Pre siedmy mesiac života dieťaťa je typický predovšetkým pohyb. Dieťa objavilo jeho čaro, ale pokroky nastávajú aj v iných smeroch, napríklad v reči a porozumení. Niektoré detičky už krásne reagujú na svoje meno, a nielen to, svoje emócie vedia dať najavo napríklad rozkošným smiechom. Každé dieťa sa vyvíja svojím tempom, a preto nemožno deti rovnakého veku úplne porovnávať. Napriek tomu existujú isté medzníky, ktoré odborníkom, ale i rodičom napovedajú, čo by deti v danom mesiaci mali dokázať. Stupeň vývoja každého dieťatka však závisí od vyzrelosti jeho nervového systému, svalov, kostí apod. Vývoj často prebieha v skokoch, teda niečo sa dieťa môže naučiť rýchlejšie, no môže nastať aj obdobie, kedy by akoby na chvíľu „zastalo“. Často je to však iba zdanie a dieťa každým dňom čoraz viac prekvapuje svojich najbližších.
Jemná a hrubá motorika v siedmom mesiaci
Vieme, že dieťa v 6. mesiaci už dokázalo predmet uchopiť a držať len prstami, ale v 7. mesiaci sa zdokonaľuje schopnosť dieťaťa prekladať si predmet z ruky do ruky. Tiež už dokáže udržať v každej ruke jeden predmet - dokáže si na rozdiel od predchádzajúcich mesiacov uchytiť iný predmet do druhej ruky bez toho, aby pustilo ten, čo už v prvej ruke má. Zo začiatku s nimi vykonáva súmerné pohyby - napr. s nimi búcha po stole alebo navzájom o seba. U dieťaťa sa spresňujú pohyby a dokáže buchnúť napr. kockou o kocku. Pri prekladaní hračiek z ruky do ruky a tiež pri ďalších manipuláciách si dieťa cvičí schopnosť púšťať hračku alebo predmet z ruky.
Zlepšuje sa aj koordinácia ruka-oko. Dieťa si predmet už nielen podáva z ruky do ruky, ale vie si ho aj namieriť k ústam, napr. fľašu, lyžičku. Na uchopovanie predmetov prestáva používať všetky prsty a pokúša sa o pinzetový (kliešťový) úchop - použije ukazovák spolu s palcom. Tento jav je však veľmi individuálny, u niektorých detí sa môže objaviť skôr, u iných neskôr. Do pohybovej aktivity zapája celé telo. Dieťa sa učí plaziť: v polohe na brušku sa snaží pomocou rúk a nôh dostať sa dopredu (za hračkou). Je to veľký pokrok k osamostatňovaniu! Dieťa sa samo snaží presunúť z miesta na miesto. Na začiatku to môže byť len otáčanie sa dookola na jednom mieste.
Sed a lozenie: Kľúč k správnemu vývoju
Niektoré deti už dokážu samy sedieť, ale aj keď sa im to podarí, dlho nevydržia. Je dobré dať dieťa párkrát počas dňa do sedu (napr. pri kŕmení v stoličke, pri hre na nohách rodiča), ale je nesprávne dávať ho sedieť napr. do rohu postieľky a chrbátik mu podoprieť vankúšom. Chrbtica dieťaťa na to ešte nie je pripravená, drobec sa za chvíľu zvalí a môže si ublížiť. Deti, ktoré sa takto neprirodzene dávajú do sedu, môžu mať neskôr zlé držanie tela a často nelozia. Pre tento vek je kľúčové lozenie. Podmieňuje rozvoj motoriky, ako aj chrbtového svalstva. Preto sa majú rodičia snažiť, aby sa dieťa najskôr naučilo loziť, a následne sa samo naučí posadiť sa.
Pokrok vo vývine reči
Značný pokrok pozorujeme vo vývine reči - koncom 6. mesiaca dieťa reaguje na 2 - 3 slová, dokáže otočiť hlavu smerom k slovom označenému predmetu. V 7. mesiaci sa dieťa učí reagovať na slová výzvy aj inými pohybmi - napr. na riekanku: „Ťapi, ťapi …“ tlieskať rukami, či na slová: „Urob pá-pá,“ zamávať. Začína dieťa vyslovovať dvojhláskové slabiky opakovane a džavotať - napr. ma-ma-ma-ma, ta-ta-ta-ta, be-be-be-be. Je to malá revolúcia. Nielen v psychickom zrení dieťaťa, ale aj rečovom. Prvé slová! Dieťa začína verbálne komunikovať, teda začína obdobie vlastného vývinu reči.
