnu pozornosť matky. V tomto období je kľúčové pre tvorbu základných reflexov a budovanie vzťahu s rodičmi. Dieťa dokáže rozpoznať hlas matky a reaguje upokojením pri jej dotyku alebo zvuku.
Prvý trimester (0 - 3 mesiace)
V prvých troch mesiacoch miznú asymetrické hlboké šijové reflexy. Trvá fyziologická hypertonia s flekčným držaním končatín. Mizne svalová hypertonie, nastupuje obdobie fyziologické hypotonie, ale šlachookosticové reflexy sú ešte živé až zvýšené. Fenomén trojí extenze, kedy zatlačenie na plosku nohy vyvolá extenziu končetin, trupu a hlavy, sa objavuje okolo prvého mesiaca.
Motorika: Počas druhého mesiaca svalový tonus klesá a objavuje sa fyziologická (prirodzená) hypotónia (nižší svalový tonus), ktorá mizne až koncom 1. roka. Postupne, počas prvých troch mesiacov, sa miminko naučí získať stabilitu na chrbte a približne v troch mesiacoch uvidíte, že vie chvíľkami zdvihnúť ručičky pred obličaj a nožičky do vzduchu a pritom už nepadá do strany. Krásne si to všimnete aj keď vymeníte miminku plienku. Na začiatku, pokaždé keď zdvihnete nožičky, sa miminko zľakne, hádže ručičkami do strany - zaktivuje sa primárny ľakavý, Moroov reflex. Po troch mesiacoch ale zostane ležať v kľude a žužlá si pri tom spokojne ručičky.
V polohe na brušku má v začiatku nožičky skrčené pod sebou. Zadoček má vyššie, než je hlava a ťažisko je na čele hlavičky. Ojedinele zdvihne krátko hlavičku asymetricky nad podložku. Postupne sa ťažisko posúva od hlavičky na hrudník, bruško až na symfýzu (lonovú sponu). V troch mesiacoch „pasie koníčky“, opiera sa o lakte, nožičky sú už takmer natiahnuté, hlavičku drží s napriamením krčnej chrbtice niekoľko minút (nielen do záklonu).
V druhom mesiaci života je bábätko ešte veľmi malé, ale už robí prvé pokroky. Dokáže zdvihnúť hlavičku v polohe na bruchu aspoň na chvíľu, sleduje pohybujúce sa predmety očami a začína si uvedomovať svoje rúčky. V treťom mesiaci už bábätko dokáže zdvihnúť hlavičku a hrudník, pričom sa opiera o predlaktia. Rukami sa aktívne pohybuje, aj keď zatiaľ bez kontroly. Palec u ruky je na začiatku ohnutý v pěsti, v druhom mesiaci sú dlane už otvorené a v troch mesiacoch vidíme počiatky úchopu. Predmet uchopí z malíčkovej strany ruky.
Zmysly: Na konci tretieho mesiaca sa objavujú aj vertikálne pohyby očí, akomodácia a konvergencia je už dokonalejšia. Dieťa začína fixovať a sledovať predmet - voľne otáča hlavu za predmetom v uhle 150 stupňov. Keď sa matka nakloní nad dieťa, krátko s ňou naviaže zrakový kontakt a usmieva sa (reaktívny sociálny úsmev). V týchto týždňoch môžete u svojho bábätka pozorovať, že vás dokáže sledovať, respektíve zaostrí pohľad na vás. Jeho pohľad, len pre vás, je ale zatiaľ iba krátkodobý. Zrakový kontakt znamená, že je vaše dieťa mentálne zdravé. Psychicky zdravé bábätko má potrebu niekoho či niečo sledovať, pozorovať a táto túžba ďalej prerastie v neskoršom veku v potrebu dosiahnuť na hračku, na ktorú vidí a pohrať sa s ňou.
Sociálne a emocionálne správanie a reč: V dvoch mesiacoch začína miminko hovoriť dlhé samohlásky „ááá, ééé“. Hlavným komunikačným prostriedkom je v tomto veku plač. V prvých mesiacoch po narodení preto množstvo plaču narastá, vrcholu dosahuje u väčšiny detí okolo druhého mesiaca veku. V troch mesiacoch býva krik už menej častý a výrazne diferencovanejší. V troch mesiacoch sa deti začínajú aj hlasno smiať. Od 6. týždňa reaguje úsmevom na podnety.
Druhý trimester (4. - 6. mesiac)
V druhom až treťom mesiaci začína dieťa objavovať svoje telo a výraznejšie interagovať s prostredím. Vo štvrtom mesiaci dochádza k výraznému útlumu primárnych reflexov mimo reflexný úchop na dolných končatinách. Dieťa by už malo mať otvorené dlane, aby mohol začať vývoj voľného úchopu.
