Otázka, či dieťa sedí v 9. mesiacoch, je častou témou diskusií medzi mamičkami na fórach a v poradniach. Odpoveď však nie je vždy jednoznačná a často vyvoláva zbytočný stres. Je dôležité si uvedomiť, že každé dieťa je jedinečné a vyvíja sa vlastným tempom. Tento článok sa snaží poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku, zohľadňujúc individuálne rozdiely vo vývoji detí, a ponúka praktické rady, ako podporiť dieťa v jeho motorickom napredovaní, ako aj kedy vyhľadať odbornú pomoc.
Individuálny vývoj a psychomotorická norma
Pediatri sledujú psychomotorický vývin dieťaťa na pravidelných prehliadkach a vedia posúdiť, či dieťa napreduje primerane svojmu veku. Existujú určité vývinové míľniky, ktoré by dieťa malo dosiahnuť v určitom vekovom rozmedzí, ale je dôležité si uvedomiť, že ide o pomerne širokú vývinovú normu. Zbytočne nepodliehajte panike, ak vaše dieťa ešte samé nesedí a kamarátkine už áno. Porovnávanie vývoja malých detí má na svedomí mnoho škôd. Tabuľky, ktoré uvádzajú jednotlivé schopnosti v určitom mesiaci, sú skôr orientačné. Vždy je tam určité časové rozpätie. V snahe nevytŕčať z radu, ani neviete, ako môžete dieťaťu ublížiť.
Kedy dieťa zvyčajne začína sedieť? Míľniky samostatného sedu
Väčšina detí si samo sadne niekedy medzi 6. a 9. mesiacom, pričom najčastejšie sa to deje okolo 8. mesiaca. Samostatný sed dieťa zvládne, keď je pripravené jeho svalstvo krku a chrbta - dostatočne pevné na to, aby sa dieťa do tejto polohy dostalo a zotrvalo v nej nejaký čas. Vývin samostatného sedenia si vyžaduje niekoľko mesiacov tvrdej práce dieťatka a my ako rodičia by sme mu mali vytvárať vhodné podmienky. Príprava na sedenie začína už okolo 2. mesiaca života, keď dieťa dokáže držať hlavičku a pri polohe na brušku sa začína odtláčať ručičkami od zeme. Približne v 6. mesiaci dieťa začína sedieť s malou pomocou a oporou, pričom samostatne sa naučí sedieť medzi 7. až 9. mesiacom. Okolo 12. mesiaca sa dieťa dokáže posadiť a vstať úplne samostatne. Sedieť má do roka, takže má čas ešte 3 mesiace.
Časový rámec vývoja sedenia:
- 2. mesiac: Dieťa drží hlavičku a odtláča sa ručičkami od zeme.
- 6. mesiac: Dieťa začína sedieť s oporou.
- 7. - 9. mesiac: Dieťa sa učí sedieť samostatne.
- 12. mesiac: Dieťa sa posadí a vstane bez pomoci.
Rozdiel medzi samostatným a pasívnym sedením: Klúčový aspekt vývoja
Je dôležité rozlišovať medzi samostatným a pasívnym sedením. Samostatné sedenie znamená, že dieťa sa dokáže samo dostať do sedu z inej polohy, napríklad z kľaku alebo z ležania na brušku. Poloha sedu je pre dieťa prirodzená a veľmi výhodná. Preto sa milujúci rodičia snažia dieťatku „pomôcť“ naučiť ho sedieť. Často ho obložia vankúšmi, aby si pri páde neublížilo. To, že dieťa má zvládnutý sed, znamená, že sa vie posadiť samé. Rovnako ako pri otáčaní sa z chrbta na bruško a z bruška na chrbát, je nám práve ten proces zmeny polohy veľmi jasný, u sedu tento proces nepovažujeme vo všeobecnosti za taký dôležitý. Možno aj pediatri sa skôr spýtajú: „Vaše dieťatko už sedí?“ a nie „Vie sa vaše dieťatko už posadiť?“
Nezávislý sed - zvládne to samé. Keď hovoríme, že dieťa vie nezávisle alebo samostatne sedieť, neznamená to, že sa udrží v polohe sedu, ale že sa vie do polohy sedu dostať samé. Ak je dieťa zvyknuté, že ho posadíme, celý proces spočíva v tom, že si to vypýta (zakričí) a my ho zdvihneme z polohy na brušku alebo z chrbta a posadíme ho. To, že sa posadí, závisí od nás. Musí trénovať. Ak dieťa rieši posadenie samé (nezávislý sed), musí trénovať otáčanie z chrbta na bruško a naopak, balansovanie na boku a následné odtlačenie od spodnej ruky postupne až do sedu.
