Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom patrí medzi základné piliere rodinného práva a je neoddeliteľnou súčasťou zodpovednosti za výchovu a zabezpečenie potomstva. Hoci mnohí vnímajú túto povinnosť primárne vo vzťahu k maloletým deťom, je dôležité uvedomiť si, že zákonná povinnosť rodičov plniť vyživovaciu povinnosť k deťom trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Tento princíp sa týka aj plnoletých detí, avšak s určitými špecifikami, ktoré odrážajú ich dospelosť a predpokladanú mieru samostatnosti. V kontexte meniacej sa životnej situácie rodičov a detí sa často objavuje potreba úpravy výšky výživného, či už smerom nahor alebo nadol. Predmetom záujmu je najmä možnosť zvýšenia výživného na plnoleté dieťa a podmienky, za ktorých možno výživné priznať alebo zvýšiť aj spätne.
Právna povinnosť výživy rodičov voči deťom a jej trvanie
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Táto povinnosť vzniká narodením dieťaťa a zaniká až okamihom, kedy sa dieťa je schopné samé živiť. Rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Zároveň platí, že výživné má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. To znamená, že ak majú rodičia vysokú životnú úroveň, dieťa má právo na zodpovedajúcu materiálnu kvalitu života, a to bez ohľadu na výšku jeho samotných výdavkov. Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, môže podať návrh na súd na určenie vyživovacej povinnosti. V prípade, že súd určuje alebo zvyšuje vyživovaciu povinnosť spätne, hovoríme o zročnom výživnom, ktoré sa môže určiť najskôr od podania návrhu na súde. Výživné na plnoleté dieťa je možné priznať len odo dňa podania návrhu na súd.
Kedy má plnoleté dieťa nárok na výživné?
Schopnosť samostatne sa živiť je základnou zákonnou podmienkou, ktorú súd posudzuje pri rozhodovaní, či má plnoleté dieťa nárok na výživné alebo nie. Pri maloletom dieťati sa táto podmienka neposudzuje, maloleté dieťa má nárok na výživné vždy a bezpodmienečne. Pokiaľ plnoleté dieťa je schopné sa samostatne živiť, tak nárok na výživné nemá; pokiaľ nie je schopné sa samostatne živiť, nárok na výživné má. Súd nerieši, či je pre dieťa na trhu práce práca vo vyštudovanom obore. Jednoducho, ak je schopné pracovať, je povinné sa živiť samo a nárok na výživné mu zanikol.
Denné štúdium a jeho vplyv
Najčastejším dôvodom, pre ktoré plnoleté deti nie sú schopné sa samé živiť a na súde žiadajú od rodiča výživné, je denné štúdium na strednej škole, učňovke či vysokej škole. Denné štúdium je také, kedy dieťa študuje počas väčšiny pracovného týždňa, čo vylučuje, respektíve výrazne sťažuje možnosť riadne sa zamestnať. Brigádnická práca dieťaťa popri dennom štúdiu síce nárok na výživné dieťaťa nevylučuje, môže však ovplyvniť výšku výživného. Ak je príjem z brigády popri príjme povinného rodiča minimálny, tak nemá výrazný vplyv na výživné. Ak však je tento príjem nie zanedbateľný popri príjme povinného rodiča, súd môže výšku výživného na dieťa primerane znížiť.
Iné formy štúdia a ich posudzovanie
Pri ostatných formách štúdia, ako je napríklad diaľkové štúdium, treba prísne posudzovať, či umožňujú dieťaťu riadne pracovať popri štúdiu alebo nie. V prípade diaľkového štúdia vyživovacia povinnosť nevzniká, pretože takéto štúdium je určené pre ľudí, ktorí ho realizujú popri zamestnaní. Súd pri určovaní výživného vždy sleduje najlepší záujem dieťaťa.
