Úvod: Neistota v Rodičovstve a Hľadanie Odpovedí
Rodičovstvo je cesta plná radostí, ale aj neistôt a otázok, najmä ak ide o vývin dieťaťa. Mnoho rodičov sa stretáva s pocitmi zmätku a bezmocnosti, keď sa snažia pochopiť, čo je vo vývoji ich dieťatka normálne a čo nie. Častokrát sa spoliehajú na vlastnú intuíciu, no tá nemusí byť vždy dostatočným kompasom, obzvlášť pre rodičov prvého dieťaťa, ktorí nemajú predchádzajúce skúsenosti s malými deťmi. Informácie z internetu, diskusných fór či od iných rodičov môžu situáciu ešte skomplikovať, pretože na jednej strane upozorňujú na možné problémy, na strane druhej však často vedú k prehnaným obavám alebo k pocitu, že dieťa, ktoré sa prejavuje rôznymi, zdanlivo "divnými" spôsobmi, musí mať vážnu diagnózu.
Konkrétne obavy, ako napríklad, že ročné dieťa ešte nehovorí, vydáva zvláštne zvuky, alebo prejavuje emócie určitým netradičným spôsobom (napríklad otváranie úst pri nadšení, ktoré niektoré online diskusie mylne spájajú s autizmom), sú úplne prirodzené. Aj keď pediatri často uisťujú, že vývin prebieha štandardne a dieťa je šikovné a vnímavé, rodičovská túžba po istote a potreba "byť na pozore" je silná. Tento článok sa snaží poskytnúť ucelený prehľad o rôznych vývinových poruchách, neurotických prejavoch a adaptačných ťažkostiach, ktoré sa môžu u detí objaviť, s dôrazom na včasné rozpoznanie a možnosti pomoci, pričom maximálne využíva informácie poskytnuté používateľom.
Vývin Dieťaťa v Prvom Roku Života: Míľniky a Variabilita
Vývoj dieťaťa v prvom roku života je dynamický a individuálny proces, pri ktorom každé dieťa napreduje vlastným tempom. Mnohé bábätká s Rettovým syndrómom sa prvých 6 - 18 mesiacov života vyvíjajú normálne. Následne však začínajú zaostávať, prípadne strácať zručnosti, či už motorické alebo verbálne. Podobne u iných vývinových porúch, ako je detská dezintegračná porucha, je vývoj dieťaťa do 2 rokov spravidla normálny, neskôr však dochádza k problémom v oblasti vývinu, ktoré sa vyskytnú v priebehu niekoľkých mesiacov. Približne v dobe začiatku poruchy dochádza k definitívnej strate predtým získaných zručností so závažnými emočnými problémami.
Čo sa týka reči, ročné dieťa môže vydávať rôzne slabiky, mrnkať, chrčať, hmkať, chŕkať, a to všetko môže byť súčasťou jeho normálneho vývoja reči. Mnohí rodičia si však všímajú, že ich ročné dieťa už hovorilo aspoň pár slov, čo môže vyvolať obavy. Dôležité je sledovať celkový kontext vývoja. Dieťa sa po narodení vyvíja normálne. Ochorenie sa začne prejavovať približne v druhom roku života, a to postupnou stratou jemnej a hrubej motoriky. Dieťa sa prestáva pretáčať, sedieť, stáť, držať alebo ovládať pohyby hlavy. Sociálne a komunikačné reakcie dieťaťa sa splošťujú, vyvíja sa mentálna retardácia. Objavujú sa stereotypné pohyby rúk (tlieskanie, akoby umývanie rúk, …), ataxia chôdze (strata rovnováhy, labilita počas chôdze, chôdza na širokej báze), zvýšený tonus svalstva, poruchy dýchania - nepravidelné zvýraznené dýchanie, krátkodobé zastavenie dýchania (apnoe), epileptické záchvaty. Časom sa naučené, vedomím používané, účelové pohyby vytrácajú, vzniká tzv. apraxia. Dieťa nevie prehĺtať, používať ruky, prestáva chodiť, atď.
Poruchy Autistického Spektra (PAS): Komplexný Pohľad na Autizmus a Súvisiace Stavy
Porucha autistického spektra (PAS), známa aj ako autizmus (angl. Autism Spectrum Disorder, ASD), je neurologická a vývojová porucha, ktorá zasahuje oblasť interakcie k ostatným ľuďom, komunikáciu voči okoliu a správanie k ostatným ľuďom. Autizmus je pervazívnou vývinovou poruchou, zasahujúcou do viacerých funkčných oblastí života. Vyskytuje sa u každého pohlavia, u všetkých etnických skupín a rás, v hociktorej ekonomickej a sociálnej vrstve. Je definovaný abnormálnym oneskoreným vývinom, ktorý sa prejavuje pred dovŕšením tretieho roku života.
