Obdobie medzi druhým a tretím rokom je v živote dieťaťa veľmi dôležitým a významným obdobím, v ktorom dochádza k intenzívnemu rozvoju reči, k výraznému osamostatňovaniu a expanznému rozvoju motorických zručností, predovšetkým však ku zdokonaľovaniu pohybových aktivít. V tomto kritickom čase sa dieťa prejavuje túžbou po poznaní, objavovaní, manipuluje a experimentuje s predmetmi. Otázka zaraďovania dvojročných detí do materských škôl alebo iných zariadení pre deti do troch rokov vyvoláva širokú diskusiu medzi rodičmi a odborníkmi, pričom je nevyhnutné zvážiť vývojové špecifiká a individuálne potreby každého dieťaťa. Inštitucionálne predškolské vzdelávanie si kladie za cieľ dopĺňať rodinnú výchovu a zabezpečiť dieťaťu podnetné prostredie k jeho rozvoju a aktívnemu učeniu.
Vývojové míľniky dvojročného dieťaťa: Intenzívny rozvoj a osamostatňovanie
Vek okolo dvoch rokov prináša so sebou celú škálu rýchlych a intenzívnych zmien v rôznych oblastiach vývoja dieťaťa. Dvojročné deti v materskej škole vyžadujú zvýšenú pozornosť učiteliek, keďže niektoré ešte nie sú úplne samostatné a vyžadujú pomoc dospelej osoby. Popri už spomenutých pokrokoch v reči a motorike, dieťa aktívne prejavuje túžbu po poznaní, objavovaní a s nadšením manipuluje a experimentuje s predmetmi vo svojom okolí. V tomto období sa formuje osobnosť dieťaťa, čo je veľmi významným znakom celého predškolského obdobia.
Sociálny život dieťaťa začína doma, a z hľadiska socializácie je dôležitým prvým sociálnym vzťahom vzťah malého dieťaťa najčastejšie k matke. V druhom mesiaci života dieťa rozlíši jej hlas, v treťom mesiaci jej tvár, alebo k inej najvýznamnejšie sa starajúcej osobe. Pripútanie k otcovi sa vyvíja pomalšie a záleží na množstve času, ktorý spoločne s dieťaťom aktívne prežije. Rodina je prvou sociálnou skupinou dieťaťa a vlastne najdôležitejšou sociálnou skupinou po celé detstvo a ďalší život, kde vzniká tiež významné pevné puto.
V ranom detstve dochádza k postupnému odpútaniu dieťaťa od primárnej opatrovníčky. Jedná sa o separačný proces, ktorý si možno predstaviť ako mechanizmus kyvadla. Prostredie domova je určité moratórium batoľaťa, kde dochádza k aktívnej separácii, ktorá závisí na dieťati. Dieťa sa samo odpútava od matky, samo si overuje toto puto. Napríklad odbehne na pieskovisku, ale opätovne sa vracia, očným kontaktom sleduje matku, zisťuje, či sa matka vydá za ním, či ho zavolá. Naopak pasívna separácia nie je závislá na dieťati, dieťa je odlúčené od matky, napríklad stráži ho niekto iný, na čo dieťa určitým spôsobom reaguje, čo sa môže prejaviť ako separačná úzkosť.
V tomto období dochádza zároveň k rozvoju vedomia seba samého, čo sa prejavuje nielen vyššie uvedenou separáciou od hlavnej ošetrujúcej osoby, ale tiež potrebou sebapresadenia. Dvojročné dieťa chce niektoré činnosti vykonávať samo. Dieťa sa postupne osamostatňuje, uvedomuje si seba samého. Výrazným charakteristickým rysom tohto obdobia je aj takzvaný negativizmus, čo však nie je prejav nevhodnej výchovy, ale skôr nezrelý prejav vôle. Niekedy nastávajú reakcie aj obráteného charakteru, keď dieťa niečo robí, ale nejde mu to, začne sa tiež zlostiť, pretože si o pomoc nedokáže samo povedať.
