Kreslenie u detí vo veku 3-5 rokov: Prečo dieťa nechce kresliť a ako mu efektívne pomôcť

Kreslenie je pre deti nielen zábavná činnosť, ale aj dôležitý nástroj pre komplexný rozvoj ich osobnosti a schopností. Už deti vo veku približne troch rokov možno začať pomaly navykať na sústredenie sa či jemnejšiu a presnejšiu prácu, na čo výborne slúži napríklad kreslenie. Hoci väčšina detí už v dva a pol roku začína čmárať čímkoľvek po čomkoľvek, u niektorých rodičov sa môže objaviť obava, ak ich ratolesť v predškolskom veku nejaví záujem o čmáranie, kreslenie či podobné aktivity. Často sa stretávame s otázkou, ako pripraviť dieťa na školu, keď vôbec nekreslí, nevypĺňa grafomotorické listy a už vôbec nepíše písmenká. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na to, ako efektívne podporovať rozvoj kreslenia u detí v tomto vekovom rozmedzí a čo robiť, ak dieťa prejavuje odpor.

Prečo je kreslenie pre deti dôležité?

Kreslenie má pre deti mnohostranný význam a je kľúčové pre ich celkový vývoj. Cynthia Catlin, odborníčka, tvrdí, že „Čmáranie a kreslenie sú predstupňom písania, tak ako je bľabotanie predstupeň rozprávania.“ Tento proces má vplyv na rôzne oblasti detských zručností a schopností.

Rozvoj jemnej motoriky: Kreslenie pomáha deťom rozvíjať správny úchop ceruzky a iných kresliacich materiálov, čo je dôležité pre neskoršie písanie. Pri každom zdokonalení pohybu celého tela bábätka dochádza tiež k postupnému zdokonaľovaniu jemnej motoriky. Uvoľnená ruka je zásadná pre bezproblémové písanie. Ak ruka pasívne visí, dieťa pri písaní na papier doslova tlačí a ľahko sa unaví.

Rozvoj sebavedomia a kreativity: Keď sa deťom darí v kreslení, buduje to ich sebavedomie a pocit úspechu. Kreslenie umožňuje deťom objavovať svet okolo seba, experimentovať s farbami a technikami a rozvíjať svoju fantáziu. Deti dokážu kresliť celé hodiny - veci, ktoré vidia, veci, o ktorých ste im čítali, ale aj veci, ktoré si samy vymysleli. Rady kreslia samy seba, rodinu, kamarátov, jednoducho tém je nekonečné množstvo.

Rozvoj reči a komunikácie: Priama súvislosť je rovnako medzi obratnosťou ruky a následnou obratnosťou jazyka, rečových svalov, a tým aj reči. Obe tieto funkcie sú totiž riadené dominantnou hemisférou mozgu, ktorá dozrieva postupne. Kresba je pre deti formou komunikácie, najmä keď ešte nedokážu vyjadriť svoje pocity slovami. Dieťa sa snaží komunikovať s okolím a zachytávať svoje zážitky, spomienky a priania.

Prepojenie s písaním a učením: Grafomotorické zručnosti dieťaťa je potrebné, tak ako všetko, rozvíjať postupne. Kvalitné otáčanie a lozenie totiž nie sú len o hrubej motorike a pohybe trupu či celého tela, je to aj o jemnej motorike a zvládaní manipulácie rukou, zvládaní jedenia, rozprávania či o vývoji zdravého chodidla. Dostatočne dlhá a správne realizovaná fáza lozenia dieťatku zabezpečí spevnenie chrbta, zacentruje kĺby, čo sa využije následne v jemnej motorike v podobe ľahkého písania. Pri lození v skríženom vzore, kedy sa striedajú ruky a nohy skrížene, sa prepájajú aj hemisféry v mozgu, čím sa predchádza rôznym poruchám ako dyslexia a dysgrafia.

Vývoj kresby u detí: Od čmáraníc k postave

Vývoj detskej kresby prechádza niekoľkými štádiami, ktoré súvisia s ich vekom a rozvojom kognitívnych a motorických schopností.