5 Tips to Teach A Baby to Sit Up Independently (Including When Do Babies Sit Up)
Riziká pasívneho sedu: Prečo je predčasné posadzovanie škodlivé?
Pasívne sedenie je, keď rodičia dieťa posadia a podoprú ho vankúšmi alebo ho umiestnia do chodítka. Takéto pasívne sedenie môže byť pre dieťa skôr škodlivé, pretože jeho svaly ešte nie sú dostatočne vyvinuté na udržanie správnej polohy. Pričasto sa stretávame so zastaralým názorom, že v 6. mesiaci by už každé dieťa malo vedieť sedieť. Z hľadiska vývinu chrbtového svalstva a celkového vývinu chrbtice je požiadavka, aby dieťa sedelo v 6. mesiaci nereálna.
Pasívny sed ničí chrbát a môže zapríčiniť skoliózu. Dieťa sa pri ňom hrbí, predsúva hlavičku a preťažuje tak drobné kĺby na chrbtici, väzy a svaly pozdĺž celej chrbtice. Kostný i väzivový systém dieťaťa je veľmi mäkký a ľahko sa poškodí vplyvom nadmerného tlaku či ťahu. Krivá chrbtica, bolesti, problémy s dýchaním, zdeformovaný hrudník - to všetko môže byť dôsledkom predčasného posádzania.
Dlhodobým pasívnym sedením sa deformuje aj hrudník. Tlakom brušných orgánov sa vyklenú spodné rebrá, ktoré stlačia srdce a pľúca a dieťaťu sa horšie dýcha. Chrbtica kojenca je narozdiel od dospelého rovná a ešte nemá typické dvojité zakrivenie, ktoré sa vytvára v priebehu ďalšieho vývoja. Kostra kojenca je z veľkej časti chrupavkovitá, mäkká a vyvíja sa súbežne s celkovým vývojom dieťaťa, jeho pohybovou aktivitou a rozvojom svalovej hmoty. Chrbtík je preťažovaný a dlhodobým sedením sa môže chrbtica porušiť, lebo svalstvo ešte neudrží chrbticu vzpriamenú. Chrbtica sa môže zaguľatiť a vytvorí sa skolióza, zakrivenie chrbtice. Je to preto, lebo dieťa, ktoré nemá pevný sed, sa zvalí buď na jednu, alebo druhú stranu, aby sa udržalo. To si matky ani nemusia všimnúť.
Fyzioterapeutka Anna Bohácseková vysvetľuje dôvody, ktoré nepriamo ovplyvňujú mamičky v tom, aby deti predčasne posádzali, aj keď sa samé ešte neposadia: "Dieťa sa vyvíja, je prirodzene zvedavé, okolo pol roka začína prejavovať záujem, už sa vie otáčať a už nechce iba ležať a nestačí mu to." Dieťa sa prirodzene dožaduje pomoci, pozornosti a aby malo lepší výhľad. A čo je najjednoduchšie? Obložiť ho vankúšmi a posadiť ho. "Je to však iba pasívne sedenie, lebo sa samé neposadí a bez opory sa zvalí buď na jednu, alebo na druhú stranu. Samozrejme, nemôžeme ho nasilu držať v ľahu. Ale rovnako ho nemôžeme ani do ničoho nútiť. Ešte nikto nikoho nasilu nenaučil pretáčať sa, sedieť, chodiť…" hovorí fyzioterapeutka.
