Návšteva psychológa s dieťaťom sa v súčasnosti už nepovažuje za hanbu, ale práve naopak, ide o dôležitý a proaktívny krok k riešeniu istých problémov, s ktorými si rodičia sami nedokážu poradiť. Moderná spoločnosť čoraz viac uznáva význam duševného zdravia u detí a akceptuje, že vyhľadanie odbornej pomoci je prejavom zodpovednosti a starostlivosti o ich optimálny vývin. Rodičia by sa mali s dôverou obrátiť na psychológa vtedy, keď majú pochybnosti o tom, či vývin ich dieťaťa prebieha primerane, alebo zápolia s ťažkosťami dieťaťa v rôznych aspektoch života.
Pochybnosti o Normálnom Vývine Dieťaťa: Prvé Signály
Otázka, či sa ich dieťa vyvíja normálne, trápi mnohých rodičov. Je dôležité si uvedomiť, že vývin psychických a motorických funkcií u dieťaťa podlieha istým zákonitostiam, má svoje štádiá a tieto súvisia s dozrievaním nervovej sústavy. Ako vhodný príklad možno uviesť chôdzu. Približne 50% detskej populácie urobí prvé samostatné krôčiky v 13. mesiaci života, čo značí priemer. Sú však deti, ktoré začnú chodiť už ako 9-mesačné, pričom za dolnú hranicu normy sa považuje 18. mesiac. Tento príklad ilustruje široké spektrum "normy" vo vývine.
Rodičia svoje dieťa pozorujú dennodenne a často ho porovnávajú s vrstovníkmi, preto sú zväčša prví, ktorí vyslovia podozrenie na možné zaostávanie vo vývine. Podozrenie je ako červík - hlodá, vŕta, rastie a často spôsobuje bezsenné noci. A to je moment, kedy si treba povedať STOP a radšej vyhľadať radu odborníka. Včasná intervencia je kľúčová.
Kedy je vhodné absolvovať prvé psychologické vyšetrenie? Optimálny vek na prvé vyšetrenie u detí, kde sa očakáva rizikový vývin, je už v ranom veku, dokonca už so 6-týždňovým bábätkom. Včasné zachytenie odchýlok a následná cielená podpora môžu výrazne zlepšiť prognózu dieťaťa.
Špecifické Dôvody Pre Konzultáciu s Detským Psychológom
Detského psychológa treba navštíviť predovšetkým vtedy, keď u dieťaťa zistíte oneskorenie vo vývine motoriky, reči alebo nácviku čistoty. Tieto oblasti sú základnými kameňmi zdravého vývinu a ich oneskorenie môže signalizovať potrebu odbornej podpory.
Aké sú mesačné míľniky bábätka? Ako by malo bábätko rásť?
Medzi ďalšie časté dôvody patria problémy s učením či pozornosťou (známe ako ADHD - porucha pozornosti s hyperaktivitou), alebo špecifické problémy v správaní, ako napríklad neprimeraný hnev, poruchy príjmu potravy alebo nočné pomočovanie (enuréza). Rodičia by mali spozornieť aj pri výraznom zhoršení prospechu v škole, či už náhlom alebo pretrvávajúcom, čo môže byť často prejavom hlbších emocionálnych alebo kognitívnych problémov.
Za odborníkom treba nevyhnutne ísť aj v období smútku, plačlivosti alebo depresie. Tieto stavy nie sú u detí vždy ľahko rozpoznateľné a môžu sa prejavovať inak ako u dospelých. Ak sa dieťa začne izolovať od kolektívu, stiahne sa do seba, alebo ak sa stane obeťou, svedkom či dokonca páchateľom šikanovania, je to naliehavý signál pre návštevu psychológa. Zníženie záujmu o obľúbené aktivity, nadmerné agresívne správanie (ako kopanie, hryzenie) alebo náhla zmena chuti do jedla, nespavosť, respektíve nadmerná spavosť, sú tiež varovné signály. Problémy ako záškoláctvo a úteky z domu, náhle zmeny nálad, či časté sťažnosti na bolesti hlavy, brucha a podobne, pričom lekár ochorenie vylúčil, naznačujú možný psychický pôvod ťažkostí.
