Je bežné, že rodičia sú znepokojení, keď si všimnú, že ich dieťa si opakovane udiera hlavičku o veci. Hoci to môže byť desivé, takéto správanie je u malých detí pomerne časté a vo väčšine prípadov nie je dôvod na vážne obavy. Avšak, je dôležité pochopiť možné príčiny tohto správania a vedieť, ako správne reagovať. V tomto článku sa zameriame na možné príčiny, prečo si dieťa, vrátane 10-mesačného, môže začať búchať hlavu, a ponúkneme rady a riešenia, ako na túto situáciu reagovať. Je dôležité si uvedomiť, že každé dieťa je jedinečné a príčiny tohto správania sa môžu líšiť, pričom sa môžeme stretnúť s podobnými prejavmi aj u detí v rôznom veku, od 7 mesiacov, 10 mesiacov, cez batoľatá vo veku 14 alebo 18 mesiacov až po predškolský vek. Bezpečnosť dieťaťa je prioritou, a preto sa budeme venovať aj všeobecným úrazom hlavy u detí, aby rodičia dokázali rozlíšiť bežné pády od potenciálne vážnych situácií.
Časté správanie, ktoré znepokojuje rodičov
Rodičia robia všetko pre to, aby bolo ich dieťa v bezpečí. Zaistia zabezpečenie domu, obklopia drobca hračkami primeranými veku a prijmú opatrenia na zníženie rizika nehôd. Zdá sa však, že si niektoré deti zvyknú opakovane biť hlávku alebo búchať hlavou do predmetov, ktorým sa skutočne nemôžete vyhnúť - steny, postieľku, podlahu, ruky. Toto správanie je pre rodičov znepokojujúce. Pre rodiča nie je jednoduché vidieť, že jeho malé dieťa si ubližuje. Prečo to robí? Je vôbec normálne? Treba s ním ísť k psychológovi? Nie je niečo v našej rodine v poriadku? Mám to ignorovať? Čeliť rozhnevanému dieťaťu chce skutočnú odvahu. Ale snažte sa zachovať pokoj a nerozvíjajte veľmi svoje obavy, pretože toto správanie sa u malých detí vyskytuje pomerne často, čím sa dá označiť za normálne. Dôvody detského správania netreba brať na ľahkú váhu, dieťatko môže niečo bolieť alebo stresovať. Napriek tomu to spravidla vôbec nie je dôvod na paniku, hoci pohľad to môže byť nepekný. Nie je to ani dôvod na to, aby sme mávli rukou a dieťa úplne ignorovali.
Pochopenie vývoja dieťaťa: Prečo si dieťa búcha hlavu?
Existuje niekoľko dôvodov, prečo si dieťa môže začať búchať hlavu. Medzi najčastejšie patria vývinové fázy, emocionálne prejavy alebo reakcie na vonkajšie podnety. U batoliat sa dramaticky rozvíja motorika. Je to obdobie, kedy sa stavajú na nohy, sadajú si a robia veľké pokroky. Je možné, že dieťa testuje povrchy okolo seba a zisťuje, čo sa mu uhne a čo nie. Učí sa orientovať v priestore.
Potreba fyzického podnetu a vybíjanie energie
Dieťa môže prežívať silné emócie, ktoré potrebuje vyvážiť fyzickým vnemom. Búchanie hlavy o podlahu alebo stenu je preň jednoduchý a rýchly spôsob, ako si spôsobiť fyzický podnet. Dieťatko prevalcujú emócie, ktoré sú také silné, že ich potrebuje vyvážiť fyzickým vnemom. A tak si spôsobí fyzické podnety okamžite a samo - tak, ako je to v danej chvíli možné. Najjednoduchšie a najrýchlejšie je preto hodiť sa o zem a búchať hlavou o podlahu alebo o stenu. Jedno z toho je dostupné takmer vždy. Ak si dieťa ubližuje aj bez toho, aby bolo nahnevané, možno len potrebuje fyzické vnemy. Napríklad, niektoré deti to robia pre zábavu, alebo ako spôsob uspávania, či vybíjania prebytočnej energie. Takéto správanie môže byť predzvesťou obdobia vzdoru.
