Dosiahnutie 15 mesiacov je významným míľnikom vo vývoji dieťaťa, obdobím plným objavov a nečakaných prekvapení pre rodičov. V tomto veku sa očakáva, že sa dieťatko stane mobilnejším a začne s nadšením objavovať svet okolo seba. Hoci je chôdza jednou z kľúčových zručností, ktorú si deti v tomto období osvojujú a zdokonaľujú, je dôležité rozptýliť zaužívané stereotypy. Predstavy, že dieťa by malo sedieť v pol roku a chodiť, keď sfúkne prvú sviečku na torte, sú skôr mýtmi, ktoré môžu zbytočne zneisťovať rodičov. Skutočnosť je taká, že každé dieťa má svoje vlastné tempo a vývin je individuálny proces, ktorý prináša mnoho zábavných a úžasných zmien.
Individuálny vývoj a normálne rozmedzie pre chôdzu
Je kľúčové uvedomiť si, že každé dieťa sa vyvíja individuálne a má svoje vlastné, unikátne tempo. Zatiaľ čo niektoré bábätká prekvapia svojich rodičov prvými krokmi už v 10. mesiacoch, iné si na samostatnú chôdzu dajú načas a začnú chodiť až okolo 18. mesiaca. Dôležité je chápať postupnosť vývinu a podporovať dieťa v jeho vlastnom tempe, namiesto toho, aby sme ho porovnávali s rovesníkmi alebo staršími súrodencami.
Odborníci stanovili určité vekové rozpätie pre prvé kroky a samostatnú chôdzu. Väčšina detí urobí prvé krôčiky medzi 9. a 12. mesiacom života, zatiaľ čo samostatne a s istotou chodí medzi 12. a 15. mesiacom. Avšak, ak dieťa v 15 mesiacoch ešte nechodí, nie je to dôvod na paniku. Norma je dokonca stanovená až do 18. mesiaca. Mnohé deti, dokonca aj tie, ktoré začali neskôr sedieť alebo loziť, dobehnú svojich rovesníkov a sú úplne v poriadku. Cieľom zdravého rodičovstva je vedieť, aká je postupnosť vývinu a podporovať dieťa v jeho vlastnom tempe, pričom si vychutnávame všetky tie nečakané a zábavné situácie, ktoré vývin prináša.
Kľúčové míľniky predchádzajúce chôdzi
Samostatnej chôdzi predchádza celý rad úkonov, ktoré dieťa musí zvládnuť a naučiť sa. Tieto vývinové míľniky sú nevyhnutnými stavebnými kameňmi pre komplexnú zručnosť, akou je chôdza. Spomenuté sú už samostatné sedenie a lozenie, ktoré posilňujú kľúčové svaly a rozvíjajú koordináciu. Nižšie uvádzame ďalšie míľniky v učení sa chodiť, pričom uvedené mesiace sú len orientačné; niektoré deti sa k danej fáze dopracujú skôr, iné neskôr.
Približne 8. mesiac: Vyťahovanie do stoja
Okolo ôsmeho mesiaca života začína dieťa prejavovať snahu vyťahovať sa do stoja. Často to robí popri nábytku, opierajúc sa o nohy dospelého alebo sa pridržiavajúc pevných predmetov v jeho okolí. Toto obdobie je kritické pre posilnenie svalov dolných končatín a trupu, ako aj pre rozvoj rovnováhy. Je však mimoriadne dôležité naučiť dieťa, ako sa bezpečne dostať späť dolu. Namiesto toho, aby ste ho pri každom postavení chytali za ruky a "učili chodiť", ukážte mu, že musí povoliť kolienka a postupne sa spustiť na zem. Ak dieťa v tejto fáze často držíte za ruky a nútene ho vodíte, môže si vytvoriť pocit, že ste neoddeliteľnou súčasťou jeho pohybového stereotypu. To znamená, že sa bude spoliehať na vašu oporu, čo môže paradoxne spomaliť rozvoj jeho vlastnej sebadôvery a schopnosti samostatnej chôdze. Dieťa musí prejsť touto fázou samostatne, aby si osvojilo dôležité balančné a koordinačné schopnosti.
