Systém sociálnej podpory na Slovensku prechádza v posledných rokoch viacerými úpravami s cieľom lepšie reagovať na meniace sa potreby rodín. Kým v minulosti bola pozornosť sústredená najmä na materské a rodičovský príspevok, v súčasnosti sa čoraz viac hovorí o posilnení pozície otcov v starostlivosti o deti a o zavedení flexibilnejších možností poberania dávok. Iniciatívy poslankyne Simony Petrík (Spolu) poukazujú na potrebu modernizácie sociálnych dávok, ktoré by reflektovali individuálne situácie rodín a podporili rovnocenné zapojenie oboch rodičov do starostlivosti o potomstvo.
Otcovské - nárok na podporu otcov
Jedným z kľúčových návrhov, ktorý sa objavil v parlamente, bola novela zákona o sociálnom poistení z dielne poslankyne Simony Petrík, zameraná na zavedenie dávky otcovskej popôrodnej starostlivosti, známej aj ako "otcovské". Cieľom tejto iniciatívy bolo poskytnúť otcom možnosť čerpať dva týždne plateného voľna počas šestonedelia. Táto dávka by bola špecifická tým, že by otcom prináležala vo výške 75 % ich dennej mzdy, podobne ako je to v prípade materského príspevku.
Aby sa však predišlo potenciálnemu zneužívaniu systému a zároveň sa podporila zodpovednosť voči sociálnemu systému, novela definovala aj podmienky nároku na otcovské. Podľa návrhu by otec mal nárok na túto dávku len vtedy, ak bol v posledných dvoch rokoch pred narodením dieťaťa nemocensky poistený najmenej 270 dní. Táto podmienka je totožná s podmienkou pre získanie materského príspevku a zdôrazňuje princíp, že dávky sociálneho zabezpečenia by mali byť primárne určené pre tých, ktorí aktívne prispievajú k fungovaniu sociálneho systému.
Napriek snahám o presadenie tejto novely, návrh nebol parlamentom posunutý do druhého čítania. Táto skutočnosť však neznamená koniec diskusií o podpore otcov v starostlivosti o deti. Trend rastúceho zapojenia mužov do starostlivosti o potomstvo, aj keď postupne, naznačuje potrebu legislatívnych zmien, ktoré by túto realitu reflektovali. Sociológovia poukazujú na to, že ideálny stav je starostlivosť oboch rodičov, a preto by mali byť otcovia motivovaní nielen k materskej, ale aj k rodičovskej dovolenke, ktorá je však finančne menej atraktívna.
V kontexte otcovskej dovolenky je dôležité spomenúť aj európsku smernicu, ktorá upravuje minimálnu dĺžku materskej a rodičovskej dovolenky v Európskej únii. Táto smernica počíta s nárokom otcov na najmenej desať dní dovolenky po narodení dieťaťa. Podľa odborníkov ide o ideálnu príležitosť na celkovú revíziu legislatívy v sociálnej oblasti a hľadanie nových dohôd so zamestnávateľmi, ktoré by podporili rovnováhu medzi pracovným a rodinným životom.
Flexibilný rodičovský príspevok: Prispôsobenie sa individuálnym potrebám rodín
Okrem podpory otcov sa poslankyňa Simona Petrík zasadzuje aj za zavedenie flexibility do systému poberania rodičovského príspevku. Súčasný systém, kde je rodičovský príspevok vyplácaný v jednotnej výške do troch rokov veku dieťaťa, často nespĺňa individuálne potreby rodín. Petrík navrhuje systém, v ktorom by celková suma rodičovského príspevku, ktorá predstavuje 6 396 eur, mohla byť čerpaná flexibilnejšie.
Princíp flexibility by sa mal prejaviť v dvoch rovinách:
- Skrátenie dĺžky čerpania: Rodičia by mali mať možnosť rozhodnúť sa, či si rodičovský príspevok rozložia na kratšie obdobie, napríklad do dvoch rokov veku dieťaťa, alebo na dlhšie, až do štyroch rokov. Tento prístup by umožnil rodinám lepšie zosúladiť poberanie dávky s ich finančnými potrebami a plánovaným návratom jedného z rodičov na trh práce.
- Úprava výšky mesačnej dávky: V závislosti od zvolenej dĺžky čerpania by sa menila aj výška mesačnej dávky. Pri skrátení poberania do dvoch rokov veku dieťaťa by mesačná výška rodičovského príspevku mohla dosiahnuť až 355,33 eura. Naopak, ak by sa rodič rozhodol poberať príspevok do štyroch rokov veku dieťaťa, mesačná suma by sa znížila na 152,29 eura. Dôležité je, že celková suma, ktorú rodič dostane, by zostala rovnaká.
