Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je jednou zo základných a najdôležitejších zákonných povinností, ktorá je zakotvená v slovenskom právnom poriadku, konkrétne v zákone č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Táto povinnosť vzniká narodením dieťaťa a trvá až do okamihu, kým sa dieťa nie je schopné samostatne živiť. Je dôležité zdôrazniť, že pri maloletom dieťati sa táto podmienka neposudzuje, maloleté dieťa má nárok na výživné vždy a bezpodmienečne. Rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Hoci sa výživné primárne spája s jeho určovaním, v priebehu života dieťaťa a rodičov môžu nastať okolnosti, ktoré odôvodňujú jeho zmenu, teda zvýšenie alebo zníženie. Tento článok sa podrobne zameria na podmienky a proces znižovania výživného na maloleté dieťa.
I. Základné Princípy Určovania Výživného
Výživné možno definovať ako pravidelne sa opakujúci finančný príspevok rodiča, ktorý je určený ako podiel dieťaťa na životnej úrovni každého z rodičov a na uspokojovanie potrieb dieťaťa. Nie je teda pravdou, že výživné sa vypočítava len na základe spočítania pravidelných výdavkov na dieťa, z ktorých by rodič zaplatil polovicu. Koncepcia výživného spočíva v tom, že dieťa má právo žiť takú materiálnu kvalitu života, akú majú jeho rodičia. Ak rodič zarába mesačne niekoľko tisíc eur, bude platiť výrazne viac ako rodič, ktorého príjem je len niekoľko stoviek, a to bez ohľadu na aktuálnu výšku výdavkov na dieťa.
1. Životná úroveň rodiča ako primárne kritérium
Životná úroveň rodiča je primárne kritérium určenia výšky výživného, zatiaľ čo výška výdavkov na dieťa je až sekundárna. Neexistuje žiadny matematický vzorec pre výpočet výživného, ktorý by sme našli priamo v zákone. Súdna prax k tejto otázke tiež nepristupuje vždy jednotne. Niektoré vyššie súdne autority zastávajú názor, že tento podiel by mal byť vo výške od 20 do 30 percent príjmov povinného rodiča v závislosti od počtu vyživovacích povinností a veku dieťaťa. Zastávame názor, že základným kritériom právneho štátu je predvídateľnosť súdneho rozhodnutia, a preto takéto percentuálne určenie má svoje opodstatnenie. Na druhej strane ho nemožno paušalizovať, a vždy rozhodujú aj okolnosti konkrétneho prípadu. To platí najmä pri podnikateľoch s nulovými príjmami, avšak s vysokou životnou úrovňou, kedy nemožno percentá použiť.
Súd pri určení výšky výživného musí podrobne zistiť osobné, zárobkové a majetkové pomery povinného rodiča, teda rodiča, v koho starostlivosti sa dieťa nenachádza. Súčasne súd musí zistiť, kto a v akom rozsahu sa o dieťa osobne stará, aká je majetková situácia na strane oprávneného rodiča (teda rodiča, v koho starostlivosti dieťa zotrváva) a aké sú mesačné výdavky dieťaťa. Súd okrem iného zisťuje i vzdelanie rodičov, zisťuje, či majú iné vyživovacie povinnosti a či po rozpade vzťahu alebo po rozvode manželstva bývajú v jednej spoločnej domácnosti sami (resp. sami s dieťaťom), alebo im niekto v domácnosti vypomáha.
2. Majetkové pomery, schopnosti a možnosti rodičov
Majetkové pomery rodičov tvoria ako aktíva, tak aj pasíva. Na strane aktív pôjde o príjmy, ale aj ostatné majetky ako nehnuteľnosti, autá, cenné papiere, úspory a podobne. Na strane pasív pôjde o výdavky, dlhy, pôžičky a podobne. Je nevyhnutné, aby súd mal čo najlepší prehľad ako o aktívach, tak aj o pasívach, teda o schopnostiach a možnostiach rodičov. Výživné sa neurčuje len podľa príjmu a majetkových pomerov, ale aj podľa iných pravidiel. Medzi tieto pravidlá patrí aj posudzovanie schopností a možností rodičov. Súd tak určuje výživné aj s prihliadnutím na dosiahnuté vzdelanie rodiča v danej oblasti, na jeho vek a zdravotný stav, ako aj na možnosti uplatnenia sa na trhu práce.
