V živote každého rodiča prídu momenty, kedy sa objavia otázky týkajúce sa vývoja dieťaťa. Jednou z častých dilem je aj to, kedy je ten správny čas, aby dieťa začalo samostatne chodiť. Ak máte 14-mesačné dieťa, ktoré ešte nerobí prvé kroky, je prirodzené, že vás to môže znepokojiť. Je však dôležité pochopiť, že každé dieťa sa vyvíja vlastným tempom a existuje viacero faktorov, ktoré môžu ovplyvniť načasovanie tohto významného míľnika. Dôležité je tiež vedieť, kedy vyhľadať lekársku pomoc, ak máte akékoľvek vážne pochybnosti o motorickom vývoji svojho dieťaťa.
Svet 14-mesačného dieťaťa: Objavovanie a rast
Dieťa v 14. mesiaci je nesmierne pohyblivé a akčné, neustále objavuje svet okolo seba. Ak sa ešte nezrieklo lozenia po štyroch, pravdepodobne má túto disciplínu zvládnutú natoľko, že sa dokáže bleskurýchlo premiestniť aj z jednej miestnosti do druhej. Bez vašej podpory sa vie postaviť a často má radosť z objavovania nových vecí, napríklad zhodiť sošku z poličky. Pre niektorých rodičov je najúžasnejšie, že sa ich dieťa už naučilo chodiť a neustále im vyráža dych novými kúskami, napríklad keď sa vie vyšplhať na schody.
V tomto období pokračuje aj fyzický rast, hoci pomalšie. Váš poklad rastie a priberá pomalšie, no niektoré zmeny neprehliadnete. Napríklad vlásky - aj vy máte synčeka, ktorý v tomto mesiaci absolvoval prvé strihanie? Alebo ste si práve tento mesiac uvedomili, že vaša malá dcérka má na hlávke prvé ozajstné kučierky? Výška a obvod hlavičky sa menia v týchto mesiacoch len nebadane - o pár milimetrov. Kabátiky, nohavice, šatočky aj topánočky teraz vydržia dlhšie, nemusíte ich vymieňať každú chvíľu. Až pri ďalšom vývojovom skoku si všimnete, že človiečik zrazu zo všetkého vyrástol.
Popri motorickom vývoji si každý deň aktívne rozširuje aj slovnú zásobu a precvičuje nové slová. Čoraz výraznejšie sa prejavuje jeho osobnosť. Rozporuplné emócie a snaha prekračovať zákazy signalizujú, že sa blíži obdobie vzdoru, na druhej strane ešte stále môže pretrvávať strach z odlúčenia. V druhom roku života sa váš miláčik stáva osobnosťou, ktorá sa snaží čoraz viac osamostatňovať. Drobček sa na svojej ceste za nezávislosťou nevyhne menším zraneniam, modrinám a slzičkám. Nedarí sa vám ochrániť ho pred všetkými zakopnutiami či pádmi? Môže sa stať, že v tomto období sa výraznejšie presadzuje motorický vývoj batoľaťa, zatiaľ čo vývoj reči trochu zaostáva. Niektoré deti sa zameriavajú výlučne na aktuálne nadobudnutú zručnosť, až potom sa začnú sústrediť na ďalšiu. Je to úplne normálne a dokazuje to, ako odlišne sa každý človiečik vyvíja.
Kedy začne chodiť? Individuálne tempo a míľniky chôdze
Chôdza je významný míľnik vo vývoji dieťaťa. Väčšina detí začne chodiť medzi 9. a 15. mesiacom, ale niektoré deti začnú chodiť neskôr. Ak vaše 14-mesačné dieťa ešte nechce chodiť, je dôležité pochopiť možné dôvody a vedieť, kedy vyhľadať lekársku pomoc. Jedným z najdôležitejších aspektov, na ktorý by ste mali myslieť, je individuálne tempo vývoja vášho dieťaťa. Niektoré deti sú odvážnejšie a prirodzene inklinujú k objavovaniu sveta prostredníctvom pohybu, zatiaľ čo iné sú opatrnejšie a potrebujú viac času na získanie istoty. Netreba robiť paniku, ani nie je dobré porovnávať vaše dieťa s inými - každé má iné tempo. Niektoré chodia až ako 14 až 16-mesačné, sú opatrnejšie, neistejšie, potrebujú viac času. Zdravé batoľatá sa spravidla naučia samostatne chodiť do 18. mesiaca. Buďte dieťaťu trpezlivou oporou.
Kým jedno dieťa začne pobehovať po byte pár mesiacov predtým, než sfúkne prvú sviečku na torte, iné si dáva aj dlho potom načas. Niekedy má bábätko už pol druha roka a ešte stále si veselo štvornožkuje. Dieťa začína chodiť okolo prvého roka. Do samostatnej chôdze však každé jedno musí absolvovať dlhú cestu. Spočiatku sa učí len prevracať, potom prechádza do lezenia, posadí sa, štvornožkuje, až sa napokon vyberie na prvé prechádzky popri nábytku. Kedy sa to však presne stane, sa nedá predpokladať. Sú deti, ktoré preskočia štvornožkovanie, a sú také, ktoré sú v otázke chodenia lenivé.
Výskumy, ako napríklad dlhodobá štúdia univerzity v Cambridge z roku 2007, ktorá sledovala motorický vývin tisícok detí, naznačujú, že existuje len mierna súvislosť medzi rýchlosťou dosahovania niektorých vývinových míľnikov a neskoršou inteligenciou. Napríklad deti, ktoré sa naučili skôr samostatne stáť, mali vo veku 8 rokov za každý mesiac predstihu o polovičku bodu IQ viac, než deti pomalšie. Súvislosť bola preukázaná aj s prvými krôčikmi bábätka. Naopak, prerezávanie zubov s inteligenciou v 8 rokoch nesúviselo. Vo veku 26 až 53 rokov tento vzťah medzi míľnikmi a IQ stále existoval, avšak bol menej významný. Hoci tieto zistenia môžu byť zaujímavé, je kľúčové pochopiť, že oneskorenie v dosiahnutí jedného konkrétneho míľnika, ako je chôdza, nemusí nutne znamenať problém.
Niektoré deti sa v ranom veku viac zameriavajú na iné oblasti vývoja, ako je napríklad rozvoj reči alebo jemnej motoriky, a chôdza príde neskôr. Netreba robiť paniku, ani nie je dobré porovnávať vaše dieťa s inými - každé má iné tempo. Tešíte sa už z prvých samostatných krôčikov? Po neistých pokusoch posúvať sa vpred si váš poklad bude postupne precvičovať aj iné druhy pohybu, ako je poskakovanie, chodenie v kruhu, kráčanie dozadu, či udržiavanie rovnováhy a stability.
Prečo 14-mesačné dieťa ešte nechodí? Možné príčiny
Existuje niekoľko faktorov, ktoré môžu prispieť k tomu, že 14-mesačné dieťa ešte nechce alebo nevie chodiť samostatne. Pochopenie týchto príčin vám môže pomôcť zorientovať sa v situácii.
Individuálne tempo vývoja a povaha dieťaťa: Ako už bolo spomenuté, každé dieťa je jedinečné. Niektoré deti sa jednoducho rozhodnú začať chodiť neskôr, pretože sa sústredia na iné vývinové aspekty alebo potrebujú viac času na rozvoj rovnováhy a svalovej koordinácie. Za chodením je neraz aj prejavujúca sa povaha. Odvážnejšie a sebaistejšie deti začínajú chodiť skôr, a naopak citlivejšie a bojazlivejšie sa prvých krokov bez pomoci obávajú. Niektoré deti chodia až ako 14 až 16-mesačné, sú opatrnejšie, neistejšie a potrebujú viac času. Príkladom môže byť syn jednej z mamičiek, ktorý bol pohodlnejší, sedieť začal v 8. mesiaci, až potom loziť po štyroch. Okolo 8-9. mesiaca začal vstávať, potom dosť dlho chodil popri nábytku a odmietal sa pustiť. Chodiť začal v 13,5 mesiaci. Táto povaha sa prejavila aj neskôr - je opatrnejší a do ničoho sa nepúšťa bezhlavo, ale potom zrazu urobí veľký pokrok. Znepokojuje vás, že vaše dieťa sa ešte neodvažuje samo chodiť? Vykročí, len keď sa s istotou drží vašich rúk či nábytku? V tomto veku je to úplne v poriadku, na pohybový tréning má stále dosť času.
Fyzické faktory:
- Hypotónia (nízky svalový tonus): Hypotónia môže sťažiť dieťaťu udržať rovnováhu a koordinovať pohyby potrebné na chôdzu. Dieťa s hypotóniou môže pôsobiť "mäkšie" a menej aktívne vo svojich pohyboch. Mamičky často spomínajú, že ich dieťa je trochu hypotonické a že to chce len svoj čas.
- Vyššia hmotnosť: Vyššia hmotnosť môže dieťa zaťažovať a sťažovať mu pohyb. Deti, ktoré sú bucľatejšie, to majú pri učení prvých krokov často ťažšie, pretože musia vynaložiť viac úsilia na pohyb svojho tela. Chodenie si vyžaduje spoluprácu nôh, chrbta aj panvového svalstva, takže dieťa musí s chodením počkať, kým to jeho svalstvo zvládne.
Potenciálne zdravotné problémy:
- Skryté ortopedické problémy: V zriedkavých prípadoch môže oneskorenú chôdzu spôsobovať nediagnostikovaný ortopedický problém. Mamičky často hľadajú rady ohľadom detí, ktoré začali neskôr chodiť kvôli nejakým skrytým ortopedickým alebo iným problémom, ktoré nebolo možné spočiatku diagnostikovať.
- Neurologické problémy: V niektorých prípadoch môžu neurologické problémy ovplyvniť schopnosť dieťaťa chodiť. Tieto problémy môžu zahŕňať rôzne poruchy nervového systému, ktoré ovplyvňujú koordináciu, rovnováhu alebo silu svalov. Za omeškanou chôdzou môžu byť aj infekčné choroby a zápaly, ktoré potvrdí vyšetrenie.
Vplyv prostredia a psychologické faktory:
- Nedostatok príležitostí na pohyb: Ak dieťa nemá dostatok príležitostí na pohyb, skúmanie svojho okolia a trénovanie motorických zručností, môže sa oneskoriť v chôdzi. Prostredie, v ktorom dieťa rastie, by malo podporovať jeho prirodzenú zvedavosť a túžbu po pohybe.
- Psychologické faktory a psychosomatické prejavy: Zápcha u detí môže byť psychosomatickým prejavom, reakciou dieťaťa na stresové udalosti, ako sú hádky rodičov, rozvod, sťahovanie, nástup do škôlky, cestovanie, priveľké nároky rodičov na čistotu, priskoré odplienkovanie či nevhodný nácvik na nočník. Môže súvisieť aj so súrodeneckou žiarlivosťou, alkoholizmom či užívaním návykových látok v rodine, návratom mamy do zamestnania (separačná úzkosť), ale aj sexuálnym zneužívaním. Ide o funkčnú - najčastejšiu zápchu u detí. Zápcha, teda obstipácia, je upchatie hrubého čreva stolicou. Ide o pomerne častý problém a bežne sa vyskytuje aj v detskom veku. Hoci samotná zápcha priamo nebráni chôdzi, celkový psychický nepokoj a fyzické nepohodlie, ktoré sprevádzajú tieto stavy, môžu ovplyvniť celkovú chuť dieťaťa skúšať nové pohyby a venovať sa motorickému vývoju. Materský inštinkt nepustí a vy cítite, že dieťa by už malo chodiť? Nebojte sa vyhľadať lekára.
Ako kráčať lepšie - zlepší si okamžite chôdzu
Ako podporiť prvé kroky: Praktické tipy pre rodičov
Namiesto toho, aby ste na dieťa vyvíjali tlak, je lepšie ho podporovať a vytvárať prostredie, ktoré mu umožní bezpečne skúšať a objavovať. V prvom rade nerobte nič nasilu. Ak dieťa ešte ako 14-mesačné nechodí, sú na to dôvody. Môžu byť psychického charakteru, ale aj fyzické - potrebuje si nacvičiť niektoré pohyby, posilniť svaly alebo nabrať odvahu. Ak budete na dieťa tlačiť, výsledok môže byť ešte horší.
Vytvorenie bezpečného a podnetného prostredia:Vytvorte okolo dieťaťa bezpečný priestor, kde sa mu ani pri pokusoch o chôdzu nemôže nič stať. Odstráňte všetky prekážky, ktoré by mohli spôsobiť pád. Podlaha, po ktorej dieťa chodí, by však nemala byť mäkká ani pružná - takto sa nenaučí správne chodiť. Nenacvičujte na posteli, žinenkách či matracoch, ale na klasickej dlážke, akú máte doma. Ochrana spočíva v tom, že bude mať okolo seba bezpečné možnosti, ako sa chytiť, oprieť, pridržať. Obzvlášť si dajte pozor na nábytok, ktorý môže spadnúť!
Ponúknite pomoc primerane:Keď vidíte, že to opakovane skúša, čo je veľmi dobrý moment - podajte mu pomocnú ruku. Pri chôdzi ich môžete pridŕžať, ale nikdy to nerobte tak, aby boli v neprirodzenej polohe. Veľa rodičov drží deti za horné ruky tak, že im ich majú vysoko dohora alebo dokonca ešte aj sklonené dozadu, čo vytvára absolútne neprirodzené držanie tela, ktoré im rozhodne pri samostatnej chôdzi nepomáha. Optimálne je, ak sa môžu pridŕžať v prirodzenej výške svojich ramien, čo pre nás znamená ohnutý bolestivý chrbát. Dobrou pomôckou sú rôzne zábradlia, dieťa sa počas prechádzky môže držať kočíka, ale pozor, aby nebolo naň zvalené. To neznamená, že sa malého drobca pri snahe o prvé kroky musíte striasť, s tréningom by ste to však nemali preháňať, a spoločné prechádzky by rozhodne nemali nahradiť vlastnú prácu bábätka.
Motivácia a hra:Chváľte deti za každý úspech, ktorý v chôdzi dosiahnu. Buďte trpezliví a láskaví, z chodenia urobte zábavnú a príjemnú aktivitu. Rozhodne nie je vhodné deti strašiť, čo všetko sa im môže stať, alebo híkať, keď padnú na zadoček. Dobrou motiváciou je aj hra. Premeňte učenie chôdze na hru, napríklad: „Tvoj plyšový medvedík je hladný, musíme mu dať papať.“ Batoľa bude nesmierne nadšené, keď mu dovolíte šantiť v kaluži, vyliezť na obrubník a balansovať na ňom - samozrejme, s vašou pomocou a pod vaším dohľadom - alebo keď sa s ním budete „pretekať“. Tento krátky, ale intenzívny pohyb je pre batoľa náročný a rýchlo ho vyčerpá. Malý nezbedník si po výdatnom pohybe zvyčajne „dobíja baterky“ v maminom či otcovom náručí. Potrebuje sa pritúliť, pomaznať, cítiť vašu blízkosť. Ak chcete súčasne podporovať rozvoj emocionálnych aj motorických zručností, zahrajte sa na zrkadlo. Posaďte sa oproti dcérke či synčekovi na zem alebo na pohovku. Robte smiešne grimasy, hýbte rukami a nohami a smejte sa. Vaša ratolesť bude so záujmom sledovať, čo to stvárate, a začne vás napodobňovať.
Využitie pomôcok a ďalších aktivít:Veľmi dobrou pomôckou na nácvik chôdze sú odrážadlá - najmä v tvare autíčka či malého bicykla, s vodiacou tyčou alebo bez nej - plus stabilné väčšie hračky na kolieskach, ktoré dieťa môže tlačiť a zároveň sa o ne trochu oprieť, napríklad kočík s bábikou, detská kosačka, prípadne aj obyčajná kartónová škatuľa. Batoľa sa niekedy pomocou nich naučí chodiť rýchlejšie a bezpečnejšie než jeho rovesník, ktorému pri chôdzi asistuje rodič.
Chôdzu je lepšie trénovať úplne naboso, ideálne na klasickej dlážke. To pomáha dieťaťu lepšie cítiť povrch a rozvíjať rovnováhu. Aj keď v to niektoré mamičky stále dúfajú, dieťa ku chôdzi nemotivujú nové parádne topánočky.
Pohyb vo vode je pre deti prirodzený, trénuje svalstvo a prácu mozgu, pretože si vyžaduje špecifický typ pohybu, a prináša veľa pozitívnych emócií. Hojdanie je rovnako prirodzený pohyb, ktorý dieťa zažívalo už pred narodením. Deti hojdanie milujú a miluje ho aj mozog, pretože umožňuje prepájanie oboch hemisfér, slobodný pohyb v priestore a klasické hojdanie v sede na hojdačke trénuje balans a prácu hrubej motoriky (dieťa sa učí predkláňať a zakláňať s použitím nôh, aby rozhojdalo hojdačku).
Pri prebaľovaní alebo po kúpaní môžete dieťatku precvičiť nožičky jednoduchým cvikom - bicyklovaním alebo krúživými pohybmi. Pokiaľ však ide o špeciálne cvičenia či populárnu Vojtovu metódu, sú to cvičenia vhodné len po dohode s lekárom. Odborné cviky vám musí predviesť pediater či špecialista a vyžadujú si presné dodržiavanie. Nestačí, ak bábätko „zdiagnostikujete“ sami, cviky si nájdete na youtube a frekvenciu určíte podľa toho, kedy máte čas.
Čomu sa vyhnúť pri nácviku chôdze
Neporovnávajte a netlačte na pílu: Každé dieťa je iné a vyvíja sa vlastným tempom. Porovnávanie s inými deťmi môže viesť k zbytočnému stresu pre rodiča aj dieťa. Ak dieťa ešte nie je pripravené, netlačte ho do chôdze nasilu. To môže mať opačný efekt a dieťa sa môže stať ešte viac neistým. Mila maminka, ak ti pediatrička povedala, že všetko je ok, tak sa nad tým vooobec netráp. Uvidíš, coskoro začne chodiť. Môj malý začal sám chodiť na konci 16 mesiaca!!! a tiež, neže by bol nejaký macík, ale vyšší na svoj vek a tie otázky typu "taky velky este nechodi?" veľmi dobre poznám a dosť som sa preto trápila, dokonca malý začal našlapovať tak divne na jednu nôžku, o to viac som sa bála. Tiež som to diskutovala s našim pediatrom a ten ma pokojne upokojoval, že každé dieťa je individuálne a každé šikovnejšie v niečom inom, náš napredoval viac psychicky ako fyzicky. A teraz má 2.5 roka a nedá sa už chytiť:D aj to zlé našlapovanie samo zmizlo. Pritom dedične po nás rodičoch to malý asi nemá, ja s manželom sme chodili už ako roční. Netráp sa a ešte si užívaj, kým ho chytíš, čoskoro ten čas pominie.
Vyhnite sa "pavúkom" a nevhodnému držaniu: Kedysi trávili deti veľa času v pavúkoch, ktoré im mali pomôcť voľnejšie sa pohybovať. Dnes sa už veľa hovorí o tom, že táto detská pomôcka škodí kĺbikom, nožičkám a dieťa zbytočne mätie. Klasickým odrážaním v pavúkovi získava a utvrdzuje si nevhodné návyky, naviac pri „chodení“ v pomôcke zaťažuje nesprávne svalstvo. Detské chodítka ("pavúky") môžu škodiť kĺbom a nôžkam dieťaťa, navyše si v nich dieťa utvrdzuje nevhodné návyky. Pavúky, aj keď dieťatko na chvíľu zabavia, radšej odložme bokom. Nepomáhame mu totiž pri chôdzi. Podobne aj držanie dieťaťa za horné ruky v neprirodzenej polohe mu nepomáha, práve naopak.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc? Dôležité signály
Hoci je dôležité byť trpezlivý, existujú situácie, kedy je vhodné vyhľadať odbornú radu. Našťastie väčšina pediatričiek sa automaticky na prekonávanie míľnikov pýta v rámci prehliadok, a tak u nás je len malé riziko, že čosi zostalo zanedbané. V každom prípade, už od obdobia roka a štvrť je vhodné lekárku upozorniť, že dieťatko stále nechodí. O probléme môžeme hovoriť vtedy, ak dieťa nezačne chodiť do veku 18 mesiacov, vtedy je už dôležité pátrať po príčinách. Dôležité je zhodnotiť, či zaostáva aj v iných funkciách alebo nie - napríklad v jemnej motorike, rečovom vývine. Ak dieťa nezaostáva v iných oblastiach, zvyčajne nejde o vážny problém. Pokiaľ však dieťa štvornožkuje, nemalo by mať v motorike problém. Omeškaný vývin sa prvý raz prejaví v čase, keď má dieťatko liezť či posadiť sa. Problém nastane, ak má slabšie svalstvo, a jednoducho to bez pomoci rodičov nedokáže. Ak vám lekár potvrdí podozrenie, neváhajte a začnite s rehabilitáciami. Pomocou cvikov dieťa rovesníkov nielen dobehne, ale môže ich aj predbehnúť.
Pri akých príznakoch by ste mali navštíviť lekára:
- Dieťa nezačne chodiť do 18 mesiacov.
- Dieťa neprejavuje záujem o pohyb, neplazí sa, neštvornožkuje ani sa nesnaží postaviť.
- Máte pocit, že dieťa má slabé svalstvo a nedokáže sa samo posadiť alebo štvornožkovať.
- Dieťa má vyššie spomenuté príznaky zápchy a pridružia sa aj horúčka, krv v stolici, úplné odmietanie jedla, strata hmotnosti, bolesti počas pohybu čriev, zvracanie, časť čreva vychádzajúca von z konečníka (prolaps rekta) alebo nahmatáte brušné vydutiny a zápcha trvá dlhšie ako 2 týždne.
- Máte akékoľvek vážne pochybnosti o motorickom vývoji svojho dieťaťa.
V prípade, že vaše dieťatko stále nechodí, môže pediatrička odporučiť neurologické vyšetrenie, ktorého sa tiež netreba obávať. Neurológ pátra po neurovývinových a svalových poruchách v rodine, prezrie dieťatko a urobí vyšetrenia, aby vylúčil organickú príčinu. Často je takýmto deťom odporúčaná terapia Vojtovou metódou alebo iné formy rehabilitácie, v závislosti od výsledkov vyšetrenia. Ak sa vám niečo nepozdáva, vyžiadajte si vyšetrenie u ortopéda.
Riešenie zápchy u detí:Ak zápcha súvisí s celkovou pohodou a môže tak nepriamo ovplyvňovať ochotu dieťaťa k pohybu, je dôležité ju riešiť.
- Zvýšte príjem tekutín: Zabezpečte, aby dieťa pilo dostatok vody, ovocných štiav alebo riedených džúsov.
- Upravte stravu: Zvýšte príjem vlákniny v strave dieťaťa. Do stravy zaraďte ovocie, zeleninu a celozrnné výrobky. Vláknina rozpustná vo vode viaže vodu a zmäkčuje stolicu.
- Masírujte bruško: Jemná masáž bruška v smere hodinových ručičiek môže pomôcť stimulovať črevá.
- Cvičte nožičkami: Pri prebaľovaní cvičte nožičkami pokrčenými v kolienkach krúživými pohybmi a jemným pritlačením kolienok k brušku.
- Glycerínový čapík alebo laktulóza: V prípade potreby môžete použiť glycerínový čapík na uvoľnenie stolice. Mamičky tiež píšu o glycerínovom čapíku ako prvej pomoci, ale iba zo začiatku, alebo riedení stolice prípravkami s obsahom laktulózy (ale s primeraným príjmom tekutín). Kedy ísť k lekárovi? Vhodné je navštíviť a poradiť sa s detskou lekárkou či lekárom, ak má vaše dieťa vyššie príznaky a pridružia sa aj horúčka, krv v stolici, úplné odmietanie jedla, strata hmotnosti, bolesti počas pohybu čriev, zvracanie, časť čreva vychádzajúca von z konečníka (prolaps rekta) alebo nahmatáte brušné vydutiny a zápcha trvá dlhšie ako 2 týždne, alebo keď máte akékoľvek obavy.
Výzvy v stravovaní: Keď je dieťa „vyberavý jedák“
Mliečnych zúbkov v ústach 14-mesačného dieťaťa pribúda, takže mu už môžete ponúkať aj pokrmy, ktoré by doteraz nerozhrýzlo a nepožulo. Zatiaľ čo mnohé batoľatá ochotne ochutnajú a spapajú čokoľvek im ponúknete, iné si tvrdohlavo pýtajú stále to isté a nové jedlá odmietajú. Máte pocit, že aj váš drobec patrí k „picky eaters“, teda k vyberavým jedákom? Ak dostane na raňajky chlebík s maslom a jemným syrom, akým je mozzarella, alebo s natvrdo uvareným vajíčkom a dáte mu k nemu i krásny kúsok červenej paradajky, zlíže len maslo a ostatné nechá tak? Alebo zje len chlebík, v ktorom nie je rasca? Na obed si dá výlučne pár špagiet bez omáčky alebo vyzobká z taniera len mäsko? Ovocia a zeleniny sa nedotkne, ak to nie je jeho obľúbený druh?
Vyberavý jedák dokáže rodičov takmer priviesť k zúfalstvu. Želáte si, aby mal pestrú stravu plnú výživných látok a vlákniny, a namiesto toho sa musíte uspokojiť s tým, že zje kúsok sladkej palacinky bez ovocia či džemu. Nie ste v tom sami - mimoriadne prieberčivých detí je vo veku 1 až 3 roky pomerne dosť. Niektoré uprednostňujú len istý typ pokrmov, iné zjedia z každej porcie sotva pár hltov, ďalšie úplne odmietajú nové potraviny a jedlá. Syndróm nadmernej prieberčivosti nie je úplne vysvetlený. Na príčine môže byť stravovanie tehotnej a dojčiacej matky, ďalej to, či dieťa bolo dojčené alebo nie, vzor staršieho súrodenca alebo rodičov, ale aj genetická predispozícia či ochorenie. V 14 mesiacoch je stále veľmi dôležité konzultovať prieberčivosť a odmietanie jedla s pediatrom.
Batoľa potrebuje niekedy aj 14 pokusov, kým si zvykne na nové potraviny a jedlá. Najlepšou stratégiou je ponúkať mu ich znova a znova, ale bez nátlaku. Skúste vyberavému jedákovi vyčariť na tanieri niečo nové podľa rôznych farieb a tvarov. K aranžmánu pridajte zaujímavé vysvetlenie alebo lákavý príbeh.
- Pripravte mu pestrý výber ovocia a zeleniny podľa farieb dúhy.
- Vykrojte zo zeleniny, z ovocia či iných vhodných pokrmov geometrické tvary alebo zvieracie motívy. Použite na to formičky na pečenie medovníkov alebo perníkov.
- Usporiadajte jedlo na tanieri do podoby tváre.
- Ponúknite mu pokrm, napríklad obľúbené cestoviny, v špeciálnej miske s priehradkami alebo na viacerých tanierikoch. Niektoré deti sú ochotné zjesť jedlo len vtedy, ak sú jednotlivé súčasti, napríklad špagety, omáčka, mäso či zelenina, od seba oddelené.
- Ak drobček vašu snahu naďalej tvrdohlavo ignoruje, skúste mu ponúknuť nové jedlo až po osvedčenom pokrme a len ako malú porciu - na lyžičke alebo do prštekov. Nehnevajte sa na neho, keď ju odmietne ochutnať. Nedávajte najavo stres či nervozitu. Neodvádzajte jeho pozornosť od jedenia zapnutým televízorom, tabletom alebo mobilom. Mal by jesť v pravidelných časových intervaloch a pri jedení sedieť za stolom.
Ďalšie užitočné tipy na kŕmenie prieberčivých batoliat:
- Desiate by mali byť vždy malé, ale pravidelné, aby bol prílišný výmyselník na obed hladný.
- Mlieko a ovocné šťavy ponúkajte vždy až po obede, inak ho zbytočne vopred zasýtia.
- Nezvykajte maličké dieťa na jedlo pri televízii, tablete či smartfóne!
- Dovoľte mu papať samému a „pomáhať“ vám s prípravou jedla a s prestieraním.
- Do jedla ho nenúťte, nekričte, nebúchajte vecami po stole, nevyhrážajte sa, netrestajte. Hoci je to náročné, skúste aj v najťažších chvíľach zostať v neutrálnej rovine. Ak je to možné, napriek všetkému vytvárajte pri stole pohodovú atmosféru s konverzáciou a so zdravou interakciou medzi členmi rodiny. Zatiaľ čo niektorí rodičia sa snažia systematicky zavádzať do jedálneho lístka dieťaťa nové pokrmy, iní radšej trpezlivo čakajú, kým bude ich ratolesť dostatočne zvedavá, aby si sama vyskúšala, čo jej chutí a čo nie.
Spánok a odvykanie od fľaše/dojčenia
Väčšina batoliat sa v 14. mesiaci naďalej v noci budí. Potrebuje váš poklad ešte stále nočné dojčenie či fľašu? Ak by ste to radi „ustrihli“, vyskúšajte tieto tipy. Pri odstavovaní stanovte dieťaťu jasný časový rámec, keď už nedostane prsník. Samozrejme, 14-mesačné batoľa ešte nerozumie pojmu čas, zvoľte si preto na vysvetlenie pochopiteľné referenčné hodnoty. Napríklad: „Teraz je tma a budeme spinkať. Teraz si dáš mliečko od maminky a potom znova, až keď bude za oknom svetlo/zazvoní tatinkov budík do práce.“ Dieťatku novú situáciu vysvetľujte, hoci sa môže zdať, že je príliš malé na to, aby ju chápalo. Batoľatá dokážu porozumieť prostredníctvom tónu hlasu aj pomocou gest.
Ak sa v noci zobudí a dožaduje sa prsníka, snažte sa ho upokojiť a ponúknite mu ako náhradu pohár vody alebo čaju. Sací reflex je ešte stále veľmi silný, skúste ho prekonať intenzívnym láskaním, túlením dieťaťa k svojmu telu. Drobček nesmie mať pocit neistoty a báť sa, že by vás mohol stratiť. Na druhej strane, vyhýbajte sa polohám, ktoré mu môžu pripomínať dojčenie, napríklad držaniu v náručí. Veľmi nápomocný môže byť partner. Požiadajte ho, aby pár nocí vstával k batoliatku on a ponúkal mu pohár vody alebo čaju. Keď dieťa zaregistruje vašu neprítomnosť a pochopí, že ocko mu prsník nemôže dať, postupne prestane nočné dojčenie vyžadovať. Otecko môže svojou prítomnosťou vytvoriť drobcovi aj nový uspávací rituál s rozprávkovou knižkou, hojdaním, hladkaním. Ak dieťa pri odstavovaní stále srdcervúco plače, máte dve možnosti: buď vydržíte, alebo mu znovu ponúknete prsník. Najmä počas prvých nocí nie je vhodné radikálne odstavovanie. Nezabudnite však, že deti sa v tomto veku nebudia primárne preto, aby jedli a pili.
Niektoré deti si od prsníka či fľaše odvyknú ľahšie, iné sa rituálu nočného kŕmenia dlho nevedia vzdať, pretože bradavka alebo cumlík fľaše sú pre ne najlepšou uspávankou. A povedzme si na rovinu, nemálo mám zistí, že nočné dojčenie je pohodlnejšie a menej únavné než nočné vstávanie a podávanie vody, a tak sa v dojčení rozhodnú ešte chvíľu pokračovať. Pokračujte v odvykaní dieťaťa od dojčenskej fľaše. Odborníci odporúčajú už po 8. mesiaci ponúkať dieťatku mlieko z hrnčeka. Rovnako ostatné tekutiny ponúkajte z obyčajného pohára, prípadne z hrnčeka so špeciálnym vrchnákom, s náustkom alebo so slamkou. Drobčekovi neustále prízvukujte, že veľké deti už pijú mliečko a čajík z pohára alebo hrnčeka.
Prvé prejavy vzdoru: Obdobie autonómie
V 14. mesiaci už doma máte každým dňom sebavedomejšiu a samostatnejšiu bytosť, bez ohľadu na to, či máte synčeka alebo dcérku. Objavuje vlastnú vôľu a začína skúšať, kam až môže zájsť, čo všetko si smie dovoliť. Zrazu zisťujete, že milé a poslušné batoľa sa z večera do rána zmenilo na nezvládnuteľného krikľúňa, ktorý odmieta čokoľvek a kohokoľvek. Dieťa na všetko, čo ešte včera bez problémov prijalo alebo spravilo, dnes rázne odpovedá nie. Toto obdobie sa nazýva obdobím vzdoru alebo fázou autonómie. Je to dôležitý krok vo vývoji a začína sa približne v 13. mesiaci.
Ako si poradiť so vzdorom batoľaťa?
- Akceptujte fázu vzdoru: Nevyčítajte si, že ste vo výchove spravili chybu, a neberte vzdor dieťaťa osobne. Touto fázou autonómie - ale aj tou, ktorá sa začína približne v 3. roku života - musí prejsť každý človiečik. Je veľmi dôležitá pre jeho ďalší emocionálny vývoj.
- Zostaňte pokojní a trpezliví: Zostaňte pokojní, trpezliví a priateľskí. Riešte jednotlivé situácie podľa ich závažnosti. Je rozdiel, keď sa dieťa s krikom hádže na zem v nákupnom centre a keď s vami nechce spolupracovať doma pri obliekaní.
- Zistite príčinu problému: Zistite, v čom je problém. Prečo si drobček odmieta obuť topánočky? Pretože je zaujatý hrou, ktorú ho teraz nútite ukončiť? Pretože si ich chce obuť sám? Pretože v tých, ktoré mu núkate, sa necíti pohodlne?
- Budujte pozitívne prostredie: Budujte pozitívne prostredie, v ktorom dominuje áno a v ktorom len zriedka musíte povedať nie.
- Reagujte s pochopením: V prípade výbuchu hnevu, odporu, plaču či iných negatívnych emócií si kľaknite k dieťaťu tak, aby ste sa mu pozerali do očí. Chyťte ho za rúčky a potichu sa mu prihovárajte.
- Stanovte hranice a komunikujte včas: Nie vždy môžete brať ohľad na želania dieťaťa. V cestnej premávke je dôležitejšia bezpečnosť ako fakt, že vás práve nechce držať za ruku. Ak máte dôležitú schôdzku, musíte prerušiť jeho hru, či sa mu to páči alebo nie. Určite mu nedovolíte hrať sa s vodou vo fontáne, keď je vonku sychravo alebo veterno. Dieťa bude s vami ochotnejšie spolupracovať, keď mu v dostatočnom časovom predstihu oznámite, čo sa chystá, a aktivitu, ktorú ste vopred oznámili, budete robiť pokojne, bez zvýšeného hlasu a už vôbec nie pod hrozbou trestu. Dieťa rovnako ako dospelý bude vždy prejavovať emócie - či už negatívne, napríklad smútok a hnev, alebo pozitívne, ako radosť a spokojnosť. Fáza vzdoru je prvým krokom k poznávaniu a vyjadrovaniu svojich pocitov a zároveň k emocionálnej samoregulácii. Je dôležité, aby ste ako rodič pocity batoľaťa vnímali, prijímali a mali pre ne pochopenie. Na druhej strane, povzbudzujte dieťa, aby vedelo svoje vnútorné prežívanie vyjadriť.
V tomto veku už dieťa potrebuje priestor a slobodu na skúmanie okolitého prostredia, to však neznamená, že nemusí akceptovať hranice, ktoré ste mu stanovili. Učte ho vyrovnávať sa so zákazmi a s príkazmi - nielen kvôli jeho bezpečnosti, ale aj kvôli podpore sociálneho správania. Nepoľavujte, buďte dôslední. Stručne a čo najskôr malému nezbedníkovi vysvetlite, čo zlé spravil a prečo to už nesmie robiť. Dobrým spôsobom je aj odviesť pozornosť k inej činnosti. Trestom a kriku sa vyhýbajte. Vzdorovitý potomok dokáže pripraviť rodičom, ale najmä matke, ktorá sa o neho spravidla stará nonstop, horúce chvíle. Psychicky sa pripravte na toto neľahké, ale dôležité obdobie vo vývine batoľaťa. Rozprávajte sa s partnerom o kritických situáciách a snažte sa spolu nastaviť výchovné mantinely. Ak treba, požiadajte ho o väčšiu podporu. Určite vám radi pomôžu aj starí rodičia - dieťa je už natoľko samostatné, že ho povarujú alebo s ním pôjdu na prechádzku. Život s batoľaťom je nesmierne náročný a zároveň povznášajúci. Je to obrovská výzva. Vo dne v noci znášate vrtochy malého človeka, prispôsobujete sa jeho režimu, po nociach bdiete a cez deň zaspávate od únavy. Trpezlivosť je krásna cnosť, no prvé chvíle detského vzdoru dokážu rodičov nepríjemne zaskočiť a ukázať im úplne iný obraz o samých sebe. Rodinný terapeut Jesper Juul k tejto téme povedal: „Dobrí rodičia urobia aspoň 20 chýb denne.“
Celkový rozvoj: Súhra motoriky, reči a emócií
V 14. mesiaci sa prehlbuje aj rozvoj koncentrácie, ktorý podporíte pokojnejšími aktivitami, napríklad hrou na hľadanie nálepiek. Potrebujete k tomu nalepovacie hviezdičky, zvieratká, autíčka, smajlíky. Nalepte ich na stránky obľúbených obrázkových leporel dieťaťa a vyzvite ho, aby hľadalo tie s rovnakým motívom. Stavajte s dieťaťom veže z drevených kociek či rôznych stavebníc. Táto klasická, ale mimoriadne obľúbená aktivita je zábavná a zároveň rozvíja jeho priestorovú predstavivosť, koncentráciu a jemnú motoriku. Niektoré deti kladú kocky na seba sústredene, iným trpezlivosť chýba a po dvoch-troch nepodarených pokusoch sa chcú venovať inej činnosti. Ďalšie počkajú, kým vežu nepostavíte vy, a potom ju s chuťou zbúrajú.
Uprednostňuje váš miláčik pokojnejšie hry? V lete niet nad klasické pieskovisko. Dieťa sa na ňom dosýta pohrá bez toho, aby sa príliš rozšantilo. Ak máte domáce mini pieskovisko v záhrade či na terase, je to bez problémov. V prípade, že navštevujete verejné pieskovisko na sídlisku či pri nákupnom centre, situácia môže byť trochu komplikovanejšia. Pokojná aktivita sa raz-dva zmení na hádku s rovesníkom, ktorý má záujem o to isté vedierko či formičky ako vaše dieťa. V chladnom období je dobrou náhradou za pieskovisko domáca detská kuchynka, obchodík či dielnička, ale aj malý stan alebo hrad z vankúšov.
Na chôdzi sa nepodieľajú len nohy. To aj najdôležitejšie prebieha v mozgu. Rozvoj hrubej motoriky, priestorové vnímanie, koordinácia, rovnováha či práca oka, ktoré určuje smer chôdze, to všetko sa odohráva práve v dokonalom prepojení rôznych častí mozgu. Ak teda chceme bábätku pomôcť, nerobme to tak, že sa upriamime na jeho kroky, ale zapojme pohyb trochu inak. Podľa kalendára preventívnych prehliadok vás najbližšia návšteva u detského lekára čaká v 15. mesiaci. Rodičia by si mali pamätať, že ich úlohou je sprevádzať dieťa na jeho jedinečnej ceste vývoja s láskou, trpezlivosťou a pochopením pre jeho individuálne tempo.
tags: #14 #mesacne #dieta #este #nechodi