Túžba po väčšej pozornosti
Dieťa sa môže hodiť o zem a búchať si hlavu, aby upútalo pozornosť rodiča. Hoci vyzerá často nepríčetne, stíha jedným okom sledovať, čo na to rodič, prípadne sa presunúť do jeho zorného poľa, ak sa rodič otočil. Ak zrovna máte neodkladnú prácu (práve preto sa dieťa zvyčajne týmto spôsobom hodí o zem), môže to byť jeho spôsob komunikácie. Je to prejav jeho vzdorovitosti a trucovitosti.
Neschopnosť vyjadriť hnev a frustráciu
Malé deti, ktoré ešte nevedia rozprávať, prežívajú svoje emócie veľmi silno a sú frustrované, že ich nevedia vyjadriť slovami. Búchanie hlavy môže byť spôsob, ako vyjadriť hnev alebo frustráciu. Svoje emócie prežívajú veľmi silno a o to viac ich hnevá, že ich nevedia ešte vyjadriť tak, aby im rodič hneď rozumel. Vyjadriť svoje emócie slovami je ťažké aj pre mnohých dospelých, ktorých to tiež frustruje. O to viac malé dieťa, ktoré ešte so svetom nemá toľko skúseností a nacvičených techník na zvládanie ničivých pocitov. Matka 28-mesačnej dcérky, ktorá začala s búchaním hlavy už vo veku 19 mesiacov, potvrdzuje, že takéto malé deti prežívajú veľmi silné emócie - príjemné aj nepríjemné, ale nedokážu ešte to, čo prežívajú, dať efektívne do slov. Keď sa niečo nepodarí, alebo veci nejdú podľa ich predstáv, potrebujú to nejakým spôsobom spracovať.
Bolesť
Niekedy deti reagujú na bolesť nepokojom až fyzickým ubližovaním si. Jednoducho nevedia, ako si s bolesťou poradiť. Typicky je to pri bolesti zubov, brucha či pri zápale stredného ucha. Zbystrite, ak si dieťa ubližuje vždy na tom istom mieste. Napríklad si búcha hlavu vždy len jednou stranou (tou, kde je zapálené ucho či rastúci alebo boľavý zub). Ak tak robí v priebehu krátkeho času, napríklad niekoľkokrát za deň a predtým to nerobievalo. Všímajte si aj iné možné príznaky infekcie, napríklad zvýšenú teplotu, odmietanie tekutín a jedla, malátnosť a iné zmeny v správaní.
Stres
My dospelí reagujeme na stres rôzne. Niekto sa opíja, iný potrebuje behať, ďalší behá každú chvíľu na záchod. Aj my dospelí máme svoje slabé miesta, ktoré sa v strese takmer vždy prejavia. Dieťatko v strese tiež nevie, čo si so sebou počať a môže reagovať tým, že si ubližuje. Takýmto spôsobom ventiluje napätie, ktoré sa v ňom hromadí. Dokáže byť poriadne nervózne, búcha si hlavičku o podlahu, alebo si o ňu ťuká autíčko, dokáže preplakať/prevrieskať polku dňa, niekedy je to riadny nápor na nervy. Rýchle zmeny nálad môžu byť tiež signálom pre nahromadený stres.
Problémy s dojčením u mladších dojčiat
U 7-týždňového bábätka, ale aj u staršieho dojčaťa, môže byť nervozita pri kojení spojená s tokom mlieka. Dieťa sa môže hnevať, biť pästičkami a odťahovať od prsníka, ak vníma tok mlieka ako nedostatočný, alebo naopak, príliš rýchly. Táto frustrácia môže viesť aj k prejavom, ako je búchanie hlavy, hoci u 10-mesačného dieťaťa je to už menej častá príčina priamo spojená s dojčením ako u novorodencov.
Jednoduchý spôsob, ako dramaticky znížiť záchvaty hnevu u batoľaťa
Ako reagovať na búchanie hlavy: Kľúčové tipy pre rodičov
Správna reakcia na búchanie hlavy je kľúčová. Hoci sa niekde rodičia dočítali, že si to nemajú všímať, aby neupriamovali na neželané správanie pozornosť, mnohí rodičia intuitívne cítia, že takýto postup im úplne nevyhovuje. Určite je potrebné dieťatku namiesto ignorovania v týchto chvíľach pomôcť. Samozrejme, neznamená to, že mu máte ustupovať a dovoliť mu niečo, čo ste predtým zakázali. Treba však skúsiť zostať v súcitnom postoji voči dieťaťu s tým, že viete, že si nevie pomôcť. Na to potrebuje Vás, pokojnejšiu, zrelšiu nervovú sústavu, ktorá ju naučí, ako s vecami naložiť.
