Budha, Ježiš a Mohamed sú tri výnimočné zjavy v dejinách ľudstva. Kto viac ovplyvňoval osudy ľudstva po celé tisícročia tak ako oni? Hoci pochádzali z rôznych kultúr a hovorili rôznymi jazykmi, smerovali k jednému bodu. Môžeme sa pýtať, či rôznymi cestami predsa dospejeme k rovnakému cieľu? Tento článok sa zameriava na učenie Budhu, jeho životnú cestu a citáty, ktoré nám môžu pomôcť na našej vlastnej ceste k poznaniu a oslobodeniu.
Životný Príbeh Budhu: Od princa k osvietenému
Pred viac ako 2500 rokmi sa narodil Sidhárta Gautama, neskôr známy ako Budha. Názory na presný rok narodenia Budhu sa rôznia, najpravdepodobnejšie sa tak stalo v 5. storočí pred Kristom. Podľa legendy, Sidhártaova matka Májá mala sen, v ktorom "svätý" v súlade s tamojšími zvyklosťami prijal podobu bieleho slona. Je tiež pozoruhodné, že Májá mala vyše 40 rokov. Počas tehotenstva sa vybrala do rodičovského domu, aby tam priviedla syna na svet. No nestihla to a Sidhárta sa narodil v rovine medzi predhorím Himalájí a brehmi Gangy pri dedine Lumbini, ktorá dnes leží v Nepále. Matka, len čo priviedla dieťa na svet, zomrela.
Sidhártov otec, významný majiteľ pôdy a kráľ miestnej indickej provincie, si po narodení syna robil nemalé starosti. Sidhárta síce nebol kráľovským synom, ale vyrastal vo veľmi bohatom dome, ktorý bol postavený z tehál a obohnaný hlinenou hradbou. "Žil som rozmaznane, veľmi rozmaznane," spomínal neskôr Budha. Dali zriadiť lotosový rybník a používal len masti z Benáresu.
Sidhárta dostal úplné vzdelanie v oblasti gramatiky, športu, počtov, hudby, šachovej hry, masáže, hygieny, chiromantiky, stratégie a umenia miešania parfumov. V šestnástich rokoch sa oženil s Gopou, ktorá mu bola úplne oddaná. Manželom sa narodil syn až 13 rokov po svadbe, ktorého pomenovali Ráhula, pričom žili v dome Sidhártovho otca. V meste bol čulý bazár, kde sa predával tovar z celého sveta. V centre mesta stál aj dámsky dom, kde sídlila hlavná kurtizánka, vnímavá veľkosvetská dáma. Učila spoločenskému správaniu, konverzácii, tancu a aj tomu, ako zvládnuť manželstvo.
Stretnutie s Utrpením a Rozhodnutie Opustiť Domov
Ale mladý Shakya, napriek všetkému tomu bohatstvu a pôžitkom nebol slobodný. Nikdy neopúšťal svoj palác, nemohol teda uvidieť reálny svet. Obklopoval ho len luxus, krása a šťastie. Keď prvýkrát vyšiel z paláca, zbadal na ulici bezzubého žobráka zúboženého starobou. Inokedy uvidel vychudnutého chorého človeka, ktorý mal vysokú horúčku a sinavú kožu. Ležal v kaluži svojich výkalov, celý pokrytý muchami. Tretíkrát, keď opustil palác západnou bránou, stretol pohrebný sprievod. Nebožtík bol ovinutý plátnom, jeho blížni plakali, lamentovali, trhali si vlasy a bili sa do hrude. V jedinej chvíli všetky pôžitky života stratili pre mladého princa význam. Vtedy uzrel žobravého mnícha, ktorý držal v ruke misku na almužnu.
Okolo svojich tridsiatich rokov sa Gautama rozhodol opustiť palác. Štyri situácie, ktoré videl, mu nedali pokoj. Rozhodol sa teda, že si sám obzrie reálny svet. S pomocou sluhu utiekol z paláca, cválal na koni celú noc, prenasledovaný päťsto vojakmi. Ocitol sa sám, v srdci divej prírody, bez akejkoľvek pomoci a podpory. Gautama idúc bosý pokračoval po poľných cestách vo svojej ceste. Okolo neho spievali vtáci a stromy boli pokryté kvetmi. Vracali sa k nemu stále tie isté otázky: odkiaľ pochádza? Kam ide? Aký je zmysel života? Prečo existuje svet?
