Narodenie prvého dieťaťa počatého metódou in vitro fertilizácie (IVF), známeho ako „dieťa zo skúmavky“, predstavuje jeden z najpozoruhodnejších vedeckých objavov 20. storočia a zásadne zmenilo možnosti liečby neplodnosti. Tento medicínsky zázrak otvoril dvere miliónom párov po celom svete, ktoré sa márne snažili o vlastného potomka. Cesta od prvej úspešnej IVF procedúry vo Veľkej Británii k súčasným moderným centrám asistovanej reprodukcie na Slovensku je plná vedeckých pokrokov, odhodlania lekárov a prekonávania spoločenských predsudkov. Zatiaľ čo dnes sa takto deti už rodia bežne, pred desiatkami rokov to bola skutočná senzácia.
Svetový priekopník a narodenie Louise Joy Brownovej
Presne pred 46 rokmi, 25. júla 1978, sa v meste Oldham vo Veľkej Británii narodilo dievča menom Louise Joy Brownová. Na tom by nebolo nič zvláštneho, ak by nešlo o prvé dieťa, ktoré prišlo na svet s pomocou umelého oplodnenia. Práve včerajšok sa celosvetovo oslavuje ako Svetový deň umelého oplodnenia, pripomínajúc tento prelomový okamih. Zázrak medicíny sa neodmysliteľne spája s menom lekára Roberta G. Edwardsa, ktorý je považovaný za zakladateľa liečby neplodnosti a najvýznamnejšieho priekopníka umelého oplodnenia.
Britský vedec Robert Edwards, embryológ, pracoval na metóde mimotelového oplodnenia vajíčok a ich následného prenesenia do maternice už od 50. rokov minulého storočia. Spočiatku sa venoval zvieracím embryám, postupne sa však začal zaoberať ľudskou embryológiou. Jeho spolupracovníkom, ktorý sa navždy zapísal do histórie reprodukčnej medicíny, bol pôrodník profesor Patrick Steptoe. Spoločne dosiahli tento historický úspech. Louise Joy Brownová sa narodila v Oldhame cisárskym rezom, pri pôrode vážila 2600 g, respektíve 2,61 kilogramu, a jej dĺžka bola 50 cm. Jej rodičia, Lesley a John Brownovci, sa o dieťa pokúšali neúspešne dlhých deväť rokov, pretože mama Lesley mala problémy s upchatými vajíčkovodmi. Keďže počatie nebolo možné prirodzenou cestou, v novembri 1977 podstúpila zákrok, ktorý je dnes známy ako IVF. Lesley bola jednou z 282 žien, ktoré v tom čase experimentálne umelé oplodnenie vyskúšali. Plod napokon úspešne vynosila.
Robert Edwards získal za rozvoj IVF v roku 2010 Nobelovu cenu za fyziológiu a medicínu. Inštitút vo vyhlásení na udelenie ceny uviedol, že „jeho úspechy umožnili liečbu neplodnosti, zdravotného stavu, ktorý trápi veľkú časť ľudstva vrátane viac ako desiatich percent všetkých párov na svete“. So svojím spolupracovníkom, gynekológom Patrickom Steptoom, tiež v roku 1980 založili prvú kliniku zameranú na umelé oplodnenie, Bourn Hall v Cambridge. Hoci sa metóda označuje ako oplodnenie zo skúmavky, v skutočnosti sa počatie uskutočnilo v Petriho miske.
Metóda IVF: Od Petriho misky k modernému zázraku
Umelé oplodnenie metódou IVF (in vitro fertilizácia) je komplexný proces, pri ktorom sa vajíčko oplodní spermiou mimo tela ženy, teda v laboratóriu. Tento postup začína hormonálnou stimuláciou vaječníkov ženy tak, aby produkovali viacero vajíčok. Tieto vajíčka sa potom odoberú a v laboratóriu sa spoja so spermiami partnera alebo darcu. Oplodnené vajíčka sa kultivujú niekoľko dní, kým sa z nich nevytvoria embryá. Vybrané embryá sa následne prenesú do maternice ženy, kde sa uhniezdia a môže začať vývoj tehotenstva.
