V dnešnej dobe sa čoraz častejšie stretávame s termínom hyperaktivita a porucha pozornosti, ktoré sú súhrnne označované ako ADHD. Pred dvadsiatimi rokmi boli deti s týmito prejavmi označované za „neposlušné“ alebo sa „zle učili“, pričom sa im často nedostalo potrebnej pomoci. Dnes vieme, že za takýmto správaním sa môže skrývať niečo viac, konkrétne syndróm poruchy pozornosti s hyperaktivitou. Je to stav mozgovej činnosti, spôsob fungovania mozgu, ktorý nie je chorobou, ale neurovývinovou poruchou. Aj keď vás temperament vášho dieťaťa oberá o posledné sily a ono akoby fungovalo na samo dobíjateľné batérie, a vy sa tešíte z toho, aké je životaschopné, smelé a aktívne, za neposlušnosťou, nepozornosťou a prípadnou agresiou stojí zložitejší mechanizmus.
Porucha pozornosti s hyperaktivitou, známa pod skratkou ADHD z anglického Attention Deficit Hyperactivity Disorder, je častý chronický stav, ktorý sa vyskytuje u detí a často pokračuje až do dospelosti. Deti s ADHD trpia poruchou vo vývoji mozgu a v mozgovej aktivite, charakterizovanej pretrvávajúcimi vzormi nepozornosti, hyperaktivity a impulzivity, ktoré sú pre vývinovú úroveň dieťaťa atypické. Tieto prejavy pritom nie sú prejavom zlej výchovy, ale odchýlkami vo fungovaní centrálneho nervového systému.

Názvoslovie a Definícia: Prečo je v Tom Zmätok?
Presný slovenský názov znie hyperkinetická porucha pozornosti a aktivity. V medzinárodnej klasifikácii chorôb, ktorá je platná pre celú Európu, je táto porucha zaradená už asi pätnásť rokov, no napriek tomu sa tam nevie udomácniť. Lekári dodnes používajú staré pojmy ako ľahká mozgová dysfunkcia, hyperkinetický syndróm, alebo drobné mozgové poškodenie. Často sa tiež preberá z americkej klasifikácie chorôb porucha pozornosti s hyperaktivitou, ktorá má však inú stupnicu a niekoľko typov. Len jeden z nich približne zodpovedá tomu, čo sa pod hyperkinetickou poruchou chápe v Európe. Sami špecialisti tak spôsobujú neuveriteľný chaos a mätú aj tak dosť vyplašených rodičov a ich deti. Napriek tomu, osvedčená a jednoznačná skratka ADHD však zostáva a je všeobecne známa. Ak ste dostali do rúk lístok s diagnózou a ničomu nerozumiete, alebo ste ešte len v štádiu „predtuchy“, je dôležité vedieť, že ADHD predstavuje súbor odchýlok od klasického detského správania.
ADHD je definované súborom príznakov, ktoré sú rozdelené do troch prevažujúcich typov: hyperaktívno-impulzívny typ, nepozorný typ a kombinovaný typ. Zatiaľ čo pri syndróme ADD (Attention Deficit Disorder) hyperaktivita chýba, a vtedy sú deti viac utiahnuté do seba a unikajú z bežného života do denného snenia, pri ADHD je prítomná kombinácia všetkých troch základných znakov.
Infografika: Čo je ADHD?
Príčiny Vzniku a Mechanizmus ADHD: Komplexný Pohľad
ADHD je neurovývinová porucha, ktorá má multifaktoriálnu etiológiu. To znamená, že jej príčinou nie je len jeden faktor. V mozgu sú ovplyvnené funkcie centrálneho nervového systému. Nepochádzajú zo zlých pomerov v rodine, nesprávnej výchovy či nebodaj z nedostatočnej hygieny. Môžu za to oslabenie nervovej sústavy a drobné poškodenia. Jednotlivé mentálne funkcie sa nevyvíjajú rovnomerne, niekedy vzniká ťažko zrozumiteľný až neprehľadný obraz. Tento názor, ku ktorému sa prikláňa väčšina odborníkov na svete, potvrdzuje MUDr. Jana Trebatická, PhD., odborná asistentka Kliniky detskej psychiatrie, že ide o neurovývinovú poruchu.
Príčinou tohto syndrómu je malé a rozptýlené organické poškodenie mozgu. Zásadný, až 80% význam majú genetické faktory. ADHD sa totiž často vyskytuje v rámci rodiny, čo poukazuje na silnú genetickú zaťaženosť. Medzi vonkajšie vplyvy patrí napríklad fajčenie a konzumácia alkoholu počas tehotenstva, komplikovaný a predčasný pôrod, alebo úraz hlavy. Aj keď je dokázaný dedičný vplyv, treba brať do úvahy aj negenetické vplyvy, ako je nízka pôrodná váha.