Čo napríklad s rodičom, ktorý je dobrovoľne nezamestnaný a bez príjmu? Nebude platiť výživné, lebo nemá príjem? Nie. V takýchto prípadoch súd prostredníctvom Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVAR) zisťuje, či sú na trhu práce ponuky, ktoré by mohol rodič využiť a za akú mzdu. Následne nič nebráni súdu vychádzať z takto zisteného potenciálneho príjmu. Súd prihliada aj na to, či sa rodič bez zbytočného dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania. Ak sa napríklad rodič vzdá bez riadneho dôvodu zamestnania, súd pri určovaní výživného môže vychádzať z príjmu, ktorý rodič v tomto zamestnaní dosahoval. Súd ďalej prihliada na neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie. Výživné má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami. Preto, ako vyššie uvádzame, výdavky pri posudzovaní výšky výživného sú až sekundárne. Neznamená to, že súd na výdavky nijako neprihliadne, ale netreba očakávať, že súd uprednostní iné výdavky pred výživným. V zásade platí, že súd uzná tie výdavky, ktoré sú opodstatnené. Na neopodstatnené výdavky, ako napríklad exekúcie a podobne, súd nebude prihliadať. Avšak aj tie opodstatnené výdavky súd automaticky neodpočíta od príjmu pri určovaní výživného. Vždy je nevyhnutné výdavky primerane optimalizovať, prihliadajúc na to, že výživné má prednosť pred ostatnými.
3. Minimálne a maximálne výživné
Minimálne výživné je Zákonom o rodine určené vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Minimálne výživné musí platiť každý povinný rodič bez ohľadu na jeho majetkové pomery, schopnosti a možnosti, zdravotný stav, vek či finančnú situáciu. Naopak, maximálne výživné zákonom zatiaľ upravené nie je, čo však neznamená, že tento pojem neexistuje. Obmedzenie maximálnej výšky výživného vychádza z práva rodiča vychovávať svoje dieťa v zhode so všeobecne uznaným cieľom - vychovať produktívneho človeka, ktorý si dokáže vlastnou prácou a aktivitou zarobiť na živobytie. Ide o princíp, ktorý bráni, aby príliš vysoké výživné demotivovalo dieťa k samostatnosti.
II. Zmena Pomerov ako Kľúčový Faktor pre Úpravu Výživného
Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Toto ustanovenie § 78 Zákona o rodine je základom pre akúkoľvek úpravu, či už ide o zvýšenie alebo zníženie výživného. Zmena v pomeroch sa posudzuje v prípade, ak súd koná o zvýšení alebo znížení výživného na dieťa, teda ide o prípady, kedy je výživné už súdnym rozhodnutím určené. V takomto prípade súd porovná majetkové pomery, schopnosti a možnosti rodiča a dieťaťa, a rozhodnutie o úprave výšky výživného bude závisieť práve od tohto porovnania.
1. Kedy nastáva zmena pomerov
Predpokladom pre podanie návrhu na zmenu výživného je taká zmena, ktorá objektívne odôvodňuje potrebu zmeny právoplatného súdneho rozhodnutia. Zmena pomerov môže nastať na strane oprávneného dieťaťa, na strane povinného rodiča, alebo na oboch stranách. Podľa okolností konkrétneho prípadu môže ísť o subjektívne, ako aj objektívne skutočnosti, o zmenu v oblasti príjmových pomerov, výdavkov, alebo celkových majetkových pomerov. Povinnosťou súdu rozhodujúceho o zmene pôvodného rozhodnutia je vždy skúmať zmenu pomerov, ktorá nastala medzi účastníkmi od pôvodného rozhodnutia. V žiadnom prípade mu neprislúcha hodnotiť, či pôvodne určené výživné bolo primerané, lebo v takomto prípade by dochádzalo k neprípustnej reparácii pôvodného, už právoplatného rozhodnutia.