Tento model, inšpirovaný úspešnou praxou v Českej republike, kde už existuje štvrtá "rýchlosť" čerpania, by mal umožniť rodinám lepšie plánovať svoje financie a prispôsobiť sa situácii na trhu práce. Poslankyňa Petrík zdôrazňuje, že každá rodina je iná a štát by sa mal snažiť prispôsobiť potrebám rodín, nie naopak.
Napriek tomu, že návrh na zavedenie flexibilného poberania rodičovského príspevku neprešiel, poslankyňa Petrík ho opätovne predložila ako zásadnú pripomienku k vládnemu návrhu novely zákona o rodičovskom príspevku. Vládny návrh počíta len so zvýšením rodičovského príspevku o 10 eur mesačne, na výsledných 213,20 eura. Petrík argumentuje, že toto zvýšenie je nedostatočné a neadresuje základný problém - absenciu flexibility.
Kritika sa zniesla aj na nový zákon o predĺženom rodičovskom príspevku, ktorý má umožniť poberanie dávky aj po treťom roku života dieťaťa, ak dieťa nezíska miesto v škôlke. Petrík poukazuje na to, že tento mechanizmus môže vytvárať nízku motiváciu pre umiestnenie dieťaťa do škôlky a môže viesť k nekalým praktikám zo strany rodičov. Navrhuje, aby namiesto predĺženého rodičovského príspevku bol zavedený príspevok na predprimárne vzdelávanie dieťaťa, ktorý by pokrýval náklady na umiestnenie dieťaťa do škôlky až do výšky 350 eur mesačne a platil by sa až do nástupu do povinnej školskej dochádzky.
Širší kontext rodinnej politiky a ďalšie návrhy
Diskusia o otcovskom a flexibilnom rodičovskom príspevku sa odohráva v širšom kontexte snáh o zlepšenie rodinnej politiky na Slovensku. Okrem spomínaných návrhov existuje aj celý rad ďalších iniciatív, ktoré sa zameriavajú na rôzne aspekty podpory rodín:
- Popôrodná dávka: Okrem otcovského sa uvažuje aj o zavedení popôrodnej dávky v šestonedelí, ktorú by mohla čerpať aj iná osoba ako otec, ak sa spolu s matkou stará o dieťa.
- Flexibilná materská a otcovská dovolenka: Snahy o zavedenie vyššej miery flexibility umožňujúcej rodičom rozdeliť si obdobie dovolenky podľa vlastných potrieb.
- Príspevok na predprimárne vzdelávanie: Okrem návrhu Petrík sa hovorí aj o príspevku na úhradu nákladov spojených s umiestnením dieťaťa do zariadenia predprimárneho vzdelávania až do nástupu do školy.
- Sfunkčnenie detských skupín: Potreba prepracovať podmienky vzniku detských skupín tak, aby poskytovali kvalitnú starostlivosť a vzdelávanie.
- Príspevok na úhradu nákladov na bývanie: Snaha o vyňatie príspevku na bývanie zo systému pomoci v hmotnej núdzi, aby bol dostupný širšiemu okruhu nízkopríjmových domácností.
- Dostupné štátne hypotéky: Úprava systému štátnych úverov na bývanie s cieľom vytvoriť alternatívu k rastúcim komerčným hypotékam.
- Reforma výživného: Zavedenie systému, kde by štát preberal záruku za finančné zabezpečenie detí v prípade nepravidelných alebo výpadkových platieb výživného.
- Podpora rodičov detí so zdravotným znevýhodnením: Zabezpečenie dôstojného života pre rodičov, ktorí sa dlhodobo starajú o svoje deti so zdravotnými problémami.
- Finančná podpora starostlivosti o duševné zdravie: Zvýšenie dostupnosti starostlivosti o duševné zdravie pre rodičov a deti.
Je zrejmé, že oblasť rodinnej politiky a sociálnej podpory rodín je komplexná a vyžaduje si neustálu pozornosť a prispôsobovanie sa meniacim sa spoločenským podmienkam. Iniciatívy poslankyne Simony Petrík, aj keď nie vždy úspešné v prvom kole, otvárajú dôležité diskusie a poukazujú na smer, ktorým by sa mala slovenská rodinná politika uberať - smerom k väčšej flexibilite, individuálnemu prístupu a rovnocennému zapojeniu oboch rodičov do starostlivosti o deti. Otázkou zostáva, či bude dostatočná politická vôľa na presadenie týchto potrebných zmien.
tags: #simona #petrik #rodicovsky #prispevok