Autizmus je charakteristický abnormalitami vo všetkých troch oblastiach psychopatológie: vo vzájomnej sociálnej interakcii, komunikácii a v obmedzenom, stereotypne sa opakujúcom správaní. Tieto tri deficitné oblasti vývoja ľudí na spektre tvoria tzv. autistickú triádu. Kvalitatívne narušenie recipročnej sociálnej interakcie zahŕňa problémy v oblasti porozumenia a používania rôznych foriem neverbálneho správania, neschopnosť pochopiť emócie druhých ľudí a primerane na ne reagovať, neschopnosť adekvátneho vyjadrenia svojich emócií, neschopnosť zdieľať pozornosť, zážitky a skúsenosti, neschopnosť správať sa primerane v rozličných spoločenských situáciách. Dieťa s autizmom má problém so zaradením sa do spoločnosti a vytváraním vzájomných vzťahov.
Kvalitatívne narušenie komunikačnej schopnosti sa prejavuje vo verbálnej i neverbálnej oblasti. Vývin reči býva spravidla oneskorený a narušený, v niektorých prípadoch sa dokonca reč vôbec nevyvinie, pričom absentuje snaha kompenzovať rečový deficit gestami či mimikou. Ak je reč vyvinutá, býva charakterizovaná problémami v nadväzovaní a udržiavaní rozhovoru. U detí, ktoré sú schopné verbálne komunikovať, sa môžu vyskytnúť prejavy typické pre autizmus: echolálie - bezprostredné alebo oneskorené opakovanie počutého, neologizmy, narušená pragmatická rovina reči. Rodičia často popisujú, že dieťa má akoby vlastný svet. Medzi jeden z najvýraznejších prejavov, ktorý si všimnú, patrí, že dieťa ešte nezačalo rozprávať. Hovorí sa, že nenadväzuje očný kontakt a nereaguje, keď ho zavolajú menom.
Poškodenie imaginatívnej činnosti a jej nahradenie úzkym repertoárom stereotypných činností znamená, že dieťa nie je schopné hrať sa s predmetmi alebo hračkami imaginatívne (ani s inými deťmi či dospelými). Pri hre je potláčaná funkcionálnosť na úkor detailu. Má sklony zameriavať sa na nepodstatné alebo triviálne veci, napr. na náušnice, nie na človeka, ktorý ich nosí, alebo na koleso namiesto celého vláčika (hračky). Má obmedzený rámec imaginatívnych aktivít, väčšinou okopírovaných a zaoberá sa len nimi. Chýba mu zmysel aktivít, ktorých podstatou je zaoberanie sa so slovami (napr. spoločenský rozhovor, literatúra, najmä beletria, či slovné hračky).
Rané Znaky a Prejavy Autizmu u Detí
Každé dieťa s autizmom je svojim spôsobom jedinečné, a deti s autizmom nemusia mať nevyhnutne rovnaké prejavy, znaky a symptómy spojené so syndrómom autizmu. Rodičia často zaznamenajú prvé príznaky toho, že vývin ich dieťaťa neprebieha štandardne, najčastejšie vo veku 2 - 4 rokov. Avšak prvé príznaky sa dajú postrehnúť už vo veku okolo jedného roka.
Medzi hlavné prejavy autizmu u detí patria:
- Opakované pohyby telom: mávanie rukami, obzeranie si rúk pred očami, točenie sa okolo vlastnej osi, kývanie sa, tlieskanie a podobne. Prítomné býva nadmerné slinenie, časté vyplazovanie jazyka.
- Opakované pohyby s predmetmi: krútenie koliesok, šťukanie perom, vypínanie a zapínanie svetla, otváranie a zatváranie dverí.
- Chôdza po špičkách: aj v situáciách, keď dieťa nepotrebuje na nič dočiahnuť. Nesprávne držanie tela, napäté svalstvo, psychická nepohoda či úzkosti môžu byť znakom nezrelej nervovej sústavy.
- Žiadna reakcia na meno, ani na opakované výzvy: akoby dieťa svoje meno nepoznalo alebo pôsobilo, že nepočuje.
- Žiadna reakcia na pokyn: ani na ten najzákladnejší, primeraný veku dieťaťa, napr. daj ruku, prines loptu či stoj, súvisí s nedostatočným porozumením reči.
- Oneskorený vývin reči: chýba džavotanie, opakovanie slabík, slov, pomenovanie osôb a vecí. Slovná zásoba je malá a súvisí so slabým porozumením reči. Reč sa napokon nemusí vôbec vyvinúť a človek ostane neverbálny po celý život. U verbálnych autistických detí sa narušená komunikácia prejavuje echoláliami, komolením slov a vytváraním nových pomenovaní, neadekvátnym tónom či melódiou reči, strojenosťou.
- Slabý očný kontakt: autisti nemusia vnímať dôležitosť sociálnych podnetov v pohľade inej osoby alebo im očný kontakt môže byť nepríjemný. Typické je odvracanie pohľadu alebo dívanie sa na iné miesto, napr. rameno človeka. Prítomné je tzv. pozeranie sa cez človeka, aj keď si myslíte, že sa vám díva do očí.
- Neopätovaný úsmev: častým indikátorom autizmu už u bábätiek. Sociálny úsmev je formou komunikácie a túto oblasť majú oslabenú.
- Špecifické záujmy: zvláštne či neobvyklé, úzko definované. Dieťa prejavuje záujem o nezvyčajné predmety akými sú ventilátory alebo elektrické zásuvky.
- Predráždenosť: dôsledok množstva podnetov, ktoré autisti vďaka vysokým zmyslovým predispozíciám počas dňa vnímajú.