Prvé štádium (11-20 mesiacov): Oboznámenie sa s čmáranicamiDieťa sa oboznamuje s kreslením a vytvára prvé čarbanice, ktoré nemajú žiadny zmysel. Deje sa tak okolo 11. až 20. mesiaca jeho života. Okolo jedného roka dieťa zisťuje, že ceruzka alebo štetec s farbou zanecháva stopu. Už keď štvornožky báda okolitý svet, ho fascinuje fakt, keď zistí, že ho môže ono samé nejako ovplyvňovať. Že farba zanechá stopu!

Druhé štádium (Okolo 2 rokov): Formovanie tvarovOkolo dvoch rokov dieťa zvláda čmáranice rôzneho druhu. Rozpoznáva rozdiely vo svojich čmáraniciach a uspokojuje ho krúživý pohyb. Naučí sa vytvoriť uzavretý objekt, ovál. V 2-3 rokoch dieťa začína formovať tvary a prechádza do štádia izolovaných predstáv. Dokáže kresliť postavy a predmety, ktoré nie sú súčasťou deja alebo priestoru, napriek tomu, že dieťa to tak vníma. Vidí svoje postavy ako živé a konajúce.

Tretie štádium (Okolo 3 rokov): Hlavonožce a ornamentyOkolo troch rokov dieťa sa hrá s kľukatou čiarou, z ktorej vytvorí ornament. Spoznáva tvary ako kruh a špirála. V treťom roku prechádza čmáranie do uzavretej formy. Tvar je už ohraničený a podobá sa na človeka. Deti začínajú kresliť univerzálne postavy ľudí, ktoré sa nazývajú „hlavonožce“. Tieto postavy sú charakteristické tým, že kruh predstavuje hlavu a trup s pripojenými čiarkami ako nohami a rukami. Dôvodom nie je jeho nepochopiteľné umelecké videnie sveta, ale skôr nedostatočne rozvinuté kognitívne schopnosti a grafomotorika. Pre dieťa má najväčší význam tvár, pretože je dôležitá pri nadväzovaní sociálneho kontaktu, aj preto sa od začiatku sústredia na zobrazenie hlavy a detailov tváre. Nič to, že vynechajú trup a nohy a ruky sú iba tenké paličky, podstatné je, aby mala postava veľké oči a niekedy aj mihalnice a obočie. Ústa zobrazí len polovica detí v tomto veku a nos, vlasy dokonca iba tretina.

Vývoj kresby u detí - od čmáraníc po hlavonožca

Štvrté štádium (Okolo 4 rokov): Situačná kresba a detailyVo veku 3-5 rokov prechádza dieťa do štádia situačnej kresby. Kreslí postavy a predmety, ktoré sú súčasťou deja alebo priestoru. Okolo štyroch rokov dieťa skúša kresliť svoje predstavy na papier a rozvíja vnímanie pre proporcie. Dokáže zakresliť menší tvar do väčšieho, napríklad oči na tvár.

Piate štádium (Okolo 5 rokov): Rozlišovanie častí telaOkolo piatich rokov nastane pokrok v zobrazení ľudskej postavy. Dieťa začína rozlišovať hlavu a trup, ktoré sú priamo spojené. Začína používať krk. Trup môže mať rôzne tvary. Končatiny kreslí jednodimenzionálne. Konvenčná kresba postavy, samozrejme v závislosti od kresliacich schopností dieťaťa, prichádza na rad až medzi piatym a šiestym rokom.

Šieste štádium (Okolo 6 rokov): Kompletnejšia postavaOkolo šiestich rokov dieťa zvláda zobraziť postavu človeka kompletne. Dvojdimenzionálna kresba je častejšia a postavy sú proporcionálnejšie. Ľudská postava je členená na hlavu a trup. Ruky sú nasadené k trupu a smerujú von do strán alebo hore. Najčastejším detailom, na ktorý sa kresliaci predškolák zameriava, sú oči, následne ústa a nos. Hlavu s trupom už zvyčajne spája krk. Postupne deti pridávajú postave chodidlá, dlane, aj keď možno nie so správnym počtom prstov.