Zvlášť je potrebné dieťa, vrátane dospievajúceho, zveriť do rúk psychológa pri prejavení znakov požívania alkoholu, drog a iných psychoaktívnych látok. Takisto pri problémoch s vyrovnávaním sa so životnými zmenami, napríklad po rozvode rodičov, pri úmrtí v rodine a strate blízkej osoby. A napokon, pri podozrení na sexuálne, fyzické či emocionálne zneužitie a ich traumatických udalosti, je okamžitá psychologická pomoc nevyhnutná.
Príprava Dieťaťa na Návštevu Psychológa: Zbúrajte Mýty o „Strašiakovi“
Rodičia často zanedbávajú a podceňujú prípravu detí na psychologickú konzultáciu a vyšetrenie. Keď sa už rozhodnú navštíviť psychológa s dieťaťom, nedostatočne ho na to pripravia, väčšinou mu nič nepovedia a v tom „lepšom“ prípade mu len oznámia, že sú objednaní k doktorovi. Pritom je známe, že u detí už samotné slovo „doktor“ môže vyvolať pocit strachu, neistoty až stresu. Tento počiatočný strach potom znemožňuje psychológovi nadviazať s dieťaťom rozhovor v priateľskej atmosfére a priviesť ho k požadovanej spolupráci. Dieťa sa tak aktívne nezúčastní na určení cieľov terapie, ktorá zlyháva už na začiatku.
Preto musí rodič svoje dieťa, primerane k jeho rozumovým schopnostiam, informovať o všetkom podstatnom v jeho budúcom terapeutickom vzťahu so psychológom, ktorého nesmie prezentovať ako „strašiaka“. Namiesto toho je lepšie ho predstaviť skôr ako „dobrého uja či tetu“, ktorý(á) sa chce s dieťaťom len porozprávať a hrať sa. Malé dieťa nechápe rozdiel medzi lekárom a psychológom, preto rodičom odporúčam, aby deťom do 5 rokov nehovorili, že idú k pani doktorke psychologičke, ale jednoducho len na návštevu k jednej tete, kde sa budú hrať. A je to pravda, lebo psychologické vyšetrenie je vlastne manipulácia s presne predpísanými hračkami na základe štandardných inštrukcií.
Ak sa teda rozhodneme s dieťaťom psychológa navštíviť, je veľmi dôležité, ako to „odkomunikujeme“ so samotným dieťaťom. Rozhodne nemôžeme dieťaťu povedať niečo v tom zmysle: „Ja si už s tebou neviem rady. Pôjdeme k psychológovi a on ťa už dá do poriadku!“ Takýmto spôsobom v ňom už spočiatku prebudíme nedôveru k psychológovi a spravíme z neho pre dieťa „strašiaka“. To nemá byť cieľom, chceme predsa pomôcť. Preto si radšej s dieťaťom sadnite a vysvetlite mu, že psychológ je človek ako každý iný, ale má potrebné vzdelanie a skúsenosti na to, aby pomohol dieťaťu a vám prekonať problém. Skrátka, mali by sme mu povedať niečo v tom zmysle, aby dieťa šlo k psychológovi bez strachu a aby nadobudlo k nemu pri návštevách dôveru.
Ako Prebieha Psychologické Vyšetrenie u Detí
Ambulancia, v ktorej sa vyšetrujú najmenšie deti, by mala byť zariadená civilne, aby pôsobila priateľsky a neformálne. Vyšetrenie s dieťaťom prebieha individuálne, a ak je to možné, bez prítomnosti rodičov, čo umožňuje psychológovi lepšie pozorovať samostatnosť dieťaťa a jeho schopnosť pracovať s cudzou osobou, teda tzv. citovú zrelosť.