Zachovajte pokoj a zabezpečte bezpečnosť
Je dôležité, aby ste zachovali pokoj a nereagovali panicky. Dieťa vníma vaše emócie a ak ste nervózni, môže sa cítiť ešte horšie. Uistite sa, že dieťa je v bezpečnom prostredí a nemôže si vážne ublížiť. Ak sa búcha o zem, podložte mu pod hlavu vankúš alebo deku. Ak si dieťa testuje terén, často si dá pozor, aby si vážne neublížilo, no rodičovský dohľad je nevyhnutný.
Uznajte a pomenujte emócie
Dieťatku pomôže, ak mu venujete aspoň chvíľu pozornosť, pomenujete jeho pocity (napríklad: "Vidím, že si nahnevaný", "Zdá sa, že si smutný", "ty sa teraz asi hneváš, ty si teraz smutný, lebo…"). Svojou pokojnou reakciou mu dáte najavo, že svet sa nerúca. Môžete dieťatku navrhnúť nejaké riešenie (napríklad sa hnevá, lebo sa mu zrútila veža z kociek, tak mu navrhnete, aby to skúsilo znova alebo pre zmenu nech kocky pekne uprace do škatule). Malé deti ešte nevedia dobre vyjadriť svoj hnev a bezmocnosť. Pomôžete mu, ak mu prejavíte pochopenie.
Odveďte pozornosť a ponúknite alternatívy
Skúste odviesť pozornosť dieťaťa od búchania hlavy. Ponúknite mu obľúbenú hračku, knižku alebo ho vezmite na prechádzku. Ak je to možné, nechajte ho pri sebe, aby vás pri práci mohlo sledovať. Ideálne je, ak ho do svojej práce zapojíte. Niekedy pomôže zmeniť miestnosť alebo situáciu, ktorá spúšťa neželané správanie.
Vyhnite sa trestom a fyzickým trestom
Trestanie dieťaťa za búchanie hlavy je kontraproduktívne. Tresty môžu zvýšiť stres a úzkosť dieťaťa a zhoršiť jeho správanie. Fyzické tresty na deťoch treba zakázať. Výskumy jasne potvrdzujú, že akékoľvek bitie deti vždy poškodzuje, zvyšuje ich agresivitu, náchylnosť na duševné choroby či závislosti. Namiesto trestu je dôležité poskytnúť dieťaťu oporu, pochopenie a pomoc, nie ústup zo svojich zásad.
Pevné objatie a upokojenie
Ak v tej chvíli o objatie nestojí, môžete len pri nej zostať a upokojiť ju tým, že jej poviete, že ste pri nej, že to bude v poriadku a počkať, kým búrka prehrmí. Niekedy môže byť účinné aj pevné objatie - dieťa chytiť tvárou k sebe a pevne držať, ruky sa musia obvinúť nad lokty dieťatka, aby nemalo možnosť s rukami mávať a mlátiť. Ideálne je si s ním sadnúť, pretože tak môžete prichytiť aj nožičky, ať nekope. Alebo keď je dieťa silnejšie než rodič, položiť na postieľku a akoby zalehnúť (samozrejme, že hlavičku musí mať voľnú, ať sa neudusí). Niekedy sa odporúča dať čelo na čelo a uprene sa dívať do očí. Objatie deťom poskytne vhodný fyzický aj psychický podnet.
Riešenie špecifických príčin: Dojčenie a fyzické potreby
Ak je nervozita pri kojení, najmä u mladších dojčiat, príčinou búchania hlavy, je dôležité riešiť problémy s dojčením. Aj u starších dojčiat, ak dojčenie pretrváva, môžu mať tieto aspekty vplyv na ich celkovú spokojnosť.
Podpora dojčenia
- Skontrolujte prisatie: Uistite sa, že dieťa sa správne prisáva k prsníku. Dolná pera by mala pokrývať väčšiu časť dvorca ako horná pera, nos sa prsníka nedotýka a bábätko má hlavičku v miernom záklone s bradou v prsníku a noštekom voľným.
- Zvýšte tvorbu mlieka: Snažte sa zvýšiť tvorbu mlieka častým prikladaním dieťaťa k prsníku, odstriekavaním mlieka a dostatočným odpočinkom a hydratáciou.
- Obmedzte používanie cumlíka: Používanie cumlíka môže ovplyvniť tok mlieka a spôsobiť frustráciu dieťaťa pri dojčení. Snažte sa cumlík obmedziť alebo úplne vylúčiť.