Približne 9. mesiac: Chodenie popri nábytku (cruising)
Vo veku okolo deviateho mesiaca dieťa začína využívať nábytok a steny na chodenie popri nich, známe ako "cruising". Spočiatku sa pohybuje do boku, neskôr sa odváži kráčať aj dopredu, vždy s oporou. Toto je dôležitý krok v príprave na chôdzu, pretože dieťa si cvičí prenos váhy, koordináciu a prácu nôh. V tomto období je nevyhnutné skontrolovať bezpečnosť nábytku a celého priestoru, kde sa dieťa pohybuje. Odstráňte ostré hrany, zabezpečte nestabilný nábytok a vytvorte bezpečné prostredie na objavovanie.
Dieťa, ktoré nie je neustále chytané za ruky, sa pomerne rýchlo naučí spoliehať samé na seba. Ak chcete dieťaťu pomôcť naučiť sa zliezť zo stoja dolu, odstúpte mierne od neho a udržujte očný kontakt. Môžete ho volať menom a lákať ho hračkou, aby ho to prilákalo k zídeniu dolu. Ak dieťatko nereaguje, jemne mu chyťte oblasť kolienok a pokrčte mu ich, čím mu názorne ukážete, že ich musí povoliť, aby sa dostalo do kľaku. Z kľaku sa už samé dostane bez problémov na zem. Tento postup ho učí samostatnosti a správnym pohybovým návykom.
10. - 12. mesiac: Státie bez opory a prvé kroky
V období medzi 10. a 12. mesiacom dieťa začína stáť bez opory a intenzívne trénuje rovnováhu, čo je kľúčové pre plnohodnotnú chôdzu. Ak dokáže stáť bez opory a balancovať čo i len na pár sekúnd, čoskoro sa začne cítiť dostatočne isto, aby skúsilo urobiť prvý krok. Tieto prvé, neisté kroky, ktoré sa obvykle objavujú medzi 9. a 12. mesiacom, sú nezabudnuteľným okamihom. Po nich bude nasledovať zopár zakopnutí a pádov na zadoček, kým sa dieťa naučí chodiť samé s istotou. Je dôležité pokračovať v podporovaní dieťatka, keď objavuje a zdokonaľuje túto novú schopnosť.
12. - 15. mesiac: Samostatná chôdza
V tomto vekovom rozmedzí sa väčšina detí púšťa do samostatnej chôdze. Majte však na pamäti, že niektoré deti dávajú prednosť štvornožkovaniu a robia tak po dlhšiu dobu, až potom sa naozaj začnú samostatne pohybovať po dvoch nohách. Pomerne veľa detí prejde do samostatnej chôdze po 4 - 5 mesiacoch od prvého postavenia sa popri nábytku.
Rodičia by si mali byť vedomí rozdielu medzi skutočnou chôdzou a reflexným pohybom. Niekedy rodičia držia dieťa za ruky tak, že sa na ne len "zavesí" a reflexne hýbe nohami. Toto ale nemá so skutočnou chôdzou nič spoločné, pretože dieťa nevyužíva svoje vlastné balančné mechanizmy a nezapája správne svalstvo. Odborníci na pohybový vývin detí dôrazne odporúčajú nechať dieťa liezť a chodiť popri nábytku a nijako nezasahovať do prirodzeného vývoja chôdze. To pomáha dieťaťu posilniť potrebné svaly a získať potrebnú istotu.
Podpora vývoja chôdze u 15-mesačného dieťaťa
Ak vaše 15-mesačné dieťa ešte nechodí samostatne, nie je to dôvod na paniku. Ako už bolo spomenuté, je stále v rámci normálneho vekového rozmedzia. Existuje však mnoho spôsobov, ako môžete aktívne podporiť vývoj chôdze a celkový pohybový rozvoj vášho dieťaťa.
Vytvorte bezpečné prostredie
Dieťa potrebuje dostatok priestoru na pohyb a objavovanie bez strachu z úrazu. Uistite sa, že odstránite všetky prekážky a zabezpečíte, aby bol povrch, po ktorom sa pohybuje, stabilný a bezpečný. To zahŕňa inštaláciu ochranných gulí na ostré rohy nábytku, obloženie radiátorov vankúšmi a zabezpečenie nestabilných predmetov. Na nacvičovanie chôdze je ideálna klasická dlážka, nie mäkké alebo pružné povrchy ako postele, žinenky či matrace, pretože na nich sa dieťa nenaučí správne chodiť a udržiavať rovnováhu. Bezpečné prostredie znamená, že dieťa bude mať okolo seba možnosti, ako sa chytiť, oprieť a pridržať, bez rizika pádu nebezpečného nábytku.