Úvod vyšetrenia tvorí rozhovor s matkou (rodičmi), v ktorom je potrebné zistiť všetky okolnosti týkajúce sa priebehu tehotenstva a pôrodu, ktoré by mohli mať vplyv na vývin dieťaťa. Psychológ zisťuje anamnézu, napríklad údaje okolo pôrodu, raný vývin dieťaťa, prekonané závažné ochorenia, úrazy atď. Zisťuje sa aj kontext rodinného prostredia, napríklad vek rodičov, bytové podmienky a celková rodinná situácia, ktorá môže mať významný vplyv na vývin dieťaťa.
Psychologická diagnostika detí sa skladá z veľmi podrobného rozboru vývinu dieťaťa formou rozhovoru s rodičmi. Používajú sa aj rôzne škály a dotazníky pre rodičov na posúdenie vývinu dieťaťa. Väčšina škôlkarov a školákov zvládne psychologickú diagnostiku (rozhovor, metódy využívajúce hru a kreslenie, úlohy zamerané na posúdenie schopností a zručností dieťaťa) aj sama, nakoľko sú zvyknuté spolupracovať s dospelými. Deti sú úžasné bytosti. Majú fantastickú intuíciu a vnímajú, čo sa okolo nich deje. Nie vždy to však vedia vypovedať tak, ako by to od nich dospelí očakávali, teda slovne. Mimochodom, dieťa často ani nevie, prečo sa má zrazu s niekým o niečom rozprávať, keď nevníma svoj problém. Často si otcovia a matky neuvedomujú, že využívajú problém svojho dieťaťa, aby sa vlastne aj oni vyrozprávali. Rozprávajú sa s terapeutom bez toho, aby si uvedomili, že pravdepodobne zostalo aj v nich samotných niečo v určitom období vývoja zablokované, poprípade v ich vzťahu s vlastnými rodičmi. Stáva sa, že popri sedeniach s dieťaťom prídu konzultovať aj samotní rodičia, pretože ich dieťa im otvára oči.
Vývinové Normy a Odchýlky: Korigovaný Vek a Gesellova Vývinová Škála
Pri vyšetrení malých detí psychológ vypočíta vek dieťaťa s presnosťou na 1 týždeň. U predčasne narodených detí sa do 12 mesiacov od narodenia odráta od fyzického veku počet týždňov, o ktoré sa narodili skôr (tzv. korigovaný vek). Tento korigovaný vek je dôležitý pre správne posúdenie vývinových míľnikov.
Vyšetrenie Gesellovou vývinovou škálou sa začína na úrovni takto vypočítaného veku. Gesellova vývinová škála sleduje niekoľko kľúčových oblastí vývinu dieťaťa:
- Motorickú oblasť: hrubá a jemná motorika, koordinácia pohybov.
- Adaptívnu oblasť: schopnosť riešiť problémy, adaptovať sa na nové situácie.
- Sociálnu oblasť: interakcia s okolím, emocionálne prejavy.
- Rečovú oblasť: porozumenie reči a aktívna reč.
- Osobnostnú oblasť: temperament, samostatnosť, iniciatíva.
V prípade, že niektoré z ukazovateľov predpísaných pre daný vek dieťa ešte nezvláda, pokračuje sa na nižšej vekovej úrovni až dovtedy, kým dieťa nesplnilo všetky položky v teste. Takto je možné vo vývine zistiť stupeň zaostávania. Ak dieťa na úrovni svojho veku zvládlo všetko, pokračuje sa na vyššej vekovej úrovni až dovtedy, kým už dieťa nesplní žiadnu požiadavku. Takto je možné zistiť takzvaný stupeň akcelerácie vývinu.
Aké sú mesačné míľniky bábätka? Ako by malo bábätko rásť?
Praktické Výstupy z Vyšetrenia a Možnosti Intervencie
Vývin dieťaťa môže prebiehať rovnomerne, ale aj nerovnomerne. Ak je napríklad dieťa hypotonické a vo veku 9 mesiacov ešte nesedí a nič nerozpráva, ale sociálne správanie, adaptívne správanie a porozumenie reči sú v norme, neznamená to, že má psychomotorickú retardáciu (ako sa to bežne uvedie do diagnózy). Keďže sa škála prejavov dieťaťa dá zmapovať s presnosťou na 1 týždeň, vieme povedať, čo vo vývine zákonite bude nasledovať.
