Predstavte si úzkosť manželskej dvojice, ktorá zúfalo túži po dieťati, no nemôže ho mať. Začne hľadať pomoc a zistí, že lekárska veda ponúka mnohé postupy a metódy liečby neplodnosti. Dnes majú neplodné dvojice možnosti, ktoré pred niekoľkými desaťročiami ešte neexistovali. Ale s týmito možnosťami prichádza aj vážna otázka: Aké etické a morálne dôsledky prinášajú so sebou jednotlivé metódy asistovanej reprodukcie?
Od priekopníckych objavov k súčasnej praxi
Britský vedec Robert G. Edwards začal so základným výskumom procesu oplodnenia v päťdesiatych rokoch minulého storočia. Uvedomil si, že oplodnenie mimo tela môže predstavovať potenciálnu liečbu neplodnosti. Edwards kontaktoval gynekológa Patricka Steptoea, s ktorým sa mu podarilo aplikovať poznatky z experimentov do praxe. Steptoe bol v tom čase priekopníkom laparoskopie - novej techniky, ktorá umožňovala kontrolu vaječníkov pomocou optického prístroja. Techniku použil na odobratie vajíčok z vaječníkov. Edwards ich umiestnil do bunkovej kultúry a pridal k nim spermie.
V roku 1977 prišli na kliniku manželia Lesley a John Brownovci, ktorým sa nedarilo ani po deviatich rokoch splodiť dieťa. Dvadsiateho piateho júla 1978 sa jej po deviatich mesiacoch cisárskym rezom narodilo zdravé dieťa. Bola ním Louise Brownová. Metóda umelého oplodnenia sa odrazu stala skutočnosťou. V roku 2010 získal britský fyziológ a priekopník reprodukčnej medicíny Robert G. Edwards Nobelovu cenu za fyziológiu a medicínu za vyvinutie metódy umelého oplodnenia.
Právny rámec a legislatívne výzvy
Autorka v predkladanom článku (Zoláková, 2011) porovnáva pokrok v oblasti reprodukčnej medicíny za posledných 30 rokov so stavom právnej úpravy asistovanej reprodukcie v Slovenskej republike. V porovnaní so zavedenou praxou približuje ustanovenia stále platného Opatrenia Ministerstva zdravotníctva SSR č. 24/1983 Vestníka MZ Úprava o podmienkach pre umelé oplodnenie, ktoré pozná len jednu z metód asistovanej reprodukcie a stanovuje podmienky, ktoré musia žiadatelia o zákrok splniť. Autorka sa v súlade s terminologickou zastaralosťou právnej úpravy obracia k zdrojom možných definícií, pričom nevyhnutne naráža na problém právneho statusu/miery právnej ochrany embryí, s ktorými sa pri úkonoch spojených s asistovanou reprodukciou manipuluje.
Napokon venuje pozornosť všeobecnej právnej úprave informovaného súhlasu a darcovstva buniek v zákone o zdravotnej starostlivosti a určovaniu rodičovských práv, ktoré s výkonom asistovanej reprodukcie úzko súvisia. V závere tejto časti vytyčuje oblasti, ktoré si vyžadujú prepracovanejšiu reguláciu a formuluje otázky, ktoré slovenský právny poriadok neupravuje vôbec. Ako riešenie autorka súdne/právne debatuje o dvoch prístupoch: paternalistickom a liberálnom.
Etické hľadisko a náboženské interpretácie
Svetová zdravotnícka organizácia pripúšťa, že metódy asistovanej reprodukcie „stále vyvolávajú otázky o spoločenských, morálnych a etických normách a predstavujú problém pre právne systémy“. V roku 1987 katolícka cirkev vydala dokument Donum Vitae (Dar života). V tomto vyhlásení uviedla, že ak liečebná metóda pomáha, aby manželský akt viedol k splodeniu dieťaťa, možno sa na ňu pozerať ako na morálne prijateľnú. Naproti tomu dokument naznačil, že ak liečebná metóda nahrádza manželský akt, taká liečba je z morálneho hľadiska neprijateľná.
