Odmietanie jedla, strach z nového jedla, vymýšľanie pri jedení - tieto situácie sú pre mnohých rodičov stresujúcou a náročnou výzvou, ktorá si vyžaduje veľkú dávku trpezlivosti a aj kreativity. Hoci väčšina detí netrpí žiadnymi poruchami príjmu potravy, mnohé z nich prechádzajú normálnou vývojovou fázou, ktorá môže ovplyvniť ich apetít. Často je tento jav súčasťou širšieho trojuholníka problémov - jedenie, zmeny správania sa a spánok. V tomto článku sa ponoríme do špecifík stravovania 10-mesačných detí a ponúkneme komplexné stratégie, ako podporiť zdravé stravovacie návyky.
Špecifiká stravovania u 10-mesačných detí a úloha materského mlieka
Obdobie okolo 10. mesiaca je kľúčové pre rozvoj stravovacích návykov, no je dôležité si uvedomiť, že do roka sú príkrmy iba dodatok k mliečku. Materské mlieko má aj po 6. mesiaci byť hlavnou zložkou potravy pre bábätko. U dojčených detí v podstate neexistuje merítko, koľko by mali vypiť, vypijú si toľko, koľko sa im žiada. Kľúčové je však dodržiavať rozumné časy na kŕmenie. To znamená, príkrmy podávať aspoň tri hodiny od posledného dojčenia, aby žalúdok bol prázdny a dieťatko malo chuť jesť. Zároveň by malo byť vyspaté a nemalo by byť nervózne. Po ponúknutí príkrmu by ste nemali hneď dojčiť, ale počkať aspoň 30 minút, aby dieťa chápalo, že príkrm má byť riadne „jedlo“. Dieťa sa učí tomu, že je prikrmované, no dojčenie stále hrá prím.
Často sa rodičia obávajú, keď dieťa "málo priberá". Je dôležité poznamenať, že "málo priberá" je veľmi ťažké posúdiť a všetky deti v tomto veku začínajú priberať menej ako v prvom polroku, takže je dosť dobre možné, že vaše bábätko nemusí mať nejaký zásadný problém s priberaním a priberá vlastne v norme. S poradkyňou môžete spoločne vyhodnotiť priberanie podľa tabuliek WHO pre dojčené deti a v kontexte toho, čo všetko sa udialo od času, kedy bábätko prestalo dobre priberať, ak to tak vôbec je.
Umelé mlieko v tejto situácii často nie je riešením. Dokonca ani v situácii, ak by bábätko vôbec nebolo dojčené, umelé mlieko neprináša žiadne riešenie, s podmienkou, že deti jedia dostatok rozmanitej stravy v dostatočnom množstve, ktorá im poskytne potrebné živiny v prirodzenej forme, nie vo forme umelo dodávaných vitamínov a iných umelo pridávaných látok v umelom mlieku. Umelé mlieko nie je zázračná palička, ktorá vždy funguje, ak nefunguje nič iné. Navyše, ak by skutočne vaše bábätko na prsníku dostatočne nepilo, je možné aj v tejto dobe zvýšiť príjem mlieka, čo je prvá stratégia pred tým, než by sa hľadali iné možnosti. Od správneho prisatia totiž závisí dobré pitie bábätka. Je užitočné pozrieť si fotky správneho prisatia a naučiť sa, ako pomôcť bábätku stláčaním prsníka, aby vypilo viac mlieka. Materské mlieko je výborným zdrojom karbohydrátov, proteínov, tuku, minerálov a vitamínov a je najlepším typom mlieka pre dieťa tak dlho, ako ho dokáže vaše telo vytvoriť.