Rodinná výchova a inštitucionálne vzdelávanie: Komplementárny prístup
Pri vzdelávaní dvojročných detí je nutné si uvedomiť, že primárnu a nezastupiteľnú úlohu zastáva rodinná výchova. Diskusia o vhodnosti zaradenia dvojročných detí do materských škôl je komplexná a neprináša jednoznačnú odpoveď. Tak ako niektoré trojročné alebo štvorročné dieťa ešte nemusí byť zrelé pre vstup do materskej školy a môže mať veľké problémy s adaptáciou, sú naopak mnohé dvojročné deti schopné bez problémov a naopak s radosťou navštevovať materskú školu alebo iné zariadenie pre deti do troch rokov. Úlohou inštitucionálneho predškolského vzdelávania je dopĺňať rodinnú výchovu a zabezpečiť dieťaťu podnetné prostredie k jeho rozvoju a aktívnemu učeniu, čo je možné napĺňať aj u dvojročných detí v materskej škole, ak sú vytvorené vhodné podmienky.
Expanzívny rozvoj motorických zručností: Pohyb ako kľúč k poznaniu
Dvojročné dieťa je doslova fascinované pohybom a má schopnosť ovládať svoje telo, je si vedomé vlastných motorických zručností. V tomto období dochádza k rýchlemu rozvoju hrubej motoriky, predovšetkým samostatnej lokomócie. Dvojročné dieťa rado lezie, chodí, samostatne chodí do schodov, pričom sa pridržiava a prisúva nohy, skáče a hádže. U dieťaťa je prirodzená potreba zvýšenej aktivity. Neuspokojená potreba aktivity vyvoláva u dieťaťa napätie a obmedzuje jeho samostatnú lokomóciu, čím je obmedzovaná prirodzená oblasť stimulácie. Pri vzdelávaní dvojročných detí v materskej škole je teda nutné upraviť priestor tak, aby deti mali možnosť voľného pohybu.
Popri hrubej motorike sú v tomto období zrejmé aj pokroky jemnej motoriky. Dieťa sa dokáže samo najesť a napiť, aj keď sa pri tom často ušpiní či zašpiní všetko okolo, pretože niečo vysype alebo vyleje. Okrem toho čmára, montuje a demontuje, napríklad stavia a búra kocky, strká drobné predmety či prsty tam, kam nemá, dokáže si samo otvoriť skrinku, zásuvku a rozopnúť zips či gombíky. Tieto činnosti sú dôležité pre rozvoj koordinácie a samostatnosti.
Intenzívny rozvoj reči a myslenia: Budovanie slovnej zásoby a komunikácie
Rečový vývoj dvojročného dieťaťa je mimoriadne dynamický. Okolo jedného roka dieťa pozná len niekoľko slov, okolo 1,5 roka sa slovná zásoba rozširuje na 20-30 slov a okolo dvoch rokov je to už 200-300 slov, pričom sa objavujú prvé vety. Pomenúva predmety, následne činnosti, a okolo troch rokov dosahuje slovná zásoba približne 700 slov. Dochádza k rozvoju sémantickej zložky reči, okrem slov, ktoré dieťa aktívne používa, sa rozvíja aj jeho pasívna slovná zásoba. Dieťa má rado riekanky, jednoduché pesničky, vyžaduje ich opakovanie a rado dopĺňa chýbajúce slová.
Reč je ukazovateľom kvality výchovného prostredia rodiny a základným nástrojom sociálneho prispôsobenia. Rečový prejav dvojročného dieťaťa je často agramatický, vo forme dvojslovných oznámení a primárnych viet. Okolo druhého až tretieho roku sa však objavujú základy syntaxe, ako je používanie plurálu, skloňovanie a časovanie. Dvojročné deti ešte často nesprávne vyslovujú, preto je pre vývoj ich reči nevyhnutný správny hovoriaci vzor zo strany dospelých.