Vďaka moderným pokrokom v asistovanej reprodukcii, ako je vitrifikácia (rýchle mrazenie buniek), dnes vieme reálne zastaviť čas a vieme ho aj „urýchliť“. Táto technika, umožňujúca „freeze all“ prístup, je jedným z najväčších „objavov“ v tejto oblasti. Vitrifikácia umožňuje efektívne uchovávanie vajíčok, spermií a embryí pre budúce použitie, čo rozširuje možnosti liečby a plánovania rodiny.
Napriek nespornému prínosu umelého oplodnenia čelil Robert Edwards celý život množstvu útokov na nemorálnosť takýchto postupov. Metóda mimotelového oplodnenia mala od začiatku množstvo kritikov, najmä z radov cirkvi. Kardinál Albino Luciani, ktorý neskôr vstúpil do histórie ako pápež Ján Pavol I., bol však zmierlivejší. Síce vyjadril obavy z toho, aby sa zo žien nestali „továrne na deti“, zároveň odmietol kritiku rodičov, ktorí nemôžu a chcú mať dieťa.
Cesta umelého oplodnenia v Československu
Začiatky IVF programu na Slovensku siahajú do spoločného československého štátu. Boli sme súčasťou spoločnej sekcie asistovanej reprodukcie, založenej v roku 1985, ako aj spoločného registra asistovanej reprodukcie. Prvé „dieťa zo skúmavky“ v Československu sa narodilo v roku 1982 v Brne po aplikácii metódy GIFT (gamete intrafalopian transfer), ktorú vynašiel profesor Ladislav Pilka.
GIFT je skratka z anglickej terminológie a znamená zavedenie gamét, teda vajíčka a spermie, priamo do vajíčkovodov. Uvedená metodika bola jednou z mála poskytnuteľných v danom období. Profesor Pilka je právom označovaný ako „otec GIFTU“, za čo dostal počas Svetového kongresu IVF/ET v San Franciscu v roku 1998 ocenenie za celoživotnú prácu a prínos v reprodukčnej medicíne. Jeho úsilie umožnilo v Brne so svojím tímom narodenie prvého dieťaťa zo skúmavky vo vtedajšom Československu, a dokonca v celom komunistickom bloku.
Prvé československé dieťa zo skúmavky sa narodilo 4. novembra 1982 na gynekologicko-pôrodníckej klinike v Brne. Bol to chlapec, ktorý meral 51 centimetrov a vážil 3650 gramov. Profesor Pilka, priekopník umelého oplodnenia, zomrel vo veku 81 rokov. Jeho úmrtie potvrdil riaditeľ zlínskej kliniky reprodukčnej medicíny David Rumpík, ktorého Pilka učil a spolupracoval s ním. Priekopnícka práca v Brne sa stretávala s mnohými prekážkami: „Naše prvé deti zo skúmavky vznikali doslova na kolene. V Československu vtedy nebol dostupný žiadny materiál, špeciálne striekačky som zohnal na Slovensku v Starej Turej a naše sestričky ich museli dopilovať, aby sme dosiahli potrebnú špicatosť,“ spomínal profesor Pilka. Za tento úspech dostal celý rad vyznamenaní, vrátane ocenenia od Svetovej organizácie pre liečbu neplodnosti v San Franciscu v roku 1998 a medaily od českého ministra školstva v roku 2000. Ku koncu svojej kariéry pôsobil ako prednosta Kliniky reprodukčnej medicíny a gynekológie v moravskom Zlíne.
Zrodenie prvej slovenskej Zuzanky: Míľnik pre Slovensko
Na Slovensku sa prvé dieťa po IVF + ET (in vitro fertilizácia a embryotransfer) narodilo až 13 rokov po Lujze Brownovej, čím sa Slovensko zaradilo medzi krajiny úspešne implementujúce túto prelomovú metódu. Podľa archívnej správy TASR sa prvé slovenské „dieťa zo skúmavky“ narodilo 3. mája 1991 ráno o pol deviatej v Bratislave. Bola to dievčatko s menom Zuzanka, ktorá mala hmotnosť 3070 gramov a dĺžku 50 cm. Správa uvádza, že bola zdravá, rovnako ako jej vtedy 31-ročná mama Anna. Priekopníkom umelého oplodnenia na Slovensku, ktorý sa významne podieľal na tomto historickom úspechu, je MUDr. Jozef Války.
