Asi si hovoríte, kedy vaše dieťa začne rozprávať. Ako rýchlo sa to stane a bude to modelový vývoj - podľa knihy? Alebo ste sa možno začali obávať, keď ste svoju kolegyňu začuli: „Taký veľký a ešte nerozpráva!“ Nevšímajte si názory iných! Nie každé dieťa sa vyvíja „podľa knihy“, ale to neznamená, že niečo nie je v poriadku. Oneskorenie expresívneho jazyka vyplýva z individuálneho tempa a rytmu vývinu dieťaťa - hlavne u chlapcov. Oneskorenie expresívneho jazyka (t. j. vývoj individuálnym tempom) je charakterizované narušením jazykového prejavu pri jeho správnom porozumení (správna pasívna reč). Sledovaním a pozorovaním vývinu reči u dieťaťa však môžete dieťa podporovať a reagovať, keď máte obavy.
Prenatálne obdobie a prvé mesiace života
Dieťa sa začína učiť jazyk už v tele matky. Od 3. mesiaca počuje bábätko v mamičkinom brušku zvuky zvonku. Vtedy sa vyvíjajú rečové orgány a mozog. Po narodení, deti do 1. roka zväčša ešte nekomunikujú pomocou konkrétnych slov, ale prostredníctvom napr. džavotania, gest, napodobňovania a ďalších iných „predchodcov“ hovorenej reči.
Úplne takto sa to povedať nedá, že by každý plač signalizoval poruchu. Ak sa napríklad narodí dieťa so sluchovým problémom, jeho krik a prvotné džavotanie je v podstate rovnaké ako u ostatných detí. Zlom nastáva až po šiestom mesiaci. Tým, že nemá spätnú väzbu, džavotanie stagnuje, až úplne zmizne. Nemôžeme preto generalizovať, že by nám plač malého dieťaťa už signalizoval poruchy s rečou. Vieme z neho vyčítať emócie a od dvoch-troch mesiacov sa krik stáva komunikačným. Iná situácia je však u detí, ktoré majú genetické problémy, u predčasne narodených detí, detí ohrozených vývojom. Pokiaľ sú veľmi oslabené, nemajú dostatok síl na to, aby kričali, nemajú silný výdych, ktorý by rozozvučal hlasivky, aby mali adekvátny tón plaču.
Motorika ako základ rečového vývinu
Pohyb, vnímanie a komunikácia sa navzájom dopĺňajú. Motorika je celková pohybová činnosť človeka. Reč sa formuje v závislosti od rozvoja motoriky a vývinu mozgu. Pokiaľ dieťa stagnuje v pohybe, teda v motorickom vývine, predpokladáme, že psychický vývin bude oneskorený. Ak nie je dostatočne stimulovaná orofaciálna - tvárová oblasť, artikulácia, je to ako s chôdzou. Ak človek dostatočne nechodí, je ochabnutý. Podobné sa stáva s rečou.
Pri dojčení sú dostatočne stimulované všetky periorálne svaly. Využíva sa pritom sací a hltací reflex. Aby sa dieťa najedlo, namáha sa. Ak je dieťa kŕmené fľaškou, zaujíma nás, či nemá veľmi veľký otvor na cumlíku, pretože takto môže iba pasívne prehĺtať, mlieko mu stečie do tráviacich ciest. Ďalšou kategóriou sú najmä predčasne narodené deti, ktoré neprijímajú stravu normálne cez ústa, ale sondou. V neskoršom veku sa u nich môže vyvinúť až fóbia prijímať potravu ústami. Dieťa môže byť hypersenzitívne, preferuje prijímať potravu iba hladkej konzistencie, odmieta žuť a inú štruktúru jedla. Nenamáha si jazyk a svalstvo dôležité na príjem potravy.
Kedy spozornieť a vyhľadať odborníka
Nie ste si istí, či sa vývin reči Vášho dieťaťa vyvíja správne? Kedy vyhľadať odborníka a kedy nie? Tento článok síce nemôže slúžiť ako kuchárska kniha - často je potrebné, aby dieťa videl odborník, ktorý rozhodne, či jeho starostlivosť potrebuje. Okolo 1 roka dieťa začína používať svoje prvé slová. Často sú jednoduché a pripomínajú skôr zvuky: hav-hav, mňam, pá-pá. Ročné deti používajú niekoľko gest (pápá, daj, hopa, nie), reagujú na oslovenie a dokážu nadviazať očný kontakt. Rozumejú jednoduché pokyny (nepapaj to, kde je havo? Prines papučky, ideme pápá?). Ak si s Vami dieťa v 12 mesiacoch takéto hry nevymieňa, nereaguje na oslovenie a nedokáže nadviazať očný kontakt, je vhodné zvážiť návštevu odborníka, napr. psychológa.
Existuje niekoľko typov detí, ktoré označujeme za ohrozené oneskoreným vývinom reči. Sem patria deti s niektorými vrodenými postihnutiami či syndrómami, ktoré sa s oneskoreným vývinom reči spájajú, napr.: Downov syndróm, porucha sluchu, porucha zraku, autizmus, detská mozgová obrna. Pri týchto deťoch je vhodné podrobnejšie pozorovať ich vývin reči a čo najskôr začať s intervenciou. Kým oneskorovanie sa vo vývine reči vedia odborníci zistiť už pred prvým rokom, tak počas druhého roka to už môže byť zreteľné aj pre laikov.