Lezenie ako dôležitý krok k sedeniu a ochranné reakcie
Sedenie je významný pokrok v motorickom vývine dieťaťa. Je akoby vyvrcholením vývinu. Väčšina detí najskôr lezie a keď si lezením dostatočne spevnia chrbtové svalstvo, začínajú sedieť. Deti si obvykle sadnú z polohy na štyroch, nikdy nie z ľahu na chrbte, ako si sadáme my dospelí. Sed je cieľ celého vývoja a lezenie je cesta k nemu. Ak ste dieťa posadili predčasne, posadili ste ho „do cieľa“. Okrem toho, že sa ničí chrbát, môže sa zablokovať psychomotorický vývin.
Dieťa najprv potrebuje začať štvornožkovať a až potom si bude vedieť samo sadnúť. Fyzioterapeutka Anna Bohácseková tiež zdôrazňuje, že „každé trojmesačné obdobie je charakterizované niečím, čo musí dieťa dosiahnuť a to je predpokladom toho, aby mohlo prejsť do ďalšieho vývojového obdobia. Musím prejsť s prízemia na tretie cez prvé a druhé. Nedá sa to preskočiť."
Deti, ktoré sa posadia samy, si trénujú aj tzv. ochranné reakcie - reflexné pohyby, ktoré zabezpečujú rovnováhu. Vidíme ich vtedy, ak sa dieťa zachytí rukou, keď stratí rovnováhu. Deti, ktoré sa posadia samy, vedia padať - vedia sa zachytiť. Keďže dieťa nemá oporu v rukách, snaží sa orientovať do vertikály iba hlavou. To riešia tzv. vzpriamovacie reakcie, ktoré sú v tomto prípade extrémne stimulované. Na druhej strane nie sú dostatočne stimulované ochranné reakcie, ktoré sa podnecujú najmä v šikmých polohách. To, že dieťa nemôže využívať oporu rúk, kompenzuje zvýšeným tonusom v driekovej chrbtici. To síce nevidíme, ale v ďalších rokoch to môže priniesť dieťaťu problémy s držaním tela vo forme ochabnutia svalov okolo hrudnej chrbtice a príliš veľké napätie v panve a krížovej chrbtici. To, že dieťa posadíme, má niekoľko možných negatívnych dôsledkov. Jedným z nich je to, že posadené dieťa sedí a sedí a nevie sa zo sedu dostať do inej polohy.
Sed, akokoľvek je mimoriadny, je pre dieťa iba jednou z polôh, cez ktorú sa postupne dostáva vyššie alebo nižšie v priestore. To znamená, že táto samotná poloha má pre dieťa zmysel iba vo vzťahu k tomu, odkiaľ sa do nej dostalo (to bol ľah) a kam sa z neho môže vybrať (to je plazenie alebo lozenie po štyroch).
Signály pripravenosti na sedenie a správny sed
Prvým znakom pripravenosti na sedenie je dobrá kontrola hlavičky. Ďalšími znakmi sú pretáčanie sa do oboch strán a snaha hojdať sa na pästičkách dopredu a dozadu. Keď už bude dieťatko samostatnejšie, položte ho na zem a rozmiestnite okolo neho vankúše, aby bolo pri nácviku sedenia v bezpečí.
Na začiatku je aj vzpriamený sed „nedokonalý“ - dieťa má ohnutý chrbátik, je nestabilné a občas spadne. Toto obdobie by však malo trvať cca 2 týždne a potom už by dieťatko malo sedieť vzpriamene. Ak uvidíte, že vaše dieťatko vie v sede zodvihnúť obe ruky nad horizontálu, teda napríklad sa hrať s hračkami pred sebou bez opory, je to dobrý signál. Správne sedenie, alebo sed, v ktorom je dieťa samé pripravené, považujeme, keď si dieťa samé sadne. Predpokladom pre bezproblémové posadenie je taká funkcia svalov, že dieťa objaví z polohy naboku smer pohybu do vertikály. Musí však mať polohu naboku tak stabilnú, že sa začne hrať, ale zároveň už nemá záujem o otočenie na brucho, ale sa ťahá hore. Najprv sa oprie o predlaktie, potom sa nadvihne o predlaktie, oprie sa o dlaň a je to krôčik k tomu, že si sadne. Môže to byť v 8., 9., alebo 10. mesiaci, opisuje správny vývoj fyzioterapeutka. Je to obdobie, ktoré je charakteristické vývojom do budúceho sedenia, lezenia, státia a budúcej chôdze. Musí však najprv objaviť šikmý sed. Z lezenia si sadne samé nabok, do šikmého sedu a vráti sa rýchlo na štyri, lebo to ešte samé neusedí. Je to však už len otázka krátkeho času, keď sa aj samé posadí.