Nasledujúci rok výbor Kongresu USA uskutočnil prieskum postoja náboženských skupín k liečbe neplodnosti. Záverečná správa ukázala, že väčšina z nich prijíma tradičné lekárske zásahy, umelé oplodnenie manželovými spermiami i oplodnenie in vitro, ak vajíčko i spermia patria manželskému páru. V roku 1997 Európska ekumenická komisia pre cirkev a spoločnosť (EECCS) v oficiálnom stanovisku naznačila, že jej členovia majú k asistovanej reprodukcii rozdielne postoje. Vyzdvihla, že je to na svedomí každého jednotlivca a na jeho osobnej zodpovednosti.
Etika embryí IVF: Veda, voľba a rodina
Status embrya a hranice výskumu
Základnou vecou, ktorú treba vziať do úvahy, je otázka, čo je ľudské embryo. Táto otázka totiž súvisí s inou veľmi dôležitou otázkou: Kedy sa začína život - pri počatí alebo neskôr počas tehotenstva? Výraz „predembryo“ sa vzťahuje na štádium vývoja nenarodeného dieťaťa počas prvých 14 dní po oplodnení vajíčka. Podľa International Journal of Sociology and Social Policy sa tento výraz „používa na ospravedlnenie výskumu ľudských embryí“ počas prvých 14 dní od oplodnenia vajíčka.
Kniha Incredible Voyage-Exploring the Human Body uvádza: „Ak embryo zadefinujeme ako štrukturálne usporiadanie buniek, z ktorého má vzniknúť dieťa, tak jeho začiatok možno badať až dva týždne po spojení spermie s vajíčkom.“ Praví kresťania však veria, že život sa začína počatím. Všimnite si slová žalmistu Dávida, ktorý pod inšpiráciou o Bohu napísal: „Tvoje oči videli i môj zárodok a v tvojej knihe boli zapísané všetky jeho časti.“ (Žalm 139:16)
Manipulácia s embryami a darcovstvo
Otázku, čo urobiť s nepoužitými alebo uskladnenými embryami, nemožno brať na ľahkú váhu. Právne predpisy v určitých krajinách dnes vyžadujú, aby dvojica dala písomný súhlas, v ktorom určí, čo sa má stať so zvyšnými embryami - či majú byť uskladnené, darované, použité na výskum, alebo zničené. Manželia by mali vedieť, že na niektorých miestach sa považuje za eticky prijateľné, keď klinika bez akéhokoľvek písomného povolenia zničí uskladnené embryá, o ktoré sa nikto nezaužíval viac ako päť rokov.
Ďalšou vecou, ktorú treba vziať do úvahy, je otázka, či nebude na manželskú dvojicu vyvíjaný nátlak, aby darovala nepoužité embryá na výskum kmeňových buniek. Napríklad Americká asociácia na pomoc neplodným povzbudzuje dvojice, aby nepoužité uskladnené embryá dali k dispozícii na výskum. Jedným z cieľov výskumu kmeňových buniek je nájsť nové spôsoby liečby rôznych chorôb.