Siedme štádium (Okolo 7 rokov): Vizuálny realizmusOkolo siedmich rokov dieťa začína kresliť, čo vidí. Kresba sa nachádza v období vizuálneho realizmu. Dochádza k zlepšovaniu proporcií ľudského tela. Oblečenie a vlasy sú viac prepracované.

Možné príčiny nezáujmu o kreslenie

Ak dieťa v istom veku predškolského obdobia stále nejaví záujem o čmáranie, kreslenie či podobné aktivity, rodičia si zväčša nechávajú čas. Čo ak je ale za tým vážnejšia prekážka, ktorá sa neskôr môže prejaviť aj ako problém s písaním či učením v škole? Ak dieťa prejavuje odpor voči kresleniu, môže to signalizovať rôzne veci.

Prirodzený nezáujem alebo strach: Niekedy to jednoducho znamená, že ich to nebaví. Alebo si myslia, že „nevedia“ kresliť. Nepáči sa im, čo nakreslia. Deti môžu mať strach z kreslenia, dokonca až do plaču, keď sa im nedarí, hoci ich nikto nenúti ani nekritizuje. Možno niektoré deti to len nebaví. Jedna matka opísala, ako jej päťročný syn vôbec nevie kresliť a jeho práce sú porovnateľné s trojročnými deťmi. V škôlke sa mu preto spolužiaci už aj vysmievajú. On sa aj snaží niečo nakresliť, ale zväčša sa to ani moc nepodobá na to, čo to má byť. Bavia ho kresliť pomocou šablóny, ale ak má nakresliť niečo odruky, nejde to. Typické pre neho je, že čmára a nakoniec povie, že je to niečo, na čo sa to najviac podobá.

Fyzická nepríjemnosť a nesprávny úchop: Alebo ich bolí ručička. Aby sa deti naučili v prvom ročníku písať, potrebujú mať dostatočne uvoľnenú celú ruku. Skúste sa podpísať vašou nedominantnou rukou a pocítite, aká bude ťažká. Ak je jemná motorika v poriadku, ale dieťa drží písacie náčinie v ruke kŕčovito, tak dôsledkom je, že nefunguje spolupráca oko - ruka. Tieto deti majú potom ťažkosti s kreslením. Nevojdú sa do plochy maľovanky, nezvládajú kresliť obrázky jedným ťahom, keď musia posúvať ruku po línii obrázka. Majú totiž stuhnutú ruku, a preto ju nedokážu plynule posúvať po papieri. Druhá príčina neúspechu sa môže skrývať v tom, že deti pri kreslení nesedia správne - nemajú nohy opreté o zem, ale ich majú omotané okolo stoličky alebo si sedia na nohe, či sedia na kuchynskej stoličke a nohy im hompáľajú vo vzduchu. Vtedy sa tiež nedá ruka dobre posúvať po papieri, pretože sa dieťa o ňu musí opierať.

Oneskorený grafomotorický a motorický vývin: Je nekreslenie u detí skutočným problémom? Odborníci sa na túto otázku pozerajú rôzne. V prípade trojročného dieťaťa, ktoré nekreslí, to pravdepodobne znamená, že potrebné schopnosti sa ešte len vyvíjajú a kreslenie ešte len nastúpi. U štvor- až päťročného dieťaťa by sme si však mali všímať pozorne. Môže ísť o oslabenie v grafomotorickom vývine, nerovnomerný vývin alebo oneskorené zrenie psychických funkcií, ako je jemná motorika, grafomotorické schopnosti či vizuomotorická koordinácia. Tieto čiastkové funkcie sú potrebné pre schopnosť kresliť, zatiaľ čo iné môžu byť rozvinuté primerane. Miera a prejavy odchýlky od normálneho vývinu sú individuálne. U niektorých detí sa môže jednať o tzv. dyspinxiu, ktorá patrí k špecifickým vývinovým poruchám učenia (spolu s dyslexiou, dysgrafiou, dyskalkúliou). U iných sa problém môže spájať s celkovým motorickým oslabením, teda s problémami v hrubomotorickom vývine.

