Radostné oznámenie o narodení bábätka sprevádzajú práve tri základné otázky: o koľkej sa narodil, koľko meral a koľko vážil. V nasledujúcich riadkoch sa budeme venovať tretej z nich, teda váhe bábätka, a to nielen pri pôrode, ale aj počas prvých mesiacov po narodení. Priemerná pôrodná hmotnosť detí narodených v termíne sa pohybuje okolo 3,2 kg a ich výška/dĺžka dosahuje v priemere 50 cm. Samozrejme, sú to iba štatistické údaje a váha aj výška novorodencov závisí od mnohých faktorov, ktoré si spomenieme neskôr v článku. S pribúdajúcim vekom bábätka bude priberanie na váhe ukazovateľom jeho celkového zdravia a vývoja.
O zdravie novorodencov sa zaujíma aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), ktorej grafmi a tabuľkami sa riadi väčšina pediatrov. Najdôležitejším ukazovateľom váhy a výšky detí je percentilový graf hmotnosti a výšky. Pediatri a lekárski odborníci sa riadia podľa tzv. rastových grafov. Hodnoty z rastových grafov sa získavajú prepojením výšky (dolná lišta) a váhy v kg (bočná lišta). V norme sú hodnoty od 10 do 90 percentilu. Ak ale váha dojčaťa prekročí hodnotu 90, môže mať dieťa nadváhu. Pri prekročení hodnoty 10 môže mať dieťa podváhu. Pri hodnotení zdravého vývoja bábätka je dôležité sledovať celkový stav dieťaťa a dôverovať odborníkovi.
Prvé dni života a prirodzený pokles hmotnosti po narodení
Na prekvapenie mnohých čerstvých rodičov, bábätko v prvých dňoch po narodení stratí niečo zo svojej pôrodnej váhy, asi 10 %. Všetky deti po narodení stratia na váhe - niektoré schudnú v prvých dňoch až o 10 % svojej pôrodnej váhy. Je to prirodzený proces, pretože deti sa rodia s nadbytočným množstvom tekutín, ktoré po príchode na svet rýchlo vylúčia. Len čo sa stabilizuje dojčenie a telo matky si zvykne na produkciu mlieka, potom by malo vaše bábätko začať znovu priberať na váhe. Všeobecne možno povedať, že to môže trvať asi 10 dní. Do dvoch týždňov sa ale zvyčajne bábätká dostanú na svoju pôrodnú váhu. Telo matky začne optimálne produkovať materské mliečko, dojčenie sa postupne stabilizuje a dieťa sa dojčí, alebo sa v prípade komplikácií či z iných dôvodov kŕmi umelým mliečkom.
Prečo je sledovanie váhy bábätka kľúčové pre jeho zdravý vývoj?
Jedným zo základných ukazovateľov správneho vývoja bábätka je jeho priberanie na váhe. V prvých mesiacoch života je preto veľmi dôležité sledovať hmotnosť dieťaťa a porovnávať ju so štandardizovanými tabuľkami. Priberanie však závisí od mnohých faktorov a váhu bábätka by mal sledovať pediater na pravidelných preventívnych prehliadkach. Bábätko nám o svojich zdravotných ťažkostiach ešte nepovie, preto musíme sledovať iné, nepriame príznaky toho, či sa mu darí dobre a správne sa vyvíja. Jedným zo základných indikátorov správneho prospievania je práve sledovanie zmien jeho váhy v závislosti od jeho veku.
Váha bábätka je dôležitým ukazovateľom jeho celkového zdravia a vývoja. Pediatri ju využívajú na určenie toho, či sa dieťatko vyvíja podľa očakávania. Sledovanie váhy má niekoľko kľúčových významov:
- Správny rast: V danej populácii priberajú bábätká približne rovnako.
- Dostatočné kŕmenie: Monitorovaním váhy môžeme vidieť, či bábätko papá tak akurát. Mnohé mamičky, ktoré dojčia, až úzkostlivo sledujú, či bábätko dostatočne pije. Podstatnou podmienkou správneho dojčenia je správne prisávanie bábätka, s ktorou vám môže pomôcť laktačná poradkyňa. Samozrejme, dôležitá je aj strava mamičky, ktorá musí dbať na pravidelnosť, pestrosť, vyváženosť a dostatočný prísun tekutín. Tvorbu mliečka ovplyvňuje aj mnoho iných faktorov, ako stres, spánok, kontakt koža na kožu (alebo klokankovanie) atď. Väčšinou sa ale mamičky nemusia báť - stačí sledovať, či bábätko dostatočne ciká, nie je spavé, apatické, nemá suché sliznice - ak si nie ste čímkoľvek istá, nebojte sa osloviť svoju pediatričku či pediatra.
- Vývojové medzníky: Váha môže byť spojená aj s dosiahnutím vývojových míľnikov.
- Dávkovanie liekov: Vedieť aktuálnu váhu dieťatka je potrebné aj pri predpisovaní liekov lekárom. Aby účinná látka lieku mohla bábätku dobre zabrať, nesmie jej byť príliš málo, ani príliš veľa.
Ako sa meria rast dieťaťa a aké nástroje sa používajú?
Váhu vášho dieťaťa bude váš pediater v priebehu niekoľkých mesiacov prísne sledovať, aby sa uistil, že sa bábätko vyvíja zdravo. Dodržujte preto pravidelné prehliadky vášho bábätka u pediatra. Rast dieťaťa sa meria pomocou "percentilového grafu", ale to je len pomôcka. Váš detský lekár bude sledovať rýchlosť váhového prírastku podľa rastovej krivky.
Na váženie bábätiek používame špeciálne detské dojčenské váhy prispôsobené práve tomuto účelu. Takáto váha je tvarom prispôsobená tomu, že dieťatko na ňu celé položíme a pomerne presne mu odváži hmotnosť. Kvalitné váhy mávajú malé povolené odchýlky, ktoré sa pohybujú okolo 5 gramov. Presné váženie je dôležité najmä pri vážení novorodencov, predčasne narodených detičiek a u dojčiat, ktoré neprospievajú ideálne, alebo musíme u nich kontrolovať, koľko materského mlieka vypili pri jednom kŕmení.
Váha musí byť čistá a pred vážením vynulovaná. Používame na to funkciu TARE, vďaka ktorej vynulujete hmotnosť aj s už predtým položenou dekou a čistou plienkou. Dieťatko položte na váhu tak, aby ležalo na chrbte. Novorodenca prvýkrát vážia na pôrodnici ihneď po narodení. V prvom týždni po narodení sa dieťatko váži každý 1 až 2 dni. Dieťatko vážime pravidelne až do okamihu, kedy začne opätovne priberať. Iná situácia však nastáva, ak dieťatko má nejaké zdravotné ťažkosti, priberá horšie, alebo má ťažkosti s kŕmením. Nie je výnimkou, ak malého novorodenca musíte vážiť pred a po každom dojčení, aby ste sledovali, či vypil dostatok materského mlieka.
Mnohých rodičov zaujíma aj váha bábätka podľa týždňov. Zdravé bábätká sa väčšinou po prvých dvoch týždňoch vážia iba raz mesačne, a to až do 6. mesiaca. V období medzi 6. a 12. mesiacom by sa mali vážiť nie viac ako raz za 2 mesiace a po oslávení prvého roka sa odporúča deti vážiť raz za 3 mesiace.
Priemerná váha a rast trojmesačného bábätka v kontexte prvého roka života
Priemerná váha novorodenca sa pohybuje okolo 3300 gramov a priemerná dĺžka okolo 50 centimetrov. V priebehu prvých troch mesiacov života bábätko rastie a priberá najrýchlejšie. V tomto období môže priberať až 250 gramov týždenne a rásť 2-3 centimetre mesačne. Priemerný nárast hmotnosti by v prvom štvrťroku života mal byť 700 gramov za mesiac, čo činí 150 až 250 gramov za týždeň. Za prvý rok života teda narastie o cca 20-25 cm (priemerne), v 2. roku o ďalších 10-12 cm, medzi 2. a 3. rokom priemerne o 8 cm a medzi 3. a 4. rokom o cca 5-7 cm ročne. Až do puberty tak deti narastú ročne o približne 5-8 cm a na váhe priberajú ročne priemerne o 2-3 kg.
Váha a rýchlosť priberania sa sleduje v porovnaní so štandardizovanými tabuľkami a grafmi, ktoré vypracovala Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) alebo národné inštitúcie, ktoré hodnoty ešte prispôsobili konkrétnej populácii. Dieťatko nemusí priberať v každom týždni rovnakú hodnotu, ale v priemere by sa k nej malo približovať. V 6. mesiacoch sa väčšina detí dostane na dvojnásobok svojej pôrodnej váhy a v prvom roku na trojnásobok. Váha novorodenca sa meria na váhe s presnosťou na 10 gramov. Dĺžka sa meria na meradle s presnosťou na 1 centimeter.
Tabuľky priemernej váhy a dĺžky podľa veku a pohlavia
Nasledujúce tabuľky poskytujú prehľad o priemernej váhe a dĺžke bábätiek v prvých mesiacoch života. Štandardizované tabuľky a grafy berte vždy s rezervou. Hneď na začiatku treba spomenúť, že ide len o orientačné údaje ukazujúce len priemerné hodnoty, teda priemerné prírastky u novorodencov a starších detí (mesačné či ročné). Nikdy z pár meraní nerobte unáhlené závery. Do úvahy sa berie aj jedinečné tempo vášho dieťaťa a dynamika jeho vývoja. WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) a CDC (Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb) majú tieto grafy platné globálne, často sa však používajú národné, prispôsobované konkrétnej populácii, prípadne jej špecifikám.
Priemerná hmotnosť dieťaťa 0-12 mesiacov v kilogramoch (50. percentil)
| Vek v mesiacoch | Priemerná váha (dievčatko) | Horná hranica (dievčatko) | Dolná hranica (dievčatko) | Priemerná váha (chlapček) | Horná hranica (chlapček) | Dolná hranica (chlapček) |
|---|---|---|---|---|---|---|
| Narodenie | 3,2 kg | 3,9 kg | 2,3 kg | 3,3 kg | 4,2 kg | 2,5 kg |
| 1. mesiac | 4,0 kg | 5,0 kg | 2,9 kg | 4,3 kg | 5,6 kg | 3,0 kg |
| 2. mesiac | 4,7 kg | 6,0 kg | 3,4 kg | 5,2 kg | 6,7 kg | 3,6 kg |
| 3. mesiac | 5,4 kg | 6,9 kg | 4,0 kg | 6,0 kg | 7,7 kg | 4,2 kg |
| 4. mesiac | 6,0 kg | 7,6 kg | 4,6 kg | 6,7 kg | 8,4 kg | 4,8 kg |
| 5. mesiac | 6,7 kg | 8,3 kg | 5,1 kg | 7,3 kg | 9,1 kg | 5,4 kg |
| 6. mesiac | 7,2 kg | 8,9 kg | 5,6 kg | 7,8 kg | 9,7 kg | 6,0 kg |
| 7. mesiac | 7,7 kg | 9,5 kg | 6,0 kg | 8,3 kg | 10,2 kg | 6,5 kg |
| 8. mesiac | 8,2 kg | 10,0 kg | 6,4 kg | 8,8 kg | 10,7 kg | 7,0 kg |
| 9. mesiac | 8,6 kg | 10,4 kg | 6,7 kg | 9,2 kg | 11,1 kg | 7,4 kg |
| 10. mesiac | 8,9 kg | 10,8 kg | 7,0 kg | 9,5 kg | 11,5 kg | 7,7 kg |
| 11. mesiac | 9,2 kg | 11,2 kg | 7,3 kg | 9,9 kg | 11,9 kg | 8,0 kg |
| 12. mesiac | 9,5 kg | 11,5 kg | 7,6 kg | 10,2 kg | 12,2 kg | 8,2 kg |
(Zdroj: WHO)
Váhové prírastky a rastová tabuľka dojčiat 0-23 mesiacov
| Štvrťrok | Rastový prírastok | Hmotnostný prírastok |
|---|---|---|
| 1. štvrťrok | 3-4 cm/mesiac | 700 g/mesiac, 150-250 g za týždeň, 22-30 g za deň |
| 2. štvrťrok | 2 cm/mesiac | 500-600 g/mesiac, 150 g za týždeň, 20 g za deň |
| 3. štvrťrok | 1 cm/mesiac | 400-500 g/mesiac, 100g za týždeň, 15g za deň |
| 4. štvrťrok | 1 cm/mesiac | 300-400 g/mesiac, 75-90 g za týždeň, 10-15 g za deň |
Hmotnosť/dĺžka dievčat a chlapcov podľa veku (50. percentil)
| Vek v mesiacoch | Hmotnosť/dĺžka dievčaťa | Hmotnosť/dĺžka chlapca |
|---|---|---|
| Narodenie | 3,2 kg/49,1 cm | 3,3 kg/49,9 cm |
| 1. mesiac | 4,2 kg/53,7 cm | 4,5 kg/54,7 cm |
| 2. mesiac | 5,1 kg/57,1 cm | 5,6 kg/57,9 cm |
| 3. mesiac | 5,8 kg/59,8 cm | 6,4 kg/60,8 cm |
| 4. mesiac | 6,4 kg/62,1 cm | 7 kg/63,9 cm |
| 5. mesiac | 6,9 kg/64 cm | 7,5 kg/65,9 cm |
| 6. mesiac | 7,3 kg/65,7 cm | 7,9 kg/67,6 cm |
| 7. mesiac | 7,6 kg/67,3 cm | 8,3 kg/69,2 cm |
| 8. mesiac | 7,9 kg/68,7 cm | 8,6 kg/70,6 cm |
| 9. mesiac | 8,2 kg/70,1 cm | 8,9 kg/72 cm |
| 10. mesiac | 8,5 kg/71,5 cm | 9,2 kg/73,3 cm |
| 11. mesiac | 8,7 kg/72,8 cm | 9,4 kg/74,5 cm |
| 12. mesiac | 8,9 kg/74 cm | 9,6 kg/75,7 cm |
| 15. mesiac | 9,6 kg/77,5 cm | 10,3 kg/79,1 cm |
| 18. mesiac | 10,2 kg/80,7 cm | 10,9 kg/82,3 cm |
| 21. mesiac | 10,9 kg/83,7 cm | 11,5 kg/85,1 cm |
| 22. mesiac | 11,1 kg/84,6 cm | 11,8 kg/86 cm |
| 23. mesiac | 11,3 kg/85,5 cm | 12 kg/86,9 cm |
(Zdroj: WHO)
Tieto tabuľky poskytujú len orientačný prehľad. Pre presnejšie posúdenie vývoja vášho dieťaťa je dôležité konzultovať s pediatrom.
Rastové špurty: Keď bábätko rastie skokovo
Rast detí nie je stabilný a vyrovnaný. Pri prihliadaní na prírastky na váhe a výške treba dbať aj na rastové špurty - teda vývojové fázy, v ktorých deti priberajú a rastú rýchlejšie než inokedy. V určitom období sa vám môže zdať, že bábätko skoro nepriberá a málo rastie, potom ho zrazu v priebehu týždňa výrazne vytiahne a priberie. U každého bábätka sa môže vyskytnúť v trochu inom období. U novorodencov ho však bežne sledujeme po prvom týždni (7. až 10. deň po narodení) a potom v 2. až 3. týždni po narodení. U dojčiat býva okolo 3., 4. a 6. mesiaca. V tomto období môžete u bábätka pozorovať väčší hlad, zmeny v spánku, detičky bývajú viac nepokojné. Náhly rast sa prejaví aj na tom, že mu zrazu jeho oblečenie nemusí byť dobré a potrebuje väčšiu veľkosť plienok.
Niektoré deti tesne pred „špurtom“ naberú na váhe, akoby sa ich telo pripravovalo. U iných nám „špurt“ signalizuje správanie: náhla chuť do jedla, vlčí hlad, mrzutosť, rastové bolesti (spôsobené rýchlejším rastom kostí než svalovej hmoty, ktorá sa nestíha tak rýchlo prispôsobiť - netreba im ale venovať zvláštnu pozornosť) najmä počas spánku. Ďalej dlhší spánok a samozrejme - oblečenie, keď deťom trčia z nohavíc a rukávov končatiny. Špurty trvajú len niekoľko dní.
Prvé rýchle priberanie a rast nastávajú už u novorodencov - veď len za rok strojnásobia svoju dĺžku-výšku a z 3,5 kg a 49 cm sa zrazu stane dieťa s váhou 9 kg a výškou 75 cm! Konkrétne sa jedná najmä o 2., 6., 8. týždeň a 3., 4., 6. mesiac.
Faktory ovplyvňujúce váhu a rast bábätka
Na váhu novorodenca má vplyv hneď niekoľko faktorov:
Genetika: Genetické vlohy od oboch rodičov a ich rodín predurčujú tvar postavy, proporcie, váhu i výšku dieťaťa. Ak majú rodičia nižšiu alebo vyššiu postavu, je pravdepodobné, že aj ich dieťa bude mať podobné predispozície. Genetika však nie je „konečná“ a nerozhoduje o všetkom. Okrem génov zdieľame a preberáme aj stravovacie návyky, športovanie, pravidelný oddych a spánok - to všetko sú veci, ktoré na náš konečný rast aj váhu vplývajú rovnako. Dôležité slovo majú aj genetické poruchy - syndrómy ako Downov, Noonanov, Turnerov, ktoré ovplyvňujú rast. Je dôležité vyvrátiť mýtus, že genetika sa uplatňuje len v ranom štádiu života dieťaťa. Nie je pravda, že štíhla žena môže mať väčší plod rovnako ako silnejšia žena naopak menší. V prvých týždňoch a mesiacoch sa genetika neuplatňuje tak dominantne, ako sa často myslí. Veľkosť bábätka sa odvíja od množstva mlieka, ktoré sa mamičke tvorí a ktoré dieťa vypije, alebo ako často a v akom množstve dieťa dokrmuje umelým mliekom.
Životospráva matky počas tehotenstva: Je všeobecne známe, že zdravá životospráva a psychická pohoda matky sú faktory, ktoré podstatným spôsobom ovplyvňujú vnútromaternicový vývoj dieťaťa.
Počet bábätiek v maternici: Vo všeobecnosti platí, že dvojičky sú menšie ako bábätká, ktoré sa v maternici nemusia deliť o priestor so súrodencom.
Dojčenie vs. umelé mlieko: Je istý rozdiel medzi tým, ako sa vyvíja dieťa kojené materským mliekom a bábätko kŕmené umelým mliekom. S prechádzaním na dojčenské mlieko, ktoré obsahuje viac tukov a cukrov, môže dieťaťko viac priberať. Preto údaje vyzdvihnuté vyššie o váhovom prírastku nemusia 100% sedieť. V prvých mesiacoch sa môže zdať, že dieťatko málo priberá - to býva prípad detí na umelom mliečku. Kým mamička príde na to, ktoré mliečko dieťatku najlepšie vyhovuje, a kým si zvykne jeho tráviaci systém, chvíľu to trvá.
Zdravotné problémy: Bábätká môžu mať problém s priberaním z rôznych dôvodov, napr. vrodené chyby. Za slabým priberaním môže stáť aj choroba, alebo prvý rastový špurt.
Percentilové grafy: Kľúč k hodnoteniu vývoja
Pri posudzovaní zdravotného stavu sa pediatri riadia tzv. rastovými grafmi. Ich hodnoty získavajú prepojením výšky v cm a váhy v kg a líšia sa nielen pri dievčatách a chlapcoch, ale aj podľa krajiny. Hodnoty sa rátajú v percentilách - vďaka nim hodnotíte telesnú výšku a hmotnosť dieťaťa vzhľadom k vrstovníkom - deťom rovnakého veku aj pohlavia. V dlhodobom hľadisku takto sledujete rastové tempo dieťaťa. Orientačne je možné podľa grafov stanoviť aj približnú konečnú výšku. Do úvahy berte aj rýchlosť rastu, ktorý sa prejavuje v grafoch sklonom rastovej krivky (strmo nahor - rastie rýchlo, plochá - rastie pomaly). Aj na ich základe lekári a lekárky určujú poruchy rastu.
V praxi to vyzerá tak, že pri preventívnej prehliadke u pediatra lekár napríklad vyhodnotí, že vaše 5-mesačné bábätko je v 25. percentile hmotnosti. Ak je teda vaše dieťa napríklad pre váhu v 75. percentile, znamená to, že 75% detí rovnakého pohlavia a veku vážia rovnako či menej a 25% viac. Ak je vaše 3-mesačné dieťa v 25.percentile pre svoju dĺžku, 25% detí má váhu rovnakú a menšiu, 75% 3-mesačných zase väčšiu. Fakt, že vaše bábätko sa nachádza v nižšom percentile, ešte neznamená, že za rovesníkmi zaostáva a že po celý život bude trpieť podváhou. Pediater sa bude zaujímať najmä o to, či dieťa časom klesne do nižšieho percentilu, čo by mohlo v prípade detí s nízkou pôrodnou hmotnosťou znamenať zlyhanie prospievania. Avšak ani rýchly skok do vyššieho percentilu nie je ideálny, pretože v takom prípade môže dôjsť k rastovému špurtu, čo môže takisto spôsobiť zdravotné problémy vo vyššom veku. Vyšší alebo nižší percentil neznamená lepší či horší. Lekári posudzujú vzťahy medzi výškou, váhou a obvodom hlavy a rozumejú, že do toho vstupuje aj niekoľko ďalších faktorov (rodinná anamnéza, tempo, strava, gény…).
Najideálnejší je percentil 50. Medzi 3.-97. percentilom je pásmo širšej normy, pásmo stredných hodnôt sa nachádza v rozpätí 25.-75. percentilu. Rovnako však ide o orientačnú pomôcku s možnými prirodzenými odchýlkami, ktoré lekári a lekárky vedia zistiť a posúdiť, pretože vaše dieťa budú za roky prehliadok poznať. V norme sú tiež hodnoty od 10 do 90. Ak napríklad váha dieťaťa prekročí hodnotu 90, môže lekár (na základe ďalších faktorov a napr. rodinnej anamnézy, prípadných metabolických komplikácií atď) zhodnotiť, či má dieťa nadváhu („nadhmotnosť“), pri hodnote pod 10 zase podváhu. Podľa vestníka MZ SR z roku 2012 hodnoty nad 97. percentilom vymedzujú obezitu. Pod 3. percentilom sa nachádzajú deti, ktoré majú podvýživu a neprospievajú.
BMI u detí: Špecifický ukazovateľ
Pomerne presným, ale nepriamym ukazovateľom (štatistickým nástrojom) množstva telesného tuku u detí je BMI - Body Mass Index. Používa sa ako metóda určenia zdravotného rizika obezity (počíta sa ako hmotnosť v kg delená druhou mocninou výšky v metroch). Patrí medzi najpoužívanejšie ukazovatele relatívnej hmotnosti a všeobecne sa vyhodnocuje pre osoby staršie ako 18 rokov - preto tabuľky dostupné na internete pre dospelých nepoužívajte pre deti. Dokonca sa neodporúčajú ani pre tehotné ženy a športovcov, pretože nerátajú s pomerom tukov a svalov v tele.
Pri hodnotení BMI u detí sa používajú opäť tzv. percentilové metódy. Opäť je priemernou hodnotou 50. percentil. Ak je teda vaše dieťa napríklad v 70. percentile, znamená to, že 70% rovnako starých dievčat a chlapcov má rovnaké a nižšie BMI, teda nižšiu telesnú hmotnosť a 30% naopak vyššiu. Aj tu treba spomenúť, že ak namerajú vášmu dieťaťu hodnoty signalizujúce nadváhu alebo naopak podváhu, ešte to nič nemusí znamenať. Mnoho nízkych, štíhlych tínedžerov svojich rovesníkov o niekoľko rokov dobehne, naopak mnoho detí s nadváhou sa vytiahne a hmotnosť prirodzene rozloží. To však neznamená, že sa nič nemusí riešiť. Riziko obezity lekári zvyčajne hodnotia vzhľadom na ďalšie faktory. Neberte to na ľahkú váhu: obéznym deťom hrozí riziko vyvinutia si zdravotných problémov ako vysoký cholesterol, vysoký krvný tlak-hypertenzia, diabetes 2. typu, komplikácie ako problémy so srdcom, spánkom či astmou.
Kedy spozornieť a kedy dôverovať pediatrovi?
Ak pediater zistí, že váha alebo dĺžka bábätka sa výrazne odchyľuje od priemeru, odporučí ďalšie vyšetrenia a kroky. Ak vaše bábätko priberá veľmi pomaly, lekár môže odporučiť viacero riešení. Jedným z nich je častejšie kŕmenie a v prípade dojčenia umelým mliekom je to zmena dojčenského mlieka. Dôležité je však nezrovnávať svoje bábätko s inými, pretože každé bábätko je jedinečné a rastie a priberá svojim vlastným tempom. Dôverujte pediatrovi, ktorý je najvhodnejší človek, ktorý vám poradí, ako postupovať v prípade odchýlok váhy a dĺžky vášho bábätka.
Dôležitosť materského mlieka a správne kŕmenie
Dojčenie je však tou najlepšou formou stravy, ktorú môže takto malé bábätko dostať. Nemajte obavy, dodáva mu všetky potrebné živiny. Voľakedy sa tiež mylne odporúčalo, aby mamičky dojčili v pravidelných intervaloch - ide o prežitok, keďže dieťa vypije toľko, koľko žalúdok potrebuje a materské mlieko sa rýchlo (na rozdiel od umelého) trávi.
Niekedy mamičky prechádzajú na umelé mliečko neskôr a dieťa odstavia, aj vtedy prírastky váhy zakolísajú. Dieťa môže mať problémy s prijímaním tuhej stravy po zavedení prvých príkrmov. Aj tak však väčšina detí svojich rovesníkov dobehne.
Rast dieťaťa po prvom roku života a v predškolskom veku
Ako priberanie, tak aj rast je v prvých týždňoch života veľmi rýchly - za prvý rok rastie dieťatko vlastne najrýchlejšie z celého svojho života. Do 6 mesiacov majú deti priemerne okolo 65 cm, potom sa rast trochu spomalí, no do roka sa ich telíčko predĺži o 50% pôrodnej výšky/dĺžky. Možno sa to nezdá, ale väčšinou platí, že v 2 rokoch (cca 24-30 mesiacoch) dieťatko dosiahne približne dvojnásobok svojej výšky v dospelosti.