- Problémy so stravovaním: kvôli senzorickej citlivosti sú deti vyberavé a často sa fixujú na konkrétnych pár jedál, ktoré sa na tanieri opakujú dokola.
- Problémy so spánkom: najčastejším je insomnia, keď dieťa zaspáva neskoro a v noci sa často budí. Nezriedka je prerušovaný spánok doplnený nočnými desmi či škrípaním zubov.
- Problémy so zmenou: deti môže vykoľajiť nielen zmena denného plánu, ale aj iný hrnček, z ktorého pijú čaj.
- Neverbálna komunikácia: autisti zväčša nerozumejú výrazom tváre, gestám, tónu hlasu ľudí. Ani oni sami sa svoj vlastný verbálny deficit nesnažia nahradiť mimoslovne.
- Chýbajúca imitácia: nielen v rovine vokálnej, ale aj motorickej. Opakovanie po niekom je pritom základná zručnosť pre učenie sa.
- Nevšímavosť voči iným ľuďom: v kontraste so zaujatosťou k určitej špecifickej repetitívnej činnosti. Deti s autizmom už od raného veku nejavia záujem o ostatné deti, v škôlke či na ihrisku sa môžu zdať neprístupné, odmerané, nezaujaté.
- Nezdieľanie sa: dieťa nemá potrebu zdieľať, čo prežíva, čo cíti, čo sa mu deje. Manipulácia rukou: keď dieťa niečo chce, použije ruku rodiča, namiesto toho, aby to povedalo slovom alebo ukázalo gestom. Neukazovanie prstom: ide o dôležitý míľnik vo vývoji dieťaťa, a ak sa nevyskytuje, treba zbystriť.
- Uzavretosť: pre deficit v oblasti socializácie sa deti na spektre nedokážu zapojiť do hry s rovesníkmi a nadviazať komunikáciu. Aj keď sú v skupine, uprednostňujú hru osamote.
Pri prvom spôsobe, rodičia pozorujú, že vývin ich dieťaťa v danej oblasti je nápadne odlišný už od začiatku. Pri druhom spôsobe sa vývin dieťaťa javí ako normálny, potom však nastáva náhla alebo postupná strata už nadobudnutých zručností či schopností. Najvýraznejšie je to v tom, že dieťa, ktoré už začalo používať slová, odrazu úplne prestane rozprávať. Zároveň môže prestať nadväzovať očný kontakt, alebo môže klesnúť úroveň hry, ktorú malo dovtedy.
Atypický Autizmus a Aspergerov Syndróm
Atypický Rettov syndróm tvorí približne 15 - 20 % a zahŕňa aspoň 3 z hlavných kritérií a 5 z 11 podporných kritérií. Neskorý nástup je typický okolo 18. mesiaca, ale v niektorých prípadoch aj vo veku 10 rokov.
Atypický autizmus sa od detského autizmu líši buď dobou vzniku (prítomný je oneskorený nástup príznakov po 3. roku života dieťaťa), alebo nenaplnením všetkých troch oblastí poškodenia. Chýbajú jedna či dve z troch oblastí postihnutia požadovaných pre diagnózu autizmu, aj napriek tomu, že sú prítomné abnormality v iných oblastiach. Symptomatika je rôznorodá, jednotlivé symptómy môžu byť totožné so správaním dieťaťa s autizmom, ale nikdy sa nevyskytujú v danej kategórii vo väčšom počte. Ide o hraničnú symptomatiku skôr s nešpecifickými symptómami.
Aspergerov syndróm je charakterizovaný rovnakým typom kvalitatívnych porúch vzájomnej sociálnej interakcie, typických pre autizmus, spolu s obmedzeným, stereotypným, opakujúcim sa repertoárom záujmov a činností. Primárne sa líši od autizmu tým, že sa u tejto poruchy nevyskytuje celkové oneskorenie alebo retardácia reči ani kognitívneho vývinu. Väčšina jedincov má normálnu všeobecnú inteligenciu, ale obyčajne je značne nemotorná. Tento typ diagnózy sa často vyskytuje u detí, ktoré majú ťažkú formu poruchy aktivity a pozornosti, vývinovú dysfáziu, nerovnomerne rozvinuté kognitívne schopnosti, mentálnu retardáciu a malý výskyt prejavov typických pre autizmus.
Autizmus
Diagnostika a Prognóza Porúch Autistického Spektra
Diagnostika autizmu si vyžaduje špecializované vyšetrenia. Pedopsychiater alebo klinický psychológ stanoví diagnózu na základe psychologického a špeciálno-pedagogického diagnostického vyšetrenia. Psychologické vyšetrenie prebieha formou hier, plnenia rôznych úloh a rozhovoru, pri ktorom administrátorky zaznamenávajú prejavy súvisiace s PAS. Špeciálno-pedagogické vyšetrenie je zamerané na deficity, ktoré môžu súvisieť s PAS a ovplyvňovať vzdelávací proces. Cieľom je zistiť prítomnosť poruchy autistického spektra a následne odporučiť vhodný postup v oblasti zaškolenia a odbornej starostlivosti. Pre deti vo veku 16-30 mesiacov existuje krátky orientačný dotazník M-CHAT-R, ktorý je voľne dostupný na internete a mal by byť k dispozícii aj u pediatra.