Zmenou pomerov v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe súdov je i plynutie času, nakoľko maloleté dieťa fyzicky dospieva a s vekom rastú aj jeho potreby.
2. Príklady zmien na strane povinného rodiča
Na strane povinného rodiča môžu k zmene pomerov viesť rôzne situácie. Tieto zmeny môžu byť odôvodnené buď subjektívne, napríklad stratou zamestnania na strane povinného rodiča, dlhodobou práceneschopnosťou alebo vznikom novej vyživovacej povinnosti. Objektívnymi okolnosťami môžu byť napríklad vývoj životných nákladov, alebo iné nepredvídateľné udalosti, ktoré ovplyvnia finančnú situáciu rodiča.
Strata zamestnania alebo zníženie príjmu: Ak rodič, ktorý platí výživné, príde nie svojou vinou o zamestnanie alebo mu výrazne klesne príjem, ide o objektívny dôvod na zníženie výživného. Súd bude skúmať, prečo k zmene zamestnania alebo príjmu došlo. Napríklad, ak povinný rodič pracoval v inej firme, kde mal príjem 1500 eur a súd mu určil výživné 300 eur, ale následne začne pracovať v inej firme s mesačným zárobkom približne 900 eur, táto okolnosť by mohla predstavovať zmenu pomerov. V takomto prípade je podanie návrhu na zníženie výživného na mieste a súd by mu mohol vyhovieť. Súd sa v konaní bude pravdepodobne zaoberať tým, prečo došlo k zmene zamestnania.
Vznik novej vyživovacej povinnosti: Narodenie ďalšieho dieťaťa, teda vznik ďalšej vyživovacej povinnosti, je výraznou zmenou pomerov na strane povinného rodiča. Súd musí na túto skutočnosť prihliadnuť. Ak sa súčasne nezvýšil príjem, na základe ktorého bola určená vyživovacia povinnosť, ktorú povinný rodič chce znížiť, potom je podanie návrhu na zníženie výživného skutočne namieste. Skutočnosť, či budú rodičia v čase podania návrhu alebo v čase rozhodovania súdu zosobášení alebo nie, nehrá žiadnu úlohu. Dôležité je to, či s partnerkou tvoria spoločnú domácnosť alebo nie. Ideálne by však bolo podať návrh po narodení dieťaťa, prípadne tesne pred pôrodom. Vznik novej vyživovacej povinnosti sa preukáže súdu rodným listom maloletého dieťaťa.
Vážna choroba alebo zdravotné postihnutie: Ak je povinný rodič dlhodobo práceneschopný, liečený na závažnú chorobu (napríklad chrbticu), má určité diagnózy a chce požiadať o invalidný dôchodok, môže to výrazne ovplyvniť jeho schopnosť plniť vyživovaciu povinnosť. V prípade, že sa v priebehu dokazovania preukáže, že rodič nemôže a ešte dlho nebude môcť vykonávať žiadnu pracovnú činnosť a jeho príjem sa výrazne znížil, súd zrejme pristúpi k zníženiu výživného. Súd však nemusí návrhu vyhovieť, ak zistí, že aj napriek výkonu trestu alebo choroby má rodič možnosť získať príjem (napríklad prácou vo väzbe alebo inou formou práce, ktorú mu zdravotný stav umožňuje).
Výkon trestu odňatia slobody: Ak je povinný rodič vo výkone trestu a jeho príjem sa v dôsledku toho výrazne znížil alebo úplne vypadol, je to podstatná zmena pomerov. Je možné podať návrh na zníženie výživného, pričom je nevyhnutné priložiť doklady o výkone trestu a o príjme alebo jeho absencii.