Zvýšenie príjmu materského mlieka často zvýši aj chuť do skúšania príkrmov. Dávajte bábätku možnosť skúšať jedlo kedykoľvek, keď má najväčší záujem a keď je na to najlepšia pohoda. Pri príkrmoch nie je podstatné presné časovanie, neexistuje najlepší čas. Najlepší čas je ten, keď je dieťatko spokojné a keď má chuť papať. Omnoho dôležitejšie než presné množstvo a druh zjedeného jedla je to, aby bábätku chutilo a aby malo z jedla radosť. V tomto bode nie je úlohou rodiča dostať do bábätka čo najväčšie množstvá jedla. Ak zje pár lyžičiek, je to v poriadku, ak má chuť zjesť viac, dajte mu viac. Dávajte mu toľko jedla, koľko chce. Podmienky okolo jedenia si vytvorte také, aké vám vyhovujú. Je pravda, že mnohé bábätká jedia viac a lepšie, keď sú niečím zaujaté. Je tiež dobré, ak dieťatko často zoberiete so sebou k stolu, keď vy jete, a umožníte mu, aby sa natiahlo za tým jedlom, o ktoré má záujem a jedlo ho. Ak má chuť na chlebík, nechajte ho jesť chlebík. Bábätká majú záujem o skutočné jedlo, ktoré jedia rodičia. Umožnite mu, aby vaše jedlo bralo do rúk, samo sa ním kŕmilo, namáčalo si ručičku do jedla a oblizovalo ju. Bábätko môže jesť bežné zdravé rodinné jedlá, o ktoré prejaví záujem. Papať sa bude učiť postupne v priebehu nasledujúcich mesiacov, nie je sa kam ponáhľať ani sa netreba znepokojovať množstvami či časovaním jedla. Poradie zavádzania jedál nie je dôležité (ak na to nemáte nejaký špeciálny dôvod), materské mlieko je sladké, a preto pokojne môžete medzi prvými príkrmami dávať ovocie. Keď je matka pri kŕmení nepokojná, ponáhľa sa alebo je v strese, dojča všetko vníma, čo môže negatívne ovplyvniť jeho vzťah k jedlu.
Prečo deti odmietajú jedlo? Komplexný pohľad na príčiny
Nechutenstvo u detí nastáva, keď dieťa zrazu prestane mať záujem o jedlo alebo začne odmietať stravu, ktorá mu predtým chutila. Tento problém môže byť spôsobený rôznymi faktormi a môže byť krátkodobý alebo dlhodobý. Problémy s jedením má podľa vedcov 20 - 35 % zdravých detí, čo naznačuje, že ide o pomerne bežný jav, ktorý nemusí vždy signalizovať vážny problém. Často sa stáva, že deti prechádzajú obdobím, kedy majú menšiu chuť do jedla, čo môže byť spôsobené fyzickými, emocionálnymi alebo psychologickými faktormi.
Vývojové fázy a rast
Deti zvyčajne jedia dobre do svojich 10-12 mesiacov. Potom však začínajú jesť menej, čo súvisí s ich tempom rastu. Počas prvých dvoch rokov života dieťa narastie o približne 25 cm a jeho hmotnosť sa strojnásobí. Táto rýchla zmena v raste môže ovplyvniť aj jeho apetít, keďže spomalené tempo rastu vyžaduje menej kalórií. Mladšie dieťa zje rovnako toľko ako staršie, pretože menšie stále rastie, avšak celkovo sa množstvo potrebného jedla vzhľadom na hmotnosť znižuje. Niekedy to však vyzerá, že jedia málo. Vždy by ste si mali všímať, či vaše dieťa rastie, prosperuje a či má dostatok energie. Ak áno, nie je žiadny dôvod na paniku. Z tejto fázy odmietania jedla určite vyrastie. V období rastových skokov, najmä v dospievaní, môže dieťa zjesť viac, inokedy je menej. Sledujme aj čas, obdobie, kedy sa to deje a dĺžku trvania takýchto období.
Neofóbia a Food Jag - normálne vývojové fázy
Neofóbia, alebo strach z nového jedla, sa objavuje už okolo 12.-13. mesiaca a znamená, že deti, ktoré predtým bez problémov jedli rôzne jedlá, ich zrazu odmietajú a zároveň netolerujú novú potravu. U niektorých detí sa neofóbia môže stať súčasťou širšieho problému so správaním, stále to však neklasifikujeme ako poruchu príjmu potravy. Neofóbiou môžu trpieť aj deti, ktoré boli pri narodení menšie, mali v rannom detstve reflux alebo boli menej dojčené.