Samozrejme, spočiatku ide o jedno až tri slová. Ako sme už spomínali, ide o zvuky zvierat, ktorým dané zviera označia - ha, ha (hav), citoslovcia a zvukomalebné slová, napr. bum, bác, ham alebo zdvojené slabiky, tentokrát už ale významové, napr. mama, tata. Rodič má byť dieťaťu vzorom - vo všetkom, aj v reči. K rozvoju reči dieťa potrebuje dostatok stimulov. Povzbudzovať ho k reči je kľúčové. Netreba sa však prispôsobiť detskej reči (teda šušľať, prehĺtať hlásky), ale vyslovovať čisto a jasne.
Hra ako základný nástroj učenia
Hra je pre rozvoj dieťaťa kľúčová. V tomto mesiaci už dokáže zareagovať na výzvy k jednoduchým hrám, ako vytlieskavačka „Ťap-ťap, ťapušky…“, schovávačka „Kuki-kuk!“ či „Barany buc“. Je to priestor aj pre oteckov, aby sa s deťmi zahrali na lietadielko, vyskúšali, ako robí vláčik apod. Týmito hrami sa nielen rozvíja slovná zásoba, ale zlepšuje aj porozumenie, pretože dieťa začína konať na základe výzvy. Pri hre je vhodné nežiaducim činnostiam predchádzať, ako ich zakazovať. Vo výchove má prevládať podnecovanie, povzbudzovanie a pochvala!
Pri hre dbáme na to, aby predmety, ktoré dávame dieťaťu na hranie, neohrozovali jeho zdravie, bezpečnosť, neboli ostré, krehké, jedovaté, malé. Priestor, v ktorom sa dieťa hrá, má byť rovnako bezpečný - bez ostrých hrán, rohov, horúcich či ľadových predmetov. Dieťa v 7. mesiaci rado sleduje starších súrodencov, domáce zvieratá aj samo seba v zrkadle. Dôležitú úlohu pri tom zohráva mobilita, teda zdokonaľovanie pohybových zručností. Poteší ho, keď na podlahu rozložíte zaujímavé hračky. Musí vynaložiť úsilie, aby sa k nim mohlo otočiť, kotúľať či plaziť a napokon sa aj zdvihnúť na všetky štyri.
Sociálny vývin a emócie
Napreduje aj sociálny vývin. Sedemmesačné dieťa už dokáže reagovať na známe osoby, na tie, ktoré sa mu páčia úsmevom, natiahnutím rúk a na tie „ostatné“ aj plačom či grimasou. Tiež lepšie „číta“ výraz tváre inej osoby, môže sa zľaknúť či rozosmiať, ak naňho robíte grimasy. Prehlbuje sa vzťah medzi dieťaťom a osobami okolo neho. Dieťa sa stáva aktívnym v sociálnom styku. Upozorňuje na seba hlasom, naťahuje ručičky. Lepšie chápe mimiku človeka. Reaguje úsmevom na úsmev dospelého a mračí sa na zamračenú tvár. Dáva prednosť osobe, ktorá sa o neho najviac stará.
Fáza odmietania cudzích sa zvyčajne začína v 6. až 8. mesiaci a prejavuje sa tým, že dieťa odmieta kontakt s menej známymi alebo s neznámymi ľuďmi. Drobček v tomto období opäť viac vyhľadáva podporu rodičov, starých rodičov či iných blízkych ľudí. Pred cudzími sa skrýva alebo sa od nich odvracia.
Fyzický rast a zdravie v siedmom mesiaci
V 7. mesiaci má už väčšina dojčiat aspoň 1 - 2 zuby, no niektorí rekordmani ich majú viac a iní si na ne ešte počkajú. S tým súvisí aj väčšia mrzutosť, slinenie, hryzenie hračiek. Niektoré deti v čase tlačenia sa zúbkov prvýkrát ochorejú. Imunita je mierne oslabená a môžu podľahnúť miernej viróze, ktorá trvá 3-5 dní. Môže ju sprevádzať vysoká teplota, kašeľ, nádcha, niekedy redšia stolica, nechutenstvo či zvracanie.
V 7. mesiaci deti zvyčajne dosahujú veľkosť 74, to znamená, že merajú 69 až 74 centimetrov. Obvod hlavy je 43 až 45 centimetrov. Na prehliadke u pediatra v 7. mesiaci bude pani doktorka okrem hmotnosti, dĺžky a obvodu hlavičky určite zisťovať, ako sa dieťatko má, ako papá, ako napreduje motoricky a ako sa vyvíjajú jeho reflexy. Mamička sa môže poradiť aj ohľadne zavádzania príkrmov a čo robiť, ak dieťa trápia boľavé ďasienka.