Formovanie centier asistovanej reprodukcie na Slovensku po roku 1993
Po vzniku Slovenskej republiky v roku 1993 sa smerovanie asistovanej reprodukcie na našom území zmenilo. V tom období sa o IVF program snažili dve bratislavské a jedna košická klinika, avšak možnosti na liečbu boli ekonomicky výrazne obmedzené. Napriek tomu sa oblasť rozvíjala, a v roku 1994 bola založená Sekcia asistovanej reprodukcie pri Slovenskej gynekologicko-pôrodníckej spoločnosti (SAR SGPS), ktorá zohrala kľúčovú úlohu v koordinácii a podpore výskumu a praxe v tejto oblasti.
Ďalšími významnými míľnikmi boli narodenia detí po pokročilejších metódach. Prvé dieťa na Slovensku po ICSI (intracytoplazmatická injekcia spermie) sa narodilo v Košiciach v roku 1994. Tento úspech bol nasledovaný narodením prvého dieťaťa po kryoembryotransfere, ktoré sa tiež uskutočnilo v Košiciach v roku 1996. Tieto udalosti svedčia o rýchlom pokroku a adaptácii nových technológií aj v náročných počiatočných podmienkach. Prvé súkromné IVF centrum na Slovensku, Iscare, vzniklo v Bratislave v roku 1998, čo znamenalo nový impulz pre rozvoj asistovanej reprodukcie.
Významní priekopníci a historické pracoviská
Treba spomenúť aj mená lekárov, ktorí vo vtedajších určite nie ideálnych podmienkach asistovanú reprodukciu na Slovensku rozvíjali. V Bratislave to boli doc. Války, Dr. Hrúzik a Dr. Pintér, zatiaľ čo v Košiciach Dr. Herman a Dr. Hlinka. Títo odborníci položili základy pre moderné pracoviská.
K historickej budove na Zochovej 7 v Bratislave sa viaže 150-ročná história I. gynekologicko-pôrodníckej kliniky, s ktorou súvisí viac ako 50-ročná história liečby neplodnosti na Slovensku. V rokoch 1999-2004 tu pracovalo Centrum humánnej reprodukcie. Na Zochovej boli vykonávané všetky výkony asistovanej reprodukcie, ktoré boli dostupné v danom období:
- IUI (intrauterinná inseminácia) - metóda, pri ktorej sa spermie zavádzajú priamo do maternice.
- DIPI (direct intraperitoneal insemination) - dnes už nepoužívaná metóda, pri ktorej sa spermie zaviedli do brušnej dutiny cez zadnú pošvovú klenbu. Pri tejto metóde bolo vyššie riziko mimomaternicovej gravidity.
- GIFT (gamete intrafalopian transfer) - metóda popísaná vyššie, predchodca IVF, pri ktorej sa gaméty zavádzali do vajíčkovodov.
- IVF + ET (in vitro fertilizácia a embryotransfer) - základná metóda mimotelového oplodnenia.
- ICSI (intracytoplazmatická injekcia spermie) - pokročilá metóda, pri ktorej sa spermia injekčne vpraví priamo do vajíčka.
- Kryoprogram - v tom čase pomalé, počítačom riadené zmrazovanie, slúžiace na uchovávanie embryí, vajíčok alebo spermií.
- MESA (microsurgical epididymal sperm aspiration) a TESE (testicular sperm extraction) - operačné metódy získavania spermií z nadsemenníkov alebo zo semenníkov pri azoospermii, teda pri neprítomnosti spermií v ejakuláte. MESA je mikrochirurgické odsatie spermie z nadsemenníka, zatiaľ čo TESE je chirurgické získanie spermie priamo zo semenníka.