Podporujte lozenie
Lozenie je jednou z najzdravších a najdôležitejších fáz vo vývoji dieťaťa, ktorá je nevyhnutnou prípravou na chôdzu. Nielenže posilňuje svaly trupu, chrbta a sedacie svaly, ktoré sú kľúčové pre sedenie a neskôr pre chôdzu, ale taktiež prepojuje obe mozgové hemisféry. To má za následok zlepšenie koordinácie, sústredenia a priestorového vnímania. Lozenie zaberá vo vývoji pomerne dlhé obdobie, približne 4 až 5 mesiacov, než deti začnú chodiť. V posledných rokoch lekári často zaznamenávajú u detí fenomén, že nelozia vôbec, čo môže mať negatívny dopad na ich neskorší vývoj. Preto nechajte dieťa loziť po rôznych povrchoch a prekážkach, čím si prirodzene posilňuje svaly a rozvíja koordináciu.
Ponúknite oporu (s mierou)
Keď sa dieťa pokúša postaviť, je prirodzené mu ponúknuť oporu. Môže to byť v podobe nábytku, ktorý je pevne ukotvený, alebo vašich rúk. Ak dieťa držíte pri chôdzi, robte to vždy tak, aby bolo v prirodzenej polohe. Vyhnite sa držaniu oboma rukami vysoko nad hlavou alebo s telom zakloneným dozadu, čo vytvára absolútne neprirodzené držanie tela a nepomáha mu pri samostatnej chôdzi. Optimálne je, ak sa dieťa môže pridržiavať vo výške svojich ramien. Dobrou pomôckou môžu byť rôzne zábradlia alebo kočík, ktorého sa dieťa môže držať, ale dajte pozor, aby nebolo naň zvalené a aby sa na neho príliš nespoliehalo. Dôležité je, aby dieťa samo aktívne zapájalo svoje svalstvo a trénovalo rovnováhu.
Hrajte sa s ním
Zapojte sa do hier, ktoré prirodzene podporujú pohyb a koordináciu. Kotúľanie lopty, preliezanie cez tunely z vankúšov alebo chytanie bublín sú skvelými spôsobmi, ako motivovať dieťa k pohybu. Batoľatá milujú aktivity spojené so spevom a pohybom, preto využite pesničky s pohybovými prvkami a spoločné tance. Hra je pre dieťa najprirodzenejší spôsob učenia a objavovania nových zručností.
Chváľte a povzbudzujte
Slovná pochvala a povzbudenie sú nesmierne dôležité pre motiváciu dieťaťa a budovanie jeho sebadôvery. Chváľte ho za každý pokrok, aj keď je malý, a nielen za perfektné zvládnutie. Nebojte sa ani pádu na zadoček; je to prirodzená súčasť učenia a je dôležité, aby dieťa vedelo, že sa mu nič vážne nestalo. Tým sa posilní jeho odvaha ďalej skúšať a objavovať.
Doprajte mu voľnosť a vyhýbajte sa chodítkam
Nechajte dieťa pohybovať sa bez obmedzení. Chodítka, často označované ako "pavúky", dieťaťu v rýchlejšom nástupe chôdze nepomôžu, naopak, môžu byť príčinou zaostávania v samostatnej chôdzi a dokonca mu aj uškodiť. Tieto pomôcky spôsobujú asymetriu v pohybe dolných končatín, nepodporujú vývoj obranných reflexov pri chôdzi (schopnosť položiť ruky pred seba pri páde) a nútia dieťa používať nesprávne svalstvo. Deti, ktoré bývajú "odložené" v chodítkach príliš dlhú dobu, môžu mať neskôr v živote problémy s vybočením chrbtice a s nesprávnymi pohybovými návykmi. Klasickým odrážaním v pavúkovi dieťa získava a utvrdzuje si nevhodné návyky, čo bráni rozvoju prirodzenej rovnováhy a koordinácie. Chodenie je lepšie trénovať úplne naboso, čo umožňuje dieťaťu vnímať povrch a lepšie stabilizovať telo.
Čo robiť, ak dieťa v 15 mesiacoch ešte nechodí? Kedy vyhľadať odborníka?