Zdravotné postihnutie ako výnimočný dôvod
Ďalším, hoci výnimočným, dôvodom pre ktoré plnoleté dieťa má nárok na výživné, a to aj v prípade, že neštuduje, je zdravotné postihnutie, ktoré je trvalé a objektívne svojim rozsahom znemožňuje dieťaťu nadobudnúť schopnosť sa samostatne živiť. Keďže ide o výnimku z pravidla, súd musí tento nárok skúmať prísne. V prvom rade musí ísť o také postihnutie, ktoré znemožňuje dieťaťu akúkoľvek prácu. Zdravotné postihnutie, ktoré „len“ obmedzuje dieťa vo výkone niektorých druhov povolaní, nie je dôvodom pre vznik nároku na výživné. V druhom rade, musí ísť o postihnutie trvalé. V prípade krátkodobých postihnutí, nárok na výživné z tohto dôvodu nevzniká.
Nezamestnanosť dieťaťa a dobré mravy
Nezamestnanosť dieťaťa sama o sebe nie je dôvodom pre vznik vyživovacej povinnosti. Ak dieťa doštudovalo, nerozširuje si ďalej svoje vzdelanie a nemá žiadne zdravotné obmedzenia, pre ktoré nemôže vykonávať hocijakú prácu, súd by mohol mať za to, že so svojimi terajšími schopnosťami sa dokáže zamestnať. Dobré mravy môžu, hoci výnimočne, mať vplyv na nárok dieťaťa na výživné. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Tento rozpor musí byť výrazný a objektívne závažný do takej miery, že súd siahne na základný nárok dieťaťa na výživu od rodiča. Nepôjde teda o prípady, kedy sa dieťa nestretáva s rodičom, či prípady, kedy majú zlé vzťahy, ale o závažnejšie porušenia etických a morálnych noriem.
Princípy určovania výšky výživného
Výživné možno definovať ako pravidelne sa opakujúci finančný príspevok rodiča určený ako podiel dieťaťa na životnej úrovni každého z rodičov a na uspokojovanie potrieb dieťaťa. Nie je o tom, že sa zrátajú pravidelné výdavky na dieťa a polovicu z nich zaplatí rodič z výživného. Naopak, výživné je o tom, že dieťa má právo žiť takú materiálnu kvalitu života ako jeho rodič. Ak má rodiča, ktorý zarába niekoľko tisíc eur mesačne, ten bude platiť niekoľkonásobne viac ako rodič, ktorý zarába pár stovák, a to bez ohľadu na výšku výdavkov dieťaťa.
Podiel dieťaťa na životnej úrovni rodiča
Životná úroveň rodiča je primárne kritérium určenia výšky výživného, zatiaľ čo výška výdavkov na dieťa je až sekundárna. Neexistuje žiadny matematický vzorec pre výpočet výživného, ktorý by sme našli v zákone. Súdna prax k tejto otázke tiež nepristupuje jednotne. Niektoré vyššie súdne autority zastávajú názor, že tento podiel by mal byť vo výške od 20 do 30 percent príjmov povinného rodiča v závislosti od počtu vyživovacích povinností a veku dieťaťa. Iné vyššie súdne autority žiadne percentá neuznávajú. Základným kritériom právneho štátu je predvídateľnosť súdneho rozhodnutia, a preto takéto percentuálne určenie má opodstatnenie. Na druhej strane ho nemožno paušalizovať a vždy rozhodujú aj okolnosti konkrétneho prípadu. To platí najmä pri podnikateľoch s nulovými príjmami avšak s vysokou životnou úrovňou, kedy nemožno percentá použiť. Pri určení výšky výživného súd musí podrobne zistiť osobné, zárobkové a majetkové pomery povinného rodiča, teda rodiča, v koho starostlivosti sa dieťa nenachádza. Súčasne súd musí zistiť, kto a v akom rozsahu sa o dieťa osobne stará, aká je majetková situácia na strane oprávneného rodiča (teda rodiča, v koho starostlivosti dieťa zotrváva) a aké sú mesačné výdavky dieťaťa.