Dieťa, ktoré sa posadilo samé, spoznáme podľa toho, že má jednu nohu mierne skrčenú a druhú takmer vystretú. Dieťa, ktoré ešte nie je pripravené na sed, sedí tak, že má obe nožičky roznožené a tým si udržiava stabilitu v sede, aby nepadlo.
Ako podporiť dieťa v sedení a čomu sa vyhnúť
Najlepším spôsobom, ako podporiť dieťa v sedení, je umožniť mu tráviť čas na rovnej podložke, kde môže trénovať svoje ruky, nohy, brušné i chrbtové svalstvo. Dieťa by sa malo samo dostať do sedu, obvykle z polohy na brušku alebo z polohy na štyroch. Dôležité je dieťa do sedu neposadzovať, ak na to ešte nie je pripravené. Klúčom k podpore prirodzeného vývoja bábätka je nielen sústredená pozornosť, ale aj tvorba prostredia, ktoré je prívetivé pre dieťa.
Aktívne môžete podporiť vaše dieťatko vo vývoji sedenia tým, že ho budete často ukladať na bruško. Tento spôsob posilní svaly hlavy, ramien, krku a chrbta dieťaťa. S posilňovaním svalov, ktoré dieťa potrebuje na sedenie, môžeme začať prakticky už vtedy, keď bábätko dokáže zdvihnúť hrudník z podložky, keď je v polohe na bruchu.
Pomôcť mu môžeme aj tak, že pri krátkych prechádzkach zmeníte chrbtovú opierku kočíka na 45-stupňový uhol, aby dieťatko videlo von z kočíka. Nenechávajte to však takto dlho. Zároveň dajte pozor na to, aby bábätko striedalo sed a ľah, čím budete rešpektovať prirodzenú potrebu chrbtice. Ak ešte samé nevie sedieť, nezakazuje sa sed, ale zakazuje sa voľný sed, čiže posadzovanie do kolmej polohy. Najvhodnejší je sed v maminom lone, lebo keď sa aj odtiahne, akonáhle pocíti únavu, samé sa vráti naspäť. Rovnako je to aj v kočíku, preto sú tam tri polohy. Keď ešte nesedí, tak ho treba mať v strednej, a nie v kolmej polohe. Dieťa musí mať vždy oporu na chrbátik.
Čomu sa vyhnúť:
- Neposadzujte dieťa, ktoré sa samé neposadí.
- Nepoužívajte detské sedačky a polohovadlá príliš dlho. Fyzioterapeuti sú proti používaniu týchto sedačiek a polohovadiel, pretože umelo podopierajú deti a nedovoľujú im, aby si sami vyvinuli potrebné svaly. Ak dieťatko posadíte do kresielka len vyslovene na krátky čas - 10-20 minút denne, kým urobíte niečo nevyhnutné, nemalo by sa to negatívne odzrkadliť na ich vývoji. Rozhodne však nenechávajte deti pripútané v týchto kresielkach s pocitom, že sú v bezpečí a vy sa môžete venovať svojim aktivitám.
- Nenechávajte dieťa sedieť podopreté vankúšmi bez dozoru. V žiadnom prípade sa nesmie obkladať vankúšmi. Treba sa vyhýbať akémukoľvek samostatnému kolmému sedeniu. Stačí sekunda a môže sa stať nehoda. Mohlo by sa ľahko prevrátiť a udusiť sa v vankúšoch či spadnúť z gauča, takže aj keď dieťatko sedí alebo sa to učí, musíme naň neho neustále dohliadať.
- Nie je vhodné urýchľovať jednotlivé fázy pohybového vývoja dieťaťa. Nemali by ste ho stavať na nohy príliš skoro, ale zároveň by ste mu nemali brániť v spontánnych aktivitách.
- Dieťa v tomto veku môžete tiež ohroziť prudkým natriasaním alebo vyhadzovaním do vzduchu počas hrania.
Jedálenská stolička: Kedy je ten správny čas?