Prognóza autizmu je individuálna, keďže vývin detí s autizmom je individuálny. Významné ukazovatele zahŕňajú úroveň intelektu, kde deti so závažným intelektovým postihnutím (IQ˂50) majú po celý život výrazné obmedzenia. S narastajúcou úrovňou intelektu narastá aj šanca na lepšie fungovanie v oblasti vzdelávania a práce. Avšak aj u detí s autizmom s priemerným či dokonca nadpriemerným intelektom sa ukazuje, že v neskoršom živote nenapĺňajú svoj intelektový potenciál v bežnom živote do takej miery, ako deti s porovnateľným intelektom bez autizmu. Majú dobré školské výsledky, no väčšie problémy s vytváraním a udržiavaním priateľstiev, či v manželstve, alebo si nevedia dlhodobo udržať prácu. Vyšší intelekt zvyšuje aj šancu, že terapia bude účinná.
Ďalším významným ukazovateľom je úroveň reči. Pre dobrú prognózu je dôležitý vek nástupu prvých slov a prvých viet. Deti, u ktorých sa objavili prvé slová vo veku do 24 mesiacov, majú významne lepšie fungovanie v bežnom živote, ako aj lepšiu úroveň poznávacích schopností. Čím neskôr sa rečové schopnosti objavia, tým je vyššia šanca, že budú mať neskôr problémy fungovať v bežnom živote. Dôležitým ukazovateľom je aj samostatnosť dieťaťa primerane jeho veku. V neposlednom rade má významnú úlohu v prognóze podstúpenie terapie vo včasnom veku.
Liečba a Podpora pri Poruchách Autistického Spektra
V súčasnosti neexistuje biologická liečba autizmu. Pedopsychiater môže predpísať psychofarmaká na zníženie agresívnych prejavov, úzkosti, prípadne hyperaktívneho správania, ale žiadny liek nezaberá na jadrové príznaky autizmu. Používané intervencie sú postavené na psychologickom základe. Existuje široké spektrum terapií, ktoré pomáhajú autistom v dennom režime. Jeden z najpoužívanejších a najlepšie účinkujúcich postupov je postavený na princípoch ABA terapie. Táto terapia podporuje rozvoj reči, učí dieťa používať gestá, vypýtať si čo chce, primeraným spôsobom vyjadriť čo potrebuje, ale napríklad aj redukovať nežiaduce problémové správanie. Okrem toho sa odporúča podstúpiť intenzívne logopedické, špeciálno-pedagogické a ďalšie intervencie. Konkrétne terapie je potrebné voliť po dôkladnom zhodnotení stavu a potrieb dieťaťa odborníkom.
Rettov Syndróm: Zriedkavé Neurologické Ochorenie Postihujúce Predovšetkým Dievčatá
Rettov syndróm je zriedkavé neurologické ochorenie, ktorého príčinou vzniku je mutácia génu pre MECP2 (methyl CpG-viažuci proteín) nachádzajúcom sa na X chromozóme. Postihuje predovšetkým ženské pohlavie, no najnovšie štúdie začali odhaľovať MECP2 mutácie aj u mužov s obrazom Rettovho syndrómu. Poznáme viac ako 200 rôznych mutácií. Mutáciou dochádza k poruche zrenia mozgu počas fázy vývoja synapsií (neurónových spojení), a to najmä v poslednom trimestri tehotenstva a v prvých mesiacoch života. Proteín MeCP2 sa podieľa na regulácii a riadení iných génov, ktoré kontrolujú normálny vývoj mozgu.
Klinické Prejavy a Priebeh Ochorenia
Postihnutie nervového systému sa odrazí v poruche funkcií, ktoré zahŕňajú pohyb, reč, žuvanie, prehĺtanie, učenie, zmyslové vnímanie, prejavy nálady, dýchanie, srdcovú činnosť a trávenie. Klinické príznaky a aj postup ochorenia sú pre každého pacienta individuálne. Vek, kedy klinické príznaky syndrómu nastúpia, závažnosť a stupeň postihnutia sú rôzne. Vo väčšine prípadov je pri vykonávaní základných životných potrieb nutná pomoc druhých osôb. Prítomné býva nadmerné slinenie, časté vyplazovanie jazyka. Pacient nevie dostatočne prežuť stravu a prehĺta priveľa vzduchu, z čoho máva výrazné nafúknuté brucho po jedle a pití. Spomaľuje sa rast hlavičky a v približne 4. roku veku je badateľná mikrocefália (získaná neúmerne malá hlava).
Štádiá Ochorenia
Rettov syndróm sa typicky prejavuje v niekoľkých štádiách:
- Prvých 6 - 18 mesiacov života: Dieťa s Rettovým syndrómom sa vyvíja normálne. A až po tomto období začína zaostávať, príp. strácať zručnosti ako motorické, tak aj verbálne (rečové schopnosti a cieľavedomé používanie rúk). Začínajú sa problémy so sedením, lozením, státím. Deti strácajú záujem o hru aj komunikáciu. Zaostáva rast hlavičky a objavujú sa stereotypné, nezvyčajné pohyby rúk.