Dieťa rado pomenúva nielen to, čo vidí, ale tiež sa veľmi často pýta, "čo to je". Rozlíši, aké to je, čo je veľké a čo je malé, napríklad ako robí veľký pes a ako robí malý pes. V úzkej súvislosti s tým, ako sa dieťa "zmocňuje priestoru", sa aj zmocňuje slov. Dieťa si rado samo rozpráva alebo len tak pospevuje, aj keď sa nejedná práve o pesničku. Veľmi často sprevádza pohybovú aktivitu slovne, napríklad pri hádzaní loptičky povie "a hod, a hod" alebo pri behaní "utekáme, utekám, utekám". Dieťa najprv komunikuje s dospelými, ako sú rodičia a učiteľka, následne sa učí komunikovať aj so svojimi rovesníkmi. Z tónu reči dokáže spoznať emócie, vycíti nebezpečenstvo aj pocit úplnej pohody a uvoľnenia. S rozvojom motoriky dochádza k rozvoju reči a zvyšuje sa túžba po poznaní, dieťa skúma, objavuje a experimentuje nielen s predmetmi, ale aj so slovami. Tento komplexný vývoj reči značne zrýchľuje rozvoj myslenia, motoriky a ďalších kognitívnych schopností.
Túžba po poznaní a objavovaní: Dvojročné dieťa ako malý objaviteľ
Rozvoj poznávacích procesov u dvojročného dieťaťa závisí od miery stimulácie, ktorú mu prostredie poskytuje. Dieťa potrebuje spoznať svet, v ktorom žije, a potrebuje sa v ňom zorientovať. Dieťa je spokojné pri skúmaní okolitého sveta, ktorý sa následne objavuje aj v jeho herných činnostiach. Dvojročné dieťa je ako malý objaviteľ, malý dobyvateľ, ktorý aktívne skúma a učí sa prostredníctvom svojich skúseností.
V tomto veku dieťa predovšetkým:
- objavuje priestor a jeho usporiadanie,
- objavuje okolie cez svoje zmysly,
- objavuje materiály a ovplyvňuje tvary,
- objavuje svoje pohybové možnosti,
- objavuje reč a svoju schopnosť vyjadriť sa,
- objavuje seba samého, ale aj druhých ľudí, pričom ho zaujímajú aj ostatné deti.
Je dôležité si uvedomiť, že vývoj v ranom detstve prebieha u jednotlivých detí rôzne rýchlo a v odlišnej intenzite. Preto je potrebné rešpektovať, že rozdiely medzi jednotlivými deťmi môžu byť v tomto období značné. Vývoj v tomto veku môže prebiehať nerovnomerne a skokovito. Veľmi dôležité je rešpektovať individuálne rozdiely jednotlivých detí a nesnažiť sa násilným spôsobom ich vývoj akcelerovať. Dvojročné dieťa chce byť pri svojom objavovaní, preskúmavaní a osamostatňovaní videné, chválené a povzbudzované. To mu dodáva nielen ďalšie impulzy k ďalšiemu poznávaniu, ale aj odvahu k samostatnému riešeniu vzniknutých situácií.
Výzvy a úvahy pri zaraďovaní dvojročných detí do materských škôl
Zaraďovanie dvojročných detí do materských škôl prináša so sebou špecifické výzvy a vyžaduje dôkladné zváženie mnohých faktorov. Z vyššie uvedených dôvodov, súvisiacich s potrebou individuálnej pomoci dospelého a nezrelými prejavmi vôle, nie je možné, aby v triede materskej školy bolo 28 dvojročných detí. Dieťa potrebuje individuálnu pomoc dospelého. Vzdelávanie dvojročných detí v materskej škole je akceptovateľné pri zníženom počte detí na jedného pedagóga v skupine. Optimálne je, keď sa o danú skupinu detí popri učiteľke materskej školy stará aj ďalší pracovník, ako napríklad opatrovateľka alebo asistent.