Po narodení syna, Sidhárta opustil svoju rodinu. Oholil si vlasy i bradu, navliekol si žltý odev a odišiel ako bezdomovec. Rodičovský dom opustil sotva sa rozodnievalo.
Hľadanie Poznania a Askéza: Cesta k Vedomiu
Odpovede na otázky hľadal u rôznych mudrcov a jogínov, ale nikdy s nimi nebol spokojný. Stal sa žiakom Árádu Kálámu, ale to ho však nenapĺňalo. "Ako ostatní, tak som ich odpozoroval a pochopil," povedal. Guru Káláma bol fascinovaný novicom a ponúkol mu dokonca vedenie školy, no Sidhárta hľadal ďalej. Našiel si iného učiteľa, Rudraku Rámaputru, ale čas plynul a Budha nenachádzal odpovede.
Sidhárta nastúpil na cestu samoty a usadil sa v samote pri potoku, pokúšal sa pochopiť seba samého. No ani to mu nepomohlo pokročiť dopredu. Začal s mimoriadnou askézou, postil sa takmer do bezvedomia a živil sa výkalmi mladých neodstavených teliat. Šiel na cintorín a zhotovil si lôžko z kostí a stebiel trávy pod pňom stromu. Akokoľvek sa Sidhárta ponižoval, spásu však nenašiel.
Osvietenie pod Figovníkom: Prebudenie
Sidhárta sa z náruživej horúčky asketizmu vyliečil, pretože nenachádzal odpovede na otázky, ktoré ho zaujímali. Jedného dňa (apríl/máj) sa usadil pod figovníkom, keď sedel v chladivom tieni stromu, kam ho posadili v deň sviatku orby. Tam sa ponoril do zahĺbenia, naplneného radosťou a šťastím. Spomenul si na svoje znovuzrodenia a dospel k najdôležitejšiemu poznaniu, ako možno prekonať bolesť.
Počas meditácie musel odolať pokušeniu Márovi ("Smrtičovi") a jeho pomocníkom, ale nepodarilo sa im ho zviesť z cesty. Od tejto chvíle sa stal Budhom, "Prebudeným". Po osvietení tu ešte ďalších sedem dní vychutnával rozkoš z oslobodenia. Dnes je toto miesto jedným z najvýznamnejších budhistických posvätných stredísk. Ešte aj dnes sa tu nachádza strom osvietenia (prapraodnož originálu) a 55 m vysoký chrám pripomína deň prebudenia.
Budhovo Učenie (Dharma): Cesta k Ukončeniu Utrpenia
Budha dospel k svojmu učeniu, svojej "dharme", keď mal 35 rokov. Základ tvorilo učenie o znovuzrodení, do ktorého nemôže zasahovať nijaký boh. Osud človeka závisí od toho, ako konáme. Telo najbližšieho života je prejavom minulých skutkov. Život strieda druhý pominuteľný život. Budha onej noci zastavil kolobeh narodenia a smrti, smrti a narodenia.
Štyri Vznešené Pravdy
Štyri piliere poznania sú utrpenie, vznik utrpenia, odstránenie utrpenia a cesta, ktorá vedie k potlačeniu utrpenia.
Pravda o utrpení (Dukkha): Narodenie je utrpením, staroba je utrpením, choroba je utrpením, umieranie je utrpením. Všetko, čo je spojené s utrpením, je utrpením.
Pravda o vzniku utrpenia: Utrpenie vzniká z túžby, z žiadostivosti, z pripútanosti. Je to túžba po zmyslových pôžitkoch, túžba po bytí, túžba po nebytí.
Pravda o zániku utrpenia: Utrpenie zaniká úplným odstránením túžby, jej zrieknutím sa, jej zanechaním, jej oslobodením sa od nej.
Pravda o ceste vedúcej k zániku utrpenia: Cestou k zániku utrpenia je Vznešená osemčlenná dráha:
- Správne porozumenie
- Správne myslenie
- Správna reč
- Správne konanie
- Správny životný štýl
- Správne úsilie
- Správna pozornosť
- Správne sústredenie
Pojem Nirvány
Hlavným cieľom budhizmu sa však stáva nirvána. Čo je to vlastne nirvána? Ak opomenieme všetky definície (hlavne tie, v ktorých si neuvedomujeme svoje ja), nirvána je stavom bez myslenia, pociťovania a vôbec vedomia ja, čo mnoho ľudí chápe ako stav smrti. Budha hovorieval o nirváne len pozitívne. Nehovoril len o tom, čo v nej nie je, ale aj o tom, čo v nej je. Je v nej dokonca úplný "vnútorný" kľud.