Odpovede rodinného právnika: „Ako sa vypočíta výživné na dieťa?“
Majetkové pomery rodičov a ich zohľadnenie
Majetkové pomery rodičov tvoria aktíva aj pasíva. Na strane aktív pôjde o príjmy, tiež ostatné majetky ako nehnuteľnosti, autá, cenné papiere, úspory a pod. Na strane pasív pôjde o výdavky, dlhy, pôžičky a pod. Je nevyhnutné, aby súd mal čo najlepší prehľad ako o aktívach, tak aj o pasívach, t.j. o schopnostiach a možnostiach rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Výživné má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami, preto sú výdavky pri posudzovaní výšky výživného sekundárne. Neznamená to, že súd na výdavky nijako neprihliadne, ale nečakajte, že Vaše výdavky uprednostní pred výživným. Súd uzná tie výdavky, ktoré sú opodstatnené. Na neopodstatnené výdavky ako napr. exekúcie a pod. súd nebude prihliadať. Avšak aj tie opodstatnené súd len tak neodpočíta od príjmu pri určovaní výživného. Vždy musíte Vaše výdavky primerane optimalizovať, prihliadajúc na to, že výživné má prednosť pred ostatnými. Taktiež súd pri zvýšení výživného na dieťa vždy prihliadne nielen na príjem povinného rodiča, ale aj na príjmy osôb, ktoré žijú s povinným rodičom v spoločnej domácnosti. Ak žijete s partnerom v spoločnej domácnosti, bude súd prihliadať na Váš príjem už aj teraz. Súd neberie do úvahy len príjmy, ktoré povinný preukáže, ale posudzujú sa aj jeho majetkové pomery. Súd taktiež v konaní prihliadne aj na príjem a výdavky oprávneného rodiča a na príjem osôb, ktoré žijú s ňou v jednej domácnosti.
Schopnosti a možnosti rodičov
Výživné sa neurčuje len podľa príjmu a majetkových pomerov, ale aj podľa iných pravidiel. Medzi tieto pravidlá patrí aj posudzovanie schopností a možností rodičov. Súd tak určuje výživné aj s prihliadnutím na dosiahnuté vzdelanie rodiča v danej oblasti, na jeho vek a zdravotný stav, možnosti uplatnenia sa na trhu práce. Čo napríklad s rodičom, ktorý je dobrovoľne nezamestnaný a bez príjmu? Súd prostredníctvom úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zisťuje, či sú na trhu pracovné ponuky, ktoré by mohol rodič využiť a za akú mzdu. Následne nič nebráni súdu vychádzať z takto zisteného potencionálneho príjmu. Súd prihliada aj na to, či sa rodič bez zbytočného dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania. Ak sa napríklad rodič vzdá bez riadneho dôvodu zamestnania, súd pri určovaní výživného môže vychádzať z príjmu, ktorý rodič v tomto zamestnaní dosahoval. Súd ďalej prihliada na neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie. Pomery povinného rodiča skúma súd nie vzhľadom na jeho skutočnú situáciu, ale vzhľadom na jeho potenciálne možnosti.
Minimálne a maximálne výživné
Minimálne výživné je Zákonom o rodine určené vo výške 30% zo sumy životného minima. Minimálne výživné musí platiť každý povinný rodič bez ohľadu na jeho majetkové pomery, či schopnosti a možnosti, zdravotný stav, vek, či finančnú situáciu. Maximálne výživné zákonom zatiaľ upravené nie je, čo však neznamená, že tento pojem neexistuje. Obmedzenie maximálnej výšky výživného vychádza z práva rodiča vychovávať svoje dieťa v zhode so všeobecne uznaným cieľom vychovať produktívneho človeka, ktorý si dokáže vlastnou prácou a aktivitou zarobiť na živobytie. V praxi platí, že výživné rodiča na všetky jeho deti by malo byť určené v rozmedzí 20 - 30% z jeho príjmu.
Brigádnická práca dieťaťa
Brigádnická práca dieťaťa popri dennom štúdiu síce nárok na výživné dieťaťa nevylučuje, môže však ovplyvniť výšku výživného. Ak je príjem z brigády popri príjme povinného rodiča minimálny, tak nemá výrazný vplyv na výživné. Ak však je tento príjem nie zanedbateľný popri príjme povinného rodiča, súd môže výšku výživného na dieťa primerane znížiť. Hoci sa od plnoletého jedinca legitímne očakáva, že bude schopný aspoň čiastočne pokryť svoje potreby vlastnou činnosťou, a to aj s poukazom na možnosť uzavretia dohody o brigádnickej práci študenta, brigáda nie je automaticky dôvodom na úplné zrušenie výživného.
