Rozvod alebo rozchod rodičov je pre dieťa veľmi stresujúcim a ťažkým obdobím. Rodina, v ktorej dovtedy žilo, pre neho predstavovala stabilitu a útočisko. Keď sa táto základná istota rozpadne, pre dieťa je to veľmi náročné, prináša mu to do života veľa strachu a neistoty. Jedným z modelov starostlivosti o deti po rozvode je striedavá starostlivosť. Tento článok sa zaoberá striedavou starostlivosťou, jej dopadmi, skúsenosťami rodičov a detí, ako aj právnymi aspektmi a praktickými radami. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na striedavú starostlivosť a pomôcť rodičom urobiť informované rozhodnutia v záujme svojich detí. Zároveň sa budeme venovať špecifikám striedavej starostlivosti u najmladších detí, vrátane dojčiat, pre ktoré sú nároky na stabilitu a primárnu väzbu obzvlášť dôležité.
I. Striedavá Osobná Starostlivosť: Základný Právny Rámec a Podstata Inštitútu
Pokiaľ dôjde k rozvodu manželstva rodičov maloletého dieťaťa, súd v rozsudku o rozvode manželstva upraví aj výkon rodičovských práv a povinností k dieťaťu na čas po rozvode. V rozsudku súd predovšetkým určí, komu bude maloleté dieťa zverené do starostlivosti a kto bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd tiež určí, ako má rodič, ktorému dieťa nebolo zverené, prispievať na jeho výživu, resp. pokiaľ medzi rodičmi došlo k dohode, schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rodinné právo Slovenskej republiky pozná viacero modelov starostlivosti, pričom cieľom nie je uprednostniť jedného rodiča, ale vytvoriť stabilné a funkčné prostredie pre dieťa. Tieto formy starostlivosti upravuje najmä Zákon o rodine (zákon č. 36/2005 Z.z. v znení neskorších právnych predpisov).
Inštitút striedavej osobnej starostlivosti o dieťa (ďalej ako „striedavá starostlivosť“) bol do slovenského právneho poriadku zavedený prijatím zákona č. 217/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č. 217/2010 Z. z.). Od tohto dátumu je možné zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, popri výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov. Pre lepšie vysvetlenie uvádzame, čo znamená „striedavá starostlivosť“. Ide o situáciu, keď rodičia dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti, a preto dieťa žije striedavo s jedným a druhým rodičom v pravidelných časových úsekoch.
Podľa Dôvodovej správy k zákonu č. 217/2010 Z. z. je podstatou striedavej starostlivosti to, že sa striedajú obdobia, kedy je dieťa zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov a obdobia, kedy je dieťa zverené do osobnej starostlivosti druhého rodiča. Doba zverenia do osobnej starostlivosti u oboch rodičov je presne určená a nemusí mať u oboch rodičov rovnaké trvanie. Keďže zákon dobu zverenia nezakotvuje, je určená rozhodnutím súdu resp. dohodou rodičov. Frekvencia osobnej starostlivosti môže byť rôzna, všetko závisí na dohode rodičov. Z právneho hľadiska nie je možné vysloviť záver, ako optimálne nadstaviť striedavú starostlivosť. Je to skôr otázka psychologická.
Striedavá osobná starostlivosť je jednou z foriem úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, ktorú si môžete ako rodičia dobrovoľne dohodnúť v rodičovskej dohode, alebo ju môžete navrhnúť súdu v už prebiehajúcom súdnom konaní. Zásadne súd koná súčasne s rozvodom o všetkých spoločných maloletých deťoch manželov bez ohľadu na to, či sa narodili počas trvania manželstva, alebo pred jeho vznikom. Treba poznamenať, že právna úprava starostlivosti na čas po rozvode sa netýka osôb, ktoré už dovŕšili vek 18. rokov, a teda nadobudli plnoletosť. Pokiaľ by dieťa nadobudlo plnoletosť počas konania, súd musí obligatórne konanie zastaviť. V prípade, ak by dieťa nadobudlo plnoletosť po právoplatnosti rozhodnutia o úprave rodičovských práv a povinností, nezaniká automaticky celý výrok obsiahnutý v súdnom rozhodnutí, zaniká len účinnosť výroku o zverení do osobnej starostlivosti. Ostatné rodičovské práva a povinnosti ostávajú zachované.
II. Kľúčové Hľadisko: Najlepší Záujem Dieťaťa a Jeho Vplyv na Rozhodovanie Súdu
Najlepší záujem dieťaťa je veľmi významný fakt, ktorý vyplýva z čl. 1 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa z 20.11.1989, v ktorom je explicitne vyjadrené, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí. Následne čl. 9 Dohovoru hovorí, že dieťa má právo žiť s rodičmi, okrem prípadov, keď to je nezlučiteľné s jeho záujmami. Dieťa má taktiež právo udržiavať kontakt s oboma rodičmi, ak je odlúčené od jedného alebo oboch.