Transformácia univerzitnej reprodukčnej medicíny
V roku 2003 bola I. gynekologicko-pôrodnícka klinika premiestnená do nemocnice Sv. Cyrila a Metoda na Antolskej ulici v Bratislave. Univerzitné centrum reprodukčnej medicíny I. gynekologicko-pôrodníckej kliniky LFUK a UN Bratislava však vzniklo až v roku 2010. Zaujímavosťou je, že v rokoch 2003 až 2010 nebolo v Bratislave žiadne univerzitné pracovisko reprodukčnej medicíny; jediné takéto centrum bolo v tom čase v Košiciach. V súčasnosti je situácia opačná - v Košiciach už univerzitné IVF centrum nie je. Jediné univerzitné IVF centrum na Slovensku je v súčasnosti práve Univerzitné centrum reprodukčnej medicíny I. gynekologicko-pôrodníckej kliniky LFUK a UN Bratislava. Tento presun a koncentrácia univerzitného pracoviska odráža dynamické zmeny a vývoj v slovenskom zdravotníctve a špecializovanej medicíne.
Rozvoj a úspešnosť liečby neplodnosti na Slovensku
Problémy slovenského zdravotníctva sa premietli aj do možností liečby neplodnosti na Slovensku. IVF program a s ním súvisiace moderné metódy liečby sa u nás rozbiehali pomalšie v porovnaní s inými vyspelými krajinami. Avšak počas posledných rokov môžeme s istotou povedať, že na Slovensku vieme poskytnúť všetky dostupné metódy liečby asistovanej reprodukcie a úspešnosť liečby je u nás minimálne porovnateľná so „svetom“. Napriek tomuto pokroku sa počiatočné „zaostávanie“ možností liečby prejavuje aj v súčasnosti - pomerne veľký počet párov stále vyhľadáva liečbu neplodnosti v zahraničí. To má za následok nižší počet liečebných cyklov v porovnaní s európskym priemerom.
Na druhej strane, vysoká úspešnosť liečby v našich IVF centrách spúšťa aj „IVF turistiku“ opačným smerom. Mnoho zahraničných párov prichádza za liečbou neplodnosti na Slovensko, pričom jedným z dôvodov sú aj podstatne nižšie náklady na liečbu v porovnaní s ich domovskými krajinami.Pozitívny posun v možnostiach a úspešnosti liečby neplodnosti na Slovensku umožnili jednoznačne súkromné IVF centrá. Aj keď ich máme podstatne menej ako napríklad v Česku, pri výraznom nedostatku univerzitných pracovísk súkromné centrá úspešne „suplujú“ ich úlohy. Zahŕňajú vývoj, výskum, výuku a tiež dôležitý onkologický program, ktorý sa zameriava na zachovanie fertility u onkologických pacientov pred onkologickou liečbou.
Slovenské IVF dnes: Moderné metódy a globálne prepojenie
Po približne 30 rokoch úspešného rozvoja liečby neplodnosti na Slovensku sme dosiahli významný pokrok. Hoci slovenské páry stále niekedy zbytočne cestujú za liečbou do zahraničia, zahraničné páry už nachádzajú úspech a porozumenie u nás. Poskytujeme všetky metódy liečby asistovanej reprodukcie, vieme vybrať aj takzvanú „liečbu šitú na mieru“, a realizujeme všetky „patient a baby friendly“ postupy, ktoré minimalizujú záťaž pre pacientov a zvyšujú šance na úspech.
Máme úspešný program medical freezing (mrazenie na medicínske účely), a výrazne sa posunula aj úhrada liečby v tejto oblasti. Dôležitý je aj úspešný darcovský program, ktorý pomáha mnohým párom. Ešte nedávno prichádzali za takzvaným social freezingom (mrazenie vajíčok z nemedicínskych dôvodov) prevažne zahraničné pacientky. Avšak, vďaka cielenej osvete túto možnosť dnes už využíva aj mnoho slovenských pacientiek, čo im dáva väčšiu kontrolu nad ich reprodukčnou budúcnosťou.