3. Príklady zmien na strane oprávneného dieťaťa
Na strane oprávneného dieťaťa môžu k zmene pomerov viesť tiež rôzne okolnosti:
- Rastúce potreby dieťaťa: Dieťa je podstatne staršie ako v čase pôvodného súdneho rozhodnutia a teda má vyššie mesačné náklady (napríklad nastúpilo na strednú školu, vysokú školu, má zdravotné problémy a podobne). Hoci ide o dôvod pre zvýšenie, je to tiež "zmena pomerov".
- Brigádnická práca dieťaťa: Brigádnická práca dieťaťa popri dennom štúdiu síce nárok na výživné dieťaťa nevylučuje, môže však ovplyvniť výšku výživného. Ak je príjem z brigády popri príjme povinného rodiča minimálny, tak nemá výrazný vplyv na výživné. Ak však je tento príjem nie zanedbateľný popri príjme povinného rodiča, súd môže výšku výživného na dieťa primerane znížiť.
4. Úloha „dobrých mravov“
Nie je vylúčené, aby sa ako zmena pomerov posúdil aj vzniknutý rozpor s dobrými mravmi. Dobré mravy môžu, hoci výnimočne, mať vplyv na nárok dieťaťa na výživné. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Tento rozpor musí byť výrazný a objektívne závažný do takej miery, že súd siahne na základný nárok dieťaťa na výživu od rodiča. Nepôjde teda o prípady, kedy sa dieťa nestretáva s rodičom, či prípady, kedy majú zlé vzťahy. Výška výživného sa totiž neodvíja od záujmu dieťaťa o rodiča, ale od životných potrieb vyživovaného dieťaťa. Ustanovenia o výživnom nepodmieňujú jeho výplatu záujmom dieťaťa o rodiča. Vynucovať si záujem dieťaťa znížením výživného je neprípustné.
III. Proces Zníženia Výživného na Súde
Pokiaľ sa výživné platilo dobrovoľne druhému rodičovi alebo priamo plnoletému dieťaťu bez rozhodnutia súdu, je na vzájomnej dohode rodiča a oprávnenej osoby dospieť k zmene tejto dohody (častokrát len ústnej). Ak však bolo výživné určené súdnym rozhodnutím, je nevyhnutné podať návrh na súd, aby ho súd aj zrušil alebo znížil, v opačnom prípade hrozí riziko exekúcie. Otec nemôže len tak svojvoľne znížiť súdom určené výživné.
1. Dôležitosť dohody rodičov
Urobte všetko preto, aby ste sa dohodli na úprave výživného. Ak sa rodičia dohodnú, postačuje písomná dohoda medzi rodičom a dieťaťom (ak je plnoleté, inak s druhým rodičom) a nemusíte sa súdiť. Posledné, čo vaše dieťa potrebuje, je súdiť sa s vlastným rodičom a s týmto sa stretávať na súde. Ak je dieťa maloleté, tak platí, že ak sa aj dohodnú na tom, že sa bude platiť nižšie výživné než je stanovené súdom, takúto dohodu musia dať schváliť súdu, aby bola vykonateľná.
Ako na stavebné povolenie: aktuálne pravidlá a postupy
2. Podanie návrhu na súd
Ak sa rodičia nedohodnú alebo ak ide o maloleté dieťa, kde je potrebné schválenie súdom, podáva sa návrh na súd.
Príslušnosť súdu: Návrh sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je v prípade maloletého dieťaťa okresný súd, v obvode ktorého má maloletý na základe dohody rodičov alebo rozhodnutia súdu, prípadne iných rozhodujúcich skutočností svoje bydlisko. Ak by došlo od posledného súdneho rozhodnutia k zmene bydliska maloletého dieťaťa, je vhodnejšie podať návrh na zníženie výživného na pôvodný súd (takzvaný opatrovnícky súd) a požiadať ho o postup podľa ustanovenia § 112 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku. Podľa tohto ustanovenia, ak sa zákonným spôsobom zmenia okolnosti, podľa ktorých sa posudzuje miestna príslušnosť, môže súd preniesť svoju príslušnosť na iný súd, ak to vyžaduje záujem maloletého. Súdy však veľmi zriedkavo začínajú takéto súdne konania z vlastnej iniciatívy, a preto bude potrebné z vašej strany podať na miestne príslušný súd návrh na zníženie výživného.