„Zachovanie vzťahu k obom rodičom, po ukončení ich spolužitia, je prvoradým záujmom dieťaťa. Za predpokladu, že rodičia dokážu zvládnuť striedavú starostlivosť v záujme dieťaťa (nie je pre nich len prostriedkom, ako sa pomstiť druhému rodičovi alebo ako sa vyhnúť plateniu výživného), predstavuje striedavá osobná starostlivosť najvhodnejšie usporiadanie vzťahov, pokiaľ, samozrejme, neexistujú iné dôvody (spočívajúce v rodičoch alebo dieťati), ktoré striedavú starostlivosť vylučujú, resp. pri ich posúdení je zrejmé, že záujem dieťaťa nebude naplnený. Pokiaľ striedavá osobná starostlivosť je v záujme dieťaťa, práve táto forma osobnej starostlivosti zaručuje dieťaťu právo na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom, právo na starostlivosť a výchovu zo strany oboch rodičov, na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s oboma rodičmi. (zdroj: Löwy, A. a kolektív. Najlepší záujem dieťaťa ako hodnotové kritérium pri rozhodovaní v konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2022, s. 18)."
Rozhodovanie súdu nie je založené na preferencii jedného rodiča, ale na tom, či je striedavá starostlivosť v konkrétnej situácii skutočne prínosom pre dieťa. Vždy je povinnosťou súdu skúmať záujem maloletého dieťaťa. V procese rozhodovania musí súd prihliadať aj na schopnosť rodiča spolupracovať s druhým rodičom pri výchove dieťaťa t.j. či je rodič schopný kompromisu. Ak súd dospeje k záveru, že rodič nie je schopný bez zjavného dôvodu spolupracovať, má sa za to, že rodič nie je výchovne spôsobilý. Je dôležité poznamenať, že striedavá osobná starostlivosť má svoje výhody aj nevýhody. Okrem iného je potrebné zvážiť aj schopnosť dieťaťa adaptovať sa na zmenu prostredia a potrebu zachovania jeho stability.
III. Striedavá Starostlivosť u Dojčiat a Malých Detí (0-3 roky): Citlivé Hľadisko a Praktické Limity
Téma striedavej starostlivosti je obzvlášť citlivá a náročná, pokiaľ ide o dojčatá a veľmi malé deti, ako je napríklad deväťmesačné dieťa. Pre tieto vekové kategórie sú potreby stability, nepretržitého kontaktu s primárnou opatrovateľkou a zachovanie rituálov absolútne kľúčové pre ich zdravý psychický a fyzický vývoj.
Špecifické Potreby Dojčiat:U dojčiat, ako je deväťmesačné dieťa, sú primárne potreby spojené s výživou, spánkom, prebaľovaním a predovšetkým s neustálou prítomnosťou a citovou väzbou na primárnu opatrovateľku, ktorou je v drvivej väčšine prípadov matka. Ak dieťa dojčíte, je nepravdepodobné, že súd rozhodne o styku otca s dieťaťom tak, aby s ním strávil čas bez prítomnosti matky, a to najmä ak sa otec o dieťa bežne nestará, resp. ani v minulosti nestaral a nevie zabezpečiť jeho základné osobné potreby (prebaliť, uspať, nakŕmiť). Vzhľadom na nízky vek dieťaťa by súd v takomto prípade nerozhodol o tom, že sa môže styk realizovať aj bez prítomnosti matky.
Psychologické Aspekty a Riziká Nestability:Detská psychologička Mgr. Romana Mrázová nemá striedavú starostlivosť v obľube, najmä pri malých deťoch. Zastáva názor, že je výhodná pre rodičov, nie pre dieťa. Dieťaťu to podľa nej prináša len ďalšie problémy, okrem tých, ktoré má v súvislosti s rozpadom rodiny. Predstavuje to preň neustále sťahovanie a ‘chodenie s kufríkom‘ raz k jednému, raz k druhému rodičovi. Potrebujeme sa niekde cítiť DOMA, mať svoje útočisko a túto väzbu je ťažké urobiť na dve miesta. Pre dieťa je to zrazu akoby nikam nepatrilo, lebo u každého je len na chvíľku. Táto zraniteľnosť striedavej starostlivosti, keď sa strieda v dvoch domovoch, spočíva v nútení maloletého dieťaťa neustále striedať svoj domov, čo sami rodičia nie sú ochotní obetovať v tomto prípade.
Názory psychológov, že dieťa potrebuje jednu posteľ, jednu domácnosť a zažívať tie isté rituály sú podľa niektorých už dávno prekonané. Avšak pre dojčatá a batoľatá je kontinuita a stálosť prostredia a rituálov nevyhnutná. Súd by mal posudzovať najmä osobnosť dieťaťa a jeho schopnosť vysporiadať sa s veľkou záťažou, ktorú spôsobil rozpad rodiny a ktorú by tiež mohla priniesť prípadná striedavá starostlivosť. Pri menších deťoch, ktoré vyžadujú častý kontakt s oboma rodičmi, sa používa model krátky/dlhý týždeň, príp. nerovnomerný rozsah s rôznymi variáciami, no aj tu je nutné dôkladne zvážiť frekvenciu striedania. Napríklad striedanie 2 + 2 dni pravdepodobne nebude najvhodnejšie z dôvodu príliš častého striedania domácnosti dieťaťa.