Genetické technológie a výberové kritériá
Nové genetické technológie vyvolávajú ďalšie etické otázky. Pouvažujme napríklad o predimplantačnom genetickom vyšetrení. Pri tomto postupe sa embryá geneticky vyšetria a potom sa z nich vyberie jedno, ktoré sa vloží do maternice. Rozhodujúcim faktorom pri výbere môže byť pohlavie alebo neprítomnosť génov, ktoré spôsobujú určité choroby. Kritici varujú, že toto vyšetrenie by mohlo viesť k diskriminácii na základe pohlavia alebo by ho niektoré dvojice mohli neskôr zneužívať na výber dieťaťa podľa farby vlasov a očí alebo iných genetických čŕt. „Čoskoro budú [vedci] schopní zistiť telesné črty a tiež inteligenčné a možno aj citové a spoločenské predpoklady embrya. A tak v nie príliš vzdialenej budúcnosti bude možné, aby si rodičia zvolili potomka podľa niektorých čŕt.“
Sociálne a psychologické aspekty darcovstva
Pri určitých metódach liečby neplodnosti treba vziať do úvahy ešte ďalší aspekt. Ako náhradné materstvo alebo použitie darovaných spermií či vajíčka ovplyvní manželské puto? V mnohých krajinách zostávajú darcovia v anonymite. No otázka anonymity je na niektorých miestach predmetom prudkých debát. Ľudia, ktorí sú proti anonymite darcov, zdôrazňujú, že deti musia poznať úplnú pravdu o svojej identite. Jedna správa hovorí: „Vyše 80 percent adoptovaných ľudí hľadá svojich pokrvných príbuzných, mnohí z nich len preto, aby uspokojili svoju dlhoročnú túžbu poznať svoj pôvod.“
Iná správa založená na rozhovore so 16 dospelými, ktorí boli počatí použitím spermií od darcu, odhalila, že „mnohí boli šokovaní, keď sa dozvedeli o svojom biologickom pôvode“. Táto správa dodáva: „Mnohé deti sú frustrované z toho, že nepoznajú svoj biologický pôvod, a cítia sa opustené.“
Profesijná zodpovednosť zdravotníckych pracovníkov
Činnosť zdravotníckych pracovníkov je v základe služba životu a zdraviu, primárnym dobrám ľudskej osoby. Služba životu je skutočná len vo vernosti morálnemu zákonu, ktorý vyjadruje jej hodnotu a úlohy. Pre zdravotníckeho pracovníka to znamená aj morálne zodpovednosti, ktorých indikácie pramenia z bioetického uvažovania. Toto magistérium predstavuje pre zdravotníckeho pracovníka prameň princípov a noriem správania, ktoré osvetľujú jeho svedomie a orientujú ho - predovšetkým v zložitosti súčasných biotechnologických možností - smerom k rozhodnutiam, ktoré vždy rešpektujú ľudskú osobu a jej dôstojnosť.
V hlavných nemocenských centrách okrem toho treba podporovať zakladanie etických komisií pre lekársku prax a/alebo služieb klinickej etiky. V každodennej pracovnej činnosti zdravotnícky pracovník vedený kresťanským duchom objavuje nadprirodzený rozmer svojej profesie. Cirkev pokladá „službu chorým za integrálnu súčasť svojej misie“. To znamená, že terapeutická služba zdravotníckych pracovníkov má účasť na pastoračnej a evanjelizačnej činnosti Cirkvi.
Perspektíva reprodukčnej medicíny a budúcnosť
Lekárska veda bude nepochybne ďalej rozvíjať metódy asistovanej reprodukcie. Niektorí predpovedajú, že v budúcnosti bude týmito metódami počatých 30 percent narodených detí. Podľa odhadov trpí celosvetovo neplodnosťou viac ako desať percent párov. Pre mnohé z nich je to veľké sklamanie a spôsobuje im to celoživotnú psychickú traumu. V minulosti im medicína dokázala pomôcť len v obmedzenej miere.
Dnes je metóda umelého oplodnenia bezpečná a efektívna. Zo 100 oplodnených vajíčok sa narodí dvadsať až tridsať detí. Komplikácie ako predčasný pôrod sú zriedkavé. Dlhodobé výskumy ukazujú, že zdravotný stav detí počatých touto cestou a detí splodených prirodzene sa nijako nelíši. Do dnešného dňa boli touto cestou splodené asi 4 milióny ľudí. Napriek technickému úspechu však zostáva otázka „či sa niečo má robiť len preto, že sa to dá“, kľúčovou dilemou, ktorú musí spoločnosť, legislatíva aj veda spoločne riešiť v záujme zachovania dôstojnosti každej ľudskej bytosti.
tags: #1986 #svetova #lekarska #asociacia #umele #oplodnenie