Obsah návrhu: Návrh na zníženie výživného musí obsahovať predovšetkým označenie povinného rodiča, ktorý žiada o zníženie výživného a ktorý sa v tomto konaní nazýva navrhovateľ, a to menom, priezviskom, bydliskom, zamestnaním, štátnym občianstvom, a označenie dieťaťa, ktorý sa v tomto konaní nazýva odporca. Z návrhu musí byť zrejmé najmä to, čoho sa domáhate. V návrhu musí povinný rodič uviesť, na základe akého rozhodnutia bola naposledy určená vyživovacia povinnosť a v akej výške. Následne by mal presne špecifikovať, v čom sa jeho možnosti a schopnosti zmenili do takej miery, že odôvodňujú zníženie výživného. Tiež musí uviesť, v akej výške je v súčasnosti schopný platiť výživné. Návrh odôvodnite podrobne, najmä právny nárok na zníženie a navrhovanú výšku výživného. Je nevyhnutné, aby súd vedel, z čoho žijete, teda aké sú vaše priemerné opakujúce sa príjmy a výdavky či už na domácnosť, na vašu osobu, prípadne aj rodný list maloletého dieťaťa. V návrhu na zníženie výživného je potrebné dôkladne popísať, k akým zmenám pomerov od posledného súdneho rozhodovania došlo. Zmenou pomerov môžu byť zníženie vášho príjmu, zníženie nákladov na starostlivosť o maloleté dieťa, alebo zlepšenie majetkových pomerov matky maloletého dieťaťa. Svoje tvrdenia musí doložiť dôkazmi (stačia fotokópie, ak sa súd bude chcieť oboznámiť s originálmi dokladov, vyzve rodiča na ich predloženie).
3. Dokazovanie a posudzovanie súdom
Súd v prvom rade vypočuje plnoleté dieťa a povinného rodiča, a to na pojednávaní. Ak ide o maloleté dieťa, vypočuje jeho zákonného zástupcu. Vykoná nevyhnutné dokazovanie podľa povahy prípadu. Pôjde najmä o zisťovanie, či došlo k zmene v pomeroch, a ak áno, ako je potrebné zmeniť výšku výživného. Súd nemôže rozhodovať o znížení výživného, ak o výživnom ešte nikdy nebolo rozhodnuté. Ak sú otcovi pravidelne vyplácané určité bonusy k výplate, súd typicky zohľadňuje aj tieto. Po zistení skutočného stavu veci bude súd rozhodovať o výške výživného v súlade s ustanovením § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pričom prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Konania vo veciach vyživovacej povinnosti medzi rodičmi a deťmi sú od súdnych poplatkov oslobodené. Náklady však môžu vzniknúť aj pri dokazovaní súdu. Napríklad, ak by si súd vyžiadal správu od banky o výške zostatku na bankovom účte, alebo pohyboch na účte, súd musí banke zaplatiť poplatok za túto správu a následne si zaplatenú sumu vyžiada od neúspešného účastníka. V konaní je dôležité zdokladovať všetky výdavky, ktoré máte v domácnosti s dieťaťom. Tieto doklady je vhodné odovzdať súdu najneskôr na pojednávaní.
4. Zročné výživné a jeho splácanie
Zročné výživné súd určuje vtedy, keď súd určuje alebo zvyšuje vyživovaciu povinnosť spätne, najskôr od podania návrhu na súde. Zročné výživné sa určí ako rozdiel medzi zaplateným výživným a určeným výživným za obdobie, odkedy súd výživné zvyšuje až do dňa vyhlásenia rozsudku. Súd môže povoliť povinnému rodičovi splácať zročné výživné v mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok. Splátky by mali byť určené tak, aby dlh bol splatený do jedného roka. Spotrebované výživné sa nevracia.