Psychológ Matějček (2004) objasnil heslo „jasle sú zariadením pre dospelých - deti samy by si ich nevymysleli" s poznámkou, že „Áno, pomáhajú dospelým v ich plánoch, potrebách, ambíciách - pre deti v druhom alebo treťom roku veku sú vývojovo predčasné." Neznamená to, že sú samy o sebe škodlivé, ale že musíme dbať na to, aby sa takými nestali. Prinášajú dieťaťu zvýšené nároky na organizmus fyzický a predovšetkým psychický, zvýšene zaťažujú. Preto musíme ako zodpovední vychovávatelia tým viac dbať na to, aby dieťa nebolo preťažené. A aby podľa jeho individuálnych potrieb a charakteristík mu bolo vo zvýšenej miere láskou a starostlivosťou jeho dospelých vynahradzované to, o čo vinou týchto dospelých (z dôvodov, ktorým rozumieť nemôže) snáď prichádza.
Jednou z najčastejších obáv rodičov pri nástupe detí do kolektívu sú choroby. Mnohí rodičia potvrdzujú, že prvé mesiace v škôlke sú často sprevádzané kolotočom chorôb, napríklad "dva týždne v škôlke, týždeň doma, dva týždne v škôlke, dva týždne doma". Imunológovia naznačujú, že obvykle deti pred tretím rokom života nie sú imunologicky pripravené na kolektív, s výnimkami. Najhoršie sú na tom deti okolo roka, máloktoré sú pripravené v troch rokoch, zatiaľ čo v štyroch rokoch je to už celkom dobré. To je snáď jedna jediná nevýhoda, ktorú by bolo možné vypichnúť, najmä pre rodičov, ktorí by museli častejšie zostávať s dieťaťom doma a obávajú sa tolerancie zamestnávateľa.
Adaptačný proces je ďalšou kľúčovou oblasťou. Niektoré deti sa adaptujú bravúrne, iné plačú každé ráno aj po niekoľkých mesiacoch. Príkladom môže byť dcéra, ktorá "absolútne ani jeden deň nezaplakala" a plakávala, len keď musela ísť domov, zatiaľ čo v triede sú aj deti, ktoré "doteraz (po 8 mesiacoch) stále každé ráno plačú". Učiteľky však často uvádzajú, že akonáhle mamička odíde, už je ticho, učiteľky si detičky privinú k sebe a plač je preč. Zároveň sa ukazuje, že aj v tomto smere sú veľké individuálne rozdiely. Niektorí rodičia veria, že "je pre neho lepšie, keď sa začlení počas roka a má na neho učiteľka viac času, ako keď by nastúpil priamo v septembri a bolo by tam ďalších 20 uplakaných nových detí."
Ďalšou praktickou výzvou je odvykanie od plienok. Materské školy často trvajú na tom, že deti musia byť bez plienok. Ak dieťa ešte nevie ovládať vyprázdňovanie, riešením môžu byť jasle, kde sa prebaľuje častejšie. Sila kolektívu však môže pomôcť aj v tejto oblasti, keďže dieťa často motivuje vidieť, že to robia aj iné deti. Dvojročné deti, ktoré nerozprávali pri nástupe, preukazujú významné pokroky vo všetkom, "či už v chodení na wc, rozprávaní, obliekaní, začala samostatne jesť."
Rôzne pohľady: Rodičia, odborníci a spoločenské diskusie
Diskusia o vhodnosti nástupu dvojročných detí do materských škôl je široká a obsahuje rôznorodé názory rodičov, psychológov, pedagógov a ďalších odborníkov.