Porucha pozornosti a hyperaktivita nie sú choroby v klasickom zmysle. Je to stav mozgovej činnosti, spôsob fungovania mozgu. Mozog je vtedy nastavený na nadmernú aktivitu, chýbajú tlmivé procesy mozgu, ktoré brzdia zvýšenú motorickú činnosť. Pri poruche pozornosti sú určité systémy mozgu oslabené alebo nezrelé. Dochádza veľmi často k asynchronicite vo vývoji jednotlivých schopností.
Prvé Signály a Vývojové Fázy: Od Bábätka po Predškoláka
Hyperkinetickou poruchou pozornosti a aktivity trpí tri až sedem percent detí v každej populácii. Hoci každé malé dieťa je individuálne, ADHD možno stanoviť len vtedy, ak zapadne do jasných kritérií. Prvé známky hyperaktivity, najmä ak sú spojené so syndrómom ADHD, dokáže odborník spozorovať už u bábätka. Jednotlivé symptómy hyperkinetického syndrómu môžeme pozorovať už v dojčenskom veku. Tieto bábätká bývajú viac precitlivené a hyperaktivita zasahuje aj do ich spánku. Charakteristická je zvýšená aktivita, nepravidelný rytmus spania a bdenia, alebo málo spánku a pritom veľa kriku a málo rozprávania. Zdá sa, že sú neunaviteľné, pretože majú nízku potrebu spánku. Horšie zaspávajú, v noci sa často budia a niekedy aj pomalšie priberajú na váhe.
Jasnejšie prejavy hyperaktivity však bývajú badateľné u detí predškolského a školského veku. Príznaky ADHD u detí sa zvyčajne objavia vo veku od 3 do 6 rokov, ale v priemere býva diagnóza stanovená okolo 7. roku. Udáva sa síce najmä rozmedzie 3 až 6 rokov, ale ťažkosti so zapojením sa do plnenia úloh sú typické hlavne po nástupe do prvého ročníka školy.
Tri základné príznaky - hyperaktivita, nepozornosť a impulzivita - sa musia objaviť najneskôr do začiatku školskej dochádzky. Musí to byť jasné už v prvej triede! Ak sa na to príde neskôr, asi ide o niečo iné. Postupne sa pridávajú ďalšie problémy. Len pri inteligentných a sociálne veľmi zdatných deťoch niekedy dlho nič nevidno. Problémy musia trvať stále alebo aspoň pol roka a musia byť také vážne, že zasahujú do kvality života dieťaťa i celej rodiny.
A je tu ďalšia podmienka: Nestačí, ak sa s dieťaťom trápite len vy. Rovnaké ťažkosti s ním musí mať ešte niekto iný. Chlapec alebo dievča musia zlyhávať aspoň na dvoch rôznych miestach, potvrdzuje Jana Trebatická. Napríklad, ak ste už na konci so silami, nezvládate banálne úlohy a pani učiteľka sa usmieva rovnako ako v prvý septembrový deň, oslovte ju. Možno budete prekvapení, keď sa prizná, že potajme si už trhá vlasy. Na Slovensku práve učitelia bijú na poplach ako prví.
Hlavné Prejavy ADHD u 5-ročného Dieťaťa a v Školskom Veku
ADHD sa prejavuje v podstate pri akejkoľvek činnosti počas celého dňa. Prejavy hyperaktívneho dieťaťa so syndrómom poruchy pozornosti majú dynamický ráz a ich vývin sa v jednotlivých etapách mení. Pre dieťa s hyperaktivitou býva bežné, že preskakuje z jednej činnosti na inú bez dokončenia predchádzajúcej úlohy. Má ťažkosti postupovať podľa inštrukcií a dotiahnuť úlohu do konca.

Nálepka ADHD hrozí dieťaťu, ak spĺňa presné kritériá. V každej oblasti - nepozornosť, impulzivita, hyperaktivita - sa ho musia dotýkať aspoň tri príznaky, čiže najmenej deväť symptómov.