Na základe výsledkov testov a celkového posúdenia dokáže psychológ rodičom cielene poradiť, ako zvládnuť problémy, ktoré sa zrazu vynoria a často paralyzujú celú rodinu. Dokážeme posúdiť, či sú v norme a jednoducho patria k veku, alebo je to niečo, s čím sa treba cielene zaoberať. Podľa zistených informácií sa dá vypracovať buď stimulačný program pre deti, ktoré v niečom zaostávajú, alebo naopak „rozvíjajúci“ program pre deti s normálnym alebo akcelerovaným vývinom, aby sa doma nenudili pri činnostiach, ktoré už dávno zvládli. Cieľom je potvrdiť alebo vyvrátiť podozrenie na zaostávanie vo vývine a umožniť dieťaťu optimálny vývin s rešpektovaním jeho osobitostí.
Psychologické Vyšetrenie Školskej Zrelosti
Pomerne častým dôvodom návštevy psychológa býva vyšetrenie školskej zrelosti dieťaťa pred nástupom do prvého ročníka základnej školy. Podnetom pre rodičov môže byť napríklad podozrenie na poruchu pozornosti a hyperaktivitu, sťažená adaptácia na cudzie prostredie a neznámych ľudí, výrazné citové naviazanie na matku, nesamostatnosť či pretrvávajúca hravosť. No nech už je príčina akákoľvek, pomocou psychologického vyšetrenia sa rodičia dozvedia objektívne zhodnotenie daností dieťaťa, na základe ktorých ho môžu lepšie pripraviť na vstup do školy. Môže sa tiež stať, že o absolvovaní takéhoto vyšetrenia majú záujem i súkromné, špeciálne či jazykové základné školy.
Vyšetrenie školskej zrelosti dieťaťa prebieha v civilne zariadenej ambulancii, vždy v dopoludňajších hodinách, teda v čase školského vyučovania a s každým dieťaťom individuálne, často bez prítomnosti rodičov. Psychológ tak okrem iného zistí schopnosť dieťaťa ostať pracovať s cudzou osobou, čiže ide o tzv. citovú zrelosť. Na kompletné vyšetrenie sú potrebné zvyčajne dva dni.
V prvý deň sa psychológ od niektorého z rodičov oboznámi s anamnézou dieťaťa, napríklad údajmi okolo pôrodu, raným vývinom dieťaťa, prekonanými závažnými ochoreniami, úrazmi a podobne. Prostredníctvom približne 60-minútového testu zameraného na všeobecné rozumové schopnosti zisťuje, ktoré úlohy sú pre dieťa zaujímavé (napríklad hádanky, dopĺňanie nedokončených obrázkov, skladačky), mentálny vek, približnú úroveň IQ, pamäťové schopnosti (napríklad či má lepšiu zrakovú alebo sluchovú pamäť), logické myslenie, zrakovo-motorickú koordináciu, úroveň pozornosti, praktický úsudok, reakciu na časový stres a neúspech, osobné tempo a mnoho ďalších dôležitých aspektov.
Na druhý deň sa robia testy zamerané na zistenie zrelosti na výučbu čítania, písania a matematiky. Na základe výsledkov testov psychológ rodičom poradí s výberom školy i mimoškolskej činnosti pre ich dieťa, ktorá by najlepšie zodpovedala jeho individuálnym danostiam a potrebám. Rodičia, samozrejme, sú vždy veľmi zvedaví na výsledky psychotestov a obsah terapeutických stretnutí a chcú vedieť všetky podrobnosti. Lenže psychológ musí v primeranej miere chrániť súkromie dieťaťa, preto im musí vysvetliť, ako sa bude zaobchádzať s informáciami získanými vyšetrením či liečbou dieťaťa, pričom tu významnú úlohu zohráva dôvera rodičov k psychológovi.