Vplyv moderných technológií: Mnohé dnešné deti nechcú kresliť ani písať a majú k týmto činnostiam averziu, k čomu prispievajú aj moderné technológie - dotykové tablety a telefóny ponúkajú rýchlejšie a zábavnejšie alternatívy.

Následky vynechania fázy lozenia: Čo ak je za tým vážnejšia prekážka, ktorá sa neskôr môže prejaviť aj ako problém s písaním či učením v škole? A že za to môže napríklad aj také vynechanie lozenia či slabý trup dieťaťa? Kvalitné otáčanie a lozenie totiž nie sú len o hrubej motorike a pohybe trupu či celého tela, je to aj o jemnej motorike a zvládaní manipulácie rukou, zvládaní jedenia, rozprávania či o vývoji zdravého chodidla.

Rodičia s deťmi kreslia doma

Ako efektívne podporiť kreslenie u detí

Na to, aby deti v prvom ročníku vedeli písať, je dôležité pripravovať ich ruky na túto činnosť už od skorého veku, ale úplne inak ako ceruzkou. Treba na to myslieť skôr, ako dieťa na ceruzku dozreje.

Vytvorenie podnetného prostredia a prístup

Vytvorenie správneho prostredia a prístupu je kľúčové pre motiváciu dieťaťa.

Dostupnosť materiálov a spoločné kreslenie: Uistite sa, že dieťa má ľahký prístup k rôznym kresliacim materiálom, ako sú pastelky, farbičky, fixky, papier rôznych veľkostí a textúr. Rodičia si môžu skúsiť s dieťaťom sadnúť a kresliť systematickejšie," uviedla spoluzakladateľka internetovej stránky dobrenapady.info Silvia Bodláková. Kreslite s dieťaťom, aby ste ho inšpirovali a ukázali mu rôzne techniky a možnosti.

Zameranie na proces, nie na výsledok: Malým deťom aj tak nejde o výsledok, ale o proces tvorenia. Chváľte dieťa za snahu a úsilie, ktoré vkladá do kreslenia, bez ohľadu na to, ako vyzerá výsledný obrázok.

Podpora fantázie a chválenie snahy: Nechajte dieťa, aby si samo určilo, čo kreslí, a podporujte jeho fantáziu a kreativitu. Vystavujte detské kresby na viditeľnom mieste, aby ste ich povzbudili a ukázali im, že si ich tvorbu vážite. Chváľte každú snahu a nechajte dieťa často skúšať.

Vyhýbanie sa kritike a núteniu: Nehodnoťte kresby. Vyhnite sa kritike a radšej sa zamerajte na to, čo sa dieťaťu na jeho kresbe páči a čo ho inšpirovalo. Pokiaľ by sme ho mali sedieť za stolom a písať nútiť, nedocielime nič. Nie je do kreslenia nútené, t.j. Naopak, je do kreslenia povzbudené, t.j. „Pozri akú peknú mačičku som nakreslila, no nemá sa s čím hrať.. čo by si jej dokreslil? Loptičky? Klbká?

Aktivity na rozvoj hrubej motoriky a uvoľnenie ramenného kĺbu

Tieto aktivity sú dôležité na prípravu ruky na písanie.

Umývanie veľkých plôch, vysávanie, zametanie: Okolo 1,5 roku sa nám deti menia na malých pomocníkov. Chcú robiť všetko a naozaj. A je to dobré prirodzene využiť práve na uvoľnenie ramenného kĺbu. Napríklad umývať nástenné zrkadlo, sklenené dvere alebo sklo na sprchovom kúte. Proste nejakú veľkú plochu, ktorú môžu stierať stierkou a vykonávať pri tom cielený pohyb zhora dole. Takisto je vhodné im dovoliť utierať a umývať veľké vodorovné plochy alebo aj vysávať či zametať. Všetky tieto veľkomotorické cielené pohyby pripravujú ruku na písanie. Jednou z piatich aktivít ergoterapie na rozvoj jemnej motoriky je aj hrubá motorika: Veľa pohybu, cviky na spevnenie centra tela a svalov chrbta.