1. Nepozornosť:Prejavy nepozornosti u detí sú rôznorodé. Dieťa často robí chyby z nepozornosti v škole alebo pri iných činnostiach. Zdá sa, že nepočúva, čo mu hovoríte, a ľahko sa nechá vyrušiť rôznymi podnetmi z okolia. Matúš, aj keď s ním rozprávate, upiera na vás modré oči a chvíľu sa zdá, že počúva, no vzápätí vás preruší. Často má problém s organizovaním, plánovaním a dokončením práce. Niekedy je ťažko ho zaujať aj hrou. Často stráca alebo založí rôzne veci, ako sú hračky, oblečenie, alebo školské pomôcky. Požiadavky okolia prepočuje, inštrukcie treba zopakovať, a zabúda na bežné povinnosti. Často sa vyhýba úlohám, ktoré vyžadujú sústredenie. Napriek tomu, deti s ADHD dokonale udržia pozornosť napríklad pri pozeraní rozprávky na detskom DVD alebo hraní sa s telefónom či počítačom, kde sa rýchlo a intenzívne menia obrázky a zvuky. Pri veciach, ktoré ich zaujmú, dokážu vyvinúť prekvapujúco intenzívnu pozornosť. Nie je to tak, že by deti s ADHD nevedeli dávať pozor, keď robia veci, ktoré ich bavia, alebo počúvajú o témach, ktoré ich zaujímajú. Vtedy nemajú problém sústrediť sa a zotrvať pri úlohe. Ich organizácia školských úloh a času je pre nich náročnejšia než pre väčšinu spolužiakov.
2. Impulzivita:Impulzívnosť je ďalším kľúčovým prejavom. Dieťa koná nepremyslene, bez rozmýšľania a zváženia možných následkov aj v situáciách, ktoré by už malo vedieť odhadnúť. Prechádza od jednej činnosti k druhej bez dokončenia, nevie si organizovať prácu a stále potrebuje dozor dospelej osoby. Na vyučovaní vyrušuje, nedodržuje pravidlá a unáhlene odpovedá, často mimo tému. Všetko musí byť realizované ihneď, nedokáže počkať, ani si odoprieť okamžitú odmenu alebo príjemnú aktivitu. Matúš, napríklad, po chvíli dodá, že keď podrastie, urobí to isté (mysliac na prerábku auta). Váš názor ho nezaujíma, teraz už nástojčivo rieši, koho si pozve na narodeniny a koho nie, hoci narodeniny budú až o tri mesiace a na stole má domácu úlohu. Impulzivita detí s ADHD môže viesť k problémom so sebakontrolou. Ovládajú sa menej ako ich rovesníci, prerušujú rozhovory a kladú príliš osobné otázky.
3. Hyperaktivita:Charakteristickým znakom je nadmerná fyzická aktivita. Dieťa je neustále v pohybe, poskakuje, pobehuje, neobsedí na jednom mieste. Ak ho aj donútite sedieť za stolom, môže neustále klepkať prstami, kopať nohami, vrtieť sa na stoličke, či dokonca z nej hocikedy vstávať. Je nadmerne nepokojné, nevydrží potichu. Počas spánku sa nepokojne prevaľuje. Často je nadmerne hlučné a správa sa ako „hnané motorom“. Zatiaľ čo mnohé deti sú prirodzene dosť aktívne, deti s hyperaktívnymi prejavmi poruchy pozornosti sa neustále pohybujú. Pokúšajú sa robiť niekoľko vecí naraz a prechádzať z jednej činnosti na druhú, majú potrebu neustále behať a skákať a je pre nich problém hrať sa potichu. V puberte to prechádza do netrpezlivosti.Napríklad Matúš pobehuje po triede, keď všetci „normálni“ žiaci ticho sedia a pracujú. V ruke žmolí papierik a strúhadlo na farbičky, pohľadom sleduje najlepšieho kamaráta i muchu na stene. Stihne ešte čmárať po lavici a nohou šúchať o podlahu. Keď urobí v písanke druhú chybu, v zlosti ju pokrčí, hodí o zem, odkopne stoličku a chce odísť z vyučovania. Toto sú citové turbulencie, výbuchy zlosti a vzápätí srdcervúci plač, napätie, stres, neporiadok a chaos, ktoré patria k ADHD.
Infografika: Čo je ADHD?
ADHD a Život Rodiny: Výzvy a Riešenia
Život s dieťaťom s ADHD je často vyčerpávajúci. Rodičia sú unavení z neustáleho opakovania. Dookola pripomínajú bežné činnosti a deti ich vždy zabudnú. Treba ich kontrolovať pri rannom vstávaní, pri umývaní zubov, obliekaní, chystaní sa kamkoľvek. Ak sa to prevalí po nástupe do školy, spätne si uvedomia, že rovnaké to bolo vždy, len odrazu pribudli trampoty s úlohami. Zrazu treba aj popoludní všetko do bodky kontrolovať. V detskej izbe, na písacom stole je neporiadok. Niekedy nastanú problémy v novom kolektíve. Pri každej práci potrebuje dieťa prestávky a dohľad. Najhoršie je, že nepočúva. Buď je zamyslené, alebo počúva jedným uchom dnu, druhým von, akoby nevnímalo.
