Pre rodičov je často náročnou úlohou rozpoznať, či ich dieťa klame. V prvom rade je problémom, že si to nedokážu vôbec pripustiť. Je pre nich predstaviteľné, že by ich potomok mohol tak sklamať ich dôveru. Keď to dokážu akceptovať, mali by sa zamerať na jeho správanie, ktoré im napovie viac o úprimnosti jeho úmyslov. Klamstvo u detí, najmä v tomto veku, nie je vždy znakom vážnych problémov so správaním, ale skôr míľnikom v ich kognitívnom vývoji a experimentovaním s novonadobudnutými schopnosťami.
Prečo deti klamú? Rozličné motívy za detskými lžami
Deti majú mnoho dôvodov na to, aby klamali. Niektoré z nich súvisia s ich vývojom, iné s interakciami s okolím. Pochopenie týchto dôvodov je kľúčové pre adekvátnu reakciu rodiča.
1. Fantázia a predstavivosť
Deti majú obrovskú fantáziu a predstavivosť, ktorá funguje neustále. Keď vám povedia, že sú piráti či princezné, povedzte im, že vidíte uvedené postavy len akože. Oddeľujte svet fantázie od reality, pretože deti v nízkom veku to často nerobia. V reálnom svete predsa detské hračky nerozprávajú, plyšoví macíkovia nestrážia ani nerozprávajú tajomstvá. Ak dieťa po niečom túži, často povie, že to má povolené, aj keď to v skutočnosti nemusí byť pravda. Deti v predškolskom veku klamú z priveľkej fantázie.
2. Empatia a snaha neublížiť
Deti sa dokážu správať empaticky, ak sú k tomu odmalička vedené. Môžu sa vcítiť do vašej kože a pozorne sledujú to, ako sa cítite. Často klamú práve preto, že svojich rodičov nechcú sklamať a nahnevať. Takže, pokiaľ vedia, že pravda vás zarmúti, radšej povedia drobné klamstvo. Nechcú vás vidieť smutných. Tento dôvod často stojí za klamstvami o školských známkach, úlohách či iných drobnostiach. Ak má dieťa starších súrodencov, ktorí v škole excelujú a ono nie, je možné, že vám nebude chcieť prezradiť svoje reálne známky, pretože sa bojí, že z neho budete sklamaní, aj keď to tak vôbec nemusí byť. Deti sa snažia ochrániť city druhého, tzv. milosrdná lož.
3. Strach z trestu
Tendencia mnohých ľudí, keď nie je všetko úplne podľa ich predstáv, je danú osobu vytrestať. Inak to nie je ani pri deťoch. Deti vedia, že ak niečo vyvedú, príde trest. Klamstvom sa len snažia trestu vyhnúť a vyzerať lepšie vo vašich očiach. Takže niekto iný kreslí po stenách, špiní čisté oblečenie či rozlieva džús po koberci. Dieťa, ktoré má problémy s matematikou, môže klamať v tom, že si spravilo domáce úlohy. Najčastejšou príčinou klamstva je obava z trestu.
4. Zvedavosť a testovanie hraníc
Deti sú prirodzene zvedavé a chcú vedieť, čo sa stane, ak budú klamať. Klamstvo pre ne predstavuje adrenalín a dobrodružstvo. Deti si vás testujú a chcú vedieť, kde sú vaše hranice pri tolerancii klamstva. Čím viac im to budete zakazovať, tým viac ich to bude lákať.
5. Snaha niečo získať
Ak dieťa niečo nemôže robiť pri vás, bude skúšať všetkými možnými a dostupnými prostriedkami, aby danú aktivitu mohlo vykonať, keď pri ňom nebudete. A to aj za cenu, že si vymyslí klamstvo, že to má povolené. So vstupom do školy, aj z priveľkej snahy niečo vlastniť alebo niečomu sa vyhnúť.
6. Hľadanie pozornosti
Ak je niečo, čo majú mnohí ľudia radi, a hlavne deti, tak je to pozornosť. Aj to môže byť jedným z dôvodov, prečo dieťa klame. Deti vyhľadávajú obdiv, pozornosť a uznanie, a to hlavne medzi svojimi rovesníkmi. Takže, ak vaše dieťa v škole spolužiakom tvrdí, že jeho starí rodičia žijú v Amerike a pôjde tam cez leto na prázdniny, aj keď v skutočnosti starí rodičia bývajú vo vedľajšom mestečku, alebo si vymýšľa niečo iné, je to jeden z prípadov hľadania pozornosti. Deti tiež často trpia pocitom menejcennosti, cítia sa opustené a toto je ich spôsob ako zapadnúť a mať kamarátov. Túžba zaujať: snaha vyzerať lepšie či zaujímavejšie v očiach okolia.