5. Splatnosť a spôsob úhrady výživného
Je dôležité dodržať splatnosť výživného. Špecifikom výroku rozsudku o výživnom je, že sa uhrádza „k rukám“ oprávneného. To neznamená, že musíte výživné uhradiť len osobne na ruku dieťaťu. Znamená to, že do dňa splatnosti musí mať oprávnená osoba (alebo v prípade maloletého dieťaťa, rodič v jeho starostlivosti) výživné v jeho dispozícii. Preto odporúčame splátky výživného uhrádzať napríklad trvalým príkazom, avšak s dostatočným časovým odstupom, tak aby dieťaťu výživné došlo na účet najneskôr v deň jeho splatnosti. Pokiaľ musíte výživné z nejakého dôvodu uhrádzať poštovou poukážkou, odporúčame ešte väčší časový odstup, ponechajte si časovú rezervu na prevzatie výživného.
6. Právne zastúpenie a moderné formy komunikácie
Zastúpenie advokátom v konaní nie je povinnosťou, ale pridanou hodnotou. V rámci právnej praxe sa mnohí advokáti dlhodobo špecializujú na rodinné právo a ponúkajú klientom komplexné právne služby v tejto oblasti. V mimoriadnych situáciách, ako je ochrana zdravia pred COVID-19, ktorá vyžaduje, aby sme sa všetci správali rozumne a obmedzili osobný kontakt na nevyhnutné minimum, je možné osobné stretnutie s advokátom nahradiť dištančným stretnutím telefonickým alebo elektronickým. Dištančné stretnutia s klientom na telefóne alebo prostredníctvom niektorej z elektronických platforiem, ako napríklad SKYPE, Viber, alebo WhatsApp, sú bežnou praxou. Elektronické prevzatie a príprava zastúpenia je tiež možná. Z pohodlia domova je možné udeliť plnú moc a doručiť dôkazy pre súd v elektronickej forme, bez potreby chodiť na poštu. Elektronické podávanie návrhov, žalôb, vyjadrení, odvolaní a akýchkoľvek podaní na súd alebo iný orgán verejnej moci sa realizujú výlučne elektronicky, prostredníctvom zabezpečenej dátovej schránky. Pred podaním návrhu na súd vám advokát vie pomôcť predovšetkým ako radca pri určení vašich priorít v tom, čo chcete a ako to chcete dosiahnuť, tak, aby bol čo najlepšie naplnený záujem vášho dieťaťa, o ktoré v celom procese ide. Okrem osobného poradenstva ponúkajú advokáti zastúpenie v celom súdnom konaní od jeho začiatku až do konca.
IV. Zánik a Zrušenie Vyživovacej Povinnosti pre Plnoleté Deti
Hoci sa téma článku primárne zameriava na zníženie výživného na maloleté dieťa, je dôležité pochopiť aj kontext vyživovacej povinnosti voči plnoletým deťom, nakoľko zmena statusu dieťaťa z maloletého na plnoleté je častým dôvodom pre diskusie o výživnom a jeho potenciálnom zrušení, čo môže nepriamo ovplyvniť aj rozsah povinnosti voči ostatným deťom.
1. Schopnosť samostatne sa živiť ako kľúčová podmienka
Nadobudnutím plnoletosti dieťaťa vyživovacia povinnosť rodiča nezaniká automaticky. Zánik vyživovacej povinnosti nie je viazaný na vek dieťaťa, ale výlučne na jeho schopnosť samostatne sa živiť. Dospelosť, teda schopnosť samostatne sa živiť, je základnou zákonnou podmienkou, ktorú súd posudzuje pri rozhodovaní, či má plnoleté dieťa nárok na výživné alebo nie. Pokiaľ plnoleté dieťa je schopné sa samostatne živiť, tak nárok na výživné zaniká, pokiaľ nie je schopné sa samostatne živiť, nárok na výživné trvá. Dieťa je schopné sa samostatne živiť, keď je pripravené vykonávať prácu, na ktorú sa pripravovalo štúdiom. Vyživovacia povinnosť tak zaniká spravidla riadnym ukončením štúdia, avšak existujú výnimky, kedy vyživovacia povinnosť zanikne skôr, alebo výnimky, kedy zanikne neskôr, alebo nezanikne nikdy.