Ak vaše 15-mesačné dieťa ešte nechodí samostatne, nie je to hneď dôvod na paniku, pretože je stále v norme, ktorá siaha až do 18 mesiacov. Avšak, ak máte pretrvávajúce obavy, alebo ak dieťa okrem chôdze zaostáva aj v iných oblastiach vývoja, je vždy vhodné poradiť sa s pediatrom.
Dôležitosť pozorovania celkového vývoja
Lekárka sa na prekonávanie míľnikov pýta v rámci preventívnych prehliadok. Už od obdobia roka a štvrť je vhodné upozorniť pediatričku, že dieťatko stále nechodí. O probléme môžeme hovoriť vtedy, ak dieťa nezačne chodiť do veku 18 mesiacov. Vtedy je už dôležité pátrať po príčinách. Pri hodnotení situácie je dôležité zhodnotiť, či dieťa zaostáva aj v iných funkciách alebo nie - napríklad v jemnej motorike, rečovom vývine alebo sociálnych interakciách. Ak dieťa inak napreduje a je šikovné a pohyblivé, zvyčajne nejde o závažný problém.
Niekedy rodičia s pribúdajúcimi dňami, ktoré bábätko trávi na kolienkach na koberci, stratia trpezlivosť. Ak dieťa štvornožkuje a vie sa postaviť s oporou, je malá pravdepodobnosť, že by nezačalo chodiť aj normálne v dohľadnom čase. Dôvodov, prečo takéto rozdiely vznikajú, môže byť viac. Môžu byť psychického charakteru, keď dieťa ešte nemá dostatok odvahy, alebo fyzické - potrebuje si nacvičiť niektoré pohyby a posilniť svaly. Chodenie si vyžaduje spoluprácu nôh, chrbta aj panvového svalstva, takže dieťa musí s chodením počkať, kým to jeho svalstvo zvládne. Deti, ktoré sú bucľatejšie, to majú pri učení prvých krokov ťažšie. Za omeškanou chôdzou môže byť neraz aj prejavujúca sa povaha - odvážnejšie a sebaistejšie deti začínajú chodiť skôr, a naopak citlivejšie a bojazlivejšie sa prvých krokov bez pomoci obávajú.
Neurologické vyšetrenie a rehabilitácie
V prípade, že vaše dieťatko stále nechodí po 18. mesiaci alebo ak existuje podozrenie na iné vývinové problémy, pediatrička môže odporučiť neurologické vyšetrenie. Toho sa netreba obávať. Neurológ pátra po neurovývinových a svalových poruchách v rodine, prezrie dieťatko a urobí vyšetrenia, aby vylúčil organickú príčinu omeškania. Často je takýmto deťom odporúčaná terapia, napríklad Vojtova metóda (odborne Vojtova reflexná rehabilitácia), avšak to záleží od výsledkov vyšetrenia. Je dôležité, aby špeciálne cvičenia, ako je Vojtova metóda, boli vykonávané len po dohode s lekárom a pod vedením špecialistu. Odborné cviky vám musí predviesť pediater či fyzioterapeut a vyžadujú si presné dodržiavanie, aby boli účinné a bezpečné. Samodiagnostika a hľadanie cvikov na internete bez odborného dohľadu nie je vhodné.
Niekedy za omeškanou chôdzou môžu byť aj infekčné choroby a zápaly, ktoré vám potvrdí vyšetrenie. Ak lekár potvrdí podozrenie na slabšie svalstvo alebo iný problém, neváhajte a začnite s rehabilitáciami. Pomocou cvikov dieťa rovesníkov nielen dobehne, ale môže ich aj predbehnúť.
Ďalšie aspekty vývoja v 15. mesiaci
Okrem chôdze je v 15. mesiaci dôležité sledovať aj ďalšie aspekty vývoja dieťaťa, ktoré naznačujú jeho celkový zdravý progres a pripravenosť na nové výzvy. Vývin dieťaťa v druhom roku je tak rôznorodý a má svoje vlastné tempo, pričom dieťa musí zvládnuť obrovské množstvo nových zručností.
Reč a komunikácia
V 15 mesiacoch by dieťa malo používať niekoľko slov, najčastejšie "mama", "tata" a "nie". Snaží sa vyjadrovať nielen to, čo chce, ale aj to, čo zažilo, videlo. Ak dieťa ešte vôbec nerozpráva, len bľaboce, ale rozumie verbálnym pokynom (napr. "daj papa", "aký budeš veľký", "zapni svetlo" a všetko pekne spraví), je pravdepodobné, že sa to postupne upraví.
Pre rozvoj reči je kľúčové, aby dieťa malo pozorného poslucháča. To však neznamená, že je potrebné počúvať dieťa neustále a za každých okolností. Je dôležité vyhradiť si čas, kedy sa venujete len jemu, čítate mu knižky, riekanky, rozprávate mu a spievate. Niekedy aj púšťanie rozprávok v televízii môže byť doplnkovou aktivitou, ale nikdy by nemalo nahradiť aktívnu interakciu s rodičmi. Dieťa komunikuje so svojím okolím najskôr rečou, a keď vidí, že nerozumiete, snaží sa to objasniť prostredníctvom gest. Pri spoločnom pozeraní obrázkov v knihách dieťa dokáže pomenovať určité objekty, ľudí alebo obrázky, často využíva svoj špecifický jazyk - kombináciu slov a zvukov, ktoré napríklad zvieratá vydávajú. Začína tiež aktívne využívať neverbálnu komunikáciu - môže kývať hlavou na "áno" alebo "nie", rovnako myknúť plecami na "neviem". Stále častejšie rozpoznáva a ukazuje na jednotlivé časti svojho tela, ak sú pomenované.
Sociálne a emocionálne zručnosti
15-mesačné batoľa dáva otvorene najavo svoju radosť a prívetivosť. Má veľký záujem o všetko nové a rado objavuje svet okolo seba. Ale rovnako ako otvorene a búrlivo prejavuje pozitívne emócie, prejavuje aj svoj hnev a nesúhlas. Toto obdobie je pre dieťa aj rodiča súčasťou vývinu a osvojovania si nových zručností, čo prináša aj silnú frustráciu a záchvaty zlosti. Telesná blízkosť a dotyk rodiča (pohladenie, objatia, pusinky) mu často pomáhajú prekonávať aj pocity zúfalstva a frustrácie, ktoré sú v tomto období veľmi časté. Dieťa tak získava istotu rodičovskej lásky a samo sa učí ju prejavovať.
Ešte stále sa môže vyskytovať separačná úzkosť, ktorá sa okrem plaču môže prejavovať aj cmúľaním si palcov, plačlivosťou a inými formami. Dieťa môže byť ešte plaché v prítomnosti ostatných a môže sa príležitostne schovávať za rodičmi alebo sa snažiť vyšplhať do náručia. U dieťaťa môžeme začať pozorovať vývin zmyslu pre humor - smeje sa na grimasách, alebo ich samo robí, rovnako sa smeje pri predstieraní, keď je vyhadzované do vzduchu a padá na zem.
Ak sa to ešte nestalo, práve teraz začína byť najobľúbenejším slovom vášho dieťaťa "nie". Teraz si začalo uvedomovať, že je samostatnou osobou, a teda skúša trvácnosť stanovených hraníc a až kam môže ísť. Toto skúšanie môže často prejsť do bojov s rodičmi aj v tých najjednoduchších veciach - "nechcem ísť spať", "nechcem si obliecť modré tričko", "nesadnem si". V prípade, že sa dokážete vyhnúť každodenným konfrontáciám nad malými vecami, ušetríte si energiu na veľké bitky, v ktorých je potrebné dieťaťu vysvetliť, že jeho správanie je neakceptovateľné a naozaj sa tak správať nemôže - napríklad ak niekoho uhryzne, buchne alebo inak ohrozuje iné dieťa. Rovnako je potrebné byť veľmi trpezlivý a vyvarovať sa násilných gest.
Najväčším nebezpečenstvom v tomto období sú úrazy. Musíme si uvedomiť, že nemôžeme odstrániť všetky nebezpečenstvá, a preto musíme učiť dieťa, ako im predchádzať a súčasne tiež odstrániť tie veci, ktoré sú životu nebezpečné - lieky, čistiace prostriedky, ostré predmety. Dieťa vníma stále viac a viac, častokrát omnoho viac, ako si rodičia uvedomujú. Rodičia sú pre neho tými najdôležitejšími osobami na svete. Pamätá si všetko, čo povedia, a najmä ako sa vyjadrujú o ňom samom - ak rodičia hovoria o tom, že je šikovné, múdre, tak také aj bude. Ak budú hovoriť, že je zlé a nešikovné, rovnako sa takým stane. Slová rodiča sú základom pre vytváranie si obrazu o sebe samom.