Ďalším problémom, ktorý si treba uvedomiť, je takzvaný food jag. Ide o prijímanie len jedného druhu potravy alebo len niektorých druhov jedla. Stáva sa to väčšinou, ak každý deň ponúkate vášmu drobcovi to isté - napríklad na raňajky má stále toast, na večeru pečený zemiak. Ak nestriedate potraviny, môže to vyústiť do úplného odmietania jedla, ktoré malo vaše dieťa po celé týždne. Tento stav sa dá prekonať, ak dáte vášmu drobcovi pauzu od tohto druhu jedla a opätovne ho zavediete neskôr. Občas sa u batoliat pri rozbore jedálničkov stretávame s veľkou obľubou jedál s vysokým obsahom tuku - hranolky, hamburgery, párok v rožku, studený párok alebo špekačka, zemiakové lupienky, krémové torty. Preferencie maškŕt sú u našich detí vysoké, najmä pri rôznych oslavách.
Fyzické a zdravotné dôvody
Za nechuť do jedla u detí sú zodpovedné mnohé faktory, ktoré sa líšia v závislosti od veku dieťaťa. Každé štádium vývoja prináša špecifické situácie, ktoré môžu ovplyvniť stravovacie návyky. U kojencov (0 - 12 mesiacov) je nechutenstvo často spôsobené fyzickými problémami, napríklad prerezávaním zúbkov, ktoré môže spôsobovať bolesť a nepohodlie pri jedení. Prerezávanie zubov je samostatná kapitola, ktorú majú všetci rodičia veľmi dobre prečítanú. V tomto období deti často plačú, sú unavené, ubolené a, hádate správne, nechutí im. Dôvodom k nechutenstvu je najčastejšie bolesť ďasien, ale nájdu sa aj deti, ktorým spočiatku papanie so zúbkami prekáža a na tento nový pocit si musia zvyknúť. V štúdii väčšina matiek uviedla, že jedným z najčastejších príznakov prerezávania zúbkov bolo zlé kŕmenie, ktoré sa vyskytlo u 65 % detí. Dobrou správou však je, že prerezávanie zúbkov je len dočasné obdobie, ktoré čoskoro prejde a apetít sa dieťatku opäť vráti.
Nechutenstvo u batoľaťa môže spôsobiť celý rad infekcií od nepríjemnej infekcie uší až po obyčajnú nádchu. Chuť do jedla potláčajú najmä infekcie spôsobujúce bolesť hrdla, bolesti bruška, hlavy, kĺbov, hnačka, zvracanie, zápcha, teploty, kašeľ a rad ďalších ťažkostí. Niekedy s tým môžu súvisieť aj tráviace problémy, ako napríklad bolesti brucha alebo reflux. Tieto faktory môžu ovplyvniť ich apetít, ale väčšinou ide o prechodný problém, ktorý vymizne, keď sa dieťa zotaví. U batoľaťa môže byť tiež prítomná alergia na nejakú potravinu, ktorá spôsobuje bolesť.
Vplyv psychiky, prostredia a únavy
Neofóbiu často zhoršuje aj to, ak deti v noci pijú neprimerane veľa mliečka a následne cez deň nie sú hladné. Majú prehodený režim jedenia deň a noc. Tým pádom celú noc pijú mlieko a cez deň nemajú základnú motiváciu preto, aby jedli - hlad. Po dlhom a aktívnom dni, ale aj po náročnej noci môže byť dieťa príliš unavené na to, aby sa najedlo. Deti v ranom veku sa vyvíjajú bleskovou rýchlosťou, čo môže občas spôsobiť nechutenstvo. Jednoducho nemajú čas najesť sa, pretože svet je taký obrovský a času na objavovanie zdanlivo málo.
Jedenie je zmyslový zážitok (a pre batoľa obzvlášť), možno mu nechutí práve kvôli tomu, že ponúkané jedlo je príliš chrumkavé, nadmieru rozmixované (alebo, naopak, nedostatočne rozmixované), zapácha, má zvláštnu farbu, je studené alebo horúce a podobne.