Do jedálenskej stoličky by ste mali dieťa vkladať vtedy, keď už vie samo sedieť. Pediatrickí fyzioterapeuti odporúčajú počkať aspoň do 6. mesiaca a zdôrazňujú, že jedálenskú stoličku treba využívať iba na obmedzený čas, teda na kŕmenie, keď potrebujete dieťatko udržať vzpriamene a v pokoji. V jedálenskej stoličke by dieťa nemalo spočiatku sedieť dlhšie ako 15 minút na jedno „posedenie“. Dlhšie sedenie sa neodporúča z dôvodu pretrvávajúceho vývinu chrbtice.
Cvičenia na podporu pohybu a samostatného sedu
Na to, aby vedelo samostatne sedieť, potrebuje určitú silu a pevnosť viacerých dôležitých svalov. To znamená, že musí veľa cvičiť - samozrejme, robí to úplne prirodzene. Fyzioterapeutka Anna Sedlačková z občianskeho združenia Babyfit odporúča nasledujúce cvičenia na podporu prenášania váhy v sede a samostatného posadenia z ľahu, cez polohu na boku. Obe fázy by sa mali precvičovať súčasne.
Prenášanie váhy v sede a následný pohyb zo sedu:Principiálne musíme dieťaťu pomôcť naučiť sa prenášať váhu z jednej sedacej kosti na druhú - vychyľovať sa. Pritom sa musí naučiť opierať o ruku, aby zachytilo svoju váhu. Toto prenesenie váhy však musíme robiť veľmi citlivo, aby sa dieťa nezľaklo, resp. aby sa následkom vychýlenia neaktivizoval úľakový reflex. Vhodné je si sadnúť s nohami mierne rozkročenými a dieťatko si dať pred seba tak, aby vaše nohy vytvárali malú ochranu - „múrik“.
Takto to skúste:
- Položte obľúbenú hračku dieťaťa na svoju nohu (napríklad pravú). Dieťa za hračkou otočí hlavu a zoberie si ju. Chvíľu sa hrajte tak, že kladiete hračku stále na rovnakú nohu.
- Ak toto ide dieťatku ľahko, môžete dať hračku na zem, za vašu pravú nohu. Na to, aby dieťatko hračku uchopilo, potrebuje sa oveľa viac v pretočení predkloniť. A to môže byť znepokojujúce, nakoľko sa musí vychýliť zo svojej stabilnej polohy. Ale tým, že sa pri natiahnutí oprie pásom o vašu nohu, nájde potrebnú oporu. Tiež si začne postupne opierať ruky o vašu nohu a snažiť sa pretočiť bruškom na ňu, aby mohlo dočiahnuť hračku. Je to proces.
- Tento proces môže byť u niektorých detí veľmi rýchly a u iných môže trvať dlhšie. Buďte trpezliví! Ak sa dieťaťu darí, po chvíľke hry môžeme hračku preložiť z boku opäť do stredu. Najlepšie je, ak dieťa sleduje pohyb hračky. Tu nám môže pomôcť napr. hračka, ktorá hrká.
- Pozorujeme, ako dieťa rieši návrat z polohy cez našu nohu za hračkou späť do stredu. Ak v jednom alebo druhom smere má dieťa problém pohyb dokončiť, jemne ho chytíme za panvu a pomôžeme mu panvu dotočiť. Táto situácia pomáha dieťaťu orientovať sa v prechádzaní z polohy sedu do polohy cez nohu, čo je vlastne podoprená poloha na štyroch. Je dôležité, aby sme dieťa podopierali v oblasti pása. Tento spôsob bude neskôr dieťa využívať aj samé na prechod zo sedu na štyri a zo štyroch späť do sedu. Toto cvičenie podporuje prirodzený proces vývinu samostatného sedu.
Kedy vyhľadať odborníka: Negatívne míľniky a obavy
Ak vaše 9-mesačné dieťa ešte nesedí, nemusíte sa hneď obávať. Každé dieťa má svoje tempo a existuje niekoľko faktorov, ktoré môžu ovplyvniť jeho vývoj. Dôležité je sledovať celkový vývoj dieťaťa a konzultovať prípadné obavy s pediatrom.