7. Schopnosť klamať
Ak deti klamú aj pri úplne očividných veciach, ako napríklad základných matematických operáciách či farbách, tak v takomto prípade sa nesnažia nič získať. Hovoria lži preto, lebo môžu, alebo preto, že ich zaujímajú dôsledky a reakcie rodičov.
8. Napodobňovanie dospelých
Deti kopírujú správanie svojich rodičov a dospelých okolo seba. Takže, ak vidia klamať vás, je pravdepodobné, že začnú klamať aj ony. Ak im poviete, že ste príliš zaneprázdnení na to, aby ste sa s nimi hrali, ale potom vás nájdu, ako nič nerobíte, začnú odzrkadľovať vaše správanie. Deti vidia, že niektorí dospelí ľudia klamú počas celého dňa. Aj keď väčšina lží môže byť nevinná, malé deti nevedia rozoznať rozdiel vo veľkosti lži a ani jej dôvod.
9. Účelové klamstvá
Čím je dieťa staršie, tým je väčšia pravdepodobnosť, že klame vedome, a to za účelom získavania benefitov či s cieľom obrátiť situáciu vo svoj prospech. Pokiaľ má dieťa za zjedenie jedla v škole sľúbenú sladkosť poobede, je možné, že desiatu nezjedlo, ale len tvrdí, že ju zjedlo.
Ako rozpoznať, že dieťa klame: Signály, ktoré by ste nemali prehliadnuť
Klamstvá sú často sprevádzané neverbálnymi prejavmi, ktoré môžu prezradiť viac ako samotné slová. Pre rodičov je dôležité naučiť sa tieto signály vnímať.
1. Dlhé prestávky medzi odpoveďami
Klamári si potrebujú premyslieť to, čo chcú hovoriť. Na jednej strane nemajú pripravené odpovede a kvôli tomu musia rýchlo vymyslieť, čo by mali povedať. Na tej druhej si potrebujú dať v hlave dokopy všetky súvislosti, aby im to sedelo a neprišli ste na ich výmysly. Preto keď im dáte otázku alebo sa s nimi o niečom rozprávate, viditeľne čakajú na správnu odpoveď a kombinujú potrebné vety. Niekedy predlžujú čakanie rôznymi citoslovcami, ktoré vyzerajú tak, ako keby s vami plynule hovorili.
2. Uhýbanie pohľadom
Najznámejším signálom klamania je uhýbanie pohľadom. Veľmi viditeľné je to najmä u detí. Dospelí sa časom vycvičia a pri pravidelnom klamaní vám budú bezproblémovo hľadieť priamo do očí. Lenže deti sú ešte úprimné a ide im to podstatne ťažšie. Keď hovoria nepravdy, snažia sa pozerať niekde inde. Dokonca ak sa postavíte priamo pred nich a chcete im pozrieť priamo do očí, tak sa vyhnú pohľadu. Je im totiž nepríjemné mať s vami takýto kontakt. Tínedžeri sa to snažia zamaskovať tým, že majú síce hlavu natočenú smerom ku vám, ale vždy keď sa vám stretnú oči, oni rýchlo uhnú do strany.
3. Pozeranie hore do strany alebo rýchle žmurkanie
Okrem uhýbania pohľadom sledujte ďalšie očné signály. Tým najhlavnejším je smerovanie očí šikmo nahor a do tej strany, ktorá ruka je pre nich hlavná. Praváci teda pozerajú doprava a ľaváci doľava. Takto totiž stimulujú tú časť mozgu, ktorá pomáha zapnúť fantáziu. Keby sa len pozerali do minulosti a premýšľali nad tým, čo sa stalo, tak sa krátko zapozerajú priamo pred seba, akoby si opätovne čítali tieto udalosti. Druhým častým signálom je rýchle žmurkanie očí, ktorým sa snažia zahnať stres z toho, že klamú.
4. Prechod do agresívneho správania
Keď sú deti zúfalé z toho, že sa nevedia vyvliecť z tejto situácie a dochádzajú im argumenty, tak zvolia inú taktiku. V panike prechádzajú do agresívneho správania. Takto chcú zamaskovať to, čo sa deje a stávajú sa nezvládateľné. Vy sa začnete sústrediť na ich upokojovanie, aby to neprerástlo do veľkej hádky a zabudnete na klamstvá, ktoré odzneli predtým. Navyše niektorí ľudia majú tendenciu takémuto správaniu ustúpiť, takže dieťa to používa ako ďalšiu presvedčovaciu zbraň.
5. Menia hlas
Hlas klamárov sa počas rozprávania výrazne mení. Deti zrazu začnú hovoriť vyššie a zdôrazňuje sa to najmä na konci vety. Takýmto spôsobom sa prejavuje ich neistota. Boja sa, či im uveríte a ako budete reagovať, keby ste ich odhalili. No skôr ako sled vymyslených slov, ich prezradia práve tieto malé zmeny, ktoré sú veľmi dobre čitateľné najmä na mladších potomkoch.
6. Podvedomé nervózne dotyky
Deti veľmi skoro prezradia aj ich ruky. Stačí sa pozrieť na to, ako si nimi uvoľňujú stres a čo s nimi robí podvedomie. Pretože oni sami netušia, ako rýchlo sa prezradia tým, že sa stále niečoho nervózne dotýkajú. Môžu sa napríklad dookola škriabať po hlave, chytať si uši, dotýkať sa tváre alebo nimi jednoducho lomcuje veľa energie. Majú v sebe priveľa napätia, ktoré musia zo seba dostať. Pri klamaní to však robia veľmi rýchlo a neustále narábajú s rukami bez toho, aby na chvíľku zastali.
7. Zahováranie
Naši potomkovia sú niekedy poriadne kreatívni. Keď nám nechcú klamať priamo do o_čí, aspoň sa vyhýbajú odpovedi. Vtedy sa snažia nájsť nejakú inú tému, do ktorej by rýchlo prebehli a odpútali vašu pozornosť. Niekedy to môžu byť príbehy zo školy, občas zareagujú na niečo iné, čo sa práve okolo vás deje. Takto aspoň rozpoznáte, že sa vám snaží niečo utajiť. Vtedy je dosť možné, že takto získal aj čas na premyslenie a potom už príde vymyslený príbeh.
8. Udržiavanie odstupu
Ľudia často nevedia klamať vtedy, keď cítia pri sebe toho človeka, ktorému to hovoria. Preto keď sa deti púšťajú do vymýšľania, podvedome sa od vás odpútajú a udržiavajú si od vás väčší odstup. Keď ich chcete vtedy odzbrojiť, zavolajte si ich k sebe, objímte ich a tak začnite spolu hovoriť.
Viem, že moje dieťa klame; čo mám robiť?
Ako reagovať na klamstvo u 7-ročného dieťaťa: Konštruktívny prístup rodičov
Je dôležité reagovať na klamstvo u 7-ročného dieťaťa pokojne a konštruktívne. Namiesto okamžitého odsúdenia je potrebné zamerať sa na pochopenie a výchovu.
1. Udržujte pokoj
Keď prichytíte syna či dcéru pri klamstve, pokúste sa udržať na uzde hnev aj krik. Na druhej strane, tváriť sa, že sa nič nedeje, taktiež nie je správne riešenie. Dieťa môže nadobudnúť pocit, že klamať je vlastne v poriadku a nebude mať snahu ani motiváciu hovoriť pravdu. Tým sa môže vážne narušiť dôvera.
2. Vysvetlite dôležitosť pravdy
Povedzte mu, čo pre vás znamená dôvera a vysvetlite mu dôsledky konania. Vysvetlite deťom významu pravdy a logickým dôsledkom klamstva. Zdôrazňujte mu, že nám veľmi záleží na tom, aby sme mu mohli dôverovať a ono mohlo dôverovať nám.
3. Zamerajte sa na príčinu
Prvá otázka pri riešení klamstva je otázka „prečo klame?“. Ak dieťa „prikrášľuje“ pravdu či klame preto, že sa chce v niečom vyrovnať iným (napr. scestovanejším či bohatším), je to celkom iné, ako keď klame zo strachu (bojí sa napr. toho, že nás pravda neprimerane rozčúli alebo sa obáva nášho príliš prísneho trestu) alebo preto, že chce niečo získať. Dôležité je tiež, či je klamstvo výnimočnou epizódou alebo sa s ním u dieťaťa stretávame opakovane.
4. Podporujte otvorenú komunikáciu
Starajte sa aj o to, aby Váš vzťah so synom bol čo najbližší a najotvorenejší. Priznanie je férový prejav toho, že jemu i nám na dôvere najbližších záleží. Priznanie je aj dôverou v to, že ak dostane trest, bude primeraný a bude súčasťou „očistenia sa“.
5. Buďte vzorom
Deti kopírujú správanie svojich rodičov a dospelých okolo seba. Takže, ak vidia klamať vás, je pravdepodobné, že začnú klamať aj ony. Ak im poviete, že ste príliš zaneprázdnení na to, aby ste sa s nimi hrali, ale potom vás nájdu, ako nič nerobíte, začnú odzrkadľovať vaše správanie.
6. Vyhnite sa trestom (alebo ich použite s rozumom)
Obava z trestu je častou príčinou klamstva. Namiesto trestov skúste použiť rozhovor a vysvetlenie. Ak dostane trest, bude primeraný a bude súčasťou „očistenia sa“. Len taký trest má totiž skutočný zmysel.
7. Zamerajte sa na riešenia
Dôležitá je teda zmena perspektívy nazerania na situáciu, v ktorej sme sa ocitli - z tej, ktorá sa sústredí na problém a jeho príčiny, na tú, ktorá sa sústredí na hľadanie riešení. Toto sa prejavuje v tom, ako a o čom sa spolu rozprávame. Komunikácia zameraná na problém je viac negatívna, zameriava sa na minulosť, aby opísala vznik, príčiny problému. Často je prítomné hodnotenie a posudzovanie, ktoré vsugerováva to, aké dieťa je, bez toho, aby sa zvážili aj okolnosti. Zatiaľ čo konštruktívna komunikácia o riešeniach je viac pozitívna, je v nej viac nádeje, zameriava sa na želateľnú budúcnosť a prináša fakt pominuteľnosti problému - „vyriešime to, urovnáme to, dohodneme sa“. Zmyslom je zameranie sa viac na možnosti riešenia ťažkostí než na analýzu ich príčin, viac na hľadanie krokov zmeny než na analýzu jeho zlyhaní. Pre vyriešenie problému nie je užitočné klásť otázku: „Prečo… prečo si to urobil…?“, pretože táto otázka predpokladá vinníka, a teda núti nás brániť sa v podobe rôznych vysvetlení, ospravedlnení, často i ďalšieho klamstva. Efektívnejšie je sa opýtať, ak chceme vedieť príčinu, otázkou: „Ako sa to stalo?“, „Ako si to vysvetľuješ, čo sa stalo?“, teda zacieliť sa na „dobrý dôvod“, ktoré dieťa pre dané konanie malo. Potom už hľadáme spoločne s dieťaťom alternatívne správanie v situácii, ktorá ho v minulosti nútila klamať - „Čo by si nabudúce mohol urobiť inak?“.
8. Rozprávajte sa o emóciách
Klamstvo sa dotýka veľmi citlivej témy v našich vzťahoch a to je téma dôvery. Vyvoláva teda na strane rodiča i dieťaťa rôzne emócie. Práve tie je potrebné najprv zvládnuť, upokojiť sa a až potom sa pustiť do rozhovoru. Kým nie sme ako rodičia emocionálne stabilní, dieťa bude cítiť tlak a strach, čo často vedie k ďalším klamstvám.