2. Štúdium a jeho vplyv
Denné štúdium na strednej škole, učňovke či vysokej škole je najčastejším dôvodom, pre ktoré plnoleté deti nie sú schopné sa samé živiť a na súde žiadajú od rodiča výživné. Denné štúdium je také, kedy dieťa študuje počas väčšiny pracovného týždňa, čo vylučuje, respektíve výrazne sťažuje možnosť sa riadne zamestnať. Pri ostatných formách štúdia treba prísne posudzovať, či umožňujú dieťaťu riadne pracovať popri štúdiu alebo nie. V prípade diaľkového štúdia vyživovacia povinnosť nevzniká, pretože takéto štúdium je určené pre ľudí, ktorí ho realizujú popri zamestnaní. Ukončením denného štúdia na strednej alebo vysokej škole vyživovacia povinnosť rodičov zaniká. Štandardne ide o deň, kedy dieťa úspešne absolvovalo štátnu záverečnú skúšku, avšak pre účely posudzovania nároku na výživné ide o deň, kedy má dieťa možnosť si prevziať výučný list, maturitné vysvedčenie alebo diplom, pretože bez týchto dokumentov o prácu vo vyučenom odbore žiadať nemôže. Zrušenie vyživovacej povinnosti je opodstatnené žiadať napríklad mesiac po ukončení štúdia, lebo aj keby nastúpilo v deň prebratia uvedených dokumentov do práce, tak v tento deň mzdu nedostane, takže týmto dňom dieťa schopné sa živiť aj tak nebude.
3. Nezamestnanosť a zdravotné postihnutie
Nezamestnanosť dieťaťa nie je dôvodom pre vznik ani trvanie vyživovacej povinnosti. Pre nadobudnutie schopnosti sa živiť postačuje, že dieťa ukončilo vzdelávací proces a je pripravené pracovať. Výnimkou je zdravotné postihnutie. Zdravotné postihnutie, ktoré je trvalé a objektívne svojim rozsahom znemožňuje dieťaťu nadobudnúť schopnosť samostatne sa živiť, je ďalším, hoci výnimočným, dôvodom, pre ktoré plnoleté dieťa má nárok na výživné, a to aj v prípade, že neštuduje. Keďže ide o výnimku z pravidla, súd musí tento nárok skúmať prísne. V prvom rade musí ísť o také postihnutie, ktoré znemožňuje dieťaťu akúkoľvek prácu. Zdravotné postihnutie, ktoré „len“ obmedzuje dieťa vo výkone niektorých druhov povolaní, nie je dôvodom pre vznik nároku na výživné. V druhom rade, musí ísť o postihnutie trvalé.
4. Rozdiel medzi zánikom a zrušením vyživovacej povinnosti
Treba rozlišovať medzi zánikom a zrušením vyživovacej povinnosti. Vyživovacia povinnosť zaniká zo zákona momentom, kedy dieťa je schopné sa samo živiť. Vyživovaciu povinnosť zrušuje súd, ak bola určená súdnym rozhodnutím. Ak nebola určená súdnym rozhodnutím, nie je čo rušiť. Dôležité je, že výživné je potrebné platiť až do mesiaca, v ktorom nadobudne právoplatnosť rozhodnutie súdu o zrušení výživného.
5. Informačná povinnosť plnoletého dieťaťa
Informačná povinnosť dieťaťa spolupracovať s rodičom v otázkach výživného vyplýva nepriamo z § 43 ods. 3 Zákona o rodine. Táto je dôležitá najmä pokiaľ ide o povinnosť plnoletého dieťaťa informovať rodiča o všetkom podstatnom, čo súvisí s trvaním nároku na výživné či s jeho výškou. V praxi povinný rodič má veľmi obmedzené možnosti zistiť, či plnoleté dieťa študuje alebo nie. Škola nie je povinná v prípade plnoletého dieťaťa rodiča o čomkoľvek informovať. Túto povinnosť má však dieťa. Ak si ju neplní, odporúčame povinnému rodičovi každý rok, respektíve semester štúdia, dieťa písomne vyzvať k predloženiu potvrdenia o návšteve školy. Ak sa tak nestane, nezostáva nič iné, len podať návrh na zrušenie výživného na súde.