Argumenty pre skorší nástup a kolektív:Niektoré matky zastávajú názor, že "dieta potrebuje deti, mamicka zas medzi ludi". Pre ne je dôležité, aby sa dieťa socializovalo a aby aj ony samy nezostávali príliš dlho izolovane doma. Ako uviedla jedna z nich, "Ja som medzi dvoma materskymi rok pracovala,ale neviem si predstavit,ze by som bola v kuse doma 3,6 ci 9 rokov,nie je to zdrave,ani pre dieta,ale ani pre mamu." Iné matky dávajú deti do škôlky na pár hodín, aby si "malá zvykala" postupne a aby "bola trosku viac s detičkam, aby trosičku bola samostnatnejsia". Mnohí rodičia pozorujú, že ich deti v škôlke vývojovo "poskočili veeeľmi dopredu" vo všetkých oblastiach, od reči po samoobslužné činnosti. Tvrdia, že "sila kolektívu je veľká, keď vidí, že to robia aj iné deti."Z pohľadu rodičov, ktorí sa rozhodli pre skorší nástup, je často hlavným benefitom sociálny rozvoj dieťaťa a rozvoj jeho samostatnosti. Niektoré deti "milovali kolektív" a doma sa s mamou už "tak nevedeli prehrať ako s detičkami". Pre nich je škôlka obohacujúca. Z finančnej stránky to pomáha niektorým rodinám, keďže matka môže ísť skôr do práce.
Konzervatívny pohľad a obavy zo skorého nástupu:Na druhej strane stoja názory, ktoré zdôrazňujú dôležitosť matky a domáceho prostredia pre najmenšie deti. Psychológovia uvádzajú, že deti do troch rokov "nepotrebuju kolektiv, hraju sa viac popri sebe nez spolu". Potrebujú skôr vzor dospelých a intenzívny kontakt s jednou blízkou osobou, predovšetkým s matkou. Albín Škoviera, špeciálny pedagóg, uvádza: "Dvojročné dieťa už môže navštevovať škôlku. Treba si však zvážiť, či to naozaj chceme, pretože sa tým vzdávame možnosti viac ovplyvniť správanie svojich detí, keďže s nimi v tom prípade budeme tráviť menej času."Denisa Zlevská, psychologička, má konzervatívny názor: "Deti potrebujú svoje maminky - ich lásku, nehu, starostlivosť a opateru. Medzi nimi je vytvorené puto, ktoré nenahradí nik a je dôležité pre celkový psycho-sociálny vývin dieťaťa." Podľa nej je najdôležitejšie vnímanie potrieb dieťaťa a flexibilné reagovanie na ne, čo je možné iba v prípade jasných priorít matky a otca. Ak je prioritou dieťa, potom kariéra a sebarealizácia je automaticky na nižšom mieste. Zlevská tiež spomína potrebu flexibilných pracovných úväzkov ako riešenie, ktoré by matkám umožnilo zostať v kontakte s profesiou a zároveň sa venovať dieťaťu.
Pedagóg Herman v rozhovore pre český portál Aktuálně.cz vysvetlil, že ak rodičia dajú dieťa do škôlky skôr, hrozí, že bude mať celoživotné následky. Kritizuje uvoľnenú výchovu a absenciu disciplíny, pričom zdôrazňuje, že "dieťa sa rodí z tela mamy a potrebuje mamu." Podľa neho si "dieťa vytvára svoje ja cez mamu, keď odíde, dieťa si myslí, že je s ním niečo zle." Uvádza, že "keď dáte dieťa do škôlky pred tretím rokom, máte veľkú pravdepodobnosť, že urobíte chybu." Herman je iniciátorom petície „Dvojročné deti do škôlok nepatria,“ ktorú podpísalo už vyše 11 000 ľudí. Podobnú petíciu má aj Slovensko s názvom "Mama je lepšia ako jasle", ktorá bola odovzdaná premiérovi Ficovi 1. júna 2017. Argumentuje sa v nej, že "pre vývoj detí je dôležité, aby mohli v prvých rokoch života vyrastať pri mame."
Aj učiteľky materských škôl, s dlhoročnými skúsenosťami, ako napríklad bývalá riaditeľka ZŠ, radia "nedávať prilis skoro". Uvádzajú, že "nevidí rozdiel medzi takými skorými detičkami a tými, čo nastúpia v 3,5 - 4,5, keď idú do školy." Obyčajne sú popredu tie deti, ktorým sa rodičia viac venujú.