Aké sú mesačné míľniky bábätka? Ako by malo bábätko rásť?
Hyperaktivita (ADHD) u Detí: Rozpoznať a Korigovať
Na hyperaktivitu detí sa rodičia ponosujú pomerne často. Niekedy nie je ľahké rozlíšiť, či ide o skutočný problém, alebo je táto nálepka len ospravedlnením neposedného dieťaťa. ADHD (Attention Deficit Hyperactivity Disorder) je skratka, ktorá znamená poruchu pozornosti s hyperaktivitou - existuje totiž aj porucha pozornosti bez hyperaktivity.
„Poznávacím znamením hyperaktívneho dieťaťa je, že sa nedokáže sústrediť na jednu činnosť alebo podnet primeraný čas zodpovedajúci veku. Má potrebu byť neustále v pohybe. Dieťa s poruchou pozornosti prakticky nedokáže ticho sedieť bez toho, aby aspoň ťukalo prstom alebo kopalo nohou. Správanie týchto detí je príliš impulzívne, neprimerané veku,“ vysvetľuje detská psychologička Eliška Kostelníková. Hyperaktívne deti sú už ako bábätká často precitlivené a málo spia. Mozog hyperaktívneho dieťaťa funguje inak, nedokáže rozoznať dôležitosť podnetov okolo seba, a preto reaguje na všetky rovnako.
Ak máte dieťa s prejavmi hyperaktivity, psychológa navštívte ešte v predškolskom veku. Nástup do školy bude totiž pravdepodobne ťažší oriešok, ktorý sa vám s pomocou odborníka podarí ľahšie rozlúsknuť. Navyše budete mať istotu, čo spôsobuje zvláštnosti v správaní vášho dieťaťa. A hoci sa ADHD nedá len tak „vyliečiť“, je možné ju korigovať a dieťaťu výrazne pomôcť prispôsobiť sa požiadavkám prostredia. Časť detí z poruchy dokonca vyrastie, keď mozog dozrie a začne fungovať štandardnejšie.
Obdobie Vzdoru u Detí: Pochopenie a Zvládanie Náročnej Fázy
Okolo 3. roku života dieťa prechádza obdobím vzdoru. Dieťa na všetko odpovedá „nie“ a zásadne robí všetko opačne, ako chce rodič. Je to prirodzená fáza vývinu, kedy si dieťa začína uvedomovať svoju osobnosť a chce si presadiť svoju vôľu. Rodič musí byť v tomto období trpezlivý a skúšať nové metódy. Dôležité je presne určiť hranice, aby dieťa pochopilo, čo si môže dovoliť a čo už nie, a tieto hranice dôsledne dodržiavať.
Niektoré rodičovské stratégie sa osvedčili viac ako iné. Napríklad bitkou nič nevyriešite. Skôr môže pomôcť ignorácia - keď deti začnú robiť krik, tvárte sa, že nepočujete a neodpovedajte im. Nechajte ich trochu vyzúriť, potom ich pritúľte a vysvetľujte. Nie je to jednoduché, ale keď vidia, že neustúpite, pochopia. Facky rozhodne takémuto malému dieťaťu nepatria, je to ponižujúce viac ako to bolí.
Dôležité je chápať obdobie vzdoru ako nevyhnutnú časť vývoja detí. Ako problém to vnímame my rodičia, ale je potrebné, aby sme sa my nastavili tak, že záchvat vzdorovitosti nie je nič zlé, za čo by sme mali dieťa trestať. Práve naopak, musíme mu pomôcť. Až okolo 4 rokov si dieťa uvedomuje nejaké sociálne správanie, čo je správne, čo sa od neho očakáva. Ak je dieťa neustále kritizované a trestané za svoje „prehrešky“, potom obdobie vzdoru prerastá na boj s rodičmi, kto z koho. Musíme dať dieťaťu pocit, že ho máme radi, také, aké je, a veľmi ho chváliť, aby cítilo, že sme na jeho strane.