U predškolákov je znížená chuť do jedla najčastejšie spôsobená psychologickými faktormi, ako je stres z nového prostredia - napríklad nástup do škôlky, kde sa musia prispôsobiť novým pravidlám a rutine. V školskom veku môže nechutenstvo u detí vzniknúť z rôznych dôvodov - stres v škole, problémy medzi kamarátmi alebo obavy z prospechu - aj to môže ovplyvniť ich chuť do jedla. V puberte sú najčastejšími príčinami nechutenstva u detí hormonálne zmeny, ktoré môžu ovplyvniť chuť do jedla. Toto obdobie je priam koktail fyzických a emocionálnych zmien, ktoré spôsobujú dočasné zníženie chuti do jedla. Pridať sa môžu aj ďalšie príčiny, ako stres zo školy, rodinné problémy alebo nezhody v medziľudských vzťahoch. Tínedžeri si často nepotrpia na zdravú stravu a dostatok spánku, práve naopak, čo môže oslabiť ich imunitný systém. Deti môžu trpieť aj depresiou, ktorá sa môže prejavovať nechutenstvom. Prieberčivosť dieťaťa môže byť vážnejší problém ovplyvnený niektorými faktormi, ako je vnímanie jedla, rozvoj svalov v oblasti tváre a sánky, spojenie jedenia s bolesťami po prekonanej chorobe (hnačky, bolesti brucha a podobne), prípadne aj nedostatkom niektorých minerálov. Na druhej strane môže byť prieberčivosť spôsobená aj prílišným tlakom rodiny (matky) na jedenie dieťaťa, nalomením pocitu sýtivosti, istou formou manipulácie zo strany rodiny alebo dieťaťa. Príliš pevné pravidlá v kombinácii potravín môžu však viesť k vzniku stereotypov, ktoré sa ťažko prekonávajú.
Vplyv stravy na apetít
Pokiaľ strava dieťaťa obsahuje príliš veľa jednoduchých sacharidov, cukrov či škrobu v kombinácii s tukmi, môže to mať vplyv na jeho apetít. Sladkosti, slané či sladké pochutiny, biela ryža, biele cestoviny, biele pečivo, zemiaková kaša - to všetko môžeme zaradiť k potravinám s vysokým GI, ktoré zbytočne provokujú inzulín. Pri takejto strave môže dochádzať k rozpojeniu metabolických a fyziologických dráh, dokonca až k vzniku leptínovej rezistencie, kedy má dieťa chuť jesť, pretože nesprávne vyhodnocuje vlastný apetít. Deti, ktoré jedia príliš veľa sladkostí a spracovaných potravín, môžu mať zníženú chuť na výživné jedlá. Rafinovaný cukor v sladkostiach totiž spôsobuje rýchle výkyvy hladiny energie a môže narušiť prirodzený pocit hladu.
Osvedčené stratégie pre podporu zdravého stravovania
Hoci nechutenstvo u detí je častý problém, máme pre vás dobrú správu - vo veľkej väčšine prípadov je to iba prechodná fáza, ktorú spolu dokážete prekonať. Úspech je, ak je dieťa schopné dať si jedlo do úst.
Nastavenie rodičov a prostredie pri jedle
Pre rodičov je odmietanie jedla často frustrujúce. Dôležité je zachovať si zmysel pre humor a nezabúdať aj na vyťaženie iného dospelého. Nátlak pri jedení v spojitosti s prehnanou kontrolou rodičov je kontraproduktívny. Deti, ktoré netrpia poruchou príjmu potravy, určite nebudú naschvál hladovať. Jedenie je normálna vec, nie je to niečo, za čo by sme museli naše deti pochváliť. Nepoužívajte žiadne frázy typu „dobrý chlapec“ alebo „šikovné dievčatko, zjedla si brokoličku“. Pochvala za jedenie ich učí, že môžu prosíkať, manipulovať s nami a získavať pozornosť na to, čo a ako jedia. Mali by ste byť neutrálni. Pochváliť vášho drobca môžete za dobré správanie pri stole, alebo môžete podotknúť, aké fajné a zdravé je jedlo, ktoré práve je. Mali by ste sa však vyhnúť frázam typu mňaaam, to je výbornééé. Ak ho za vypľúvanie hrešíte, potom môže odmietať dať si jedlo do úst úplne. Je dôležité, aby dieťa jedlo v pokojnom prostredí a nebolo rozptyľované hračkami a podobne. Venujte sa mu v čase kŕmenia, nebuďte netrpezliví, keď je dieťa pomalé. Keď dobre je, pochváľte ho, pohlaďte. Keď nechce jesť, nehneváme sa. Chvíľu prestaneme s kŕmením a za chvíľu znovu ponúkneme.