Rozhodovanie Súdu pri Malých Deťoch:V prípade dojčiat a malých detí súd s veľkou opatrnosťou pristupuje k nariadeniu striedavej starostlivosti, pokiaľ neexistuje stabilné zázemie a plnohodnotná schopnosť oboch rodičov zabezpečiť každodennú starostlivosť v rovnakej miere. Ak súd dospeje k záveru, že jeden z rodičov nie je schopný bez zjavného dôvodu spolupracovať, má sa za to, že rodič nie je výchovne spôsobilý, čo má pre najmenšie deti ešte väčšiu váhu. Najpodstatnejším podkladom pre zverenie dieťaťa do starostlivosti, najmä v útlom veku, je znalecký posudok od psychológa. Znalec môže pomôcť súdu zistiť, či sú naplnené predpoklady pre striedavú starostlivosť, akým spôsobom a v akých intervaloch by sa mala realizovať. Súd zisťuje názor dieťaťa už od útleho veku, hranica nie je presne určená, záleží od vyspelosti dieťaťa, avšak u dojčiat sa to samozrejme realizuje nepriamo, posudzovaním ich reakcií a potrieb.
Pochopenie emócií vášho dieťaťa: Vývojový prístup | Catherine Mogil, PsyD | UCLAMDChat
IV. Predpoklady a Podmienky pre Nariadenie Striedavej Starostlivosti
Predmetom tohto článku je najmä výklad ustanovenia § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ktorého celé znenie si dovoľujeme uviesť: „Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.“
Prvé dva zákonné predpoklady, a to spôsobilosť rodičov vychovávať dieťa a záujem o výchovu dieťaťa, spravidla nie sú problémom. Väčšina rodičov tieto podmienky spĺňa. Dôvodom, prečo väčšina detí nie je po rozvode resp. rozchode zverená do tejto formy starostlivosti, je v posúdení záujmu dieťaťa.
Záujem Rodičov a Jednostranný Nesúhlas:V prvom rade by sme chceli upriamiť pozornosť na druhú vetu citovaného ustanovenia. Z uvedeného je možné jasne vyvodiť záver, že nie je prekážkou nariadenia striedavej starostlivosti, ak jeden z rodičov s nariadením striedavej starostlivosti nesúhlasí. Bude sa to týkať najmä prípadov, keď obaja z rodičov majú záujem na výchove dieťaťa, avšak jeden z nich vyžaduje výlučnú starostlivosť o dieťa. Najčastejšie pôjde o rodiča, ktorý sa o dieťa osobne a v prevažnej miere stará, a z toho dôvodu odmieta nariadenie striedavej starostlivosti. Zákon preto pamätá aj na tieto prípady a nepovažuje názor tzv. preferenčného rodiča za relevantný, nakoľko neodôvodnené odmietanie striedavej starostlivosti je v zásade zneužívaním práva dieťa vychovávať. Zdôrazňujeme, že v týchto prípadoch je rozhodujúce skúmanie najlepšieho záujmu dieťaťa. Podľa názoru Ústavného súdu SR, nesúhlas druhého rodiča, ktorý nie je podložený žiadnym relevantným a racionálnym dôvodom, pre ktorý by nemohlo dieťa byť zverené do striedavej starostlivosti rodičov, pretože nie je v jeho záujme, nemôže byť podkladom pre zamietnutie návrhu na zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti rodičov. Inak povedané, rodič musí svoj nesúhlas odôvodniť a preukázať, že zverenie by nebolo v záujme maloletého dieťaťa.
Znenie druhej vety tohto ustanovenia však nemožno vykladať tak, že ak sa rodičia na striedavej starostlivosti dohodnú, súd musí automaticky striedavú starostlivosť aj nariadiť. Vždy je jeho povinnosťou skúmať záujem maloletého dieťaťa.
Schopnosť Spolupráce Rodičov:V procese rozhodovania musí súd prihliadať aj na schopnosť rodiča spolupracovať s druhým rodičom pri výchove dieťaťa t.j. či je rodič schopný kompromisu. Ak súd dospeje k záveru, že rodič nie je schopný bez zjavného dôvodu spolupracovať, má sa za to, že rodič nie je výchovne spôsobilý. Je na škodu nielen rodičov, ale najmä dieťaťa, ak rodičovský spor eskaluje z dôvodu nesprávnych alebo nedostatočných informácií pre korektné právne posúdenie. „Zaostrené na dieťa, ktorého záujem je základom. Vyjadrením podporou pre adaptáciu dieťaťa/detí na stav, že sa rodičia rozviedli môže byť skutočnosť, že sú bývalí partneri schopní vytvoriť rozvrh budúceho kontaktu s dieťaťom. Pamätajte! U nezosobášených párov je lepšie určiť otcovstvo pred tým, než sa začnete dohovárať na pláne ako ďalej.“
Striedavá starostlivosť býva reálna najmä vtedy, keď rodičia vedia fungovať ako tím aspoň v základných veciach. Pôjde napríklad o situáciu, kedy rodičia maloletého dieťaťa po rozchode zostali bývať v rovnakom meste a dokázali sa dohodnúť na školských povinnostiach aj krúžkoch. Obaja mali flexibilný pracovný režim a dieťa bolo zvyknuté tráviť čas s každým z nich. Hoci mali obaja o dieťa záujem, súd vyhodnotil, že časté presuny a napätie medzi rodičmi by narušili stabilitu dieťaťa, ak by bývali v rôznych mestách a komunikácia medzi nimi prebiehala prevažne cez konfliktné správy.