Jednou z nevýhod skorého nástupu, okrem chorôb, je aj potenciálna zmena povahy dieťaťa. Jedna matka spomína: "začala byť viac taká…akoby som povedala…. zákernejšia. Pred tým ako šla do školky, to bolo milé, dobré dievčatko, kde som ju dala, tam bola. Ale teraz? Je bojovnejšia, vie sa brániť, čo však nie je na škodu." Iný príklad hovorí o synovi, ktorý to nezvládol: "Zmenil sa povahovo, uzavrel do seba."Tieto rozličné názory podčiarkujú, že rozhodnutie o nástupe dieťaťa do škôlky v dvoch rokoch je hlboko individuálne a závisí od povahy dieťaťa, rodinných okolností a dostupných možností.
Legislatíva a finančné aspekty: Právne rámce a podpora
Legislatívny rámec na Slovensku určuje podmienky prijímania detí do materských škôl. Na predprimárne vzdelávanie v materskej škole sa prijíma spravidla dieťa od 3 do 6 rokov veku. Výnimočne však možno prijať dieťa od dvoch rokov veku, ak sú vytvorené vhodné materiálne, personálne a iné potrebné podmienky. Prednostne sa prijíma dieťa, ktoré dovŕšilo piaty rok veku. Je zrejmé, že Materské školy v Slovenskej republike čaká ešte pár rokov príprava podmienok na vzdelávanie dvojročných detí, aby boli schopné plnohodnotne zabezpečiť starostlivosť a rozvoj pre túto vekovú kategóriu. Takáto situácia je cisto vecou riaditelky, koho prijme, pokiaľ je miesto a ostatné staršie deti boli už prijaté.
Z finančného hľadiska je dôležité, že rodičovský príspevok sa vypláca do veku troch rokov dieťaťa. To, či je matka zamestnaná alebo nie, na to nemá vplyv, tak isto ako či je dieťa v škôlke alebo doma. Toto umožňuje rodičom určitú flexibilitu. Avšak, po treťom roku veku dieťaťa, ak by matka ostala na neplatenej rodičovskej dovolenke ako osoba starajúca sa o dieťa, štát za ňu stále platí poistenie, no už nepoberá rodičovský príspevok a dieťa môže byť v škôlke len na 4 hodiny (musí byť aj uvedené, že je na poldenný pobyt).
Na Slovensku sa tiež ozývajú hlasy, ktoré upozorňujú na diskrepanciu vo finančnej podpore. Petícia "Mama je lepšia ako jasle" poukázala na to, že "nesúhlasíme s diskriminačnou politikou vlády, keďže na jasľovú starostlivosť dáva príspevok až do výšky 280 eur, pričom matkám, ktoré sa osobne starajú o deti, necháva rodičovský príspevok len vo výške 213,20 eur." Podľa signatárov by mali byť slovenské matky a vláda podporovať ten najlepší štart do života pre deti - mamu na plný úväzok. Táto finančná nerovnováha je predmetom prebiehajúcich spoločenských diskusií a politických úvah.
Odborné publikácie a podpora pre pedagógov a rodičov
Vzhľadom na špecifiká vývoja a vzdelávania dvojročných detí v materských školách narastá potreba kvalitných a komplexných odborných zdrojov. Na Slovensku doteraz neexistovala publikácia, ktorá by materským školám, jasliam a iným zariadeniam pre deti sumarizovala informácie ku všetkým aspektom starostlivosti o najmenšie deti, vrátane legislatívnej stránky.