Možné príčiny oneskorenia v sedení:
- Individuálny vývoj: Každé dieťa sa vyvíja vlastným tempom.
- Slabé svaly: Dieťa môže mať slabšie svaly chrbta a brucha, ktoré sú potrebné na sedenie.
- Nedostatok stimulácie: Dieťa nemusí mať dostatok príležitostí na precvičovanie sedenia.
- Zdravotné problémy: V zriedkavých prípadoch môže byť oneskorenie v sedení spôsobené zdravotnými problémami, ako sú neurologické poruchy alebo svalové ochorenia.
Dôvody na konzultáciu s pediatrom:
- Ak dieťa do začiatku 7. mesiaca ešte nesedí (hoci väčšina zdrojov uvádza 9-10 mesiacov ako hornú hranicu normy pre samostatný sed, včasná konzultácia neuškodí).
- Ak vaše 10-mesačné dieťa nesedí bez opory alebo vôbec.
- Dieťa zaostáva aj v iných oblastiach vývoja, ako je plazenie, štvornožkovanie alebo reč.
- Ak dieťa po 2. mesiaci nedostatočne saje mlieko.
- Ak dieťa po 12. mesiaci nevie vysloviť žiadne slovo.
- Máte pretrvávajúce obavy o celkový vývoj dieťaťa.
Fyzioterapeut nie je nikdy na škodu, keď má rodič pochybnosti. Fyzioterapeut skontroluje dieťa, prípadne poradí cviky, ktoré by vám tak či tak musel poradiť lekár z neurológie. Ak má vaše dieťa diagnostikovanú ľahkú axiálnu hypotóniu (znížené svalové napätie) alebo slabšie brušné svaly a ručičky, je dôležité cvičiť s ním cviky z Vojtovej metódy alebo iné cviky odporúčané fyzioterapeutom.
Potenciálne zdravotné faktory a výživa
V niektorých prípadoch môže byť príčinou oneskorenia v motorickom vývoji anémia (nedostatok železa). Ak má lekárka obavy o to, či má bábätko dostatok železa, môže urobiť potrebné vyšetrenia. Ak by sa ukázalo, že bábätko má nedostatok železa, je o to dôležitejšie, že dostáva materské mlieko, pretože to obsahuje železo, ktoré sa vynikajúco vstrebáva. K tomu môže dostávať primárne potraviny, ktoré sú bohaté na železo a takéto je možné nájsť aj v rastlinách.
Je dôležité si uvedomiť, že materské mlieko má byť hlavným zdrojom výživy počas veľmi dlhej doby života bábätka. Materské mlieko je aj po skončení výlučného dojčenia ešte mnoho mesiacov hlavnou súčasťou výživy dieťaťa a ešte v druhom roku života pokrýva takmer všetky výživové požiadavky dieťaťa.
Príklad zo života: Dcérka, ktorá v 9. mesiaci ešte nesedí
Mama 9-mesačnej dcérky (73 cm, 7,9 kg), ktorá zatiaľ nesedí, nelezie, len sa plazí (odstrkuje sa špičkami chodidiel dopredu), sa pýta na svoje obavy. Dcérka má jemnú motoriku primeranú veku. Od 7. mesiaca chodia na rehabilitáciu kvôli tomu, že sa nepretáčala, s nálezom ľahkej axiálnej hypotónie, slabších brušných svalov a slabších ručičiek, zaostávaním vzpriamovania. Cvičia ďalej cviky z Vojtovej metódy na podporu sedenia a plazenia. Na neurológiu ju zatiaľ nikto neposlal. V 5. mesiaci jej pre záklon hlavičky robili spánkové EEG a sono, neurologický nález bol v tom čase v norme. Diagnostikovaný bol Santiferov syndróm a má silný reflux od narodenia.
Nedávno v 9. mesiaci (pri poradni) jej lekárka zistila šelest a poslala ich na kardiológiu. Povedala, že najčastejšie býva príčinou anémia, ktorá údajne môže byť príčinou aj zaostávania v hrubej motorike. Tiež uviedla, že niektoré deti sa posadia až v 11. mesiaci a ani nelezú, a že si matka nemá robiť starosti. Napriek tomu, že matka chcela, aby urobila krvné vyšetrenia (KO), dcérke ich neurobila, s odporúčaním počkať, čo povie kardiológ, resp. že takéto vyšetrenie má urobiť gastroenterológ, kde je dieťa sledované (kontrola je až o mesiac).