Vek a Názor Dieťaťa:Do pozornosti ďalej dávame, že striedavá starostlivosť nie vždy vyhovuje osobnosti dieťaťa. Dieťa by malo mať vzhľadom na svoj vek určitú mieru participácie v mimosporovom konaní, a preto sa javí ako vhodné, aby súd vypočul názor dieťaťa. Ak dieťa so striedavou starostlivosťou nesúhlasí, je potrebné, aby súd skúmal dôvody takéhoto postoja. Názor dieťaťa môže byť významný, no nie je to „hlasovanie“, kde vyhrá ten rodič, ktorého si dieťa vyberie. V praxi sa názor dieťaťa zisťuje rôznymi spôsobmi podľa veku a situácie. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Právo dieťaťa vyjadriť samostatne svoj názor patrí maloletému dieťaťu v rozsahu jeho schopností a rozumovej vyspelosti s ohľadom na jeho vek. Názor dieťaťa súdy zisťujú už od útleho veku, hranica nie je presne určená, záleží od vyspelosti dieťaťa. Názor dieťaťa nie je spravidla ďaleko od rodinného stereotypu, v ktorom doteraz žilo.
V. Praktické Usmernenia pre Rodičov a Formy Striedania
Doba, po ktorú dieťa trávi čas u každého z rodičov môže byť nastavená rôzne. V praxi pôjde najčastejšie o model 2-2-3-2-2-3 týždne. Nejde o príliš krátke ani o príliš dlhé intervaly, čo zabezpečuje plynulý prechod z jednej domácnosti do druhej. Nie je však vylúčené ani striedanie po mesiaci, po 14 dňoch. Striedavá starostlivosť kladie vysoké požiadavky na oboch rodičov. Forma striedavej osobnej starostlivosti závisí opäť od potrieb dieťaťa - rozhodným je vek dieťaťa, jeho záujmy, školské povinnosti a mimoškolské aktivity. Pomer starostlivosti oboch rodičov môže byť preto 50:50, ale aj 60:40, 65:35, 70:30 a pod.
Odporúčané Plány Striedavej Starostlivosti podľa Veku Dieťaťa (pre staršie deti ako dojčatá):Plán by sa mal zakladať na možnostiach a potrebách konkrétnej rodiny. Nasledujúce plány je možné použiť buď ako konkrétny plán alebo len ako návod, ako zostaviť vlastný plán:
- Deti vo veku od 1 do 2 rokov "spoločne strávené hodiny": Jedna perióda po 3 - 6tich hodinách (streda) a dve noci na seba nenadväzujúce v domácnosti dieťaťa/detí (štvrtok) a (sobota). Alebo: dve štvorhodinové periódy (v utorok a vo štvrtok) a jedna osemhodinová perióda (v sobotu) alebo akékoľvek iné usporiadanie alebo rozdelenie hodín v priebehu týždňa.
- Deti vo veku od 1 do 2 rokov "spoločne strávené dni": Tento plán sa môže po týždni obmieňať tak, že dieťa/deti začiatok týždňa (pondelok a utorok) strávi s otcom a potom piatok, sobotu a nedeľu. V ďalšom týždni strávia začiatok týždňa s matkou (pondelok a utorok) a potom piatok, sobotu a nedeľu.
- Deti vo veku od 3 do 5 rokov "spoločne strávené dni": Tento plán je možné využiť s úspechom tam, kde vzdialenosť hrá veľkú rolu. Aj pre rodičov zvyknutých veľa cestovať alebo pre rodičov majúcich zamestnanie, ktoré im umožňuje cestovať po republike. Pre predškolský plán možno tiež tento plán po 14tich dňoch (po mesiaci) meniť tak, že krátky týždeň bude dieťa tráviť s oboma rodičmi (to isté platí o dlhom týždni).
- Deti vo veku od 4 rokov "spoločne strávené týždne": Tento plán možno využiť pre dieťa/deti od 4-ročného veku (pre nižší vek je potrebné zvážiť schopnosti dieťaťa), ale aj pre staršie deti až do veku 10 - 12 rokov. Výmena dieťaťa/detí prebieha v nedeľu.
- Deti vo veku od 4 rokov "dlhý a krátky týždeň": Obdobia po 5tich a 7mich dňoch sa pravidelne striedajú.
- Deti vo veku od 5 rokov a predškolské deti "týždne spolu": Pravidelne sa striedajúce periódy po dvoch týždňoch. Plán vhodný pre rodičov, ktorí sa chcú podieľať na každodennej starostlivosti o dieťa/deti, tráviť s ním večery a noci. Vzdialenosť hrá úlohu - tento plán možno úspešne využiť tam, kde sú rodičia od seba vzdialení.