Kognitívne zručnosti
Ako rastie povedomie dieťaťa o sebe samom, začína premýšľať o tom, ako fungujú veci, ktoré ho obklopujú a s ktorými sa stretáva denne. Začína si uvedomovať ich funkciu a precvičuje si tieto zručnosti prostredníctvom imaginárnych hier, rovnako ako preskúmava aj iné možnosti ich využívania. V tomto veku sa väčšina hier týka známych tém a predmetov a odráža skutočné správanie - lyžicu používa na predstieranie jedla, hrebeň na česanie a podobne. Rovnako sa dieťa začína rado hrať na pomáhanie rodičom a rado asistuje pri varení, zametaní, umývaní a iných každodenných činnostiach. Dieťa je natoľko šikovné, že dokáže primerane na svoj vek používať predmety v domácnosti - telefón, diaľkové ovládanie, vysávač. Často sa stane, že dieťa si prikladá telefón k uchu a "rozpráva" do neho, ale keď sa ozve z telefónu hlas, zmĺkne a len počúva.
Fyzický vývin v 15. mesiaci (podrobnejšie)
Z hľadiska fyzického vývinu dieťatko, aj keď možno ešte nechodí samostatne, už dokáže množstvo iných úkonov. Chôdza, aj s oporou, prestáva vyzerať ako plavba a stáva sa istejšou. Dokáže si sadnúť a potom sa bez problémov postaviť. Rovnako sa vyvíja úchop a dokáže chytať malé predmety ako mince, pastelky, hrášok, ryžu - hovoríme o tzv. pinzetovom úchope.
Dokáže sa hrať viaceré jednoduché hry - "kolo, kolo mlynské", "pá-pá". Rovnako sa rado hrá na schovávanky - táto hra je v tomto období veľmi jednoduchá, pretože dieťa verí tomu, že keď niečo nevidí, tak to neexistuje. To znamená, že ak si zakryje oči, myslí si, že už ho nikto nevidí. Ďalšou zaujímavou hrou pre dieťa sú rytmické hry a vytlieskavačky, ktoré napomáhajú rozvíjaniu sluchového vnímania dieťaťa a koordinácie. V niektorých prípadoch dieťa už dokáže samostatne vyliezať na stoličky, stoly, skrinky. Dokáže chodiť do schodov, avšak smer dolu mu ešte robí problémy a vyžaduje si viac opatrnosti. Rovnako sa môže stať, že nájdete svoje batoľa, ako obchádza v noci svoju postieľku dookola, trénujúc svoje pohybové schopnosti aj v nečakaných chvíľach.
Všetko na zemi ho zaujíma a snaží sa to zdvihnúť, a pretože sa vie postaviť bez pomoci a už aj bez pádu, tak na prechádzke sa často zastavuje a dvíha - odpadky, smeti a podobne. Predmety začína používať rôznym spôsobom a najviac ho fascinujú tie, ktoré vydávajú najväčší hluk - hrnce, varechy a iné. Obľubuje aj knihy a je schopné už otáčať strany, aj keď nie vždy sa mu darí otáčať len po jednej stránke.
Aktivity podporujúce celkový vývoj a chôdzu
Pre komplexný rozvoj dieťaťa je kľúčová rozmanitosť pohybových aktivít. Nejde len o cvičenie svalov, ale aj o prepojenie mozgových funkcií, ktoré sú pre chôdzu nevyhnutné. Rozvoj hrubej motoriky, priestorové vnímanie, koordinácia, rovnováha či práca oka, ktoré určuje smer chôdze - to všetko sa odohráva práve v dokonalom prepojení rôznych častí mozgu.
Plávanie
Jednou z najlepších pohybových aktivít, ktoré deti ocenia aj v dospelosti, je plávanie. Pohyb vo vode je pre deti prirodzený, trénuje svalstvo celého tela, prácu mozgu, pretože si vyžaduje špecifický typ pohybu, a prináša veľa pozitívnych emócií. Zároveň posilňuje imunitu a zlepšuje spánok. Ak sa vaše dieťa nebojí vody, vyskúšajte baby plávanie alebo si jednoducho častejšie urobte výlet na plaváreň.