Význam lozenia: Dostatočne dlhá a správne realizovaná fáza lozenia dieťatku zabezpečí spevnenie chrbta, zacentruje kĺby, čo sa využije následne v jemnej motorike v podobe ľahkého písania.

Posilňovanie dlaní a prstov

Pred samotným cvičením prstov je dôležité posilniť dlane.

Plastelína a modelovanie: Pre posilnenie dlaní je skvelá plastelína: valkanie, mačkanie, vykrajovanie a modelovanie z plastelíny. Nemusíte hneď vytvárať zvieratká, stačí sa s ňou hrať. Pre malé deti je dôležitý proces, nie výsledok. Dávať deťom celú sadu farebných plastelín je zbytočné. Úplne im stačí jedna obľúbená farba. Ak im dáte plastelín viac, vznikne z nich guča neindifikovateľnej farby, ktorá prestane byť na hranie príťažlivá. Ak sa bojíte neporiadku, odporúčam kupovať tvrdnúce plastelíny. Keď rozsypané kúsky vytvrdnú, dajú sa krásne povysávať z podlahy aj koberca. Jednou z aktivít ergoterapie je aj práca s plastelínou.

Vkladačky a vhadzovačky: Samozrejme, sú dobré aj všetky vkladačky a vhadzovačky. No keď ich ponúkam deťom okolo dvoch rokov, tak ich vyrábam tak, že predmet treba do otvoru „vopchať“ a zapojiť prsty. Napríklad ak deťom pripravujem krabičku s kruhovým otvorom na vhadzovanie pom-pom guľôčok, tak dierku spravím takú, aby tam guľôčky neprepadali samé.

Cvičenie s nožničkami a lepenie

Práca s nožničkami je ďalším výborným spôsobom na rozvoj jemnej motoriky.

Postupné zavádzanie nožničiek a strihanie pásikov: Nožničky a strihanie. Najvhodnejšie je ich deťom dať vtedy, keď prejavia záujem. Čo väčšinou býva medzi prvým a druhým rokom. Nečakajte od detí, že hneď budú niečo vystrihovať. Najprv im treba ukázať, ako sa nožničky otvárajú a zatvárajú jednou rukou. Až potom môžete pridať papier. Mne sa osvedčili jednofarebné pásiky dlhé asi 15 cm a široké približne 8 mm, najprv držím papier ja a dieťa strihá, neskôr dávam papier do ruky dieťaťu. A deti strihajú a strihajú a strihajú.

Vytváranie koláží: Doma strihančeky nevyhadzujte, hlavne ak použijete farebný papier. Tieto kúsočky môžete použiť na „vyfarbenie obrázku.“ Čiže na predtlačený jednoduchý obrázok, napríklad jabĺčka, môže dieťa kúsočky papiera lepiť a vytvárať tak koláž. Odporúčam nerobiť tieto činnosti po sebe. Je to moc dlhé sedenie za stolom a precvičovanie ruky. Proste deti to unaví a prestane baviť. Lepenie koláži odporúčam ako recykláciu strihančekov, ktoré sa nejaký čas zbierajú do krabičky.

Prenášanie drobných predmetov a cielené lyžicovanie

Cielené prenášanie predmetov prispieva k rozvoju koordinácie a sústredenia.

Montessori aktivita s fazuľkami: Typická aktivita v montessori materských školách: dve misky, v jednej je fazuľka, druhá je prázdna a medzi nimi lyžička. Prečo medzi nimi? Aby sme deťom nepodsúvali informáciu, ktorou rukou si majú lyžičku zobrať. Odporúčam ťažšiu lyžičku a ideálne s okrúhlou rúčkou pripomínajúcou ceruzku. Deťom ukážeme, ako môžu prenášať fazuľky z jednej misky do druhej. Toto cvičenie je vhodné pre deti po 2,5 roku. Menšie deti viac láka zvuk, ktorý vzniká pri rozsýpaní fazuľky a pri cvičení robia neporiadok. V tomto veku už dokážu pochopiť, že fazuľka na lyžicovanie nie je na jedenie. Deti okolo 2,5 roka sú motoricky aj rozumovo vyspelé, aby ho previedli správne a s výzvou, ktorú im k tomu dáte. Takou výzvou môže byť napríklad to, aby prenášali fazuľky tak, že ani jedna nespadne, alebo sedieť bez pohnutia ako socha a hýbať iba tou rukou, ktorá prenáša fazuľky. Takéto cielené lyžicovanie v pokoji a pomalým pohybom priamo pripravuje ruku na písanie na papieri.