Aké sú mesačné míľniky bábätka? Ako by malo bábätko rásť?
Kedy Je Vhodné Dať Dieťa do Škôlky a Jej Význam
Z hľadiska vývinovej psychológie je medzi batoľaťom a dieťaťom predškolského veku výrazný rozdiel. Batoľa (do 3 rokov veku života) môže byť umiestnené v jasliach. Toto zariadenie je však „zariadením pre dospelých“ a deti by si ho samé nikdy nevymysleli. Kdežto materská škola - škôlka - je „zariadenie pre deti“ a deti by si ho vymysleli, aj keby v dnešnej podobe neexistovali. Proste ich potrebujú. Predškolské dieťa prekračuje hranice svojho najbližšieho rodinného kruhu a potrebuje si začať utvárať vzťah k druhým deťom, k svojim vrstovníkom.
Obyčajne sa odporúča vek 3 rokov, nakoľko v tomto období končí aj rodičovský príspevok a rodičovská dovolenka. Podľa názoru mnohých odborníkov je v 3 rokoch ešte skoro, v 4 rokoch je to možné a v 5 rokoch je to pre dieťa nevyhnutné pre optimálny sociálny a kognitívny vývin.
Ak má dieťa tendencie spolupracovať, chce vyzerať ako iní, chce robiť, čo robia iní a hlavne - vie rozprávať, môžeme povedať, že je zrelé na pobyt v škôlke. Ak si dieťa nevie zvyknúť na škôlku, je nutné sa zaujímať o to, akými činnosťami sa počas dňa zamestnávalo. Treba pomôcť aj dieťaťu, aj učiteľkám pri hľadaní aktivít, ktoré vaše dieťa obľubuje a ktoré ho upútajú. Je dobré nevzdať škôlku po prvých neúspechoch. Je to predsa len príliš veľa zmien a požiadaviek na malého človeka. Doprajte mu čas, aby ich dokázal zvládnuť. A plač je len jeho obrannou reakciou, ktorou okrem iného v tejto chvíli vám chce povedať, že vás má rado.
Škôlku možno považovať za vynikajúci doplnok a obohatenie rodinnej výchovy. Dieťa má šancu užiť si úžasné veci, ktoré sú doma horšie dostupné, naučí sa mnohým zručnostiam, ktoré my - rodičia - len s ťažkosťami by sme ich dokázali naučiť.
Duševné Problémy u Detí: Príznaky a Včasná Intervencia
Prvé príznaky duševných problémov u detí rodičia neraz bagatelizujú, čo je veľmi nebezpečné. Samozrejme, netreba sa hneď strachovať, ale dôležité je vedieť, kedy spozornieť, v akých situáciách a kde hľadať pomoc. Problém zvyčajne nastáva vtedy, keď zmena - určitý „nový“ stav, ktorý sa u dieťaťa predtým nevyskytoval - pretrváva dlhšie obdobie. Ak tento stav ovplyvňuje bežnú rutinu dieťaťa alebo inú osobu, je na mieste spozornieť a vyhľadať odbornú radu.
Medzi príznaky duševných porúch, ktoré si vyžadujú pozornosť, patria:
- Častý plač bez jasného dôvodu
- Neustály smútok a apatia
- Strata záujmu o obľúbené aktivity
- Sociálna izolácia, stiahnutie sa do seba
- Problémy s učením a sústredením
- Poruchy príjmu potravy
- Úzkosti a strach, často bez zjavnej príčiny
- Depresívne stavy
Ak sa vo vašej rodine vyskytuje duševná porucha, je možné, že ňou bude trpieť aj dieťa. Úlohu zohráva nielen genetická predispozícia, ale tiež prostredie, v akom dieťa vyrastá, a správanie rodičov, ktoré môže byť poznačené psychickou poruchou. Psychoterapia je najdôležitejšou súčasťou liečby psychických porúch u detí, a ak vyhľadáte terapeuta včas, je možné zabrániť rozvoju ochorenia alebo zmierniť jeho dopady.