Vývin reči v druhom a treťom roku
Okolo 18 mesiacov deti začínajú tvoriť svoje prvé 2-slovné „vety“. Hovoria už okolo 50-70 slov a tiež používajú gestá. Pokiaľ dieťa v 1,5 roku ešte nezačalo používať žiadne slová, citoslovcia, zvuky a nepoužíva ani gestá; ak máte pocit, že Vám dieťa nerozumie; neudržuje očný kontakt, nereaguje na oslovenie, hrá sa nešpecificky (so všetkými hračkami rovnako: hrká, búcha jednu o druhú), je lepšie sa ísť radšej uistiť.
Ak dieťa začne vrkať a potom náhle prestane na dlhý čas (niekoľko týždňov), obráťte sa na lekára. Pre každý prípad nariadi vyšetrenie sluchu. Pred návštevou lekára môžete sluch otestovať sami, napr. hlasným klopaním na stenu alebo pustením niečoho na podlahu. Je to čas učenia sa správnej polohy pier a jazyka, zvukov jednotlivých hlások, napodobňovania intonácie. Po 6. mesiacoch: priraďovanie zvukov k osobám, napr. „kde je babka?“ Dieťa sa pozerá na správnu osobu, t. j. rozumie tomu, čo sa hovorí.
Význam orálnej motoriky a stravy
Keď dieťa začne prijímať tuhšiu potravu, musí jazykom kmitať smerom hore a dole. Tu už máme pôdu na to, aby dieťa začalo rozprávať hlásky d, t, n, keď sa jazykom dotýka tvrdého podnebia. Treba si uvedomiť, že keď deti ležia, jazyk majú uložený v ústach. Keď sa už pretočia na brucho, jazyk je uvoľnenejší. Keď sa dieťa postaví, jazyk má opäť v inej polohe. A to všetko smeruje k tomu, aby mali v poriadku reč.
Dlhodobým pozorovaním odborníkov venujúcich sa vývinu hrubej motoriky sa prišlo k záveru, že ich používanie nie je pre deti prospešné. Dominujú argumenty, že nie sú podporované obranné reflexy pri chôdzi, bedrové kĺby sú nadmerne zaťažené, pohyb nôh je asymetrický a tak ďalej. V minulosti sa nazeralo na chodúľky ako na prospešnú pomôcku.
Od predškolského veku po školu
V období 24 - 30 mesiacov začínajú deti používať troj-slovné kombinácie, neskôr prvé rozvité vety. Vo veku 30 - 36 mesiacov začínajú používať súvetia s čoraz presnejšou gramatikou. Správne už vyslovujú hlásky: m, n, p, t, k, h. Ak Vaše dieťa v 3 rokoch nepoužíva krátke, 3-4-5 - slovné (zmysluplné) vety, vyhľadajte logopéda. Rodičia detí, ktoré sa v 3 rokoch oneskorujú v reči často opisujú, že dieťa „všetko rozumie, ale málo hovorí“. Logopéda vyhľadajte aj v prípade, ak dieťa vyslovuje niektoré hlásky šušlavo s jazykom výrazne vpredu medzi zubami, vonku z úst alebo začína hovoriť hrdelné, tzv. „francúzske R“.
Schopnosti predškolákov sa stále zlepšujú. Začínajú sa zaujímať aj o školské aktivity: vedia kresliť a správne držia ceruzku, radi vypĺňajú pracovné zošity, udržia sústredenú pozornosť na zadanú úlohu i keď ich nebaví, naučia sa slabikovať aj odlíšiť 1. hlásku slova; vedia napísať niekoľko písmen, prerozprávať aj rozprávku, ktorú prvýkrát počuli alebo videli. Napriek tomu, že som sa snažila zahrnúť a zjednodušene vysvetliť všetko dôležité, môžete mať aj naďalej pochybnosti. Pokiaľ sú Vaše pochybnosti neodôvodnené, logopéd Vám to povie a vy sa už nebudete trápiť. Ak boli Vaše pochybnosti odôvodnené, buďte vďační, že sa Vám ich podarilo odhaliť tak skoro.
Diagnostika a terapeutické možnosti
V súčasnosti je stále viac možností pre rodičov získať informácie o varovných signáloch pre dyslexiu, či o rizikových skupiných detí ohrozených dyslexiou. Existuje aj Test prediktorov gramotnosti (autorka Marína Mikulajová a kol.). Tento test vie pomerne s veľkou presnosťou predpovedať problémy v čítaní a písaní po nástupe na ZŠ. Realizuje sa pred nástupom do školy ešte počas navštevovania materskej školy. Pokiaľ sa v teste odhalí, že Vaše dieťa môže mať problémy dyslexiou/dysgrafiou, opäť môžete začať s prípravou dieťaťa.
Vývinová jazyková porucha (VJP) sa môže prejaviť napríklad v zlom rozlišovaní zvukov reči, rozdielom medzi aktívnou slovnou zásobou a pasívnou slovnou zásobou, pasívna môže výrazne prevládať nad aktívnou. Aj pri vývinovej jazykovej poruche kladieme dôraz na kvalitnú a podrobnú diagnostiku a jej správne vyhodnotenie, pretože dôležité nie je len určenie správnej diagnózy, ale aj zhodnotenie slabých a silných stránok rečového vývinu dieťaťa.
tags: #6 #mesacne #dieta #neblaboce