- Využívajte kontakt koža na kožu: Fyzický kontakt s bábätkom, najmä kontakt koža na kožu, môže podporiť dojčenie a upokojiť dieťa.
- Spoločné spanie: Spoločné spanie s dieťaťom môže uľahčiť dojčenie v noci a podporiť tvorbu mlieka.
Dostatok fyzických podnetov a pohybu
Ak si dieťa ubližuje aj bez toho, aby bolo nahnevané, možno potrebuje viac pohybu, pobyt vonku, skákanie na trampolíne alebo masáž chrbta. Pre prevenciu možno viac pohybu na vybitie energie primerane veku - behanie, kotrmelce, baran-buc. Niektoré deti už asi viac pohybu mať nemôžu, lebo celý deň neustále niekde lietajú a nepamätajú sa, že by niekedy čo i len 5 minút sedeli v kľude. V takýchto prípadoch je dobré hľadať iné príčiny.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc: Signály, ktoré netreba ignorovať
V niektorých prípadoch môže byť búchanie hlavy príznakom vážnejšieho problému. Ak sa búchanie hlavy vyskytuje často, je veľmi intenzívne alebo sprevádzané inými znepokojujúcimi príznakmi, konzultujte s pediatrom. Lekár môže vylúčiť zdravotné príčiny a odporučiť ďalšie postupy. Vyhľadajte odbornú pomoc, ak:
- Búchanie hlavy je veľmi časté a intenzívne.
- Dieťa si pri búchaní hlavy spôsobuje zranenia.
- Búchanie hlavy je sprevádzané inými znepokojujúcimi príznakmi, ako sú oneskorený vývoj, problémy so spánkom alebo zmeny v správaní.
- Máte podozrenie, že dieťa prežíva silný stres alebo úzkosť.
- Máte obavy, že by to mohla byť predzvesť nejakej poruchy, napriek tomu, že je dieťa inak zdravé.
Príznaky duševných porúch u detí
Rodičia neraz bagatelizujú prvé príznaky duševných problémov u detí, čo je veľmi nebezpečné. Samozrejme, netreba sa hneď strachovať, ale dôležité je vedieť, kedy spozornieť, v akých situáciách a kde hľadať pomoc.
Medzi príznaky duševných porúch u detí patria:
- Častý plač bez zjavného dôvodu.
- Neustále smútok a strata záujmu o aktivity, ktoré dieťa predtým zbožňovalo.
- Izolácia od kamarátov a blízkych.
- Problémy so spánkom a nechutenstvo.
- Riskantné správanie vrátane sebapoškodzovania.
- Úzkosti a strachy, ktoré narúšajú každodennú činnosť.
- Extrémne výkyvy nálady, myslenia, telesnej a psychickej aktivity a správania.
- Poruchy príjmu potravy.
Ak si všimnete na dieťati zmeny správania a máte podozrenie na duševnú poruchu, nepanikárte. Vyhľadajte odbornú pomoc. Psychoterapia je najdôležitejšou súčasťou liečby psychických porúch u detí, a ak vyhľadáte terapeuta včas, je možné zabrániť rozvoju ochorenia. Niekedy môžu pomôcť aj doplnky stravy, napríklad Magne B6 v ampulách, ktoré niektorým deťom pomohli pri podobných problémoch.
Úrazy hlavy u detí: Rozlíšenie bežného pádu od vážneho poranenia
Na bežné detské pády si deti svojím vývojom postupne privykajú, každý nový pohyb sa učia súčasne s pádom. Úrazy hlavy sú u detí pomerne časté, keďže sa každý deň učia niečo nové - posadiť sa, postaviť sa, prejsť prvé samostatné kroky, vyliezť na sedačku či stoličku. Pády na hlavu z vlastnej výšky v bezpečnom prostredí preto zvyčajne nemajú vážnejšie následky. Omnoho častejšie sa závažné vnútrolebečné poranenia vyskytujú v prípadoch, kedy nie sú dôsledkom neobratnosti dieťaťa, ale nedostatočného dohľadu dospelého - pády novorodencov a batoliat z nábytku (sedačka, prebaľovací pult), pri starších deťoch pády z výšky na preliezkach či z bicykla. Vnímavý dohľad a nosenie ochranných pomôcok (prilba na bicykel) by mohli predchádzať veľkej časti závažných poranení hlavy u detí.