10 senzorických aktivít na posilnenie jemnej motoriky u detí

Vhodné kresliace materiály a ich úchop

Výber správnych nástrojov je dôležitý pre komfort a správny vývoj úchopu.

Pastelky pre rôzne úchopy: Ak váš drobec prejaví záujem o farbičky, je vhodné mu dať také, ktoré uchopia celou dlaňou. Pre najmenšie deti sú vhodné silnejšie a kratšie pastelky, ktoré sa im dobre držia v ruke. Pastelky pre najmenšie deti majú špeciálny úchop do dlane. Zhruba od jedného roka držia deti pastelky dlaňovým úchopom. Medzi druhým a tretím rokom dieťa drží pastelku hrstičkovým úchopom. Začína ju uchopovať do prstov. Pastelky môžu byť užšie ako pastelky na dlaňový úchop. Pre trénovanie správneho štipkového úchopu, ktorý sa pomaly prechádza medzi tretím a štvrtým rokom, siahnite po trojhranných pastelkách. Pre staršie deti môžete zvoliť užšie pastelky. Dôležité je, aby pastelky kreslili jasnými farbami bez toho, aby na ne dieťa muselo tlačiť.

Vodové farby a štetce: Maľovanie štetcom je pre deti zábavné a rozvíja ich koordináciu oko-ruka. Rodičom odporúča na začiatok používať tenké ploché štetce a vodové farby. „Najlepšie je prichystať si tri misky s vodou na umývanie štetca a dohodnúť sa s dieťaťom na používaní troch farieb,“ opísala Silvia Bodláková. Deti totiž podľa jej slov vedia lepšie rozoznať veci, ak tam nie je príliš veľa farieb. Na učenie dôslednosti môže zároveň slúžiť dohoda o tom, že si bude malý maliar namáčať a umývať štetec v miske s vodou, ktorú si s ním rodič na začiatku priradil k danej farbe. Pri samotnom maľovaní môže rodič napríklad nakresliť štyri väčšie bodky alebo krúžky na papier modrou farbou a priviesť dieťa k tomu, aby ich spojilo štetcom tiež modrou farbou. „Nevadí, že bude čiara krivá a nerovnomerná,“ dodala Bodláková. Následne môže rodič napríklad zelenou farbou nakresliť tri body v tom istom obrázku a tiež požiadať dieťa, aby ich spojilo. Takéto maľovanie je dobré na motoriku dieťaťa a neskôr vedie aj k rozpoznávaniu základných rovinných útvarov. Pri tejto činnosti dieťa ani nevníma, že kreslí a postupne sa u neho vyvolá záujem o kreslenie. Nepoužívame temperové farby, lebo tie sa nezmiešajú a neprelínajú, ale pracujeme s vodovými farbami.

Prstové farby a voskovky: Pre najmenšie deti sú vhodné prstové farby, ktoré umožňujú experimentovať s farbami a textúrami bez použitia nástrojov. Voskovky sú mäkké a ľahko sa s nimi kreslí, čo je ideálne pre malé deti. Odporúča sa zohnať grafický materiál s dobrou stopou, aby dieťa nemuselo veľmi tlačiť, napríklad voskovky, prstové farby, hrubší štetec, nožnice.

Vyhnúť sa fixkám: Zároveň Bodláková neodporúča dávať deťom fixky.