Stravovanie a prvé príkrmy
Práve v tomto období už dojčené i nedojčené deti ochutnávajú tuhé príkrmy a ich jedálniček sa čoraz viac rozrastá. Dieťatko už v tomto období papá mixovanú (alebo vidličkou popučenú) zeleninu, ovocie, mäsko, zemiaky, ryžu, rôzne kaše - mliečne, kukuričné, ryžové. Základ stravy má ešte aj naďalej tvoriť buď materské, alebo umelé dojčenské mlieko (na raňajky a na večeru). Cestoviny, pečivo či chlieb začína možno len objavovať, pretože obsahujú lepok a tráviaci systém zaťažujú. No pozor, treba ho zaviesť do stravy najneskôr do ukončeného 7. mesiaca!
Najvhodnejšie je kŕmenie v prenosnej autosedačke. Dieťa je viac-menej v ležiacej polohe, chrbtica nie je zaťažovaná, pretože sa jej autosedačka anatomicky prispôsobuje. V 7. mesiaci sa zdokonaľuje súhra svalov jazyka a mimických svalov, čo už funguje úplne bezproblémovo. Nebude trvať dlho a aj žuvanie sa zdokonalí natoľko, že mu už nebudete musieť mixovať všetko jedlo na kašu. Učenie žuvania môžete podporovať tým, že v jedle necháte napr. kúsky mäkkej zeleniny.
Stimulácia zmyslov a rečové prostredie
Rodič má byť dieťaťu vzorom - vo všetkom, aj v reči. K rozvoju reči dieťa potrebuje dostatok stimulov. Povzbudzovať ho k reči je kľúčové. Pri napodobovaní zvukov dbáme na správnu ukážku. Nenútime deti k reči, pokiaľ nie sú pripravené alebo dobre naladené. Dôležitá je vaša reakcia na snahu dieťaťa vyjadriť sa. Posilní to chuť dieťaťa rozprávať. Dieťa potrebuje dostať čas na reakciu, na odpoveď potrebuje cca 12 sekúnd. Je zložité spracovať podnet, porozumieť mu, a potom ešte použiť všetko k tomu, aby to vyjadrilo.
Pri komunikácii s dieťaťom je dobré používať jednoduché vety. Napr.: „Čo je to? Psík! To je psík. Ako robí psík?“ Dôležité je tiež neustále pomenovávať predmety a javy v okolí dieťaťa. Používanie knižiek so stranami z tenkého papiera je vhodné, aj keď dieťa ešte nevie listovať samo. Netreba sa báť rozprávať stále dokola tú istú obľúbenú pasáž, deti milujú opakovať to, čo im je známe a príjemné. Celý proces vývinu reči je individuálny a geneticky podmienený. Okolo 18. mesiaca začína dieťa aktívne používať 10-50 slov. Väčšinu jeho slovnej zásoby tvoria podstatné mená. Nerozpráva gramaticky správne, ale to je v tomto veku úplne v poriadku.
Porovnávanie vývinu a odborná pomoc
Často nás znepokojuje, že kamarátkina dcérka už krásne lozí a ten náš „valibuk“ sa horko-ťažko pregúľa zo strany na stranu. Vývinové kroky si nevynútite. Prepojenie mozgu s pohybovými stereotypmi si vyžaduje čas a veľa opakovaní. Každé dieťa zvláda jednotlivé etapy vo vlastných časových oknách, samozrejme, musí mať dostatočnú príležitosť na precvičovanie otáčania, kotúľania, plazenia či lozenia po podlahe alebo inom rovnom a bezpečnom povrchu.
Ak sa vám čokoľvek na vývine reči alebo motoriky dieťaťa nepozdáva, je vhodné poradiť sa s odborníkom. V prípade reči je to logopéd, v prípade motoriky pediater alebo fyzioterapeut. Včasná intervencia a správna stimulácia môžu pomôcť predchádzať neskorším problémom, ako je zlé držanie tela, skolióza chrbtice, ploché nohy či rečové poruchy. Z vyššie uvedeného jasne vyplýva, že by sme na deti nemali naliehať. Každé dieťa je unikátna osobnosť, ktorá si vyžaduje láskavý prístup, trpezlivosť a podnetné prostredie pre svoj prirodzený rozkvet.