Zmena pomerov ako dôvod na úpravu výživného
Zmena v pomeroch sa posudzuje v prípade, ak súd koná o zvýšení alebo znížení výživného na dieťa, t.j. ide o prípady, kedy už výživné súdnym rozhodnutím určené je. V takomto prípade súd porovná majetkové pomery, schopnosti a možnosti rodiča a dieťaťa, a rozhodnutie o úprave výšky výživného bude závisieť práve od tohto porovnania. Pokiaľ došlo k zmene majetkových pomerov, či už na strane oprávneného (dieťaťa) alebo na strane povinného (otca), máte právo požiadať o zvýšenie výživného. Návrh na zvýšenie výživného je ale potrebné odôvodniť. Zvýšenie či zníženie výživného je možné len vtedy, ak už bola určená pevná suma výživného. Navyše, v takom prípade je vždy nevyhnutné preukázať, že nastala taká zmena pomerov (z ktorých sa vychádzalo pri určení pôvodnej sumy výživného), ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného.
Kedy je možné žiadať zvýšenie alebo zníženie?
O zvýšenie aj zníženie výživného môžete žiadať, ak dôjde k zmene pomerov na Vašej strane, na strane druhého rodiča alebo na strane dieťaťa. Predpokladom pre podanie návrhu je taká zmena, ktorá objektívne odôvodňuje potrebu zmeny právoplatného súdneho rozhodnutia. Napríklad dieťa je podstatne staršie ako v čase pôvodného súdneho rozhodnutia a teda má vyššie mesačné náklady (napríklad nastúpilo na strednú školu, vysokú školu, má zdravotné problémy a pod.). Zmena výšky výživného prichádza do úvahy aj v prípade, že dôjde k zmene majetkových pomerov a príjmov na strane jedného z rodičov, v dôsledku čoho bude pôvodné súdne rozhodnutie už neadekvátne. Súd pri rozhodovaní o zvýšení výživného sa musí zaoberať všetkými skutočnosťami, ale k zmene výšky výživného sa rozhodne len ak sa pomery účastníkov zmenia významne. Napríklad, ak matka je tehotná a onedlho nastúpi na materskú dovolenku, jej príjem klesne, čo by súd mal zohľadniť pri posudzovaní majetkových pomerov v domácnosti.
Zohľadňovanie príjmov osôb v spoločnej domácnosti
Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Súd pri zvýšení výživného na dieťa vždy prihliadne nielen na príjem povinného rodiča, ale aj na príjmy osôb, ktoré žijú s povinným rodičom v spoločnej domácnosti. Ak sa s partnerom zosobášite, Váš príjem sa bude posudzovať spoločne, nakoľko uzavretím manželstva Vám vznikne bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Avšak ak s partnerom žijete v spoločnej domácnosti, bude súd prihliadať na Váš príjem už aj teraz. Súd tiež prihliadne aj na príjem a výdavky oprávneného rodiča a na príjem osôb, ktoré žijú s ňou v jednej domácnosti. Dôležité je, že súd vychádza vždy z aktuálneho stavu.
Úvery a iné výdavky rodiča
Zásadne platí, že výživné má prednosť pred všetkými inými výdavkami rodiča. Hoci súd na niektoré výdavky prihliadne, ako napríklad na úvery vzaté počas spoločného života na zariadenie bytu, nemusí ich automaticky odpočítať od príjmu pri určovaní výživného. Súd posudzuje opodstatnenosť týchto výdavkov. Napríklad, úver, ktorý bol vzatý na zariadenie bytu, v ktorom dieťa naďalej žije s matkou, môže byť súdom posudzovaný inak ako neopodstatnené výdavky typu exekúcií. Bude potrebné starostlivo odkladať všetky doklady preukazujúce výdavky na domácnosť a spomínaný úver, ak chcete, aby ich súd zohľadnil.
Spätné výživné pre plnoleté dieťa - špecifiká
V prípade plnoletého dieťaťa platia pre spätné priznanie výživného odlišné pravidlá ako pre maloleté dieťa, čo je dôležité rozlišovať.
Rozdiel oproti maloletému dieťaťu
Výživné pre maloleté dieťa môže byť priznané aj spätne, najviac však tri roky spätne, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Tieto dôvody však musia byť preukázané. V prípade výživného pre maloleté dieťa platí, že sa nepremlčuje, ale možno ho priznať len odo dňa začatia súdneho konania. V tomto prípade bolo sporné, či toto pravidlo platí len pre prvotné priznanie výživného (teda, ak sa výživné doteraz neplatilo), alebo aj pre zvýšenie výživného v prípade zmeny pomerov. Súd neprizná dlžné výživné automaticky spätne. Výživné pre plnoleté dieťa je možné priznať len odo dňa podania návrhu na súd. Podľa zákona sa výživné priznáva do budúcna, najskôr odo dňa podania návrhu. Spätne sa môže priznať len pre maloleté dieťa a len ak rodičovi niečo objektívne bránilo podať návrh skôr.
Zročné výživné a podmienky jeho priznania
Zročné výživné súd určuje vtedy, keď súd určuje alebo zvyšuje vyživovaciu povinnosť spätne, najskôr od podania návrhu na súde. Zročné výživné sa určí ako rozdiel medzi zaplateným výživným a určeným výživným za obdobie, odkedy súd výživné zvyšuje až do dňa vyhlásenia rozsudku. Súd môže povoliť povinnému rodičovi splácať zročné výživné v mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok. Splátky by mali byť určené tak, aby dlh bol splatený do jedného roka. Ak ste platili 100 eur a súd určil v rozsudku 150 eur, tak za každý mesiac by mal spätne vypočítať 50,- eur a určiť Vám lehotu na jeho splatenie. Vzhľadom na to, že ste manželke platili aj viac ako pôvodne určenú sumu, súd musí túto skutočnosť zohľadniť a podľa toho prepočítať tzv. zročné výživné.
Premlčanie nároku
Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. To znamená, že dlžné výživné si môže oprávnený žiadať za tri roky spätne. Táto možnosť spätného zvýšenia/priznania je však výnimočná a je podmienená existenciou dôvodov hodných osobitného zreteľa. Aj pri uplatnení nároku na zvýšenie výživného platí zásada súkromného práva - vigilantibus iura scripta sunt (právo patrí bdelým) - t.j., právo patrí tým, ktorí oň dbajú a aktívne si ho uplatňujú.
Proces a dôležité kroky pri žiadaní o výživné
Dohoda medzi rodičom a dieťaťom na úprave výživného je vždy preferovanou cestou. Ak sa dohodnete, postačuje písomná dohoda a nemusíte sa súdiť. Posledné, čo dieťa potrebuje, je súdiť sa s vlastným rodičom a stretávať sa s ním na súde. Ak však dohoda nie je možná, je potrebné obrátiť sa na súd.
Dohoda rodičov vs. súdne konanie
Ak sa rodičia dohodli na výške výživného pre dieťa, je to najjednoduchší spôsob. Dohodu možno predložiť súdu na schválenie, čím získa rovnakú právnu záväznosť ako súdne rozhodnutie. Ak výživné ešte nebolo určené súdnym rozhodnutím alebo dohodou rodičov schválenou súdom a otec dieťaťa platil výživné takpovediac „dobrovoľne“, nemožno žiadať súd, aby prikázal zvýšiť výživné. Zvýšenie či zníženie výživného je možné len vtedy, ak už bola určená pevná suma výživného.
Podanie návrhu na súd
Návrh na zvýšenie výživného podáva plnoleté dieťa samé. Rodič môže podať návrh na zvýšenie výživného len za maloleté dieťa, t.j. v čase, keď vaša dcéra bude plnoletá, môžete žiadať zvýšenie výživného už len pre syna. Plnoletá dcéra vás však môže splnomocniť, aby ste ju v konaní zastupovali, avšak návrh na zvýšenie výživného musí byť podaný v jej mene, nie vo vašom. Splnomocnenie musí byť písomné a priložené k návrhu. V jednej žiadosti môžete uviesť oboch súrodencov, ale je potrebné jasne rozlíšiť, že za syna konáte ako zákonný zástupca a za dcéru ako splnomocnenec. Odporúča sa pripraviť návrh na zvýšenie výživného pre syna vo vašom mene a pre dcéru v jej mene, s vaším splnomocnením.Návrh sa podáva na miestne príslušnom okresnom súde, v ktorom obvode má bydlisko navrhovateľ, t.j. ten, kto návrh na súde podáva.Návrh musí obsahovať:
- Označenie účastníkov konania, t.j. osobné údaje navrhovateľa a osobné údaje rodiča, respektíve dieťaťa, proti ktorému návrh smeruje, s uvedením mena, priezviska, prípadne rodného priezviska, bydliska a štátnej príslušnosti. Odporúča sa tiež uviesť telefonický kontakt.
- Z návrhu musí byť zrejmé najmä to, čoho sa domáhate.
- Návrh odôvodnite, najmä podrobne zdôvodnite právny nárok plnoletého dieťaťa na výživné a výšku výživného.
- Opis majetkových pomerov, príjmov a výdavkov navrhovateľa. Je nevyhnutné, aby súd vedel, z čoho žijete, t.j. aké sú Vaše priemerné opakujúce sa príjmy a výdavky, či už na domácnosť, na Vašu osobu, respektíve dieťa. Súčasťou návrhu by mali byť prílohy, ako napríklad rodný list dieťaťa a doklady preukazujúce príjmy a výdavky. Toto konanie je na súde oslobodené od súdneho poplatku. Súd v prvom rade vypočuje plnoleté dieťa a povinného rodiča, a to na pojednávaní. Vykoná nevyhnutné dokazovanie podľa povahy prípadu. Pôjde najmä o zisťovanie, či má plnoleté dieťa nárok na výživné a v akej výške, prípadne či došlo k zmene v pomeroch a ak áno, ako je potrebné zmeniť výšku výživného.
Elektronické podávanie a komunikácia
Mimoriadna situácia a ochrana zdravia pred COVID19 si vyžaduje, aby sme sa všetci správali rozumne a obmedzili osobný kontakt na nevyhnutné minimum. Osobné stretnutie s advokátom môžete nahradiť dištančným stretnutím telefonickým alebo elektronickým, napríklad prostredníctvom platforiem ako SKYPE, Viber, Whatsup. Elektronické prevzatie a príprava zastúpenia je bežná. Plnú moc môžete udeliť a dôkazy pre súd doručiť v elektronickej forme z pohodlia domova, bez potreby chodiť na poštu. Akékoľvek podanie na súd alebo iný orgán verejnej moci sa realizujú výlučne elektronicky, prostredníctvom zabezpečenej dátovej schránky.
Informačná povinnosť plnoletého dieťaťa
Informačná povinnosť dieťaťa spolupracovať s rodičom v otázkach výživného vyplýva nepriamo z §43 ods. 3 Zákona o rodine. Táto je dôležitá najmä pokiaľ ide o povinnosť plnoletého dieťaťa informovať rodiča o všetkom podstatnom, čo súvisí s trvaním nároku na výživné, či s jeho výškou. V praxi má povinný rodič veľmi obmedzené možnosti zistiť, či plnoleté dieťa študuje alebo nie. Škola nie je povinná v prípade plnoletého dieťaťa rodiča o čomkoľvek informovať. Túto povinnosť má však dieťa. Ak si ju neplní, odporúča sa povinnému rodičovi každý rok, respektíve semester štúdia, dieťa písomne vyzvať k predloženiu potvrdenia o návšteve školy. Ak sa tak nestane, nezostáva nič iné, len podať návrh na zrušenie výživného na súde.
Úloha advokáta
Zastúpenie advokátom v konaní nie je povinnosťou, ale pridanou hodnotou. Advokát dokáže pomôcť ako radca pri určení Vašich priorít v tom, čo chcete a ako to chcete dosiahnuť, tak aby bol čo najlepšie naplnený záujem Vášho dieťaťa, o ktoré v celom procese ide. Okrem osobného poradenstva ponúka advokát zastúpenie v celom súdnom konaní od jeho začiatku až do konca. Prácu advokátskych kancelárií v tejto oblasti charakterizuje vysoká odbornosť a snaha naozaj pomôcť klientom.
Vymáhanie výživného
V prípade, že povinný rodič neplní svoju vyživovaciu povinnosť riadne a včas, existujú právne mechanizmy na vymáhanie výživného.
Exekúcia a trestnoprávne dôsledky
Ak rodič, ktorému bola uložená povinnosť hradiť výživné, toto v stanovenej sume a v stanovenom čase neuhrádza, môžete podať návrh na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor po podaní návrhu siahne na majetok tohto rodiča, respektíve môže vydať príkaz na zadržanie jeho vodičského preukazu. Výkon exekúcie sa vykoná spôsobmi uvedenými v Exekučnom poriadku, a to najmä: zrážkami zo mzdy alebo iných príjmov povinného, prikázaním pohľadávky. Ak Vám druhý rodič počas dvoch mesiacov v období dvoch rokov neuhradil výživné na dieťa a súčasne nie ste schopní dospieť k spoločnej dohode, máte možnosť vyvodiť následky z jeho konania aj v trestnoprávnej rovine. Trestný čin zanedbania povinnej výživy spácha ten, kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného. Upozorňujeme, že uplynutie uvedených troch mesiacov nemusí na seba časovo nadväzovať, dôležité je, aby bola splnená podmienka uplynutia troch mesiacov v období dvoch rokov. Prostredníctvom tohto spôsobu však nedochádza k priamemu vymáhaniu dlžného výživného, ako je to pri exekúcii. Je skôr prostriedkom, ako donútiť povinného rodiča dobrovoľne si splniť svoju vyživovaciu povinnosť, nakoľko, ak sa povinný rodič uzná vinným, hrozí mu sankcia vo forme odňatia slobody.
Predbežné opatrenia a ich dodržiavanie
V prípade naliehavej situácie môže súd vydať predbežné opatrenie, ktorým dočasne upraví výživné. Proti uzneseniu o uložení predbežného opatrenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Ak je toto uznesenie právoplatné a vykonateľné a povinný rodič zaviazaný platiť výživné na dieťa si svoju povinnosť riadne a včas nesplní, dostáva sa tým do omeškania, a oprávnený má právo pristúpiť k jednému z vyššie uvedených riešení (exekúcia alebo trestné oznámenie). Je dôležité dodržať splatnosť výživného. Špecifikom výroku rozsudku o výživnom je, že sa uhrádza „k rukám“ plnoletého dieťaťa. To znamená, že do dňa splatnosti musí dieťa mať výživné v jeho dispozícii. Preto sa odporúča splátky výživného uhrádzať napríklad trvalým príkazom, avšak s dostatočným časovým odstupom, tak aby dieťaťu výživné došlo na účet najneskôr v deň jeho splatnosti. Pokiaľ musíte výživné z nejakého dôvodu uhrádzať poštovou poukážkou, odporúča sa ešte väčší časový odstup, ponechať časovú rezervu na prevzatie výživného. Nad rámec výživného nemusíte prispievať, aspoň taký je výklad zákona o rodine. Treba si však uvedomiť dôsledky. V živote dieťaťa môžu nastať nepredvídateľné výdavky, ktorých výška ďaleko presahuje splátku výživného. Pokiaľ sa budete držať uvedenej zásady a ničím nikdy neprispejete, môžete očakávať, že dieťa bude častejšie podávať návrhy na zvýšenie výživného a súd bude prísnejšie posudzovať výšku výživného, vychádzajúc z toho, že okrem výživného dieťa nič iné nedostane. Preto sa odporúča určitá miera flexibility, ktorá bude postavená na princípe výnimočnosti, kedy povinný rodič dôsledne zváži potrebu príspevku nad rámec výživného a podľa najlepšej úvahy prispeje. Pokiaľ však z výnimočnosti sa stane pravidlo, tak výživné môže stratiť opodstatnenie, čo však neznamená, že môžete prestať platiť výživné.
tags: #zvysenie #vyzivneho #na #plnolete #dieta #spatnr