Rôzne maľovanky a šablóny: Ďalšou aktivitou môže byť podľa Bodlákovej napríklad vymaľovávanie štetcom. „Odporúčame väčšie maľovanky, ktoré netreba maľovať viac ako troma farbami. Nech sa dieťa sústredí viac na držanie štetca a tvary, ktoré kreslí, ako na pestrosť,“ vysvetlila. Postupne je vhodné pridávať dieťaťu do ruky ceruzky či farbičky. Najprv hrubšie, napríklad troj alebo šesťhranné, a opäť s nimi začať kresliť body a spájať ich, prípadne vymaľovávať. V práci s ceruzkou by však už rodičia mali tvary zmenšiť. „Čo predtým robili na veľkosti papiera 20 cm, teraz môžu dať na 15 cm a postupne na 10 cm,“ vymenovala Bodláková. Kreslenie pomocou šablón tiež môže deťom pomôcť nakresliť zložitejšie tvary a postavy.

Rozpoznávanie farieb

Základ pre ďalšie vizuálne vnímanie.

Základné farby, hry, pozorovania: Začnite so základnými farbami (červená, modrá, žltá, zelená) a postupne pridávajte ďalšie. Hrajte sa s dieťaťom hry, pri ktorých rozpoznáva a pomenúva farby. Choďte von a pozorujte svet - „Akú farbu má tráva? Akú farbu má obloha?“ Využívajte vzdelávacie pesničky o farbách.

Trpezlivosť a chválenie: Buďte trpezliví a vytvárajte príležitosti na učenie farieb nenútene. Chváľte každú snahu a nechajte dieťa často skúšať. Ak sa pomýli, pokojne opravte bez kritiky: „Takmer! To je červená.“

Správny sed a uvoľnené zápästie

Správna poloha tela je nevyhnutná pre efektívne kreslenie a písanie.

Význam správneho sedu: Je dôležité mať zafixovaný správny sed a nohy opreté o zem - teda na nižšej stoličke dieťa sedí tak, že má nohy opreté o zem a keď sedí na vyššej stoličke, tak mu pod nohy podložíme napríklad nejakú debničku tak, aby si zafixovalo sed a mohlo posúvať ruku po papieri.

Uvoľnené zápästie ako kľúč: Pre správny úchop je dôležité, aby dieťa malo uvoľnené zápästie. Ak dieťa drží písacie náčinie v ruke kŕčovito, nefunguje spolupráca oko - ruka. Ostatné prsty sú položené na papieri a dlaň je voľná. Palec a ukazovák sú bruškami proti sebe a zvierajú písaciu potrebu.

Správny úchop ceruzky

Kedy vyhľadať odbornú pomoc?

Ak rodičia váhajú, čo spraviť, je dôležité si uvedomiť, že včasná intervencia môže predísť mnohým problémom. Jednou zo situácií, keď rodičia váhajú, čo spraviť, je aj, ak si všímajú, že ich predškoláčik nevie kresliť. Ak si problém nevšímame, zrejme sa nám nepodarí dosiahnuť, aby prestal existovať. Niekedy je najťažšie, aby sme si sami pred sebou priznali, že problém skutočne máme a začali hľadať riešenie. A neraz je to o to ťažšie, ak sa to týka nášho dieťaťa. Však každý z nás túži, aby jeho dieťa nemalo žiadne ťažkosti. No ak chceme, aby to tak bolo, tak by sme pred realitou nemali zatvárať oči a v prípade, že si u dieťaťa všimneme odchýlku vo vývine, nebudeme čakať na zázrak, ale začneme konať.

Známky oslabenia a dyspinxia: Ak nekreslí 4 - 5-ročné dieťa, môže ísť o oslabenie v grafomotorickom vývine, o nerovnomerný vývin, oneskorené zrenie psychických funkcií (napr. dieťa nemá dostatočne rozvinutú jemnú motoriku, grafomotorické schopnosti, vizuo-motorickú koordináciu, pozornosť). U niektorých detí môže ísť až o tzv. dyspinxiu, ktorá patrí k špecifickým vývinovým poruchám učenia. Ak dieťa v predškolskom veku nejaví záujem o čmáranie či kreslenie, rodičia by mali zvážiť hrubú motoriku (veľa pohybu, cviky na spevnenie centra tela a svalov chrbta) a jemnú motoriku (drevené stavebnice, lego, kocky, navliekanie, práca s plastelínou). Pomoc v domácnosti (umývanie riadu pod dozorom, natieranie chlebíka, práca s cestom) tiež pomáha.