Dcérke zistili hraničnú anémiu po pôrode (náznaky šelestu, nepriberala). Neskôr bola vyšetrená gastroenterológom v 3. mesiaci s HGB 89, potom o mesiac HGB 108. Po eliminačnom teste bolo nasadené UM-hydrolyzát (krvným vyšetrením sa však alergia na bielkovinu KM nepotvrdila). Lieky na anémiu nebrali, lebo to bolo „len hraničné“. Odvtedy jej nikto krvný obraz nerobil. Matka si všimla, že už pár mesiacov dozadu si dcérka stále pretiera očká, aj po zobudení, na čo lekárka povedala, že je to normálne. Inak je dcérka čulá a bystrá.
Odpovede na konkrétne otázky v tomto prípade:
Nemala by byť vyšetrená neurológom a nemal by sa jej vyšetriť KO? Kto by jej KO mal vyšetriť? V čom môže byť príčina zaostávania v HM? Ak by mala anémiu, na ktorú sa včas nepríde, aké môžu byť dôsledky?
- Vyšetrenie neurológom: Vzhľadom na nález ľahkej axiálnej hypotónie, zaostávanie vzpriamovania a fakt, že dieťa v 9. mesiacoch nesedí a nelezie, je konzultácia s neurológom opodstatnená. Hoci fyzioterapeut už poskytuje cvičenia, neurologické vyšetrenie môže pomôcť komplexnejšie posúdiť neuromotorický vývoj a vylúčiť prípadné hlbšie príčiny. Pediatrička by mala na neurológiu vystaviť odporúčanie, ak pretrvávajú obavy.
- Vyšetrenie KO (krvný obraz): Určite by sa mal krvný obraz vyšetriť. Vzhľadom na prekonanú hraničnú anémiu v minulosti, podozrenie na šelest, a možné spojenie anémie so zaostávaním v motorickom vývoji, je absencia aktuálneho vyšetrenia KO znepokojujúca. Pediatrička je prvá, kto by mal KO vyšetriť. Ak ho odmieta, matka má právo žiadať o vyšetrenie u gastroenterológa alebo kardiológa, ktorí dieťa už sledujú, a tí by mali byť schopní krvný obraz urobiť. Je dôležité nenechať to na náhodu.
- Príčina zaostávania v hrubej motorike: V tomto prípade je pravdepodobnou príčinou kombinácia oslabeného svalstva (ľahká axiálna hypotónia, slabé brušné svaly a ručičky), ako aj možné dôsledky refluxu a prípadnej anémie. Reflux a súvisiace problémy (bolesti uší) mohli v minulosti obmedziť čas, ktorý dieťa trávilo na brušku, čím sa spomalil vývoj posilňovania svalov potrebných na plazenie a sedenie.
- Dôsledky včas nerozpoznanej anémie: Neliečená anémia u dojčiat môže mať vážne dôsledky na kognitívny vývoj, motorický vývoj a celkové zdravie. Môže viesť k únave, slabosti, zníženej odolnosti voči infekciám a dlhodobým problémom s učením a správaním. Pocit únavy môže vysvetľovať aj pretieranie očiek.
- Postup: Naliehať na pediatričku ohľadom vyšetrenia KO a odporúčania na neurológiu. Ak by naďalej odmietala, je možné zvážiť zmenu pediatra alebo vyžiadať si konzultáciu u iného odborníka, napríklad súkromného fyzioterapeuta, ktorý môže neurologické vyšetrenie odporučiť. Dôležité je naďalej dôsledne cvičiť odporúčané cviky.
Nerobím ja niekde chybu v stravovaní? Nemá toho mliečka až príliš veľa?
- V 9. mesiaci, hoci materské mlieko zostáva dôležitou súčasťou výživy, by dieťa už malo konzumovať širokú škálu príkrmov. Daný jedálniček zahŕňa mlieko, ovocie, mäsovo-zeleninový príkrm (vrátane kuracieho, králičieho, morčacieho a teľacieho mäsa, pol žĺtka), mlieko na olovrant a mliečnu kašu večer, plus mlieko v noci. Toto je celkom rozmanitá strava, ale otázka množstva mlieka je relevantná.