Hojdanie
Hojdanie je rovnako ako plávanie pre dieťa veľmi prirodzený pohyb, ktorý zažívalo už pred narodením v brušku matky. Deti hojdanie milujú a miluje ho aj mozog, pretože umožňuje prepájanie oboch hemisfér, slobodný pohyb v priestore a klasické hojdanie v sede na hojdačke trénuje balans a prácu hrubej motoriky (dieťa sa učí predkláňať a zakláňať s použitím nôh, aby rozhojdalo hojdačku). Niektorí rodičia preto od narodenia používajú závesnú látkovú sedačku, iní pridajú pred prvým rokom drevenú sedačku v tvare poloblúka pripomínajúcu kolísku, v ktorej sa dieťa pri sede dokáže rozhojdať samo.
Jednoduché cviky na nožičky
V žiadnom prípade nemôže ublížiť, ak dieťatku napríklad pri prebaľovaní alebo po kúpaní precvičíte nožičky jednoduchým cvikom - "bicyklovaním". Tieto jemné pohyby pomáhajú uvoľniť a posilniť svaly nôh. Pokiaľ však ide o špeciálne cvičenia či populárnu Vojtovu metódu, sú to cvičenia vhodné len po dohode s lekárom a pod jeho dohľadom, ako už bolo spomenuté.
Individuálne faktory ovplyvňujúce chôdzu a diastáza
Dôvodov, prečo sa deti púšťajú do chôdze v rôznom veku, môže byť viacero. Jedným z faktorov je temperament dieťaťa - odvážnejšie a sebaistejšie deti začínajú chodiť skôr, zatiaľ čo citlivejšie a bojazlivejšie sa prvých krokov bez pomoci obávajú. Niekedy ešte dieťa jednoducho nemá dostatok sily. Chodenie si vyžaduje spoluprácu nôh, chrbta aj panvového svalstva, takže dieťa musí s chodením počkať, kým to jeho svalstvo zvládne. Deti, ktoré sú bucľatejšie, to môžu mať pri učení prvých krokov ťažšie, pretože musia vynaložiť viac úsilia na zdvihnutie a udržanie váhy tela.
Zaujímavým a často diskutovaným faktorom je diastáza. Niektorí rodičia zaznamenali, že ak má dieťatko diastázu na brušku (rozostup priamych brušných svalov), môže byť pozadu či už so sedením, alebo s lozením, a tým pádom aj s chôdzou. To súvisí so slabším svalstvom stredu tela, ktoré je pre stabilizáciu pri pohybe kľúčové. V takýchto prípadoch je konzultácia s fyzioterapeutom na mieste, aby posúdil situáciu a odporučil cvičenia na posilnenie brušných svalov, ktoré pomôžu pri ďalšom motorickom vývoji. Rehabilitácie môžu výrazne pomôcť dieťaťu dohnať oneskorenie.
Rodičovská trpezlivosť a psychická podpora
Je bežné, že dieťa v 15 mesiacoch má obdobia, kedy sa púšťa chodiť samo, a inokedy chce chodiť len za ruku. Ak sa dieťa jeduje, keď mu nedáte ruku, skúste ho jemne povzbudzovať a ponúknuť mu alternatívne možnosti, ako napríklad chodenie popri nábytku alebo pridržiavanie sa hračky. Dôležité je byť trpezlivý a rešpektovať jeho tempo. Materský inštinkt je silný a ak cítite, že dieťa by už malo chodiť a máte obavy, nebojte sa vyhľadať lekára. Avšak, ako rodič sa snažte vytvoriť pre svoje dieťatko zdravé prostredie, poskytnite mu rozmanitosť podnetov a vychutnávajte si sledovanie vášho batoľaťa pri jeho objavovaní sveta okolo neho. Pokračujte v každodennom čítaní s dieťaťom a rozvoji jeho reči a jemnej motoriky.
Pamätajte, že každé dieťa je iné. Nikdy nie je dobré porovnávať svoje batoľa s ostatnými. Vaše slová sú pre dieťa základom pre vytváranie si obrazu o sebe samom - ak rodičia hovoria o tom, že je šikovné a múdre, také aj bude. Podporte ho v každom jeho pokroku a doprajte mu čas, ktorý potrebuje na to, aby sa s istotou postavilo na vlastné nohy a začalo objavovať svet v novom, vzpriamenom pohľade.
tags: #15 #mesacne #dieta #este #nechodi