Motorika: V týchto týždňoch bábätko dokáže zdvihnúť hlavičku nad podložku tak, že krčok akoby pretiahne šikmo nahor. Ručička a jej prstíky sa začínajú uvoľňovať. Dieťa je na chrbte stabilné (ťažisko je medzi lopatkami), čulo sa pohybuje. Hlavičku drží v strednej polohe a spontánne ju otáča k obom stranám, pritom má symetrické postavenie končatín (drží ich rovnako, na rozdiel od novorodeneckej asymetrie). Nohy zdvíha vysoko nad podložku, chytá ich rukami a neskôr ich strká aj do úst. Hračky uchopuje oboma rukami, v šiestom mesiaci aj zo strany len jednou rukou z malíčkovej strany malíčku a susednými prstami. Do úchopu niekedy zapojí aj dolné končatiny, napríklad pri pití z fľaše na chrbte. Začína sa hrať s rukami, objavuje sa koordinácia oko - ruka - ústa. Ruky si dáva do stredu zorného poľa. Dieťa si začína dávať hračky do úst a prekladá si ich z ruky do ruky, za kontroly zraku.
Približne v piatom mesiaci sa dieťa začína otáčať z chrbta na bruško. Štvrtý mesiac prináša prvé väčšie zmeny v pohyblivosti. Bábätko sa začína pretáčať - väčšinou najprv z brucha na chrbát. Dokáže sa opierať o vystreté ruky a aktívne sa snaží dosiahnuť na hračky. Úchop je zatiaľ celou dlaňou (palmárny úchop). Piaty mesiac je obdobím aktívneho pretáčania oboma smermi. Bábätko dokáže prekladať predmety z jednej ruky do druhej a všetko si dáva do úst - to je jeho spôsob poznávania sveta. Začína sa zaujímať o príčinu a následok (napríklad keď pustí hračku, spadne).
Pri pritiahnutí do sedu (takzvaný trakčný test, ktorý používajú pediatri, nemusíte to cvičiť!) začína hlavičku držať v osi trupu, potom mu ale opakovane padá dopredu. Na konci štvrtého mesiaca mu hlavička padá dozadu už len mierne. V šiestom mesiaci sa dieťa začína samo priťahovať do sedu, pričom súčasne dochádza k predklonu hlavy aj trupu a pokrčuje nožičky (takzvané klbko). Samo sa dieťa ale ešte neposadí. Ak dieťa posadíme bez opory, sadne si v predklone, v takzvané „žabiej pozícii“. Prevracia sa z chrbta na bok a postupne aj na bruško. Dieťa preto pasívne neposadzujeme!
Dítě už „pase koníčky“ - to znamená, hlavička je mimo opěrnou bázi symetricky vzpřímená v ose těla v úhlu cca 45-50° nad podložkou, dítě ji udrží již dlouho zdviženou, volně s ní otáčí za směrem motivace (zvuk chrastítka, apod.). Vzpřímení trupu dosahuje mezi lopatky, dítě je opřené o celé předloktí včetně loktů a má pootevřené až otevřené dlaně. Pri tejto polohe musí byť dieťa stabilné (nepadá späť na chrbát). Táto poloha je veľmi dôležitá pre ďalší správny vývoj vzpriamovania. V šiestom mesiaci sa naučí premiestniť ťažisko do strany na jeden lakeť a uvoľniť druhú ruku k úchopu (to znamená, že hlava s uchopujúcou rukou sú tak mimo opornej bázy). Na konci šiesteho mesiaca dieťa vie dostať sa do „vyššieho vzporu“, čo znamená, že sa vzoprie o natiahnuté horné končatiny s otvorenými dlaňami a vzpriamenou hlavou. Ďalej sa oprie o stehná, takže ťažisko sa ďalej posúva smerom dole.
Veľké predmety berie šesťmesačné dieťa do dlane dlaňovým úchopom, to znamená celou rukou, štyrmi prstami, bez opozície palca. Opozícia palca (smerom do dlane) sa začne zapojovať do úchopu postupne. Dieťa uchopí hračku už aj cez strednú líniu tela. Tlčie hračkou o podložku.