Aké sú mesačné míľniky bábätka? Ako by malo bábätko rásť?
Úloha Rodiča a Podpora Psychológa: Nie je Hanba Hľadať Pomoc
Je veľmi veľa situácií, kedy je potrebné vyhľadať pomoc psychológa, a prípadne, ak je diagnostikovaný vážnejší problém, aj psychiatra. Jedna zásada by ale mala platiť všeobecne: neváhajte a vyhľadajte ho čím skôr. V prvom rade si ale musíme my ako rodičia uvedomiť, že nie je hanba navštíviť s problémom odborníka. Vezmite si príklad: ak má vaše dieťa napríklad zápal priedušiek a vysoké teploty, čo spravíte ako prvé? Idete s ním k lekárovi a neliečite ho doma sami. Alebo ak si dieťa zlomí ruku, či nohu: vyhľadáte odborníka, je tak? A preto, ak má dieťa psychický problém, je potrebné vyhľadať odborníka na psychické problémy. V prvom rade musí byť pre vás dôležité to, že chcete svojmu dieťaťu pomôcť.
Žiaľ, niektorí rodičia zaujímajú k návšteve psychológa negatívny postoj napriek tomu, že im poradňu odporučili napríklad v škole. Poznám mamičky, ktoré reagovali tak, že „ich dieťa nie je predsa blázon“ a podobne. Takýmito postojmi môžu narobiť dieťaťu aj sebe nemalé problémy, pretože problém ich dieťaťa sa môže neskôr stať vážnym.
Psychológovia a psychologičky neriešia iba poruchy psychického vývinu detí. Na psychológa sa môžeme obrátiť aj vtedy, keď my rodičia potrebujeme podporu pre seba, alebo sa chceme poradiť ohľadom svojich detí. Keď si neviete rady s niečím vo výchove svojho dieťaťa alebo máte dojem, že nič nefunguje, rezervujte si termín u psychológa. Na konzultáciu so psychológom idete (alebo sa pripojíte, pokiaľ ju máte online) často bez dieťaťa. Máte tak možnosť povedať všetko, čo vám robí starosti. Po konzultácii budete lepšie rozumieť reakciám a správaniu svojho syna alebo svojej dcéry a budete vedieť, čo od vás potrebuje. Niekedy nás, rodičov, premôžu silné pocity, ktorým nerozumieme. Sme podráždenejší, úzkostlivejší, výbušnejší a občas strácame kontrolu nad sebou. Vtedy sa nám mohli aktivovať naše nevyriešené nevedomé záležitosti z detstva. Pre pokoj a nadhľad sa odporúča aspoň jedna návšteva odborníka na duševné zdravie. Mimochodom, rodičovstvo, akokoľvek sme po ňom túžili, môže byť veľmi náročné. V určitej fáze nášho života môžeme potrebovať viac podpory, ako nám môžu poskytnúť naši najbližší. Neostávajte nikdy so svojimi pocitmi sám alebo sama.
Psychológia a Patopsychológia Dieťaťa: Teoretické Základy
Psychológia aj patopsychológia sú vednými disciplínami, ktoré majú spoločného menovateľa, a to štúdium ľudskej psychiky. Psychológia sa zaoberá všeobecne skúmaním ľudského prežívania a správania, zjednodušene - ľudskej duše. Patopsychológia sa zase venuje štúdiu psychických anomálií a deficitov, inými slovami, psychológii postihnutých.
Psychológia dieťaťa vychádza predovšetkým z vývinovej psychológie, ktorá sa zaoberá jednotlivými vývinovými štádiami, ktorými dieťa, respektíve človek prechádza. Významnou osobnosťou, ktorá sa venovala psychológii dieťaťa a skúmala jednotlivé vývinové fázy, bol napríklad švajčiarsky psychológ Jean Piaget so svojou teóriou kognitívneho vývinu.
U detí je z hľadiska ich zdravého vývinu veľmi dôležité aj ich sociálne prostredie, a na rôzne poruchy či zaostalosti (nielen) vo vývine sa nahliada celkovo z bio-psycho-sociálneho pohľadu. Tento komplexný prístup uznáva vzájomné prepojenie biologických faktorov (genetika, zdravie mozgu), psychologických faktorov (emócie, myslenie, osobnosť) a sociálnych faktorov (rodina, škola, kultúra) pri formovaní duševného zdravia a vývinu. Už Sigmund Freud kládol veľký dôraz na rané detstvo človeka, ktoré potom ovplyvňuje celý jeho ďalší život a smerovanie. Pediater a psychoanalytik Donald Winnicott prišiel s konceptom „dosť dobrej matky“, ktorého podstatou je, že dieťa nepotrebuje dokonalú matku, respektíve dokonalého rodiča. Stačí, keď bude dostatočne dobrý. Každý rodič robí chyby, najmä ak ide o jeho prvé dieťa, keďže nemá žiadne predošlé skúsenosti s vychovávaním dieťaťa. Stačí však, ak je rodič milujúci, ochraňujúci a keď aj spraví nejakú chybu, tak sa dokáže ospravedlniť a priznať si ju.
O jednotlivcovi s postihnutím hovoríme vtedy, ak je uňho prítomný zjavný nedostatok alebo deficit určitého orgánu alebo funkcie tohto orgánu, ktorý ovplyvňuje poznávacie procesy, a tiež získavanie sociálnych zručností a ich využívanie. Každý človek s postihnutím môže na svojom zdravotnom stave participovať a pomocou určitej aktivity ho aj do istej miery meniť. Závisí to najmä od miery sociálnej podpory, ktorá sa mu dostáva a prostredia, v ktorom žije. Dôležitú úlohu tu zohráva aj rehabilitácia, ktorá ľuďom s postihnutím pomáha pri obnove poškodených funkcií a schopností, rovnako aj so začlenením sa do spoločnosti a fungovaním v nej. Biológia a psychika človeka spolu navzájom súvisia a so sociálnym prostredím veľmi vplývajú na zdravotný stav človeka.
Aké sú mesačné míľniky bábätka? Ako by malo bábätko rásť?
Kde Hľadať Pomoc a Ďalšie Zdroje
Všeobecne platí, že ak máme akékoľvek obavy, pochybnosti alebo nezodpovedané otázky, je vždy vhodné konzultovať so psychológom. V prípade najmenších detí sa odporúčajú Centrá včasnej intervencie, ktoré fungujú v mestách ako Bratislava, Trnava, Žilina, alebo Košice. Tieto centrá majú tím odborníkov a odborníčok (psychológ, liečebný pedagóg, špeciálny pedagóg, logopéd, fyzioterapeut) „pod jednou strechou“ a postarajú sa o deti až do 7. roku veku. Dokážu včas zachytiť aj mierne odchýlky vo vývine a podporia správny vývin dieťaťa, čím sa znižuje riziko neskorších komplikácií.
Organizácia Plamienok n.o. poskytuje pomoc vtedy, keď sa staráte o nevyliečiteľne choré deti. Keď hľadáte psychológa pre svoje dieťa (alebo pre seba), spýtajte sa rodičov v rôznych skupinách na sociálnych sieťach, koho odporúčajú, alebo si vyhľadajte informácie o miestnych odborníkoch.
Odporúčanie na ďalší postup dostanete aj po konzultácii (bez diagnostiky) so psychológom. Pre deti do 10 rokov je najvhodnejšou a efektívnou psychologickou pomocou práve terapia hrou. Túto metódu môžete so svojím dieťaťom robiť aj vy, napríklad počas kurzu rodičovských zručností (poznáte to pod názvom „filiálna terapia“).
Vyhľadať psychológa v žiadnom prípade neznamená to, že ste niečo pokazili alebo ste zlyhali ako rodič. Znamená to, že vám záleží na vašom dieťati a chcete pre neho to najlepšie.
tags: #patri #2 #a #pol #rocne #dieta