- Deti vo veku 13 - 18 rokov "spoločné noci": V podstate každý plán možno využiť pre dieťa/deti v tomto veku, len je treba pamätať na to, že dieťa/deti v tomto veku radi trávia čas so svojimi kamarátmi, takže plán by mal byť dostatočne pružný, aby dieťaťu/deťom umožnil rozvoj sociálnych kontaktov s ostatnými rovesníkmi.
Komunikácia Rodičov:Úroveň komunikácie rodičov je pri striedavke podstatná najmä pokiaľ ide o zabezpečenie riadnej výmeny informácií medzi rodičmi o podstatných veciach dieťaťa, napr. o príprave do školy, zdravotnom stave a podobne. Nič zložité, no súčasne netreba to podceniť. Ak majú rodičia s komunikáciou problém, odporúčam túto realizovať písomne, napr. prostredníctvom e-mailu. Ak je vám nepredstaviteľné sa stretnúť s bývalým partnerom zoči voči, je možnosť odovzdať deti do školy/škôlky s tým, že toho druhého nestretnete. Na informácie o zdravotnom stave dieťaťa má vždy právo aj druhý rodič, bez ohľadu na to, ako je porozvodová starostlivosť upravená. Ak máte dohodu dobre nastavenú, nie je nutné často komunikovať. Vždy sa viete vztiahnuť k jednotlivým dohodnutým bodom. Krajský súd Prešov v jednom prípade uviedol: „Nedostatočná komunikácia rodičov a odmietnutím odbornej pomoci jedným z rodičov v rámci snahy o vylepšenie komunikácie, nebolo preukázané, že by bola striedavá starostlivosť v najlepšom záujem spoločného dieťaťa.“
Pravidlo Dvoch Domovov:Základným pravidlom, ktorým by sa mali rodičia riadiť, je pravidlo prirodzeného rodiča. Správajte sa k dieťaťu tak, aby čo najmenej bolo vystavené dopadom rozpadu vzťahu rodičov na dieťa. Jednoducho povedané, ale nie vždy ľahko dosiahnuteľné. Nech už bude vaše rodičovstvo také alebo onaké, platí, že každý konflikt rodičov si nakoniec odnesie dieťa. V prvom rade platí pravidlo dvoch domovov. To znamená, že je potrebné mať plne zariadené domácnosti pre potreby dieťaťa u oboch rodičov tak, aby dieťa považovalo obe domácnosti za svoj domov. Takže prispôsobte domácnosť, zariaďte detskú izbu, dieťa v domácnosti plnohodnotne vybavte oblečením, hračkami, školskými potrebami a pod. Výsledkom má byť stav, kedy dieťa pri odchode k druhému rodičovi necestuje s kufrom vecí, ale len s tými vecami, ktoré nie je možné mať dvojmo, alebo vecami, ktoré samotné dieťa si chce zobrať. Ak rodič žije v podnájme, je dôležité, aby mal dostatočné priestorové a finančné podmienky na zabezpečenie týchto potrieb. Súd pri posudzovaní vhodnosti striedavej starostlivosti prihliada aj na sociálne a bytové pomery rodičov. Samostatná izba nie je nevyhnutnosťou, minimálne je však potrebné, aby dieťa malo vlastnú posteľ, priestor na hranie a učenie sa.
Pochopenie emócií vášho dieťaťa: Vývojový prístup | Catherine Mogil, PsyD | UCLAMDChat
Preberanie a Odovzdávanie Dieťaťa:Preberanie a odovzdávanie dieťaťa sa spravidla realizuje tak, že rodič, ktorého starostlivosť o dieťa končí, odovzdá dieťa v mieste svojho bydliska druhému rodičovi, ktorý dieťa preberie. Pokiaľ sú vzťahy rodičov a ich komunikácia zlé, tak základným pravidlom pri preberaní a odovzdávaní dieťaťa bude obmedzenie času preberania a komunikácie na minimum.
Príprava Dieťaťa na Odlúčenie:Treba sa s dieťaťom o tom rozprávať pravdivo, ale primerane jeho veku. Potrebuje tiež neustále ubezpečovanie o tom, že v kontakte ostanú aj po tom, čo sa jeden z rodičov odsťahuje. Je dôležité vedieť sa s dieťaťom rozprávať správne. Cielene sa zameriavať na jeho prežívanie a pomôcť mu spracovať negatívne pocity.
VI. Finančné Aspekty Striedavej Starostlivosti: Výživné a Rodičovské Dávky
Po rozhodnutí o starostlivosti o dieťa súd vždy rieši aj finančné zabezpečenie jeho potrieb. Vyživovacia povinnosť rodičov existuje bez ohľadu na to, či sú rodičia spolu alebo rozvedení. Vyživovaciu povinnosť rodičov upravuje Zákon o rodine (zákon č. 36/2005 Z.z.). Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Výživné v Podmienkach Striedavej Starostlivosti:Častý omyl je, že pri striedavke výživné automaticky zaniká. V praxi však môže byť výživné určené aj pri striedavej starostlivosti. Striedavú starostlivosť nemožno chápať ako prostriedok na vyhýbanie sa plateniu výživného. Vo väčšine prípadov však súd pri nariadení striedavej starostlivosti výživné neurčí. Pôjde najmä o prípady, ak rodičia trávia s deťmi rovnakú časť mesiaca, napr. v pomere 50:50, a ak majetkové pomery, najmä príjmy rodičov, sú obdobné. Pokiaľ by čas strávený s dieťaťom nebol rovnomerný, alebo ak jeden z rodičov má výrazne vyšší príjem a druhý nesie viac každodenných nákladov, v rozhodnutí o striedavej starostlivosti súd určí vyživovaciu povinnosť.