Zmysly: Dieťa spozoruje menší predmet v zornom poli v uhle 180 stupňov. Lepšie vníma farby, prednosť dáva červenej farbe, čo má zároveň aktivačný vplyv na rad mozgových centier a stimuluje vývoj. Pohybujúce sa optické vjemy môžu šesťmesačné dieťa upútať už na niekoľko minút bez toho, aby sa prejavila výraznejšia únava očných svalov. Fixácia je už binokulárna. Do šiesteho mesiaca je ešte normálne, že oči občas striedavo šilhajú dovnútra. Ak to však pretrváva aj po šiestom mesiaci, mal by dieťa vyšetriť oftalmológ. Dieťa svoju pozornosť upíra stále viac na zvukové vjemy, reaguje aj na tiché zvuky.
Sociálne a emocionálne správanie a reč: Socializácia je už rozvinutá: dieťa sa otáča za zvukom, sleduje okolie, smeje sa. Šiesty mesiac je obdobím, keď sa dieťa snaží sadnúť, často s pomocou alebo s oporou. Emócie sú výraznejšie - bábätko vyjadruje radosť, ale aj nespokojnosť. Dieťa si začína broukať (hrdelné hlásky) a húkať (a-a-a, e-e-e). Postupne nezrozumiteľne žvatlá „vlastnou rečou“, ktorá slúži k aktivácii sluchových a rečových centier. Hlasom dokáže už dobre vyjadriť svoje pocity; aj svoju nespokojnosť dáva najavo inak než plačom. Dieťa začína rozlišovať cudzie osoby, z ktorých má strach. Okolo tretieho mesiaca sa rozvíja hra „ruka-ústa“, ústami skúma všetky dosiahnuteľné predmety.
Tretí trimester (7. - 9. mesiac)
Motorika: Siedmy mesiac je prelomový - väčšina detí už dokáže samostatne sedieť bez opory. Niektoré začínajú plaziť (pohyb po bruchu) a experimentovať s pozíciou na štyroch. Medzi siedmym a deviatym mesiacom deti postupne ovládajú štvornožkovanie (lozenie) - pohyb na štyroch končatinách. Tým sa dramaticky zvyšuje ich mobilita a nezávislosť. Postaviť sa s oporou o nábytok je ďalší častý míľnik. Dítě si hraje s nohama, někdy je dává i do pusy (koordinace ruka - noha - ústa - oko) a začíná být jisté v poloze na boku. Na bříšku dělá dítě „letadlo“, to znamená, že zvedá ručičky, hlavičku i nohy nahoru. Točí se kolem vlastní osy dokola, později válí sudy - koordinovaně se otáčí z polohy na bříšku do polohy na záda přes jistou polohu na boku, potom dále pokračuje v otáčení cez druhú stranu na bruško.
Začiatkom tretieho trimenonu dieťa už obvykle sedí - zpočátku s oporou, od 9. mesiaca sa samo posadí. Sedemmesačné dieťa sa už otáča z bruška na chrbát a osaháva si zdvihnuté nožky. Takisto si hrá s dvoma hračkami naraz. Postupne sa začína aktívne plaziť a zostáva len krôčik k lezeniu po štyroch. Začína sa rozvíjať radiálny úchop a súhra palca s ukazovákom. Ku hre „ruka-ústa“ sa pridáva aj „noha-ústa“. Kolem 8. mesiaca začína už liezť po štyroch a na prelomě 9. a 10. mesiaca sa stavia na nohy.
Reč a sociálne zručnosti: V tomto období sa rozvíja aj reč - prvé slabiky ako "ma-ma", "ba-ba" alebo "da-da". Dieťa sa smeje, reaguje na svoje meno a začína používať jednoduché gestá, ako je mávanie. V druhom až treťom mesiaci začína dieťa objavovať svoje telo a výraznejšie interagovať s prostredím.
Štvrtý trimester (10. - 12. mesiac / 1. rok)
Motorika: Po desiatom mesiaci sa deti začínajú pripravovať na chôdzu. Najprv chodia pozdĺž nábytku s oporou, potom robia prvé kroky s pridržaním a nakoniec sa odvážia na samostatné kroky. Prvá samostatná chôdza sa najčastejšie objavuje medzi 11. a 15. mesiacom. Dítě už chodí s dospelým, ktorý ho vedie už len za jednu ruku. Niektoré deti už zvládnu chôdzu na dlhší čas aj bez podpory. Za prvý rok zvládne dieťa postupne prechádzky bez pomoci, vie sa postaviť bez pomoci. Postupne pri chôdzi padá menej. Na prelomě 9. a 10. mesiaca sa stavia na nohy. Během IV. trimenonu (9.-12. měsíc) Mizí extenční iritační jevy (kromě Babinského, který je obvykle do 1,5 let).
