Obhrýza si vaše dieťa nechty či cmúľa prsty? Hoci je to zlozvyk, od ktorého sa ratolesti snažíme odnaučiť, vedci teraz prinášajú nový pohľad. Hnevá vás, ak si dieťa strká prsty do úst či obhrýza nechty? Deti, ktoré si obhrýzajú nechty alebo cmúľajú palce, majú nižšie riziko ekzému. Odborníci na čele so Stephanie J. Lynch z University of Otago skúmali, do akej miery majú oba zlozvyky vplyv na atopickú pokožku, astmu a sennú nádchu. Vedci u nich následne zisťovali prítomnosť všetkých troch ochorení vo veku 13 a 32 rokov. Podľa výsledkov, ktoré zverejnili v odbornom časopise Pediatrics, majú také deti menšie riziko vzniku ekzémov, pričom najnižšie je v prípade, ak majú oba návyky naraz.
Obhrýzanie nechtov alebo cmúľanie prstov nie je nič, čo by sme mali podceňovať. Neuróza je najčastejšie sa vyskytujúca duševná porucha (až 42 percent zo všetkých chorôb). Je to porucha, pri ktorej sa nezistia organické narušenia nervovej sústavy, ani žiadnych iných telesných orgánov, pričom človek je chorý a aj sa tak cíti. Vznik neurotických problémov u detí najčastejšie úzko súvisí s atmosférou v rodine alebo so situáciou v škole a postavením dieťaťa v škole. V živote vzniká mnoho stresových situácií, avšak k tomu, aby sa u dieťaťa vyvinula neuróza, je potrebná určitá predispozícia.

Psychológia detských zlozvykov
Zlozvyky sú signály niečoho, čo sa deje v psychike dieťaťa. Ak ľudské telo ochorie, jeden z prvých signálov je teplota. Ak teplota neprejde, idete lekárovi, a ten hľadá základné ochorenie. Ak má telo problém s neriešenými stresmi a emóciami, začne vysielať rôzne signály, a signálom môžu byť aj zlozvyk, ktorý je taktiež potrebné riešiť. Podľa detskej psychologičky Mgr. Lýdie Adamcovej v prípade zlozvykov rozhodne nejde o žiadne rozmary detí. V odbornej terminológii boli zlozvyky definované ako neurotické prejavy a v súčasnosti sa definujú ako špecifické poruchy správania.
Zlozvyk vzniká v momente, keď sa stretne vonkajšia záťažová situácia, ktorá v psychike dieťaťa spúšťa podvedome uložené strachy s neistotou a vnútorným napätím. Ak táto pravidelne opakujúca sa situácia trvá 28 dní, telo dieťaťa začne vysielať signály. Nemožno sa sústrediť iba na vonkajší prejav zlozvyku, ale riešiť jeho vnútornú príčinu. Všetko má totiž psychický pôvod, pretože telo a psychika sú ako dve spojené nádoby.
Cmúľanie palca a prstov u batoliat
U malých bábätiek je satie palčekov veľmi prirodzené a bežné. Používajú ho na upokojenie, utíšenie. Často s palčekom v puse zaspávajú. Niekedy si deti začnú cmúľať palce po ukončení dojčenia. Niektorí odborníci hovoria o „nedokojených“ deťoch - v zmysle, že im bol prsník odopretý v čase, keď na to ešte neboli pripravené a palček je náhrada zaň. V tejto fáze vývinu odborníci považujú cmúľanie prstov za neškodné. V prvom roku života dieťaťa teda vyplýva cmúľanie palca alebo prstov z prirodzenej potreby sať, ale vo vyššom veku to môžete považovať za neurotický návyk.
Cmúľanie palca sa začína už v prvom roku života a do konca štvrtého roku by malo zmiznúť. Väčšinou ide o dôsledok nudy alebo nervozity, prípadne sa tým dieťa upokojuje pri zaspávaní. Vo výnimočných prípadoch pokračuje až do šiestich rokov. Hlavný zdroj slasti a pudového uspokojenia u dieťaťa je stimulácia v oblasti úst. Je to orálna oblasť a preto sa prvému roku života dieťaťa hovorí „orálne štádium“. Kojenie, strkanie vecí do úst stimuluje pery, ústa a hrdlo. Keď sa objavia zuby, pripája sa k saniu aj hryzenie a prežúvanie.
Obhrýzanie nechtov: Onychofágia
Obhrýzanie nechtov (onychofágia) je jedným z pomerne bežných detských zlozvykov, ktorý sa často objavuje už u predškolákov. Nechty si obhrýza asi 30 percent detí a rodičia tomuto javu zvyčajne nepripisujú nejaký zvláštny význam. Riešia skôr estetiku rúk ako dôvod vzniku tohto javu. Prečo dochádza k obhrýzaniu nechtov? Je to vo svojej podstate ľahká neuróza, ktorá je vonkajším prejavom vnútorného napätia - dieťa sa dačoho bojí, prežíva nepríjemné situácie, nemá uspokojenú potrebu istoty a bezpečia, nahrádza si tak napríklad aj satie z prsníka alebo z fľaše.