- Od 1. do 4. roku života: Nastupuje regresia (tzv. spätný vývoj jedinca) psychomotorického vývoja. Typické sú stereotypné pohyby, ktoré počas spánku miznú, neschopnosť kontroly pohybu a zároveň vykonať cielený pohyb, poruchy dýchania (nepravidelné zvýraznené dýchanie, krátkodobé zastavenie dýchania), poruchy spánku (spánok preruší plač alebo smiech). Objavuje sa škrípanie zubami a pri rozrušení tras celého tela.
- Ďalšie štádium od 2. do 10. roku života: Obdobie, kedy po výraznom zhoršovaní klinického stavu nastúpi obdobie stabilizácie. Charakteristická a dominujúca je neschopnosť cielených pohybov, epilepsia a skolióza. Upravuje sa komunikácia - očný kontakt, ustupuje plač.
- V štvrtom štádiu (po 10. roku života): Sociálne správanie - reakcia na okolie a očný kontakt sa už nezhorší. Naďalej sa zhoršuje motorika, prehlbuje sa svalová slabosť, ale aj spastická stuhnutosť, a tým aj skolióza. Cievne poruchy na periférii zapríčinia vznik studených a bledých končatín.
Diagnostika a Ďalšie Nálezy
Diagnóza sa stanoví po dôkladnom odobratí podrobnej anamnézy, na základe fyzikálneho vyšetrenia (ako aj neurologického, očného, MRI a CT vyšetrenia) a prítomných klinických príznakov. Expertná skupina Európskej spoločnosti detskej neurológie stanovila diagnostické kritériá. Po ich určení syndróm potvrdzuje krvný test - genetické vyšetrenie mutácie. Základom pre diagnózu je stagnácia - spomalenie vývoja, ktoré vzniká okolo 1. roku života.
Ďalšie nálezy môžu zahŕňať biochemicky zistené zvýšené hladiny beta-endorfínu v mozgovomiechovom moku, zníženú hladinu dopamínu a noradrenalínu, kardiologicky diagnostikovanú nezrelosť atrioventrikulárneho prevodného systému srdca (príčina arytmie), zníženú hustotu kostnej hmoty, poruchu rastu a nutričný deficit (príčina podvýživy). Prítomná je orofaryngeálna dysfunkcia (nedostatočné používanie jazyka, prežúvanie, prehĺtanie) a gastroezofageálna dysmotilita (porušená funkcia pažeráka, oneskorené vyprázdňovanie, gastroezofageálny reflux, znížená žalúdočná peristaltika), dysfunkcia žlčníka.
Liečba a Prognóza
Liečba Rettovho syndrómu je v prvom rade symptomatická, tzn. že liečebné postupy sú zamerané na príznaky a ťažkosti s nimi spojenými. Patrí sem individuálne nastavené stravovanie (dietológia), fyzioterapia - rehabilitácia, logopédia, prípadne psychologické vedenie a komunikačné rozvíjanie. Nevyhnutná je ortopedická liečba deformít kĺbov a chrbtice, liečebné ovplyvnenie porúch spánku a dýchania. Antiepileptikami sa zabraňuje záchvatom a neurologickou liečbou sa odborníci snažia znížiť stereotypné pohyby na minimum. Mnohí pacienti sú plne odkázaní na pomoc druhých.
V klinických štúdiách sú s individuálnou účinnosťou sledované lieky ako L-dopa, Naltrexón, Bromokriptín, Tyrozín, Tryptofán, L-Karnitín, Dextrometorfán, Betaín a kyselina listová - látky, ktoré ovplyvňujú neurotransmitery mozgu (najmä dopamín, acetylcholín, glutamát a pod.).
Prognóza Rettovho syndrómu nie je úplne známa, keďže patrí k zriedkavým ochoreniam. Udáva sa, že v 95 % sa pacienti dožívajú 25. roku života. Veku 35 - 40 rokov sa dožije približne 70 % postihnutých. Sú popisované prípady postihnutých aj vo veku 40 - 50 rokov.
Ďalšie Vývinové Poruchy a Ich Rozpoznanie
Okrem Rettovho syndrómu a porúch autistického spektra existujú aj iné vývinové poruchy, ktoré môžu ovplyvniť správanie a schopnosti dieťaťa.
Detská Dezintegračná Porucha (Hellerov Syndróm)
Detská dezintegračná porucha, niekedy označovaná ako Hellerov syndróm, je veľmi vzácna, resp. veľmi zriedkavo diagnostikovaná porucha. Jej výskyt je 10 x menej častý v porovnaní s autizmom. Je až dodnes popisovaná iba u dievčat, pričom jej príčina stále nie je známa. Raný vývin dieťaťa v skorých štádiách býva v medziach normy, ale zvrat nastáva v období medzi 7. až 24. mesiacom života. Dochádza k čiastočnej, alebo úplnej strate získaných manuálnych a verbálnych zručností, súčasne so spomalením rastu hlavy. Nastáva regres vo všetkých oblastiach. Charakteristická je strata funkčných pohybov ruky, stereotypné točiace zvieranie ruky, nedostatočné žutie, nadmerné slinenie s vyplazovaním jazyka. V detstve sa objavuje vybočenie chrbtice, epileptické záchvaty, takmer všetci žiaci s touto diagnózou sú mentálne retardovaní. Súčasne rastie porucha reči a komunikácie, avšak po čase sa schopnosti v neverbálnej oblasti dokážu obnoviť. Poruchy reči a sociálnej interakcie zostávajú narušené po celý život.