Matúš nesmie dostať naraz veľa príkazov. Nezvládne ich, rozľútostí sa, alebo nahnevá, začne vrieskať, búchať, hodí sa o zem. Výstupy hraničia s hysterickým záchvatom. Je to uvoľnenie napätia a frustrácie v ňom. Keď pominú, uzatvára sa do seba, alebo sa - ako dieťa - pritúli k mame. Ak dostáva príkazy postupne, bez kriku a v dobrej atmosfére, úlohy zvláda. Citová labilita je u detí s ADHD bežná, hoci emočná oblasť je u každého poznačená v inej miere, vysvetľuje MUDr. Jana Trebatická.
Vhodný výchovný princíp je takzvaná láskavá prísnosť. Dieťa má tendenciu ustavične reagovať na nové podnety. Nedokáže odlíšiť podstatné od nepodstatného. Neudrží pozornosť pri jednej téme alebo činnosti. Zdá sa nesústredené, neprimerane aktívne, impulzívne, hnevajúce, provokujúce. Neraz to vyzerá, že konflikty vyvoláva zámerne! Tento princíp pomáha vynechať zbytočný hnev. Hoci sú pravidlá jednoduché, dodržať ich v každodenných vyhrotených situáciách si vyžaduje nadľudskú sebadisciplínu: nezľavujte z dlhodobých cieľov, ale trestajte minimálne. Vytvárajte láskavé prostredie, chváľte, povzbudzujte a motivujte pozitívne. Zadávajte úlohy v krokoch a zostávajte dôslední aj pri najjednoduchších príkazoch. Myslite na budúcnosť svojich detí. Buďte tolerantní k nedostatkom, ale pamätajte si, že dieťa potrebuje poznať hranice - musí vedieť, čo môže a čo už nie. Zvládanie emócií je kľúčové, nakoľko deti s ADHD trpia vyššou emotívnosťou.
Súrodenecké Vzťahy:Matúš občas bojuje s celým svetom, a zvlášť s malým bratom. Závidí mu autíčko, s ktorým sa sám nikdy nechcel hrať. Vyhadzuje ho z izby, kričí naňho. Uráža sa, ak mu mama prvému prichystá kúpeľ alebo ak Riško vyberie rannú skratku do školy. Nechápe si k nemu nájsť cestu. Je to najťažšia kapitola v jeho správaní a ovplyvňuje citové väzby v celej rodine. Ak sa chlapec trápi s čítaním, tvrdým a mäkkým „i“, rodičia sú pri ňom a vysvetľujú, čo sa dá. Aj keď desaťminútové úlohy rieši dve hodiny, lebo sa nedokáže sústrediť. Boli pri ňom od narodenia, keď celé noci nespal. Venujú mu pozornosť, ak filozofuje, analyzuje, rieši a komentuje, čo k jeho veku ešte ani neprislúcha. Keď však ubližuje mladšiemu bratovi, dokážu kričať a trestať, niekedy viac, ako by chceli. Večer rozmýšľajú, kde urobili chybu a či mohli problém zbadať skôr, či by predišli trampotám, ktoré majú teraz. Psychiatrička ubezpečuje: „Nie. Určite nie. Správnou liečbou sa dá iba predísť následným problémom.“ Narušené vzťahy s mladším i so starším súrodencom sú logické. Buď mu lezie na nervy, alebo ho dráždi a on stále reaguje, nevie inak, potvrdzuje odborníčka.
Na prejavy detí reagujú vzájomnými výčitkami i rodičia. Stáva sa, že každý má iný názor, nevedia sa dohodnúť. Obviňujú sa, kto syna zle vychováva, kto má nesprávny postoj a vplyv. Sú z toho frustrácie, ktoré sa prenášajú i na dieťa. Počúva len to, že sú s ním problémy. Chce to napraviť, ale nevie ako. A pritom potrebuje hlavne pokojný domov.
Napriek týmto výzvam, deti s ADHD sú inteligentné a citlivé. Väčšinou mávajú nadpriemerný intelekt. Zvládnu svoju poruchu, len na ne nik nesmie tlačiť. Sú to často intelektuáli, zaujímajú ich komplikované technické oblasti, prírodné vedy, filozofické témy, niektoré majú aj umelecké nadanie. Na ADHD by sme však nemali pozerať len ako na deficit alebo poruchu. Tieto veľmi senzibilné deti majú aj svoje silné stránky. Väčšinou bývajú veľmi kreatívne a plné fantázie, vycítia náladu a oplývajú nesmiernou ochotou pomôcť. Majú obrovský zmysel pre spravodlivosť. Často sú spájané s lepším vnímaním okolia, väčšou kreativitou a predstavivosťou, energickosťou, dieťa získa väčšiu odolnosť a adaptabilitu, rýchlejšie zvykne nájsť riešenia problémov a dokáže ľahšie prevziať na seba riziko.