V. Často Kladené Otázky a Praktické Tipy
Pri úprave výživného, či už smerom nadol alebo nahor, sa často vynárajú rôzne otázky a špecifické situácie. Tu sú niektoré z nich, spolu s praktickými radami.
1. Diéty a bonusy ako súčasť príjmu
Môže sa stať, že rodič deklaruje len základný plat, pričom má pravidelne vyplácané aj diéty alebo bonusy (napríklad vodič kamiónu). Ak sú otcovi pravidelne vyplácané určité bonusy k výplate, tak potom súd typicky zohľadňuje aj tieto. Otec nemôže len tak svojvoľne znížiť súdom určené výživné, ak jeho pracovné pomery ani celkové príjmy (vrátane bonusov) sa nezmenili. Súd pri posudzovaní schopností a možností povinného rodiča zohľadňuje všetky pravidelné príjmy.
2. Vplyv nového manželstva a spoločnej domácnosti
Skutočnosť, či budete v čase podania návrhu alebo v čase rozhodovania súdu zosobášení alebo nie, nehrá žiadnu úlohu pri posudzovaní vzniku ďalšej vyživovacej povinnosti. Dôležité je to, či s partnerkou tvoríte spoločnú domácnosť alebo nie. Pokiaľ vznikne nová vyživovacia povinnosť (napríklad sa narodí ďalšie dieťa), ide o zmenu pomerov, ktorá je relevantná pre posúdenie možnosti zníženia výživného. Súd bude v konaní skúmať aj to, či sa nezmenili odôvodnené potreby vášho prvého dieťaťa ako oprávneného z výživného a na toto bude taktiež pri rozhodovaní prihliadať.
3. Flexibilita nad rámec výživného
Hoci zákon o rodine stanovuje, že nad rámec určeného výživného rodič nemusí prispievať, je dôležité si uvedomiť dôsledky takéhoto prístupu. V živote dieťaťa môžu nastať nepredvídateľné výdavky, ktorých výška ďaleko presahuje splátku výživného. Pokiaľ sa rodič bude držať uvedenej zásady a ničím iným nikdy neprispeje, môže očakávať dve veci. Prvá je, že dieťa bude častejšie podávať návrhy na zvýšenie výživného. Druhá je, že súd bude prísnejšie posudzovať výšku výživného, vychádzajúc z toho, že okrem výživného dieťa nič iné nedostane. Preto odporúčame určitú mieru flexibility, ktorá bude postavená na princípe výnimočnosti, kedy povinný rodič dôsledne zváži potrebu príspevku nad rámec výživného a podľa najlepšej úvahy prispeje. Pokiaľ však z výnimočnosti sa stane pravidlo, tak výživné môže stratiť opodstatnenie, čo však neznamená, že môžete prestať platiť výživné.
4. Riziká svojvoľného zníženia výživného
Nikdy si výživné neznižujte svojvoľne. Ak rodič, ktorému bola uložená povinnosť hradiť výživné, toto v stanovenej sume a v stanovenom čase neuhrádza, môže byť podaný návrh na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor po podaní návrhu siahne na majetok tohto rodiča, respektíve môže dokonca vydať príkaz na zadržanie jeho vodičského preukazu. Ak druhý rodič počas dvoch mesiacov v období dvoch rokov neuhradil výživné na dieťa a súčasne nie sú rodičia schopní dospieť k spoločnej dohode, existuje možnosť vyvodiť následky z jeho konania aj v trestnoprávnej rovine. Z tohto dôvodu je nevyhnutné vždy postupovať v súlade so zákonom a akékoľvek zmeny výživného riešiť buď dohodou schválenou súdom, alebo súdnym konaním.
tags: #znizenie #vyzivneho #na #malolete #dieta