V škole si dieťa obhrýza nechty často preto, lebo sa dostáva do stresu pri skúšaní, pri písaní písomiek alebo keď má konflikty so spolužiakmi. Okrem samotnej neurotickej podstaty tohto javu treba mať na pamäti aj to, že obhrýzanie nechtov zvyšuje riziko vzniku rôznych mikrobiálnych a vírusových infekcií či hnisavých pľuzgierov. Cez sliny sa môžu do poškodenej kože preniesť baktérie, čo spôsobí začervenanie a infekciu.

Praktické stratégie pomoci dieťaťu
Vždy je dobré rôznym spôsobom zamestnať ruky tak, aby dieťa nemalo potrebu hrať sa s kožou okolo nechtov alebo si ich dávať do úst. Dieťa za obhrýzanie nechtov nekarhajte a nestrašte ho. Za obhrýzaním nechtov často stoja rôzne obavy, pocity menejcennosti a strach. Oveľa prospešnejšie je dieťa motivovať, pochváliť, keď si nechty neobhrýza. Ak to nepomáha, je dobré kontaktovať detského psychológa, s ktorým sa môžete komplexnejšie zameriať na to, čo tento problém zapríčiňuje.
Ako postupovať pri odvykaní:
- Strihajte nechty pravidelne: Čím dlhšie nechty, tým väčšie pokušenie. Udržiavanie krátkych nechtov zmenšuje plochu, na ktorej sa môže udržať špina a znižuje riziko infekcií.
- Zamestnajte ruky aj ústa: Ak si dieťa obhrýza nechty, dajte mu niečo, na čo môže sústrediť svoje ruky, aby nemyslelo na možnosť obhrýzania. Vyskúšajte napríklad anti-stresovú guličku alebo niečo malé, čo môže schovávať vo vrecku.
- Pozitívna motivácia: Vytvorte si tabuľku, na ktorú si zaznačíte každý deň, kedy si dieťa nechty neobhrýzalo. Zakaždým, keď dosiahne určitý počet dní, dostane odmenu, napríklad malý výlet alebo novú knižku.
- Dohodnite si tajný signál: Obhrýzanie nechtov je často v mysli také zautomatizované, že si ani neuvedomíme, že to robíme. Môžete sa dohodnúť na tajnom znamení, o ktorom budete vedieť len vy dvaja. Použijete ho vtedy, keď sa vaša ratolesť opäť uchýli k obhrýzaniu nechtov.
- Otvorená komunikácia: Priznajte sa dieťaťu k vlastným zlozvykom, ak ste ich mali. Dieťa si cení úprimnosť a uvidí, že sa nesústredíte len na jeho nedostatky, ale aj prednosti.
iMove - dokument o rozvoji všestrannej motoriky detí
Kedy vyhľadať odbornú pomoc
Nie vždy však môžeme brať detské zlozvyky s humorom. Sú prípady, keď už nevhodné správanie malého človiečika veští vážnejšie psychické problémy a spozornieť by ste mali vždy, ak neduhy ani s vekom nemiznú. Nebezpečné je aj správanie, ktoré prerastá do obsesie a núti dieťa k nezvyčajným rituálom, napríklad sa pri otváraní dverí nedotýka kľučiek, prah miestností prekračuje trikrát a až potom vstúpi dnu. Na to, že by ste mali zájsť za psychológom, vás môžu upozorniť aj rôzne tiky.
Tiky sú náhle, rýchle, opakujúce sa, nerytmické, vôľou čiastočne ovplyvniteľné, stereotypné pohyby alebo hlasové prejavy, ktoré neslúžia žiadnemu zrejmému účelu. Ich prejavom môže byť hocijaký pohyb alebo zvuk, majú nutkavý ráz. Charakterizujú ich napríklad rýchle bezúčelné pohyby, žmurkanie, potrhávanie hlavou, trhavé pohyby končatinami, pokašlávanie a podobne. Ak zlozvyk pretrváva dlhodobo, zhoršuje školské výsledky, narúša sociálne vzťahy alebo spôsobuje zdravotné problémy, je rozumné vyhľadať odbornú pomoc. Psychológ alebo pediater dokáže odhaliť hlbšie príčiny, napríklad úzkosť či vývinové poruchy.
Čomu sa vyhnúť pri výchove
Krik a výčitky nie sú vhodné, tak ako ani napomínanie detí v prítomnosti iných ľudí. Takýmto prístupom ich len viac zahanbíte a bude ešte viac vystresované. Určite by ste nemali na dieťa kričať, alebo ho nejak fyzicky potrestať za to, že sa zlozvyku nevie zbaviť. Zakazovaním, obviňovaním ale aj vysvetľovaním sa iba stupňuje stres dieťa, ktoré je takto vystavené tlaku rodičov. Ak sa rodičia rozhodnú zlozvyk dieťaťa nevšímať, ono aj tak cíti ich neúprimnosť a trápi sa s ním samo. Opatrne s radami typu namáčania prstov do korenia, papriky a pod., niektorým deťom by však nepomohli ani štipľavé čili papričky. Naopak, citlivejším deťom môžete spôsobiť závažné psychické problémy, takže opatrne! Okrem toho tu existuje nebezpečenstvo, že dieťa sa takýmto prstom dotkne oka.
tags: #20 #mesacne #dieta #si #cmula #a