Budhovo Učenie o Nepopieraní Duše: Päť Zložiek Osobnosti
Budha nehovoril o existencii duše ako zvláštnej nositeľke vedomia a života. Namiesto toho hovoril o piatich zložkách osobnosti: telo (rúpa), cítenie (védaná), vnímanie (saňňá), vôľové úkony (sankhára) a uvedomovanie si (vidžňánam). Tieto zložky sú navzájom prepojené a zároveň pominuteľné. Po smrti zanikajú, ale zanechávajú karmické vplyvy, ktoré formujú nový život jednotlivca.
Šírenie Budhizmu: Od Učiteľa k Spoločenstvu
Budha začal šíriť svoje nové učenie a jeho stúpenci sa čoskoro začali nazývať svätými. Jeho učenie priťahovalo zvedavcov a jeho rady sa stále rozširovali. Do rádu mohol vstúpiť len ten, kto mal pochopenie a talent plniť vôľu Budhu. Prijímanie bolo pomerne jednoduché. Budha chodil po kraji a nadväzoval na rozhovory bez rozdielu s každým koho stretol, či už to bol maharadža alebo obyčajný jednoduchý človek.
Podobenstvá a Otázky: Praktický Prístup k Poznaniu
Budha rád rečnil v podobenstvách. Celkove je ich viac ako 800. Používal ich, aby priblížil svoje učenie a odpovedal na nespočetné otázky zvedavcov. Prečo necháva tak veľa otázok otvorených? Prečo nehovorí, či existuje alebo neexistuje posmrtný život a pod.? Budha odpovedal len na to, čo malo praktický význam pre dosiahnutie oslobodenia. Nezaujímalo ho, či je človek strednej postavy, či je čiernovlasý alebo hnedovlasý…
Posledné Chvíle Budhu: Odchod k Nirváne
Budha už mal 70 rokov a každý pohyb mu spôsoboval bolesti. Preto sa vyhýbal zhromaždeniam a vyhľadával samotu a pokoj. Jeho bratranec a švagor Dévadatta sa pokúsil získať vedenie rádu, ale Budha to odmietol. Dévadatta sa dokonca pokúsil Budhu zákerne zavraždiť, ale po neúspešnom čine kajúcne odišiel. Neskôr poštval proti Budhovi slona, ale ten, keď uvidel Budhu, zostal ako prikovaný. Dévadatta sa nakoniec pokúsil rozdeliť rád, ale ani to sa mu nepodarilo.
Budha sa vydal na cestu do Kusinagaru, kde chcel umrieť. Cestou sa zastavili u kováča Kundu v malej obci Páva. Tu mu predložili jedlo, ktoré Budhovi uškodilo a ochorel na úplavicu. Choroba ho veľmi oslabila a na ďalšej ceste musel preto neustále oddychovať. Cestou ho obrovský smäd a Ánanda mu musel nosiť vodu i z nečistých zdrojov. Pred smrťou umožnil učeníkom, aby sa pýtali otázky alebo aby predniesli svoje pochybnosti. Nikto však nevystúpil. Potom Budha upadol do kómy. Učenci to nazvali vstupom do dokonalej nirvány.
Po smrti Budhu sa zhromaždili králi zo všetkých oblastí a žiadali o svoj podiel z pozostatkov mŕtveho. Telo bolo spopolnené a popol sa po dávkach rozdelil záujemcom. Popol sa uchovalo v hlinených urnách, ktoré sa uložili v takzvaných stúpach.
Zaznamenávanie Učenia: Od Ústnej Tradície k Písaným Textom
Učenie Budhove nebolo zapísané na papieri, ale sa odovzdávalo ústne. Ánanda si pamätal vyše 82 000 výrokov a ďalších 2 000 poznal z počutia. Neskôr sa učenie ujednotilo a zapísalo v Aluvihare. Texty boli napísané v jazyku páli.
Budhizmus Dnes: Reálne Učenie Pre Moderný Svet
Dnes existuje mnoho rôznych foriem budhizmu, či už to je tibetský budhizmus alebo zen budhizmus a pod. Budhizmus je v prvom rade náboženstvo más. Budhizmus je stokrát realistickejší ako ostatné náboženstvá a vznikol po niekoľko sto rokoch filozofického vývoja. Modlitba nepripadá vôbec v úvahu a neexistuje donucovanie, dokonca ani v mníšskej obci. Budhizmus nie je namierený proti ľuďom inej viery.