Ako príklad takejto podpory slúži publikácia „Starostlivosť o deti do troch rokov“, ktorá obsahuje najnovšie legislatívne predpisy, teoretické poznatky a praktické skúsenosti týkajúce sa výchovy a starostlivosti o deti v ranom detstve, konkrétne o 2- až 3-ročné deti. Texty sú koncipované účelne, aby obsahovali dôležité informácie a vysvetlenia pedagogických, psychologických, sociálnych a zdravotných prístupov, ako aj inšpirácie užitočné v pedagogickej práci. Zámerom autorského tímu bolo poskytnúť pedagógom odbornú pomoc, aby zvládali výchovu a starostlivosť o najmenšie deti v súlade s právnymi predpismi i ich potrebami. Deťom tak pomôžu osobnostne rásť a zároveň prežívať šťastné detstvo, pričom spokojní rodičia sú potom už len bonusom.
Ďalším významným zdrojom je brožúra „Kým sa stanem škôlkarom“, ktorá vypĺňa prázdne miesto v pedagogike raného detstva. Prináša oporné body ukazujúce, ktorými smermi a akými podnetmi môžeme podporovať učenie sa a vývin detí, a ako sa môžeme presvedčiť, že toto učenie dieťa naozaj podnecuje a posúva vpred. Príručka prináša jednoduchý prehľad toho, čo by dieťa v jednotlivých etapách života do troch rokov mohlo v konkrétnych oblastiach približne vedieť, spolu s naznačením podnetov a aktivít, ktoré ho ku konkrétnym schopnostiam vedú a ktoré sa odohrávajú v interakcii s dospelými v prostredí, ktoré je pre dieťa priaznivé.
Obsah brožúry je rozdelený do jednotlivých oblastí výchovnej starostlivosti, ktoré zahŕňajú:
- Podnecovanie učenia
- Jazyk a komunikácia
- Skúmanie a matematika
- Expresívne schopnosti a umenie
- Telesný vývin a zdravie
- Osobnostný, emocionálny a sociálny rozvoj.
Základnou pointou, ako sú jednotlivé oblasti výchovnej starostlivosti v tejto príručke spracované, je to, že v nich každý nájde ľahkú orientáciu, čo možno od detí očakávať (vymedzené v kategórii „dieťa napríklad môže“) a akými aktivitami dokážeme osvojenie alebo rozvoj daných schopností napomôcť (vymedzené v kategórii „dospelý jednotlivé prejavy dokáže podporiť takto“). Niektoré oblasti, ktoré sú komplexnejšie, sú pre lepšiu orientáciu organizované cez akési podoblasti, aby sme ich videli detailnejšie a systematickejšie. Na druhej strane sú vo viacerých oblastiach očakávané spôsobilosti detí veľmi podobné či prekrývajúce sa, čo vyplýva z toho, že prakticky sa rozvoj detí naozaj deje celostne a nie v separovaných oblastiach. Je však dobré vedieť, že rovnaká spôsobilosť dieťaťa je prejavom jeho pokroku napríklad v oblasti Podnecovanie učenia aj v oblasti Skúmanie a matematika.
Brožúra prináša aj námety na aktivity a hry, využiteľné vo výchovno-vzdelávacom procese v materskej škole, rozdelené podľa veku detí - dvojročných maličkých nevynímajúc. V úvodnej časti sa nachádza kapitola charakterizujúca profil dvojročného dieťaťa, ktorý by mal pomôcť pedagógom v materských školách pri práci - hrách aj aktivitách s deťmi. Súbor samostatných aktivít aj tematických celkov, ktoré spracovali skúsené učiteľky z materských škôl na základe činností vyskúšaných s dvojročnými deťmi, je cenným zdrojom. Pri každej aktivite je prehľadne uvedený odporúčaný počet detí, rozvíjané oblasti, ročné obdobie pre realizáciu aj náročnosť na prípravu. Súčasťou každej aktivity je reflexia z praxe, námety na rozširujúce činnosti a priestor pre poznámky, ktorý umožňuje zdieľanie skúseností a odporúčaní medzi učiteľkami. Tieto publikácie sú kľúčové pre zabezpečenie informovaného a kvalitného prístupu k vzdelávaniu najmladších detí v predškolských zariadeniach.
tags: #2 #rocne #dieta #v #skolke