Sprievodné Poruchy (Komorbidity): ADHD nie je Izolované
Pre duševné poruchy je typické, že u jedného človeka sa stretnú dve alebo viaceré naraz a navzájom sa ovplyvňujú. Až dve tretiny hyperaktívnych detí majú aj ďalší problém. Rodičia to často márne vysvetľujú v školách, keď bojujú s byrokraciou pri vybavovaní individuálnych plánov, na ktoré majú ich deti nárok. Viac ako polovica detí s ADHD má ďalšiu poruchu, napríklad depresiu, úzkostnú poruchu alebo poruchu čítania, tieto poruchy si spravidla vyžadujú samostatnú liečbu.

K ADHD sa bezprostredne spája niekoľko porúch:
- Porucha opozičného vzdoru: Podráždenosť a hádavosť je pre deti s touto poruchou typická. Vzdorujú voči autoritám, hádajú sa s dospelými, porušujú pravidlá. Nie je to predpubertálna frajerina, ale súčasť ADHD.
- Porucha správania: Vážnejšie problémy so správaním má asi pätnásť percent detí. Šikanujú alebo zastrašujú, vyvolávajú bitky, klamú, túlajú sa, chodia poza školu, nevážia si majetok ani zdravie iných, najmä slabších. Porucha správania prichádza neskôr, až po poruche opozičného vzdoru.
- Poruchy nálady: Asi štyri percentá detí trpia depresiami, smutnou alebo podráždenou náladou, nezáujmom o aktivity. V puberte ich počet rastie.
- Úzkostné poruchy: Približne tretina trpí napätím, ktoré sa viaže na konkrétne situácie - odchod do školy, odchod rodičov, podanie očakávaného výkonu. Príčina však nemusí byť zjavná. Môžu sa pridružiť fyzická bolesť žalúdka, búšenie srdca.
- Tiky: Mimovoľné zášklby tela, pokašliavanie, iné opakované pohyby a zvuky. Asi desatina detí má tik! Väčšinou len v určitých situáciách.
Okrem toho sú s ADHD často pridružené aj ďalšie poruchy:
- Pomočovanie: Až pätina detí sa môže pomočovať v rozličných situáciách.
- Adaptačné poruchy a poruchy pri akútnom strese: Takmer pätina detí.
- Špecifické poruchy školských schopností: Asi pätnásť až tridsať percent detí. Sem patrí dyslexia - zaostávanie v čítaní, dysgrafia - ťažkosti rozlišovať slabiky a napísať počuté, či matematická dyskalkúlia. Práve tieto poruchy bránia deťom dosiahnuť úspech v škole a vyžadujú si špecifické postupy a tréning u psychológa zameraného na školské problémy alebo priamo v pedagogicko-psychologickej poradni.
- Zmiešané poruchy správania a emócií: Sedem percent.
- Nutkavé poruchy, obsedantno-kompulzívna porucha: Tri percentá detí s ADHD.
Diagnostika ADHD: Kde Hľadať Pomoc?
Diagnostika ADHD je komplexný proces, ktorý si vyžaduje spoluprácu viacerých odborníkov. To, že u dieťaťa pozorujete príznaky nepozornosti, impulzivity alebo hyperaktivity, ešte nemusí znamenať, že má ADHD. Niektoré zdravotné stavy, psychické poruchy a stresujúce životné udalosti môžu spôsobiť symptómy, ktoré ako ADHD len vyzerajú. Preto je nevyhnutné vyhľadať odbornú pomoc.
Hyperkinetickú poruchu aktivity a pozornosti stanovuje jedine detský psychiater. Na liečbe sa podieľa aj psychológ - psychoterapiou. V úvode ju môže zachytiť i neurológ. Niektorí robia aj kontrolné EEG vyšetrenie, ktoré však nestačí na potvrdenie diagnózy - neodhalí na mozgu nálezy typické pre hyperaktívne deti. Psychológ lieky nepredpisuje, ale psychiater niekedy áno. Psychológ a psychiater navzájom spolupracujú a konzultujú. Správna a včasná diagnostika ADHD je výlučne v rukách lekárov. Zdravotná starostlivosť o tieto deti je vedená v ambulanciách klinických a poradenských psychológov, psychiatrov a odborníkov, ktorí pracujú s duševnými chorobami. Odporúčanie k špecialistovi prichádza najčastejšie od pedagógov a všeobecných lekárov, čím sa vytvára úzka spolupráca lekár-rodič-učiteľ.