Úloha špeciálneho pedagóga: Špeciálny pedagóg sa zaoberá prípravou dieťaťa na školu, školskou úspešnosťou, zaradením dieťaťa s nejakým oslabením do bežnej triedy a informovaním o podporných opatreniach, ktoré môže dieťaťu zabezpečiť škola. Cieľom práce špeciálneho pedagóga je, aby dieťa dosiahlo v škole úspech, nadobudlo potrebné zručnosti. Poskytuje dieťaťu podporu v oblasti kognitívnych schopností (myslenie, pamäť, reč i pozornosť) a percepčných zručností, teda v oblasti sluchového, zrakového a priestorového vnímania. Rodičia môžu vyhľadať špeciálneho pedagóga na vlastnú žiadosť alebo môžu prísť na základe odporúčania predškolského či školského zariadenia.

Multidisciplinárny tím: Vyšetrenie im však môže odporučiť aj napríklad pediater, neurológ, logopéd alebo hoci aj očný či ušno-nosno-krčný lekár, ktorý si všimne, že dieťa má nejaké ťažkosti. Keď špeciálny pedagóg pracuje s deťmi, je v kontakte aj s týmito odborníkmi. Takýto multidisciplinárny tím je neraz nevyhnutný, pretože potrebujete u dieťaťa vylúčiť, či netrpí nejakým funkčným poškodením v percepčnej oblasti. V tomto tíme má svoje nezastupiteľné miesto aj fyzioterapeut a logopéd. U detí, ktoré majú napríklad oneskorený vývin hrubej motoriky, potrebujeme aj pomoc fyzioterapeuta. Častá je aj spolupráca s neurológom, ktorý sleduje, či dieťa nemá zmeny mozgového tkaniva. Psychiater zasa pomáha, ak dieťa trpí nejakými psychickými ťažkosťami, napríklad nespavosťou, nočným pomočovaním atď.

Prevencia a včasná intervencia: Ak má dieťa problémy v tejto oblasti, tak okolo piateho roku veku je ideálny čas na to, aby sa ho ujal odborník. Niektorí rodičia majú obavy z toho, že by mali s dieťaťom zájsť za odborníkom. Niekedy aj nevedia dobre rozlíšiť medzi psychológom, špeciálnym pedagógom a napríklad psychiatrom a z toho potom môže vyplývať aj obava vyhľadať odborníka. Mnoho rodičov sa vyslovene zdráha zájsť s dieťaťom v predškolskom veku za psychiatrom. Pritom napríklad náznaky psychóz sa môžu objaviť už okolo štyroch rokov veku a keď sa včas problém rieši, tak sa ochorenie vôbec nemusí rozvinúť. Neraz stačí, ak sa týmto deťom podajú vitamíny v dostatočnej dávke, upokoja sa a ich stav sa zlepší.

Elektronické maľovanie ako doplnok

Často zbytočne démonizované tablety je dobré využiť vo svoj prospech. Na rozvoj detskej kreativity sú priam stvorené. Nainštalujte deťom aplikáciu na kreslenie a nechajte ich, nech popustia uzdu svojej fantázii. Pre smartfóny a tablety existuje množstvo aplikácií pre deti na rozvoj ich predstavivosti. Naproti videám a hrám, ktoré síce deti na chvíľu zabavia, majú grafické tablety pridanú hodnotu ako kreatívna aktivita. So staršími detičkami môžete v rámci kreslenia a vytvárania vyskúšať aj ďalšie kreatívne činnosti ako modelovanie z plastelíny, výroba stromčekov z drôtu, ozdôb z gaštanov a špajdlí, ale aj maľovanie vodovkami na sneh, tvrdý papier či maliarske plátno.

Dieťa maľuje na tablete

tags: #3 #5rocne #dieta #nechce #kreslit

Populárne príspevky: