Obdobie medzi druhým a tretím rokom života je pre dieťa časom neuveriteľného rastu a vývoja, kedy sa batoľa transformuje na mladšieho predškoláka. Rodičia, starí rodičia a ďalší blízki pozorne sledujú každý míľnik a zaujímajú sa o to, čo už dieťa dokáže. Tretí rok je zlomový ako pre dieťa samotné, tak aj pre jeho rodinu, prinášajúc so sebou nové výzvy a radosti. Počas tohto obdobia sa u detí vo veku 2 až 3 roky intenzívne rozvíjajú jazykové, motorické, sociálne a kognitívne zručnosti. Hoci každé dieťa je jedinečné a napreduje vlastným tempom, existujú určité všeobecné očakávania, čo by malo 2-ročné a 3-ročné dieťa ovládať. Toto magické obdobie, ktoré trvá približne do šiestich rokov, je charakterizované prudkým rozvojom tvorivosti a imaginácie, pričom dieťa začína konečne počúvať, čo mu hovoríte.
Fyzický vývin: Hrubá a jemná motorika
Fyzický vývin trojročného dieťaťa je markantný a zahŕňa pokroky ako v hrubej, tak aj v jemnej motorike, ktoré otvárajú nové možnosti pre objavovanie sveta a samostatnosť.
Hrubá motorika: Dynamický pohyb a koordinácia
V tomto veku sa dieťa stáva oveľa pohyblivejšie a jeho hrubá motorika sa výrazne zlepšuje. Dieťa je pohyblivé a dokáže chytiť loptu do zohnutých rúk, čo je dôležitý míľnik v koordinácii ruka-oko a celého tela. Zvládne samostatne chôdzu hore aj dole schodmi, pričom nohy strieda. Hocikedy sa pritom nepotrebuje ani pridržiavať zábradlia, čo svedčí o značnej stabilite a rovnováhe. Trojročné dieťa skáče znožmo do diaľky, do vzdialenosti približne 20 cm, a rovnako bez problémov skáče znožmo dole z prekážok vysokých až cca 40 cm. Vie tiež skákať na jednej nohe a dokáže na nej stáť cca 5 sekúnd. Skokom preskakuje mláky alebo predmety na zemi, čím preukazuje zlepšenú priestorovú orientáciu a koordináciu. Behá už viac a istejšie a výborne zvláda jazdu na trojkolke, prípadne aj na bicykli s prídavnými kolieskami. Dokáže sa zohnúť a nespadne pri tom, čo je znakom posilneného svalového tonusu a lepšej rovnováhy. Chodí dopredu a dozadu bez problémov.
Trojročné deti sa rady pretekajú v rôznych hrách založených na skákaní, behaní a lezení, čo prirodzene podporuje ich fyzický rozvoj. Testom pre zrelosť hrubej motoriky je stoj na jednej nohe. Pri stavaní kociek dokáže trojročné dieťa na seba postaviť 9 - 10 kociek bez toho, aby veža spadla. Dôležitá je však rovnosť podkladu, na ktorom dieťa vežu stavia. V porovnaní s dvojročnými deťmi, ktoré už majú zlepšené motorické zručnosti ako stabilnejšia chôdza a beh a objavuje sa u nich snaha skákať, trojročné deti sú už výrazne koordinovanejšie a istejšie vo svojich pohyboch.
Jemná motorika: Presnosť a samostatnosť
S rozvojom jemnej motoriky prichádza aj zvýšená samostatnosť a schopnosť manipulovať s drobnými predmetmi. Dieťa dokáže držať ceruzku prstami, nie už celou päsťou, čo umožňuje presnejšie pohyby. Kreslí kruhy, zvislé a vodorovné čiary. Pokúša sa kresliť človeka, zvyčajne v podobe "hlavonožca", čo znamená, že dokáže nakresliť iba hlavu bez trupu, z ktorej vychádzajú končatiny. V tomto veku však už svoju kresbu obohatí o uši, nos, širší úsmev zobrazujúci hornú a spodnú peru, zuby, prsty na nohách aj rukách a podobne, čo svedčí o detailnejšom vnímaní a lepšej koordinácii.
Dieťa vie si rozbaliť cukrík, čo je malý, ale významný prejav zlepšenej jemnej motoriky. Zároveň vie sa obliecť a vyzliecť, ak má chuť, dokáže samo rozopnúť aj zapnúť gombíky, čo mu umožňuje samostatné obliekanie. Dokáže skladať papier a učí sa vyfarbovať omaľovánky, čím rozvíja presnosť a trpezlivosť. Začína sa zaujímať o nožnice, papier, prstové farby, či voskovky. Pri strihaní nožnicami dokáže udržať líniu strihu takmer rovno. Zložitejšie obrázky vystrihuje výhradne do základných geometrických tvarov - štvorca, obdĺžnika, trojuholníka, čo je dôležitý krok k rozpoznávaniu tvarov a priestorovej orientácii. V tomto období sa tiež diferencuje dominantná ruka - dieťa zreteľnejšie uprednostňuje jednu ruku pri hre a práci pred druhou. Jeho kresba je lineárna - zdôrazní nejaký detail, ktorý je preň dôležitý. Dokáže napodobniť kruh aj kríž.
Rastové charakteristiky: Výška a hmotnosť trojročného dieťaťa
Sledovanie telesného rastu a vývoja dieťaťa je kľúčové pre posúdenie jeho celkového zdravotného stavu. Pediatri a pediatričky pravidelne sledujú prírastky váhy a dĺžky, neskôr výšky, vývoja a rovnako aj meranie obvodu hlavičky. Tieto prírastky nie sú smerodajné len pre upokojenie mamičiek, že všetko je v poriadku, teda dieťa v poriadku priberá a rastie. Sú dôležité aj pre zhodnotenie zdravotného stavu dieťatka. Pri jeho určovaní sa používajú štandardizované tabuľky a grafy.
Optimálne hodnoty a individuálne rozdiely
Priemerná váha novorodenca, ktorý sa narodil medzi 37. a 42. týždňom tehotenstva, je od 2500 do 4000 gramov. Priemerná dĺžka sa pohybuje okolo cca 50 cm. Ako optimálnu nájdete váhu novorodenca s 3200 gramov, novorodenec pod 2,5 kg sa považuje za nedonoseného alebo nezrelého. Po pôrode stratí novorodenec časť svojej hmotnosti, zvyčajne do 10% pôvodnej váhy. Do dvoch týždňov sa ale zvyčajne bábätká dostanú na svoju pôrodnú váhu. Prvé týždne života priberá dieťa každý týždeň 150-250 gramov. Vo veku šiestich mesiacov (niektoré deti už v štyroch mesiacoch) dosahujú dvojnásobok pôrodnej váhy a ročné bábätko dokonca trojnásobok. Za prvý rok života narastie dieťa o cca 20-25 cm (priemerne).
V troch rokoch nastávajú ďalšie významné zmeny. Dieťa stráca bábätkovské faldíky a tvorí sa mu viacej svalov, rastie do dĺžky/výšky. Rastú dlhé kosti a svaly. Hoci každé dieťa je individuálne, existujú štandardizované rozsahy pre výšku a hmotnosť trojročných detí, ktoré slúžia ako orientačné ukazovatele:
Hmotnosť 3-ročného dieťaťa
| Pohlavie | Spodná hranica (kg) | Optimálna hmotnosť (kg) | Horná hranica (kg) |
|---|---|---|---|
| Chlapček | 12,0 | 15,0 | 19,0 |
| Dievčatko | 11,5 | 14,0 | 18,0 |
Výška 3-ročného dieťaťa
| Pohlavie | Spodná hranica (cm) | Optimálna výška (cm) | Horná hranica (cm) |
|---|---|---|---|
| Chlapček | 88,0 | 95,0 | 104,0 |
| Dievčatko | 87,0 | 94,0 | 101,0 |
Za prvý rok života teda dieťa narastie o cca 20-25 cm (priemerne), v 2. roku o ďalších 10-12 cm, medzi 2. a 3. rokom priemerne o 8 cm a medzi 3. a 4. rokom o cca 5-7 cm ročne. Až do puberty tak deti narastú ročne o približne 5-8 cm a na váhe priberajú ročne priemerne o 2-3 kg. Možno sa to nezdá, ale väčšinou platí, že v 2 rokoch (cca 24-30 mesiacoch) dieťatko dosiahne približne dvojnásobok svojej výšky v dospelosti.
Rastové špurty: Nerovnomerný vývoj
Rast detí nie je stabilný a vyrovnaný. Pri prihliadaní na prírastky na váhe a výške treba dbať aj na rastové špurty - teda vývojové fázy, v ktorých deti priberajú a rastú rýchlejšie než inokedy. Tieto špurty sa objavujú v rôznych fázach života, ale sú menej viditeľné. Niektoré deti tesne pred „špurtom“ naberú na váhe, akoby sa ich telo pripravovalo. U iných nám „špurt“ signalizuje správanie: náhla chuť do jedla, vlčí hlad, mrzutosť, rastové bolesti (spôsobené rýchlejším rastom kostí než svalovej hmoty, ktorá sa nestíha tak rýchlo prispôsobiť - netreba im ale venovať zvláštnu pozornosť) najmä počas spánku. Ďalej dlhší spánok a samozrejme - oblečenie, keď deťom trčia z nohavíc a rukávov končatiny. Špurty trvajú len niekoľko dní.
Prvé rýchle priberanie a rast nastávajú už u novorodencov - veď len za rok strojnásobia svoju dĺžku-výšku a z 3,5 kg a 49 cm sa zrazu stane dieťa s váhou 9 kg a výškou 75 cm! Konkrétne sa jedná najmä o 2., 6., 8. týždeň a 3., 4., 6. mesiac. Vo veku 2-4 roky deti vyrastú zhruba o 5-8 cm a priberú 3 kg za rok. Dramatické zmeny hmotnosti nastávajú s príchodom puberty najmä u dievčat, a to vplyvom hormónov. Počas niekoľkých málo rokov môžu v niektorých prípadoch pribrať až polovicu svojej doterajšej hmotnosti. Väčšina dievčat sa sexuálne začne vyvíjať vo veku medzi 8-13 rokov, priemerne je to 12 rokov a rastový špurt ich zastihne vo veku medzi 10.-14. rokom (môžu narásť až o 8-9 cm). Chlapci sa začínajú sexuálne vyvíjať vo veku medzi 9.-14. rokom a v raste pokračujú do cca 16 rokov (u každého individuálne, niektorí sa „vytiahnu“ neskôr, priemerne však dokážu narásť až o 12 cm).
Rastové grafy a percentilové hodnotenie detí
WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) a CDC (Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb) majú tieto grafy platné globálne, často sa však používajú národné, prispôsobované konkrétnej populácii, prípadne jej špecifikám. Pediatri a pediatričky sa pri posudzovaní zdravotného stavu riadia tzv. rastovými grafmi. Ich hodnoty získavajú prepojením výšky v cm a váhy v kg a líšia sa nielen pri dievčatách a chlapcoch, ale aj podľa krajiny. Hodnoty sa rátajú v percentiloch - vďaka nim hodnotíte telesnú výšku a hmotnosť dieťaťa vzhľadom k vrstovníkom - deťom rovnakého veku aj pohlavia. V dlhodobom hľadisku takto sledujete rastové tempo dieťaťa. Orientačne je možné podľa grafov stanoviť aj približnú konečnú výšku. Do úvahy berte aj rýchlosť rastu, ktorý sa prejavuje v grafoch sklonom rastovej krivky (strmo nahor - rastie rýchlo, plochá - rastie pomaly). Aj na ich základe lekári a lekárky určujú poruchy rastu.
Ak je napríklad vaše dieťa pre váhu v 75. percentile, znamená to, že 75% detí rovnakého pohlavia a veku váži rovnako či menej a 25% viac. Ak je vaše 3-mesačné dieťa v 25. percentile pre svoju dĺžku, 25% detí má váhu rovnakú a menšiu, 75% 3-mesačných zase väčšiu. Vyšší alebo nižší percentil neznamená lepší či horší. Lekári posudzujú vzťahy medzi výškou, váhou a obvodom hlavy a rozumejú, že do toho vstupuje aj niekoľko ďalších faktorov, ako je rodinná anamnéza, tempo, strava, či gény. Najideálnejší je percentil 50. Medzi 3.-97. percentilom je pásmo širšej normy, pásmo stredných hodnôt sa nachádza v rozpätí 25.-75. percentilu. Rovnako však ide o orientačnú pomôcku s možnými prirodzenými odchýlkami, ktoré lekári a lekárky vedia zistiť a posúdiť, pretože vaše dieťa budú za roky prehliadok poznať. V norme sú tiež hodnoty od 10 do 90. Ak napríklad váha dieťaťa prekročí hodnotu 90, môže lekár (na základe ďalších faktorov a napr. rodinnej anamnézy, prípadných metabolických komplikácií atď) zhodnotiť, či má dieťa nadváhu („nadhmotnosť“), pri hodnote pod 10 zase podváhu. Podľa vestníka MZ SR z roku 2012 hodnoty nad 97. percentilom vymedzujú obezitu. Pod 3. percentilom sa nachádzajú deti, ktoré majú podvýživu a neprospievajú.
Čo znamená BMI u detí?
Pomerne presným, ale nepriamym ukazovateľom (štatistickým nástrojom) množstva telesného tuku u detí je BMI - Body Mass Index. Používa sa ako metóda určenia zdravotného rizika obezity (počíta sa ako hmotnosť v kg delená druhou mocninou výšky v metroch). Patrí medzi najpoužívanejšie ukazovatele relatívnej hmotnosti a všeobecne sa vyhodnocuje pre osoby staršie ako 18 rokov - preto tabuľky dostupné na internete pre dospelých nepoužívajte pre deti. Dokonca sa neodporúčajú ani pre tehotné ženy a športovcov, pretože nerátajú s pomerom tukov a svalov v tele. Pri hodnotení BMI u detí sa používajú opäť tzv. percentilové metódy. Opäť je priemernou hodnotou 50. percentil. Ak je teda vaše dieťa napríklad v 70. percentile, znamená to, že 70% rovnako starých dievčat a chlapcov má rovnaké a nižšie BMI, teda nižšiu telesnú hmotnosť a 30% naopak vyššiu.
Aj tu treba spomenúť, že ak namerajú vášmu dieťaťu hodnoty signalizujúce nadváhu alebo naopak podváhu, ešte to nič nemusí znamenať. Mnoho nízkych, štíhlych tínedžerov svojich rovesníkov o niekoľko rokov dobehne, naopak mnoho detí s nadváhou sa vytiahne a hmotnosť prirodzene rozloží. To však neznamená, že sa nič nemusí riešiť. Riziko obezity lekári zvyčajne hodnotia vzhľadom na ďalšie faktory. Neberte to na ľahkú váhu: obéznym deťom hrozí riziko vyvinutia si zdravotných problémov ako vysoký cholesterol, vysoký krvný tlak-hypertenzia, diabetes 2. typu, komplikácie ako problémy so srdcom, spánkom či astmou.
Rozumový a kognitívny vývin: Objavovanie sveta
Trojročné dieťa prestáva byť batoľaťom a podľa vývinových tabuliek sa stáva mladším predškolákom. V tomto veku ide vývin značne dopredu, ale niektoré deti dosahujú jednotlivé vývinové míľniky v rôznych obdobiach, niektoré skôr okolo 3. narodenín, iné až okolo 4,5 roka. Rodičia často nevedia, čo je v tomto veku normálne, čo by malo dieťa vedieť a ako by malo fungovať.
Kognitívne míľniky a opytovacie obdobie
Kognitívny vývoj u 2-ročných detí zahŕňa skúmanie príčiny a následku, napríklad pochopia, že stlačenie tlačidla vydáva hluk. Vo veku 3 rokov kognitívne schopnosti napredujú ďalej. Trojročné dieťa sa dostáva do opytovacieho obdobia, obvykle má veľa otázok: „Prečo je obloha modrá? Prečo majú sliepočky perie?“ Hoci vám to môže prísť otravné, je to normálna vývinová fáza a dieťa sa v tomto čase nekonečne veľa učí. Tento neustály prúd otázok je základom pre poznávanie a chápanie sveta.
Dieťa zvládne sa orientovať vonku, čo je prejavom zlepšenej priestorovej pamäte a orientácie. Rozoznáva základné tvary a farby, čo mu umožňuje triediť predmety podľa týchto kritérií. Vie roztriediť obrázky a rozoznáva dennú dobu, či je ráno alebo večer. Dokáže určiť prednú alebo zadnú časť oblečenia, čo sú praktické zručnosti pre samostatné obliekanie. Malo by vedieť správne pomenovať základné farby. Pochopí pojmy „rovnaký“ a „rozdielny“, čo je dôležité pre rozvoj logického myslenia a kategorizácie.
Je schopné porozumieť a vykonať pokyn zložený z troch častí - napríklad: „choď do izbičky, vezmi bábiku a prines ju sem“, čo svedčí o zlepšenej schopnosti spracovávať a vykonávať komplexnejšie inštrukcie. Zapamätá si časť príbehu, počíta a začne chápať súvislosti narábania s číslami. Triedi predmety podľa tvaru a farby a poskladá veku primerané puzzle, čo stimuluje jeho priestorové vnímanie a riešenie problémov. Deti sú nápaditejšie a zapájajú sa do predstieraných hier (na rodičov, na doktora, na predavača, na hasiča a podobne), čo rozvíja ich predstavivosť a sociálne zručnosti. Dokážu riešiť jednoduché problémy a zabaviť sa aktivitami, ktoré zahŕbajú triedenie a párovanie.
Magické myslenie a rozvoj morálky
Myslenie dieťaťa je konkrétne a názorné. Vyskytuje sa tendencia uvažovať o veciach akoby boli živé, mysleli a cítili, čo je charakteristické pre tzv. magické myslenie. Rovnako posudzuje veci podľa toho, ako vyzerajú. Zmysel pre čas a jeho chápanie už by malo byť pre dieťa jasnejšie. Chápe a orientuje sa vo svojej dennej rutine (raňajky, umyť, obliecť, odchod do škôlky, prechádzka, obed…).
Celé obdobie predškolského veku je charakterizované aktivitou, činorodosťou a iniciatívou. Dieťa je pripravené zaradiť sa do kolektívu a dokáže stále lepšie zvládať svoju frustráciu. Súčasne je to obdobie magického myslenia - prudko sa rozvíja tvorivosť a imaginácia dieťaťa. S emocionálnym a kognitívnym vývinom sa vyvíja aj morálka. Dieťa si zvnútorňuje príkazy a zákazy dospelých v jeho okolí a prostredníctvom výchovy a vlastných skúseností si postupne vytvára a osvojuje morálne pravidlá a spoločenské konvencie. Tretí rok života je hraničným vekom, dieťa začína rozoznávať medzi morálnymi pravidlami a konvenciami. Začína sa správne rozhodovať medzi tým, čo je dobré a čo zlé - napríklad vie, že niekomu ublížiť je zlé.
Jazykový vývin: Od slov k vetám
Jazykové schopnosti trojročného dieťaťa sa rozvíjajú závratnou rýchlosťou, čo mu umožňuje čoraz efektívnejšie komunikovať a vyjadrovať svoje myšlienky a pocity.
Rozširovanie slovnej zásoby a gramatiky
Vo veku 2 rokov deti zvyčajne začínajú spájať dvojslovné frázy a ich slovná zásoba môže obsahovať približne 200 slov. Okolo 3. roku sa jazykové zručnosti rýchlo rozvíjajú. Väčšina detí dokáže používať vety zložené z troch alebo viacerých slov. Bavia ich jednoduché rozhovory a rozprávanie o svojich zážitkoch, pričom sa im výrazne rozširuje slovná zásoba. Dieťa by malo ovládať základné pravidlá reči a aktívne používať 600 - 1000 slov, pričom zrozumiteľnosť reči by mala byť asi 80%. Dieťa by malo vedieť povedať svoje meno a odpovedať na otázku „Koľko máš rokov?“. Malo by hovoriť v trojslovných vetách a napodobňovať melódiu reči. Jedno z troch slov by malo byť sloveso. V tomto veku by malo dieťa používať aj zámená (ja varím polievočku, ty budeš spinkať?). Malo by vedieť prerozprávať krátky príbeh - napr. 3 - 4 vety.
Vaše dieťa hovorí plynulejšie, je si istejšie, má rado nové slovíčka a samo si rado nové tvary slov tiež vymýšľa. Uvedomuje si, že prostredníctvom reči dokáže ovládať správanie iných ľudí, takže začne používať slová ako napríklad "Prines mi", "Môžem dostať", "Skúsim to", "Ty to urobíš", "Pomôž mi" a podobne. Rozvoj gramatiky je rýchly. Dieťa rado rozpráva, kde bolo, čo robilo a zažilo. Vie pomenovať predmety na obrázkoch a dokáže sústredene počúvať čítaný príbeh či rozprávku. Rozumie tomu, keď sa mamička spýta, či je dieťa unavené alebo hladné. Začína mať dlhé monológy a šikovnejšie deti začínajú spievať pesničky.
Podpora rozvoja reči
Rodičia môžu významne podporiť jazykový vývin svojho dieťaťa jednoduchými, ale efektívnymi metódami:
- Dajte dieťaťu čas na reakciu: Dieťa potrebuje dostať čas na reakciu. Odpoveď potrebuje cca 12 sekúnd. Tým podporíte jeho schopnosť formulovať myšlienky.
- Opakujte správne: Namiesto „Nie, sa to takto… , Tak sa to nehovorí…“, jednoducho zopakujte to, čo dieťa povedalo, ale správne. Tým poskytujete dieťaťu tzv. vzor, teda k správnemu použitiu daného slova, bez toho, aby ste ho odrádzali.
- Používajte jazyk, ktorý dieťa chápe: Používajte jazyk, ktorý je dieťaťu blízky a neodrádza ho od komunikačnej interakcie.
- Zjednodušte: Ak je to potrebné, zjednodušte svoje vety. Napr.: „Čo je to? Psík! To je psík. Ako robí psík?“ Tým dieťaťu pomáhate lepšie pochopiť kontext.
- Čítajte: Pravidelné čítanie učí deti novým slovám a vetným štruktúram. V tomto veku už môžu deti manipulovať aj s knižkami so stranami z tenkého papiera. Nemusíte rozprávať stále dokola tú istú obľúbenú pasáž, hoci deti milujú opakovať to, čo im je známe a príjemné. Čítanie môže byť otravné alebo obmedzené, ale úžasné. Konečne sa môžu zapojiť. Oni chcú byť súčasťou diania, a viete kedykoľvek prerušiť.
- Pusinkové rozcvičky: Napodobovanie zvukov zvierat, vecí, strojov, javov a pod. je výborný spôsob, ako trénovať svaly úst a jazyka. Dôležité je tiež učiť sa regulovať prúd vzduchu (napr. „indián“, fúkanie).
- Šetrná korekcia: Ak dieťa hľadá na vyjadrenie správny tvar slova, šetrne ho doplňte. Šetrne opravujte chyby, ktoré práve povedalo. Oprava ale nie je nutná vždy, aby ste dieťa neodradili od komunikácie.
- Používajte zložitejšie vety: Postupne používajte dlhšie a zložitejšie vety, čím obohacujete detskú slovnú zásobu a gramatické schopnosti.
- Pýtajte sa na názor: Opýtajte sa na názor dieťaťa, ak viete, že odpovie tak, že s tým môžete súhlasiť, čím podporíte jeho sebavedomie v komunikácii.
Čo nepomáha rozvoju reči a kedy vyhľadať pomoc
Posadiť dieťa pred tablet a televízor nepomáha rozvíjať aktívnu slovnú zásobu. Práve naopak, znižuje sa rozvíjanie slovnej zásoby ako takej. Reálna interakcia je obohacujúce a nenahraditeľné pre rozvoj spôsobu a schopnosti prejavu a sebavyjadrenia.
Ak sa rodičom niečo na vývine reči dieťaťa nepozdáva, je vhodné poradiť sa s odborníkom. Do 3 rokov by malo dieťa začať aktívne rozprávať, inak treba vyhľadať pomoc odborníka, teda logopéda. Platí pravidlo „čím skôr, tým lepšie“. Niektorí rodičia majú od svojich detí v tomto veku príliš veľké očakávania, napr. aby vedeli rátať do 10, iní sú zase prehnane ochraňujúci a nedovolia deťom samostatnosť, čo môže brzdiť ich vývin.
Bilingválna výchova
Pokiaľ dieťa vyrastá v bilingválnom prostredí, je dôležité dodržiavať určité pravidlá, aby nedochádzalo k miešaniu jazykov. Napríklad, jeden rodič hovorí jedným jazykom a druhý rodič druhým. Alebo doobeda rozprávame všetci anglicky a poobede slovensky. Je dôležité vyhnúť sa používaniu dvoch jazykov v jednej vete. Deti však rovnocenne rozumejú obom jazykom. Môže sa stať, že jeden jazyk je na vyjadrovanie ťažší. Ak sa dieťa učí dva jazyky, chce to len viac času a dodržiavať vyššie uvedené pravidlo, aby sa oba jazyky rozvíjali harmonicky.
Sociálny a emocionálny vývin: Cesta k nezávislosti
Tretí rok je pre rodičov často skúškou nervov, keďže dieťa začína používať obľúbenú a častú otázku "Prečo?". Medzi 2-3 rokom môže prepuknúť vzdor - odmieta sa obliekať, odísť alebo sa zachová veľmi impulzívne. Dvojročné deti objavujú svoju nezávislosť a môžu prejavovať známky frustrácie alebo vzdoru. Občas majú rodičia pocit, že hneď po druhých narodeninách začne fáza hovorenia “nie” na všetko, čo dovtedy dieťaťu nerobilo problém.
Vstup do kolektívu a rozvoj empatie
Vo veku 3 rokov sa deti stávajú spoločenskejšími a majú záujem hrať sa s ostatnými. Začnú sa deliť o hračky a zapájajú sa do skupinových aktivít. Začína sa hrať s inými deťmi (už nielen vedľa nich) - predstiera v hre, spieva a začína obľubovať riekanky a básničky. Emocionálne vyjadrenie sa stáva jemnejším a môžu začať chápať a pomenovať svoje pocity. Nastáva obdobie, ktoré je tiež dôležité pre emocionálny vývin dieťaťa. Začína vnímať množstvo rôznych emócií a tiež vinu a hanbu. Vníma emócie ostatných ľudí a omnoho viac ich ovplyvňuje. Učí sa ich pomenovať.
Vaše dieťa už vôbec nemusí byť na vás závislé a je viac prístupné ostatným deťom. Môže si začať vytvárať pevné priateľské vzťahy s niektorými dospelými a ostatnými deťmi. Ak uvidí, že je niekomu smutno, pokúsi sa mu nejakým spôsobom náladu zlepšiť, napríklad útechou alebo podaním hračky. Pre 3-ročné dieťa je väčšinou vhodný kolektív ostatných detí. Bude si v ňom utvárať kladné vlastnosti ako je napr. nesebeckosť a začne chápať pojem pravda a čestnosť. Ak dieťa prizná svoj priestupok, odmeňte ho za pravdovravnosť. Prípadný trest za priestupok odložte na neskôr.
Rastúca samostatnosť a testovanie hraníc
Trojročné dieťa sa stáva viac nezávislým. Je menej zamerané samo na seba a prejavuje menej agresívneho správania (ktoré je dovtedy pomerne normálne). Začína viac rozumieť pocitom druhých a viac reaguje na iné deti a začína s nimi vytvárať priateľstvá. Stáva sa viac schopným deliť sa o veci - hračky. Začína sa identifikovať so svojím pohlavím a začína vnímať rozdeľovanie rolí. Začína sa viac zaujímať o štruktúrovanú hru. Trávi čoraz viac času aktivitami, kde zapája svoju fantáziu a pravdepodobne sa objaví aj nejaký ten imaginárny priateľ. Je schopné vnímať seba ako samostatnú osobu - „JA PEŤKO“. Hovorí o sebe v 1. osobe.
Pravdepodobne začne ukazovať svoju „priečnu“ tvár a začne pomerne intenzívne odolávať vašim požiadavkám. Začne skrátka neposlúchať a testovať vaše hranice. Myslenie a vnímanie je stále čiernobiele - preto deti často „žalujú“ - aby boli pochválené. Drobec podlieha náhlym impulzom a je zameraný na to, aby boli jeho potreby uspokojené takmer okamžite - je závislý a dožadujúci sa. Často veľmi negatívne reaguje na obmedzenia, zákazy a tresty.S emocionálnym a kognitívnym vývinom sa vyvíja aj morálka. Dieťa si zvnútorňuje príkazy a zákazy dospelých v jeho okolí a prostredníctvom výchovy a vlastných skúseností si postupne vytvára a osvojuje morálne pravidlá a spoločenské konvencie. Tretí rok života je hraničným vekom, dieťa začína rozoznávať medzi morálnymi pravidlami a konvenciami. Začína sa správne rozhodovať medzi tým, čo je dobré a čo zlé - napr. vie, že niekomu ublížiť je zlé. Dokáže už čiastočne kontrolovať svoje správanie - rozvíja sa sebakontrola a znižuje sa miera impulzívnosti. Toto však súvisí s temperamentom dieťaťa.
Príprava na materskú školu: Veľký krok
Pre mnoho detí je tretí rok života spojený s nástupom do materskej školy, čo predstavuje významnú zmenu a kľúčový krok v ich sociálnom a emocionálnom vývine. Hoci sa zdá, že už vás dieťa nedokáže ničím prekvapiť - opak je pravdou. Začína obdobie, ktoré nazývame predškolským. Končí sa nástupom dieťaťa do školy. Čas medzi 3 - 6. rokom života dieťaťa nazývame tiež magickým obdobím - dieťa konečne začína počúvať, čo mu hovoríte a súčasne je to obdobie magického myslenia - prudko sa rozvíja tvorivosť a imaginácia dieťaťa. To však neznamená, že fyzický a emocionálny vývin stagnuje.
Kľúčové zručnosti pre škôlku
V 3. roku môže dieťa nastúpiť do materskej školy, čo je preň veľká zmena. Učí sa fungovať v kolektíve, zoznamuje sa s cudzou autoritou. Predškolský vek je obdobím, keď rodičia vidia, ako sa ich dieťa otvára svetu, potrebuje rozšíriť silnú väzbu s matkou o nové známosti a skúsenosti. Pre úspešný a bezproblémový vstup do materskej školy je dôležité, aby dieťa ovládalo niekoľko základných zručností:
- Plienky / toaleta: Do materskej školy sa neprijímajú deti s plienkou. Dieťa má vedieť používať záchod (nie nočník), nebáť sa sadnúť si naň. V tomto roku sa začína aj s nácvikom na nočník. Vyžaduje osvojenie si a zvládnutie rôznych zručností, a preto je to individuálne.
- Obliekanie / vyzliekanie: Dieťa si má vedieť samo obliecť a vyzliecť jednoduchý odev, zalepiť suchý zips na obuvi. Malo by si vedieť obuť topánky na správne nohy. Dokáže aj rozopnúť a zapnúť gombíky, ak má chuť.
- Dudlík: V tomto veku je už naozaj veľmi nevhodný a jeho používanie by sa malo postupne eliminovať.
- Hygienické návyky: Dieťa má vedieť si po použití toalety automaticky a samostatne umyť ruky mydlom. Deti začínajú samé jesť, manipulujú s lyžicou a vidličkou, používajú nočník, niekedy dokážu samy umyť ruky či vysmrkať si nos.
- Reč: Dieťa má vedieť zrozumiteľne formulovať jednoduché myšlienky a svoje potreby. Odkladanie logopedickej pomoci - v prípade, že rečové nedostatky pretrvávajú dlhšie, je vhodné vyhľadať pomoc logopéda. Platí pravidlo „čím skôr, tým lepšie“.
- Socializácia: Je predpokladom úspešného a bezproblémového vstupu do materskej školy. Dieťa sa má vedieť odpútať od rodičov. Má si vedieť utvárať priateľské väzby s inými deťmi a dospelými (je nevyhnutné včas ho odpútať od matky, zapájať iných členov rodiny do starostlivosti o dieťa, navštevovať s dieťaťom iné rodiny a spoločné zariadenia).
Čaká vaše dieťa nástup do škôlky?
Rola rodičov pri adaptácii
To, ako bude dieťa zvládať odpútanie sa od rodiny a vstup do materskej školy, záleží na rodičoch a ich hodnotách výchovy. Adaptácia na škôlku nemusí byť vždy hladká - kľúčové je citlivé začleňovanie, pokojné nastavenie rodiča a sebavedomý prístup učiteliek. Objavuje sa ponuka predmetov, záujem, niekedy však aj hnev. Škôlka prináša nové pravidlá, často ľahšie akceptovateľné než doma. No doma sa energia uvoľní - tzv. obdobie vzdoru.
Rodič je ten, ktorý vie, čo sa môže a čo sa patrí. Dieťa sa to ešte len učí. V prípade takéhoto „vystrájania“ je najvhodnejšie zaujať pozornosť dieťaťa niečím iným, pôsobiť pokojne ale rozhodne, prípadne si ho počas „amoku“ naoko nevšímať. Je veľmi nevhodné, aby v tomto veku spávalo dieťa v posteli s rodičmi, príp. bolo nezdravo naviazané na sústavnú prítomnosť matky. Je nevyhnutné spolupracovať s pedagógom a dať si poradiť v oblasti výchovy dieťaťa. Láska rodičov k dieťaťu je nevyhnutná, ale musí byť citlivo vyvážená. Dieťa nesmie manipulovať s rodičmi. Rodič je ten, ktorý pomôže, postará sa, pohladí, ale keď si to situácia vyžaduje, tak pokarhá, napomenie, usmerní, vysvetlí, prečo tak nemôže byť. Liberalizmus a prílišný obdiv dieťaťa vo výchove sa nevypláca. Pri výchove dieťaťa prajeme rodičom veľa trpezlivosti, láskavosti a objektivity pri pohľade na svoje dieťa. Po adaptácii si vás poteší návrat dieťaťa - domov šťastné z nového obrázka, básničky či kamarátstva.
Faktory ovplyvňujúce rast a priberanie na váhe u detí
Rast a vývin dieťaťa je komplexný proces, ktorý ovplyvňuje množstvo vzájomne prepojených faktorov. Pediatri a pediatričky najlepšie vedia, kedy zdvihnúť varovný prst. Každá priemerná hodnota v grafoch a tabuľkách má aj svoju spodnú a vrchnú hranicu, do ktorej veľká väčšina detí spadá. Tieto prírastky sú jedným zo základných ukazovateľov, či dieťa prospieva, teda či extrémy v priberaní alebo raste nie sú príznakom - príčinou alebo dôsledkom - zdravotných problémov. Sledovanie pomáha odhaliť zdravotné riziká súvisiace napríklad s nevhodnou stravou, stresom, či fyzickou záťažou.
1. Genetika
Ako vyzerá tvar tela, jeho váha a výška závisí aj od genetiky, teda génov, ktoré sme zdedili. Genetika však nie je „konečná“ a nerozhoduje o všetkom. Okrem génov zdieľame a preberáme aj stravovacie návyky, športovanie, pravidelný oddych a spánok - to všetko sú veci, ktoré na náš konečný rast aj váhu vplývajú rovnako. Dôležité slovo majú aj genetické poruchy - syndrómy ako Downov, Noonanov, Turnerov, ktoré ovplyvňujú rast. Neočakávajte, že ak má dieťa nižších rodičov aj ďalších rodinných príslušníkov, vytiahne sa do výšky.
2. Strava a výživa
Adekvátna a vyvážená strava je základom zdravého rastu a vývinu. V prvých mesiacoch života dieťaťa je to materské mlieko alebo umelá výživa. Mnohé mamičky, ktoré dojčia, až úzkostlivo sledujú, či bábätko dostatočne pije. Podstatnou podmienkou správneho dojčenia je správne prisávanie bábätka, s ktorou vám môže pomôcť laktačná poradkyňa. A samozrejme strava mamičky, ktorá musí dbať na pravidelnosť, pestrosť, vyváženosť a dostatočný prísun tekutín. Tvorbu mliečka ovplyvňuje aj mnoho iných faktorov ako stres, spánok, kontakt koža na kožu (alebo klokankovanie) atď. Väčšinou sa ale mamičky nemusia báť - stačí sledovať, či bábätko dostatočne ciká, nie je spavé, apatické, nemá suché sliznice - ak si nie ste čímkoľvek istá, nebojte sa osloviť svoju pediatričku či pediatra. Voľakedy sa tiež mylne odporúčalo, aby mamičky dojčili v pravidelných intervaloch - ide o prežitok, keďže dieťa vypije toľko, koľko žalúdok potrebuje a materské mlieko sa rýchlo (na rozdiel od umelého) trávi.
Niekedy mamičky prechádzajú na umelé mliečko neskôr a dieťa odstavia, aj vtedy prírastky váhy zakolísajú. Dieťa môže mať problémy s prijímaním tuhej stravy po zavedení prvých príkrmov. Aj tak však väčšina detí svojich rovesníkov dobehne. Nevhodná strava v neskoršom veku môže viesť k podvýžive alebo naopak k nadváhe a obezite, ktoré so sebou nesú rad zdravotných rizík.
3. Spánok a odpočinok
Dostatočný a kvalitný spánok je pre rast a regeneráciu detského organizmu nevyhnutný. Počas spánku dochádza k uvoľňovaniu rastového hormónu, ktorý je kľúčový pre fyzický vývin. Rastové špurty môžu byť spojené aj s dlhším spánkom, čo je prirodzený spôsob, ako telo dieťaťa kompenzuje zvýšenú námahu spojenú s rýchlym rastom.
4. Fyzická aktivita
Pohyb a fyzická aktivita sú pre motorický vývin a celkové zdravie dieťaťa zásadné. Podporujú rozvoj svalov, kostí, koordinácie a rovnováhy. Deti, ktoré majú dostatok pohybu, sú spravidla zdravšie, majú lepšiu náladu a lepšie zvládajú frustráciu. Nedostatok pohybu naopak prispieva k sedavému životnému štýlu a riziku obezity.
5. Emocionálne prostredie a stres
Emocionálna pohoda dieťaťa má priamy vplyv na jeho fyzický a kognitívny vývin. Stres, neistota alebo emocionálne nepriaznivé prostredie môžu spomaliť rast a narušiť vývoj dieťaťa. Naopak, láskavé, podporné a bezpečné prostredie prispieva k rozvoju sebaúcty, sebavedomia a schopnosti zvládať emócie. V 3. roku života sa dieťa učí rozpoznávať svoje emócie a emócie druhých ľudí. Dokáže už čiastočne kontrolovať svoje správanie - rozvíja sa sebakontrola a znižuje sa miera impulzívnosti. Tieto aspekty súvisia aj s temperamentom dieťaťa.
Tento text je posledným dielom seriálu článkov o psychomotorickom vývoji detí od pôrodu až do 3 rokov veku. Ak vám snáď články nezodpovedali niektoré vaše otázky, neváhajte kontaktovať poradňu našich odborníkov.