Vo veku 2-4 roky deti vyrastú zhruba o 5-8 cm a priberú 3 kg za rok. Chlapci majú tendenciu pribrať počas prvých mesiacov po narodení viac ako dievčatá, ale ich rast sa potom spomalí. Aj preto sú dievčatá pred pubertou niekedy vyššie ako chlapci.
Hmotnostná a rastová tabuľka detí 2-20 rokov
| Vek | Hmotnosť/Výška dievčaťa | Hmotnosť/Výška chlapca |
|---|---|---|
| 2 roky | 12-12,4 kg/85,5-86,2 cm | 12,5-12,7 kg/86,8-87,7 cm |
| 2,5 roka | 13 kg/91,1 cm | 13,6 kg/92,1 cm |
| 3 roky | 13,9-14,2 kg/94-96 cm | 14-14,4 kg/95,3 cm |
| 3,5 roka | 14,9 kg/97,6 cm | 15,3 kg/99 cm |
| 4 roky | 15,4-16,9 kg/100,3-104 cm | 16,3-17,2 kg/102,3-106 cm |
| 4,5 roka | 16,9 kg/104,5 cm | 17,4 kg/105,0 cm |
| 5 rokov | 18 kg/108 cm | 18,5 kg/109,2 cm |
| 6 rokov | 19,9-20,3 kg/115,5cm | 20,8 kg/115,7 cm |
| 7 rokov | 22,9 kg/121,8 cm | 23,2 kg/122 cm |
| 8 rokov | 25,8 kg/128,2 cm | 25,8 kg/128,1 cm |
| 9 rokov | 28,1-29,8 kg/133,3-136 cm | 28,6-30,4 kg/133,3-136 cm |
| 10 rokov | 31,9-33,2 kg/138,4-141 cm | 32-33,7 kg/138,4-141 cm |
| 11 rokov | 36,9-37,3 kg/144-148 cm | 35,6-37,4 kg/143,5-147 cm |
| 12 rokov | 41,5-42,3 kg/149,8-154 cm | 39,9-41 kg/149,1-153 cm |
| 13 rokov | 45,8-47,8 kg/156,7-160 cm | 45,3-46 kg/156,2-160 cm |
| 14 rokov | 47,6-52,1 kg/158,7-164 cm | 50,8-52,3 kg/163,8-168 cm |
| 15 rokov | 52,1-54,8 kg/159,7-165 cm | 56-58,8 kg/170,1-174 cm |
| 16 rokov | 53,5-56,7 kg/162,5-166 cm | 60,8-64,3 kg/173,4-177 cm |
| 17 rokov | 54,4-58,3 kg/162,5-167 cm | 64,4-67,8 kg/175,2-180 cm |
| 18 rokov | 56,7-58,7 kg/163-168 cm | 66,9-70,2 kg/175,7-180 cm |
| 19 rokov | 57,1 kg/163 cm | 68,9 kg/176,5 cm |
| 20 rokov | 58 kg/163,3 cm | 70,3 kg/177 cm |
(Zdroj: CDC, Disabled World)
Čo sa puberty týka, väčšina dievčat sa sexuálne začne vyvíjať vo veku medzi 8-13 rokov, priemerne je to 12 rokov a rastový špurt ich zastihne vo veku medzi 10.-14. rokom (môžu narásť až o 8-9 cm). Chlapci sa začínajú sexuálne vyvíjať vo veku medzi 9.-14. rokom a v raste pokračujú do cca 16 rokov (u každého individuálne, niektorí sa „vytiahnu“ neskôr, priemerne však dokážu narásť až o 12 cm). Dramatické zmeny hmotnosti nastávajú s príchodom puberty najmä u dievčat, a to vplyvom hormónov. Počas niekoľkých málo rokov môžu v niektorých prípadoch pribrať až polovicu svojej doterajšej hmotnosti.
tags: #3 #mesacne #dojca #vaha