Vývoj reči nie je len o vyslovovaní prvých slov; je to komplexný proces, ktorý sa začína už v prenatálnom období. V tomto čase si dieťa postupne pripravuje artikulačné orgány napríklad olizovaním pupočnej šnúry, cumľaním palčeka a podobne, a súčasne sa už stimulujú sluchové receptory. Pre správny vývin reči je okrem biologických faktorov dôležitý aj vplyv prostredia, v ktorom dieťa vyrastá.
Prípravná fáza: Od narodenia do 1. roku
Do konca 1. roku života dieťa prechádza prípravnou fázou vlastného vývoja reči. V predrečovom období dieťa nerozpráva, neužíva slová, ale kričí, hrkúta, džavoce, precvičuje si artikulačné orgány. Toto obdobie nazývame obdobím fyziologickej bezrečnosti.
Len krátko po pôrode sa objavuje u vášho novorodeniatka prvá „reč“ - v neverbálnej podobe. Robí rôzne grimasy, všimnete si rôzne druhy plaču, ktorými komunikuje svoje potreby, mení sa mu výraz tváre v snahe vyjadriť nielen potreby (hlad, kakanie, prítomnosť rodiča), ale aj emócie (strach, frustráciu, spokojnosť) a reakcie na zmyslové podnety (pohladenie, vôňa rodiča). Rodičia sa učia tieto spôsoby komunikácie interpretovať, dieťatko počúvať a reagovať.
V období prvého roku života dieťa zatiaľ ešte nehovorí, ale začína reči svojho okolia rozumieť a reagovať motoricky - tzv. komunikačnými gestami.
Kľúčové prekurzory reči
Ak vaše dieťa ešte nezačalo rozprávať, nezúfajte. Každé dieťa sa vyvíja vlastným tempom a predtým, než začne používať slová, musí zvládnuť niekoľko dôležitých prekurzorov reči:
- Očný kontakt: Veľmi dôležitý a raný prekurzor reči. Pokiaľ sa dieťa na vás nepozrie keď si niečo pýta, je potrebné začať trénovať práve očný kontakt.
- Spoločná pozornosť: Znamená to, že dieťa chce s nami tráviť čas pri aktivite, alebo nás pri nej potrebuje.
- Výmena rolí: Znamená, že raz aktivitu spraví dieťa a potom dieťa čaká kým aktivitu spraví rodič.
- Používanie gest: Je veľmi prospešné ak rodič používa gestá a učí dieťa používať gestá. Základné gestá sú ukazovanie na predmet (prstom, rukou), ukazovanie predmetu v ruke, žiadanie predmetu od nás a podávanie predmetu.
- Stálosť objektu: Dieťa rozumie tomu, že daný predmet existuje aj vtedy keď ho dieťa nevidí.
Prvé slová a rozvoj komunikácie: 1. až 2. rok
Po prvom roku života sa u detí stretávame s prvými slovami. V období medzi 1. a 2. rokom dieťa začína zvyčajne využívať na dorozumievanie jednoslovné vety, ktoré vyjadrujú vlastné priania, pocity, prosby (ham, pá, baba, mama, tata).
Veľký význam má intonácia, melódia a prízvuk. Dôležitú úlohu má stále neverbálna komunikácia - plač, mimika, gestá. Ku koncu tohto obdobia dieťa dospieva do veku prvých otázok (Kto je to? Čo je to?).
Prudký rozvoj reči: 2. až 3. rok
Obdobie medzi 2. a 3. rokom býva charakteristické prudkým rozvojom komunikačnej reči. Dieťa zisťuje, že pomocou reči dokáže usmerňovať dospelých vo svojom okolí, preto sa snaží komunikovať čoraz častejšie. Po 2. roku dieťa začína používať jednoduché dvojslovné vety (mama, papá).
Deti v tomto období začínajú kombinovať slová, čím vytvárajú prvé jednoduché vety. Slová už nie sú „detské“, viac sa podobajú na skutočné. Často sa zdá, že sa dieťa odrazu „rozrozpráva“.
Náročnejšie myšlienkové operácie: 3. rok a ďalej
V období okolo 3. roku života sa stretávame u dieťaťa s náročnejšími myšlienkovými operáciami. Zväčšuje sa slovná zásoba, rozvíja sa gramatická stránka reči. Po treťom roku už väčšinou dieťa začína používať singulár aj plurál podstatných mien. Na prelome 3. a 4. roka sa stretávame u detí s druhým obdobím otázok (Prečo? Kedy?). Dieťa vyjadruje svoje myšlienky s dostatočnou obsahovou a formálnou presnosťou.
Oneskorený vývin reči: Kedy spozornieť?
Ak dieťa ešte v 3 rokoch nerozpráva alebo má v porovnaní s ostatnými deťmi malú slovnú zásobu a jeho slová sú pre okolie veľmi zle zrozumiteľné, ide s veľkou pravdepodobnosťou o oneskorený vývoj reči.
Oneskorený vývoj reči zahŕňa celé spektrum prípadov od úplnej bezrečnosti až po prípady, ktoré sa len nepatrne odchyľujú od normy. Oneskorenie sa prejavuje na úrovni reči, ale má vplyv aj na celkový vývoj osobnosti dieťaťa.
Rozdiel medzi oneskorením jazyka a reči
- Jazyk je systém znakov, pravidiel (gramatických, lexikálnych), ktoré používame na vyjadrenie našich myšlienok a komunikáciu.
- Reč je zase konkrétna forma jazyka, jeho realizácia v praxi, motorický akt.
Oneskorenie jazyka alebo problémy vo vývoji jazyka si všimnete u svojho dieťaťa v podobe neschopnosti porozumieť jazyku. Oneskorenie reči znamená, že vaše dieťa nesprávne vyslovuje a tvorí slová a zvuky, neformuje plynulo slová a vety.
Diagnostika a príčiny narušenia reči
Príčinou oneskoreného vývoja reči je dedičnosť, oneskorené vyzrievanie centrálnej nervovej sústavy, negatívne výchovné vplyvy, ľahká porucha sluchu a podobne.
Treba vykonať diferenciálnu diagnostiku a zabezpečiť odborné vyšetrenia, ktoré vylúčia:
- Chybu sluchu
- Chybu zraku
- Poruchu intelektu
- Chyby rečových orgánov, orofaciálny rázštep
- Akustickú dysgnóziu (neschopnosť zapamätať si slová, porozumieť zmyslu slov)
- Poruchy autistického spektra
- Vývojovú dysfáziu
Vývojová dysfázia sa prejavuje nerovnomerným vývojom celej osobnosti. K príznakom patria spočiatku najmä narušená obsahová stránka reči, teda malá slovná zásoba, dysgramatizmy.
Ako podporiť vývin reči v domácom prostredí
Pre správny vývoj reči je teda potrebné, aby rodičia poskytovali deťom dostatok primeraných rečových podnetov a stimulovali dieťa ku komunikácii (dôležité je na deti veľa hovoriť, venovať pozornosť básničkám, pesničkám, rytmizácii).
Stratégie pre rodičov
- Buďte o krôčik vpredu: Napríklad ak dieťa zatiaľ nerozpráva, rodič by s ním mal hovoriť jednoslovne. Ak už dieťa hovorí prvé slová, rodič by mal používať v reči dvojslovné výpovede.
- Komentujte situácie: Popisujte dieťatku, čo práve robíte, ako, popisujte objekty, hračky, oblečenie, časti tela, domácnosť, zvieratká, farby, tvary, čísla, materiály, veľkosti, opakujte slová, ktoré dieťa práve vníma.
- Čítanie kníh: Pravidelné čítanie podporuje rozvoj slovnej zásoby, porozumenia a naratívnych (rozprávačských) schopností. Počas čítania sa pýtajte dieťaťa otázky, nechajte ho dokončovať vety alebo rozprávať o obrázkoch.
- Obmedzte elektroniku: V tejto dobe je základným problémom aj priveľa mobilov, tabletov a rôznych elektronických hračiek. Treba sa vrátiť ku klasike - s dieťaťom komunikovať, venovať sa mu, čítať, hrať sa s ním.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc
Akonáhle má matka pocit, že reč jej dieťaťa sa nevyvíja tak, ako by sa mala, už to je prvý varovný signál, že je potrebné sa poradiť s odborníkom. Najhoršie je zvoliť vyčkávací mód, čakať, že dieťa sa „rozhovorí“. Áno, môže sa tak stať, ale nikto nám to nezaručí a ak sa tak neudeje, tak sme stratili niekoľko mesiacov alebo rokov, kedy sa už s dieťaťom na jeho oneskorení mohlo pracovať a malo tak možnosť „dobehnúť“ rovesníkov.
Pediater či pediatrička majú na preventívnej prehliadke sledovať psychomotorický vývin dieťaťa. Môže sa ale stať, že ak dieťa je zdravé, tým pádom navštívi ambulanciu v 18. mesiaci a následne až v 3. roku, čo je dlhý časový úsek a toto obdobie je najcitlivejšie pre vývin reči.
Ak je potrebné navštíviť odborníka, vyhľadajte obvodného lekára, ktorý dieťa pošle na vyšetrenie ku klinickému logopédovi alebo lekárovi - foniatrovi. Klinický logopéd alebo foniater dieťa vyšetrí a zhodnotí, či dieťa má logopedickú chybu alebo či je vývoj reči dieťaťa v poriadku. Neskôr, ak sa dieťa oneskoruje v reči od svojich rovesníkov o viac ako 6 mesiacov, vtedy už nehovoríme o oneskorení, ale narušení reči a dieťa už nemusí svojich rovesníkov dobehnúť. Jeho rečové schopnosti budú stále slabšie, a v školskom veku sa to môže pretaviť na problémy s učením (dyslexia, dysgrafia a pod.).
tags: #11 #mesacne #dieta #nevravi