- Množstvo mlieka: 150-200 ml mlieka na raňajky, 150 ml na olovrant a ďalších 100 ml po kaši a 100 ml v noci môže byť pre 9-mesačné dieťa pomerne dosť. Materské mlieko je aj po skončení výlučného dojčenia ešte mnoho mesiacov hlavnou súčasťou výživy dieťaťa a ešte v druhom roku života pokrýva takmer všetky výživové požiadavky dieťaťa, avšak prílišné množstvo mlieka môže znižovať chuť na pevné potraviny, ktoré sú v tomto veku kľúčové pre príjem železa a ďalších živín. Ak dieťa odmieta vodu/čaj, môže to byť znakom, že má dostatok tekutín z mlieka. Skúste ponúkať vodu z pohárika alebo hrnčeka namiesto fľaše.
- Železo v strave: Mäso a žĺtok sú dobrými zdrojmi železa. Rastlinné zdroje železa sú tiež dôležité (napr. strukoviny, listová zelenina, obohatené obilniny), aj keď ich vstrebávanie je často nižšie ako zo živočíšnych zdrojov. Dôležité je zabezpečiť dostatok vitamínu C pre lepšie vstrebávanie železa (napr. podávať ovocie alebo zeleninu s príkrmom bohatým na železo). Vzhľadom na podozrenie na anémiu je strava obzvlášť dôležitá a krvný obraz by mal potvrdiť, či je príjem železa dostatočný.
- Alergia na bielkovinu kravského mlieka: Ak alergia krvným vyšetrením nebola potvrdená a dieťa na hydrolyzovanom mlieku dobre prospieva, je to pozitívne. Iné mliečne výrobky sa môžu zavádzať postupne, po konzultácii s lekárom, ak alergiu nemá, aby sa zvýšila diverzita živín.
5 Tips to Teach A Baby to Sit Up Independently (Including When Do Babies Sit Up)
Podpora prirodzeného vývoja a trpezlivosť
Vieme, že do nových zručností nikdy nie je vhodné dieťa tlačiť. Tým, že ho budeme nasilu nútiť sedieť, stáť, či chodiť, nikdy nič dobré nezískame. Podľa odborníkov však existujú malé jemné krôčky, ktorými ho môžeme podporiť v učení nových zručností. Nezabúdajte, že každé dieťa je iné a má svoje vlastné tempo vývoja.
Ste na veľmi dobrej ceste. Ešte možno poradím nechať ho na boso teraz, keď začína štvornožkovať. Správne štvornožkovanie je také, že detičky sa palcom odrážajú od zeme. Ak má dieťa ponožky, naučí sa nožičku len ťahať po zemi. V detskom vývoji je jedno čarovné okienko, keď ešte dieťatko nie je celkom mobilné, ale už sa dokáže pekne hrať, pretože vie samostatne sedieť. Toto, pre mamičky príjemné obdobie síce trvá len krátko, ale je veľmi dôležité.
"Moje deti pekne, samostatne sedeli tiež dosť neskoro, okolo 10 mes. a viac, ale oveľa podstatnejšie na vývoj chrbtice a koordináciu pohybov je lezenie po štvornožky," delí sa o skúsenosti jedna z mamičiek. "Moja dcéra sa naučila najprv sama postaviť (bez opory), až potom sedieť. Veľmi dlho sedela len tak, že bola predklonená a opierala sa rúčkami o zem pred sebou, aby nespadla. Nestresuj sa, každé dieťa je iné. Nedávaj ho nasilu sedieť." Logicky dieťa začne sedieť samo, keď na to bude mať dostatočne pevné svaly na chrbte. Preto sa musí najprv plaziť alebo loziť. Žiadnu paniku by som nerobila a nechala tomu prirodzený priebeh. Problém je, keď dieťa nenapreduje. Ak napreduje, ale svojou rýchlosťou, aj keď pomalšou (nie podľa tabuliek), tak je všetko v úplnom poriadku.
tags: #9 #mesacne #dieta #nesedi