Porucha Pozornosti s Hyperaktivitou (ADHD)
Porucha pozornosti s hyperaktivitou (ADHD) je neurologicko-vývinová porucha, ktorá sa najčastejšie diagnostikuje medzi 6. a 9. rokom života. V minulosti sa v odbornej terminológii používal termín ľahká mozgová dysfunkcia (ĽMD), ktorý označoval približne to isté. Rozdiel spočíva v tom, že ĽMD zahrňuje poruchy, ktoré majú určitú etiológiu, drobné organické postihnutie centrálnej nervovej sústavy. Termíny ADD, ADHD sú iba popisné, označujú určité prejavy bez ohľadu na ich príčinu. Ďalšia odlišnosť je v tom, že ĽMD zahŕňa viac rôznych príznakov (rôzne špecifické vývinové problémy v oblasti percepcie, motoriky, vývinu reči). Charakteristika ADD, ADHD vychádza z predstavy, že sa na vzniku týchto ťažkostí môžu podieľať rôzne etiologické faktory.
Deti s poruchami pozornosti či hyperaktívne deti sú ostatnými ľuďmi častejšie odmietané a negatívne hodnotené, zažívajú viac kritiky. Nepriaznivým dôsledkom takýchto porúch v škole je ľahkosť rozptýlenia pozornosti a neschopnosť dokončiť začatú činnosť. Takéto deti často prerušujú svoju prácu činnosťami, ktoré s ňou nesúvisia, sú upútavané všetkými možnými podnetmi, ktoré stimulujú ďalšie, zbytočné a neúčelné aktivity. Robia rôzne nezmyselné chyby a úlohu často vôbec nestačia dokončiť. Tieto chyby však nie sú z nedostatočnej schopnosti, ale nepozornosti. Pozornosť je funkciou vedomia, uplatňuje sa predovšetkým v uvedomovaných, teda kontrolovaných procesoch. Pozornosť umožňuje zamerať sa na určitý podnet, obsah, činnosť.
Kvalita pozornosti je závislá na zrelosti centrálnej nervovej sústavy, na koordinácii rôznych oblastí mozgu. Jej nedostatočná kvalita sa najviac prejavuje na začiatku školskej dochádzky. U starších detí rastie schopnosť ovplyvňovať svoju pozornosť v jej dĺžke trvania, zamerania aj jej kontroly, a zvyšuje sa schopnosť rozlišovať podnety, sústrediť sa iba na tie práve dôležité. Mladšie deti sa ľahko nechajú vyrušiť akýmikoľvek podnetmi a preto nepodajú z hľadiska ich aktuálnych schopností dostatočne dobrý výkon. Ich pozornosť sa nedokáže prispôsobiť požiadavkám situácie.
Charakteristické črty pozornosti u detí s ADHD zahŕňajú:
- Malá distribúcia: dieťa je schopné vnímať iba malé množstvo informácií, nedokáže venovať pozornosť komplexnejšej situácii.
- Znížená adaptabilita: schopnosť prenášať pozornosť podľa potreby je znížená, pozornosť je málo adaptabilná. Takéto deti nedokážu pružne reagovať.
- Oslabená selektivita: sú upútavané všetkým možným, nie sú však schopné zamerať svoj výber iba na to, čo je potrebné. Dieťa venuje pozornosť všetkému, čo jeho zmysly zachytávajú.
- Zvýšená intenzita aktivity: aktivita týchto detí máva aj zvýšenú intenzitu, neprimeranú vyvolávajúcemu podnetu, a preto vyžaduje značné množstvo energie.
Neurotické Prejavy u Detí: Od Zlozvykov k Hlbším Príčinám
Neuróza je najčastejšie sa vyskytujúca duševná porucha (až 42 percent zo všetkých chorôb), pri ktorej sa nezistia organické narušenia nervovej sústavy, ani žiadnych iných telesných orgánov, pričom človek je chorý a aj sa tak cíti. Vznik neurotických problémov u detí najčastejšie úzko súvisí s atmosférou v rodine alebo so situáciou v škole a postavením dieťaťa v škole. K tomu, aby sa u dieťaťa vyvinula neuróza, je potrebná určitá predispozícia.
Obhrýzanie Nechtov
Tento jav vzniká najčastejšie v predškolskom veku, ale i skôr a trvá väčšinou do puberty, no niekedy môže pretrvávať až do dospelosti. Nechty si obhrýza asi 30 percent detí a rodičia tomuto javu zvyčajne nepripisujú nejaký zvláštny význam, riešia skôr estetiku rúk ako dôvod vzniku tohto javu. Obhrýzanie nechtov je vo svojej podstate ľahká neuróza, ktorá je vonkajším prejavom vnútorného napätia - dieťa sa dačoho bojí, prežíva nepríjemné situácie, nemá uspokojenú potrebu istoty a bezpečia, nahrádza si tak napríklad aj satie z prsníka alebo z fľaše.