Nie je takmer nič prospešnejšie ako pestovať dobré stravovacie návyky - spoločné stolovanie a jedenie ako rodina. Sedenie spolu pri stole by malo byť spoločenské a viac o spájaní ako o jedení. Všetci by ste sa mali medzi sebou rozprávať, napríklad o jedle, ktoré práve jete. V čase jedenia sa vyhnite telefónu, televízoru či hračkám, ktoré vášho drobca rozptyľujú. Jediné, čo si deti môžu priniesť k stolu, je obľúbený plyšák, bez ktorého neurobia ani krok, poprípade bábika alebo plyšový maznáčik. Od malička by ste mali deti viesť k tomu, že existujú dôležitejšie veci ako pozeranie do elektroniky. Stravujte sa spoločne s aspoň jedným rodinným členom pri stole a komunikujte s dieťaťom, namiesto rozprávky v elektronickom médiu si hovorte rozprávky vzájomne. Vysvetlite dieťaťu (ak je už väčšie), čo sa deje s jeho telom, keď nevníma čo je. Dohodnite sa v rámci celej rodiny, že pri stolovaní sa mobily, tablety a notebooky zatvárajú či prenesú do inej miestnosti a nebudete reagovať na žiadne pípnutia, správy či hovory. Čas obeda či večere je proste čas na rodinu a lásku.
Pravidelný režim a správne načasovanie
Uistite sa, že vaše dieťa nemá medzi hlavnými chodmi neustále snacky (jedlo, mlieko). Chceme totiž, aby pri príchode k stolu na obed, večeru, či ráno, pociťovalo základnú biologickú potrebu, základný predpoklad preto, aby jedlo - HLAD. Nechceme, aby dieťa hladovalo, avšak ani nechceme, aby polhodinu pred večerou zjedlo pol rožka a dve jablká. Jedzte vždy v rovnakom čase. Raňajky, obedy, večere, ale aj desiate a olovranty si naplánujte vždy na rovnaký čas a snažte sa takisto dodržiavať pravidelné intervaly medzi jedlami. Možno bol olovrant vášho dieťaťa veľmi skoro po výdatnom obede a drobec jednoducho nemá chuť. Medzi jednotlivými jedlami by sme nemali dieťaťu podávať sušienky či iné drobnosti na zahryznutie, aj keď dieťa plače.
Zapájanie detí do procesu
Existuje mnoho jednoduchých a zábavných vzdelávacích spôsobov ako zapojiť malé deti do nakupovania, varenia a prípravy jedla. Zoberte svojho drobca na trh alebo do supermarketu, alebo na zber do vlastnej záhrady - je to výborná príležitosť, aby sa deti zoznámili s potravinami. Choďte do knižnice, dovoľte vášmu drobcovi nájsť knihu s receptami a vybrať jedlo, ktoré vám pomôže pripraviť. Potom môže nakresliť alebo napísať nákupný zoznam. Dokonca aj 15-mesačné dieťa vie miešať a dvojročné môže s pomocou rodiča začať krájať. Dovoľte deťom prestrieť stôl a servírovať, čo pripravíte. Radosť z jedla môže priniesť aj detský riad a príbor, ktorý bude len a len ich. Pripravujte jedlo zaujímavo a atraktívne tak, aby ste si mohli hovoriť o jednotlivých potravinách rozprávky/príbehy.
Správna prezentácia a prístup k novým jedlám
Pre vášho drobca môže byť ohromujúce, keď má pred sebou veľký tanier jedla, ktorý musí „zdolať“. Pre rodičov je zase skľučujúce, keď ich dieťa neje dobre. Urobte kompromis. Použite veľký tanier s menšou porciou jedla. Nenúťte dieťa do jedla a zároveň mu na tanier nenakladajte príliš veľa jedla. Ak dieťa nechce jesť, hovorte o jedle v intelektuálnej rovine. Vložte rôzne druhy jedla do rôznych priehradiek. Alebo použite podnos na muffiny. Pre malé deti je to veľmi pôsobivé. Niektoré nemajú rady, keď sa potraviny dotýkajú iných, mohli by sa vzájomne „kontaminovať“.
Než sa váš drobec rozhodne, či má niečo rád alebo nie, môže vás to stáť niekoľko pokusov. Prvá negatívna reakcia by nemala znamenať, že nejaké jedlo mu už neponúknete nikdy viac. Skúste ponúknuť vášmu drobcovi „bezpečné“ známe jedlo s malým kúskom nového jedla. Nemali by ste si všímať, či ho dieťa prijme alebo odmietne. Ak nové jedlo vyskúša, opýtajte sa ho, čo si o ňom myslí. Alebo to premeňte na hru a opýtajte sa vášho dieťaťa, akú známku do 10 by mu dalo. Občas, keď niečo jete, skúste namodelovať situáciu, že ste si možno vzali viac ako zvládnete, alebo niečo, čo sa vám nepáči a čo vám nechutí. Pripravte spoločne veľkú misu s niečím chutným - napríklad so želé, pudingom alebo jogurtom. Zakryte ju a vložte do nej nejaké malé plastové hračky, s ktorými sa môže váš drobec hrať. Dovoľte mu objavovať hračky a jedlo akýmkoľvek spôsobom, akým chce. Cieľom tejto hry nemusí byť jedenie, ale iba to, že dieťa vidí jedlo ako niečo zábavné. Nesnažte sa ho prinútiť, aby jedlo, olizovalo alebo koštovalo.
Dôležitosť fyzickej aktivity
Podľa odborníkov fyzická aktivita podporuje trávenie a prispieva k lepšej črevnej rovnováhe, čím pomáha udržiavať prirodzenú chuť do jedla. Deti by sa mali venovať aspoň 60 minút mierne až intenzívne náročnej pohybovej aktivity denne - ideálne formou hier, športu alebo prechádzok na čerstvom vzduchu. Pravidelný pohyb zvyšuje hladinu energie, zlepšuje náladu a podporuje prirodzený pocit hladu. Dôležité je obmedziť dlhé sedenie pri obrazovkách, ako sú televízor, tablet či mobil. Namiesto toho deti povzbuďte, aby sa hýbali. Cvičením sa uvoľní oxytocín a ostatné endorfíny, čo spôsobí, že sa všetci budete cítiť lepšie.
Špecifické problémy a ich riešenia
Detský apetít dokáže rodičov poriadne potrápiť. V pondelok je ich najobľúbenejším jedlom čistý rožok, v utorok ho nemôžu ani cítiť a celý deň by jedli iba banány. Kolísanie apetítu u detí je prirodzené a stretávajú sa s tým aj dospelí. U detí je bežné, že jeden deň si neustále pýtajú niečo na jedenie a hneď nasledujúci deň od seba odsunú všetko, čo im naservírujete.
Problém č. 1: Jedáva len pri obrazovke (TV/Tablet)
Dnes sa stretávame veľmi často s javom, kedy deti pri prežúvaní jedla sústreďujú svoju pozornosť na sledovanie programu v televízii či na tablete/mobile. Takéto jedenie vyvoláva úplne inú fyziologickú a hormonálnu reakciu tela v porovnaní so štandardným jedením. Deti, ktoré sa sústredia na pozeranie rozprávky, nevnímajú jedlo, jeho chuť, vôňu, konzistenciu a majú plne odpútanú pozornosť. Nedokážu správne vyhodnotiť pocit nasýtenia a je tu vyššia pravdepodobnosť nadváhy a obezity vo vyššom veku. Taktiež nevnímajú, aké jedlo vkladajú do úst a v akom množstve. Znižuje sa počet prežutí a majú tendenciu rýchlejšie prehĺtať väčšie sústa, čo môže sťažiť trávenie jedla a vyvolávať problémy s tráviacim traktom. Aby sme sa vyhli negatívnym dôsledkom, snažme sa stravovať spoločne s aspoň jedným rodinným členom pri stole, komunikovať s dieťaťom a pripravovať jedlo zaujímavo.