V tejto súvislosti je relevantné ustanovenie § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré uvádza: „Súd sa musí s otázkou výživného na oprávnené dieťa vyporiadať i v prípade, ak rodičom nariadi striedavú osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. V zásade nie je povinnosťou súdu pri rozhodnutí o striedavej osobnej starostlivosti zároveň určiť vyživovaciu povinnosť. Rovnako súd nie je viazaný ani prípadnou dohodou rodičov o zverení dieťaťa do striedavej starostlivosti a určení výšky výživného. Súd zisťuje okolnosti daného prípadu a o všetkých relevantných skutočnostiach sám a vždy rozhoduje v najlepšom záujme dieťaťa.“ (zdroj: Bános, Košútová: Zákon o rodine - Veľký komentár, 2. aktualizované vydanie, EUROKÓDEX, 2020, s. 222).
Pri určovaní výšky výživného v prípade striedavej starostlivosti súd vychádza primárne z nákladov oprávneného dieťaťa na bývanie, ošatenie, vzdelávanie, školské a mimoškolské aktivity, kurzy, telefón, dopravu, výlety a pod. v závislosti od miery životnej úrovne povinného rodiča. Následne súd podľa schopností, možností a majetkových pomerov povinných rodičov určí pomer, v akom budú jednotlivé náklady oprávneného dieťaťa rozdelené medzi rodičov majúcich dieťa v striedavej starostlivosti. Ak súd určí, že výška výživného je od každého z rodičov rôzna, môže rozhodnúť tak, že dôjde k započítaniu týchto súm a prevyšujúcu sumu bude ten-ktorý rodič posielať druhému rodičovi a obaja budú zároveň hradiť potreby dieťaťa v čase, keď bude toto v ich osobnej starostlivosti. Zákon ďalej uvádza, že v prípade striedavej osobnej starostlivosti môže súd rozhodnúť i tak, že výživné neurčí, čo je v zásade najčastejší prípad i v aktuálnej rozhodovacej praxi súdov. Súd tiež môže určiť, že výživné na oprávnené dieťa bude zo strany rodičov zasielané na osobitný účet, z ktorého sa budú čerpať prostriedky na uspokojovanie potrieb dieťaťa a ktorý bude spravovať rodič určený rozhodnutím súdu na bežnú správu majetku maloletého dieťaťa.
Financovanie Potrieb Dieťaťa v Praxi:Pri financovaní potrieb dieťaťa treba rozlišovať medzi bežnými výdavkami a spoločnými.
- Bežné výdavky: Tie, ktoré vzniknú v starostlivosti jedného z rodičov, uhrádza tento rodič podľa vlastnej úvahy a na svoje náklady. Ide o výdavky na stravu, oblečenie, obuv, kozmetiku, hračky, školské potreby a pod.
- Spoločné výdavky: Tie, ktoré vzniknú bez ohľadu na to, u ktorého rodiča dieťa je, uhrádzajú rodičia spoločne, rovným dielom, po predchádzajúcej dohode na dôvodnosti a výške takého výdavku. Ide o výdavky na školské poplatky, stravné v škole, záujmové aktivity, školské výlety, mobil a pod.
Rodičovský Príspevok a Trvalý Pobyt Dieťaťa:Áno, rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka a poberá sa aj v prípade striedavej starostlivosti o dieťa. Na rodičovský príspevok má nárok oprávnená osoba, ak zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa a má trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území SR. Nárok má len jedna oprávnená osoba, a to určená podľa dohody osôb, ktoré sa o dieťa starajú.V neposlednom rade v prípade striedavej starostlivosti súd rozhodne tiež o tom, kde bude mať dieťa trvalý pobyt a ktorý z rodičov bude poberateľom rodičovských dávok, resp. ktorý z rodičov si bude uplatňovať na dieťa daňový bonus. Aj pri striedavej starostlivosti má dieťa iba jedno trvalé bydlisko. Rodičia musia dosiahnuť dohodu, či bude u matky, alebo u otca. Z dôvodu zmeny dokladov sa odporúča ponechať trvalé bydlisko tam, kde ho malo dieťa doteraz. Občan má v tom istom čase iba jeden trvalý pobyt.
VII. Procesné Náležitosti: Súdne Konanie a Zmeny Starostlivosti
Ak sa rodičia nevedia dohodnúť na zverení dieťaťa a úprave styku, súd musí vo veci rozhodnúť. Súd v prvom rade vypočuje rodičov na pojednávaní a vykoná nevyhnutné dokazovanie podľa povahy prípadu. Pôjde najmä o zisťovanie názoru maloletého dieťaťa, príp. sociálnych a bytových pomerov rodičov. Uvedené sa realizuje spravidla prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR).