Keďže má ohrýzanie nechtov často psychologický podklad, je dobré najprv pátrať po príčine, ktorá tento zlozvyk spôsobila alebo ho udržiava. Rodičia by si mali všímať, v akých situáciách si dieťa nechty obhrýza alebo obtrháva kožu okolo nechtov. Najčastejším podkladom tohto javu býva vnútorné napätie prameniace najčastejšie z konfliktov v materskej škole alebo zo zlých citových vzťahov v rodine. V škole si dieťa obhrýza nechty často preto, lebo sa dostáva do stresu pri skúšaní, pri písaní písomiek alebo keď má konflikty so spolužiakmi. Okrem samotnej neurotickej podstaty tohto javu treba mať na pamäti aj to, že obhrýzanie nechtov zvyšuje riziko vzniku rôznych mikrobiálnych a vírusových infekcií či hnisavých pľuzgierov. Cez sliny sa môžu do poškodenej kože preniesť baktérie, čo spôsobí začervenanie a infekciu.
Pomôcť dieťaťu možno rôznymi spôsobmi, napríklad zamestnaním rúk, aby nemalo potrebu hrať sa s kožou okolo nechtov alebo si ich dávať do úst. Dieťa za obhrýzanie nechtov nekarhajte a nestrašte ho, pretože za tým často stoja obavy, pocity menejcennosti a strach. Oveľa prospešnejšie je dieťa motivovať, pochváliť, keď si nechty neobhrýza. Ak to nepomáha, je dobré kontaktovať detského psychológa, s ktorým sa môžete komplexnejšie zamerať na to, čo tento problém zapríčiňuje.
Cmúľanie Palca alebo Prstov na Ruke
U malých bábätiek je satie palčekov veľmi prirodzené a bežné. Používajú ho na upokojenie, utíšenie. Často s palčekom v puse zaspávajú. Niekedy si deti začnú cmúľať palce po ukončení dojčenia. Niektorí odborníci hovoria o „nedokojených“ deťoch - v zmysle, že im bol prsník odopretý v čase, keď na to ešte neboli pripravené a palček je náhrada zaň. V tejto fáze vývinu odborníci považujú cmúľanie prstov za neškodné. V prvom roku života dieťaťa teda vyplýva cmúľanie palca alebo prstov z prirodzenej potreby sať, ale vo vyššom veku to môžete považovať za neurotický návyk. Osvojujú si ho väčšinou veľmi tiché deti ako náhradný podnet pri nedostatku inej stimulácie. Cmúľajú si palec nielen pri zaspávaní, ale aj počas dňa niekedy ešte i vo veku desať rokov.
U starších detí je cmúľanie palca vnímané ako zlozvyk alebo ako dôsledok nejakého problému - obvykle emocionálneho (strach, úzkosť). Niekedy si dieťa začne palec cmúľať v období, keď začne chodiť do škôlky. To môže byť spojené s ťažkým prežívaním odlúčenia od mamy a palček pôsobí ako upokojujúco. A môže sa objaviť aj vtedy, kedy je dieťa vystrašené, niečoho sa bojí a palček je jeho bezpečnosť a istota. Môže sa báť hádky v rodine, kriku doma alebo v škôlke. Cmúľanie môže niekedy ovplyvniť nesprávny rast chrupu.
Pomoc je veľmi individuálna. Ak je dieťa už staršie, je potrebné mu to stále pripomínať a vysvetľovať, ale bez posmievania a strašenia. V niektorých rodinách funguje systém odmeny - za niekoľko dní bez cmúľania palčeka dieťatko dostane ocenenie, malú oslavu, či drobnú hračku. Dôležité je tráviť s dieťaťom veľa času, hrať sa, hovoriť spolu a objímať ho. Doprajte dieťaťu radosť z vecí, ktoré ho bavia.
Tiky u Detí
Tiky sú náhle, rýchle, opakujúce sa, nerytmické, vôľou čiastočne ovplyvniteľné, stereotypné pohyby alebo hlasové prejavy, ktoré neslúžia žiadnemu zrejmému účelu. Ich prejavom môže byť hocijaký pohyb alebo zvuk, majú nutkavý ráz. Charakterizujú ich napríklad rýchle bezúčelné pohyby, žmurkanie, potrhávanie hlavou, trhavé pohyby končatinami, pokašlávanie a podobne. Niekedy sa tieto návyky vyvinú z účelových pohybov - napríklad pohodením hlavy si dieťa odstraňuje vlasy z čela. Aj keď mu už vlasy ostrihajú, pohyby naďalej robí. Základná príčina tikov zostáva neznáma. Donedávna vládlo presvedčenie, že tiky sú symptómom neurózy, v súčasnosti tvorí tiková porucha samostatnú diagnostickú kategóriu.
Rozlišujeme niekoľko typov tikových porúch:
- Prechodná tiková porucha: objavujú sa tiky jednoduché, motorické, väčšinou v oblasti mimického svalstva, vzácne i hlasové, ale nevyskytujú sa súčasne.
- Chronická motorická alebo hlasová tiková porucha: vyskytujú sa jednoduché i komplexné motorické i hlasové tiky (nie súčasne), priebeh je chronický, intenzita tikov sa nemení celé týždne či mesiace.
- Tourettov syndróm: mnohopočetné väčšinou komplexné motorické i hlasové tiky, ktoré sa vyskytujú aspoň v niektorých obdobiach súčasne, majú premenlivú intenzitu, častý výskyt koprolálií (vyslovovanie urážlivých slov a viet), echolálií (opakovanie po druhých), echopraxií (kopírovanie konania inej osoby). Porucha začína obvykle v detstve okolo 7. roku života.
Iné Neurotické Prejavy a Ich Podstata
Okrem už spomenutých prejavov, sa u detí môžete stretnúť aj s pomočovaním, námesačnosťou, nočným desom, poruchami reči, zajakavosťou, s nechutenstvom, ale aj s rôznymi problémami v správaní. Odborníci sa zhodujú v tom, že základnou podstatou odstránenia problémov je to, aby dieťa malo v rodine pocit bezpečia a pochopenia pre svoje starosti (nech sa nám zdajú akokoľvek malé alebo malicherné). Rodina (aj keď nie je úplná) by mala byť tým miestom, kam sa dieťa môže vrátiť a bezpečne zdieľať svoje zážitky, poznanie, radosti a aj obavy. Rodičia by mali poznať možnosti a schopnosti svojich detí a svoje nároky prispôsobiť dieťaťu. Nezriedka sú za neurotickými problémami detí ich ambiciózni rodičia, ktorí preceňujú význam školských známok, úhľadného písma alebo prvenstiev v súťažiach. Aj rodič, ktorý sám trpí neurózou, môže byť problémom. Tým, že je sám často podráždený, prepracovaný, ľahko podľahne afektu - prenáša svoje psychické vypätie na celú rodinu.
Strachy a Úzkosti u Detí: Keď sa Bežné Pocity Zmenia na Fóbie
Strach je na jednej strane bežnou a potrebnou súčasťou vývoja, na druhej strane môže prerásť do problému, do nebezpečných fóbií. Strach v pozitívnom zmysle je znak toho, že dieťa začína chápať svet a spôsob, akým funguje. Snaží sa pochopiť, čo to preň znamená. Časom a skúsenosťami samo príde na to, že veci, ktoré sa zdajú strašidelné, nakoniec také strašidelné nie sú. Strach môže spôsobiť veľa trápenia, a to nielen deťom a dospievajúcim, ale, samozrejme, aj ich rodičom. Niektoré deti a mládež prežívajú intenzívnejší a rušivejší strach, čo môže byť v konečnom dôsledku poškodzujúce pre ich psychiku. Zdesenie a paniku u dieťaťa môže spôsobiť aj na prvý pohľad úplne banálna záležitosť, stačí, ak je citlivejšie alebo má zlú skúsenosť.
O vážnej úzkosti alebo fóbii hovoríme vtedy, keď strach ovplyvňuje väčšinu správania dieťaťa alebo každodenný život rodiny (spánok, rodinné výlety, chodenie do školy, stravovanie, priateľstvá). V tom prípade je vhodné porozprávať sa s pediatrom a nájsť pre dieťa vhodného terapeuta. Ak úzkosti zasahujú do každodenného života, nebagatelizujte ich, ale vyhľadajte pedopsychiatra. Citlivé úzkostlivé dieťa je náchylnejšie na vznik určitých strachov. Hlavnou myšlienkou by však nemalo byť úplne ho zbaviť strachu (strachy a obavy sú neraz prospešné, fungujú ako pohonný motor a vedia zachrániť aj život), ale pomôcť dieťaťu tieto strachy zvládnuť.
Špecifické Strachy Podľa Veku
Strachy sa menia s vekom a vývinom dieťaťa:
Batoľa (od 8 mesiacov do 2 rokov):
- Strach z hlasných zvukov: zo všetkého, čo môže preťažiť ich citlivé zmysly (búrka, vysávač, mixér, fén, prasknutie balónov, siréna, prudký pohyb, príliš rýchle položenie).
- Strach z oddelenia od matky: deti si zhruba od 8. mesiaca začnú uvedomovať, že keď opustíte miestnosť, stále niekde ste. Počas druhého roku života začínajú chápať, ako veľmi sa spoliehajú na vašu lásku a ochranu.
- Strach z cudzích ľudí: vo veku 6 až 8 mesiacov začnú deti rozpoznávať rozdiel medzi známymi a neznámymi tvárami. Spoznajú rozdiel medzi rodičmi a zvyškom sveta. Mnoho rodičov rieši v tomto období silnú dvojicu: separačná úzkosť a úzkosť z cudzieho človeka.
- Strach z niečoho, čo nevedia ovplyvniť: rozvášnené psy, splachovací záchod, hromy. Okolo prvého roku života, keď deti začnú robiť prvé kroky, začnú experimentovať aj so svojou nezávislosťou. S tým prichádza rastúca potreba, aby mali pocit kontroly nad svojím prostredím.
Predškolský vek (3 - 5 rokov):
- Strach z bleskov, hromov a čohokoľvek iného, čo im nedáva zmysel.
- Strach z nezvyčajných situácií: čokoľvek, čo nie je ako zvyčajne, je desivé (napríklad aj strýko, ktorý sa objaví s novou bradou, či nová farba vlasov tety).
- **Strach z kostýmov, duchov, čarodejníc, prí
tags: #1 #rocne #dieta #sa #tacka #a