Problém č. 2: Prieberčivosť a odmietanie zdravých jedál
Prieberčivosť dieťaťa môže byť vážnejší problém ovplyvnený niektorými faktormi, ako je vnímanie jedla, rozvoj svalov v oblasti tváre a sánky, spojenie jedenia s bolesťami po prekonanej chorobe, prípadne aj nedostatkom niektorých minerálov (napr. zinok). Na druhej strane môže byť prieberčivosť spôsobená aj prílišným tlakom rodiny (matky) na jedenie dieťaťa, nalomením pocitu sýtivosti, istou formou manipulácie zo strany rodiny alebo dieťaťa. Dieťaťu treba venovať viac nenásilnej pozornosti. Jedlo nie je to najdôležitejšie, čomu sa máme venovať a nemá byť stredobodom nášho záujmu. Jeme, aby sme žili a nie naopak. S dieťaťom nakupujme, hrajme sa s potravinami a vysvetľujme mu, čo pre nás znamenajú, čo nám prinášajú a vďaka ktorým sme zdraví. Nesiľte dieťa do extrémne veľkého repertoára, ponúkajte zdravé jedlá, ale nie v širokej palete potravín. Dieťa v troch rokoch prechádza neofóbiou, strachom z nového, a mnohé potraviny odmieta práve z toho dôvodu, že sa s nimi ešte nezoznámilo. Pri nákupe dávajte do košíka veci, o ktorých viete, že ich vaše deti majú rady a to isté platí aj o varení. Samozrejme, nie každý deň môžu byť na raňajky presladené cereálie, ale neodopierajte deťom úplne to, čo im najviac chutí.
Problém č. 3: Odmietanie zeleniny
Deti majú často problém s čerstvou zeleninou. Netreba podceňovať varenú, dusenú, blanšírovanú či pečenú zeleninu. Ak neje čerstvú, existuje množstvo spôsobov ako vitamíny doplniť varenou. Taká dobrá hustá zeleninová polievka, zeleninové kroketky pečené v rúre, či zeleninové nátierky sú taktiež dobrým zdrojom potrebných vitamínov a minerálov.
Problém č. 4: Nevydrží sedieť pri stole
Naháňanie dieťaťa nikam nevedie a je jednou z častých chýb pri stravovaní malých detí. Predstavte si, že v škôlke deti pekne sedia za stolíkmi a nikto ich nemusí naháňať. Dieťaťu vysvetlíme, že sa je len v kuchyni za stolom a nikde inde. Dodržujte to však celá rodina. Ak dieťa nevydrží a odbehne, nechajte mu ešte chvíľu tanier na stole, kým sa naje celá rodina a potom to odložte na neskôr. Neponúkajte mu žiadne jedlo medzitým. Dohodnite sa, že raz za čas si spolu urobíte piknik v prírode, na záhrade alebo len na balkóne, prípadne v zimnom období aj v jeho izbe na deke - ale okrem týchto prípadov budete jesť vždy pri stole. Po roku sa má dieťa začať učiť jesť samo, aj keď robí neporiadok. Len ho dokŕmte. Buďte trpezliví. Dieťa sa tak učí, že jedlo je spoločenskou záležitosťou a prejavom rodinnej súdržnosti.
Problém č. 5: Chce jesť aj po večeri/stále chuť na sladké
Opäť treba zvážiť, či v tomto prípade ide o skutočný hlad, alebo len chuť či istú formu manipulácie kvôli nedostatku pozornosti. Zamyslime sa nad tým, koľko dieťa reálne je, aké porcie má, či má dostatok všetkých živín a v akom pomere. Skúsme si niekoľko dní podrobne písať, čo všetko dieťa zje a či v strave nemá príliš veľa jednoduchých sacharidov, cukrov či škrobu, v kombinácii s tukmi. Sladkosti, slané či sladké pochutiny, biela ryža, biele cestoviny, biele pečivo, zemiaková kaša - to všetko môžeme zaradiť k potravinám s vysokým GI, ktoré zbytočne provokujú inzulín. Pri takejto strave môže dochádzať k rozpojeniu metabolických a fyziologických dráh, dokonca až k vzniku leptínovej rezistencie, kedy má dieťa chuť jesť, pretože nesprávne vyhodnocuje vlastný apetít. Pokiaľ má dieťa dobrú zdravú stravu s dostatkom komplexných sacharidov a vlákniny, nie je dôvod sa obávať, že nám po večernom umytí zomrie hladom. Iné je to v období rastového skoku, v období dospievania, kedy je druhá večera na mieste, opäť však v správnom čase a s dostatočným odstupom pred spánkom. Ak má dieťa neustále chuť na sladké, treba zvážiť, či nejde o vážnejší problém, alebo či jeho strava nie je plná jednoduchých sacharidov, cukrov či škrobu. Chuť na sladké vieme upokojiť ovocím, sušeným ovocím v bio kvalite, horkou čokoládou, sladkými, ale zdravými jedlami (obilninové kaše, jogurt s medom, placky či palacinky v zdravej verzii). Ak napriek zaradeniu aj zdravých sladkých jedál má dieťa chuť na sladké, musíme situáciu riešiť komplexnejšie.
Problém č. 6: Vplyv starých rodičov
Záleží od toho, nakoľko sú ochotní s nami starí rodičia komunikovať, diskutovať o problematike zdravej výživy a čo my považujeme za nezdravé veci. Pokiaľ dieťaťu starí rodičia pripravia domáci koláč s cukrom alebo parené buchty, rozhodne by sme to tak mali nechať, ak je to skôr sporadické. Pokiaľ mu však ponúkajú kupované sladkosti a priemyselne spracované pochutiny, skúsme sa s nimi porozprávať a nájsť spoločný kompromis - teda radšej ten domáci koláč ako horalky. Argumentujme logicky, bez hnevu, poďakujme sa, ale v záujme zdravia dieťaťa trvajme na svojom rozhodnutí. Nevhodnými zásahmi zo strany rodičov a často i starých rodičov, ktorí to s dieťaťom myslia dobre a ponúkajú mu jedlo nadmerne, najmä tučné a sladké maškrty, môžeme veľmi ľahko výživu dieťaťa narušiť.
Problém č. 7: Prejedanie sa
Zdravé dieťa sa neprejedá! Zdravé dieťa, s dobre vyvinutou reguláciou príjmu potravy, má vnútorné nastavenie naladené na svoje vlastné potreby. To znamená, že vie koľko, čo a kedy jesť. Táto schopnosť, s ktorou sa dieťa rodí, môže byť narušená, ak bolo dieťa prikrmované alebo kŕmené umelou formulou v pravidelných intervaloch a s rovnakým objemom mlieka, ak sme v batolivom období dieťa nútili dojedať celé porcie, ak sme dieťa nútili do jedenia vo všeobecnosti, ak sme používali zavádzanie či manipuláciu na to, aby sme dieťa prinútili jesť, ak dieťa žije v stresujúcom prostredí, ak je dieťa pod veľkým tlakom/nátlakom alebo prežíva emocionálne ťaživé obdobie. Pokiaľ máme pocit, že je veľa, píšme si presné záznamy stravovania, jeho aktivity, spánok, pitný režim a aj vyprázdňovanie. Všímajme si všetko, čo nie je v súlade s našou predstavou. Poraďme sa potom s odborníkom a predložme tieto záznamy, alebo si skúsme reálne spočítať koľko vlastne zjedlo.
Problém č. 8: Odmietanie čistej vody
Z pediatrických ambulancií vieme, že deti majú rady vodu ochutenú ovocnými sirupmi, preferujú džúsy, kolu, teda nápoje, ktoré obsahujú väčšie množstvo cukru. Aj do ovocného čaju matky dávajú sirup. Takto prenáša na svojho potomka nesprávne rodinné stravovacie návyky. Vidíme potom jedného alebo oboch rodičov s nadváhou a 2 - 3-ročného "bacuľka". Pokiaľ dieťa odmieta čistú vodu,
tags: #10 #mesacne #dieta #absolutne #nechce #jest