Diagnózu ADHD stanoví detský neurológ v spolupráci s psychológom, psychiatrom a špeciálnym pedagógom. Dg ADHD nemožno určiť pred tretím rokom, väčšinou sa ADHD diagnostikuje až v školskom veku, aj keď sú typické symptómy prítomné skôr. Symptómy ADHD si môžete obzvlášť všimnúť u detí na základnej škole najmä od 6 do 12 rokov, pretože počas tohto obdobia sa od nich očakáva, že budú dodržiavať pokyny, plniť úlohy a primerane komunikovať s rovesníkmi a dospelými. Aj keď je ADHD poruchou správania, sledujú sa aj fyzické znaky. Pozorovanie správania je neodmysliteľnou súčasťou diagnostiky ADHD. Diagnostika hyperaktivity a poruchy pozornosti u detí zahŕňa klinické rozhovory s deťmi, rodičmi a učiteľmi, ako aj štandardizované hodnotiace škály a dotazníky na vyhodnotenie závažnosti a frekvencie príznakov ADHD. Ak máte podozrenie, informujte sa u pediatra vášho dieťaťa. Na vyšetrenie je najlepšie ísť ešte v predškolskom veku, aby ste v prípade potvrdenia diagnózy boli vy aj dieťa správne pripravení na nástup do školy.

Liečba a Podpora: Komplexný Prístup
Liečba ADHD je z pohľadu laika rovnako komplikovaná ako pomenovanie a diagnostika. Odborníci však sledujú jej efektivitu a jediný cieľ - pomôcť malému pacientovi. Ak vaše dieťa zápasí s príznakmi ADHD, môžete spolupracovať s jeho lekárom, terapeutom a pedagógmi, aby ste mu vytvorili personalizovaný liečebný plán, ktorý vyhovuje jeho špecifickým potrebám. Dôležitá je správna liečba, ktorá by mala byť komplexná.
1. Farmakoterapia: V liečbe sa uplatňuje farmakoterapia, kde sa používajú lieky posilňujúce psychickú činnosť, sústredenie pozornosti, znižujúce psychomotorický nepokoj a impulzivitu. Farmakologická liečba ADHD spočíva v pravidelnom podávaní psychostimulancií. Na Slovensku sú registrované metylfenidát (Concerta) a atomoxetín (Atomoxetin). Každý ošetrujúci lekár musí potrebu týchto liekov veľmi starostlivo zvážiť a ich užívanie si vyžaduje pravidelný monitoring.
2. Psychoterapia a Poradenstvo: Dôležitú úlohu zohráva psychoterapia a poradenstvo, kedy dieťa, respektíve rodičia, dostávajú odborné rady, ako sa majú k problému stavať. Veľmi obľúbené a často využívané sú liečebné metódy bez užívania liekov. Ide o metódy modernej psychoterapie, ktoré sú založené na každodennej svedomitej práci v úzkej spolupráci lekár-rodič-učiteľ. Tento spôsob nazývame ako takzvaný intervenčný program. Je to predovšetkým kognitívno-behaviorálna terapia (KBT) zameraná na špecifické správanie pacienta. Táto terapia sa zameriava na myšlienky a správanie prebiehajúce v danom okamihu „tu a teraz“. Ide o každodenné činnosti a nadobúdanie nových zručností.
3. EEG-biofeedback: Okrem farmakoterapie a psychoterapie v posledných rokoch vystupuje do popredia liečba pomocou EEG-biofeedbacku. Jej princípom je podporovať a posilňovať želanú „dobrú“ aktivitu mozgu pomocou jednoduchej počítačovej hry, s cieľom potlačiť prejavy hyperaktivity a nepozornosti.
Metódy liečby ADHD bez liekov zahŕňajú aj:
- Výchovné metódy: Trénovanie každodenných činností doma a v škole. Je potrebné dieťaťu vytvoriť rutinu zásad a povinností, ktoré sú pre dieťa nemenné.
- Arteterapia: Práca s rôznymi materiálmi, ako je keramická hlina, drevo či kreslenie.
- Muzikoterapia: Počúvanie hudby (sústredenie), hra na hudobný nástroj (jemná motorika) a spev.
- Rečová terapia: Logopédia.
- Hra divadla: Umožňuje navodiť situáciu a prinútiť dieťa premýšľať o vlastnom konaní v danej role. Podporuje tvorivosť, fantáziu a empatiu.