Citáty Budhu: Inšpirácia na Každý Deň
„Nádoba sa plní kvapku po kvapke. Podobne múdry muž, ktorý sa učil kúsok po kúsku, napĺňa seba dobrom."
„Sme tým, čo sme vykonali, budeme tým, čo konáme."
„Život plynie tu a teraz. Nie včera či zajtra."
Hnev ťa totižto zničí. Zožerie ťa zaživa. Je to akoby si zhltol škorpióna a snažil sa ho vo svojom žalúdku chovať a kŕmiť. A navyše, pestovať v sebe hnev, je hlúpe. Veď mi skús povedať jeden rozumný dôvod, prečo vo svojom živote prechovávať niečo, čo ti ubližuje. Nenapadá ťa žiaden? Asi preto, že žiaden neexistuje. Hnev ti prinesie akurát tak nervy, vysoký krvný tlak, žalúdočné vredy… Skrátka celú armádu psychických a fyzických chorôb.
Ten, kto vraví pravdu, ten nemusí mať dobrú pamäť. Pretože ak klameš, nehľadiac na to, ako veľmi sa ju snažíš zamaskovať, nehľadiac na to, ako ďaleko ju zahodíš, vždy sa vráti späť. Ako bumerang. Pravda vždy zvíťazí. Zakaždým vypláva na povrch. A vedz, že ak zaklameš raz, a ľudia to skôr či neskôr odhalia, to mi ver, všetky tvoje pravdy sa stanú spochybniteľné. Vrav teda pravdu. Buď čestný. Úprimný. Otvorený.
Úspech nie je kľúčom ku šťastiu. Toľko ľudí si ide nohy zodrať v tej nepochopiteľnej naháňačke za peniazmi, za prestížou, za mocou či za postavením, že zabúdajú na to, o čom to vlastne celé je. No tak to bohužiaľ nefunguje. Šťastie nikdy nepríde k tým, ktorí sa nenaučia doceniť krásu prítomného momentu. Šťastní nikdy nebudú tí, ktorí si neuvedomia, akí požehnaní vlastne sú. Nie je to o tej trofeji na konci tvojej cesty, je to o tej ceste. Pretože skutočne šťastný bude iba ten, ktorý bude môcť prežiť svoj život po svojom.
Je až smutné, koľko ľudí má v dnešnej dobe pomýlené hodnoty. Obetujú svoje zdravie, len aby viac zarobili. Obetujú svoju spokojnosť v prítomnosti, len pre nejakú hmlistú a falošnú predstavu jagavejšej spokojnosti v budúcnosti. No tak to nefunguje. Zdravie je ďaleko cennejšie než akýkoľvek obnos peňazí. Šťastie v prítomnosti je omnoho podstatnejšie ako čokoľvek, čo ťa v budúcnosti čaká, pretože nikdy nemôžeš vedieť, čo prinesie.
Neexistuje nič zradnejšie ako zvyknúť si pochybovať. Pochybnosti ľudí rozdeľujú. Sú jed, ktorý rozdeľuje priateľstvá a rozbíja vzťahy. Sú tŕňom, ktorý dráždi a bolí. Bez dôvery je každý vzťah dopredu odsúdený na zánik. Bez nej to s nikým ďaleko nedobabráš. Svojim blízkym musíš dôverovať. Dovoliť im lietať, nesnažiť sa ich spútať reťazami.
To, že nám život skôr či neskôr uštedrí zopár tvrdých a bolestivých rán, to je nevyhnutné. Nikto ním neprejde bez ujmy a bez škrabancov. Je teda iba na tebe, či sa necháš pohltiť tým, keď o niekoho prídeš alebo ho oplačeš, uschováš si krásne spomienky a posunieš sa v živote ďalej. Je iba na tebe, či budeš trieskať na dvere ku šťastiu, ktoré pred tebou život práve zatvoril alebo vojdeš do tých druhých, ktoré zrovna otvoril. A znova, je to iba na tebe, či sa budeš bičovať za staré chyby a minulé prešľapy alebo všetky tieto veci necháš za sebou, presne tam, kde patria a pohneš sa s cennými skúsenosťami a vďačnosťou vpred.
Osobu, ktorá si tvoju lásku a náklonnosť zaslúži viac, ako si ju zaslúžiš ty sám, môžeš hľadať skrz celý vesmír, no nenájdeš ju nikde. Viem, chápem to, máš toľko zlých vlastností… Toľko chýb… No uvedom si, že máš aj tie svetlé stránky. Máš kopec pozitívnych vlastností. Máš toho toľko čo ponúknuť. Netrestaj sa teda za to, kým nie si a začni sa konečne milovať za to, kým si. Pretože, keď sa nenaučíš milovať seba samého ty, ako môžeš očakávať, že ťa bude milovať niekto iný?
To, čo hovoríš, o tebe pomáha utvoriť obraz v očiach druhých ľudí, tak ho buduj opatrne. Práve naopak. Ľudí svojimi slovami inšpiruj. Podporuj, motivuj, povzbudzuj. Zabávaj ich. Nech sa v tvojej spoločnosti cítia nezabudnuteľne. Nech sa zabavia. Nech cítia, že dokážu čokoľvek.
Nezachráni nás nikto iný, ako my sami. Nikto iný nemôže, nikto iný nesmie. Ja totižto neverím na osud. Neverím, že nám bol život nalajnovaný dopredu. Nie. Ja verím, že to mám všetko vo vlastných rukách. Verím, že ja stojím za kormidlom. Že môžem svoj život nasmerovať tam, kam chcem… Že v ňom dokážem, čo chcem! Preto sa mi tento výrok tak páči. Pretože jediný človek, ktorý môže vyriešiť všetky tvoje problémy a dopomôcť ti k životu, po ktorom túžiš, si ty sám, nikto iný.
Keď kopeš studňu, nie je tam žiadna stopa po vode. Až kým na ňu nenarazíš, z cesty odstraňuješ iba kamene a hlinu. Tak tento motivačný citát má v živote toľko uplatnení. Niežeby sme všetci v živote kopali nejakú tú studňu, tak to nemyslím. Myslím to skôr tak, že rovnaký proces prebieha aj pri naháňaní svojich snov. Pri stíhaní svojich cieľov. Sen, ktorý máš vo svojej hlave, sa častokrát zdá nesplniteľný, až do momentu, kedy nezvíťazíš a nesplníš si to, po čom si toľko túžil. A s láskou je tomu rovnako tak. Nesmieš preto stratiť vieru. Nesmieš začať pochybovať.
Nakoniec bude aj tak záležať iba na troch veciach. Na tom, ako silno si miloval. Na tom, ako dobre si žil. Ako sa tak človeku blížia dni ku koncu, žiaden nerozmýšľa o tom, že si mal kúpiť väčšiu telku či drahšie auto. Vyhni sa teda tomu druhému katastrofálnemu scenáru a všetok ten čas, ktorý ti bol dopriaty, si poriadne uži. Ži naplno, miluj silno a zbav sa všetkého toho, čo ťa ničí a ťahá dole. Nedovoľ, aby ťa ťažili veci, ktoré pre teba neboli určené. Zahoď všetko to, čo sa ťa snaží stiahnuť na dno a položiť na lopatky a buď konečne slobodný.
Najväčším a najťažším súperom si budeš vždy len ty sám. Je to súboj, ktorý zvádzame všetci.
Sme tým, na čo myslíme. Všetko, čím sme, vzniká s našimi myšlienkami. Naše myšlienky sú odrazovým mostíkom pre naše konanie. Budú tvoriť základy všetkému, čo sa vo svojich životoch pokúsime vybudovať. Pracuj teda na tom, aby boli tvoje myšlienky čisté. Pozitívne, konštruktívne, optimistické.
Zmysel života sa s tebou nehrá na skrývačku. Zmysel musíš životu dať. Nájdeš ho tak, že budeš nasledovať svoju vášeň a jednoducho sa rozhodneš, čo chceš vo svojom živote dosiahnuť. Rozhodneš sa a začneš na tom samozrejme pracovať. To dá tvojmu životu význam, to ho naplní.
Pomáhanie, to je potrava pre dušu. Nechcem sa tváriť príliš osvietene, no pravdou zostáva, že zakaždým, keď niekomu dokážem pomôcť, cítim sa na nezaplatenie. Preto sa vraví, že pomocou druhým pomáhaš vlastne aj sebe. A preto by sme pomáhať aj mali. Veď sme ľudia. Všetci sme bratia a sestry, i keď z druhého, tretieho či päťdesiateho kolena. Práve tá empatia je to, čo nás robí ľudskými. A keď pomôcť môžeme, nevidím žiaden dôvod, prečo by sme nemali.
tags: #matka #a #dieta #citaty #budha