Reč a sociálne zručnosti: V tomto období sa výrazne rozvíja aj reč. Dieťa začína používať prvé slová s významom, rozumie jednoduchým príkazom ("daj mi", "poď sem") a komunikuje gestikuláciou. Během IV. trimenonu (9.-12. měsíc) adekvátně reaguje na členy rodiny, sleduje dění kolem sebe, ukazuje, umí paci paci, mává na rozloučenou, začíná opakovat slova.
Batolecí obdobie (1 - 3 roky)
Motorika: Od 12. mesiaca pokračuje vertikalizácia a chôdza bokom okolo nábytku je vystriedaná neistou chôdzou s mozočkovými rysmi (široká báza, vrávoranie, pády). Mizí fyziologická hypotónia, svalový tonus sa normalizuje. Ďalej sa v batolecom období zdokonaľuje chôdza a stáva sa istejšou. Deti začínajú pri chôdzi ťahať svoju obľúbenú hračku, akoby ju brali na prechádzku. Vie bežať, ísť po schodoch pomocou zábradlia či kráčať dozadu. V tomto veku vie napríklad kopať do lopty, preto sú hry s loptami tak obľúbené. Dieťa sa učí chodiť po schodoch s oporou a skúša stavať veže z kociek, čím zlepšuje svoju jemnú motoriku. Dieťa dokáže behať, skákať a používať príbor pri jedle.
Reč a sociálne zručnosti: Pribúdajú adekvátne reakcie na slovné výzvy, rastie slovná zásoba. Dieťa rozumie jednoduchým pokynom, používa viac slov a prejavuje záujem o napodobňovanie každodenných aktivít, ako napríklad kŕmenie bábiky. Dieťa rozumie jednoduchým otázkam, vie vyjadriť svoje potreby a začína chápať pojmy ako „nebezpečné“. Ovláda slovnú zásobu od 6 slov v 1. roku až po 900 slov na konci 3. roku. Dieťa sa stáva sebavedomejším, začína vyjadrovať svoje potreby slovami a je aktívne v interakciách s blízkymi.
Predškolský vek (3 - 6 rokov)
Motorika: V troch rokoch dieťa dobre beží, vie jazdiť na trojkolke a zvládne tiež stáť na jednej nohe, z čoho vyplýva, že jeho koordinácia sa výrazne zlepšila. Dieťa si dokáže s druhým hádzať loptu, preskočiť určitú vzdialenosť či skákať na jednej nohe. V piatich rokoch má dieťa už naozaj dobrú rovnováhu, môže preto bicyklovať, korčuľovať či preskakovať cez švihadlo. Dieťa sa stáva pohyblivejším, dokáže kopnúť do lopty a kreslí prvé jednoduché čmáranice. Dieťa zlepšuje svoje pohyby a zvláda chôdzu po schodoch s pomocou. Dieťa zvláda behať, skákať a loziť po preliezačkách, čím rozvíja svoju rovnováhu. Dieťa zvláda zložitejšie pohyby, ako je chôdza po schodoch bez pomoci. Dieťa dokáže používať nožnice na jednoduché strihanie papiera a kreslí zložitejšie tvary, napríklad kruhy. Dieťa má stabilnejšiu rovnováhu, dokáže behať a skákať na jednej nohe. Dieťa dokáže skákať na jednej nohe, behať s väčšou istotou a používať jemné motorické schopnosti na manipuláciu s drobnými predmetmi.
Reč a sociálne zručnosti: Dieťa napodobňuje činnosti dospelých, rozvíja schopnosť spolupracovať a začína chápať koncept zdieľania. V tomto období dieťa výrazne rozširuje slovnú zásobu a začína tvoriť krátke vety. Dieťa rozumie jednoduchým otázkam, vie vyjadriť svoje potreby a začína chápať pojmy ako „nebezpečné“. Dieťa sa hrá s ostatnými deťmi, začína riešiť konflikty a chápe základné pravidlá spolupráce. Dieťa sa učí vyjadrovať svoje pocity, používa viac slov a rozvíja schopnosť kooperácie. Dieťa sa stáva sebavedomejším a aktívne sa zapája do hier s ostatnými deťmi. Dieťa začína komunikovať v zložitejších vetách, lepšie vyjadruje svoje potreby a zážitky. Dieťa sa učí dodržiavať jednoduché pravidlá a chápe dôležitosť spolupráce pri hrách. Dieťa prejavuje záujem o hry, ktoré vyžadujú spoluprácu, a začína chápať koncept striedania sa. Dieťa začína chápa
tags: #znaky #pre #psychomotoricky #vyvin #dietata