- Kontrolovaný pohyb: Skákanie na trampolíne počas rozhovoru, hojdanie sa na kresle počas riešenia nejakého problému alebo prechádzanie sa po miestnosti počas rozprávania. Ide o cielený pravidelný pohyb, ktorým sa naplní potreba hýbania sa a dieťa v konečnom prípade upokojuje pri hľadaní riešení.
Infografika: Čo je ADHD?
Ako Môžu Rodičia Pomôcť Svojmu Dieťaťu?
Pomoc hyperaktívnemu dieťaťu si vyžaduje trpezlivosť, sebaovládanie a tvrdú prácu, ktorá môže trvať aj roky. Život s ADHD je pre dieťa výzvou a častokrát je kvôli tomu kritizované a nepochopené. Včasnou diagnostikou, pochopením zo strany rodiny a vhodným prístupom učiteľa, vieme dieťaťu pomôcť najviac.
Ak sú vám uvedené prejavy povedomé, ak má vaše dieťa problémy s nepozornosťou, nadmernou aktivitou a impulzivitou do tej miery, že mu spôsobujú problémy v jeho bežnom fungovaní doma aj v škole, poraďte sa s detským lekárom a vyhľadajte pomoc odborníka (školský psychológ, psychológ v centre psychologicko-pedagogického poradenstva a prevencie, detský psychiater). Nemusíte sa báť, že dieťaťu naordinuje lieky na utlmenie. Väčšinou si s ním len pohovorí, správne diagnostikuje poruchu pozornosti a dá vám množstvo dobrých rád, ako s dieťaťom komunikovať a ako mu pomôcť naučiť sa lepšie sústrediť na to, čo práve robí alebo vníma.
Tu sú kľúčové stratégie, ako môžete pomôcť svojmu dieťaťu:
- Vzdelávajte sa: Získajte čo najviac informácií o ADHD od odborníkov a z literatúry. To vám pomôže pochopiť stav a prispôsobiť sa tomu, že vaše dieťa má túto poruchu.
- Pevné pravidlá a rutiny: Vytvárajte dieťaťu pevné pravidlá a návyky. Deti s ADHD sú roztržité, pomôže im, ak sa bežné denné činnosti vopred jasne nastavia, naplánujú a deťom sa z ich plnenia vytvorí zaužívaný zvyk. Dôsledne komunikujte pravidlá v domácnosti a aké máte od dieťaťa očakávania. Vytvorte vizuálne plány, grafy alebo zoznamy, ktoré dieťaťu pomôžu zapamätať si jeho úlohy a udržať poriadok.
- Štruktúrované prostredie: Doma pri učení vytvorte stabilné, nerušené prostredie, dávajte dieťaťu častejšie prestávky. Vytvorte pre domáce úlohy a aktivity tiché prostredie bez zbytočného rozptyľovania.
- Jednoduchá a jasná komunikácia: Deti s ADHD nedokážu postupovať podľa zložitých a rozsiahlych inštrukcií. Pomôže, ak im ich zjednodušíte a vyjadríte sa vždy jasne. Skúste zložitejšie úlohy rozdeliť do viacerých menších častí. Vždy sa presvedčte, či vás dieťa počúva.
- Dôslednosť a láskavosť: Vo výchove buďte dôslední, trpezliví, vytrvalí, ale aj láskaví. Nezabúdajte, že život s ADHD je pre dieťa výzvou. Nechcite dokonalé správanie, radujte sa z každého dosiahnutého pokroku. Buďte tolerantní k nedostatkom, ale pamätajte si, že dieťa potrebuje poznať hranice - musí vedieť, čo môže, a čo už nie. Tresty sú nevhodné, neprinášajú žiaden efekt.
- Pozitívna motivácia: Dieťa stále povzbudzujte a pozitívne motivujte. Oceňujte ho, chváľte ho za všetko, za čo je možné ho pochváliť. Zavedenie pochvál je dôležité, pretože deti s ADHD majú často znížené sebavedomie. Sú však často bystré, majú na niečo talent a veľa dobrých vlastností.
- Podpora emocionálnej regulácie: Pomôžte svojmu dieťaťu rozvíjať sebaregulačné schopnosti na zvládanie emócií a rôznorodých impulzov. Podporujte so svojím dieťaťom otvorený dialóg o jeho pocitoch a výzvach. Ak dieťa má emočne labilné prejavy často spojené so záchvatmi hnevu, je nutné tzv. upokojenie. Rodičia by sa mali citovo naučiť rozlišovať zmeny v aktuálnom stave dieťaťa a na konkrétny stav reagovať.