9. Používajte príklady a podobenstvá
Erika, ktorá je maminou desaťročnej Emy, odmala používa ako príklad staré indiánske podobenstvo o dvoch vlkoch. „Vysvetlila som jej, že v každom z nás drieme čierny a biely vlk, ktorí medzi sebou neustále vedú boj. Vyhrá len jeden z nich. Ten, ktorého bude kŕmiť viac,“ tvrdí Erika. Ema už veľmi dobre vie, že klamstvom kŕmi čierneho vlka. „Sama hovorí, že sa lepšie cíti, keď podporuje v sebe to dobré.“
Klamstvo ako míľnik vo vývoji: Nezabudnite, že dieťa sa učí
Schopnosť dieťaťa povedať lož je dôležitý míľnik v jeho živote a dieťa je v poriadku. Pokročilo totiž v kognitívnom vývoji mozgu. Pre deti nie je klamstvo v tomto veku primárne o morálnej zlomyselnosti, ale skôr o experimentovaní a objavovaní hraníc a dôsledkov. Niektoré štúdie dokonca ukázali, že deti schopné klamať majú oveľa lepšie výsledky v testoch kognitívnych schopností (pamäť, slovník, riešenie problémov, logika, uvedomenie si príčiny-následku) a v dospelom živote sú dokonca úspešnejšie! Klamstvo totiž u detí nie je červený alarm, že jednoznačne smerujú k nečestnému životu. Pristihnúť dieťa pri klamstve je nočnou morou každého rodiča. Ak sa tak stáva opakovane, je dôležité tento problém začať čo najskôr riešiť. Základom je uvedomiť si, že aj my ako rodičia musíme byť pravdovravní. Rodič by mal naozaj pred dieťaťom hovoriť pravdu. Najjednoduchšou výchovnou metódou je teda ísť dieťaťu príkladom. Ak dieťa vidí, že klameme, to nie je dobrá vec. Tajomstvo napríklad. Na druhej strane, keď niečo vyvediem alebo urobím, je dôležité priznať sa a už mať pripravený nejaký návod, ako to napravím. Čiže snažiť sa deťom dávať pravidlá, ktoré by im pomáhali hovoriť pravdu a netlačiť na to, ak pravda chvíľu trvá. Podľa psychologičky sú dôležité aj reakcie rodičov v momente, keď dieťa pristihnú pri niečom nevhodnom.
Mnohí rodičia používajú príbeh o Pinocchiovi ako názorný príklad na zastavenie detských klamstiev. Ak by to bolo naozaj tak, tak s dlhým nosom chodíme všetci. Na svete totiž neexistuje človek, ktorý by nikdy neklamal. Ani naše ratolesti nie sú výnimkou. S prvým detským klamstvom sa môžete stretnúť už u škôlkarov, a to okolo tretieho roku. Dôvody bývajú rôzne. Túžba zaujať: snaha vyzerať lepšie či zaujímavejšie v očiach okolia. Ututlanie problému: dieťatko niečo vyparatilo a bojí sa následku. Snaha dosiahnuť nejaký cieľ. Túžba nezraniť city blízkeho človeka: tzv. milosrdná lož. Najčastejšou príčinou klamstva je obava z trestu. Preto si dieťa volá na pomoc dvoch kamošov, na ktorých možno kedykoľvek zvaliť vinu. „Urobilo sa to samo!“ Samo a Sato možno sem-tam zavítajú aj do vašej domácnosti.
Je dôležité si uvedomiť, že aj mnohí dospelí klamú - niekedy v dobrom, ako v prípade bielych klamstiev, kedy nechcú zraniť iného city, a niekedy v zlom. V niektorých prípadoch sa chronické klamstvo môže stať problémom, ak sa vyskytuje spolu s prejavmi iného správania, ktoré je nežiaduce. Ďalším dôvodom na obavy rodičov je, ak klamstvo slúži na maskovanie iných problémov duševného zdravia spôsobených strachom alebo hanbou. Klamstvo má svoju príčinu.
Napriek svojej prevalencii je klamstvo medzi deťmi zriedkavo dôvodom na obavy. Je dôležité si uvedomiť, že aj mnohí dospelí klamú - niekedy v dobrom, ako v prípade bielych klamstiev, kedy nechcú zraniť iného city, a niekedy v zlom. V niektorých prípadoch sa chronické klamstvo môže stať problémom, ak sa vyskytuje spolu s prejavmi iného správania, ktoré je nežiaduce. Ďalším dôvodom na obavy rodičov je, ak klamstvo slúži na maskovanie iných problémov duševného zdravia spôsobených strachom alebo hanbou. Klamstvo má svoju príčinu. Väčšina rodičov si myslí, že deti klamú, aby dosiahli niečo, čo chcú, vyhli sa následkom alebo sa dostali z niečoho, čo nechcú. Toto sú bežné motivácie. Avšak existujú aj niektoré menej zrejmé dôvody, prečo deti nemusia povedať pravdu - alebo aspoň celú pravdu.