Charakteristiky detskej hlavy a riziká úrazov
Hlava dieťaťa sa v mnohom odlišuje od hlavy dospelého. Je väčšia v porovnaní k telu a samotná detská lebka je tenšia, poddajnejšia a viac deformovateľná v porovnaní s lebkou dospelého. Úraz hlavy môže ostať bez akýchkoľvek následkov, môže však viesť aj k závažným vnútrolebečným poraneniam, ktoré môžu život dieťaťa ohroziť.
Ako odlíšiť jednotlivé typy poranení v bežnej praxi?
Nanešťastie, ako pri väčšine ochorení, neexistuje 100% postup na vylúčenie možného vnútrolebečného poranenia. Pri akejkoľvek neistote alebo závažnom spôsobe úrazu je namieste vyhľadať lekársku pomoc.
- Hodnotenie závažnosti úrazu: Ak ste úraz videli, hodnotíte ho ako závažný? Napr. pád z veľkej výšky, vypadnutie z trampolíny, autonehoda? V takom prípade je vhodné vyhľadať lekársku pomoc, aj keď je dieťa bez ťažkostí. Ak je to možné, treba si zapamätať, kde si dieťa hlavu narazilo alebo v akej polohe sme ho našli.
- Vedomie a správanie dieťaťa: Bezprostredne po páde hodnotíme ako prvé vedomie a správanie dieťaťa. Po väčšine úrazov hlavy však dieťa ostane pri vedomí, treba však zhodnotiť jeho správanie. Dieťa môže byť otrasené, zľaknuté alebo „onemelé” z úrazu. Dôležité je preto upokojiť samu seba aj dieťa a po ukľudnení sa snažiť viesť normálnu konverzáciu (nemusia to byť žiadne závažné kontrolné otázky). Podľa veku sa nepriamo snažíme zhodnotiť, či je dieťa orientované v čase, či si pamätá na okolnosti pred pádom, či spoznáva známe osoby vo svojom okolí. Počas rozhovoru si taktiež všímame zreničky, mali by byť rovnako široké.
- Miesto nárazu: Po celkovom zhodnotení stavu dieťaťa sa zameriame na samotné miesto nárazu. Prezrieme hlavičku, hľadáme modrinu, odreninu, tržnú ranu alebo prípadnú deformitu v mieste nárazu. Pozor, tento krok je vždy dobré opakovať niekoľkokrát, modrina alebo vystúpený hematóm sa môžu objaviť aj s časovým odstupom, prípadne môžu zmeniť svoj charakter. Ak sa napríklad aj s časovým odstupom niekoľko hodín vytvorí na hlavičke tzv. prelievajúci sa hematóm (čo býva znakom lineárnej praskliny lebky, ako uvádza MUDr. F. Horn et al. v publikácii Detská chirurgia), je potrebné vyhľadať lekársku pomoc. Ak si dieťa pri páde spôsobilo tržnú ranu, bude pravdepodobne výrazne krvácať. Aj malé ranky na hlave bývajú veľmi krvácavé, najmä ak dieťa plače. Neznamená to však vždy, že poranenie je závažné. Krvácavosť je dôsledkom dobrého prekrvenia kože hlavy. Dôležité je preto opäť upokojenie dieťaťa, ranu prekryť a pritlačiť čistým a suchým krytím. Samotná modrina alebo odrenina nie je jednoznačne dôvodom na návštevu u lekára, ak je dieťa bez ťažkostí. Každú odreninu je však vždy dobré vydezinfikovať a do zhojenia nenamáčať.
Sledovanie po úraze a kedy je potrebná nemocnica
Aj keď je dieťa bezprostredne po úraze bez ťažkostí, je nutné ho sledovať i naďalej, a to po dobu minimálne 48 hodín. Dôvodom je, že závažné úrazy hlavy (napr. vnútrolebečné krvácanie) sa nemusia prejaviť hneď, ale s časovým odstupom. Príznaky, ktoré by mali rodičov znepokojiť počas tohto sledovania, zahŕňajú:
- Opakované vracanie.
- Pretrvávajúca ospalosť alebo porucha vedomia.
- Plač alebo zmena správania, ktoré sa nedajú upokojiť.
- Bolesti hlavy, ktoré neustupujú.
- Závraty, poruchy rovnováhy alebo zraku.
- Záchvaty kŕčov.
- Výtok čírej tekutiny alebo krvi z ucha alebo nosa.