Dohoda Rodičov a Jej Schválenie Súdom:Striedavá osobná starostlivosť je jednou z foriem úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, ktorú si môžete ako rodičia dobrovoľne dohodnúť v rodičovskej dohode, alebo ju môžete navrhnúť súdu v už prebiehajúcom súdnom konaní. Ak sa rodičia dokážu dohodnúť a komunikácia funguje, často stačí pripraviť spoločný návrh a predložiť ho súdu na schválenie. V takýchto prípadoch nejde len o samotné podanie návrhu. Ak sa rodičia na striedavej starostlivosti dohodnú, odporúča sa spísať túto dohodu písomne a podať ju na súd na schválenie. Súd zabezpečí, aby dohoda bola záväzná pre obe strany a aby sa chránili záujmy dieťaťa. Ak by matka v budúcnosti dohodu porušila, súd môže situáciu riešiť a stanoviť sankcie alebo zmeniť podmienky starostlivosti. Ak sú obaja rodičia schopní vychovávať dieťa a majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem, môžu sa dohodnúť na striedavej starostlivosti bez toho, aby museli ísť na súd. Avšak, aby bola táto dohoda vykonateľná a mala požadované právne účinky, je nutné ju dať schváliť súdu. Súd dohodu schváli, ak bude v najlepšom záujme dieťaťa. Ak by totiž dohodu uzatvorili bez schválenia súdu, tak potom v prípade jej porušenia nie je možné ísť s dohodou na nútený výkon rozhodnutia, ale je potrebné iniciovať najprv klasické konanie o úprave práv a povinností k dieťaťu.
Podanie Návrhu na Súd:Návrh sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je okresný súd, v ktorom obvode maloleté dieťa žije. Z návrhu musí byť zrejmé najmä to, že sa domáhate t.j. zverenia maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Návrh podrobne odôvodnite, t.j. uveďte všetky relevantné skutočnosti a navrhnite dôkazy, ktorými ich preukážete. Odporúčam tiež uviesť telefonický kontakt príp. e-mail.
Náležitosti návrhu zahŕňajú:
- Označenie účastníkov konania: Osobné údaje rodiča - navrhovateľa, osobné údaje druhého rodiča a osobné údaje maloletého dieťaťa s uvedením mena, priezviska, prípadne rodného priezviska, bydliska a štátnej príslušnosti.
- Opis majetkových pomerov, príjmov a výdavkov navrhovateľa: Je nevyhnutné, aby súd vedel z čoho žijete, t.j. potvrdenie zamestnávateľa o príjme, daňové priznanie, príp. špecifikácia výdavkov navrhovateľa na jeho osobu, domácnosť, maloleté dieťa, doklady preukazujúce niektoré výdavky na domácnosť, navrhovateľa, maloletého.
- Určenie výšky výživného, prípadne návrh, že výživné nenavrhujete určiť: Výživné sa pri striedavke neurčuje jedine v prípade, ak majetkové pomery, najmä príjmy rodičov, sú obdobné.
- Určenie úpravy styku: T.j. špecifickej úpravy starostlivosti počas niektorých prázdnin. Pokiaľ nebude v rozsudku uvedené inak, tak platí interval striedania bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú prázdniny alebo sviatky. Takže pri striedavke odporúčam osobitne upraviť styk rodičov s dieťaťom najmä počas Vianoc, letných a jarných prázdnin, prípadne narodenín dieťaťa.
- Prílohy: Rodný list maloletého dieťaťa, potvrdenie zamestnávateľa o príjme, daňové priznanie, príp. špecifikácia výdavkov navrhovateľa na jeho osobu, domácnosť, maloleté dieťa, doklady preukazujúce niektoré výdavky na domácnosť, navrhovateľa, maloletého.
Dokazovanie Súdom:Nie je ojedinelým javom, že v konaní je ustanovený súdny znalec spravidla z odboru detskej psychológie, ktorému súd uloží zodpovedať niektoré otázky, na základe ktorých odpovedí potom súd rozhodne o zverení. Keď má súd jasno vo veci zverenia, vykoná dokazovanie k určeniu alebo neurčeniu výživného, príp. k úprave styku.
Zmena Už Existujúcej Úpravy Starostlivosti:Ak máme syna v striedavej starostlivosti a jeden z rodičov podá návrh na zverenie dieťaťa do jeho opatery, druhý rodič môže v tom istom prebiehajúcom konaní uplatniť vlastný návrh, aby súd zveril syna do jeho výlučnej osobnej starostlivosti. V praxi to urobíte tak, že podáte písomné vyjadrenie k jeho návrhu a zároveň doň jasne uvediete, čo navrhujete Vy (t. j. „navrhujem zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky“) a ako má súd upraviť styk otca a výživné. Dôležité je, že pri zmene už existujúcej úpravy starostlivosti súd rieši, či nastala zmena pomerov a či nová úprava bude v najlepšom záujme dieťaťa; samotná „snaha jedného rodiča“ spravidla nestačí. Zároveň súd pri rozhodovaní prihliada aj na stabilitu výchovného prostredia a na to, či doterajšia úprava ešte zabezpečuje pre dieťa najpriaznivejšie podmienky.