- Fyzická aktivita: Deti s ADHD potrebujú pohyb a aktivitu. Pravidelné cvičenie môže posilniť sústredenosť a znížiť hyperaktivitu.
- Kvalitný čas a vzťahy: Buďte svojmu dieťaťu k dispozícii. Trávte s ním čo najviac času. Vzťah dieťaťa s vami je to najdôležitejšie. Posilňujte silné stránky svojho dieťaťa a vytvárajte čo najviac príjemných a pokojných chvíľ. Rozprávajte sa s dieťaťom. Zaujímajte sa o to, ako vníma vás, svoje okolie a vzťahy s rovesníkmi.
- Spolupráca s odborníkmi: Spolupracujte so školou, detským psychiatrom a psychológom. Zapojte sa do tréningu rodičovských zručností potrebných pri výchove detí s ADHD a vyhľadajte miestnu svojpomocnú rodičovskú skupinu. Úzko spolupracujte s učiteľmi a zamestnancami školy, aby ste zabezpečili, že vaše dieťa dostane v triede adekvátnu podporu.
- Podpora učenia: Zistite, čo vášmu dieťaťu pomáha so sústredením, aké edukatívne pomôcky a postupy mu pomôžu zapamätať si preberané učivo. Toto dieťa bude pravdepodobne vašu pomoc s učením potrebovať o čosi dlhšie.
ADHD v Škôlke a Škole: Podpora a Pochopenie
Pre malé deti s ADHD môže byť návšteva materskej škôlky či školy výzvou. Nielen kvôli samostatnému vzdelávaniu, ale aj pre vytváranie nových sociálnych vzťahov. Organizácia školských úloh a času je pre nich náročnejšia než pre väčšinu spolužiakov. Nepozornosť, ťažkosti s dokončením zadanej úlohy, impulzivita pri odpovediach a konaní môžu nepriaznivo zasiahnuť do úspechov v škole. Hoci ADHD dokáže ovplyvniť celý život dieťaťa a jeho zvládnutie býva pre dieťa výzva, práve včasnou diagnostikou, pochopením zo strany rodiny a vhodným prístupom učiteľa, vieme dieťaťu pomôcť najviac.
Príkladom je druhák Matúš, ktorý má rád svoju triednu, pretože vie s ním pracovať a dokázala ho začleniť medzi deti, no aj tak sa s ním denne nadrie. Popoludní v školskom klube je to celkom iné: Matúš sa doma nikdy neprizná, čo zasa povystrájal a ani vychovávateľka sa nesťažuje, kým nemusí. Deti však majú nástenku a každé dostáva body. Medzi červenými hviezdičkami a ružovými srdiečkami ostatných sa vynímajú čierne výkričníky, ktoré patria Matúšovi. Síce má aj srdiečka, no kým ostatní nazbierali osem, Matúško ledva tri. Hviezdičku ešte nikdy nedostal, zatiaľ čo iné deti ich majú aj dvanásť či trinásť. Keď sa mama spýtala, za čo sú, dostala pohotovú odpoveď: „Zabudol som. Ale asi boli veľmi milé.“
V škole je dôležité brať deti s ADHD s pochopením a senzibilitou. Existuje veľa možností pre učiteľov, ako uľahčiť deťom s ADHD účasť na vyučovaní. Niektorým deťom s ADHD veľmi pomáha, ak majú vytvorený individuálny vzdelávací plán prispôsobený ich špecifickým potrebám. Je potrebné, aby ste sa pripravili na situáciu, že deti s ADHD majú v škôlke mierny problém so začlenením sa do kolektívu. No aj napriek jeho existencii by ste sa mali snažiť o zaradenie dieťaťa do kolektívu. Deti s ADHD potrebujú správne vedenie a cibrenie špecifických zručností, aby dokázali zvládať život bez ťažkostí.
Bez odbornej pomoci a pomoci zo strany učiteľov vedie ADHD postupom času k tomu, že sa deti cítia vyčleňované, iné, uzavreté a nemilované. V tých nešťastnejších prípadoch vypadnú deti s ADHD už veľmi skoro zo spoločenských vzťahov, sú náchylné pre každý druh závislostí, rozvíja sa u nich strach a depresie a dostávajú sa vďaka svojej ľahkej ovplyvniteľnosti rýchlo do tzv. „zlých kruhov“.
Dnes je známe, že dieťa z ADHD syndrómu nevyrastie, avšak vo väčšine prípadov sa stav v období dospievania, približne od 14 rokov, začne upravovať v dôsledku dozrievania mozgových štruktúr. Nezabúdajte, je to len časť jeho osobnosti, ktorá má aj pozitívne zložky.
tags: #5 #rocne #hyperaktivne #dieta