- Nerovnaká šírka zreničiek.
- Novovzniknutá slabosť alebo ochrnutie končatín.
Uvedené symptómy sú všeobecné a nemusia sa vyskytovať všetky spoločne, alebo v rovnakej miere. Výskyt symptómov nie je špecifický pre jednotlivé typy vnútrolebečných poranení a nesvedčia jednoznačne o závažnosti poranenia. Vo všeobecnosti ale platí, že pokiaľ dieťa nemalo veľmi závažný úraz, nevytvorí sa mu na hlavičke prelievajúci hematóm a nemá žiadne ťažkosti, je možné ho odsledovať aj v domácom prostredí.
Po príchode do nemocnice dieťa vyšetrí lekár a podľa nálezu môže odoslať dieťa na ďalšie vyšetrenia. Pri negatívnom náleze poučí rodičov o ďalšom sledovaní v domácom prostredí. V rámci možných vyšetrení sa realizuje röntgenové (RTG) vyšetrenie lebky (menšie deti treba pri vyšetrení podržať, je preto vždy dobré prísť na vyšetrenie aj s doprovodom). Röntgenové vyšetrenie nevie potvrdiť alebo vylúčiť vnútrolebečné zakrvácanie, dokáže však odhaliť prasklinu alebo zlomeninu lebky, pri ktorej je zvýšené riziko vnútrolebečného krvácania. Indikáciu na CT vyšetrenie stanovuje lekár a má vlastné kritériá. CT vyšetrenie vystavuje dieťa značnej radiačnej záťaži, netreba preto vyšetrenie vykonávať „len tak pre istotu” alebo na žiadosť rodiča. Pri podozrení na závažné poranenie však jeho výťažnosť prevyšuje riziká a umožní rýchle a presné odhalenie prípadného krvácania. V prípade, ak má dieťa niektoré z uvedených symptómov, je možné realizovať neurologické vyšetrenie. Ak u dieťaťa symptómy pretrvávajú, prípadne je dieťa už v poriadku, no symptómy boli závažné, ostáva dieťa na sledovanie v nemocnici. Prečo teda musí ostať v nemocnici? Príznaky otrasu mozgu môžu byť identické s príznakmi závažného vnútrolebečného poranenia. Pri otrase mozgu príznaky postupne ustúpia a dieťa je ďalej bez ťažkostí. V prípade závažného poranenia sa môže celkový stav postupne alebo náhle zhoršovať, ale dieťa môže byť aj na určitý čas úplne bez ťažkostí. Následne však príde celkové zhoršenie stavu pacienta, ktoré môže prebiehať aj akútne.
Typy vnútrolebečných poranení
Podľa MUDr. (autorky publikácie Detská chirurgia, Horn F. et al. 2014) sa úrazy hlavy u detí delia na niekoľko typov:
- Otras mozgu: Je najčastejší typ poranenia. Otras mozgu je funkčné postihnutie mozgu bez morfologického nálezu.
- Epidurálny hematóm: Je zakrvácanie medzi lebkou a tvrdou plenou mozgovou. Svojou veľkosťou hematóm zvyšuje vnútrolebečný tlak a utláča mozog. Vždy vyžaduje intenzívny monitoring a podľa stavu aj chirurgickú evakuáciu.
- Subdurálny hematóm: Je zakrvácanie pod tvrdú plenu mozgovú.
- Intracerebrálna hemorágia: Znamená krvácanie priamo do mozgu, môže byť spojená s pomliaždením mozgu.
- Difúzne axonálne poškodenie: Následkom rotačného poranenia sa poškodia axóny (výbežky nervových buniek) v mozgu, pri závažnom náleze môže viesť až k tzv. bdelej kóme.
- Lineárna prasklina lebky: Jej znakom býva často tzv. prelievajúci sa hematóm na hlavičke. Samotná nevyžaduje špeciálnu liečbu, treba však vylúčiť možné súčasné vnútrolebečné poranenie. Jej komplikáciou môže byť tzv. rastúca zlomenina, kedy sa v mieste praskliny postupne zväčšuje medzera v kosti.
- Impresívna zlomenina lebky: Pri pôsobení veľkej sily počas úrazu sa môžu kosti lebky vtlačiť dovnútra. Stav väčšinou vyžaduje chirurgické riešenie. Môže byť spojená s vnútrolebečným zakrvácaním.
tags: #10 #mesacne #dieta #si #bucha #hlavu