V prípade, že sa zmenili pomery, za ktorých bola dohoda o striedavej starostlivosti vyhotovená, napríklad presťahovanie jedného z rodičov do hlavného mesta vzdialeného približne 290 km, pričom pôvodne žil len 11 km od ex-partnera, je možné, že súd túto situáciu posúdi ako významnú zmenu pomerov. Stále cestovanie je pre dieťa namáhavé, ruší mu režim a môže negatívne ovplyvňovať jeho vývoj. Súd v takomto prípade určite zohľadní neprimeranú vzdialenosť a jej dopad na dieťa.
VIII. Výzvy, Mýty a Odporúčania pre Úspešnú Striedavú Starostlivosť
Striedavá osobná starostlivosť ("SOS") má svoje výhody aj nevýhody. Na Slovensku však nie je striedavá starostlivosť preferovaný spôsob starostlivosti o dieťa. V súdnej praxi prevažuje zverenie dieťaťa do výlučnej starostlivosti matky. Nie existuje jeden model vhodný pre každú rodinu. Ak rodičia dokážu nastaviť funkčnú dohodu a dodržiavať ju, dieťa tým zvyčajne získa najviac. Ak sa dohoda nedá dosiahnuť, oplatí sa riešiť veci vecne, s dôrazom na režim dieťaťa a s dobrou právnou prípravou.
Mýty a Myšlienkové Pochybenia:
- Striedavka ako únik pred výživným: Striedavú starostlivosť nemožno chápať ako prostriedok na vyhýbanie sa plateniu výživného. Hoci súd môže rozhodnúť, že výživné neurčí, nie je to automatické pravidlo a vždy sa prihliada na finančné pomery rodičov a potreby dieťaťa.
- Názor preferenčného rodiča je rozhodujúci: Ako už bolo spomenuté, súd sa nespolieha len na vyhlásenia rodičov. Skúma konkrétnu realitu, nie “sľuby do budúcna“. Nesúhlas jedného rodiča neznamená automaticky koniec snahy o striedavú starostlivosť.
- Striedavka je vždy najlepšia: Z psychologického hľadiska nie je vhodná striedavá starostlivosť pri deťoch s poruchami správania sa, nakoľko tie si vyžadujú stabilitu výchovného prostredia. Striedavá starostlivosť nie je vhodná ani v prípade vzdialených bydlísk rodičov, kedy by dieťa malo meniť vzdelávacie zariadenie.
- Rozchod partnerov = koniec rodičovstva: Keď sa ľudia rozchádzajú, prestávajú byť partnermi, ale rodičmi sú naďalej. A to, že niekto nie je dobrým partnerom pre toho druhého, neznamená, že automaticky nefunguje ani v roli rodiča.
Vplyv Konfliktov Rodičov na Dieťa:Dieťa sa stáva dôvodom hádok medzi rodičmi - vinníkom, a to veľmi útočí na jeho sebahodnotenie. Dieťa sa stáva nástrojom. Nie je dôležité, čo prežíva, ale jeho prežívanie rodičia často používajú ako manipuláciu jedného druhým a opačne. Dieťa sa preto často cíti nedôležité. V každej rodine dieťa zažíva iný stereotyp, platia iné pravidlá, iné očakávania. Aj dospelí potrebujú čas, aby sa adaptovali na novú situáciu - či už to je odchod, alebo príchod dieťaťa.
Odborná Pomoc a Flexibilita:Častokrát vzniká problém v právnom vnímaní úpravy výkonu rodičovských práv a povinností aj pri rodičoch, ktorí sú zastúpení advokátmi. V týchto prípadoch odporúčame nielen konzultáciu s detským psychológom, ale aj s právnikom. Odporúča sa pred samotným podaním návrhu na súd pokúsiť sa o dosiahnutie rodičovskej dohody prostredníctvom mediátora. Striedavá starostlivosť vyžaduje flexibilitu a schopnosť prispôsobiť sa zmenám. Podporujte dieťa v udržiavaní vzťahu s druhým rodičom a nebráňte mu v kontakte s ním. Rodičia by mali zabudnúť na svoje naštvanie, výčitky a ublíženie, myslieť na deti, nie na svoje konflikty.
Pracovné možnosti, ako aj rozdelenie času, je nevyhnutné prispôsobiť striedavej starostlivosti, čo v praxi znamená spravidla to, že v čase, kedy má rodič deti, menej pracuje a v čase, kedy deti nemá, viac. Predovšetkým si zariaďte život tak, aby ste sa dokázali o dieťa plnohodnotne postarať a aby sa dieťa cítilo komfortne. Pôjde o zmeny v pracovnom, ale aj osobnom živote, ktorými sa Vy prispôsobíte striedavke a teda dieťaťu, nie naopak. Komfort dieťaťa pri striedavke môžete docieliť len tak, že dieťa bude mať plnohodnotný domov ako u matky, tak u otca.
Každá rodinná situácia má svoje špecifiká a správne nastavenie riešenia môže výrazne ovplyvniť jej ďalší vývoj.
tags: #9 #mesacne #dieta #a #striedava #starostlivost