Oproti počiatočnému stavu s dvoma IVF centrami v Bratislave a jedným v Košiciach máme v súčasnosti na Slovensku 16 IVF centier. Z nich je 8 v Bratislave, 3 v Košiciach, 2 v Martine, 1 v Nitre, 1 v Žiline a 1 v Banskej Bystrici. Táto rozšírená sieť centier zabezpečuje, že moderná liečba je dostupnejšia pre páry z rôznych regiónov Slovenska.
Národný register asistovanej reprodukcie a európska integrácia
Od roku 2022 máme na Slovensku spustený Národný register asistovanej reprodukcie. Od rozdelenia republík takmer až doteraz bola mapa Slovenska „bielym miestom“ na mape európskeho registra (EIM - European IVF Monitoring). Tento nový register manažuje NCZI (Národné centrum zdravotníckych informácií), je povinný a takzvaný „cycle per cycle“, čiže prospektívny. Registruje každý urobený výkon asistovanej reprodukcie, čo zabezpečuje komplexný prehľad o poskytovaných službách a ich výsledkoch.
Údaje zadáva každé IVF centrum, pričom zadávanie je časovo náročné, ale vďaka tomu máme valídny výstup o výsledkoch našej práce. Tvrdenie, že máme minimálne porovnateľné výsledky liečby s okolitými krajinami, je už podložené aj výstupom z Národného registra. Údaje do nedávno vytvoreného prospektívneho európskeho registra asistovanej reprodukcie (EuMAR - European Monitoring of Assisted Reproduction) bude už zadávať NCZI. Slovensko je jednou z 15 európskych krajín, ktoré spĺňajú kritériá na zadávanie údajov do EuMAR, čo potvrdzuje našu transparentnosť a integráciu do celoeurópskeho monitorovacieho systému.
Globálny dopad IVF a etické aspekty
Na celom svete sa metódou umelého oplodnenia narodilo viac ako deväť miliónov detí za uplynulé viac ako štyri desaťročia, podľa odhadu Európskej spoločnosti pre ľudskú reprodukciu a embryológiu (ESHRE). Tento obrovský počet svedčí o revolučnom dopade IVF na ľudskú reprodukciu a medicínu.
Život Louise Brownovej, ktorá „vznikla“ za vtedy jedinečných okolností, je viac ako normálny. Žije stále v Anglicku a má dvoch synov, ktorí boli počatí prirodzenou cestou. Na svadbe s jej manželom sa zúčastnil aj sám doktor Edwards, s ktorým sa stali priatelia. Jej rodičia, Lesley a John Brownovci, už ale nežijú. Louise Brownová pracuje podľa britskej tlače v prepravnej spoločnosti a rovnako sa venuje osvete v problematike umelého oplodnenia. Pred pár dňami sa dokonca objavila na premiére filmu s názvom Joy, ktorý zachytáva práve jej narodenie a čo mu predchádzalo.
Prvenstvom sa pýši tiež Louisina o štyri roky mladšia sestra Natalie. Tá sa narodila ako 40. dieťa zo skúmavky na svete a v roku 1999 sa stala prvým takto počatým dieťaťom, ktoré porodilo vlastného potomka, syna Caseyho. Matkou už je aj Louise, a to dvojnásobnou. Všetky tri deti sestier Brownových boli počaté prirodzenou cestou. Nepotvrdili sa tak obavy niektorých vedcov, že deti zo skúmavky sa pri úsilí o vlastných potomkov nezaobídu bez pomoci lekárov.
Napriek tomu, že Louise žije úplne normálny život na juhozápade Anglicka, od mala sa stretávala aj s prejavmi nenávisti. „Vždy, keď sa niekde objaví článok, ktorý sa ma týka, píšu ľudia na internet rôzne kruté a nepodložené komentáre. Už som sa ich naučila ignorovať,“ zverila sa novinárom, keď sa pripomínalo štyridsiate výročie jej narodenia. Tento osobný rozmer príbehu Louise Brownovej pripomína, že vedecký pokrok často ide ruka v ruke so spoločenskými diskusiami a etickými dilemami, ktoré formujú naše chápanie života a reprodukcie.
Život prvého dieťaťa zo skúmavky na svete | Retro správa
tags: #prve #dieta #zo #skumavky #na #slovensku